Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 3, 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/78/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1624200977
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1624200977.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., zast.:

JUDr. Andrej Cifra, advokát, Janka Kráľa 5/A, Lučenec proti odporcovi: Všeobecná úverová banka, a.s.,
IČO: 31 320 155 so sídlom Mlynské Nivy, Bratislava, zast.: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739 so
sídlom Prievozská 2, Bratislava o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o ktorých
výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca doručil Okresnému súdu v Malackách dňa 25.03.2024 žalobu, ktorou sa domáha, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, ktorého začatie výkonu je zapísané

na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom E., katastrálnym odborom, pre obec a katastrálne územie
D. ako Poznámka v znení: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy, 829 90 Bratislava, IČO:
31 320 155 formou dobrovoľnej dražby – XX/XX, predmetom ktorého sú nehnuteľnosti vedené na LV
č. XXXX ako pozemok: registra „F.“ p .č. XXX/X záhrada o výmere XXX m2, pozemok: registra „F.“
p .č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok: registra „F.“ p .č. XXX zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XX m2, pozemok: registra „F.“ p .č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o
výmere XX m2, pozemok: registra „F.“ p .č. XXX/X záhrada o výmere XXX m2, pozemok: registra „F.“

p .č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok: registra „C“ p. č. XXX zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXX m2, stavba: rodinný dom súpisného čísla 793 na pozemku registra „F.“
p. č. XXX a XXX, všetko vedené Okresným úradom E., katastrálny odbor pre obec a kat. úz. D..

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 22.05.2019 bola uzavretá medzi ním a žalovaným Zmluva
o poskytnutí úveru na bývanie „VÚB Hypotéka refinančná“ reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX. Súčasne
bola uzavretá aj Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam reg. G. XXX/XXXXXX/XX-XXX/

XXX zo dňa 22.05.2019, ktorou bola zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o úvere k nehnuteľnostiam
žalobcu vedeným na LV č. XXXX pre obec a kat. úz. D..

3. Žalobca uviedol, že v predmetnom vzťahu je v postavení spotrebiteľa a žalovaný v postavení
dodávateľa, preto je nutné na právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Obč. zák.. Zmluva o úvere
sa spravuje zákonom č. 90/2016 Zz. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnenie niektorých zákonov.

4. Žalobca uviedol ďalej, že žalovaný mu zaslal list – pokus o zmier zo dňa 20.09.2022, ktorým ho vyzýva
nazaplateniedlžnejpohľadávky1670,88Eurvlehote15dníaupozorňuje,ževopačnomprípadevyužije
právo požadovať jednorazové splatenie celého zostatku úveru. Žalovaný však následne už nepristúpil
k právnemu úkonu, ktorým by jednostranne zosplatnil zmluvu o úvere, resp. takýto právny úkon nebolžalobcovi doručený. Žalobcovi bolo doručené až Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa
01.02.2023.

5. Žalobca ďalej vo svojej žalobe uvádza, že úverová zmluva bola uzatváraná medzi dodávateľom –
žalovaným (spĺňajúc kritéria podľa § 52 ods. 3 Obč. zák.) a spotrebiteľom – žalobcom (spĺňajúc kritéria
podľa § 52 ods. 4 Obč. zák.). Na predmetný vzťah sa aplikuje aj ustanovenie § 52 a nasl. Obč. zák.
a zákon o ochrane spotrebiteľa. Žalobca poukázal ďalej na to, že hmotnoprávny predpokladom začatia
realizácie záložného práva formou dobrovoľnej dražby je existencia splatnej pohľadávky zo zmluvy

o úvere, pričom zosplatnenie musí byť vykonané zákonným spôsobom podľa § 565 Obč. zák. v spojení
s § 53 ods. 9 Obč. zák.. Tiež uhradzovacia funkcia záložného práva môže nastúpiť až po tom, ak
zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Záložný veriteľ inak nemôže pristúpiť k výkonu
záložného práva.

6. Žalobca poukázal na dve podmienky, ktoré musia byť podľa zákona splnené kumulatívne na to,

aby bol výkon zosplatnenia požadovaný za v súlade so zákonom a to upozornenie spotrebiteľa na
možnosť zosplatnenia v lehote nie kratšej ako 15 dní, pri čom „upozornenie spotrebiteľa“ je adresovaná
písomnosť, ktorá sa musí nevyhnutne dostať do sféry spotrebiteľa. Ide tiež o právny úkon, ktorý musí
spĺňať aj zákonné kritéria pre právne úkony, najmä § 37 ods. 1 Obč. zák.. Druhým úkonom je samotný
úkon zospaltnenia.

7. Keďže „upozornenie spotrebiteľa“ a „zosplatnenie“ sú písomné jednostranné právne úkony
dodávateľa,ktorésamusiadostaťdosféryspotrebiteľaajenevyhnutnéskúmať,čibolapritomdodržaná
písomná forma, keď dodávateľ musí preukázať, že zásielky mali písomnú formu, tiež či jednotlivé
listiny spĺňajú všeobecné kritéria pre právne úkony, keď dodávateľ musí preukázať, že písomnosti

boli dostatočne určité a zrozumiteľné, a tiež či jednotlivé písomnosti sa dostali do dispozičnej sféry
dlžníka – dodávateľ musí preukázať, že k jednotlivým zásielkam existujú doručenky. Žalobca považoval
právny úkon zosplatnenia za neplatný právny úkon pre nesplnenie podmienok podľa § 53 ods. 9
Obč. zák. v spojení s § 565 Obč. zák., ako aj pre rozpor s § 37 Obč. zák. z dôvodu jeho neurčitosti
a nezrozumiteľnosti.

8. Podľa žalobcu údajnú pohľadávku žalovaného nemožno považovať za predčasne splatnú. Žalobca
preto navrhuje, aby žalovaný preukázal platné zosplatnenie úveru zákonom aprobovaným spôsobom,
t.j. za splnenia podmienok § § 53 ods. 9 a 565 Obč. zák. a tiež, aby predložil vo vzťahu k úkonu
zosplatnenia zo dňa 20.07.2018 listiny preukazujúce splnenie § 53 ods. 9 Obč. zák. v spojení s § 565

Obč. zák., aby bolo možné posúdiť platnosť, prípadne neplatnosť úkonov zosplatnenia z dôvodu, že
je nevyhnutné skúmať, či niektorý z právnych úkonov zosplatnenia je urobený zákonným spôsobom,
nakoľko zosplatnenie spôsobuje zásadné právne účinky a je hmotnoprávnym predpokladom dražby.
Ďalej žalobca žiadal, aby žalovaný konkretizoval splátky, ktoré vyvolali jednotlivé zosplatnenie úveru, t.j.
splátky, s ktorými mal byť v omeškaní viac ako tri mesiace.

9. Žalobca ďalej žiadal, aby žalovaný vierohodne preukázal, že bola dodržaná odborná starostlivosť pri
skúmaní jeho bonity pred poskytnutím úveru.

10. Žalobca je toho názoru, že predmet dražby nie je možné dražiť, keďže bolo porušené ustanovenie

§ 7 ods. 2 zák. č. 527/2002 Zz. o dobrovoľných dražbách a nie sú splnené hmotnoprávne predpoklady
na vykonanie dražby.

11. Žalovaný nemá podľa návrhu ku dňu vykonania dražby splatnú pohľadávku a výška pohľadávky,
ktorá má byť uspokojená dražbou je neznáma.

12. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že jeho zámerom je zamedziť výkonu záložného práva dobrovoľnou
dražbou, ktorá je založená na nezákonnom vyhlásení žalovaného podľa § 7 ods. 2 zák. č. 527/2002 Zz.
a zapísaná v evidencii katastra na LV č. XXXX pre kat. úz. D. formou poznámky: H./XXXX: Oznámenie
o začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom Všeobecná úverová banka a.s., Mlynské Nivy 1,

829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 formou dobrovoľnej dražby – 60/23.

13. Žalobca uviedol, že žalovanému ostane aj v prípade úspechu žalobcu v tomto konaní zachované
právo výkonu záložného práva, ale bude na žalovanom, aby do budúcna uskutočnil právne úkonypotrebné k predčasnému zosplatneniu zmluvy o úvere platným spôsobom zodpovedajúcim zákonu a až
následne opätovne pristúpi k právnemu úkonu podľa § 151 l Obč. zák..

14. Žalobca uviedol názor, že dražba ako inštitút uspokojenia záložného veriteľa má byť inštitútom
ultima ratio. Dobrovoľná dražba totiž podstatným spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa
čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 Ústavy SR. To všetko bez
akejkoľvek preventívnej ingerencie súdnej moci. Záložca je počas trvania záložného práva vystavený
rozhodnutiu a vôli záložného veriteľa. Podľa žalobcu zákon o dobrovoľných dražbách odporuje

základným súkromnoprávnym zásadám, a to najmä v zásade rovnosti účastníkov súkromnoprávnych
vzťahov. Súkromné osoby zúčastnené na dražobnom procese v pozícii dražobníka nemôžu garantovať
nezávislý a nestranný výkon záložného práva. Právna úprava zákona o dobrovoľných dražbách
nezabezpečuje garanciu a ochranu ústavných práv účastníkov právnych vzťahov. Žalobca v žalobe
uviedol, že v prebiehajúcom konaní bude potrebné dôsledne sa zaoberať absolútnou neplatnosťou
predpokladov pri danej dražbe.

15. Žalobca poukázal aj na to, že nehnuteľnosti, ktoré majú byť dražené sú jediným možným obydlím
jeho a jeho rodiny, keď dražená nehnuteľnosť poskytuje obydlie šiestim osobám a to navrhovateľovi,
jeho manželke, ich spoločnej dcére I., nar. XX.XX.XXXX, dvom synom manželky navrhovateľa
z predchádzajúceho vzťahu a matke manželky navrhovateľa.

16. Žalovaný sa písomne k podanej žalobe vyjadril. Uviedol, že za jednu z najzásadnejších prekážok
vyhovenia dražbe predstavuje podľa jeho názoru už samotný petit, ktorým je predmet konania meritórne
vymedzený a ktorý rovnakým spôsobom posúdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Žalovaný
poukázal na rozhodnutie NS SR, uznesenie zo dňa 18.02.2020 sp. zn. 3Cdo94/2019. Podstatou tohto

rozhodnutiajetáskutočnosť,žeNSSRvtomtorozhodnutíuviedol,žeaksúdprvejinštancierozhodnutím
vo veci samej uloží záložnému veriteľovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva na neobmedzený,
vopred neurčený čas, neprimerane zasiahne do jeho práva v budúcnosti domáhať sa uspokojenia svojej
pohľadávky z predmetu záložného práva cestou predaja vo verejnej dražbe, priamym predajom alebo
odkúpením do svojho výhradného vlastníctva.

17. Žalovaný bol toho názoru, že žalobcom uvádzaný petit je z procesnoprávneho a hmotnoprávneho
hľadiska neprípustný a postačuje nanajvýš ako formulácia pre účely nariadenia predbežného opatrenia.
Z vecnoprávneho charakteru záložného práva totiž vyplýva jeho pôsobnosť erga omnes. Z jeho
akcesorickej povahy zároveň vyplýva závislosť od vzniku a trvania pohľadávky, ktorú má zabezpečovať.

Záložné právo teda predpokladá existenciu platne vzniknutej pohľadávky, ku ktorej je právom
akcesorickým a bez ktorej nemôže existovať. Ide o tzv. subsidiárny zdroj uspokojenia pohľadávky
záložného veriteľa v prípade jej riadneho a včasného nesplácania dlžníkom. Obsahom záložného
práva je oprávnenie veriteľa, aby záloh až do zročnosti zabezpečoval jeho pohľadávku, pričom záložca
v dispozícii s predmetom záložného práva nie je obmedzený. Záložné právo má zabezpečovaciu

a uhradzovaciu funkciu.

18. Žalovaný vraj uviedol, že petit formulovaný žalobcom predpokladá uloženie povinnosti žalovanému
(ako záložnému veriteľovi), zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, teda povinnosti
zdržať sa realizácie uhradzovacej funkcie záložného práva. Za daného skutkovo – právneho vzťahu

podľa názoru žalovaného nemôže súd vo veci samej uložiť povinnosť záložnému veriteľovi zdržať sa bez
akéhokoľvek časového obmedzenie výkonu záložného práva, ktoré je podporným zdrojom uspokojenia
existujúcej, dlhodobo a v značnom rozsahu nesplácanej pohľadávky. Žalovaný poukázal na to, že
neplatnosť zmluvy o úvere, ako ani záložnej zmluvy, prípadne neexistencia či zánik záväzkov z nich
vyplývajúcich, pritom žalobca v podanom žalobnom návrhu nekonštatuje a táto z podoby predmetných

zmlúv ani nevyplýva. Vyhovenie žaloby v navrhovanej podobe by znamenalo závažné obmedzenie
žalovaného ako záložného veriteľa pri realizácii uhradzovacej funkcie záložného práva nad rámec
potrebnej a prípustnej miery.

19. Žalovaný sa vyjadril aj k platnosti zosplatnenia, keď uviedol, že žalovaný si možnosť vyhlásiť

mimoriadnu splatnosť dohodol so žalobcom v bode 8a Zmluvy o úvere. Žalovaný výzvou zo dňa
20.09.2022 vyzval žalobcu v súlade s ust. § 53 ods. 9 Obč. zák. na úhradu omeškaných splátok
a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (formulácia: „ V opačnom prípade
využijeme právo požiadať Vás o jednorazové splatenie celého zostatku úveru vrátane príslušenstva predpôvodnou lehotou splatnosti“). Žalobca si takúto listinu prevzal dňa 26.09.2022 a nasledujúci deň začala
plynúť 15 dňová lehota na plnenie, pričom uplynula dňa 11.10.2022. Keďže zo strany žalobcu nedošlo,
čo vyplýva z platobnej histórie k úhrade omeškanej sumy, podaním zo dňa 20.10.2022 vyhlásil žalovaný

mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaný teda zastáva názor, že dodržal postup podľa ust. § 53 ods. 9 a
§ 565 Obč. zák.. Je zrejmé, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti podaním zo dňa 20.10.2022 mohlo
dôjsť len z dôvodu neuhradenia splátky splatnej 3 mesiace pred zosplatnením úveru, teda 20.06.2022.

20. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval svojím podaním zo dňa 01.10.2024. Jeho argumentáciu

o procesnoprávnej a hmotnoprávnej neprípustnosti petitu považoval za nesprávnu, keď žalobca
nesleduje obmedzenie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na časovo neobmedzené obdobie
a zo žalobného petitu takéto časovo neobmedzené obdobie ani nevyplýva. Žalobca sa domáha určenia
iba zdržania sa výkonu záložného práva, ktoré je zapísané ako Poznámka H./XXXX na LV č. XXXX pre
obec a kat. úz. D. na základe právneho úkonu oznámenie o začatí výkonu záložného práva záložným
veriteľom Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 formou

dobrovoľnej dražby – 60/23.

21. Žaloba je podľa žalobcu založená na argumentácii neplatnosti zosplatnenia zmluvy o úvere podľa
§ 53 ods. 9 v spojitosti s § 565 Obč. zák.. Právnym dôsledkom nezosplatnenia úveru je nemožnosť
začať s výkonom záložného práva, a preto je právny úkon oznámenie o začatí výkonu záložného práva

podľa § 151l Obč. zák. zapísaný v evidencii katastra neplatným úkonom. Preto pokiaľ úverový veriteľ
zaregistroval začatie výkonu záložného práva neplatne, potom je takýto postup bez právnych následkov.
Úverovému veriteľovi nič nebráni vykonať opätovnú platnú registráciu začatia výkonu záložného práva
za predpokladu, že budú splnené zákonné podmienky, vrátane platného zosplatnenia úveru.

22. Žalobca sa vyjadril aj k listinám žalovaného označeným ako „ Pokus o zmier zo dňa 20.09.2022“ a
„ Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 20.10.2022“. Uviedol k prvej
z listín, že v predmetnej výzve absentuje špecifikácia splátky, ako aj termín jej splatnosti, s ktorou mal
byť dlžník v omeškaní viac ako 3 mesiace, t.j. zákonom vyžadovaná podmienka podľa ust. § 53 ods. 9
Obč. zák.. K druhej listine uviedol, že v predmetnom oznámení tiež absentuje špecifikácia splátky, ako

aj termín jej splatnosti, s ktorou mal byť dlžník v omeškaní viac ako 3 mesiace. Uvedené právne úkony
potom nespĺňajú všeobecné kritériá určitosti a zrozumyseľnosti právnych úkonov, čo má podľa názoru
žalobcu za následok ich neplatnosť podľa § 37 ods. 1 Obč. zák..

23. Žalobca považoval aj zmluvnú podmienku podľa bodu 10.1 Zmluvy o úvere zakladajúcu oprávnenie

požadovať predčasnú splatnosť úveru za takú, ktorá nezodpovedá zákonným kritériám podľa § 53 od.
9 v spojitosti s § 565 Obč. zák. a jej obsah je vágny a neurčitý.

24. Žalobca opakovane poukazoval na ust. § 53 ods. 9 a § 565 Obč. zák..

25. Žalobca tiež tvrdil, že žalovaný zanedbal odbornú starostlivosť veriteľa, keď nijako nezisťoval príjmy
a výdavky žalobcu pred uzatvorením zmluvy o úvere, pričom táto povinnosť mu vyplýva z ust. § 8
ods. 1 zák. č. 90/2016 Z.z.. Podľa žalobcu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno dodržania odbornej
starostlivosti, preto je potrebné aplikovať ust. § 15 ods. 2 zák. č. 90/2016 Z.z. a úver považovať za
bezúročný a bez poplatkov.

26. Podľa § 53 ods. 9 Obč. zák. ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať
v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

27. Podľa § 565 Obč. zák. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

28. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, so Zmluvou o poskytnutí úveru na bývanie
VÚB Hypotéka refinančná“, reg.č.: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 22.05.2019 uzavretou medzi
stranami sporu, so Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 22.05.2019 uzavretou medzi stranami
sporu, s oznámení o opakovanej dobrovoľnej dražbe dražobníka HeyPay s.r.o. so sídlom Mostová2, Bratislava, IČO: 44 842 414 zo dňa 28.02.2024, s LV č. XXXX J. E., kat. odboru pre kat. úz. D.,
s pokusom o zmier žalovaného zo dňa 20.09.2022 adresovaného žalobcovi, s oznámením spoločnosti
HeyPay s.r.o. zo dňa 01.02.2023 o začatí výkonu záložného práva, s písomným vyjadrením PZ

žalovaného zo dňa 15.05.2024, s výzvou žalobcu zo dňa 20.10.2022 na predčasné splatenie zostatku
úveru s príslušenstvom zasielanou žalobcovi, s doručenkami, s prehľadom pohybov na úverovom účte
žalobcu, so zmluvou o splátkovom úvere (úver na bývanie) uzatvorenou medzi Slovenskou sporiteľňou
a.s. a žalovaným zo dňa 09.08.2016 a s ďalším obsahom spisu.

29. Z predložených dokladov má súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa
22.05.2019 k uzavretiu zmluvy o úvere, „Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie VÚB Hypotéka
refinančná“, reg.č.: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi 98.016
Eur. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá ako základná úroková sadzba 0,41 % p.a. a hrubá marža
0,88 % p.a., spolu úroková sadzba 1,29 % p.a. ako fixovaná úroková sadzba. Výška anuitnej splátky
pri fixovanej úrokovej sadzbe ku dňu podpísania zmluvy bola 328,48 Eur, pričom bola vypočítaná za

predpokladu vyčerpania celkovej čiastky úveru ku dňu uzavretia zmluvy. Bola dohodnutá RPMN 1,32 %.
Celkové náklady dlžníka boli dohodnuté sumou 20.502,80 Eur. Celkový počet anuitných splátok bol 360,
lehota splatnosti úveru 30 rokov. Výška úveru bola dohodnutá sumou 98.016 Eur a celková čiastka,
ktorú musí dlžník zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom 118.518,80 Eur.

30. Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 22.05.2019 uzavretou medzi žalovaným a žalobcom
bola zabezpečená pohľadávka z vyššie uvedenej zmluvy o úvere a zmluvné strany zriadili záložné právo
k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX ako pozemok: registra „F.“ p .č. XXX/X záhrada o výmere
XXX m2, pozemok: registra „F.“ p .č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok:
registra „F.“ p .č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, pozemok: registra „F.“ p .č. XXX

zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, pozemok: registra „F.“ p .č. XXX/X záhrada o výmere
XXX m2, pozemok: registra „F.“ p .č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok:
registra „F.“ p. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, stavba: rodinný dom súpisného
čísla XXX na pozemku registra „F.“ p. č. XXX a XXX, všetko vedené Okresným úradom E., katastrálny
odbor pre obec a kat. úz. D..

31. Listom zo dňa 20.09.2022, ktorý žalobca nazval pokusom o zmier oznámil žalovanému, že napriek
zaslaným upomienkam neuhradil dlžnú pohľadávku banky z titulu hypotekárného úveru poskytnutého na
základezmluvyoúvereapohľadávkabankypolehotesplatnostikudňuuvedenémuvlistepredstavovala
sumu 1.670,88 Eur. Uvedený list žalobca prevzal dňa 26.09.2022. Listom zo dňa 20.10.2022 žalovaný

vyzval žalobcu na vrátenie celého zostatku úveru v lehote do 15 dní od doručenia výzvy. Pohľadávka
žalobcu ku konkrétnemu dňu (20.10.2022) predstavovala sumu 92.682,87 Eur, z toho istina bola
vo výške 91.486,69 Eur. Uvedený list žalobca prevzal dňa 26.10.2022. Listom zo dňa 01.02.2023
spoločnosť HeyPay s.r.o. oznámila žalovanému začatie výkonu záložného práva z poverenia záložného
veriteľa – VÚB, a.s.. Žalobca bol ako dlžník upovedomený, že v zmysle ust. § 151l ods. 1 Obč. zák.

banka ako záložný veriteľ začína v zmysle § 151j ods. 1 Obč. zák. výkon záložného práva, ktorým je
zabezpečená pohľadávka banky, ktorá vznikla na základe úverovej zmluvy č. 001/346947/19-001/000
zo dňa 22.05.2019.

32.K.L.I.vydaldňa28.02.2024oznámenieodražbezn.K.L.oopakovanejdobrovoľnejdražbe(3.kolo).

33. K. L. I. a žalovaný ako navrhovateľ dražby sa dohodli na vykonaní opakovanej dražby (3. kolo)
predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX J. E., kat. odbor pre kat. úz. obec D..
PodľaznaleckéhoposudkuvypracovanéhoznalcomM.K.N.,č.XX/XXXXzodňa01.02.2024všeobecná
cena odhadu bola stanovená na sumu 106.000 Eur. Z oznámenia o opakovanej dražbe súd zistil, že

nehnuteľnosť,ktorábolapredmetomdražbynebolaznalcovisprístupnenáapretoohodnoteniepredmetu
dražby bolo vykonané v zmysle § 12 ods. 3 zák. č. 527/2002 Z.z..

34. Podľa LV č. XXXX OÚ Malacky, kat. odbor pre kat. úz. a obec Gajary zo dňa 21.03.2024 bol
vlastníkom nehnuteľností uvedených na tomto LV A. B., O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX,

D.. Na predmetnom LV je pod poznámkou P-31/2023 zapísané oznámenie o začatí výkonu záložného
práva záložným veriteľom VÚB a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 formou
dobrovoľnej dražby – 60/23. Pod poznámkou P-99/2023 je zapísané oznámenie o dobrovoľnej dražbe
zn. DD HP010/23 v prospech dražobníka HeyPay s.r.o, Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 44 842 414.– 216/23. Pod poznámkou P-162/2023 je zapísané oznámenie o opakovanej dražbe zn. DD HP010/23
v prospech dražobníka HeyPay s.r.o, Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 44 842 414. – 605/23. Pod
poznámkou P-62/2024 je zapísané oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe zn. DD HP010/23

v prospech dražobníka HeyPay s.r.o, Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 44 842 414. – 115/24.

35. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej tiež len ako „ZoDD“), tento zákon upravuje dobrovoľné dražby (ďalej len „dražba"),

kontrolu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") nad dodržiavaním
podmienok organizovania a priebehu dražieb a vznik, trvanie a zánik niektorých právnych vzťahov s
tým súvisiacich.

36. Podľa § 2 písm. a) ZoDD, na účely tohto zákona sa rozumie dražbou verejné konanie, ktorého
účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu

navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred
určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku,
prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré
bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.

37. Podľa § 3 ods. 1 ZoDD, predmetom dražby môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, ktorá
je prevoditeľná, súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, ak bolo
navrhnuté ich vydraženie a ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom.

38. Podľa § 3 ods. 6 ZoDD, dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej

príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva
neprevyšuje 2 000 eur.

39. Podľa § 5 ods. 1 ZoDD, účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom
urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom.

40. Podľa § 6 ods. 1 ZoDD, dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky
ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti.
Ak ide o majetok územných samosprávnych celkov alebo o majetok štátu, môže byť dražobníkom aj
územný samosprávny celok alebo príslušný orgán štátnej správy.

41. Podľa § 7 ods. 1 a 2 ZoDD, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá
vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť
vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že
predmetdražbyjemožnédražiť.Akjenavrhovateľomdražbyzáložnýveriteľ,jepovinnýpísomnevyhlásiť

aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto
zákona (§ 16 ods. 3).

42. Podľa § 10 ods. 1 ZoDD, písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a
ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe,

ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

43. Podľa § 11 ods. 4 ZoDD, ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho
časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo
oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej úradnej tabuli v časti

určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie
o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby
nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej
dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť.

44. Podľa § 12 ods. 1 až 6 ZoDD, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej
hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu
pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej
správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konaniadražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva
alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. Vlastník predmetu dražby,
ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v

čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba
obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti
spravidla tri týždne po odoslaní výzvy. Ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie
ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník
k dispozícii. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby

znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Vlastník predmetu dražby je
oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u
dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok
inýmznalcom.Dražobníkjepovinnýsasovznesenýminámietkamipísomnevysporiadaťanajneskôrpäť
pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník
predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok

bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. Na účely ohodnotenia predmetu
dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná
hodnota predmetu dražby.

45. Podľa § 16 ods. 1až 4 ZoDD, dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o

vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu,
ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku,
ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.
Zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmetu
dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob

jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou zmluvy je aj písomné
vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Ak navrhovateľom
dražby je záložný veriteľ, zmluva o vykonaní dražby musí ďalej obsahovať dôvod konania dražby a
meno, priezvisko, trvalý pobyt vlastníka predmetu dražby, ak je fyzickou osobou; ak je vlastník predmetu
dražby právnická osoba, zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo

a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak v záložnej zmluve bola dohodnutá suma ako najnižšie podanie
pre prípad konania dobrovoľnej dražby, v zmluve o vykonaní dražby musí byť najnižšie podanie uvedené
najmenej v tejto sume, ak tento zákon neustanovuje inak. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie
záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného
práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2).

46. Podľa § 16 ods. 6 ZoDD, vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom
dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby
určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica

hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a ak ide v poradí o prvú dražbu, najnižšie
podanie nemôže byť nižšie ako 90 % hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v ktorom
má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, určenej znaleckým posudkom a v ostatných
prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie ako 80 % hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým
posudkom.

47. Podľa § 16 ods. 10 ZoDD, ak zmluva uzavretá medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom
neobsahuje náležitosti ustanovené týmto zákonom, je neplatná.

48. Podľa § 17 ods. 1 až 3 a 5 ZoDD, dražobník vyhlási konanie dražby oznámením o dražbe, v ktorom

uvedie a) označenie dražobníka a navrhovateľa dražby, b) miesto, dátum a čas otvorenia dražby, c) či
ide o opakovanú dražbu, d) označenie a opis predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov
na predmete dražby viaznucich a s ním spojených, ak podstatným spôsobom ovplyvňujú hodnotu
predmetu dražby, opis stavu, v akom sa predmet dražby nachádza, a jeho odhadnutú alebo zistenú
cenu, e) najnižšie podanie a minimálne prihodenie, ktoré môže účastník dražby urobiť, f) ak požaduje

zloženie dražobnej zábezpeky, spôsob a lehotu na jej zloženie, číslo účtu a adresu miesta, kde má
byť dražobná zábezpeka zložená, čo je dokladom o zložení dražobnej zábezpeky, výške dražobnej
zábezpeky, a spôsob jej vrátenia; či je možné zložiť dražobnú zábezpeku platobnou kartou alebo šekom,
g) ak je prípustný aj iný spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením ako úhrada v hotovosti, uvedenietohto spôsobu; spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením nesmie byť pre vydražiteľa spojený s
nadbytočnými ťažkosťami, h) dátum a čas vykonania obhliadky predmetu dražby, pri hnuteľných veciach
tiež miesto konania obhliadky a organizačné opatrenia na zabezpečenie obhliadky, i) pri spoločnej

dražbe poradie, v akom budú jednotlivé predmety dražby dražené, j) podmienky odovzdania predmetu
dražbyvydražiteľovi,k)meno,priezviskoasídlonotára,ktorýbudepriebehdražbyosvedčovaťnotárskou
zápisnicou, ak to vyžaduje tento zákon (§ 20 ods. 13), l) poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6. Oznámenie
o dražbe uverejní dražobník v registri dražieb najmenej 15 dní pred otvorením dražby, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná

zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne 16 550 eur, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v
registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez zbytočného
odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku. V lehotách ustanovených v
odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe a) navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného
veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa b) osobám, ktoré
majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby záložné alebo iné právo zapísané v

katastri nehnuteľností, v Notárskom centrálnom registri záložných práv, v evidencii podľa osobitných
zákonov alebo v listinách osvedčujúcich vlastnícke právo k predmetu dražby a nevyhnutných na
nakladanie s ním, c) ak je predmetom dražby byt, dom alebo iná nehnuteľnosť, osobám, ktoré majú
podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby predkupné právo alebo iné vecné právo
zapísané v katastri nehnuteľností, a tiež príslušnému okresnému úradu na vyznačenie poznámky, d)

ak je predmetom dražby hnuteľná vec, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby
predkupné právo k predmetu dražby, e) ak je predmetom dražby spoluvlastnícky podiel k veci, ostatným
spoluvlastníkom k tejto veci oznámeným navrhovateľom dražby (§ 16 ods. 3), f) ak je predmetom dražby
nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, správcovi dane príslušnému podľa miesta trvalého pobytu alebo
miesta podnikania vlastníka nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti, ak je vlastník fyzickou osobou,

alebo podľa sídla vlastníka, ak je vlastník právnickou osobou, a správcovi dane, v ktorého obvode sa
nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť nachádza, g) ak je predmetom dražby podnik alebo jeho časť,
Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky, h) ak je predmetom dražby majetok právnickej osoby,
ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je štát, aj orgánu štátu vykonávajúcemu práva zakladateľa,
zriaďovateľa, spoločníka alebo člena tejto právnickej osoby, i) notárovi, ktorý bude priebeh dražby

osvedčovať notárskou zápisnicou [(ods. 1 písm. k)].

49. Podľa § 20 ods. 13 ZoDD, ak ide o dražbu bytu, domu, inej nehnuteľnosti, podniku alebo jeho
časti alebo ak najnižšie podanie hnuteľných vecí, práv a iných majetkových hodnôt presiahne sumu 33
193,92eura,musíbyťpriebehdražbyosvedčenýnotárskouzápisnicou,vktorejnotáruvedieajpovinnosť

predchádzajúceho vlastníka podľa § 29 ods. 2 prvej vety.

50. Podľa § 21 ods 2 ZoDD, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní

do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu
dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné
domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len
tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23). Osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku

2, je povinná oznámiť príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania.

51. Podľa § 21 ods. 4 ZoDD, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú
navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

52. Podľa § 21 ods. 5 ZoDD, ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky
príklepu zanikajú ku dňu príklepu.

53. Podľa § 21 ods. 6 ZoDD, neplatnosť dražby nie je možné vysloviť z dôvodu oneskoreného začatia
dražby, ak bolo príčinou oneskoreného začatia dražby konanie inej dražby tým istým dražobníkom na

tom istom mieste a ak neumožnil vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má k predmetu dražby
iné ako vlastnícke právo, vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby.54. Podľa § 263 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti
zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až
272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321

ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365, 369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458,
459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655
ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720,
725, 729, 743 a 771c. Strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé
zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu.

55. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

56. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie

peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

57. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

58. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

59. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

60. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia

pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

61. Podľa § 151b ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,

ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa
určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva
sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného
práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva
určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania

záložného práva bolo možné záloh určiť.

62. Podľa § 151c ods. 3 Občianskeho zákonníka, záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode
pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú
zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.

63. Podľa § 151j ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie
je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu
na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných

zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak pohľadávka zabezpečená
záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa
uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.64. Podľa ust. § 151j ods. 2 OZ ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas
splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď
zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

65. Podľa ust. § 151l ods. 1 OZ začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne
oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu a pri záložných
právachregistrovanýchvregistrizáložnýchprávajzaregistrovaťzačatievýkonuzáložnéhoprávavtomto
registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu

záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia
zo zálohu.

66. Podľa ust. § 151l ods. 4 OZ ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je
povinný jedno vyhotovenie oznámenie o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému OÚ, ktorá
začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.

67. Podľa ust. § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh urečený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

68. Podľa ust. § 1 ods. 3 Zákona č. 129/2010 ZZ o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľským úverom
nie sú:
b) úver na bývanie podľa všeobecného predpisu o úveroch,
c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti,
d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo

výstavba nehnuteľnosti,
f) úver, ktorého výška je menej ako 100 Eur a viac ako 75 000 Eur, ak je na rovnaký alebo obdobný účel
uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn
všetkých zmlúv o úver sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona.

69. Podľa § 151m ods. 1, 2, 3, 4, 5 a 6 Občianskeho zákonníka, predať záloh spôsobom určeným
v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí
30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie
je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v
registri záložných práv a deň registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných

práv je neskorší, ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi
a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30-dňová lehota začína plynúť odo
dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv. Záložca a záložný
veriteľ sa môžu po oznámení o začatí výkonu záložného práva dohodnúť, že záložný veriteľ je
oprávnený predať záloh spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo na

dražbe aj pred uplynutím lehoty podľa odseku 1. Záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva s
cieľom uspokojiť svoju pohľadávku spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva, môže
kedykoľvek počas výkonu záložného práva zmeniť spôsob výkonu záložného práva a predať záloh na
dražbe alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Záložný veriteľ je
povinný informovať záložcu o zmene spôsobu výkonu záložného práva. Záložca je povinný strpieť výkon

záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného
práva. Najmä je povinný vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod
a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva.
Rovnakú povinnosť má aj tretia osoba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod
a užívanie zálohu u seba. Osoba, ktorá má počas výkonu záložného práva záloh u seba, je

povinná zdržať sa všetkého, čím by sa hodnota zálohu zmenšila, okrem bežného opotrebovania. Pri
výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu.

70. Vo vzťahu k žalovanému súd žalobu preskúmal po meritórnej stránke. Zákon o dobrovoľných
dražbách v zásade iba v jednom odseku koncentruje najvýznamnejší inštitút právnej ochrany proti

dobrovoľnej dražbe, ktorý je založený na uplatnení práva na súdnu ochranu. Ust. § 21 odseku 2
ZoDD predstavuje prakticky jediný prostriedok nápravy a ochrany práva ex post, ktorý môžu osoby
dotknuté dražbou využiť, aby zvrátili jej výsledok a dosiahli reštituovanie prvotných (skorších) právnych
pomerov. Z dôvodu, že výkonu dražby nepredchádza žiadna predbežná kontrola a ani iné preskúmaniepohľadávky a preverenie splnenia podmienok pre výkon platnej dražby (hmotnoprávne podmienky
platnosti dražby), je nevyhnutné dikciu prvej vety odseku 2 vykladať tak, že dôvodom neplatnosti dražby
môže byť porušenie akýchkoľvek procesných alebo hmotnoprávnych podmienok výkonu záložného

práva a výkonu dražby, ktoré vedú k tomu, že sa spochybní platnosť hlavnej zmluvy, platnosť záložnej
zmluvy, existencia záložného práva, pravosť a splatnosť pohľadávky, výška a charakter pohľadávky,
ktorá môže byť tvorená dominantne plneniami z neprijateľných zmluvných podmienok a v rozpore s
dobrými mravmi a pod. Uvedený záver nie je výsledkom výkladovej svojvôle, ale plynie z extenzívneho
výkladu "porušenia ustanovení tohto zákona", keďže zákon o dobrovoľných dražbách vo svojej podstate

pri regulácii jednotlivých inštitútov nadväzuje na esenciálnu hmotnoprávnu úpravu záložného práva
a jeho výkonu. V žalobe o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je však nutné tvrdiť konkrétne
porušenia určitých aplikovateľných právnych predpisov, keďže na vedenie konania o neplatnosť dražby
nepostačuje akékoľvek porušenie ustanovenia zákona, ale len také porušenie, ktorým je zároveň
žalobca aj dotknutý na svojich právach. Ako vyplýva z dôvodovej správy k ust. § 21 ZoDD, nebolo
zámerom zákonodarcu kazuisticky vypočítavať jednotlivé prípady, kedy by išlo o relevantné poškodenie

práv osoby a riešenie tejto otázky je ponechané výlučne na súdnu prax. Je tak vždy na súde, aby zvážil
intenzitu porušenia zákona v konkrétnom prípade. Stabilitu práva a právnu istotu jednotlivca (princíp
legitímnych očakávaní) a v konečnom dôsledku aj mieru dôvery osôb v právo či inštitúcie právneho
štátu ovplyvňuje najmä to, ako súd pristupuje k výkladu právnych noriem, pričom pri výklade noriem
jednoduchého práva musí prevážiť princíp materiálneho právneho štátu nad prepätým formalizmom

(porov. napr. rozhodnutia ESĽP vo veciach Markt Interm Verlag GmbH a B. P. proti Nemecku zo dňa
XX.XX.XXXX, B. H. Q. C. K. XX.X.XXXX). Súd musí vždy spravodlivo (článok 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd) rozhodnúť každý jeden prípad, pričom berie do úvahy všetkých,
ktorých sa dražba dotýka.

71. Žalobca v konaní predovšetkým tvrdil, že hmotnoprávnym predpokladom začatia realizácie
záložného práva formou dobrovoľnej dražby je existencia splatnej pohľadávky zo zmluvy o úvere, pričom
zosplatneniemusíbyťvykonanézákonnýmspôsobompodľa§565Obč.zák.vspojenís§53ods.9Obč.
zák.. Žalobca považoval právny úkon zosplatnenia za neplatný právny úkon pre nesplnenie podmienok
podľa § 53 ods. 9 Obč. zák. v spojení s § 565 Obč. zák., ako aj pre rozpor s § 37 Obč. zák. z dôvodu jeho

neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Podľa názoru žalobcu navrhovateľ dražby postupoval v rozpore s ust.
§ 7 ods. 2 zák. ZoDD, nakoľko nebol oprávnený poskytnúť písomné vyhlásenie podľa § 7 ods. 2 zák.
o ZoDD, nemá žalovaný ku dňu vykonania dražby splatnú pohľadávku a výška pohľadávky, ktorá má
byť uspokojená dražbou je neznáma.

72. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil so Zmluvou o poskytnutí úveru na bývanie VÚB Hypotéka
refinančná“, reg.č.: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 22.05.2019 uzavretou medzi stranami sporu,
tiež so Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 22.05.2019 uzavretou medzi stranami sporu. Zo
zmluvy o poskytnutí úveru súd zistil, že bola uzatvorená podľa zák. č. 90/2016 Z.z. o úveroch na
bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Účelom úveru bolo splatenie skôr

poskytnutého úveru. Bola dohodnutá fixná úroková sadzba (1,29 % p.a.), bola dohodnutá výška úveru
98.016 Eur, celkové náklady dlžníka 20.502,80 Eur, výška mesačnej anuitnej splátky 328,48 Eur, celkový
početanuitnýchsplátok360,lehotasplatnostiúveru30rokovacelkováčiastka,ktorúmusídlžníkzaplatiť
v súvislosti s poskytnutým úverom 118,518,80 Eur.

73.Včlánku12zmluvyoúverebolodohodnutézabezpečeniepohľadávkyveriteľaatozáložnýmprávom
k nehnuteľnosti na základe zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok uzatvorenej
medzi veriteľom a záložcom, ktorej predmetom je aj zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam
zapísanýmnaLVč.XXXXOÚMalacky,kat.úraduprekat.úz.D..Dňa22.05.2019bolauzatvorenámedzi
žalobcom a žalovaným zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorej predmetom je

zriadeniezáložnéhoprávanazabezpečeniezaplateniapohľadávkyajejpríslušenstvavzniknutejzúveru
poskytnutého na základe zmluvy o úvere č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX.

74. Žalobca – dlžník čerpal úver v dohodnutej výške, čo nebolo medzi stranami sporné. Z oznámenia
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.10.2022 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi,

že porušuje povinnosť splácať úver riadne a včas a už bol niekoľkokrát písomne upozornený a vyzvaný
k pravidelnému splácaniu úveru. Túto povinnosť žalobca porušil, nakoľko sa dostal do omeškania
s platením úveru podľa dohodnutého splátkového kalendára, po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Boli preto
naplnené skutočnosti na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaný žalobcovi oznámil, že kudňu 20.10.2022 nastala mimoriadna splatnosť celého úveru na základe zmluvy o úvere. Na základe toho
bol vyzvaný vrátiť celú dlžnú sumu vrátane príslušenstva, ktorá predstavovala vrátane príslušenstva
sumu 92.682,87 Eur, z toho istina bola vo výške 91.486,69 Eur.

75. Žalobca v konaní primárne tvrdil, že úverová zmluva má tak závažné vady, že je potrebné ju
prejudiciálne súdne preskúmať a najmä tvrdil, že pohľadávku žalovaného nemožno považovať za
predčasne splatnú.

76. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil so Zmluvou o úvere, ale aj so Zmluvou o zriadení záložného
práva, pohľadávky z ktorej Zmluva zabezpečuje a predstavuje preto akcesorický záväzok k záväzku
hlavnému zo Zmluvy o úvere. Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že dlžník uzavrel so
žalovaným dňa 22.05.2019 Zmluvu o úvere, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi
úver vo výške 98.016 Eur pri úrokovej sadzbe 1,29 % p.a. a žalobca sa zaviazal ho splatiť v 360
mesačných splátkach po 328,48 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. V Zmluve je uvedené, že sa žalobcovi

poskytuje úver v súlade so zák. č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v platnom znení. Jedná sa teda o „úver na bývanie“. V zmluve o úvere je dohodnuté v čl. 12 (tiež
čl. 1a, bod 8), že pohľadávka veriteľa bude zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti na základe
zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok uzatvorenej medzi veriteľom a záložcom,
ktorej predmetom je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX J. E., kat.

odbor pre kat. úz. obec D.. Dlžník podpísal ( dňa 22.05.2019) Zmluvu o úvere a zmluvu o zriadení
záložného práva. V úverovej zmluve je presne uvedená výška mesačnej splátky, výška úrokovej sadzby
úveru, počet splátok, sú v nej špecifikované poplatky a náklady (čl. 1a, bod 1 Zmluvy). V úverovej
zmluve je dohodnutá aj mimoriadna splatnosť celého zostatku úveru (čl. 11 Zmluvy) a ďalšie dohodnuté
podmienky.

77. Dlžník úver čerpal v dohodnutej výške 98.016 Eur, čo bolo medzi stranami nesporné. Bolo nesporné,
že dlžník dlh zo Zmluvy o úvere nesplácal riadne a včas a teda svoju povinnosť v zmysle Zmluvy
o úvere neplnil. Z výzvy zo dňa 20.09.2022 (pokus o zmier) a z výzvy na predčasné splatenie zostatku
úveru s príslušenstvom zo dňa 20.10.2022 zasielanej VÚB a.s. žalobcovi súd zistil, že žalobca porušuje

povinnosť splácať úver riadne a včas a na túto skutočnosť už bol niekoľkokrát písomne upozornený
a vyzvaný k pravidelnému splácaniu úveru. Žalobca sa dostal do omeškania s platením vkladov na účet
zmluvy o úvere a úrokov po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Žalovaný preto žalobcovi oznámil, že ku dňu
20.10.2022 nastala mimoriadna splatnosť celého úveru. K 20.10.2022 nesplatený úver predstavoval
sumu 92.682,87 Eur. Súd uzavrel, že žalovaný platne vyzval dlžníka na úhradu jeho dlhu po splatnosti

a po splnení zákonných podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ v spojení s ust. § 565 OZ vyhlásil úver za
predčasne splatný. Dlžník nevyužil svoje právo Zmluvu o úvere vypovedať.

78. Súd preskúmal zmluvu o úvere aj po právnej stránke. I keď Zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny
obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), je zrejmé, že predmetná

Zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na dlžníka je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože
pri jej uzavieraní nekonal na rozdiel od žalovaného v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah založený Zmluvou o úvere je preto potrebné aplikovať ako
príslušné ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. OZ), tak i ustanovenia Obchodného
zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností). Uzavretá Zmluva o úvere nespadá pod právny

režim zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže zákon č. 129/2010 Z.z. sa nevzťahuje na zmluvy
o úvere na bývanie podľa všeobecného predpisu o úveroch na bývanie, jedná sa o úver zabezpečený
záložným právom k nehnuteľnosti, úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych
práv k nehnuteľnosti alebo výstavbe nehnuteľnosti a o úver, ktorého výška je menej ako 100 Eur
a viac ako 75 000 Eur. Zmluva o úvere pritom nepochybne spĺňala uvedené podmienky (úver podľa

Zmluvy o úvere bol vo výške 98.016 Eur a jeho účelom bolo nadobudnutie nehnuteľnosti), čím došlo
k naplneniu výnimky ustanovenej v § 1 ods. 3 písm. b), c), d) a f) zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže sa na
uzavretúZmluvuoúvereneuplatníúpravapodľazákonaospotrebiteľskýchúveroch,bolobezpredmetné
ju skúmať z pohľadu prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Súd preto Zmluvu o úvere preskúmal
ďalej len z pohľadu všeobecných požiadaviek na platnosť právnych úkonov podľa OZ, kde žiadne

pochybenie nezistil. Zmluva je zrozumiteľná a určitá, žiadna zo strán nespochybňovala jej uzavretie
slobodne a vážne. Súd nezistil ani že by uzavretá Zmluva odporovala zákonu či dobrým mravom,
úroková miera je primeraná (1,29 % ročne). Zistené neboli ani žiadne iné vady vôle či prejavu vôlekonajúcichstrán.Zmluvaneobsahujeanižiadnuneprijateľnúpodmienku.Pretobolouzavreté,žeZmluva
o úvere je platný právny úkon. Výška úveru bola v Zmluve o úvere uvedená správne.

79. K Zmluve o úvere uzavrel žalobca so žalovaným dňa 22.05.2019 záložnú zmluvu, ktorou zriadili
vprospechžalovanéhonanehnuteľnostiachzáložnéprávonazabezpečeniejehopohľadávokzoZmluvy
o úvere, a to ako práva na vrátenie istiny tak i práva na úhradu príslušenstva. Aj túto Zmluvu je podľa
názoru súdu nutné považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka totiž za
spotrebiteľskú zmluvu označuje každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Je pritom nepochybné, že pri uzatváraní Zmluvy konal žalovaný v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, a to na rozdiel od žalobcu, ktorý ako fyzická osoba v rámci svojej obchodnej
či podnikateľskej činnosti jednoznačne nekonal. Súd uzavretú Zmluvu preskúmal a nezistil akékoľvek
vady, ktoré by spôsobovali jej neplatnosť. Žalobca Zmluvu uzavrel slobodne a vážne, vediac, že na
vlastných nehnuteľnostiach zriaďuje záložné právo v prospech žalovaného. Nemožno hovoriť o tom,
že by žalobca nemal možnosť uzavretie záložnej zmluvy si za daných podmienok riadne premyslieť,

prípadnesaporadiťsodborníkminadanúproblematiku.Poposúdenídanejvecitaksúddospelkzáveru,
že medzi žalobcom a žalovaným bola platne uzavretá záložná zmluva, ktorou sa žalobca dobrovoľne
zaviazal poskytnúť zabezpečenie plnenia záväzku dlžníka zo Zmluvy o úvere. Keďže dlžník zo Zmluvy
o úvere svoje povinnosti riadne neplnil, pristúpil žalovaný k realizácií svojich oprávnení: vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru a následne k výkonu záložného práva, ktorým bol úver zabezpečený.

Pokiaľ bola uvedená Zmluva uzavretá platne (a súd po vykonanom dokazovaní nezistil opak) a následne
došloksplneniupodmienok,ktorétakáZmluvaapríslušnéprávnepredpisystanovujúprezačatievýkonu
záložného práva veriteľa, t.j. porušenie povinností dlžníka úver riadne splácať. Veriteľ je oprávnený
svoje záložné právo vykonať a dosiahnuť tým uspokojenie jeho pohľadávky. Žalobca ako osoba plne
spôsobilá na právne úkony si musela byť pri uzatváraní záložnej zmluvy vedomá toho, že ak dôjde

k porušeniu povinností dlžníka zo Zmluvy o úvere, môžu byť nehnuteľnosti použité na uspokojenie
veriteľa. Žalovaný bol oprávnený spoliehať sa na to, že ak mu požičané finančné prostriedky nebudú
zo strany dlžníka vrátené, bude mať možnosť si svoju pohľadávku vymôcť predajom zálohu na dražbe
a je možné predpokladať, že by dlžníkovi úver vôbec nebol poskytol, ak by mu zabezpečenie zo strany
žalobcu nebolo dané. V civilnom práve platí základná zásada pacta sunt servada, teda zmluvy sa majú

plniť a záložný veriteľ je naň oprávnený sa spoliehať.

80. Žalobca nikdy nenamietal neplatnosť zmluvy. Súd konštatuje, že podľa ust. § 151m ods. 4 OZ je
záložca povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť
potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je povinný vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady

potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve
o zriadení záložného práva. Podľa § 151m ods. 6 OZ pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ
v mene záložcu. Dohoda v akejkoľvek zmluve, ktorá sa odchyľuje od dispozitívnych ustanovení zákona
(teda od takých, ktoré odlišnú dohodu strán umožňujú), je výrazom zmluvnej autonómie strán a nemožno
ju považovať za vzdanie sa práva.

81. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
z 20.10.2022 dlžníka vyzval na splnenie jeho splatného dlhu v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona
o bankách. Následne dlžníka vyzval na splnenie jeho splatného dlhu zo Zmluvy o úvere.

82. Ďalej žalobca uvádzal, že pohľadávka zo zmluvy o úvere nebola správne vyčíslená a uplatňovaná
v dražbe. Súd k tomu uvádza, že prípadná nesprávna výška uplatnenej pohľadávky v dražbe nie je
porušením ustanovení ZoDD a skutočnosťou, ktorá by v nadväznosti na § 21 ods. 2 ZoDD spôsobovala
neplatnosť dražby. Navrhovateľ dražby je v súlade s § 7 ods. 2 ZoDD povinný písomne vyhlásiť, že
predmetdražbyjemožnédražiť.Akjenavrhovateľomdražbyzáložnýveriteľ,jepovinnýpísomnevyhlásiť

aj pravosť a výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. V prípade, ak
je dané vyhlásenie navrhovateľa dražby nesprávne, a to sa týka aj nepresne určenej výšky pohľadávky,
nespôsobuje to neplatnosť dobrovoľnej dražby, ale zodpovednosť navrhovateľa dražby za škodu, ktorú
týmto vyhlásením spôsobí. V rámci konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby súd neskúma
výšku uplatnenej pohľadávky v dražbe. Súd sa zameriava len na preskúmanie procesného postupu

dražobníka pri realizácii dobrovoľnej dražby a prípadné porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných
dražbách (rovnako Krajský súd v Bratislave, sp.zn. 2Co/3/2018).83. Konanie žalobcu, ktorý úver dlhodobo nesplácal a vedel, že ručí za svoj záväzok vlastnou
nehnuteľnosťou, viedlo k dražbe predmetných nehnuteľností, je vo všeobecnosti možné považovať
za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný ako veriteľ nemal inú možnosť domôcť sa svojej

pohľadávky ako výkonom záložného práva na dražbe, keďže k dohode s dlžníkom, nedošlo, pričom
celková výška pohľadávok vyplývajúca zo Zmluvy predstavovala sumu 118.518,80 Eur. Podmienky
dražby ako formalizovaného procesu v rámci svojej zákonodarnej činnosti stanovil zákonodarca a tým
určil aj mieru primeranosti, či neprimeranosti zásahu do spôsobu nakladania s vecou, pričom ako
neprimerané v zmysle tohto zákona možno považovať iba také konanie, ktoré by sa počas dražobného

procesu vymykalo zákonným podmienkam stanoveným v ZoDD. V rámci žalovaných dôvodov nebola
zistená nezákonnosť vyhlásenej dražby pre rozpor so zákonom o dobrovoľných dražbách. Súd navyše
uvádza, že z podstaty veci vyplýva, že navrhovateľ dražby, žalovaný ako záložný veriteľ v prejednávanej
veci, nemá a priori záujem, aby sa predmet dražby predával pod hodnotu jeho reálneho ocenenia. V
prípade, ak dražbu realizuje záložný veriteľ ako výkon záložného práva, tak má prioritný záujem, aby
výťažok dosiahnutý dražbou dosahoval aspoň výšku pohľadávky, čím by došlo k jeho efektívnemu a

úplnému uspokojeniu. Zámerom dražby nie je predať predmet dražby za každú cenu, ale dosiahnuť
splatenie dlhu dlžníka voči žalovanému. Splatenie dlhu je prioritné aj počas procesu vymáhania
nesplateného dlhu (mimo dražby aj v jej priebehu). Súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa jedná
už o 3. kolo dražby. Z logiky veci vyplýva, že v prípade žalobcu ide o dlhodobé, niekoľkoročné riadne
nesplácanie úveru. Dôvodom prečo súd vyhovel žiadanému neodkladnému opatreniu bolo práve to, aby

bol žalobcovi poskytnutý čas a možnosť rokovať s bankou – veriteľom a riešiť svoj záväzok voči nemu.
Z konania však vyplynulo, že sa tak evidentne nestalo.

84. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže súd nezistil neplatnosť Zmluvy o úvere ani
Zmluvy o zriadení záložného práva a ani žiadne také porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré

by malo za následok neplatnosť dražby, žalobu žalobcu voči žalovanému pre jej nedôvodnosť zamietol.

85Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

86. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný boli v konaní plne úspešný, súd
preto žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).