Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 8, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 63Cb/85/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123376903
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Holečková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6123376903.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci
žalobcu Slovenská republika konajúca Ministerstvom školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej
republiky (predtým Slovenská republika konajúca Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu
Slovenskej republiky), so sídlom Černyševského 50, Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO:
00 164 381 proti žalovanému School of English Excellence s.r.o., so sídlom Kláry Jarunkovej 4, Banská

Bystrica, IČO: 36 028 223, právne zastúpeným Attorneity Legal s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava -
mestská časť Ružinov, IČO: 54 912 989, o zaplatenie 130.514,86 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalovaného z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému istinu vo výške 45.415,21 Eur s 9% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 4.893,42 Eur od 14. 11. 2019 do zaplatenia, zo sumy 15.560,- Eur od 11. 02. 2020 do
zaplatenia, zo sumy 18.960,44 Eur od 19. 05. 2020 do zaplatenia a zo sumy 6.001,35 Eur od 24. 09.

2020 do zaplatenia, a to na účet žalovaného IBAN: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to všetko
v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca ešte pod označením Slovenská republika konajúca Ministerstvom školstva, vedy, výskumu
a športu podala na tunajší súd žalobu voči žalovanému o zaplatenie sumy 130.514,86 Eur

s príslušenstvom tak, ako to žalobca špecifikoval v žalobe. Žalobca v žalobe uviedol, že Ministerstvo
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, v zastúpení Ministerstvom školstva, vedy, výskumu
a športu Slovenskej republiky uzatvoril dňa 09. 08. 2018 so žalovaným ako prijímateľom Zmluvu o
poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 0717/2018 (OPĽZ/260/2018) v súlade s ustanovením
§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa § 25 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom
z európskych štrukturálnych a investičných fondov, podľa § 20 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o
rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení Dodatku č. 1 k tejto Zmluve, predmetom ktorej bolo

poskytnutie NFP zo strany žalobcu žalovanému na realizáciu projektu s názvom: „Jazykové vzdelávanie
- kľúč k úspechu“ s kódom projektu v ITMS2014+ : 312011L864 a účelom spolufinancovania
schváleného Projektu Prijímateľa. Zmluva nadobudla účinnosť dňa 15. 08. 2018 a jej neoddeliteľnou
súčasťou boli štyri prílohy: Príloha č. 1 Všeobecné zmluvné podmienky k Zmluve o poskytnutí
nenávratného finančného prostriedku, Príloha č. 2 Predmet podpory NFP: časť A - Predmet podpory
vygenerovaný z ITMS, časť B - Zoznam a popis hlavných aktivít projektu, Príloha č. 3 Rozpočet Projektu

a Príloha č. 4 Finančné opravy za porušenie pravidiel a postupov VO. Žalobca v danom vzťahu mal
postavenie poskytovateľa na základe splnomocnenia obsiahnutého v Zmluve o vykonávaní časti úloh
riadiaceho orgánu sprostredkovateľským orgánom zo dňa 23. 07. 2015 (0578/2015).2. Dňa 14. 10. 2021 doručením oznámenia č.: 2021/13734:8-A1401 žalobca riadnym spôsobom oznámil
žalovanému odstúpenie od zmluvy z dôvodu, že pri kontrole údajov v registri na webovom sídle https://

rpvs.gov.sk/rpvs zistil, že žalovaný, ako prijímateľ NFP, si pred uzatvorením tejto zmluvy, ako partner
verejného sektora, nesplnil svoju povinnosť zapísať sa do registra partnerov verejného sektora. V
súlade s ustanovením § 2 ods. 1 písm. a) bod 1, v spojitosti s ustanovením § 2 ods. 2 zákona č. 315/2016
Z. z. o registri partnerov verejného sektora v znení neskorších predpisov musel prijímateľ túto povinnosť
splniť, nakoľko v rozhodujúcom období nebol subjektom verejnej správy a v zmysle zmluvy mu mala byť

poskytnutá suma presahujúca 100.000,- Eur. Žalobca žalovanému zaslal listom č. 2021/9380:68-A1410
zo dňa 23. 11. 2021 Správu o zistenej nezrovnalosti č. 312IP210448001 a č. 312IP210450002
spolu so žiadosťami o vrátenie finančných prostriedkov č. 312011L864Z001 v sume 98.380,56 Eur a
č. 312011L864Z002 na sumu 32.134,30 Eur v súvislosti s odstúpením od Zmluvy o poskytnutí NFP
a žalovanému oznámil, že účinky odstúpenia od zmluvy nastali dňom jeho doručenia žalovanému, t.
j. dňom 14. 10. 2021. Žalobca v rámci ústretového konania voči žalovanému mu oznámil aj možnosť

ohľadom splátkového kalendára, ako aj možnosť odkladu platenia dlhu.

3. Žalovaný na predmetnú žiadosť nereagoval, a preto mu bola žalobcom doručená listom zo dňa 06.
06. 2022 Predžalobná výzva č. 2022/10763:44-A1410 na úhradu pohľadávok v súvislosti s odstúpením
od zmluvy o poskytnutí NFP č. OPĽZ/260/2018. Vo výzve bol žalovaný upozornený, že v prípade

neuhradenia dotknutých pohľadávok bude žalobca postupovať podľa príslušných ustanovení Civilného
sporového poriadku a bude sa svojich práv domáhať prostredníctvom súdu. Na základe uvedeného
skutkového stavu potom žiadal vyhovieť žalobe a zaviazať žalovaného k úhrade dlžnej istiny spôsobom,
ako ho špecifikoval v petite žaloby vrátane príslušenstva. Na svoje tvrdenia žalobca predložil súdu
Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 09. 08. 2018, Dodatok č. 1 k zmluve,

a Prílohy č. 1, 2 k predmetnej zmluve, Oznámenie o odstúpení od zmluvy zo dňa 07. 10. 2021, Správy
o zistenej nezrovnalosti zo dňa 18. 11. 2021, List zo dňa 23. 11. 2021 a Predžalobnú výzvu zo dňa
31. 05. 2022.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 09. 12. 2023, v ktorom vyjadrení sa s podanou

žalobou nestotožnil a poukázal, že predmetná zmluva v znení Dodatku č. 1 bola uzavretá medzi
stranami sporu na základe vydaného rozhodnutia o schválení žiadosti podľa zákona o príspevku
poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a schémy pomoci de minimis na
podporu vzdelávania: Schéma DM – 3/2016 v znení Dodatku 2, podľa čoho žalobca postupoval a
opakovane žalovanému poskytoval a zúčtovával poskytnuté platby. Na základe uzatvorenej Zmluvy

mal byť poskytnutý žalovanému nenávratný finančný príspevok (ďalej len „NFP“) v maximálnej výške
184.347,50 Eur. Z vecného a časového hľadiska boli výdavky vynaložené na projekt
schválené a hlavné aktivity boli realizované v zmysle podmienok výzvy, Zmluvy, rozpočtu
a podmienok schémy pomoci de minimis. Žalovaný si svoje povinnosti v zmysle zmluvy plnil riadne
a včas, ako predkladal i potrebné dokumenty žalobcovi, pričom zo strany žalobcu neboli požadované

žiadne dodatočné dokumenty alebo informácie. Počas doby realizácie projektu bolo žalovanému na
zálohových a priebežných platbách vyplatená suma 130.514,86 Eur. Ďalšie žiadosti o
platbu, ktoré boli predložené zo strany žalovaného v zmysle zmluvy, boli žalobcom pozastavené, a to z
nižšie uvedených dôvodov. Naviac žalovanému neboli doteraz uhradené finančné prostriedky v súhrnnej
výške 45.415,21 Eur, zloženej z troch žiadostí o poskytnutie priebežnej platby – refundácie uhradených

nákladov a jednej zálohovej platby. Neuhradené boli tak štyri žiadosti o platbu, a to vo výške 4.893,42
Eur na mzdové výdavky s najneskorším dátumom úhrady 13. 11. 2019, vo výške 15.560,- Eur na mzdové
výdavky s najneskorším dátumom úhrady 10. 02. 2020, vo výške 18.960,44 Eur na mzdové výdavky
s najneskorším dátumom úhrady 18. 05. 2020 a vo výške 6.001,35 Eur za služby – videá s
najneskorším dátumom úhrady 23. 09. 2020. Žiadosti o platbu sú evidované v informačnom systéme

ITMS2014+, pričom ich zároveň pripájal žalovaný aj v prílohe k podaniu. Dôvodom pre nevyplatenie
sumy požadovanej žalovaným z NFP v uvedenej výške 45.415,21 Eur, ako aj dôvodom pre podanie
žaloby zo strany žalobcu s požiadavkou vrátiť dokonca spätne i už dávno zúčtované zálohové platby,
bolo údajné porušenie povinnosti zápisu žalovaného do Registra partnerov verejného sektora. Uvedenú
skutočnosť použil žalobca aj ako dôvod pre odstúpenie od zmluvy. Žalovaný má za to, že táto povinnosť

sa v čase uzatvorenia zmluvy so žalobcom na žalovaného nevzťahovala, a to ani v priebehu realizácie
projektu, a ani v súčasnosti sa naňho nevzťahuje, pričom aj samotný žalobca v čase uzavretia zmluvy a
počas následného plnenia zo zmluvy od žalovaného túto povinnosť nevyžadoval. Svoje vlastné konanie
žalobca teraz spätne účelovo využíva ako dôvod na nevyplatenie zvyšku splatnej sumy finančnýchprostriedkov, a dokonca i na odstúpenie od zmluvy s požiadavkou vrátenia všetkých prostriedkov
poskytnutých na základe zmluvy žalovanému, hoci predtým žalobca postupoval v súlade so zmluvou
a považoval sa za viazaného danou zmluvou. Tým žalobca postupuje a koná v rozpore so svojím

dovtedajším postupom, svoj vlastný postup kladie za vinu žalovanému a poškodzuje tým, vystupujúc ako
štátny orgán, žalovaného ako subjekt súkromného práva. Žalovaný pritom neporušil žiadnu povinnosť
vyplývajúcu zo zmluvy, naopak, svoje povinnosti zo zmluvy priebežne plnil. Žalovaný má preto za to,
že zmluva je platná, odstúpenie od zmluvy je neplatné a neúčinné a žalobca musí i naďalej plniť svoje
záväzky vyplývajúce zo zmluvy. Žalovaný pri plnení svojich zmluvných povinností a záväzkov pred

odstúpením žalobcu od zmluvy poskytol žalobcovi plnenia, za ktoré mu tento neposkytol
požadované platby a teraz žiada poskytnuté platby späť, v dôsledku čoho žalovaný vynaložil výdavky v
sume presahujúcej jemu poskytnuté plnenie zo zmluvy. Tieto výdavky si žalovaný uplatnil na preplatenie
v zmysle zmluvy v čase jej platnosti a účinnosti, pričom má za to, že v prípade ich nepreplatenia,
za súčasného odstúpenia od zmluvy, prípadne i s povinnosťou vrátiť už v minulosti poskytnuté peňažné
prostriedky, by tieto plnenia predstavovali predmet bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu, resp.

škodu vzniknutú na strane žalovaného v dôsledku postupu žalobcu pri uzatváraní zmluvy,
realizovaní zmluvy a pri odstúpení od zmluvy.

5. Žalobca pritom žiadnym spôsobom nešpecifikuje, neobjasňuje výšku požadovaného plnenia, ani
podklad a právny titul, z ktorého si tieto nároky činí, iba poukazuje na prílohy k žalobe, z ktorých

však nie je zrejmé, ako sa žalobca dopracoval k uvedeným sumám. Žalobca tak neuniesol
ani bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno. Žalovaný preto uvedené nároky žalobcu v celom rozsahu
odmieta. Rovnako odmieta primárnu oprávnenosť a opodstatnenosť použitého materiálneho dôvodu
žalobcu pre odstúpenie od zmluvy. Týmto malo byť nesplnenie povinnosti na strane žalovaného byť
zapísaný v RPVS. Spor o povinnosť zápisu do RPVS má pritom základ v stanovisku Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky k výkladu § 2 zákona o RPVS v jeho znení platnom a účinnom v
roku 2018, kedy nebolo zo samotného znenia explicitne zrejmé, čo presne chápať pod „jednorazovým“
a čo pod „opakujúcim sa“ plnením, od čoho závisela a závisí povinnosť zápisu do RPVS pri prekročení
zákonnej výšky hodnoty zmluvného plnenia. Konkrétne v znení zákona o RPVS účinnom od 01. 08.
2017 do 31. 08. 2019 nebolo na prvý pohľad zrejmé, do ktorej kategórie spadá postupné, čiastkové

čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov. V znení účinnom od 01. 09. 2019 zákon o RPVS v
ustanovení § 2 ods. 2 a 3 už presnejšie normuje, kto je, resp. nie je partnerom verejného sektora. Táto
novela spresnila, resp. potvrdila predchádzajúci výklad, že hranica 250.000,- Eur sa vzťahuje nielen
na opakujúce sa plnenia, ale aj na plnenia čiastkové, čo je práve podstata čerpania verejných
prostriedkov zo štrukturálnych fondov, a teda aj čerpania prostriedkov na základe ZoNFP. Rovnako

novela daného zákona dovysvetlila, že prijímanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov sa má spravovať
režimom opakujúceho sa plnenia, osobitne aj vzhľadom na skutočnosť, že skutočnú výšku plnenia nie
je možné dopredu presne určiť, keďže prijímatelia nemajú povinnosť žiadať plnú sumu príspevku, ktorá
je iba sumou maximálnou. Aj Ústavný súd SR v Uznesení sp. zn I. ÚS 137/2010-11 uviedol: „Ústavný
súd sa stotožňuje s názorom krajskej prokuratúry, podľa ktorého zmluvnú pokutu je potrebné považovať

za opakujúce sa plnenie, ak je uplatňovaná ako narastajúca veličina od určitého dňa do zaplatenia
zabezpečenej pohľadávky.“ I poskytnutie NFP je opakujúce sa plnenie, pričom jednotlivé plnenia
nie sú rovnaké a je potrebné ich vypočítať v zmysle dohodnutých podmienok, pričom celkový príspevok
z EŠIF narastá súčtom jednotlivých platieb, pričom konečná priznaná suma predstavuje podľa zmluvy
len najvyššiu maximálnu sumu, nie reálne vyčerpanú sumu a reálne vyplatené platby.

6. I podľa Usmernenia č. 5 pre žiadateľov k výzve na predkladanie žiadostí o nenávratný
finančný príspevok na podporu celoživotného vzdelávania, ktoré sa vzťahuje na žalovaného, s
dátumom vydania a účinnosti dňa 17. 08. 2017, pôvodné pravidlá pri podpise zmluvy ani nevyžadovali
zápis do RPVS. Pri podpise zmluvy žalovaný vychádzal z tohto Usmernenia č. 5 pre žiadateľov k výzve

na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok na podporu celoživotného vzdelávania, ktoré
bolo a stále je zverejnené na webovej stránke žalobcu B.. Podľa neho, Podmienka č. 11, že žiadateľ je
zapísaný v Registri partnerov verejného sektora podľa osobitného predpisu sa zmenila nasledovne:
„Splnenie podmienky overí poskytovateľ pomoci v Registri partnerov verejného sektora ... V prípade,
ak povinnosť zápisu do registra partnerov v čase konania o ZoNFP sa na žiadateľa nevzťahuje, táto

podmienka sa považuje za splnenú.“ V prípade povinnosti žiadateľa na zápis do RPVS navyše už nebolo
potrebné ani čestné vyhlásenie o splnení tejto podmienky a bolo nahradené znením: „Táto podmienka
nie je predmetom preukázania splnenia zo strany žiadateľa pri predložení žiadosti o NFP.“7. Aj podľa schémy pomoci de minimis na podporu vzdelávania (Schéma DM - 3/2016), ktorá sa
takisto vzťahuje na žalovaného, platí: „Výšku pomoci predstavuje súčet jednotlivých hodnôt vyplateného
nenávratného finančného príspevku. Pomoc sa poskytne formou viacerých platieb“. Pritom však

žalovaný zdôraznil, že ide o platby vyplatené a za výšku pomoci sa považuje súčet vyplatených platieb,
a nie platby priznané, keďže žalovaný nemusel všetky priznané prostriedky vyčerpať, a ani ich
nevyčerpal.InapriekvyššieuvedenémunawebovomsídleMinisterstvaspravodlivostiSRsanachádzalo
právne nezáväzné stanovisko, podľa ktorého takéto plnenia bolo treba považovať za jednorazové,
a teda podliehajúce povinnosti zápisu do RPVS už pri prekročení sumy vo výške 100.000,- Eur, z

ktoréhonáslednezačalivychádzaťiďalšieštátneorgány,vrátanevládnehoaudituažalobcusamotného.
Argumentom Ministerstva spravodlivosti SR bolo pritom tvrdenie, že v roku 2018 sa takéto plnenia
mali skutočne považovať za jednorazové, a až od novely zákona o RPVS sa majú spravovať
režimom opakujúceho sa plnenia. Uvedené však vychádza iba z vlastného ministerského výkladu
novely a pôvodného znenia príslušných ustanovení v texte zákona o RPVS, platného a účinného v
roku 2018. Výklad Ministerstva spravodlivosti pritom nie je právne záväzný a navyše je ho nutné i vo

svetle novely zákona o RPVS z roku 2019 odmietnuť a v záujme spravodlivosti považuje za nutné
novú úpravu účinnú od roku 2019 vztiahnuť i spätne na výklad pojmov „jednorazového“ a
„opakujúceho sa“ plnenia z roku 2018. V prípade nejasností v zákone nemôže byť totiž zákon vykladaný
v prospech štátu porušujúceho svoje povinnosti a v neprospech slabšej strany, ktorou je
žalovaný, v záujme dosiahnuť neplatnosť zmluvy alebo umožniť štátu od zmluvy odstúpiť. Aj samotný

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom Náleze I. ÚS 242/07-29 priorizuje zachovanie platnosti
uzatvorených zmlúv: „Ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá
neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady.
Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s
ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť výnimkou, a nie

zásadou.” Žalovaný poukázal i na jednu zo základných zásad pri uzatváraní zmlúv, a to „pacta sunt
servanda“, ktorej význam vyjadril aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí 5 M Cdo 8/2008: „Platná
zmluva je rovnako a bezpodmienečne záväzná pre obe strany a túto záväznosť stratí len spôsobom
vyplývajúcim zo zmluvy alebo zo zákona. Ide o dôsledok vyplývajúci zo zásady „pacta sunt servanda“,
ktorá je jednou z hlavných zásad vyplývajúcich z čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a je

považovaná za najvyššiu prirodzenú právnu normu, od ktorej je odvodzované všetko právo.” Zmluvu mal
tedažalobcarešpektovať,maltrvaťnatom,žepovinnosťzápisu doRPVSniejedanáamalinaďalej
pokračovať v poskytovaní plnenia zo zmluvy žalovanému. Žalovaný ďalej poukázal, že novelou zákona
o RPVS sa zmenil výklad pojmov jednorazového a opakujúceho sa plnenia, pričom žalovaný prostriedky
prijímal pred rokom 2019 i v roku 2019 a úhrady požadované zo strany žalovaného v žiadostiach o platby

sa datujú práve z obdobia rokov 2018 a 2019. I napriek tomu žalobca od zmluvy odstúpil, hoci na to
nemal žiaden relevantný dôvod iba ten, ktorý sám svojím konaním pri uzatváraní zmluvy spôsobil tým,
že zápis do RPVS od žalovaného nevyžadoval a zmluvu so žalovaným uzavrel aj bez tohto
zápisu. Pri podpisovaní ZoNFP žalobca vyhodnotil prijímanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov
ako plnenie opakujúce sa, pri ktorom sa zápis do RPVS vyžaduje, iba ak celková suma opakujúceho sa

plnenia prekročí sumu 250.000,- Eur, a preto nevyžadoval zápis od žalobcu do RPVS, presne v zmysle
Usmernenia a Schémy de minimis. Ak by aj tento zápis bol potrebný, splnenie podmienky mal
overiť poskytovateľ, t. j. žalobca, v registri partnerov pred zaslaním zmluvy na podpis. Žalobca však
zápis do RPVS od prijímateľa, t. j. žalovaného nežiadal, bez ohľadu na to, či si zápis preveril alebo
nepreveril. Až v roku 2021 sa žalobca opäť vrátil k vyhodnoteniu danej podmienky a pri nezmenenom

stave sa prekvapivo rozhodol od zmluvy odstúpiť – v rozpore so svojím predchádzajúcim postupom.
Učinil tak zjavne z dôvodu, že už na konci roku 2019 odbor auditu medzinárodných zdrojov, sekcia auditu
a kontroly Ministerstva financií SR na základe stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR zverejneného
na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti skonštatoval, že plnenie z verejných prostriedkov pri
čerpaní zo štrukturálnych fondov sa považuje za plnenie jednorazové, pri ktorom sa vyžaduje

zápis prijímateľov do RPVS už pri presiahnutí sumy 100.000,- Eur. Záver z kontroly vládneho auditu
znel: „Poskytovateľ – MŠ SR, podľa kontrolnej skupiny, nenaplnilo jeho povinnosť postupovať podľa §
25 ods. 4 zákona o príspevku z EŠIF. Pri hospodárení s prostriedkami EÚ a prostriedkami ŠR malo
na vznik nezrovnalosti dopad porušenie pravidiel a podmienok RO/SO pri ich poskytovaní prijímateľovi,
najmä podľa § 31 ods. 1 písm. m) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.“

Odhliadnuc od toho, že orgán auditu tu za vinníka označil žalobcu a nie žalovaného, ani samotný
orgán auditu rovnako ako Ministerstvo spravodlivosti nie je orgánom oprávneným záväzne vykladať
zákon o RPVS a určovať, čo sa malo do roku 2019 považovať za jednorazové a čo za opakujúce sa
plnenie, a či pri poskytovaní NFP na základe zmluvy je daná povinnosť zápisu do RPVS. Nesprávnyma pre účely tohto sporu zaťažujúcim skôr žalobcu než žalovaného je aj postup orgánu auditu, ktorý
sa odvolával na Systém riadenia EŠIF, ktorý mal obsahovať nasledujúce tvrdenie: „...každý schválený
NFP sa považuje za jednorazové plnenie a teda aj právneho názoru ohľadom finančného limitu pre

splnenie podmienky zápisu prijímateľov do registra.“ Tento odkaz žalovaný považuje za bezpredmetný
pre posúdenie povinnosti žalovaného zapísať sa do RPVS. Samotný systém riadenia EŠIF je záväzný
len pre poskytovateľov finančných prostriedkov, nie pre prijímateľov, a preto sa žalovaný ako prijímateľ
prostriedkov nemohol žiadnym spôsobom dopustiť porušenia povinností podľa Systému riadenia EŠIF.
Ak niekto tieto povinnosti porušil, bolo ním Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, t. j.

žalobca, ktoré so žalovaným zmluvu uzavrelo bez vyžadovania podmienky zápisu do RPVS – ak by
však vôbec taká zákonná povinnosť naozaj existovala. Systém riadenia EŠIF nemá prednosť pred
ustanoveniami zákonov Slovenskej republiky, vrátane Zákona o RPVS. Ministerstvo školstva tak podľa
názoru žalovaného zastávalo pôvodne správny právny názor a jeho postup bol zákonný, dokonca v
súlade s Metodickým usmernením a so Schémou de minimis, následne však pod vplyvom Ministerstva
financií (orgánu auditu) začalo postupovať protiprávne, keď pozastavilo platby žalovanému a ďalším 12

prijímateľom prostriedkov z EŠIF, a následne od zmluvy odstúpilo, a to z neakceptovateľného dôvodu s
poukazom na tvrdenú podmienku zápisu prijímateľov do RPVS, ktorá žalobcom a ani zákonom nebola
vyžadovaná, a nie je vyžadovaná, keďže prijímatelia poberajúci z EŠIF menej ako 250.000,- Eur nikdy
povinnosť zápisu do RPVS nemali a nemajú. Dôvod na odstúpenie od Zmluvy teda nebol daný
a tento úkon považuje žalovaný za neplatný. Zavinenie žalobcu preukazuje aj to, že orgán auditu vo

svojej správe ubezpečil jedného z prijímateľov, že jeho projekt nebol predmetom žiadneho nimi
vykonaného vládneho auditu a nebola udelená žiadna individuálna korekcia na daný projekt. Navyše
orgán auditu uviedol, že nevidí žiadnu príčinu, prečo MŠVVaŠ SR ako dôvod pozastavenia platieb
uvádza výkon činnosti orgánu auditu.

8. Výklad Ministerstva spravodlivosti SR a závery orgánu auditu žalobca využil na to, aby neuhradil
žalovanému odplatu za plnenia poskytnuté žalobcovi na základe zmluvy, ba naopak, požaduje vrátiť
už aj poskytnuté plnenie späť. Svoje vlastné pochybenie, keď žalobca podpísal zmluvu so žalovaným,
s ktorým ju podľa dodatočného výkladu podpísať nemal, teraz používa ako argument pre odstúpenie
od zmluvy, a tiež ako ospravedlnenie porušenia zmluvných povinností žalobcu v súvislosti

s medzičasom už niekoľkoročným neposkytnutím odplaty za poskytnuté plnenia, špecifikované v
jednotlivých žiadostiach o platbu. Žalovaný poukázal, že posledná úhrada na základe žiadosti
mu bola uhradená dňa 09. 10. 2019, kým k odstúpeniu od zmluvy došlo až 14. 10. 2021. Postup
žalobcu súvisiaci s nárokovaním si vrátenia všetkých poskytnutých prostriedkov, považuje
žalovaný za postup nielen protiprávny, v rozpore so zmluvou, ale aj v rozpore s poctivým obchodným

stykom a dobrými mravmi, keďže žalobca postupuje tak, keď svoje vlastné postupy a pochybenia kladie
za vinu žalovanému. Na uvedenú zásadu contra factum proprium poukazujú aj všeobecné súdy SR, ako
Okresný súd Bratislava I v rozhodnutí sp. zn. 36Cb/48/2017, keď sa uvádza: „...je zároveň v rozpore
so zásadou nemo potest venire contra factum proprium. Táto zásada predstavuje integrálnu súčasť
ustáleného inštitútu dobrých mravov. Podľa nej nikto nesmie svoje práva vykonávať spôsobom, ktorý je

v rozpore s jeho predchádzajúcim konaním, čo by bolo v rozpore s čl. 1.8 zásad medzinárodných
obchodných zmlúv UNIDROIT z roku 2010, ako aj § 265 ObZ.“ „Výkon práva, ktorý je v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.” Žalovaný tiež uviedol, že sám
žalobca svojím neskorým konaním spoluzavinil tvrdené neoprávnené vyplatenie prostriedkov, ak by šlo
o naozaj o vyplatenie neoprávnené. V súlade s ustanovením § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Ak

omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je
druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu
po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.” Obchodný zákonník pri vymedzení času používa relatívne
neurčité vymedzenie času plnenie použitím pojmu bez zbytočného odkladu. Rozhodne však pôjde o
kratší časový úsek počítaný v dňoch, prípadne týždňoch a určite nie v mesiacoch alebo rokoch. Vyplýva

to i z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 32/2007. Žalobca pritom dlhodobo ubezpečoval
prijímateľov prostriedkov, že predmetná zmluva je platná, bez právnej vady a vynaloží všetko
úsilienanápravuvzniknutejsituácie.Napriektýmtovyjadreniamžalobcunebolsamotnýžalobcaochotný
hľadať riešenie. Žalovaný preto zastáva svoj právny názor o tom, že zmluva je platná, bez právnej vady,
a naopak je neplatné odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu a jeho povinnosťou bolo pokračovať v

plnení povinností zmluvných strán z tejto zmluvy. V prípade i platného odstúpenia plnenie poskytnuté
žalovaným žalobcovi nie je už možné vrátiť, a preto žalovaný trvá na jeho kompenzácii vo forme
peňažného plnenia zodpovedajúceho jeho hodnote v zmysle zmluvy, resp. na vydanie bezdôvodného
obohatenia, alebo náhradu škody v sume rovnajúcej sa zmluvne dohodnutej hodnote poskytnutého ažalobcom prevzatého plnenia vyplývajúceho zo zmluvy. Žalobca musí nahradiť žalovanému všetky
výdavky, ktoré mal žalovaný s plnením zmluvy spojené a ktoré sú vyčíslené v tomto podaní predloženom
žalovaným. Ich celková výška prekračuje sumu, ktorú si žalobca uplatňuje v konaní. Z tohto dôvodu

podáva z opatrnosti vzájomný návrh ohľadne sumy 50.593,14 Eur pre prípad, že podľa súdu od zmluvy
žalobca platne odstúpil alebo eventuálne vo výške 45.415,21 Eur pre prípad, že podľa súdu
bolo odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu neplatným a zmluva stále trvá. Uvedený nárok požaduje
žalovaný z dôvodu, že žalobca postupoval v rozpore s dobrými mravmi a nedobromyseľne, pričom
žalovaný si k nároku uplatňuje aj úroky z omeškania tak, ako ich vyčíslil v bode III. svojho vyjadrenia

zo dňa 09. 12. 2023, ktorý mal tvoriť i petit vzájomnej žaloby. Na svoje tvrdenia rovnako predložil svoje
žiadosti o platbu, ktoré neboli zo strany žalobcu uhradené, Usmernenie č. 5 pre žiadateľov k výzve na
predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok na podporu celoživotného vzdelávania, Schému
pomoci de minimis, Správu orgánu auditu Ministerstva financií SR, Listy MŠVVaŠ zo dňa 20. 05. 2020
a 08. 10. 2020.

9. Žalobca sa k veci znova vyjadril podaním doručeným súdu dňa 05. 08. 2024, ktorým sa vyjadril i
k vzájomnej žalobe žalovaného. Na svojich nárokoch voči žalovanému trval v celom rozsahu, opätovne
s poukázaním na ustanovenia zákonov o registri partnerov, ako i na samotné články zmluvy o poskytnutí
NFP. Tvrdil, že žalovaný mal v čase podpísania zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku povinnosť byť zapísaný v Registri partnerov verejného sektora, pričom žalovaný zavádza, že

takúto povinnosť v danom čase nemal. K Schéme pomoci de minimis žalobca uviedol, že žalovaný
správne nepochopil, o aký inštitút išlo. Pri pomoci de minimis môže subjekt prijímať minimálnu
mieru pomoci stanovenú limitom, čo by malo obmedziť neprimeranú pomoc konkrétnemu subjektu
či spoločnosti. Nariadenie Európskej komisie uvádza, že k narušeniu hospodárskej súťaže medzi
podnikateľskými subjektmi členských štátov nedôjde, ak štátna pomoc subjektu nepresiahne 300.000,-

Eur (platné od roku 2024, predtým bola hranica 200.000,- Eur) a zároveň suma tejto pomoci sa počíta
za 3 fiškálne roky (ten aktuálny a dva predchádzajúce). Žalovaný preto uvedenú pomoc absolútne zle
aplikoval ako prostriedok procesnej obrany, pretože Schéma pomoci de minimis vôbec nie je predmetom
tohtosporu.Žalobcazotrvalnatom,žeposkytnutienenávratnéhofinančnéhopríspevkujejednorazovým
plnením, a preto neprichádza do úvahy aplikácia týkajúca sa opakovaného plnenia. O opakujúce sa

plnenie podľa neho ide vtedy, keď je plnenie vymedzené určením jednotlivých opakujúcich sa
a v budúcnosti splatných dávok. Dikcia zákona svojím negatívnym vymedzením jednoznačne určila,
ktorý prijímatelia sa považovali za partnerov verejného sektora v rozhodujúcom období, kedy bola
zmluva uzatvorená a to preto, lebo im bol schválený jednorazový nenávratný finančný príspevok, ktorý
presahoval limit 100.000,- Eur. To možno považovať za opakujúce sa plnenia a je potrebné vychádzať

z teórie občianskeho práva, pričom táto povinnosť vzniká v určitých pravidelne sa opakujúcich časových
intervaloch, pričom toto opakovanie je dané charakterom zmluvy, resp. plnenia a je založené na určitej
pretrvávajúcej skutočnosti. Typickým príkladom je napríklad prenájom na základe uzavretej nájomnej
zmluvy. Od tohto plnenia opakujúceho treba odlíšiť i plnenie v splátkach. Ide o vopred stanovenú sumu
za plnenie, ktorá sa má splatiť a veriteľ s dlžníkom sa dohodne na tom, ako sa má splácať.

Celková suma plnenia, ktorá bude daná súhrnom splátok, je vopred známa. Pri opakujúcom plnení
táto vedomosť o celkovej sume plnenia absentuje. O opakujúce plnenie nepôjde ani v prípade, ak
boli subjektu priznané prostriedky z európskych fondov, pričom čerpanie fondov bolo nastavené do
výšky 150.000,- Eur. Napriek tomu, že prostriedky možno čerpať za jednotlivé zrealizované úkony aj
viackrát ročne na základe žiadosti o ich poskytnutie, rovnako nepôjde o opakujúce plnenie a bude

daná povinnosť zápisu prijímateľa do registra RPVS. Žalobca listom zo dňa 14. 10. 2021 oznámil
žalovanému odstúpenie od zmluvy z dôvodu, že pri kontrole údajov v registri na webovom
sídle https://rpvs.gov.sk/rpvs zistil, že žalovaný ako prijímateľ NFP si pred uzavretím tejto zmluvy, ako
partner verejného sektora, nesplnil svoju povinnosť zapísať sa do Registra partnerov verejného sektora.
Žalovaný ako prijímateľ túto povinnosť musel splniť, nakoľko v rozhodujúcom období nebol subjektom

verejnej správy a podľa zmluvy mu mala byť poskytnutá suma presahujúca 100.000,- Eur. Z tohto
dôvodu žiadal žalobe vyhovieť a vzájomnú žalobu zamietnuť. Na svoje tvrdenie predložil i rozsudok
Okresného súdu Nitra sp. zn. 57Cb/76/2023, v ktorom sa riešil obdobný prípad. Žalovaný na margo
tohto rozhodnutia predložil súdu iné rozhodnutie, a to Mestského súdu Bratislava III sp. zn.
74Cb/25/2023 zo dňa 09. 12. 2024, v ktorom obdobný prípad bol rozhodnutý opačným spôsobom, t.

j. žaloba žalobcu bola zamietnutá. Žalovaný v podaní zo dňa 25. 12. 2024 následne v ňom opätovne
poukázal, že orgán auditu nie je orgánom oprávneným záväzne vykladať zákon č. 315/2016 Z. z.
o Registri partnerov verejného sektora, a preto tento orgán rovnako, ako aj Ministerstvo spravodlivosti
SR nemôže určovať ani to, či pri poskytovaní NFP na základe zmluvy je daná povinnosť zápisu doregistra partnerov verejného sektora alebo nie. Spor spočíva predovšetkým v tom, že žalobca namieta
porušenie zmluvných podmienok, ktoré malo nastať údajným porušením povinností zápisu žalovaného
do RPVS. Daný dôvod žalobca použil aj pre nevyplatenie ďalších platieb žalovanému na základe jeho

žiadostí. Žalovaný pritom zotrváva na vyjadrení k žalobe o tom, že povinnosť zápisu do RPVS sa v
čase uzatvorenia zmluvy so žalobcom na žalovaného nevzťahovala, a to ani v priebehu
realizácie projektu, a ani v súčasnosti. Žalobca v čase uzavretia zmluvy i počas následného plnenia
zo zmluvy od žalovaného túto povinnosť nikdy nevyžadoval. Svoje vlastné konanie, resp. opomenutie
využíva ako dôvod na odstúpenie od zmluvy s požiadavkou vrátenia všetkých prostriedkov poskytnutých

na základe zmluvy. Žalobca daným postupom koná v rozpore so svojím dovtedajším postupom a svoj
vlastný postup kladie za vinu žalovanému. Žalovaný pritom neporušil žiadnu zmluvnú ani zákonnú
povinnosť, čo malo byť dôvodom na odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu, a to zapísať sa
do RPVS. Túto povinnosť zápisu nikdy žalobca od žalovaného nepožadoval splniť. Tvrdenia žalobcu
v Schéme pomoci de minimis vyvrátil tým, že žalovaný uzatvoril zmluvu so žalobcom podľa Schémy
pomoci de minimis na podporu vzdelávania, čo je odkaz na danú schému v článku 2.2. aj

v článku 3.8. danej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. Preto uvedená schéma je aplikovateľná na
predmet sporu, ako aj jej podmienky. Ohľadne jednorazového a opakujúceho sa plnenia poukázal na
svojevyjadreniekžalobe,pričomžalobcomposkytovanéplneniapovažovalzaopakovateľnéplnenie.Ak
aj v čase uzavretia zmluvy výklad zákona o RPVS mohol byť nejednoznačný, zákon nemožno vykladať
v neprospech žalovaného a tým v prospech neplatnosti právneho úkonu uzatvorenia zmluvy stranami

sporu. Podľa tvrdenia žalovaného novela z roku 2019 upresnila predchádzajúci výklad, že hranica
250.000,- Eur sa vzťahuje nielen na opakujúce sa plnenia, ale aj na plnenia čiastkové, čo je práve
podstata čerpania verejných prostriedkov zo štrukturálnych fondov, a teda aj čerpania prostriedkov na
základe ZoNFP. Novela tohto zákona dovysvetlila, že prijímanie prostriedkov sa má spravovať režimom
opakujúceho sa plnenia, osobitne aj vzhľadom na skutočnosť, že logicky nemôže ísť o jednorazové

plnenie, ak skutočnú výšku plnenia nie je možné dopredu presne určiť, keďže prijímatelia nemajú
povinnosť vyčerpať plnú sumu príspevku, ktorá je iba sumou maximálnou. Opakovane poukázal na
odmietnutie možnosti žalobcu odstúpiť od zmluvy z dôvodu jeho svojvoľného výkladu zákona o RPVS.
Opätovne zastával svoje stanovisko už uvedené vo vyjadrení k žalobe. Zotrval pritom na vzájomnej
žalobe, ktorú si uplatnil v rámci svojho vyjadrenia k žalobe. Na podporu svojich tvrdení pripojil i dôvodovú

správu k zákonu o RPVS zo dňa 17. 08. 2016, ktorá obsahuje i negatívnu definíciu partnera verejného
sektora, kde na strane 6 dôvodovej správy sa uvádza „Finančné limity navrhované v zákone treba
posudzovať tak, že v prípade podľa § 2 ods. 2 je rozhodujúci konkrétny právny vzťah medzi partnerom
verejného sektora a verejným sektorom, t. j. posudzuje sa každé plnenie zvlášť a nedochádza k ich
sčítavaniu. V prípade opakujúceho plnenia je rozhodujúci znak, že ide o jeden právny vzťah (zmluvu),

v rámci ktorej je plnenie rozložené na viac plnení. V prípade limitov podľa § 2 ods. 3 je potrebné uviesť,
že pri posudzovaní hodnoty majetku sa vychádza zo všeobecnej hodnoty majetku, t. j. hodnoty určenej
podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z.“ Žalovaný súdu predložil i ďalšie dve
rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/72/2023 zo dňa 17. 01. 2025 a 38Cb/117/2023 zo dňa
24. 02. 2025, kde opätovne žalobca rovnakým, resp. obdobným nárokom neuspel a naopak, protistrane

bola priznaná výška istiny z dôvodu žalovaným podaných žiadostí o platbu a žalobcom nevyplatených.
Následne bol doručený zo strany žalovaného i rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 29Cb/17/2023
zo dňa 25. 04. 2025, ako i rozsudok Mestského súdu Bratislava III 71Cb/26/2023 zo dňa 30. 06. 2025,
v ktorých dané súdy opätovne rozhodli v neprospech žalobcu.

10. Pojednávania vo veci samej sa zúčastnil len žalovaný, žalobca sa z neúčasti na pojednávaní
ospravedlnil, pričom žalobca sa viac k veci už v písomnej forme nevyjadril. Žalovaný pritom zotrval na
všetkých skutočnostiach ním uvádzaných v svojich písomných vyjadreniach, odkazoval na rozhodnutia
súdov, ktoré riešili obdobnú vec a v ktorých z rovnakého dôvodu bol nárok žalobcu zamietnutý tak, ako
to žalovaný uvádzal i vo svojich vyjadreniach k veci. Žiadal, aby nárok, ktorýsi uplatnil voči žalobcovi

bol priznaný tunajším súdom v plnom rozsahu.

11. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

12. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 292/2014, príspevok sa poskytuje prijímateľovi na základe a v súlade
so zmluvou uzavretou podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.13. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z., z výdavkov podľa § 8 ods. 3 sa poskytujú
prostriedky prostredníctvom príslušného orgánu štátnej správy alebo, ak tak ustanoví osobitný zákon,
prostredníctvom inej právnickej osoby podľa osobitného predpisu.

14. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

15. Podľa § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka, na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné,

ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať
s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva
uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.

16. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a

povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej
porušenímzmluvy,anizmluvnýchustanovenítýkajúcichsavoľbyprávaalebovoľbytohtozákonapodľa§
262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán
alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

17. Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla
plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v
zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od
zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

18. Podľa článku 9 ods. 4 Prílohy č. 1 k Zmluve, od Zmluvy o poskytnutí NFP môže Prijímateľ
alebo Poskytovateľ odstúpiť v prípadoch podstatného porušenia Zmluvy o poskytnutí NFP druhou
Zmluvnoustranou,nepodstatnéhoporušeniaZmluvyoposkytnutíNFPdruhouZmluvnoustranou aďalej
v prípadoch, ktoré ustanovuje Zmluve o poskytnutí NFP alebo Právne predpisy SR a právne akty EÚ.
Zmluvnéstranysadohodli,žepreodstúpenieodZmluvyoposkytnutíNFPplatiavšeobecnéustanovenia

Obchodnéhozákonníkaoodstúpeníodzmluvy(§344anasl.Obch.zák.),akniejevZmluveoposkytnutí
NFP uvedené osobitné dojednanie Zmluvných strán, ktorým sa nahrádzajú zákonné ustanovenia.

19. Podľa článku 9 ods. 4 písm. b) Prílohy č. 1 k Zmluve, zmluvné strany sa osobitne dohodli, že: Na
účelyZmluvyoposkytnutíNFPsazapodstatnéporučenieZmluvyoposkytnutíNFPzostranyPrijímateľa

považuje najmä: každé porušenie povinností Prijímateľa, ktoré je v Zmluve o poskytnutí NFP označené
ako podstatné porušenie povinností alebo podstatné porušenie Zmluvy o poskytnutí NFP.

20. Podľa článku 2 ods. 2.11. Zmluvy o NFP, NFP nemožno poskytnúť Prijímateľovi, ktorý má povinnosť
zapísať sa do registra partnerov verejného sektora podľa zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov
verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nie je v tomto registri zapísaný. V prípade,
ak Prijímateľ porušil svoju povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora a bolo mu počas

trvania tohto porušenia povinnosti vyplatené NFP alebo jeho časť, ide o podstatné porušenie Zmluvy
o poskytnutí NFP podľa článku 9 VZP a Prijímateľ je povinný vrátiť NFP alebo jeho časť v súlade
s článkom 10 VZP.

21. Podľa článku 10 ods. 1 písm. c) Prílohy č. 1 k Zmluve, prijímateľ sa zaväzuje: vrátiť NFP alebo

jeho časť, ak porušil povinnosti uvedené v Zmluve o poskytnutí NFP a porušenie povinnosti znamená
porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 odsek 1 písmena a), b), c) zákona o rozpočtových pravidlách;
suma neprevyšujúca 40 EUR podľa § 33 odsek 2 zákona o príspevku z EŠIF sa uplatní na vyplatený
NFP alebo jeho časť systémom refundácie alebo na úhrnnú sumu celkového NFP alebo jeho časť
nezúčtovaných zálohových platieb alebo predfinancovaní.

22. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 315/2016 účinného do 01. 09. 2019,
na účely tohto zákona sa rozumie partnerom verejného sektora, ak v odsekoch 2 až 4 nie je ustanovené
inak, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej správy, ktorá prijíma finančnéprostriedky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu štátneho účelového fondu, z rozpočtu verejnoprávnej
inštitúcie, z rozpočtu obce, z rozpočtu vyššieho územného celku, z európskych štrukturálnych a
investičných fondov, od právnickej osoby zriadenej zákonom, od právnickej osoby, ktorá je úplne alebo

z väčšej časti financovaná štátom, obcou, vyšším územným celkom alebo právnickou osobou zriadenou
zákonom, ktorá je kontrolovaná štátom, obcou, vyšším územným celkom alebo právnickou osobou
zriadenou zákonom alebo v ktorej štát, obec, vyšší územný celok alebo právnická osoba zriadená
zákonom vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu,
od zdravotnej poisťovne alebo prijíma štátnu pomoc alebo investičnú pomoc.

23. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 315/2016 účinného od 01. 09. 2019, na účely
tohto zákona sa rozumie partnerom verejného sektora, ak v odsekoch 2, 3 a 5 nie je ustanovené
inak, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá prijíma finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, z
rozpočtu štátneho účelového fondu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu obce, z
rozpočtu vyššieho územného celku, z európskych fondov s výnimkou Európskeho poľnohospodárskeho

záručného fondu, od právnickej osoby zriadenej zákonom s výnimkou komory zriadenej zákonom, od
verejného podniku, od zdravotnej poisťovne alebo prijíma štátnu pomoc.

24. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 315/2016 účinného do 01. 09. 2019, partnerom verejného sektora
podľa odseku 1 písm. a) prvého, tretieho, štvrtého, šiesteho a siedmeho bodu nie je ten, komu majú

byť jednorazovo poskytnuté finančné prostriedky neprevyšujúce sumu 100 000 eur alebo v úhrne
neprevyšujúce sumu 250 000 eur v kalendárnom roku, ak ide o opakujúce sa plnenie; to neplatí, ak
výšku štátnej pomoci alebo investičnej pomoci nemožno v čase zápisu do registra určiť.

25. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 315/2016 účinného od 01. 09. 2019,

partnerom verejného sektora podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu až štvrtého bodu, šiesteho bodu a
siedmeho bodu nie je ten, komu má byť jednorazovo poskytnuté plnenie zo zmluvy, ktorého hodnota
neprevyšuje hodnotu 100 000 eur. Ustanovenia odseku 4 sa na jednorazovo poskytnuté plnenie použijú
primerane.

26. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 315/2016 účinného do 01. 09. 2019, do registra sa zapisuje partner
verejného sektora a osoby podľa § 17. Partner verejného sektora musí byť zapísaný v registri aspoň
po dobu trvania zmluvy.

27. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 315/2016 účinného od 01. 09. 2019, do registra sa zapisuje partner

verejného sektora a osoby podľa § 17. Partner verejného sektora musí byť zapísaný v registri aspoň po
dobu trvania zmluvy. Na účely tohto zákona sa za trvanie zmluvy podľa predchádzajúcej vety rozumie
doba, počas ktorej partner verejného sektora prijíma finančné prostriedky alebo nadobúda majetok,
práva k majetku alebo iné majetkové práva.

28. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 292/2014, príspevkom finančné prostriedky poskytované
z európskych štrukturálnych a investičných fondov a finančné prostriedky poskytované zo štátneho
rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie;
príspevok sa poskytuje ako 1. nenávratný finančný príspevok alebo podmienečne vratný finančný
príspevok na realizáciu projektu na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku

alebo podmienečne vratného finančného príspevku podľa § 25 (ďalej len „zmluva“) alebo rozhodnutia
podľa § 16 ods. 2; 2. dodatočný príspevok, ktorý sa poskytuje podľa § 25a k príspevku podľa prvého
bodu na realizáciu projektu na základe zmeny zmluvy.

29. Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 292/2014, prijímateľom osoba od nadobudnutia účinnosti zmluvy

alebo právoplatnosti rozhodnutia podľa § 16 ods. 2, ktorej bola schválená žiadosť v konaní podľa tohto
zákona; prijímateľom je aj hlavný prijímateľ podľa osobitného predpisu.

30.Podľa§7ods.1zákonač.292/2014,riadiacimorgánomjeorgánštátnejsprávyaleboorgánúzemnej
samosprávy určený vládou na realizáciu operačného programu okrem riadiaceho orgánu ustanoveného

osobitným predpisom.

31. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 292/2014, riadiaci orgán vykonáva overovanie podľa osobitného
predpisu ako finančnú kontrolu. Ak riadiaci orgán vykonáva overovanie podľa prvej vety akoadministratívnu finančnú kontrolu, môže overiť len tie skutočnosti podľa osobitného predpisu, ktoré so
zohľadnením písomnej analýzy rizík určí tak, aby boli naplnené ciele finančnej kontroly.

32. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 292/2014, príspevok sa poskytuje na základe písomnej zmluvy uzavretej
so žiadateľom, ktorého žiadosť bola schválená v konaní podľa tohto zákona.

33. Podľa § 16 ods. 7 zákona č. 292/2014, príspevok sa neposkytne žiadateľovi, ktorý má povinnosť
zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora a ktorý nie je zapísaný v registri partnerov

verejného sektora.
34. Podľa § 19 ods. 8 zákona č. 292/2014, poskytovateľ rozhodne o schválení žiadosti, ktorá spĺňa
podmienky poskytnutia príspevku.

35. Podľa § 19 ods. 9 písm. a) zákona č. 292/2014, poskytovateľ rozhodne o neschválení žiadosti, ak
žiadateľ nesplnil niektorú z podmienok poskytnutia príspevku.

36.Podľa§19ods.11zákonač.292/2014,písomnérozhodnutieoschválenížiadostiobsahujevovýroku
výšku schváleného príspevku. Písomné rozhodnutie o schválení žiadosti môže vo výroku rozhodnutia
obsahovať podmienky, ktorých splnenie musí žiadateľ preukázať pred uzatvorením zmluvy vrátane
lehoty, v ktorej tak musí urobiť.

37. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto
ju zamietol. Naopak, žalobu žalovaného podanú ako vzájomnú žalobu vyhodnotil súd ako za dôvodnú
a vyhovel jej v plnom rozsahu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

38. V konaní nebolo sporné, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ako
poskytovateľ v zastúpení Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, teraz
pod názvom Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky a žalovaný ako
prijímateľ NFP uzatvorili dňa 09. 08. 2018 Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku
č. 0717/2018 (OPĽZ/260/2018) a dňa 12. 07. 2019 Dodatok č. 1 k tejto zmluve, predmetom ktorej

bolo poskytnutie NFP zo strany žalobcu žalovanému na realizáciu projektu s názvom „Jazykové
vzdelávanie–kľúčkúspechu“skódomprojektuvITMS2014+:312011L864aúčelomspolufinancovania
schváleného projektu prijímateľa. V článku 7 bod 7.7. zmluvy si strany zmluvy dohodli platnú voľbu
Obchodného zákonníka podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, v nadväznosti na
čo záväzkovo-právny vzťah založený medzi stranami zmluvou súd posúdil ako obchodnoprávny

vzťah a konkrétne, ako nepomenovanú zmluvu uzatvorenú podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Súčasťou zmluvy v nadväznosti na ustanovenie § 273 Obchodného zákonníka boli Všeobecné zmluvné
podmienky, v ktorých sa bližšie upravili práva, povinnosti a postavenie zmluvných strán/článok 1 ods.
1, 4 zmluvy. Predmetom zmluvy a jej účel bol dohodnutý v bode 2 zmluvy, ktorým mala byť úprava
zmluvných podmienok, práv a povinností medzi poskytovateľom a prijímateľom pri poskytnutí NFP

zo strany poskytovateľa prijímateľovi na realizáciu aktivít projektu, ktorý je predmetom schválenej
žiadosti o NFP: Jazykové vzdelávanie – kľúč k úspechu, kód projektu v ITMS2014+ : 312011L864
s miestom realizácie projektu Banskobystrický kraj, Banská Bystrica. Použitým systémom financovania
mali byť zálohové platby, refundácia a ich kombinácia. Účelom zmluvy o poskytnutí NFP bolo
spolufinancovanie schváleného projektu prijímateľa poskytnutím NFP v rámci operačného programu:

Ľudské zdroje, spolufinancovaný fondom: Európsky sociálny fond, s určením prioritnej osi vzdelávanie.
Ďalšia špecifikácia je uvedená priamo v článku 2.2 zmluvy. V článku 3 sa strany dohodli, že celkové
oprávnené výdavky na realizáciu aktivít projektu predstavujú sumu 194.050,- Eur, pričom poskytovateľ
poskytne prijímateľovi NFP maximálne do výšky 184.347,50 Eur, pričom zároveň prijímateľ vyhlásil,
že má zabezpečené zdroje financovania projektu vo výške 5 %, čo predstavuje sumu 9.702,50 Eur

z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu podľa odseku 3.1 písm. a) tohto článku
zmluvy a zabezpečí zdroje financovania na úhradu všetkých neoprávnených výdavkov na realizáciu
aktivít projektu, ktoré vzniknú v priebehu realizácie aktivít projektu a budú nevyhnutnna dosiahnutie
cieľa projektu v zmysle zmluvy o poskytnutí NFP. Podľa článku 3 ods. 3.2 zmluvy, maximálna výška NFP
uvedená v odseku 3.1 písm. b) tohto článku zmluvy nesmela byť prekročená s výnimkami, ktoré boli

následne ďalej uvedené v zmluve. Prijímateľ súčasne vzal na vedomie, že výška NFP na úhradu časti
oprávnených výdavkov, ktorá bude skutočne uhradená prijímateľovi, závisí od výsledkov prijímateľom
vykonanéhoobstarávaniaslužieb,tovarovastavebnýchprác,odposúdeniavýškyjednotlivýchvýdavkov
s ohľadom na pravidlá posudzovania hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti a účinnosti výdavkov, akoaj od splnenia ostatných podmienok uvedených v Zmluve o poskytnutí NFP, vrátane podmienok
oprávnenosti výdavkov podľa článku 14 VZP. V zmysle článku 3 ods. 3.6 zmluvy, prijímateľ vzal
na vedomie, že NFP a to aj každá jeho časť je finančným prostriedkom vyplateným zo štátneho

rozpočtu Slovenskej republiky. V zmysle článku 5 odsek 5.1 zmluvy sa prijímateľ zaviazal predkladať
žiadosti o platbu najmenej jedenkrát za dva kalendárne mesiace k 15. dňu nasledujúceho mesiaca
počas realizácie hlavných aktivít projektu tak, aby počas prvej polovice doby realizácie hlavných aktivít
projektu suma v predložených žiadostiach o platbu predstavovala výšku minimálne 40 % z celkových
oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu uvedených v článku 3 odsek 3.1 tejto zmluvy.

Minimálna výška žiadostí o platbu musí byť minimálne 5.000,- Eur spolu za všetky zdroje financovania.
Žiadosť o platbu prijímateľ mal predložiť najneskôr do troch mesiacov po ukončení realizácie hlavných
aktivít projektu a to aj za všetky zrealizované podporné aktivity.

39. V samotnej preambule tejto zmluvy sa strany dohodli, že na základe vyhlásenej výzvy na
predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku poskytovateľ overil podmienky

poskytnutia príspevku a rozhodol o žiadosti o poskytnutie NFP predloženej prijímateľom podľa § 19 ods.
8zákonač.292/2014Z.z.opríspevkuposkytovanomzeurópskychštrukturálnychainvestičnýchfondov
tak, že vydal rozhodnutie o schválení žiadostí. Podľa bodu b) preambuly sa zmluva teda uzatvorila
na základe a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o schválení žiadosti o poskytnutie NFP č.
NFP312010L864 zo dňa 23. 05. 2018 v súlade s právnymi predpismi uvedenými v záhlaví zmluvy,

v dôsledku čoho je od momentu uzavretia zmluvy o poskytnutí NFP vzťah medzi poskytovateľom
a prijímateľom vzťahom súkromným. Konanie o žiadosti je upravené v § 19 zákona č. 292/2014 Z.
z., v zmysle ktorého ustanovenia v odseku 8 poskytovateľ rozhodne o schválení žiadosti, ktorá splnila
podmienky poskytnutia príspevku a podľa hodnotiacej správy projektový zámer splnil podmienky určené
vovýzvenapredkladanieprojektovýchzámerov.Naopak,poskytovateľrozhodneoneschválenížiadosti,

akžiadateľnesplníniektorúzpodmienokposkytnutiapríspevku(§19ods.9písm.a)).Zustanovenia §
19 ods. 11 zákona č. 292/2014 Z. z. ďalej vyplýva, že písomné rozhodnutie o schválení žiadosti obsahuje
vo výroku výšku schváleného príspevku a toto rozhodnutie môže vo výroku rozhodnutia obsahovať
podmienky, ktorých splnenie musí žiadateľ preukázať pred uzatvorením zmluvy vrátane lehoty, v ktorej
tak musí urobiť. Zákon č. 292/2014 Z. z. ďalej v ustanovení § 25 ods. 5 uvádza, že

poskytovateľ zašle písomný návrh na uzavretie zmluvy a určí lehotu na prijatie návrhu žiadateľovi,
ktorému rozhodnutie o schválení žiadosti nadobudlo právoplatnosť a ktorý splnil podmienky určené vo
výroku rozhodnutia podľa § 19 ods. 11, ak boli podmienky vo výroku rozhodnutia určené. Následne
príspevok sa poskytuje prijímateľovi na základe a v súlade so zmluvou uzavretou podľa § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka.

40. Nespornou skutočnosťou v konaní bolo, že strany sporu uzavreli predmetnú Zmluvu o poskytnutí
NFP zo dňa 09. 08. 2018 vrátane Dodatku č. 1 zo dňa 12. 07. 2019, ktorá bola stranami uzavretá po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o schválení žiadosti o poskytnutie NFP žalobcom žalovanému
zo dňa 23. 05. 2018 v súlade s právnymi predpismi uvedenými v záhlaví tejto zmluvy. Spornou

skutočnosťou v prejednávanej veci bolo, či zo strany žalovaného došlo k porušeniu tvrdenej povinnosti
pred uzavretím zmluvy byť zapísaný ako partner v Registri partnerov verejného sektora, od čoho
následne záviselo posúdenie otázky platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu.

41. Súd preto k danej otázke vykonal dokazovanie vo veci samej, a to písomnými podaniami žalobcu

a písomnými vyjadreniami žalovaného vrátane jeho ústneho prednesu na pojednávaní uskutočnenom
dňa 08. 09. 2025. Z ustanovenia § 16 ods. 7 zákona č. 292/2014 Z. z. výslovne vyplýva, že
príspevok sa neposkytne žiadateľovi, ktorý má povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného
sektora a ktorý nie je zapísaný v Registri partnerov verejného sektora. V prípade, že žiadateľ má
postavenie partnera verejného sektora podľa zákona č. 315/2016 Z. z., zápis v Registri partnerov

verejného sektora je tak jednou z podmienok poskytnutia príspevku v zmysle zákona č. 292/2014
Z. z., pričom v prípade nesplnenia niektorej z podmienok poskytnutia príspevku zákon priamo
predpokladá, že poskytovateľ rozhodne o neschválení žiadosti. Nakoľko došlo k uzatvoreniu zmluvy
medzi poskytovateľom a prijímateľom, t. j. žalovaným, je zrejmé, že v konaní o žiadosti podľa §
19 zákona č. 292/2014 Z. z. poskytovateľ vyhodnotil ako splnené všetky podmienky pre poskytnutie

príspevku na strane žalovaného. Samotné písomné rozhodnutie o schválení žiadosti pritom muselo
obsahovať výšku schváleného príspevku, pričom v prípade, že by sa poskytovateľ domnieval, že
podmienkou poskytnutia príspevku je aj zápis žalovaného v Registri partnerov verejného sektora,
písomné rozhodnutie o schválení žiadosti mohlo vo výroku rozhodnutia obsahovať podmienky, ktorýchsplnenie musel žiadateľ preukázať pred uzatvorením zmluvy vrátane lehoty, v ktorej tak musí urobiť.
Vkonanínebolotvrdenéanivykonanýmdokazovanímpreukázané,žebyžalobcapreduzavretímzmluvy
žiadal od žalovaného splnenie podmienky zápisu v Registri partnerov verejného sektora, resp. že by

takúto podmienku uviedol v rozhodnutí o schválení žiadosti. Sám žalovaný súdu v konaní potvrdil,
že žalobca nikdy od neho nepožadoval splnenie tejto podmienky, t. j. zápis žalovaného do Registra
partnerov verejného sektora. K zmene postoja na strane žalobcu, podľa tvrdenia žalovaného, došlo po
vykonaní vládneho auditu na základe stanoviska orgánu auditu v spojení so stanoviskom Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky k výkladu § 2 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z. V konaní nebolo

sporné, že žalovaný v čase konania o žiadosti podľa § 19 zákona č. 292/2014 Z. z., po jeho ukončení,
pred uzavretím zmluvy, ako ani v čase uzavretia zmluvy nebol zapísaný v danom registri, pričom žalobca
o tejto skutočnosti mohol vedieť a podmienku splnenia zápisu v Registri partnerov verejného sektora od
žalovaného vyžadovať, čo však neučinil.

42. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku bolo teda potrebné posúdiť, či s ohľadom na
predmet zmluvy uzavretej medzi stranami sporu mal žalovaný postavenie partnera verejného sektora
v zmysle zákona č. 315/2016 Z. z. účinného do 01. 09. 2019, keďže zmluva medzi stranami sporu
bola uzavretá v čase účinnosti tohto znenia zákona. Súd sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného o tom,
že v tejto súvislosti pre posúdenie tejto otázky bol relevantný výklad ustanovenia § 2 ods. 2 zákona

č. 315/2016 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ktoré ustanovenie obsahovalo
negatívne vymedzenie partnera verejného sektora v závislosti od predmetu zmluvy, pričom za partnera
verejného sektora sa nepovažoval ten, komu mali byť jednorazovo poskytnuté finančné prostriedky
neprevyšujúce sumu 100.000,- Eur alebo v úhrne neprevyšujúce sumu 250.000,- Eur v kalendárnom
roku, ak išlo o opakujúce sa plnenie. V konaní nebolo sporné, že na základe uzatvorenej zmluvy medzi

stranami sporu mal žalobca v zmysle článku 3 bod 3.1 písm. b) poskytnúť NFP maximálne do výšky
184.347,50 Eur z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu podľa odseku 3.1 písm.
a) článku zmluvy. Rovnako nebolo sporné, že na základe žalovaným podaných žiadostí o platbu, žalobca
vyplatil žalovanému sumu 130.514,86 Eur. Žalobca v prejednávanej veci zastával názor s odkazom
na názor orgánu auditu, Ministerstva spravodlivosti SR a Usmernenie Európskej únie pri používaní

európskych štrukturálnych a investičných fondov, že v prípade nenávratného finančného príspevku
poskytovaného z európskych štrukturálnych a investičných fondov ide o jednorazové plnenie v zmysle
§ 2 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z., ktoré v konkrétnom prejednávanom prípade presahovalo sumu
100.000,- Eur. Naopak, žalovaný zastával názor, že ide o opakujúce sa plnenie, ktoré sumu 250.000,-
Eurvkalendárnomrokunepresiahloavzhľadomnaschválenýmaximálnylimitnenávratnéhofinančného

príspevku 184.347,50 Eur ani presiahnuť nemohlo.

43. Aj keď žalobca bol viazaný vysloveným názorom orgánu auditu vo vzťahu k príspevkom
poskytovaným z európskych štrukturálnych a investičných fondov s povinnosťou od zmluvy odstúpiť, tak
orgán auditu, ako ani Ministerstvo spravodlivosti SR, resp. ani Usmernenia Európskej únie vo vzťahu

k poskytovaniu nenávratných finančných príspevkov z európskych štrukturálnych fondov nepredstavujú
záväzný výklad ustanovení zákonov Slovenskej republiky, konkrétne v prejednávanej veci relevantného
ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z. v znení účinnom od 01. 08. 2017 do 31. 08. 2019.
Pri výklade ustanovenia § 2 ods. 2 tohto zákona súd čerpal primárne z dôvodovej správy k tomuto
zákonu, z ktorej vyplýva, že účelom návrhu zákona je zavedenie Registra partnerov verejného sektora,

ako aj úprava s tým súvisiacich otázok s cieľom legislatívne vymedziť požiadavky na subjekty, s ktorými
vstupuje štát, resp. subjekty verejného práva do právnych vzťahov, resp. v rámci ktorých tretia osoba
prijíma akékoľvek plnenie vrátane predaja majetku štátu. Partnerom verejného sektora bude fyzická
a právnická osoba, ktorá spĺňa návrhom zákona vymedzené znaky a ktorá prijíma verejné zdroje vrátane
majetku nad určený zákonný limit (všeobecná časť dôvodovej správy). Z osobitnej časti dôvodovej

správy k zákonu č. 315/2016 Z. z. ďalej vyplýva, že právna úprava obsahuje pozitívne vymedzenie
partnera verejného sektora a súčasne aj negatívne vymedzenie tohto pojmu. Jednotiacim znakom
jednotlivých definícií partnera verejného sektora je prvok spočívajúci v nakladaní s verejnými zdrojmi,
a to buď s ohľadom na finančné limity alebo bez ohľadu na tieto limity. V § 2 ods. 1 písm. a) je pozitívna
definícia partnera verejného sektora, negatívne definičné vymedzenie v § 2 ods. 2, 3 a 4. Posúdenie

otázky, či subjekt je partnerom verejného sektora, a teda má povinnosť zápisu do registra, je vždy
závislé od všetkých aspektov definície partnera verejného sektora, pričom primárne sa skúma naplnenie
pozitívneho vymedzenia partnera verejného sektora a následne, či tu nie je okolnosť, ktorá by vylučovala
označenie subjektu ako partnera verejného sektora (negatívna definícia). V tejto súvislosti súd uvádza,že žalovaný nepochybne spĺňal pozitívnu definíciu partnera verejného sektora v zmysle § 2 ods. 1 písm.
a) zákona č. 315/2016 Z. z., kedy ako právnická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej správy, na
základe zmluvy prijímal finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, resp. z európskych štrukturálnych

a investičných fondov.

44. K negatívnej definícii Registra partnerov verejného sektora osobitná časť dôvodovej správy k zákonu
č. 315/2016 Z. z. uvádza, že sa volí dvojaký prístup prostredníctvom určenia finančných limitov ods.
2 a 3 a zároveň sektorovým vymedzením subjektov, ktoré sa nepovažujú za partnerov verejného

sektora. Navrhované finančné limity boli predkladateľom analyzované a zvolené s ohľadom na mieru
administratívnej záťaže spojenej s realizáciou zákona tak, aby nezaťažovali partnerov verejného sektora
plošne pri akomkoľvek objeme plnenia zo strany štátu. Cieľom je teda nájsť optimálnu rovnováhu a mať
nastavené vyššie požiadavky na transparentnosť právnych vzťahov so štátom len v prípadoch
výrazne vyšších plnení z verejných zdrojov. Z tohto pohľadu sa finančný limit 100.000,- Eur pri
jednorazovom plnení a 250.000,- Eur pri opakujúcom sa plnení v priebehu roka javí ako optimálna

hranica pre naplnenie sledovaného cieľa. Z uvedeného je tak zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo
nastaviť určité finančné limity tak, aby nie v každom jednotlivom prípade poskytovania prostriedkov
z verejných zdrojov toto bolo viazané na povinnosť zápisu ich prijímateľa v registri partnerov verejného
sektora.

45. V zmysle vyššie uvedeného bolo treba finančné limity navrhované v zákone posudzovať tak, že
v prípade podľa § 2 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z. je rozhodujúci konkrétny právny
vzťah medzi partnerom verejného sektora a verejným sektorom, t. j. posudzuje sa každé plnenie zvlášť
anedochádzakichsčítavaniu.Vprípadeopakujúcehoplneniajerozhodujúciznak,žeideojedenprávny
vzťah (zmluvu), v rámci ktorej je plnenie rozložené na viac plnení. Citovanú časť dôvodovej správy

k uvedenému ustanoveniu zákona č. 315/2016 Z. z. súd považoval za určujúcu vo vzťahu
k výkladu tohto ustanovenia, pričom zákonná úprava neobsahovala ustanovenie, v zmysle ktorého by
právnická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej správy, sa považovala vždy za partnera verejného
sektora, ak prijíma prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Uvedené
znamená, že aj v prípade subjektu prijímajúceho príspevok z európskych štrukturálnych a investičných

fondov je potrebné skúmať, či nespĺňa negatívne vymedzenie partnera verejného sektora v zmysle §
2 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z. Rovnako zákonná úprava neustanovuje, že príspevok z európskych
štrukturálnych a investičných fondov je potrebné bez ďalšieho bez ohľadu na obsah zmluvy, na
základe ktorej je tento príspevok poskytovaný, jeho výšku a spôsob poskytovania považovať za
jednorazovo poskytnuté finančné prostriedky v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 315/2016

Z. z. Príklad, ktorý vo vzťahu k opakujúcemu sa plneniu uvádza dôvodová správa, t. j. že rozhodujúcim
znakom je, že ide o jeden právny vzťah, v rámci ktorej je plnenie rozložené na viac plnení, je aj prípad
prejednávanej veci, resp. zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. Zmluva stanovuje maximálny možný
limit čerpania NFP počas doby realizácie a zároveň upravuje i mechanizmus postupného čerpania NFP
do tohto limitu na základe žiadostí o platbu predkladaných žalovaným v súlade s článkom 5 zmluvy s tým,

že maximálny limit NFP v zmysle zmluvy mohol, ale nemusel byť prijímateľom naplnený. Súd má za to,
že rozloženie plnenia na viac plnení nemusí byť v zmluve výslovne upravené tak, že jednotlivé viaceré
plnenia sú špecifikované konkrétnou výškou, prípadne konkrétnou splatnosťou na to, aby bolo možné
ich definovať ako opakujúce sa plnenie podľa § 2 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z. Pojem opakujúce sa
plnenie použitý v ustanovení tohto zákona je potrebné vykladať autonómne v kontexte účelu a zmyslu

právnej úpravy zákona č. 315/2016 Z. z., ktoré boli vyjadrené predovšetkým v dôvodovej správe
jeho predkladateľa, ktorým bola Vláda Slovenskej republiky, zastúpená predsedom vlády Slovenskej
republiky, ako aj podpredsedníčkou vlády a ministerkou spravodlivosti SR, pričom nemožno pre potreby
výkladu ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z. pripisovať tomuto pojmu význam, ktorý mu
je spravidla pripisovaný v predpisoch súkromného práva. Súdom prijatý spôsob výkladu ustanovenia

§ 2 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z. zodpovedá aj neskoršiemu postupu zákonodarcu, ktorý novelou
účinnou od 01. 09. 2019 precizoval ustanovenia týkajúce sa finančných limitov tým spôsobom, že
rozlíšil plnenia opakujúce sa a plnenia poskytované partnerom verejného sektora po častiach, pričom
negatívna definícia v zmysle tohto ustanovenia v znení účinnom od 01. 09. 2019 stanovuje, že partnerom
verejného sektora podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu a štvrtého bodu, šiesteho bodu a siedmeho

bodu nie je ten, komu majú byť poskytnuté viaceré čiastkové alebo opakujúce sa plnenia zo zmluvy,
ktorého hodnota úhrnne neprevyšuje 250.000,- Eur. To, že zákonodarca v zákone č. 315/2016 Z. z.
v znení účinnom od 01. 09. 2019 vo väzbe na rôzne prístupy k výkladu pôvodného znenia ustanovenia
§ 2 ods. 2 tohto zákona rozlíšil plnenie čiastkové a plnenie opakujúce však bez ďalšieho neznamená,že by zmluva s viacerými čiastkovými plneniami nemohla byť podľa právnej úpravy účinnej do 31. 08.
2019 posudzovaná ako zmluva s opakujúcim sa plnením.

46. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že žalovaný v čase uzavretia Zmluvy dňa 09. 08. 2018
vo väzbe na jej predmet spĺňal negatívnu definíciu partnera verejného sektora v zmysle § 2 ods. 2
zákona č. 315/2016 Z. z. Vzhľadom na uvedené tak zo strany žalovaného nemohlo dôjsť k žalobcom
tvrdenému porušeniu zmluvnej povinnosti, resp. skutkovému a právnemu stavu nezodpovedá tvrdenie
žalobcu, že žalovaný ako prijímateľ NFP pred uzatvorením zmluvy nesplnil povinnosť zápisu do Registra

partnerov verejného sektora, čím podstatným spôsobom porušil zmluvu uzavretú medzi stranami, ktoré
porušenie by oprávňovalo žalobcu od zmluvy odstúpiť listom zo dňa 14. 10. 2021. Súd má za to, že
k tvrdenému naplneniu dôvodu pre odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu nedošlo a odstúpenie od
zmluvy učinené žalobcom v zmysle daného listu ako Oznámenie č. 2021/13734:8-A1401 zo dňa 14.
10. 2021 je neplatné. Súd pritom ďalej uvádza, že v súvislosti s odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu
žalobca nepostupoval podľa ustanovenia článku 9 ods. 4 písm. b) bod 19 Všeobecných zmluvných

podmienok, v zmysle ktorého na účely zmluvy o poskytnutí NFP sa za podstatné porušenie zmluvy
o poskytnutí NFP zo strany prijímateľa považuje, najmä ak prijímateľ je partnerom verejného sektora
a ani v dodatočnej primeranej lehote uvedenej v písomnom vyzvaní poskytovateľa nesplní podmienku
zápisu do registra partnerov verejného sektora v zmysle § 18 zákona č. 315/2016 Z. z. V konaní nebolo
tvrdené zo strany žalobcu ani žalovaného ani vykonaným dokazovaním preukázané, že by žalobca

pred odstúpením od zmluvy poskytol žalovanému dodatočnú primeranú lehotu na splnenie podmienky
zápisu do Registra partnerov verejného sektora. Nakoľko súd vyhodnotil odstúpenie od zmluvy zo strany
žalobcu za neplatné, nárok žalobcu uplatnený voči žalovanému z dôvodu odstúpenia od zmluvy
žalobcovi nepriznal a žalobu zamietol.

47. Žalobcom v prejednávanej veci bola Slovenská republika, pričom oprávnenie Ministerstva školstva,
vedy, výskumu a športu, teraz Ministerstva výskumu, vývoja a mládeže SR konať v prejednávanej
veci za Slovenskú republiku žalobca preukázal Zmluvou o vykonávaní časti úloh riadiaceho orgánu
sprostredkovateľským orgánom uzatvorenou medzi Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky ako riadiacim orgánom a Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu

Slovenskej republiky ako sprostredkovateľským orgánom zo dňa 23. 07. 2015 v znení neskorších
dodatkov, na základe ktorej riadiaci orgán udelil sprostredkovateľskému orgánu plnomocenstvo na
výkon časti úloh riadiaceho orgánu v rozsahu definovanom v článku 3 tejto zmluvy, okrem iného
i na vykonávanie a uplatňovanie zmluvných práv a povinností poskytovateľa pri realizácii vzťahov
vzniknutých na základe zmluvy o NFP vrátane zmien a ukončovania týchto zmluvných vzťahov,

tiež vrátane vykonávania faktických a právnych úkonov v oblasti finančných vzťahov pri poskytnutí
a vrátení NFP v zmysle ustanovenia § 33 zákona o príspevku z EŠIF, vykonávania úkonov smerujúcich
k vysporiadaniu vzťahov podľa ustanovení § 40 až § 45 zákona o príspevku z EŠIF, ako aj správu
pohľadávok podľa ustanovenia § 44 zákona o príspevku z EŠIF (článok 3 bod III. písm. c) ods.
10), ako aj na uplatňovanie práv a pohľadávok vzniknutých pri výkone úloh podľa tejto zmluvy alebo

v súvislosti s nimi u dlžníka, resp. inej príslušnej osoby a v konaniach pred subjektmi verejnej správy
alebo pred súdmi, resp. v inom relevantnom konaní vrátane zabezpečenia výkonu súvisiacich, faktických
a právnych, hmotnoprávnych aj procesných úkonov vrátane prípravy návrhov, podaní a podkladov, ako
aj vrátane zabezpečenia zastupovania riadiaceho orgánu v relevantných konaniach v súlade s touto
zmluvou a s právnymi predpismi pre OPĽZ (článok 3 ods. III. písm. g) ods. 15).

48. Žalovaný si proti žalobcovi v rámci vzájomnej žaloby uplatnil svoju pohľadávku v rovnakej výške
ako je žalovaná suma a navyše navrhol, aby mu bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca. Žalovaný
tak učinil v zmysle svojho podania zo dňa 09. 12. 2023, v ktorom žiadal v prípade posúdenia súdu
odstúpenia od predmetnej zmluvy za platné, úhradu istiny 50.593,14 Eur a pre prípad, že by podľa

súdu od zmluvy žalobca odstúpil neplatne sumu 45.415,21 Eur, ktorú následne v uvedenom
vyjadrení v prílohách i vyšpecifikoval v článku I. strana 2 a nasl. tohto vyjadrenia. Jedná sa o sumy
4.893,42 Eur na mzdové výdavky s najneskorším dátumom úhrady 13. 11. 2019, suma 15.560,-
Eur na mzdové výdavky s najneskorším dátumom úhrady 10. 02. 2020, suma 18.960,44 Eur na
mzdové výdavky s najneskorším dátumom úhrady 18. 05. 2020 a suma vo výške 6.001,35 Eur za

služby – videá s najneskorším dátumom úhrady 23. 09. 2020. Jednalo sa o tri žiadosti o poskytnutie
priebežnej platby, refundácie uhradených nákladov a jednej zálohovej platby, ktoré žalobca prijal, avšak
dodnes neuhradil. Uvedené žiadosti sú evidované v informačnom systéme ITMS2014+, pričom
ich súdu i pripojil k podaniu. Žalobca sa napriek doručeniu vzájomnej žaloby k uplatnenému nárokuvyjadril len v tom smere, že ho popiera z dôvodov platného odstúpenia od zmluvy, avšak bližšie sa
k ďalším dôvodom popretia týchto nárokov nevyjadril. Súd preto mal za to, že výšku uplatnených
nákladov žalobca nesporoval a na základe predložených listinných dôkazov ich súd považoval za nároky

opodstatnené vrátane nároku na zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po žalovaným
tvrdenom a žalobcom nerozporovanom najneskoršom dátume úhrady jednotlivých platieb. Súd preto
vzájomnej žalobe žalovaného v celom rozsahu vyhovel. Súd pritom poukazuje i na rozhodnutia
súdov v obdobných veciach iniciovaných žalobcom voči prijímateľom NFP, v ktorých sa rozhodovalo
o rovnakej otázke a v ktorých prevažoval názor uvedený i súdom v tomto rozhodnutí.

49. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal
plný úspech vo veci, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %. O ich výške
súd rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo

vyhotovení dvojmo, alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej
Bystrici.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval

vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnej
skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.