Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 8, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/135/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519203033
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7519203033.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek

senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Zuzany Stolárovej, v spore žalobcu LESMO, k.s., Košice, Letná
45, IČO: 46 585 796, zast.: advokátska kancelária GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., Košice,
Kováčska53,IČO:36730564,protižalovanejSlovenskejrepublike,zaktorúkoná-Ministerstvodopravy
a výstavby Slovenskej republiky, Bratislava, Námestie slobody 6, P.O.BOX 100, zast.: advokátska
kancelária BADUCCI Legal s.r.o., Bratislava, Mostová 2, IČO: 35 872 900, za účasti intervenienta na
strane žalovanej Obec A. B. C., A. B. C., D. XX, IČO: 00 691 313, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku 12C/56/2019-291 z 5.11.2021, Okresného súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. do sumy 3 131 358,33 eur.

II. V prevyšujúcej časti výroku II. v sume 316 467,67 eur a vo výroku III. z r u š u j rozsudok a v
rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol, že I. konanie v časti
o zaplatenie sumy 35 000,- eur zastavuje, II. v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamieta a III. žalovanej
priznáva náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2.1.V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej
náhrady škody spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci v zmysle z. č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len z. č. 514/2003 Z.z.).
Náhradu škody žalobca žiadal priznať vo forme skutočnej škody vo výške 412 826 eur a ušlého zisku
vo výške 3 035 000 eur, spolu vo výške 3 447826 eur, spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od
10.8.2018 do zaplatenia, dôvodiac, že uplatňovaná škoda mu vznikla v príčinnej súvislosti s tým, že

14.9.2016 bolo stavebným úradom Turňa nad Bodvou vydané rozhodnutie č. 1175/2016-SP, ktorým mu
bola povolená stavba biometánovej stanice, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.9.2019. Na jeho základe
žalobca zahájil realizáciu projektu výstavby biometánovej stanice. Po viac ako roku od jeho vydania,
19.9.2017 Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len Okresný úrad) rozhodnutím
č. OU-KE-OVBP2-2017/025692, rozhodnutie o povolení stavby zrušil pre jeho nezákonnosť. Proti
predmetnému rozhodnutiu Okresného úradu žalobca podal opravný prostriedok - odvolanie, napriek
tomu však Ministerstvo dopravy a výstavby SR 24.1.2018 rozhodlo rozhodnutím č. 05101/2018/SV/4936

tak, že odvolanie žalobcu zamietlo a rozhodnutie Okresného úradu potvrdilo.
Vo vzťahu k splneniu druhej podmienky vzniku nároku na náhradu škody žalobca uviedol, že odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia o povolení stavby do dňa jeho zrušenia vynaložil na realizáciuprojektu biometánovej stanice finančné prostriedky v celkovej výške 412 826 eur. Týmto považoval za
preukázaný vznik skutočnej škody v celkovej výške.
V dôsledku zmarenia výstavby biometánovej stanice mal za to, že mu ako poškodenému

podnikateľskému subjektu vznikla škoda vo forme ušlého zisku najmenej 796 000 eur ročne za obdobie
15 rokov garantovanej výkupnej ceny elektrickej energie, čo predstavuje najmenej 11 940 000 eur po
odčítaní nákladov na výstavbu biometánovej stanice 8 905 000 eur predstavuje ušlý zisk sumu vo výške
3 035 000 eur.
2.2.Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že s ňou nesúhlasí a navrhla ju v celom rozsahu zamietnuť.

Uviedla, že právoplatné rozhodnutie o povolení stavby bolo zrušené mimo odvolacieho konania pre
procesné pochybenia a porušenie stavebného zákona, pričom bez bližšieho odôvodnenia dala do
pozornosti fakt, že rozhodnutie nebolo zrušené na základe opravného prostriedku žalobcu.
Tvrdila, že výdavky žalobcu spojené s prípravou podkladov a vypracovaním projektovej dokumentácie
vznikajú každému stavebníkovi. V predložených dokladoch sa nenachádza presné pomenovanie
stavby, ktorej sa predmetné doklady týkajú a na nich uvedené vynaložené náklady nemožno overiť.

Z vyúčtovania nevyplýva ani skutočnosť, v akom čase boli služby uvedené vo vyúčtovaní objednané,
ani či žalobca doložené vyúčtovanie spoločnosti uhradil. Vyslovila názor, že v prípade náhrady škody
by sa žalobca mohol domáhať, ak by začal so stavbou biometánovej stanice dokladovaním platieb za
realizovanú stavbu. Žalobca so stavbou však ani nezačal.
2.3.Súd po vykonaní dokazovania vec právne posúdil podľa § 3 ods.1 písm. a/, § 4 ods.1 písm. d/, § 5

ods.1, § 6 ods.1,2, § 15 ods.1, § 16 ods.4, § 17 ods.1 z. č. 514/2003 Z.z., § 144, § 145 ods.1,2, § 146
ods.1 CSP a § 442 ods.1 OZ a konštatoval, že v predmetnej veci je významné, že škoda ako predpoklad
vzniku zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej súvislosti
s nezákonným rozhodnutím.
2.4.Súd poukázal na skutočnosť, že k zrušeniu právoplatného rozhodnutia o povolení stavby z dôvodu

jeho nezákonnosti došlo mimo odvolacieho konania a v konaní žalovaná namietala nepreukázanie
obligatórnej povinnosti vyčerpania riadnych opravných prostriedkov. Z uvedeného dôvodu považoval za
potrebné posúdiť, či nejde o situáciu, kedy nepodanie riadneho opravného prostriedku nie je prekážkou
uplatnenia nároku na náhradu škody z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
2.5.Vychádzajúc z § 6 ods.2 z. č. 514/2003 Z.z. konštatoval, že v prejednávanom spore žalobca ako

úspešný účastník stavebného konania nemal možnosť (ale ani dôvod) vydané rozhodnutie o povolení
stavby napadnúť riadnym opravným prostriedkom, ktorú skutočnosť bolo potrebné podriadiť pod režim
dôvodu hodného osobitného zreteľa, kedy splnenie podmienky podania riadneho opravného prostriedku
sa nevyžaduje. Z uvedeného dôvodu sa súd nestotožnil s argumentáciou žalovanej ohľadne ňou
prezentovaných dôvodov.

2.6.Súd konštatoval, že splnenie prvej podmienky pre vznik nároku na náhradu škody a síce existenciu
nezákonného rozhodnutia.
2.7.Následnesúdpristúpilkskúmaniuďalšíchpredpokladovškodyaexistenciepríčinnejsúvislostimedzi
škodou a nezákonným rozhodnutím.
2.8.Základom žalobnej argumentácie žalobcu vo vzťahu k tvrdenej skutočnej škode bolo tvrdenie,

že odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o povolení stavby do dňa jeho zrušenia (rozhodné obdobie)
preukázateľne vynaložil na realizáciu projektu biometánovej stanice v celkovej výške 414 826 eur, ktoré
predstavujú skutočnú škodu. Žalobca tvrdil, že dôležitá nie je časová súvislosť, ale vecná súvislosť
v tom zmysle, že škoda vznikla žalobcovi nie vynaložením nákladov na realizáciu projektu, ale práve
v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, preto nie je podstatné kedy tieto náklady vynaložil, ale

podstatné je to, že po zrušení právoplatného stavebného povolenia žalobcovi ostal nezrealizovateľný
projekt, pričom žalobca projektovú dokumentáciu pre vlastné potreby nepotreboval, výdaje spojené
s prípravou projektu vynaložil iba preto, že tieto dokumenty od neho požadoval štát. Jedná sa teda
výlučne o náklady, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti so stavebným konaním s požiadavkami kladenými
na stavebníka v stavebnom konaní z titulu potreby zabezpečenia podkladov pre stavebné konanie,

zabezpečenie projektovej dokumentácie nevynímajúc.
2.9.Tieto náklady bol žalobca nútený vynaložiť, pokiaľ chcel byť v konaní úspešný, pričom uvedené
náklady by mu vznikli nepochybne bez ohľadu na to, či by rozhodnutie stavebného úradu bolo kladné
(povolením stavby) alebo nie. Výdavky spojené so zabezpečením podkladov k stavebnému konaniu so
zabezpečením projektovej dokumentácie, či výdavku v podobne zaplatenia správneho poplatku vznikajú

každému stavebníkovi bez toho, aby mal garantované, že stavebné povolenie bude aj vydané.
2.10.V konaní nebola spornou tá skutočnosť, že žalobca po nadobudnutí právoplatnosti vydaného
stavebnéhopovoleniadodátumujehozrušeniastavbybiometánovejstanice(anilen)nezahájil.Vkonaní
žalobca netvrdil, že by mu vznikli výdavky vynaložené v súvislosti so zahájením výstavby biometánovejstanice. Za takejto situácie (nezačatia výstavby biometánovej stanice) tak žalobca sa ocitol v situácii,
ako pred vydaním stavebného povolenia, prípadne v porovnateľnej situácii, ako každý iný neúspešný
stavebník konania o povolenie stavby. Na základe uvedeného súd konštatoval, že medzi žalobcom

tvrdenou skutočnou škodou a nezákonným rozhodnutím absentuje príčinná súvislosť. Na základe
uvedeného uzavrel, že nie sú splnené podmienky na uplatnenie nároku na náhradu skutočnej škody,
a to z dôvodu, že nebol preukázaný vznik skutočnej škody žalobcu, a nie je preukázaná ani príčinná
súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím.
2.11.K náhrade škody vo forme ušlého zisku súd uviedol, že podľa ustálenej judikatúry ušlým ziskom sa

rozumie ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu
majetkových hodnôt, hoci sa to dôvodne dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Len
všeobecné tvrdenia o strate podnikateľskej príležitosti alebo zmarení podnikateľského zámeru bez
ďalšieho, nikdy nemôžu byť základom pre vznik nároku na náhradu ušlého zisku. Aj existencia ušlého
zisku musí byť bezpečne preukázaná.
2.12.Žalobca v konaní predpokladanú pravdepodobnosť dosiahnutia zisku odvodzoval od zmluvy o

pripojení zariadenia k distribučnej sieti, ktorú uzatvoril ako výrobca biometánu. Za situácie, keď žalobca
ani len nezačal s výstavbou biometánovej stanice, nestal sa prevádzkovateľom biometánovej stanice
a výrobcom biometánu, súd zastáva názor, že skladba okolností nedospela do takého štádia, aby bolo
možné dosiahnutie ušlého zisku predpokladaného žalobcom vyhodnotiť ako reálne.
2.13.Pokiaľ žalobca vznik ušlého zisku odvodzoval od zmluvy o pripojení k distribučnej sieti SPP -

distribúcia, a.s., súd za správnu považoval argumentáciu žalovanej, že vo vzťahu k žalobcovi táto
upravuje iba jeho právo na pripojenie do distribučnej siete SPP - distribúcia, a.s., za predpokladu, že
splní podmienky pripojenia, negarantuje mu však žiaden zisk. Za daných okolností, akékoľvek úvahy
žalobcu o ušlom zisku sú iba hypotetické, a preto nie sú spôsobilé založiť nárok žalobcu na náhradu
škody v podobe ušlého zisku. Keďže nebola splnená podmienka vzniku škody v podobe ušlého zisku,

nebolo potrebné skúmať podmienku príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím.
2.14.Na základe uvedeného súd ustálil, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok vzniku
zodpovednosti žalovanej za škodu, z ktorého dôvodu súd žalobu s výnimkou časti vo vzťahu, ku ktorej
konanie pre späťvzatie žaloby žalobcom zastavil, zamietol ako nedôvodnú.
2.15.O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP, § 257 CSP. Žalobca vzal žalobu

späť v časti o zaplatenie sumy 35 000 eur bez uvedenia dôvodu a teda v tejto časti platí, že zastavenie
konania procesne zavinil žalobca, čo zakladá nárok na priznanie náhrady trov konania v tejto časti
žalovanej,akeďžesúdvprevyšujúcejčastižalobuzamietol,žalovanejakoúspešnejstranesporuvznikol
nárok na plnú náhradu trov konania (v rozsahu 100 % ) proti žalobcovi.

3.1.Žalobca napadol rozsudok včas podaným odvolaním proti výrokom II. a III. z odvolacích dôvodov
podľa § 365 ods.1 písm. b/, d/, e/, f/, h/ CSP, ktoré odôvodnil nasledovne:
3.2.Žalobca s napadnutými výrokmi rozsudku súdu prvej inštancie ani uvedenými dôvodmi sa
nestotožňuje. Podľa názoru žalobcu súd sa nedostatočne vysporiadal s jeho argumentáciou, nevykonal
ním predložené dôkazy a v odôvodnení rozsudku sa nevyjadril k zásadným skutočnostiam potrebným

pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie vo veci, na ktoré žalobca v priebehu konania opakovane
poukazoval.
3.3.Podľa odvolateľa všetky tri kritériá náhrady škody boli v prejednávanej veci kumulatívne splnené.
3.4.Súhlasí so záverom súdu, že bola splnená podmienka existencie nezákonného rozhodnutia.
3.5.Nesúhlasí však s argumentáciou súdu uvedenej v bode 53. odôvodnenia. Súd na tomto mieste

nevzal do úvahy kľúčovú skutočnosť, že výsledkom konania bolo nezákonné rozhodnutie. Súd síce
tento fakt konštatoval, no pri posudzovaní škody a príčinnej súvislosti na neho vôbec neprihliadal.
Súd argumentuje, že žalobca ako účastník by ním preukázané výdavky vynaložil aj v prípade, ak
by mu stavebné povolenie vydané nebolo, keďže tieto výdavky vznikajú každému stavebníkovi bez
toho, aby garantované, že stavebné povolenie bude vydané. V kontexte s uvedeným uviedol, že

správne posúdenie následkov zákonného a nezákonného rozhodnutia v stavebnom konaní má dosah
na posúdenie celého nároku žalobcu. Právne predpisy predpokladajú, že v rámci stavebného konania
buď bude vydané zákonné rozhodnutie, ktorým bude vydané stavebné povolenie alebo bude vydané
zákonné rozhodnutie, ktorým nebude vydané stavebné povolenie.
3.6.Právne predpisy nepredpokladajú, že účastníkovi v konaní bude vydané nezákonné rozhodnutie.

Žalobca elementárnou logikou dospel k záveru, že v právnom štáte účastník konania neplatí správne
poplatky a nevynaloží ostatné výdavky za konanie preto, aby výsledkom tohto konania bolo nezákonné
rozhodnutie, ale očakáva zákonné rozhodnutie, či už kladné, alebo záporné. Súd svojou citovanou
argumentáciou povýšil nezákonné rozhodnutie na úroveň zákonného v neprospech účastníka konania,keďže v oboch prípadoch účastník stavebného konania z právneho hľadiska stavať nemôže. Žalobca
však nemôže stavať v dôsledku rozhodnutia vydaného v jeho prospech, ktoré bolo po právoplatnosti
zrušené pre nezákonnosť, pozn. uvedené konštatovanie je nepravdivé. Nezákonnosť rozhodovania

i rozhodnutia nie je želaný stav, ale abnormalita, neželaný stav v aplikácii práva.
3.7.Nesprávnym právnym posúdením následkov nezákonného rozhodnutia dospel súd k nesprávnym
právnym záverom, že žalobcovi nevznikla škoda v priamej súvislosti s týmto nezákonným rozhodnutím.
Všetky výdavky žalobcu v správnom konaní sa okamihom právoplatnosti vyslovenia nezákonného
rozhodnutia zmenili na škodu, a teda škoda žalobcovi vznikla v priamej príčinnej súvislosti s vydaním

nezákonného rozhodnutia. Iné posúdenie vzniku škody v prípade nezákonného rozhodnutia len
legitimizuje nezákonné rozhodovanie štátu do budúcna.
3.8.Súd v rozsudku neozrejmil, prečo pri rozhodovaní nepostupoval podľa § 18 zákona o zodpovednosti
štátu na škodu a k nákladom vynaloženým v konaní žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
SR z 30.1.2012 sp.zn. 4Cdo/54/2011.
3.9.Potvrdením nesprávneho právneho názoru súdu je aj jeho konštatovanie, že medzi žalobcom

tvrdenou skutočnou škodou a nezákonným rozhodnutím absentuje príčinná súvislosť. Príčinná súvislosť
bola daná len vtedy, ak by platilo, že nebyť zákonného rozhodnutia, škoda by nebola bývala vznikla. Táto
podmienka ale splnená nie je. Žalobca nevynakladal výdaje ako dôsledok dobrej viery v právoplatné
rozhodnutie o povolení stavby, ale ako nevyhnutný predpoklad pre jeho vydanie.
3.10.V konaní mal súd preukázané, že žalobca vynaložil na realizáciu biometánovej stanice finančné

prostriedky v celkovej výške 412 826 eur, ktoré žalobca považuje za skutočnú škodu, ktorá mu vznikla
v dôsledku nezákonného rozhodnutia.
3.11.Žalobca vynakladal všetky výdaje ako dôsledok dobrej viery a legitímnych očakávaní zákonné
rozhodnutieaniezapredpokladu,žemubudevydanénezákonnérozhodnutie.Vtomtoprípadeprevznik
nároku na náhradu škody nie je dôležitý samotný výrok, ale zákonnosť, či nezákonnosť rozhodnutia.

Žalobca si nespôsoboval škodu vynaložením výdavkov na stavebné konanie, ale škoda mu vznikla
v dôsledku nezákonného rozhodnutia, kedy sa jeho výdavky vynaložené legitímnymi očakávaniami
zmenili na škodu.
3.12.K uvedenému citoval z bodu 33. odôvodnenia rozsudku a konštatoval, že právna úprava i judikatúra
zjavne potvrdzuje, že pod náhradu škody je potrebné subsumovať aj výdavky na konanie, ktoré

predchádzalo konaniu, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a tieto výdavky nemožno
považovať za škodu len z dôvodu, že boli vynaložené pred nezákonným rozhodnutím a nie po ňom, ako
to vyplýva z odôvodnenia rozsudku.
3.13.Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/4/2019 z 26.2.2019
a konštatoval, že s touto argumentáciou sa súd žiadnym spôsobom nevysporiadal.

3.14.Nahliadanie na náklady konania predchádzajúce vydaniu nezákonného rozhodnutia a konanie,
čo nemôže byť škodou v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, nie je zákonné správne,
spravodlivé a v súlade so zásadami právneho štátu, pretože neodôvodnene zvýhodňuje štát voči
účastníkomkonaniaaumožňuještátuvydávaťnezákonnérozhodnutiabezakejkoľvekzodpovednostiza
škodu, ktorú tým účastníkom konania spôsobí. Účastník takéhoto konania musí mať zákonnú možnosť

odškodnenia spôsobenú vydaním nezákonného rozhodnutia, pretože len tak je to spravodlivé. Súd však
takúto zákonnú možnosť na náhradu nákladov vynaložených v konaní odmietol, čo však nemôže byť
správne a právne udržateľné rozhodnutie.
3.15.Ďalej žalobca poukázal na odôvodnenie v bode 51. rozhodnutia a konštatoval, že uvedené tvrdenie
súdu, že žalobca nezahájil stavbu, nie je pravdivé. Žalobca v konaní opakovane uviedol, že so stavbou

započal, uskutočnil faktický výkop, ako aj ďalšie prípravné práce (prieskumy). Po započatí stavebných
prác sa však dozvedel o konaní mimo odvolacieho konania a s ohľadom na náklady na výstavbu
biometánovej stanice, dosahujúcej vyše 9 000 000 eur, ich s opatrnosti nevynaložil. Poukázal na
8. stranu zápisnice z 23.6.2021, kde je uvedené, že žalobca započal so stavbou, ale z opatrnosti
v nej nepokračoval. Uviedol, že stavba je zahájená prvým výkopom, k čomu aj došlo, možno bez

akýchkoľvek protiargumentov hovoriť o začatí stavby. Žalobca sa rok po právoplatnosti vydaného
stavebnéhopovoleniaocitolvsituáciiakopredvydanímstavebnéhopovolenia,prípadnevporovnateľnej
situácii ako každý iný neúspešný účastník (stavebník) konania o povolení stavby (bod 52. odôvodnenia
rozsudku). Súd však opätovne prehliadol zjavný rozdiel medzi nezákonným nevyhovujúcim rozhodnutím
a nezákonným rozhodnutím, pričom má to za následok, že nie je rozdiel, prečo účastník konania nemôže

stavať, či pre zákonné nevyhovujúce rozhodnutie, alebo pre nezákonné rozhodnutie. Pritom rozdiel je
rovnaký ako v prípade, ak by napríklad žalobca auto predal a nedostal peniaze alebo mu ho ukradnú.
3.16.K nároku na náhradu ušlého zisku poukázal na bod 58. odôvodnenia rozhodnutia a s týmto
konštatovaním súdu sa nestotožnil. Súd nevysvetlil, ako mal žalobca zákonne postaviť a sprevádzkovaťBMS, keď bolo právoplatné stavebné povolenie pre výstavbu BMS zrušené pre nezákonnosť. Žalobca
je presvedčený, že pri pravidelnom chode veci by bol stavbu postavil, prevádzkoval a dosahoval by ním
očakávaný výnos a zisk. Súd v rámci dokazovania nevykonal dôkaz žalobcom predloženými listinami,

týkajúcimi sa spoločnosti ATT A BASER und APFFALL TECHNIK Gbmbh (č.l. 315, 3. odsek).
3.17.Žalobca na základe týchto listín preukazoval, že mal k dispozícii overenú technológiu BMS.
Podnikateľský projekt BMS nie je bežný projekt ako pekáreň, či reštaurácia. Na špecifické fungovanie
BMS ako obnoviteľného zdroja energie žalobca upozorňoval aj v písomnom podaní z 24.8.2021. Možno
konštatovať, že argumenty k ušlému zisku, ktoré žalobca v danom podaní prezentoval, súd nielenže

nevzal do úvahy, ale nepovažoval za potrebné sa nimi v odôvodnení rozsudku vôbec vyporiadať. Práve
naopak, osvojil si argumentáciu štátu, žalovaného, ktorá je však v rozpore s tým, čo chce štát dosiahnuť,
resp. čo musí dosiahnuť v zmysle záväzkov vyplývajúcich z členstva SR v EÚ.
3.18.Zmluva o pripojení, predložená v konaní, dokazovala záujem SPP-distribúcia, a.s. na uzatvorení
takejto zmluvy a súčasne aj povinnosť SPP-distribúcia, a.s. takúto zmluvu so žalobcom uzatvoriť, a to
v zmysle zákona o podpore OZE.

3.19.Nie je pravdivé tvrdenie súdu, uvedené v bode 59. odôvodnenia, ktoré je nekriticky prevzaté
z tvrdení žalovaného. Žalobca preukázal skutočnosť, že v rozhodnom období disponoval finančnými
prostriedkami na výstavbu BMS. Z tohto dôkazu je zrejmé, že táto spoločnosť sa podieľala okrem
samotnej dodávky aj na finančnej časti projektu. Je zjavné, že žalobca mal samotnú výstavbu technicky
aj finančne pripravenú a zabezpečenú a zmarilo ju výlučne zrušenie právoplatného rozhodnutia. Súd

opomína aj tú skutočnosť, že BMS mala byť postavená spoločnosťou žalobcu, ktorá má 25 rokov
skúseností a postavila 150 podobných BMS.
3.20.Súd absolútne nevysvetlil, prečo tieto významné skutočnosti, ako aj samotnú právnu úpravu
v oblasti OZE, nebral do úvahy. Požadovanie takýchto dôkazov pri ušlom zisku, ktorý je sám o sebe
kategóriou hypotetickou, hraničí pri analogickom náhľade s probacio diabolica, kedy sa od žalobcu

očakáva, že dokáže niečo, čo sa stane, či nestane v budúcnosti. Pri riadnom chode udalostí by
žalobca postavil, prevádzkoval BMS. Žalobca v podaní predložil výpočet ušlého zisku, ktorý nebol
spochybnený. Príjem žalobcu by bol vo výške 3 552 730,45 eur, čo pri 15-ročnom garantovanom odbere
predstavuje celkový príjem 53 290 956,70 eur. Žalobca si pri výpočtoch uplatnil menej ako 1/5 z ročného
garantovaného odberu.

3.21.Žalobca v celom rozsahu sa nestotožňuje a napáda rozhodnutie súdu, ktorým žalovanému priznal
náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. Má za to, že v predmetnom prípade boli splnené
zákonné predpoklady pre nepriznanie náhrady trov konania.
3.22.Primárnym dôvodom procesného uplatnenia nároku žalobcu prostredníctvom súdneho konania
je vydanie rozhodnutia zo strany štátu, zrušeného po jeho právoplatnosti pre nezákonnosť, čím

žalobcovi vznikla škoda. Považuje preto za nespravodlivé a neprimerane prísne rozhodnutie súdu, kedy
žalovanému (štátu) prizná náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalobcovi v spore, v ktorom sa
žalobca dovoláva svojich práv, ktoré boli porušené nezákonným rozhodnutím štátu (žalovaného). §
257 CSP slúži práve na odstránenie neprimeranej tvrdosti, resp. dosiahnutie spravodlivosti pre strany
sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR 2 MCdo/17/2009, nález Ústavného súdu SR II. ÚS 78/03, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR 1 Cdo/233/2018. V zmysle uvedených rozhodnutí je zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
v tomto prípade nereflektuje princíp spravodlivosti, nakoľko súd pri rozhodovaní neprihliadal na tú
skutočnosť, že je to práve nezákonné rozhodnutie štátu, ktoré viedlo žalobcu k uplatneniu nároku
na súde a neprihliadal ani na skutočnosť, že štátny orgán v predmetnom prípade disponoval svojim

vlastným právnym oddelením a aparátom, pričom za daných okolností nemožno považovať náklady
vynaložené na zastupovanie advokátskou kanceláriou, za účelne vynaložené.
3.23.Vychádzajúc z rozsudku a jeho odôvodnenia zastáva stanovisko, že došlo k zásadnému porušeniu
zásady rovnosti na strane žalobcu v prípade, keď súd svojvoľne, neodôvodnene, uprednostnil iba
tvrdenia predložené žalovanou stranou a na dôkazy predložené žalobcom neprihliadal.

3.24.Uviedol, že náležité odôvodnenie rozsudku je dôležitým predpokladom jeho preskúmateľnosti,
ktorej skutočnosti prikladá veľký význam v mnohých svojich rozhodnutiach aj ústavný súd a poukázal
na rozhodnutie IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04, ale aj rozhodnutia ESĽP.
3.25.Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3 412 826 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo

sumy 3 412 826 eur od 10.8.2018 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%,
alternatívne, aby zrušil rozsudok v napadnutom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.4.1.Žalovaná sa vyjadrila k odvolaniu žalobcu (č. l. 333 – 339). v ktorom uviedla, že žalobca podal
odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP v texte sa však reálne venuje
iba odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP. Zvyšným odvolacím dôvodom venuje iba

minimálny priestor a neuvádza k nim konkrétne vecné argumenty. Odvolanie žalobcu nie je obsahovo
štruktúrované podľa jednotlivých odvolacích dôvodov a preto tieto nie sú v texte odvolania jednoznačne
identifikovateľné.
4.2.Žalovaný konštatuje, že žalobca posudzuje jednotlivé predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu
izolovane bez toho, aby v rámci svojich úvah sa vysporiadal s posúdením, či skutočne došlo alebo

nedošloknaplneniuvšetkýchpredpokladovvznikuzodpovednostižalovanejzaškodu.Takátopraxvedie
k predčasným a často krát absurdným záverom, v rámci ktorých žalobca sugestívne konštatuje vznik
zodpovednosti žalovanej za škodu len na podklade nezákonného rozhodnutia, avšak opomína vziať do
úvahy neexistenciu iných predpokladov, napríklad škody a príčinnej súvislosti.
4.3.Žalovaná s odvolaním žalobcu nesúhlasí, odvolacie dôvody nie sú v posudzovanej veci v žiadnom
prípade dané.

4.4.Žalobca ku konštatovaniu nesprávnosti súdneho rozhodnutia sa vyjadruje len všeobecným
spôsobom, neprezentuje žiadne vecné argumenty k odvolacím dôvodom, a preto žalovaná nepovažuje
za potrebné, a vlastne ani vecne možné, sa k tejto časti odvolania vyjadrovať.
4.5.K nároku na náhradu skutočnej škody žalovaná poukázala na skutočnosť, že procesná obrana
žalobcu je zmätočná. Žalobcove úvahy k zákonnosti a nezákonnosti rozhodnutí sú vo všeobecnej

rovine, nie sú vecné a sú vo vzťahu k posudzovanému prípadu bez právneho významu, keďže otázka
nezákonnosti rozhodnutia nie je sporná.
4.6.Úvahy žalobcu k predpokladom vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu sú nesprávne. Žalobca
konštatuje zodpovednosť žalovanej za škodu bez toho, aby sa riadnym spôsobom vysporiadal s
posúdením všetkých jej predpokladov.

4.7.Žalobca konštatuje vznik škody a bez ďalšieho posúdenia alebo odôvodnenia konštatuje aj
existenciu príčinnej súvislosti, čo vyjadruje formou, že príčinná súvislosť je daná, lebo bolo vydané
nezákonné rozhodnutie. Žalobca sa v texte jeho odvolania nezaoberá tým, aká je povaha domnelej
škody (náklady na projektovú a inžiniersku činnosti), kedy boli tieto náklady použité, resp. kedy domnelá
škoda vznikla (pred vydaním nezákonného rozhodnutia) a aká okolnosť zapríčinila vznik týchto nákladov

(rozhodnutie žalobcu ako stavebníka požiadať o stavebné povolenie). Žalobca navyše ani kvalifikovane
nerozporuje argumentáciu súdu, keďže túto nevyvracia prostredníctvom relevantných argumentov.
4.8.Argumentácia súdu je pritom nepochybne správna, lebo vznik nákladov žalobcu na projektovú
činnosť skutočne nemá súvis s nezákonným rozhodnutím. Nemožno na tieto náklady nahliadať takým
spôsobom, že nezákonnosť rozhodnutia automaticky zakladá príčinnú súvislosť s akoukoľvek a všetkou

škodou, bez ohľadu na povahu a čas vzniku tejto škody.
4.9.Právne posúdenie súdu k príčinnej súvislosti je preto nepochybne správne. Odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP nie je daný.
4.10.Žalobca ďalej argumentuje § 18 z. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Žalobca konkrétne namieta, že súd mu nepriznal

náhradu účelne vynaložených trov konania.
4.11.Žalovaná dôrazne poukazuje na skutočnosť, že žalobca si v konaní pred súdom prvého stupňa
neuplatnil trovy konania podľa § 18 dotknutého zákona a tieto si neuplatnil ani v rámci predbežného
prejednania náhrady škody. Účelnosť trov konania podľa § 18 žalobca v konaní nepreukázal. Účelnosť
vynaložených trov, ktoré vznikli v konaní, v ktorom došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia alebo

k nesprávnemu úradnému postupu, sa posudzuje individuálne s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej
právnej veci. O účelne vynaložených trovách by nebolo možné hovoriť napríklad vo vzťahu k trovám
vynaloženým na úkon, ktorý bol na ochranu práva urobený nadbytočne, resp. na úkon, ktorý k náprave
protiprávneho stavu nemohol viesť. Účelnosť vynaložených trov konania musí preukázať ten, kto tvrdí,
že bol dotknutý nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným

postupom, a v dôsledku tejto skutočnosti sa domáha nároku na náhradu škody.
4.12.Odvolací dôvod preto nie je ani v tomto prípade daný.
4.13.Žalovaná konštatovala, že argumentácia žalobcu vo vzťahu škody a v priamej príčinnej súvislosti je
zmätočná.Žalobcapovrchneargumentuještýlombuď-alebobeztoho,abysavysporiadalsozákonnými
predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu najmä predpokladom príčinnej súvislosti, ktorý nie je

v posudzovanom prípade daný.
4.14.Náklady na projektovú dokumentáciu nepredstavujú škodu, keďže tieto vznikajú každému
staviteľovi bez ohľadu na úspech v konaní. Náklady na prípravu projektovej dokumentácie nemajú
povahu skutočnej škody, keďže projekt biometánovej stanice má svoju finančnú hodnotu a je použiteľnýaj v iných lokalitách. Túto skutočnosť nepriamo potvrdila zástupkyňa intervenienta, ktorá na pojednávaní
23.6.2021 konštatovala, že projektová dokumentácia bola vypracovaná už skôr, a to pre obec Péder.
Dodatočne bola prispôsobená pre lokalitu Turňa nad Bodvou.

4.15.Zdôraznila, že náklady, ktoré žalobca nesprávne označuje ako skutočnú škodu, sa viažu výlučne
na fázu predvídaním stavebného povolenia. Tieto náklady môžu byť v očiach žalobcu považované za
márne vynaložené, avšak nemožno na ne nahliadať ako na škodu, ktorá by mala byť prostredníctvom
inštitútu zodpovednosti za škodu nahradená štátom, a to z dôvodu absencie príčinnej súvislosti.
Náklady na projektovú a inžiniersku činnosť vznikajú každému stavebníkovi bez ohľadu na úspech

v povoľovacom konaní. Predmetom náhrady škody nemôžu byť tie náklady, ktoré vznikli skôr, ako
nezákonné rozhodnutie, teda bez príčiny nezákonného rozhodnutia. Následok jednoducho nemôže
vzniknúť skôr ako príčina.
4.16.Súdom uvádzané právne posúdenie je správne a odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP
nie je daný.
4.17.Štát garantuje náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci prostredníctvom z.č. 514/2003

Z.z. Zodpovednosť štátu je však logicky naviazaná na splnenie zákonných predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť za škodu nie je možné konštatovať paušálne v každom prípade,
len na podklade nezákonného rozhodnutia. Zodpovednosť za škodu je daná iba v prípade, ak škoda
skutočne vznikla pričinením štátu, t.j. ak je daná príčinná súvislosť a ak sú naplnené všetky ostatné
zákonnépredpoklady.VposudzovanomprípadetotaknieapoukázalanarozhodnutieNajvyššiehosúdu

SR 5Cdo/195/2015, v ktorom sa uvádza, že len všeobecné tvrdenie o strane podnikateľskej príležitosti
alebo zmarení podnikateľského zámeru bez ďalšieho, nikdy nemôže byť základom pre vznik nároku na
náhradu ušlého zisku, a to ani v prípade, ak by boli dôsledkom protiprávnej udalosti. Je to tak preto, že
zákon nezakladá vznik nároku na náhradu škody paušálne a automaticky v každom jednotlivom prípade
porušenia povinnosti zo strany orgánov štátu, ale len celkom výnimočne za predpokladu súčasného

naplnenia aj ďalších predpokladov vzniku existencie zodpovednostného vzťahu, ktorými sú existencie
škody (ušlého zisku) a príčinnej súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním alebo opomenutím
orgánov štátu.
4.18.Argumentácia súdu k nepriznaniu práva na náhradu škody je vecne správna, presvedčivá, vnútorne
nerozporná a vychádza z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. Odvolací dôvod

podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP nie je daný.
4.19.K nároku na náhradu ušlého zisku žalovaná uviedla, že tento vychádza z nesprávnej premisy, že
žalobca spĺňal všetky podmienky na dosahovanie tvorby zisku. Dôležité je uvedomiť si, že nárok na
náhradu škody sa vzťahuje len ku škode, ušlý zisk nevynímajúc, ktorá musí byť skutočná, existujúca,
v prípade ušlého zisku reálne preukázateľná a nie hypotetická a fiktívna. Žalobca si nemôže uplatňovať

ušlý zisk z titulu prevádzky neexistujúcej biometánovej stanice, ktorú navyše ani ešte nezačal stavať. Vo
svetle týchto okolností nemožno hovoriť o tom, že žalobca mal zabezpečené predpoklady na pravidelný
chod veci a reálny, resp. bezprostredný predpoklad dosiahnutia zisku. Takýto ušlý zisk je iba hypotetický,
resp. úplne fiktívny.
4.20.Ušlý zisk je stratou konkrétnej reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len

za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce
okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná, až blížiaca sa k istote (uznesenie
NS SR 5Cdo/195/2015, 4Cdo/319/2008, 1Cdo/76/2008). Bremeno tvrdenia a preukázania týchto
okolností leží výlučne na poškodenom. Nepreukázanie existencie takýchto skutkových okolností by
potom mohlo viesť k záveru, že ušlý zisk, ktorého sa žalobca domáha, je skutočne iba fikciou (uznesenie

Najvyššieho súdu SR Clo/513/2014).
4.21.V prípade ušlého zisku musí ísť o ujmu už nastalú (vzniklú) a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky
mohla vzniknúť v budúcnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR 4 MCdo/23/2008). Za ušlý zisk možno
považovať len takú majetkovú ujmu, ktorej vznik je podložený už existujúcimi okolnosťami. Právne
posúdenie je preto aj v tomto prípade správne a odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP nie

je daný.
4.22.K zmluve o pripojení, podpísanej so spoločnosťou SPP distribúcia, a.s. z 28.7.2016 žalovaná
uvádza, že táto nebola uzatvorená platne, keďže pri jej podpise boli porušené predpisy hmotného práva.
Poukázala na § 10 ods.1 písm. a/ z.č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko
účinnej kombinovanej výroby, podľa ktorého sa umožňuje uzatvorenie zmluvy o pripojení iba výrobcom

biometánu, a to až po splnení technických a obchodných podmienok prístupu a pripojenia do distribučnej
siete a technických podmienok distribúcie plynu, určených prevádzkovateľom distribučnej siete. Žalobca
nebol výrobca biometánu. Žalobca nielen ani nezačal s výstavbou biometánovej stanice, ale v čase
podpisu zmluvy dokonca nemal ani stavebné povolenie. Žalobca tak nemohol reálne splniť technickéa obchodné podmienky prístupu a pripojenia do distribučnej siete a technické podmienky distribúcie
plynuurčenéprevádzkovateľomdistribučnejsiete.Uzatvoreniezmluvyopripojeníbolopretonezákonné,
keďže výslovne odporovalo zneniu zákona. Uzatvorenie zmluvy bolo účelové a absolútne predčasné

a ako také nemôže zakladať nárok na náhradu škody v podobe ušlého zisku.
4.23.Žalovaná uvádza, že zmluva o pripojení predstavuje absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že
odporuje zákonu alebo ho obchádza (§ 39 OZ). Ďalej poukázala na skutočnosť, že z. č. 309/2009 Z.z.
opodporeobnoviteľnýchzdrojovenergieavysokoúčinnejkombinovanejvýrobyrozlišujedvatypyzmlúv,
a to zmluvu o pripojení a zmluvu o distribúcii. Predložená zmluva je zmluvou o pripojení, predmetom

tejto zmluvy je záväzok SPP distribúcia, a.s. umožniť žalobcovi možnosť pripojenia do distribučnej
siete. Zmluva o pripojení nezakladá žalobcovi právo na žiadne finančné plnenie. Pre výšku ušlého
zisku je pritom rozhodujúce, k akému prospechu reálne mohlo dôjsť, ak by nedošlo k škodnej udalosti.
Z uvedeného dôvodu logicky nemožno hovoriť o existencii škody v podobe ušlého zisku.
4.24.K časti odvolania žalobcu, týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania, žalovaná uviedla,
že s týmto tvrdením žalobcu sa nestotožňuje a konštatovala, že v posudzovanom prípade neboli

preukázané ani dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti podľa § 257 CSP.
4.25.K časti odvolania žalobcu, v ktorej namieta nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a nevykonanie
predloženýchdôkazov,žalovanáuviedla,žeargumentyžalobcusúvtejtočastiodvolaniaibavšeobecné,
nie sú podložené vecnými argumentmi a sú vecne nesprávne a účelové. Odôvodnenie rozsudku je
dostatočné, zrozumiteľné a presvedčivé. Súd vyhodnotil všetky dôkazy a do odôvodnenia rozsudku

zahrnul rozhodné skutkové okolnosti a úplné právne posúdenie veci.
4.26.Na základe uvedeného žalovaná nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu prezentovanými v odvolaní, ktoré
sú zavádzajúce, zmätočné a fakticky nesprávne. Odvolacie dôvody nie sú v posudzovanej veci vôbec
dané. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je odvolací návrh žalobcu dôvodný.
4.27.Žalovaná preto navrhla, aby odvolací súd rozhodol tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí

a zároveň zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

5.1.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (ďalej len odvolací súd) podľa § 34 CSP prejednal
odvolaniežalobcuvočinapadnutémurozsudkuakopodanévčas,oprávnenouosobou,protirozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods.1

CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a zistil, že rozsudok je vo výroku II., v zamietnutej
časti do sumy 3 131 358,33 eur, vecne správny, preto ho potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací
súd sa s jeho odôvodnením v tomto rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
5.2.V prevyšujúcej časti výroku II. v sume 316 467,67 eur a vo výroku III. odvolací súd zrušil rozsudok
podľa § 389 ods.1 písm. c), lebo zistil, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a v

dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, nevykonal navrhované dôkazy a nie je účelné doplniť
dokazovanie odvolacím súdom, preto podľa § 391 ods.1 CSP vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5.3.Rozsudok vo výroku I., nebol odvolaním napadnutý a tento výrok nadobudol právoplatnosť (§ 227
ods.1 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.

6.Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v časti výroku II., čo do sumy 3 131 358,33 eur,
výsledky dokazovania v tejto potvrdenej časti správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým

záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a
odvolací súd zároveň v tomto rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci a odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť.

7.1.Odvolateľ vo veci uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. b), d), e), f) a h) CSP.
7.2.Odvolací súd po preskúmaní obsahu odvolania konštatuje, že odvolateľ presne nešpecifikuje
jednotlivé odvolacie dôvody, resp. v podanom odvolaní neodôvodnil samostatne existenciu každého
uplatneného odvolacieho dôvodu.
7.3.Odvolací súd tak vo všeobecnosti uvádza, že nezistil z obsahu súdneho spisu, taký procesný postup

súdu prvej inštancie, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v
takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ani z obsahu odvolania nevyplýva, v
čom by takáto procesná vada mala spočívať a preto odvolací súd konštatuje, že tento odvolací dôvod
nie je daný.7.4.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú
subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie. Žalobca v podanom odvolaní žiadnu vadu, ktorú by bolo možné subsumovať
pod uplatnený odvolací dôvod neuvádza, preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
7.5.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP, spočíva v neúplnosti zistenia
skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej
inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a

navrhnutýdôkazjespôsobilýpreukázaťprávnevýznamnúskutočnosť(napr.preto,žehonepovažovalza
rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže
byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz,
ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.
Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci

boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu.
Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné
skutkové zistenia.

7.6.Odvolací súd poukazuje na to, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovanie
(rozhodnutie NS SR 4Cdo 262/2009) a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, keď má za to,
že má spoľahlivo zistený skutkový stav rozhodujúci pre rozhodnutie vo veci. Súd sám rozhodne, ktoré
z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods.1 CSP)
7.7.V potvrdenej časti rozhodnutia, odvolací súd má za to, že ďalšie dôkazy na náležité zistenie

skutkového stavu neboli potrebné a ich vykonanie by bolo nehospodárne.
7.8.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku v časti potvrdenej odvolacím súdom jednoznačne vyplýva, že
súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania
najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas
konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický

rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok
hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP,
preto odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP nie je daný.
7.8.V časti rozhodnutia, ktorá bola odvolacím súdom zrušená, súd nedostatočne zistil skutkový stav

a rozhodnutie súd sa javí v tejto časti ako predčasné.
7.9.Súd v potvrdenej časti rozhodnutia použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný
skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.
7.10.Odvolací súd konštatuje, že v potvrdenej časti rozhodnutia ani jeden zo žalobcom uplatnených

odvolacích dôvodov nie je daný.

8.Na zdôraznenie správnosti dôvodov potvrdenej časti rozsudku (§ 387 ods.2) a k námietkam uvedeným
v odvolaní možno doplniť a uviesť nasledovné:

9.1.Podľa § 3 ods.1 z. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom.

9.2.Podľa § 3 ods.2 z. č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

10.Podľa § 5 ods.1 z. č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

11.Podľa § 15 ods.1 z. č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadostipoškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa§ 4
a 11.

12.Pre vznik práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom, sa sleduje, aby boli súčasne naplnené tri základné predpoklady,
ktorými sú:
- nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup,
- existencia škody alebo nemajetkovej ujmy a

- kvalifikovaná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci.

13.1.Žalobca si v žalobe uplatňuje škodu za nezákonné rozhodnutia to vo forme skutočnej škody vo
výške 412 826,- eur a ušlého zisku vo výške 3 035 000,- eur.
13.2.Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu so záverom súdu, že medzi nezákonným rozhodnutím
a uplatneným ušlým ziskom nebola preukázaná príčinná súvislosť.

14.1.Otázka príčinnej súvislosti medzi konaním zodpovedného subjektu a vznikom škody je otázkou
skutkovou, nie právnou.
14.2.Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (následkom) a akou skutočnosťou ako
príčinou tejto ujmy, má byť príčinná súvislosť zisťovaná.

14.3.Preposúdeniezodpovednostizaškodumápretozásadnývýznamotázka,včomkonkrétnespočíva
škoda,zaktorúsapožadujenáhrada.Právevovzťahumedzikonkrétnouujmoupoškodeného,akvznikla
a konkrétnym konaním škodcu sa zisťuje príčinná súvislosť. Ide o objektívnu kategóriu.
14.4.Pri skúmaní predpokladov zodpovednosti za škodu nemožno zamieňať príčinnú súvislosť so
súvislosťou časovou.

14.5.Ovzťahpríčinnejsúvislosti(kauzálnynexus)idetotižvtedy,akjemedzinezákonnýmrozhodnutíma
vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za
škodu nevznikne. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné škodu izolovať zo všeobecných súvislostí
a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je
následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.

14.6.Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty.
Vyžaduje, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik
škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda, aby protiprávne konanie bolo
príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť
príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.

Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale
vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie alebo opomenutie,
bez ktorého by škodný následok nevznikol. Musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola
nastala.
14.7.Odvolací súd zastáva názor, že len všeobecné tvrdenie o strate podnikateľskej príležitosti bez

ďalšieho nikdy nemôže byť základom pre vznik nároku na náhradu ušlého zisku, a to ani v prípade,
ak by bola dôsledkom protiprávnej udalosti. Je tomu tak preto, že zákon č. 514/2003 Z. z. nezakladá
vznik na náhradu paušálne a automaticky v každom jednotlivom prípade porušenia povinnosti zo strany
orgánov štátu, ale len celkom výnimočne za predpokladu súčasného naplnenia aj ďalších predpokladov
vzniku a existencie zodpovednostného vzťahu, ktorými sú existencia škody (ušlého zisku) a príčinnej

súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním alebo opomenutím orgánov štátu.
14.8.Natomtozávereničnemeníanifakt,žežalobcamaluzatvorenúzmluvuopripojenísospoločnosťou
SPP distribúcia, a.s. z 28.7.2016. Plnenia podľa tejto zmluvy mohli nastať až po spustení prevádzky
biometánovej stanice a po splnení technických a obchodných podmienok prístupu a pripojenia do
distribučnej siete a technických podmienok distribúcie plynu, určených prevádzkovateľom distribučnej

siete.

15.1.Okrem neexistencie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a ušlým ziskom odvolací
súd zastáva názor (v súlade so záverom prvoinštančného súdu), že ušlý zisk je čisto teoretický resp.
hypotetický.

15.2.Ušlý zisk v súlade s konštantnou judikatúrou súdov sa definuje ako ujma spočívajúca v tom,
že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa
to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku
poškodeného (úbytkom aktív, ako je tomu u skutočnej škody) ale stratou očakávaného prínosu. Nestačípritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom
behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne
očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej

udalosti).
15.3.Dôkazné bremeno ohľadom naplnenia podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu zaťažuje
poškodeného. Aj existencia ušlého zisku musí byť vždy bezpečne preukázaná.
15.4.V prípade ušlého zisku nie je možné preukázať jeho reálnu existenciu, ale musia byť dokazované
také konkrétne skutkové okolnosti (tvrdené poškodeným), ktoré pri logickej úvahe povedú súd k

záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti, t. j. dokazuje sa pravdepodobnosť
dosiahnutia ušlého zisku u poškodeného v danom čase a podľa miery dokázanej pravdepodobnosti,
je potom možné urobiť záver o tom, či by za daných okolností bol žalovaný ušlý zisk aj reálny.
Nepreukázanie existencie takýchto skutkových okolností by potom mohlo viesť len k záveru, že ušlý
zisk, ktorého sa žalobca v konaní domáha, je skutočne iba fikciou (m.m. uznesenie Najvyššieho súdu
sp. zn. 3 Cdo/513/2014).

15.5.Aj v prípade ušlého zisku musí ísť o ujmu už nastalú (vzniklú) a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky
mohla vzniknúť v budúcnosti (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 4 MCdo 23/2008).
15.6.Za ušlý zisk, teda nemožno považovať hypoteticky ušlý zisk, ktorý nemá žiadny konkrétny
preukázateľný základ ((napr. v dôsledku rozhodnutia orgánu, ktorý je neskôr vyhlásený za nezákonný,
je zastavená výroba) aj napriek podpísanej zmluve o pripojení, keďže aj tá len teoreticky zabezpečuje

plnenie v budúcnosti.
15.7.Ušlý zisk je teda stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku,
avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na
existujúce okolnosti toho-ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa istote
(m.m. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo/319/2008, 1 Cdo/76/2008).

15.8.Pokiaľ žalobca nepreukáže existenciu týchto okolností a výšku ušlého zisku, ktorý mohol pri
bežnom chode vecí očakávať, nemôže byť v konaní úspešný (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR
zo dňa 29. 3. 2017 sp. zn. 5 Cdo/195/2015, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 47/2018 zo
dňa 31.1.2018).
15.9.Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo

konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel.
15.10.Odvolacísúdpovažujezapotrebnézdôrazniť,žezcharakteristikypojmuušlýziskjezrejmé,žeide
o ujmu už nastalú (vzniklú) a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti. Tak skutočnú
škodu a aj ušlý zisk, preto nemožno priznať do budúcnosti ako ujmu, ktorá ešte len prípadne vznikne.
15.11.V kontexte s uvedeným odvolací súd potvrdil zamietavý výrok vo forme ušlého zisku vo výške

3 035 000,- eur.

16.Vyššie uvedené závery prvoinštančného a odvolacieho súdu vychádzajú z početnej rozhodovacej
praxe Najvyššieho súdu SR, na ktoré prvoinštančný súd poukázal a vychádzal z nich a odvolací súd
nepovažuje za potrebné ich opakovať.

17.1.Vo vzťahu k žalobcom uplatnenej skutočnej škode vo výške 412 826,- eur odvolací súd sa v časti
o zaplatenie 96 358,33 eur stotožňuje so záverom súdu, ale aj názorom žalovanej, že predmetom
náhrady škody nemôžu byť tie náklady, ktoré vznikli skôr, ako nezákonné rozhodnutie, teda bez príčiny
nezákonného rozhodnutia, lebo následok nemôže vzniknúť skôr ako príčina.

17.2.Takýto záver sa vzťahuje na všetky náklady, ktoré žalobcovi vznikli pred vydaním nezákonného
rozhodnutia.
17.3.V tomto smere, odvolací súd poukazuje na to, že nie Stavebný úrad Turňa nad Bodvou sama
z vlastnej iniciatívy vydal nezákonné rozhodnutie, ale vydal ho na základe podnetu (žiadosti) žalobcu
(stavebníka). Je pravdou, že žalobca svojou žiadosťou predpokladal, že bude vydané zákonné

rozhodnutie, a že všetky náklady súvisiace s vydaním stavebného povolenia vynaložil s tým cieľom.
Avšak, ak by stavebný úrad nevydal nezákonné rozhodnutie o povolení stavby, tak logicky by mal vydať
rozhodnutie, ktorým by stavbu nepovolil a žiadne náklady by žalobcovi nevrátil.
17.4.V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní (§ 5 z. č. 541/2003 Z. z.), nie len za to, že bolo nezákonné rozhodnutie vydané, bez ohľadu na
to, či účastníkovi škoda vznikne alebo nie.17.5.Z dôvodu neexistencie príčinnej súvislosti medzi žalobcom tvrdenou skutočnou škodou vzniknutou
pred vydaním nezákonného rozhodnutia a nezákonným rozhodnutím odvolací súd potvrdil výrok
o zamietnutí žaloby vo forme skutočnej škody do výšky 96 358,33 eur.

18.V prevyšujúcej časti zamietavého výroku do sumy 316 467,67 eur odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

19.1.Z rozhodnutia, resp. jeho obsahu, nie je možné (a to s ohľadom na absenciu nižšie uvedeného)

zistiť, z konkrétne ktorých skutočností a konkrétne ktorých listín / prostriedkov a na základe akého ich
obsahu dospel súd k skutkovým zisteniam, na základe ktorých žalobu v tejto časti zamietol.
19.2.Z obsahu faktúr zapísaných v analytickej evidencii za rok 2016 a 2017 je zrejmé, že tieto boli
vynaložené potom, ako nadobudlo právoplatnosť nezákonné rozhodnutie (21.9.2019).
19.3.Rovnako nie je zrejmé, na základe akých skutočností a dôkazov súd dospel k záveru, že žalobca
so stavbou nezačal, keď žalobca tvrdil, že so stavbou začal po vydaní rozhodnutia.

20.1.Povrátenívecibudesúdpovinnýustáliť,čižalobcasostavbouskutočnezačalarovnakovyhodnotiť
dôkazy – faktúry, ktoré sa stali splatné po nadobudnutí právoplatnosti nezákonného rozhodnutia, posúdiť
príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a uplatnenou škodou podľa faktúr splatných po
nadobudnutí právoplatnosti nezákonného rozhodnutia a vyhodnotiť dôvodnosť vynaloženia nákladov

v rozsahu sumy 316 467,67 eur.
20.2.Po doplnení dokazovania naznačenom smere, v zrušenej časti nanovo rozhodnúť.

21.1.Vo vzťahu k odvolaniu voči trovám konania, v ktorom žalobca namieta nepoužitie § 257 CSP,
odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd sa možnou aplikáciou použitia citovaného ustanovenia

zaoberal a dospel k správnym záverom, keď konštatoval, že nezistil dôvody na jeho použitie.
21.2.S prihliadnutím na skutočnosť, že odvolací súd v časti rozhodnutie súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie
konanie,odvolacísúdzrušilajzávislývýrokotrováchkonania,oktorýchsúdnanovorozhodnearovnako
rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods.3 CSP).

22.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.