Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, November 29, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoCsp/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119464764
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6119464764.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a
sudcov Mgr. Martina Štubniaka (sudca spravodajca) a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803,
právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť
Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanej A. A., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom B. B. XXX,

XXX XX C., právne zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa č. 5/A, 984
01 Lučenec, o zaplatenie 24.192,41 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Lučenec č. k. 13Csp/15/2020-164 z 31. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)

napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania
v rozsahu 100 % vo výške určenej osobitným uznesením.

2. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 12CoCsp/17/2022-246 zo
dňa 05. 01. 2023 rozsudok okresného súdu potvrdil a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd

prvej inštancie rozhodne o ich výške. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie síce nesprávne
právne posúdil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, lebo mimoriadne zosplatnenie žalovanej
poskytnutého úveru bolo platné a aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru jej bolo riadne
doručené, avšak žaloba bola žalobcom podaná po uplynutí premlčacej doby. Preto zamietnutie žaloby
bolo v konečnom dôsledku vecne správne.

3. Na dovolanie žalobcu proti rozsudku odvolacieho súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením
sp. zn. 9Cdo/87/2023 zo dňa 28. 08. 2024 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Najvyšší súd uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení, pretože rozhodovacia prax dovolacieho súdu sa ustálila na závere, že pri strate výhody
splátok v spotrebiteľských vzťahoch začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh.

4. V dôsledku uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu odvolací súd viazaný jeho právnym názorom
opätovne preskúmal vec v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok prvoinštančného súdu podľa ust. § 389 ods. 1
písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. V prejednávanej veci odvolací súd svojim predchádzajúcim rozhodnutím potvrdil rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádzajúc z názoru o premlčaní žalobcom uplatneného práva. Odvolací súd alerozhodoval v čase, kedy nebola ešte ustálená rozhodovacia prax v otázke plynutia premlčacej doby
pri strate výhody splátok v prípade spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa následne ustálila na názore (viď
rozhodnutie publikované ako R 7/2023), ktorý vyslovil najvyšší súd aj v zrušujúcom uznesení v tejto

veci, t. j. že pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch začne premlčacia doba plynúť prvý
deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej
sa stal splatným celý dlh.

6. Z uvedeného dôvodu preto neobstojí prv odvolacím súdom vyslovený záver o premlčaní žalobcom

uplatneného práva v nadväznosti na plynutie 3-ročnej premlčacej doby (§ 101 OZ) od splátky splatnej
dňa 15. 12. 2016, lebo k tomuto dátumu je potrebné pripočítať ešte tri mesiace, odkedy začala plynúť
premlčacia doba, t. j. odo dňa 15. 02. 2017 a odvtedy do podania žaloby na súde dňa 16. 12. 2019 tri
roky ešte neuplynuli.

7. Na druhej strane však už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí odvolací súd uviedol, že nebol

správnym záver súdu prvej inštancie o tom, že mimoriadne zosplatnenie úveru realizované právnym
predchodcomžalobcujeneúčinnéaneplatnéspoukazomnato,žezvyhláseniaomimoriadnejsplatnosti
ako aj z predchádzajúcej výzvy nevyplýva, pre ktorú konkrétnu splátku veriteľ prikročil k zosplatneniu
dlhu, kedy sa stala splatnou, v akej výške. Súd prvej inštancie v nadväznosti na to uviedol, že vzhľadom
na neúčinnosť a neplatnosť zosplatnenia úveru nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky

podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže postupca postúpil celú pohľadávku, ktorá však v skutočnosti
splatnou nebola. Žalobca ako postupník teda napriek uzatvorenej zmluve o postúpení pohľadávku
nenadobudol a teda nie je aktívne vecne legitimovaným na jej uplatnenie voči žalovanej.

8. Uvedené závery súdu prvej inštancie (napádané žalobca v podanom odvolaní), na ktorých založil

svoj záver o potrebe zamietnutia žaloby nie sú správne. Podľa odvolacieho súdu právny predchodca
žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru (t. j. požiadal o zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku
neplnenia splátok riadne a včas) v súlade s ust. § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ. Žalovaná
sa pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru omeškala o viac ako tri mesiace (poslednú splátku
uhradila dňa 04. 10. 2016, č. l. 20 spisu a č. l. 137 spisu) s úhradou dohodnutých mesačných splátok

a bola vyzvaná výzvou zo dňa 03. 02. 2017, v ktorej bola upozornená na oprávnenie postupcu vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru v prípade, ak dlžnú sumu neuhradí do 15 dní od doručenia tejto výzvy.
Následne v súlade s ust. § 565 OZ (za súčasného splnenia podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ) postupca
listom zo dňa 17. 03. 2017 s predmetom „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ uplatnil
právo na zaplatenie všetkých splátok pre neplnenie povinností dohodnutých v zmluve, v dôsledku čoho

sa stal úver splatným v celom rozsahu.

9. Odvolací súd konštatuje, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v
oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (či v jemu predchádzajúcom upozornení) konkrétnu
splátku, ktorá mimoriadnu splatnosť vyvolala. Je to zrejmé z ust. § 565 OZ v spojení s § 53 ods.

9 OZ v znení účinnom do 01. 11. 2024. Odvolaciemu súdu nie je jasné odkiaľ pochádzajú názory
o tom, že uvedené dokumenty pod sankciou neplatnosti majú obsahovať určenie konkrétnej splátky,
keď niet zákonného ustanovenia, ktoré by niečo také od veriteľa vyžadovalo a ani doterajšia súdna
prax aplikujúca tieto pomerne dlhodobo účinné ustanovenia nesankcionovala veriteľa kvôli tomu, že
neuviedol či už vo výzve, resp. v samotnom úkone zosplatnenia splátku, pre ktorú k tomu prikročil.

Najvyšší súd SR napr. v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30. 01. 2024 uviedol, že špecifikácia
splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu nie je podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu,
keďže žiadnu takúto povinnosť zákon veriteľovi neukladá. Súčasne najvyšší súd uviedol, že pokiaľ
sa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak, treba vychádzať z princípu racionálneho správania
účastníkovzmluvnýchvzťahov,ktoríkonajúvsúladesozákonom,atedavzhľadomnaustanovenie§565

druhej vety OZ je potrebné predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase
zosplatnenia tri mesiace po splatnosti. Odvolací súd podotýka, že sú mu známe i neskoršie rozhodnutia
najvyššiehosúdutýkajúcesaotázkyšpecifikáciesplátkyvprávnychúkonochpredčasnéhozosplatnenia,
tieto však nedávajú absolútne žiadnu odpoveď, z čoho takáto povinnosť veriteľa vyplýva. Spomínané
jednostranné právne úkony veriteľa pritom treba takisto vykladať podľa § 35 ods. 2 OZ, avšak nemožno

na absencii konkrétnej splátky v nich založiť záver o absolútnej neplatnosti predčasného zosplatnenia.
Navyše, nie každý rozpor právneho úkonu so zákonom vedie automaticky k jeho absolútnej neplatnosti
podľa § 39 OZ. Odvolací súd už len poznamenáva, že podľa doručenky na č. l. 196 spisu bolo oznámenieo vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovanou prevzaté dňa 23. 03. 2017 (nie 03. 03. 2017 ako sa
domnieval okresný súd zrejme vzhľadom na neúplnú kópiu doručenky na č. l. 15 spisu).

10. Pokiaľ ide o najvyšším súdom spomenuté rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/75/2020,
odvolací súd uvádza, že ide o rozhodnutie v podstate sa odvolávajúce na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31. 03. 2022. Ide o rozhodnutia riešiace otázku, či vyhlásenie
okamžitej splatnosti pohľadávky možno považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách,
vo vzťahu k čomu najvyšší súd síce uviedol, že „Obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona

o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so
splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere
nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8
zákona o bankách“, ale tieto právne závery je potrebné chápať v celom kontexte uvedených rozhodnutí
takým spôsobom, že ak písomné oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru neobsahuje (aj) výzvu na
úhradu pohľadávky (t. j. upozornenie na omeškanie s úhradou úverovej pohľadávky), nemožno takéto

oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru považovať (súčasne) za výzvu zodpovedajúcu požiadavke
určenej ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a teda na dodržanie tohto ustanovenia sa predpokladá
samostatná a osobitná výzva banky (rozumej – popri oznámení o mimoriadnej splatnosti úveru), že
klient je v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Takýto výklad zodpovedá neskôr prijatému
rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27. 09. 2023, v ktorom sa uvádza, že

„Ak banka klienta/dlžníka písomne vyzve na úhradu presne špecifikovanej konkrétnej sumy pohľadávky,
možno takúto písomnosť považovať za výzvu pred postúpením, od ktorej doručenia musí uplynúť aspoň
90 dní a následne možno pohľadávku postúpiť, pretože dlžník bol upozornený na omeškanie s úhradou
jeho peňažného záväzku. Z výzvy na zaplatenie nemusí výslovne vyplývať, že ak dlžník sumu neuhradí,
veriteľ pristúpi k postúpeniu pohľadávky, musí z nej však byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmá

konkrétna špecifikácia pohľadávky, ktorú má dlžník uhradiť. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje, že
uvedenú otázku okrajovo riešilo aj rozhodnutie sp. zn. 7Cdo/191/2021, z ktorého vyplýva, že za výzvu
na plnenie pred postúpením podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách možno považovať aj oznámenie o
vyhlásení predčasnej splatnosti, ak jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie pohľadávky.“ s tým,
žesúčasnepodľanajvyššiehosúdu„niejemožnépovažovaťzasprávnyprávnynázorodvolaciehosúdu,

že vo výzve podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách musí banka klienta informovať o možnosti postúpiť
pohľadávku na tretiu osobu. Výzvou v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť aj oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru za predpokladu, že dlžník mal objektívnu možnosť oboznámiť
sa s obsahom takéhoto adresovaného jednostranného právneho úkonu (§ 45 ods. 1 OZ).“

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil prvoinštančnému súdu na nové
rozhodnutie v rámci ďalšieho konania, v rámci ktorého bude úlohou súdu prvej inštancie postupovať
v zmysle uvedených usmernení odvolacieho súdu a vec opätovne prejednať a rozhodnúť, vykonať
dokazovanie v rozsahu dôkazov, ktoré ešte strany prípadne budú produkovať a vysporiadať sa tiež so
všetkými námietkami žalovanej.

12. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí
rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho a dovolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.