Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 7, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/53/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225200259
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1225200259.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.
Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: C. B., narodená

XX.XX.XXXX, bytom D. E., toho času bytom F. X, D., zastúpená splnomocnencom: advokátska
kancelária AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., so sídlom Námestie Mateja Korvína 1, Bratislava, IČO:
36 854 930, a otca: G. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, D., v konaní o návrhu matky na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č.
k. 26P/10/2025 – 166 z 21. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

1.1 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že matka maloletého dieťaťa sa návrhom, doručeným
súdu dňa 24.01.2025, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zaviazal otca
povinnosťou prispievať na výživu maloletej A. sumou 150 eur mesačne, a to vždy k 15. dňu v mesiaci

vopredkrukámmatky,atoaždoprávoplatnéhoskončeniakonaniavovecisamej.Návrhodôvodnilatým,
že od rozpadu ich vzťahu otec na výživu maloletej prispel jediný krát sumou 200 eur, pričom sa nejedná
o pravidelné a opakujúce sa plnenie. Otec na výživu maloletej neprispieva ani v zákonom určenom
minimálnom rozsahu. Všetky náklady na maloletú znáša v plnej miere matka, pričom poberá prídavky
na dieťa vo výške 60 eur mesačne. Maloletá býva spolu s matkou a jej partnerom v prenajatom byte
v D., pričom nájomné predstavuje výšku 2.200 eur mesačne a s partnerom sú dohodnutí, že nájomné

v plnej výške uhrádza on, matka hradí náklady na maloletú, domácnosť a stravu. V súčasnosti už viac
nie je v matkiných schopnostiach a možnostiach viac znášať všetky náklady na maloletú samostatne,
bez finančnej pomoci otca maloletej.

1.2 V konaní mal za osvedčené, že spolu s návrhom na nariedenie neodkladného opatrenia matka
podala aj návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, v ktorom

sa domáhala, aby súd zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti matky, súd by ďalej rozhodol o
oprávnení otca stretávať sa s maloletou vždy v druhú sobotu v mesiaci od 14:00 hod. do 16:00 hod.
Miestom prevzatia a odovzdania maloletej je bydlisko otca. Súd by ďalej zaviazal otca povinnosťou platiť
výživné na maloletú A. vo výške 250 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky,
počnúc dňom podania návrhu. Matka je oprávnená zastupovať maloletú a spravovať jej majetok. Súd
by nakoniec rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. Podaním

doručeným súdu dňa 05.02.2025 matka upravila návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
v časti styku otca s maloletou, a to tak, že otec bude oprávnený sa s maloletou stretávať vždy v druhúsobotu v mesiaci marec od 14:00 hod. do 16:00 hod., vždy v druhú sobotu v mesiaci jún od 14:00 hod. do
16:00 hod., vždy v druhú sobotu v mesiaci september od 14:00 hod. do 16:00 hod. a vždy v druhú sobotu
v mesiaci december od 14:00 hod. do 16:00 hod. s tým, že styk otca s maloletou sa bude realizovať

vždy na verejnosti.

1.2.1 Maloletá A. má 15 rokov a pochádza z partnerského vzťahu rodičov, maky C. B. a otca G.
H., ktorí sú účastníkmi konania. Nachádza sa v osobnej starostlivosti matky, je zdravá a matka má s
uspokojovaním jej odôvodnených potrieb spojené len bežné výdavky vo výške cca 391 eur mesačne.

1.2.2 Matka je zárobkovo činná a dosahuje príjmy vo výške cca 1.500 eur netto mesačne a poberá
rodinné prídavky na maloletú v sume 60 eur mesačne. Príjem má zo samostatnej zárobkovej činnosti
a príležitostne pracuje na dohodu v spoločnosti D. I., A., od októbra 2024 s priemerným mesačným
vymeriavacím základom za obdobie od októbra 2024 do novembra 2024 v sume 125 eur. Spolu s
maloletou žije u svojho priateľa v prenajatom trojizbovom byte. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletej

A. nemá inú vyživovaciu povinnosť a s uspokojovaním svojich osobných potrieb má spojené len bežné
výdavky.

1.2.3 Otec maloletej bol od 28.05.2024 do 29.07.2024 zamestnaný v J. C. K. I. L. A., kde dosahoval
priemerný mesačný vymeriavací základ za obdobie od mája 2024 do júla 2024 v sume 150,33 eur.

Okrem vyživovacej povinnosti k maloletej A. nemá inú vyživovaciu povinnosť.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok rodiča a maloletého dieťaťa na bezodkladnú úpravu pomerov, a to
podľa § 2 ods. 1, § 360, § 366 CMP (zákon číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení
neskorších predpisov, ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d) a § 328 ods. 1, §

329 ods. 1, § 332 ods. 1 CSP (zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov, ďalej len „CSP“), § 28 ods. 2, § 36 ods. 1 ZoR (zákon číslo 36/2005 Z. z. o rodine, ďalej len
„ZoR“), článku 3 ods. 1, článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, článku 24 Charty základných práv
Európskej únie a dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.

1.4 Na vecné odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že zo strany matky nebola osvedčená
potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletej formou neodkladného opatrenia a zároveň zo strany
súdu nebolo zistené ani žiadne potenciálne ohrozenie, ktoré by si nariadenie neodkladného opatrenia
na úkor vykonaného dokazovania vyžadovalo. Súd konštatoval, že matka síce uviedla konkrétne
mesačné výdavky na maloletú, avšak matka ďalej neuvádzala, že by mala ťažkosti uhrádzať základné

náklady na maloletú či hradenie základných potrieb maloletej by bolo ohrozené v prípade nenariadenia
neodkladného opatrenia. Z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia súdu nevyplýva, z
akých konkrétnych položiek pozostávajú náklady na domácnosť a mimoriadne výdavky, teda matka
neosvedčila opodstatnenosť týchto výdavkov pre účely započítania do výživného v nevyhnutnej miere.
Súdu sa javili ako neprimerane vysoké náklady na bývanie včítane energií v sume 733 eur mesačne,

ktorých odôvodnenosť matka nijako neosvedčila. Podľa tvrdení matky, náklad na bývanie maloletej je
položkou, ktorú hradí jej aktuálny partner. Okrem bývania, ostatné náklady na maloletú, ako sú strava,
drogéria a hygiena, oblečenie a obuv, školské poplatky a pomôcky, lieky a zdravotná starostlivosť, ktoré
znáša matka, možno považovať ako odôvodnené pre výživné v nevyhnutnej miere a predstavujú sumu
391,66 eur mesačne. Záverom súd prvej inštancie na základe uvedeného konštatoval, že maloletá je

tohto času vo faktickej starostlivosti matky, kde má zabezpečenú výživu, výchovu, jej život a zdravie nie
sú bezprostredne ohrozené. Matka nepreukázala, že bez okamžitého rozhodnutia a zaviazania otca na
platenie výživného by boli záujmy maloletej akokoľvek ohrozené.

2. Uznesenie napadla riadnym a včasným odvolaním matka prostredníctvom právneho zástupcu,

viniac súd prvej inštancie, že nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 Na odôvodnenie odvolania uviedla, že tvrdenie súdu, že nepreukázala bezodkladnosť pomerov, nie

je pravdivé. Práve s ohľadom na skutočnosť, že už matka viac nebola schopná znášať všetky náklady
na maloletú sama, podala na súd dané návrhy. Už len z matkou vyčíslených mesačných nákladov na
maloletú je zrejmé, že mesačné náklady na maloletú takmer úplne konzumujú celý matkin mesačný
príjem. Je pravdou, že matkin partner v súčasnosti uhrádza všetky náklady na bývanie aj za maloletú, ajza matku, avšak matka na druhej strane uhrádza náklady na domácnosť a stravu pre tri osoby. Nie je v
schopnostiach a možnostiach matky z jedného príjmu, ktorý navyše za poslednú dobu klesol, živiť seba
aj maloletú. Taktiež nie je pravdou, že by matka náklady na bývanie v sume 733 eur vrátane energií

na maloletú vôbec nepreukázala. Matka k návrhu priložila potvrdenie o úhrade nájomného, z ktorého je
zrejmé, že mesačný nájom za domácnosť, v ktorej žije matka s maloletou a jej partnerom, predstavuje
mesačne sumu 2.200 eur, t. j. 733 eur na osobu.

2.2 Taktiež matka poukazovala na skutočnosť, že od leta 2024 prišlo k poklesu jej príjmu z dôvodu

jej zhoršeného zdravotného stavu, počas leta 2024 ochorela na silný zápal obličiek, čo si vyžiadalo
aj hospitalizáciu v nemocnici. Matka bola v nemocnici hospitalizovaná 10 dní a následne strávila
ešte približne ďalšie 3 týždne doliečovaním a rekonvalescenciou. Vzhľadom na to, že bola mesiac
práceneschopná, v danom období prišla o viacerú stálu klientelu. Aj na základe vyššie uvedených
skutočností je podľa názoru matky zrejmé, že z dôvodu jej ochorenia v súčasnosti nie je schopná bez
pomoci partnera znášať a uhrádzať všetky náklady na seba aj na maloletú. To, že matke partner finančne

pomáha, je iba jeho dobrá vôľa a v prípade, ak by sa matka s partnerom rozišli, nemal by kto matke
finančne pomáhať a ocitla by sa tak ešte vo väčšej finančnej tiesni, na ktorú by ešte viac doplatila aj
maloletá.

2.3 V odvolaní ďalej dôvodila, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti a otec sa o maloletú

takmer vôbec nezaujíma. Otec by chcel vykonávať svoje rodičovské práva, avšak zabúda na svoje
rodičovské povinnosti, pričom v zmysle ustálenej súdnej praxe je plnenie si vyživovacej povinnosti k
dieťaťu najzákladnejším atribútom rodičovských povinností a v prípade, že si niektorý rodič túto svoju
povinnosť neplní alebo si ju plní v nedostatočnom rozsahu, dochádza k porušeniu jeho rodičovských
povinností a v takom prípade je potrebné rozsah tejto povinnosti takému rodičovi upraviť súdnym

rozhodnutímtak,abysazabezpečilouspokojovanieodôvodnenýchpotriebmaloletéhodieťaťaanedošlo
k ohrozeniu jeho zdravého vývinu. Maloleté dieťa je výživou odkázané na svojich rodičov, z ktorých ani
jeden nemôže vychádzať z toho, že jeho vyživovacia povinnosť bude suplovaná druhým rodičom, resp.
inými rodinnými príslušníkmi s odôvodnením, že na to majú finančné prostriedky. Záverom poukazovala,
že už z konania o nariadenie neodkladného opatrenia o uložení zákazu priblíženia sa otca k matke

vyplýva, že otcovi nemožno doručiť žiadne súdne zásielky, preto má matka dôvodnú obavu, že bude
trvať dlho, kým súd otcovi akékoľvek zásielky doručí, kým mu súd doručí predvolanie na pojednávanie
a kým sa v konaní vo veci samej rozhodne.

2.4 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti záverom navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie, ktorým zaviaže otca maloletej povinnosťou prispievať na
výživu maloletej výživným vo výške 150 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky,
a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

3. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky vyjadril tak, že ponecháva na posúdenie a rozhodnutie

odvolacieho súdu, či je odôvodnený naliehavý právny záujem na nariadenie neodkladného opatrenia a
na posúdenie prvku naliehavosti a nevyhnutnosti.

3.1 Otec odvolací návrh nepodal a k odvolaniu matky maloletej sa nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP], po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na
prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§
67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky
maloletej nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené

podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a ods. 2 CSP).

5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie dôvodnosti odvolania matky voči uzneseniu súdu
prvej inštancie, ktorým návrh matky, na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zaviazal otcapovinnosťouprispievaťnavýživumaloletejsumou150eurmesačne,atoaždoprávoplatnéhoskončenia
konania vo veci samej, zamietol.

5.1 Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

5.2 Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie nielen obsahom a dôvodmi odvolania
a nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom
prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu (že v konaní neboli osvedčené podmienky, za
ktorých by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania spôsobom navrhovaným
matkou). Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie
predostretých dôvodov, by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej

inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas
matky s týmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre
úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

6. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie odvolací súd

uvádza: Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod
skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná, alebo
neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom,
že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný
právny predpis nesprávne interpretoval).

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7.1 Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7.2 Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7.3 Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

7.4 Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

7.5 V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

7.6 Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

ďalej len „ZR“, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do
času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.Každýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkovépomeryjepovinnýplniťsvoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu,
prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

8. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese
a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konanínastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný charakter.
V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného

rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá,
že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 CSP).
Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník osvedčil uplatňovaný
nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti

situácie,alevprípadekonaniastarostlivostisúduomaloletýchajzexistenciezáujmumaloletéhodieťaťa.

8.1 Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich
právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút
neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, v ktorom
sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich

právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v
záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenia splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy
medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže
mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali

zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo
veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne
ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení ZoR.
Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy
pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov

maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré ako vyplýva zo
samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah
zo strany súdu, bez ktorého by mohli dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu
oprávnených záujmom maloletého dieťaťa.

8.2 V tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia boli osvedčené skutkové okolnosti, že rodičia
maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, sú bývalými partnermi a výkon ich práv a povinností k maloletej
nebol doposiaľ upravený súdnym rozhodnutím. Maloletá A. sa nachádza v osobnej starostlivosti matky,
ktorá riadne zabezpečuje uspokojovanie jej odôvodnených potrieb. Rodičia aktuálne vedú súdny spor o
úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej vedený pod sp. zn. 26P/10/2025.

8.3 V konaní o neodkladnom opatrení o určenie výživného na maloleté dieťa môže súd uložiť
rodičovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Pod pojmom „nevyhnutná miera“ treba mať na mysli
takú mieru, ktorá prispeje k zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa. Medzi základné potreby patrí
predovšetkým bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské

potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky. V súlade s § 366 CMP, podmienkou
pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez
zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy maloletého dieťaťa
v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom podľa zákonných kritérií uvedených v § 62 a nasl. ZoR. Podstatným je preukázanie, že

potreby maloletého dieťaťa nie sú v konkrétnej situácii, v ktorej sa dieťa nachádza, uspokojované ani
v nevyhnutnej miere (pozri aj uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8CoP/343/2022, zo dňa
16.01.2023). Samotná existencia práva dieťaťa na výživné od oboch rodičov nie je dôvodom na zásah
súdu do pomerov účastníkov konania s poukazom na zákonné ustanovenie § 366 CMP.

8.4 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že vyživovacia povinnosť rodiča môže byť plnená osobnou
starostlivosťou a tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť, poskytovaním vecných plnení, napríklad
bývania alebo stravovania a napokon aj platením výživného ako peňažného príspevku na úhradu
potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní v zásade vyživovaciu povinnosť prevažne
poskytovaním vecných plnení a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará,

prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť
výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie
svojich vlastných potrieb (§ 62 ods. 5 ZoR).9. Matka maloletej podľa názoru odvolacieho súdu nijakým spôsobom neosvedčila, že by výživa
maloletejbolaaktuálneohrozenáalebožebymaloletejhrozilaujmazdôvodu,žebybolohrozenýjejživot
alebo zdravie, prípadne vývoj, preto odvolací súd nepovažoval v tomto prípade za naplnené podmienky

nevyhnutné na nariadenie neodkladného opatrenia o určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletej.
Maloletá A. je toho času vo faktickej osobnej starostlivosti matky, kde má zabezpečenú výživu, výchovu
a jej život a zdravie nie sú bezprostredne ohrozené. Matka s maloletou bývajú v súčasnosti s partnerom
matky v nájme a náklady na bývanie hradí jej aktuálny partner. Matka zo svojho príjmu cca 1.500 eur
netto mesačne hradí náklady na domácnosť. Preto možno konštatovať, že v súčasnosti sú nevyhnutné

a odôvodnené potreby dieťaťa naplno uspokojené. Matka neosvedčila skutkové okolnosti, z ktorých
by bolo možné odvodiť, že v dôsledku nedostatočnej participácie otca, by základné potreby maloletej
neboli zo strany matky zabezpečené. Rozhodnutie o výživnom určeným neodkladným opatrením musí v
prvom rade spĺňať zákonné podmienky tohto inštitútu a musí vychádzať z pravdepodobných skutkových
tvrdení, z ktorých potom na základe ich individuálneho vyhodnotenia súd pri rozhodnutí vychádza.
V posudzovanom prípade prihliadnuc na hore uvedené zásady a obsah návrhu matky, v ktorom matka

ani v podstate neuviedla, v čom vidí ohrozenie výživy maloletej, odvolací súd splnenie podmienok pre
určenie výživného na maloleté dieťa v nevyhnutnej miere nezistil. O rozsahu vyživovacej povinnosti
otca voči maloletej (a to aj spätne od uplatnenia tohto nároku maloletej na výživné zo strany otca
matkou), rozhodne súd na základe vykonaného dokazovania vo veci samej po tom, čo vykoná riadne
dokazovanie za účelom zistenia osobných a majetkových pomerov rodičov maloletej a odôvodnených

potrieb maloletej a čo na základe výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotí možnosti a schopnosti
každého z rodičov prispievať na výživu maloletej.

9.1 K námietke matky, že ak by sa s partnerom rozišli, nemal by jej kto finančne pomáhať a ocitla by
sa vo finančnej tiesni, odvolací súd iba dodáva, že súd nemôže prihliadať na okolnosti, ktoré by mohli

vzniknúť v budúcnosti (podľa tvrdení matky), rovnako nemôže prihliadať na ujmu, ktorá by hypoteticky
mohla vzniknúť až v budúcnosti.

9.2 Rovnako krátkodobá (mesačná) práceneschopnosť matky, navyše v období leta 2024 (teda viac ako
pol roka pred rozhodnutím súdu v danej veci) a s tým spojená strata stálej klientely, nie je okolnosť,

ktorá by preukázateľne matke bránila v súčasnosti vykonávať jej zamestnanie. Krátkodobý výpadok
z práce z dôvodu práceneschopnosti tu bude prítomný vždy (náhle ochorenie, zranenie či úraz). Pre
dôvodnosť rozhodnutia o priznaní výživného v nevyhnutnej miere, by muselo ísť o výpadok z pracovnej
činnosti dlhodobejšieho charakteru, respektíve muselo by dôjsť k takej objektívnej okolnosti, pre ktorú
by matka nemohla svoje zamestnanie vykonávať dlhodobo, resp. vôbec, v dôsledku čoho by následne

nebola schopná zabezpečiť uspokojovanie ani len základných potrieb maloletej.

10. Ďalšie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie veci za nepodstatné, nespôsobilé
ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných
súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby
bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).

11. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím
§ 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho
konania, nakoľko nešlo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo

na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).