Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200418
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:7021200418.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského, v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): JUDr. Marek Radačovský, so sídlom: Žriedlová 3,
040 01 Košice, IČO: 35 553 961 správca konkurznej podstaty úpadcu: RB, Veľké Kapušany s.r.o., IČO:
36 602 809 so sídlom: Veľké Kapušany, ul. Zelená 273/36, právne zastúpený: Advokátska kancelária
Žoldoš & PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 53 540 964, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100673112/2021 zo dňa 22. apríla 2021 takto v

konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k.
KE-8S/98/2021 - 126 zo dňa 22. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-8S/98/2021 - 126 zo dňa 22.
októbra 2024 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. KE-8S/98/2021 - 126 zo dňa
22. októbra 2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho

súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zamietol žalobu žalobcu a účastníkom konania nepriznal
právo na náhradu trov konania. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného 100673112/2021 zo dňa 22.04.2021, ktorým žalovaný zamietol odvolanie
daňového subjektu RB, Veľké Kapušany s.r.o., IČO: 36 602 809 so sídlom: Veľké Kapušany, ul. Zelená
273/36 (ďalej aj ako „daňový subjekt“) a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100027013/2021
zo dňa 11.01.2021, ktorým daňovému subjektu správca dane vyrubil rozdiel dane na dani z pridanej
hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) v sume 441.452,67 eur za zdaňovacie obdobie marec 2013.

2. K namietanému prekročeniu zákonom stanovenej dĺžky daňovej kontroly správny súd uviedol, že z
administratívneho spisu ustálil, že celková dĺžka daňovej kontroly, ktorá začala dňa 04.11.2014 a bola
skončená doručením protokolu dňa 06.11.2019 neprekročila zákonnú lehotu. Správny súdu poukázal
na to, že daňová kontrola začala dňa 04.11.2014, do 1. prerušenia (dňa 04.03.2015) trvala 120 dní,
1. prerušenie trvalo do dňa 20.11.2018, medzi 1. prerušením a 2. prerušením - od 21.11.2018 do
03.01.2019 trvala kontrola 44 dní, po 2. prerušení od 10.05.2019 k doručeniu protokolu dňa 06.11.2019
trvala kontrola 181 dní. Po zrátaní jednotlivých dní daňová kontrola trvala 120+44+181=345 dní.

3. Správny súd dodal, že účelnosť MVI je vždy potrebné posudzovať podľa obsahu žiadosti, pričom nie je
rozhodujúca presnosť otázok smerom k získaniu informácií, kedy je dôležité, aby sa správca dane pýtal
k meritu veci, ktorú má posúdiť. Správny súd poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20
HYDINA SK s.r.o. zo dňa 30.09.2021, z ktorého vyplýva, že trvanie prerušenia daňovej kontroly v nie jeviazane´ na lehoty podľa čl. 10 nariadenia Rady (EÚ) cˇ. 904/2010“. Podľa správneho súdu nedošlo k
porušeniu zásady proporcionality pri celkovej dĺžke trvania daňovej kontroly, ktorá v sebe zahŕňa dobu
jej prerušenia za účelom získania odpovedí v rámci MVI, pretože dobu prerušenia nie je možné zarátať

do doby trvania daňovej kontroly a dobu na poskytnutie odpovede cudzozemským daňovým orgánom
nemožno pričítať ako procesnú vadu finančným orgánom, najmä ak správca dane viackrát odpovede
urgoval.
4. K žalobnej námietke tvrdiacej uplynutie päťročnej lehoty na vyrubenie dane správny súd poukázal
na § 61 ods. 5 daňového poriadku podľa ktorého, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto

zákona neplynú, čiže neplynie ani lehota na vyrubenie dane uvedená v § 69 daňového poriadku. navyše
podľa § 69 ods. 2 daňového poriadku v prípade, ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci
na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol
daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený (za takýto úkon sa považuje doručenie protokolu z daňovej
kontroly). Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že lehota na vyrubenie dane
by správcovi dane uplynula dňa 01.01.2019 (za zdaňovacie obdobie december 2013 by uplynula dňa

01.01.2020), avšak v tomto prípade bola daňová kontrola rozhodnutiami správcu dane prerušená, a to
dvakrát (od 04.03.2015 do 20.11.2018 a od 04.01.2019 do 09.05.2019). V prípade, ak je daňové konanie
prerušené, lehoty podľa zákona neplynú a neplynula ani lehota na zánik práva. Následne správca dane
vykonal úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, t .j. doručil daňovému subjektu protokol
a to dňa 06.11.2019. Podľa správneho súdu správca dane vyrubil daň v zákonom stanovenej päťročnej

lehote.
5. K žalobnej námietke o nevykonaní daňovým subjektom navrhnutých dôkazov správny súd uviedol,
že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, či už z vlastnej činnosti, prostredníctvom žiadostí
MVI alebo v spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní. O týchto úkonoch bol daňový subjekt
informovaný a vyzývaný na vyjadrenie sa, či už k dôkazom, alebo výpovediam svedkov (na výsluchoch

sa daňový subjekt nezúčastnil). Správny súd nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že správca dane vykonal
daňové kontroly aj v roku 2011 a 2012 a nezistil žiadne pochybenia a tieto výsledky neboli zohľadnené.
Žalovaný uviedol, že má vedomosť o tom, že správca dane vykonal u daňového subjektu uvedenú
daňovú kontrolu a vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty. Na základe uvedeného preto aj podľa názoru
správneho súdu nedošlo k porušeniu § 3 ods. 9 daňového poriadku, kedy je potrebné v skutkovo

zhodných veciach rozhodovať rovnako.
6. K námietke žalobcu, že v daňovom konaní nebolo preukázané podvodné konanie sa správny
súd stotožnil so závermi uvedenými v odôvodnení rozhodnutí správcu dane a žalovaného. Daňový
subjekt mal vedieť, resp. vedel o svojej účasti na podvodnom konaní (subjektívna stránka účasti na
daňovom podvode). Žalovaný a správca dane v záujme úplného a presného zistenia skutkového stavu

vykonalirozsiahledokazovanie,dôkazyvyhodnotilijednotlivoavovzájomnejsúvislosti,pričomprihliadali
na všetko, čo vyšlo počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania najavo. Prvostupňový správny
orgán poukázal na nedostatky zistené v písomných dokladoch, na rozpory vo vyjadreniach zapojených
subjektov a po dôslednej analýze obchodovania daňového subjektu, jeho odberateľov a ďalších
spoločnosti vo fakturačných reťazcov dospel k opodstatnenému záveru o tom, že účelom obchodu s

hutným tovarom bolo získanie daňovej výhody, pričom správca dane podrobne uviedol aj dôvody, ktoré
ho viedli k prijatiu záveru o tom, že daňový subjekt bol aktívnym článkom podvodného reťazca a o
podvodnom konaní v oblasti DPH vedel, resp. vedieť mal a mohol. Daňový subjekt za celý čas neozrejmil
prečo uzatváral zmluvy o postúpení pohľadávok skôr, ako samotné pohľadávky vznikli, prečo prijímal
úhrady od iných spoločností k pohľadávkam voči odberateľom skôr, ako uzatvoril zmluvy o postúpení

pohľadávok, nevysvetlil z akého dôvodu súdu bol tovar prepravený z Maďarska na Slovensko a obratom
späť do Maďarska, hoci o tom musel mať vedomosť, keďže objednával prepravu tovaru, vierohodne
nevysvetlil rozpory v účtovných dokladoch. Daňový subjekt pri obchodovaní musí mať dostatočné
informácie o obsahu a rozsahu zdaniteľných obchodoch so svojimi obchodnými partnermi, ale aj
zvažovať možné riziká z tohto obchodovania, pričom súd poukazuje na limity obozretnosti podnikateľa.

Daňový subjekt má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť
uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane a pri daňovej kontrole má povinnosť tieto doklady
predložiť.
7. Správny súd poukázal na to, že predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu tvorí tzv. Axel
Kitteltestexistenciedaňovéhopodvodu(rozhodnutiesúdnehodvoraEurópskejúnievspojenýchveciach

C-439/04 a C- 440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling SPRL zo dňa 06.07.2006). Pri daňovom podvode
musí správca dane v rámci svojho dôkazného bremena (1) preukázať existenciu podvodu na dani z
pridanej hodnoty (chýbajúcu daň), a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku obchodného reťazca
(objektívnytestvrámciceléhoreťazca),následne(2)preukázaťobjektívneskutkovéokolnostisvedčiacetomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku obchodného reťazca
vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test
konkrétneho subjektu) a zároveň (3) musí posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré

je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k ich účasti na daňovom
podvode (due diligence vedomostný test konkrétneho subjektu).

8. Správny súd poukázal na popis obchodného reťazca zisteného správcom dane, do ktorého bol
zapojený aj daňový subjekt. Bol zistený dlhý účelový fakturačný reťazec k hutnému tovaru, najmä

betonárska oceľ, plechové tabule, oceľové zvitky a profily. Tovar v prevažnej miere zo Slovenska,
Luxemburska a tretích krajín sa predával do Maďarska. Správny súd poukázal na na nasledovné
reťazce:
Profily:
- ArcelorMittal Commercial › daňový subjekt › TK - Vas Kft. › Vas-Ferro Kft. › Dofon Kft. › MVM Ovit Zrt.
Plechové/oceľové zvitky:

- U.S.Steel Košice s.r.o. › daňový subjekt › TK - Vas Kft. › Vas-Ferro Kft › Budafér Zrt. - -
- U.S.Steel Košice s.r.o. › daňový subjekt › TK-Vas Kft › JP Fémker Kft. › Vas-Ferro Kft. › RUMEX s.r.o.
› NICK8 s.r.o. › BE Group Slovakia s.r.o.
- U.S.Steel Košice s.r.o. › BE Group Slovakia s.r.o. › daňový subjekt › TK-Vas Kft. › Ferropatent Zrt. ›
Vas-Ferro Kft. › RUMEX s.r.o.

- ISD Dunaferr Zrt. › KLIMEX Hutnický materiál s.r.o. › daňový subjekt › TK-Vas Kft. Ferropatent Zrt. ›
Vas-Ferro Kft. › JP Fémker Kft.
- ThyssenKrupp Ferostav › daňový subjekt › Vas-Ferro Kft. › Budafer Zrt. › Dofon Kft.
Plechové tabule:
- Tretie krajiny › daňový subjekt › TK-Vas Kft. › Budafer Kft. › Vas-Ferro Kft. › Rumex s.r.o. › NICK8 s.r.o.

› BE Group Slovakia s.r.o.
9. V súvislosti s vedomostnou otázkou správny súd súhlasil so správcom dane, že je nelogické a ani
ekonomicky neopodstatnené, keďže z ekonomickej podstaty obchodu vyplýva, že pri riadnom fungovaní
obchodu nastáva zvýšenie cien v rámci reťazca dodávateľov, aby daňový subjekt obstarával tovar
prostredníctvom sprostredkovateľov, keď sám daňový subjekt poznal a má priamy dlhoročný kontakt na

zahraničného dodávateľa.
10. Vedomostný test konkrétneho subjektu spočívajúci v posúdení, či táto osoba prijala opatrenia, ktoré
od nej možné rozumne vyžadovať, aby zistila, či prijaté plnenie nebude viesť k jej účasti na daňovom
podvode. Ten ju umožňuje aj za predpokladu splnenia objektívneho i subjektívneho aspektu Axel Kittel
testu existencie daňového podvodu osobe uplatňujúcej si právo na odpočítanie dane preukázať, že

prijala dostatočné opatrenia na to, aby zistila, či prijaté plnenie nebude viesť k jej účasti na daňovom
podvode. Tieto prijaté opatrenia následne vyhodnotí správca dane. V preskúmavanej právnej veci
daňový subjekt nepreukazoval, že by relevantné opatrenia na zabránenie svojej účasti na obchodnom
reťazci poznačenom daňovým podvodom prijal. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti,
respektíve skutkové okolnosti, na základe, ktorých by bolo možné ustáliť záver, že prijal relevantné

opatrenia na zabránenie svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, a že
ho možno považovať za osobu nevyniesť súčasne na takomto obchodnom reťazci. Správny súd preto
považoval aj tretí predpoklad pre posúdenie veci ako daňového podvodu sa preukázaný.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného

11. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej ako
„sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP, v ktorej

navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie a
zaviazal žalovaného nahradiť sťažovateľovi trovy kasačného konania.
12. Sťažovateľ namietal, že napadnutý rozsudok obsahuje namiesto zodpovedania legitímnych a
elementárnych právnych otázok nastolených žalobcom správnou žalobou, množstvo všeobecných
konštatovaní a citácii, a to bez premietnutia týchto všeobecných konštatácii na konanie, ktoré pred

správnym súdom prebiehalo vo vzťahu k administratívnemu konaniu, ktoré bolo voči daňovému subjektu
vedené orgánmi Finančnej správy Slovenskej republiky.
13. Podľa sťažovateľa je rozsudok nedostatočne odôvodnený vo vzťahu k vyhodnoteniu dĺžky daňovej
kontroly. Daňová kontrola spolu s prerušeniami trvala u daňového subjektu spolu 1828 dní, čo vžiadnom prípade nemožno hodnotiť ako proporcionálnu dĺžku konania, aj po zohľadnení období jej
prerušenia. Takto dlhé konanie podkopáva základné ústavné princípy, a to najmú vo vzťahu k zásade
právnej istoty. Daňový subjekt nemal 1828 dní výsledok daňovej kontroly a po celý tento čas bol v

neistote vo veci výsledku tohto invazívneho zásahu štátu. Správny súd nestanovil mantinely a kritéria,
pri ktorých prekročení (naplnení) by už mohla byť konkrétna daňová kontrola a jej dĺžka považovaná
za neproporcionálnu a neefektívnu. V odôvodnení záveru správneho súdu chýbajú kritéria a úvahy
súdu, ktoré by jasne obsahovo formulovali požiadavku proporcionality, efektívnosti a účelnosti daňovej
kontroly.

14. Pokiaľ zákonodarca stanovil hmotnoprávnu lehotu 1 rok na vykonanie daňovej kontroly, pričom
správca dane viedol predmetnú daňovú kontrolu svojimi úkonmi (dokazovanie ako aj realizácia MVI a
ich načasovanie spolu s tzv. kúskovaní žiadostí o MVI) počas doby trvajúcej 5 rokov a 3 dni (t. j. takmer
viac ako päť rokov), sťažovateľ viac ako päťnásobné prekročenie hmotnoprávnej lehoty na vykonanie
daňovej kontroly považoval za neakceptovateľné, a to najmä s poukazom na nesprávne načasovanie a
potrebu opakovanej a nedôvodnej realizácie MVI.

15. Sťažovateľ spochybnil, či postup správcu dane možno považovať za efektívny. Vyhodnotením
požiadavky efektívnosti sa správny súd nezaoberal vôbec, čím sa odklonil od ustálenej rozhodovacej
praxe kasačného súdu. Pokiaľ je správou daní postup súvisiaci so správnym zistením a zabezpečením
úhrady dane a pokiaľ je so správou daní spojená zásada, ktorej obsahom je povinnosť správcu dane
vybaviť každú vec bezodkladne a bez zbytočných prieťahov s použitím najvhodnejších prostriedkov,

ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane, tak prostriedky, ktoré správca dane zvolil v
prejednávanej vec v žiadnom prípade nepredstavujú naplnenie tejto zásady. Správcom dane zvolené
prostriedky spôsobili to, že daňová kontrola spolu s prerušeniami trvala 1828 dní, čo je spolu viac ako
päťnásobné prekročenie hmotnoprávnej lehoty na jej vykonanie (spolu s prerušením), pričom správca
dane zvolil prostriedky, ktoré neviedli k správnemu určeniu a vyrubeniu dane a navyše tieto zvolené

prostriedky vytvorili zbytočné a judikatúrou nedovolené prieťahy.
16. Správny súd zároveň vôbec neskúmal požiadavku účelnosti daňovej kontroly. Ak je účelom daňovej
kontroly správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov a v nadväznosti na
ustanovenie § 2 písmeno a) daňového poriadku aj zabezpečenie úhrady dane, tak postup správcu dane
v tejto konkrétne veci v žiadnom prípade nemožno považovať za účelný. Totiž, ak by aj správca dane pri

výkone daňovej kontroly zistil akékoľvek nedostatky, ktorých následkom je vydanie rozhodnutia o určení
rozdielu dane vo vyrubovacom konaní, tak je jednoznačne zrejmé, že ak takýto záver vyrubovacieho
konania v podobe rozhodnutia o určení rozdielu dane nastane viac ako 5 rokov po začatí daňovej
kontroly, tak nemožno hovoriť o účelnej daňovej kontrole, ktorá je výsledkom správy daní vedúcej k
úhrade dane. Správny súd sa týmito požiadavkami na efektívnu a účelnú daňovú kontrolu nezaoberal

vôbec a v napadnutom rozsudku vyhodnotenie týchto požiadaviek absentuje. Zároveň vyhodnotenie
proporcionality trvania daňovej kontroly v prejednávanej veci je nedostatočne odôvodnené.
17. Sťažovateľ tvrdil, že správny súd vec nesprávne právne posúdil a zároveň sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu, keď dospel k záveru, že opakované podávanie žiadosti o MVI
nepredstavujeporušeniezásadyproporcionalitydaňovejkontroly.Správcovidanetotižničnebránilo,aby

už v prvej žiadosti o MVI v záujme zachovania zásady efektívnosti daňovej kontroly kumuloval a jasne
vymedzil všetky požiadavky pre orgány maďarskej finančnej správy a tieto následne pretavil do svojich
záverov. Vo rozsudku sp. zn. 4Sžfk/54/2018 zo dňa 02.07.2019 kasačný súd ustálil, že už prerušenie
daňovej kontroly v trvaní 474 dní z dôvodu zasielania opakovaných žiadostí o MVI do zahraničia nie
je možné považovať za postup, ktorý by mohol byť vyhodnotený ako efektívny a dôsledkom takéhoto

postupu bolo neúmerné predlžovanie daňovej kontroly, ktorá neodôvodnene zaťažuje daňový subjekt.
Na rozdiel od citovanej veci riešenej kasačným súdom, predstavovala celková doba prerušenia daňovej
kontroly až 1483 dní. Rovnako správny súd nesprávne právne posúdil vec a zároveň sa odklonil od
ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, keď dospel k záveru, že opakované podávanie žiadosti
o MVI nepredstavuje tzv. „kúskovanie žiadosti o MVI“.

18. Sťažovateľ upozornil na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, konkrétne rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.02.2019 spisová značka 5Sžfk/3/2018, v ktorom
dospel kasačný súd k nasledovným záverom:
„47. Kasačný súd sa preto zaoberal otázkou, či postup správcu dane v prejednávanej veci zodpovedal
zásadám zákonnosti a primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovému

subjektu. Túto otázku posudzoval z pohľadu účelnosti a dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly z
dôvodu medzinárodnej výmeny informácií, ako aj primeranosti samotnej dĺžky prerušenia daňovej
kontroly. V tomto smere poukazuje kasačný súd na zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci
a spolupráci pri správe daní, ktorý implementuje smernicu Rady č. 2011/16/EÚ z 15.02.2011 oadministratívnej spolupráci v oblasti daní a o zrušení smernice č. 77/799/EHS. Tieto právne predpisy boli
prijaté s cieľom zefektívniť a zrýchliť spoluprácu pri výmene informácií medzi členskými štátmi Európskej
únie v daňových záležitostiach. Z tohto dôvodu sú v smernici stanovené konkrétne lehoty na poskytnutie

informácie na základe žiadosti cudzieho štátu. Podľa čl. 7 smernice a § 6 ods. 5 uvedeného zákona je
príslušný orgán daného štátu povinný poskytnúť požadovanú informáciu čo najrýchlejšie, najneskoršie
však do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak však dožiadaný orgán tieto informácie má, je
potrebné ich zaslať do dvoch mesiacov od uvedeného dňa.
48. Pri procese medzinárodnej výmeny informácií by mal správca dane prerušiť daňovú kontrolu dňom

odoslania žiadosti o poskytnutie informácií príslušnému orgánu cudzieho štátu a pokračovať dňom
doručenia odpovede.
49. Aj v takýchto prípadoch je potrebné postupovať účelne a efektívne, t. j. požadovať taký druh
informácií, ktorý bezprostredne súvisí s daňovou kontrolou, nezisťovať informácie opakovane, resp.
zisťovať totožné informácie opakovaným dožiadaním, či žiadať informácie po častiach (tzv. kúskovanie
žiadosti).

50. Daňovú kontrolu je potrebné vykonávať v súlade so zákonom a v rozsahu, ktorý je nevyhnutne
potrebný na dosiahnutie účelu, čiže rozsah kontroly musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti
a účelnosti.
51. V prejednávanej veci kasačný súd ustálil, že daňová kontrola bola začatá dňa 16.11.2012. Dňa
26.01.2015 bola daňová kontrola ukončená (daňovému subjektu bol doručený protokol) po opakovanom

(trikrát) prerušení z totožných dôvodov. Za postup správcu dane, ktorý bol v rozpore so zásadou
proporcionality, kasačný súd jednoznačne považoval skutočnosť, že správca dane požadoval od
príslušných orgánov cudzieho štátu (Maďarskej republiky) informácie po častiach, kedy v záujme
efektívnosti bolo možné (a aj potrebné) ich kumulovať. Zároveň kasačný súd poukazuje na skutočnosť,
že prvýkrát bola daňová kontrola prerušená od 10.05.2013 do 12.09.2013 (t. j. 126 dní), druhýkrát bola

daňová kontrola prerušená od 05.11.2013 do 03.06.2014 (t. j. 211 dní) a tretíkrát bola daňová kontrola
prerušená od 01.08.2014 do 12.12.2014 (t. j. 134 dní), pričom v daňovej kontrole bolo pokračované
celkom zjavne v dôsledku rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/138/2014-27 z 03.12.2014,
ktorým bola správcovi dane uložená povinnosť konať a rozhodnúť vo veci v lehote troch mesiacov od
právoplatnosti vydaného uznesenia. Z uvedených dôvodov je potrebné konštatovať, že takýto postup

správneho orgánu bol neefektívny a nadbytočný a jeho dôsledkom bolo neúmerné predlžovanie daňovej
kontroly, ktorá neodôvodnene zaťažovala daňový subjekt. Podľa kasačného súdu (vyplýva to aj z
administratívneho spisu) neexistoval žiadny zákonný dôvod na 1 rok a takmer 4 mesiace trvajúce
prerušenie daňovej kontroly. Takéto prerušenie potom objektívne nie je možné pokladať za súladné so
zákonom.

52. V tejto súvislosti dáva kasačný súd do pozornosti aj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej
republiky sp. zn. 7Afs/22/2003 z 9. decembra 2004, v ktorom tento vyslovil, že „Zo základných zásad
daňového konania, najmä z ustanovenia § 2 ods. 1 a 2 v spojení s § 16 ods. 1 vetou druhou zákona č.
337/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, v znení zákona č. 255/1994 Zb. vyplýva, že správca dane musí
pri daňovej kontrole postupovať účelne a tak, aby daňovú kontrolu skončil v primeranej lehote; výkon

daňovej kontroly nemôže svojvoľne prerušiť a odložiť jej pokračovanie na neskoršiu dobu a jednotlivé
kroky daňovej kontroly musia po sebe nasledovať v primeraných časových intervaloch.“
19. Správny súd sa podľa názoru sťažovateľa, v tomto smere odklonil od rozhodovacej praxe kasačného
súdu, keď opakované podávanie žiadosti o MVI vyhodnotil ako súladné s požiadavkou efektívnosti
daňovej kontroly. Správca dane v prejednávanej veci mohol a mal požiadať informácie v kumulovanej

žiadosti a požiadať o informácie v inom členskom štáte naraz, a to v záujme zachovania požiadavky
efektivity daňovej kontroly. Správcovi dane nič nebránilo, aby všetky svoje požiadavky kumuloval do
jednej žiadosti o MVI, ktorej realizácia by jednoznačne skrátila celkové trvanie daňovej kontroly (spolu
s prerušeniami) o niekoľko rokov, keďže daňovú kontrolu by nebolo potrebné prerušovať.
20. Tvrdil, že správny súd sa v napadnutom rozsudku odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

kasačného súdu, keď v rozpore so závermi Rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
zodňa27.03.2024spisováznačka19SVs/4/2023(bod.23.odôvodnenia)dospelkzáveru,ženedostatky
rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly nepredstavujú dostatočný podklad na prijatie záveru o
nezákonnom prerušení daňovej kontroly. Vo veci daňového subjektu nie sú v rozhodnutiach o prerušení
daňovej kontroly identifikovaní dodávatelia a ani odberatelia daňového subjektu, nie je identifikované

zdaňovacieobdobie,ktoréhosažiadostioMVItýkajú.Podľazáverovkasačnéhosúdumusiarozhodnutia
o prerušení konania obsahovať aspoň identifikáciu zahraničného dodávateľa/odberateľa a zdaňovacie
obdobie, ktorých sa žiadosť o MVI týka. Keďže rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly vo vecidaňového subjektu tieto ani minimálne štandardy neobsahujú, došlo k porušeniu práva daňového
subjektu na súdnu a inú právnu ochranu podľa ustanovenia článku 46 Ústavy.
21. Podľa sťažovateľa správny súd zároveň nesprávne právne posúdil zánik práva na vyrubenie dane.

Právne posúdenie ustanovenia § 46 ods. 10 daňového poriadku správnym súdom a výklad tejto normy
v časti „sa primerane použije § 61“ je nesprávny a zjavne extenzívny. Aplikácia ustanovenia § 61
ods. 5 daňového poriadku na daňovú kontrolu je zjavne extenzívnym výkladom, ktorý presahuje obsah
pojmu primeraného použitia prerušenia ustanovenia o prerušení daňového konania. Daňový poriadok v
ustanovení § 61 ods. 5 daňového poriadku výslovne zakotvil neplynutie lehôt podľa daňového poriadku

výlučne pre daňové konanie a pre prípad jeho prerušenia. Výklad správneho súdu, ktorý uviedol, že
ustanovenie§61odsek5savzhľadomnaodkazvustanovení§46ods.10daňovéhoporiadkumápoužiť
aj na daňovú kontrolu je zjavne extenzívny a nesprávny a nie je v žiadnom prípade primeraný. Správny
súd pri výklade ustanovenia § 46 ods. 10 daňového poriadku opakovane naráža na limity stanovené
daňovým poriadkom pre orgány finančnej správy. Podľa ustanovenia § 69 ods. 1 daňového poriadku je
jasne zadefinovaná doba, po uplynutí ktorej správca dane nemôže vyrubiť daň ani rozdiel dane podľa

osobitných predpisov. Táto lehota je 5 rokov od konca roka v ktorom vznikla povinnosť podať daňové
priznanie.
22. Pokiaľ správny súd dospel k záveru, že obchodné transakcie boli realizované za účelom získania
daňovej výhody, podľa sťažovateľa sa pri vyhodnotení správnosti záverov žalovaného odklonil od
rozhodovacej praxe kasačného súdu (Rozsudok NSS SR spisová značka 1Sžfk/63/2020 zo dňa

27.02.2023) ako aj od judikatúry Súdneho dvora EÚ (Rozsudok SD EÚ zo dňa 21.02.2006, Halifax a
iné, C - 255/02). Ak správny súd a žalovaný dospeli k záveru, že realizovaným dodaniam absentuje
hospodársky dôvod, tak získanie výhody pri skutočne realizovaných transakciách nemožno považovať
za daňový podvod, ale naopak je potrebné tieto dodania považovať za zneužitie práva. Ide však
o diametrálne odlišný dôvod nepriznania oslobodenia od dane z pridanej hodnoty, na rozdiel od

odôvodnenia napadnutého rozsudku.
23. Čo sa týka samotnej podstaty dôvodov tvrdených žalovaným vo vzťahu k neuznaniu práva na
oslobodenie od dane z pridanej hodnoty, správny súd napadnutým rozsudkom nesprávne právne
posúdil dôkazné bremeno správcu dane a daňového subjektu pri realizácii tzv. Axel - Kittel testu,
pričom hodnotenie tohto testu a jeho jednotlivých zložiek je nedostatočné a napadnutý rozsudok je tiež

nedostatočne odôvodnený vo vzťahu k záveru o splnení podmienok vymedzených v tomto teste ako
podmienok, ktoré musia byť kumulatívne naplnené pre nepriznanie práva na oslobodenie od dane z
pridanej hodnoty z dôvodu účasti daňového subjektu na daňovom podvode. Rozhodnutie žalovaného
a ani rozhodnutie správcu dane neobsahuje konkrétne a ucelené vyhodnotenie Axel - Kittel testu a
jeho jednotlivých zložiek. Správca dane ako aj žalovaný v rozhodnutiach uvádzajú výpočet rôznych

skutočností, ďalej uvádzajú opakovane sa vyskytujúce frázy v rozhodnutiach orgánov finančnej správy,
avšak tieto rozhodnutia neobsahujú pretavenie konkrétnych zistení do vyhodnotenia Axel - Kittel testu
vo vzťahu k veci daňového subjektu a sú v tomto smere nedostatočne odôvodnené, nepresvedčivé a
nekonkrétne.
24. Sťažovateľ namietal, že správny súd pri hodnotení objektívnej stránky Axel - Kittel testu dospel

k záveru, že správca dane preukázal existenciu daňového úniku. Vyhodnotenie a právne posúdenie
tejto otázky správnym súdom je nesprávne a nedostatočne odôvodnené. Dôkazné bremeno vo
veci preukázania existencie daňového podvodu leží na správcovi dane. Správca dane v priebehu
administratívneho konania nedokázal preukázať ani len výšku údajného a ním tvrdeného daňového
úniku. Správca dane a ani správny súd nepresvedčivo a nekonkrétne uvádzajú, že v rámci zisteného

reťazca, mal nastať daňový únik. Správca dane, žalovaný a ani správny súd avšak vôbec neuvádzajú,
z akého titulu nastal daňový únik a aká je vlastne jeho výška. Správca dane a žalovaný neuniesli
dôkazné bremeno ani vo vzťahu k elementárnej súčasti preukazovania existencie daňového úniku,
ktorou je zistenie právneho dôvodu a výšky daňového úniku. Správny súd zmätočne uvádza, že orgány
verejnej správy identifikovali daňový únik v rámci reťazca, no na strane druhej informácia o jeho výške,

právnom dôvode výskyte v rámci reťazca úplne absentuje. Táto informácia absentuje úplne aj v rámci
odôvodnenia napadnutého rozsudku, pričom ide o elementárnu súčasť hodnotenia Axel - Kittel testu.
25. Nepresvedčivé a nedostatočné bolo podľa sťažovateľa aj odôvodnenie záveru správneho súdu o
tom, že daňový únik bol spojený práve s plneniami dodanými daňovým subjektom. Správny súd vôbec
neodôvodnil svoju úvahu, prečo práve údajne existujúci (avšak nevyčíslený a právne nekvalifikovaný)

únik mal byť spojený s plneniami dodanými práve daňovým subjektom. Príčinnú súvislosť medzi
daňovým únikom a plneniami dodanými daňovým subjektom síce správca dane, žalovaný ako aj
správny súd zhodne tvrdia, avšak z obsahu administratívneho spisu nevyplýva jediný dôkaz, ktorý
by túto príčinnú súvislosť preukázal. V konaní správca dane nepreukázal, aby odberateľ sťažovateľaobchodoval výlučne so daňovým subjektom. Tieto otázky ani správca dane v rámci realizovanej MVI
nepreveroval a nezisťoval za dané zdaňovacie obdobie existenciu iných partnerov tejto spoločnosť.
26. Odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu k záveru o existencii podvodného konania, ktorý má

byť založený na diskrepancii v cene tovarov nie je presvedčivé a nedostatočné. Žiadne ďalšie dôkazy
ohľadom existencie podvodného konania správny súd neidentifikoval a preto sa javí odôvodnenie
napadnutého rozsudku ako nepresvedčivé a nedostatočné. Všeobecný záver správneho súdu o tom, že
daňový subjekt, na ktorého následné obchodovanie nemal daňový subjekt žiaden vplyv obchodoval s
tovarom v cenách, ktoré mu vytvorili účtovnú stratu sám o sebe neznamená, že ide o prvok podvodného

obchodovania, ako to uvádza nesprávne správny súd. Ak by aj bol pripustený záver o tom, že
obchodovanie v neskoršom stupni reťazca s nižšími cenami je indikáciou o podvodnom konaní, tak
samotné podvodné konanie musí byť správcom dane preukázané, keďže správca dane je nositeľom
dôkazného bremena. Správny súd pri posúdení veci a pri odôvodnení napadnutého rozsudku uvedené
nepreukázal a tvrdenia správcu dane ostali v rovine nepreukázaných podozrení a indícii, ktoré nie sú
relevantným dôkazom.

27. Úvaha správneho súdu o tom, že neuhradenie faktúr zo strany odberateľa je dôkazom o vedomosti
daňového subjektu o možnom daňovom podvode je nesprávna a nedostatočne odôvodnená. Z
administratívneho spisu totiž vyplýva, že pohľadávky, ktoré daňový subjekt na základe dodania tovaru
nadobudol, úspešne neskôr speňažil na základe zmlúv o ich odplatnom postúpení, čo napokon správny
súd identifikoval ako bežný postup. Správnym súdom tvrdený stav odberateľa (platobná neschopnosť)

je však len indikátorom možného podvodného konania, pričom zo spisu taktiež vyplýva tá skutočnosť,
že daňový subjekt podnikateľské riziko v podobe neuhradenia faktúr vyriešil postúpením neuhradených
pohľadávok, čo je zákonom dovolený a aj v bežnej praxi zaužívaný postup.
28. Podľa sťažovateľa sa správny súd sa nedostatočne vysporiadal s namietanou nezrozumiteľnosťou
napadnutého rozhodnutia žalovaného pre jeho nespreskúmateľnosť. Žalovaný totiž vo vzťahu k

vyhodnoteniu Axel -Kittel testu uviedol, že daňový subjekt bol súčasťou reťazcov spoločností, v ktorých
sa faktúry za dodávky betonárskej ocele a plechov vystavovali len formálne a predloženým dôkazom
absentuje reálny základ. Tento argument žalovaného by bol relevantný iba vtedy, ak by dôvodom
na nepriznanie práva na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty bola neexistencia hmotnoprávnych
podmienok. Pre účely preukazovania podmienok pre nepriznanie práva na odpočítanie DPH z

dôvodu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, sa javí - v predloženom znení odôvodnení
rozhodnutí orgánov verejnej správy - ako nedostatočný, resp. zmätočný aj argument žalovaného o
akomsi formálnom vystavovaní faktúr, bez reálneho základu. Argument žalovaného, ktorý je obsahom
rozhodnutia žalovaného by mohol byť podstatný vtedy, ak by právo na priznanie práva na oslobodenie
od DPH bolo daňovému subjektu odmietnuté na základe nesplnenia hmotnoprávnych podmienok, čo

však z rozhodnutí orgánov verejnej správy nevyplýva. Ako však správne poukázal správny súd, keďže
pri daňovom podvode sa predpokladá, že hmotnoprávne podmienky pre priznanie práva na oslobodenie
od dane splnené boli (a teda nie je rozporovaná ani dodávka tovarov, resp. služieb ako zdaniteľného
obchodu),vyššiespomenutéparciálnezáveryžalovanéhosúirelevantné.Správnysúdvšakzamietnutím
žaloby takéto strohé a nekonkrétne odôvodnenie naplnenia subjektívneho testu v rámci Axel - Kittel testu

akceptoval a odobril.
29. Sťažovateľ poukázal na záver Súdneho dvora EÚ vo veciach C-354/03 Optigen, C- 355/03 Fulcrum
Elektronics a C-484/03 Bond House, v zmysle ktorého: „Nárok na odpočet nemôže byť dotknutý
skutočnosťou,ževreťazcidodávokjeinápredchádzajúcaalebonáslednátransakciazaťaženádaňovým
podvodom, o ktorom platiteľ nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama

osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými
udalosťami.“ S premietnutím na konanie vedené voči daňovému subjektu správca dane jednak
nepreukázal, aby daňový subjekt vedel alebo mal vedieť v čase začatia spolupráce s odberateľom,
že nejaká následná transakcia bude zaťažená daňovým podvodom, keďže v danom čase ešte ani len
nemohol objektívne akýkoľvek daňový únik alebo nedoplatok vzniknúť.

30. Podľa sťažovateľ správca dane nerešpektoval ani závery judikatúry Súdneho dvora Európskej únie
vo veci PPUH Stehcemp, C-277/14 (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci PPUH Stehcemp, C-277/14).
Podľauvedenéhorozsudku:„Jeúlohoudaňovéhoorgánu,ktorýkonštatovalpodvodalebonezrovnalosti,
ktorých sa dopustil vystaviteľ faktúry, aby vzhľadom na objektívne skutočnosti a bez toho, aby od
príjemcu faktúry vyžadoval overovania, ktoré nie je povinný vykonať, preukázal, že tento príjemca vedel

alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane je súčasťou daňového
podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca, čo
prináleží preveriť vnútroštátnemu súdu. Určenie opatrení, ktoré možno v danom prípade dôvodne
požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočítanie DPH, na zabezpečenie, abyjej plnenia neboli súčasťou podvodu subjektu na predchádzajúcom stupni, závisí predovšetkým od
okolnostíuvedenéhoprípadu.Akexistujúskutočnostiumožňujúcepredpokladaťporušeniealebodaňový
podvod, obozretný subjekt môže v závislosti od okolností prípadu považovať za svoju povinnosť zistiť

si informácie o druhom subjekte, od ktorého zamýšľa nadobudnúť tovar alebo služby, tak, aby sa
uistil o jeho spoľahlivosti. Daňová správa však nemôže od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na
odpočítanie DPH vo všeobecnosti požadovať, aby preverila, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu
sa na tovar a služby, na základe ktorej sa požaduje vykonanie tohto práva, disponovala daným tovarom,
bola schopná ho dodať a že si splnila povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH, aby sa

tým ubezpečila, že na strane hospodárskych subjektov na vstupe nedošlo k nezákonnostiam alebo
daňovému podvodu a v tejto súvislosti disponovala takýmito dokumentami.“
31. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojom doterajšom právnom názore, kasačnú
sťažnosť považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.
32. Za nedôvodné žalovaný považoval kasačné námietky týkajúce sa procesného pochybenia správcu
dane spočívajúce v tom, že mal prekročiť zákonnú lehotu na výkon daňovej kontroly. Zdôraznil, že

u sťažovateľa bola vykonaná daňová kontrola DPH, ktorá sa týkala viacerých zdaňovacích období
roka 2013 (január 2013 - apríl 2013, august 2013 - december 2013), pričom v týchto zdaňovacích
obdobiach sťažovateľ vykazoval vysoký objem dodávok priamym odberateľom, ktorými boli zdaniteľné
osoby usadené v iných členských štátoch. Správca dane v súlade so zásadou uvedenou v § 3 ods.
2 daňového poriadku, ktorá vyžaduje, aby s náležitou starostlivosťou a nestranne preskúmal všetky

relevantné skutočnosti, považoval za nevyhnutné preveriť aj skutočnosti, ktoré mu neboli známe, a to
jednak deklarované intrakomunitárne dodanie tovarov, ako aj skutočnosti týkajúce sa obchodníkov, s
ktorými mal sťažovateľ zmluvný alebo finančný vzťah, aj keď fakturačný vzťah s týmito spoločnosťami
nebol verifikovaný (napr. spoločnosti IDL Sziget Depo Kft., Central Steel Logistik Kft.), pričom išlo o
spoločnosti, ktoré, rovnako ako priami odberatelia, nesídlili v tuzemsku, ale boli z iných členských štátov.

33. Na získanie informácií nevyhnutných pre správne určenie dane správca dane využil inštitút
medzinárodného dožiadania , pričom tento spôsob preverovania bol dôvodný a účelný. V súvislosti s
argumentáciou sťažovateľa, že daňová kontrola s prerušením trvala 1828 dní, čo nemožno hodnotiť ako
proporcionálnu dĺžku konania, žalovaný poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20
HYDINA SK s.r.o. zo dňa 30.09.2021, v ktorom Súdny dvor EÚ poskytol odpoveď na prejudiciálne otázky

Najvyššieho súdu SR, ktorý zisťoval, či MVI, ktorá presahuje lehoty určené nariadením č. 904/2010,
je potrebné považovať za protiprávny zásah do práv daňového subjektu. V tejto súvislosti žalovaný
poukázal aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/20/2020 zo dňa 25.02.2022, v
zmysle ktorého len samotná dĺžka prerušenia daňovej kontroly nemôže spôsobiť nezákonnosť daňovej
kontroly.

34. Napriek stanovenému termínu na vybavenie medzinárodných dožiadaní, nie je vždy možné ich v
tomto termíne vybaviť. Článok 11 nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 stanovuje, že v niektorých osobitných
kategóriáchprípadovsimôžužiadanýažiadajúciorgánnavzájomdohodnúťinélehoty,tedanormotvorca
Únie výslovne počítal s možnosťou príslušných daňových orgánov členských štátov odpovedať na
žiadosť o informácie po uplynutí lehôt stanovených v čl. 10 nariadenia Rady EÚ č. 904/2010.

35. Správca dane vybavenie svojich žiadostí o MVI priebežne urgoval (napr. v dňoch 08.07.2015,
03.11.2015, 19.01.2016, 06.05.2016, 30.11.2016, 28.02.2017, 01.06.2017, 22.08.2017, 27.11.2017,
20.02.2018, 04.06.2018, 25.09.2018), čo je jediný spôsob, akým mohol správca dane urýchliť doručenie
odpovede na svoje žiadosti o MVI. Maďarská finančná správa zasielala každé 3 mesiace čiastočnú
odpoveď týkajúcu sa spoločnosti Vas-Ferro Kft., v ktorej uvádzala, že prebieha kontrola, doklady tejto

spoločnosti nie sú k dispozícii, lebo sa nachádzajú na OČTK v Maďarsku a že konečná odpoveď bude
poskytnutá o 3 mesiace.
36.Žalovanýsanestotožnilanistvrdenímsťažovateľa,žebolaporušenázásadaproporcionalitydaňovej
kontroly z dôvodu údajného opakovaného podávania žiadosti o MVI, pretože k druhému prerušeniu
daňovej kontroly (od 04.01.2019 do 09.05.2019) došlo na základe odpovedí maďarského správcu

dane na prvotné žiadosti o MVI. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje napr. na konečnú odpoveď
maďarského správcu dane na žiadosť o MVI týkajúcu sa spoločnosti Vas Ferro Kft. zo dňa 20.11.2018,
v ktorej maďarská finančná správa neposkytla žiadne informácie k výsledkom daňových kontrol
vykonaných v spoločnosti Vas Ferro Kft. za 2.polrok 2013, len zaslala cca 5 tisíc ks fotodokumentácie
zaistených dokladov tejto spoločnosti za roky 2012 a 2013, údaje z daňových priznaní za roky 2012

a 2013, z ktorých vyplynula vysokostratová činnosť tohto odberateľa (odpoveď na žiadosť o MVI č.
35740/2018Fek_HU). Z uvedeného dôvodu považoval správca dane za nevyhnutné preveriť okolnosti a
obchodnúspoluprácusťažovateľasmaďarskouspoločnosťouprostredníctvomvypočutiaTóthaHenrika,
ktorý bol v preverovaných obdobiach konateľom spoločnosti Vas Ferro Kft.37. Žalovaný ďalej nesúhlasil s tvrdením sťažovateľa, že „rozhodnutie žalovaného a ani rozhodnutie
správcudaneneobsahujúkonkrétneaucelenévyhodnotenieAxel-Kitteltestuajehojednotlivýchzložiek
a v tomto smere sú rozhodnutia nedostatočne odôvodnené, nepresvedčivé a nekonkrétne“ a uvádza, že

z rozhodnutia správcu dane a následne aj žalovaného jednoznačne vyplýva, že napriek tomu, že v nich
výslovne nepomenovali jednotlivé atribúty Axel - Kittel testu, dostatočne preukázali objektívnu stránku
testu ( daňový únik, ktorý vznikol u priamych odberateľov , keď daň síce v daňových priznaniach k DPH
priznali, ale ju neodviedli; bolo zistené, že DPH nebola odvedená v celom preverovanom fakturačnom
reťazci), subjektívnu stránku testu (v ktorej bolo preukázané, že daňový subjekt vedel alebo mohol

vedieť o vzniku daňového úniku v dôsledku podvodného konania), ako aj nedostatočnú obozretnosť
daňovéhosubjektu.Sťažovateľneozrejmil,prečoudržiavalodroku2011obchodnévzťahysmaďarskými
obchodníkmi personálne prepojenými osobou G. Z., ktoré nemali dlhé roky ekonomickú spôsobilosť
(za fakturovaný tovar nezaplatil obchodník, ktorému bola vystavená faktúra), neobjasnil svoje zmluvné
vzťahy k viacerým maďarským skladovým miestam v Maďarsku, na ktoré bol hutný tovar expedovaný,
napriek tomu, že bol na to správcom dane opakovane vyzývaný, ďalej neobjasnil dôvod vystavovania

faktúr (apríl - august 2013) pre maďarského odberateľa Vas-Ferro Kft., keď v maďarskom sklade
Ferroport Kft., ten istý tovar odovzdal priamo tretej osobe, s ktorou nemal žiadny oficiálny fakturačný,
ani zmluvný vzťah. Sťažovateľ neuviedol dôvod objednávania a úhrady následných prepráv tovaru v
Maďarsku, neozrejmil, z akého dôvodu sa v jeho dokladoch nachádzali aj prepravné doklady (dodacie
listy, CMR doklady) deklarujúce prepravu toho istého tovaru z Maďarska už späť na Slovensko, ani to,

prečo disponoval pečiatkou odberateľa Vas Ferro Kft. a pečiatkou podpisu konateľa odberateľa Tótha
Henrika a hodnoverne neozrejmil ani to, z akého dôvodu mal neobmedzený prístup k slovenskému účtu
svojho odberateľa Vas- Ferro Kft. Žalovaný poukazuje aj na to, že koncom roka 2013 došlo u sťažovateľa
k extrémnemu nárastu objemu fakturovaného hutného tovaru do Maďarska, ktorý sa vracal vo veľkých
objemoch aj späť na Slovensko. Táto obchodná aktivita sťažovateľa výrazne poklesla v roku 2014, kedy

do platnosti vstúpila novela zákona č. 222/2004 Z. z. (s účinnosťou od 01.01.2014), v zmysle ktorej
došlo k prenosu daňovej povinnosti na príjemcu plnenia pri dodaní tovarov patriacich do kapitoly 72
Spoločného colného sadzobníka (železo a oceľ) a do položiek 7301, 7308 a 7314 Spoločného colného
sadzobníka, iných ako uvedených v písmene a), ak základ dane vo faktúre za dodanie týchto tovarov je
5 000 eur a viac (§ 69 ods. 12 písm. g) zákona o DPH v znení účinnom od 01.01.2014). Správca dane

v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní, ako aj žalovaný pri posudzovaní odvolacích námietok
sťažovateľa, postupovali v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR platnou v čase vydania
žalobou napadnutého rozhodnutia.
38. Žalovaný zotrval na názore, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav veci, vychádzajúc zo
základných zásad daňového konania vykonal dokazovanie a získal dostatočné množstvo relevantných

dôkazov, ktoré mu umožnili uskutočniť objektívne závery, podrobne sa zaoberal skúmaním jednotlivých
dôkazov, ktoré hodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo
počasdaňovejkontrolyvyšlonajavo.Všetkyzabezpečenédôkazybolivyhodnotenévsúladesozásadou
voľného hodnotenia dôkazov a závery o účasti na podvodnom konaní, o ktorom daňový subjekt pri
vynaložení dostatočnej starostlivosti a obozretnosti mohol vedieť, boli odôvodnené a správne.

III. Konanie na kasačnom súde

39. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“
alebo „Najvyšší správny súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej

sťažnosti. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie
a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
40. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná
sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas.

41. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.
KE-8S/98/2021 - 126 zo dňa 22. októbra 2024, ktorým správny súd podľa § 190 SSP zamietol žalobu
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100673112/2021 zo dňa 22.04.2021, ktorým
žalovaný zamietol odvolanie daňového subjektu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č.
100027013/2021 zo dňa 11.01.2021, ktorým správca dane vyrubil rozdiel dane na DPH za zdaňovacie

obdobie marec 2013 v sume 441.452,67 eur.
42. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u sťažovateľa daňovú kontrolu na DPH
za zdaňovacie obdobie január 2013, február 2013, marec 2013, apríl 2013, august 2013, september
2013, október 2013, november 2013, december 2013. Daňová kontrola začala dňa 04.11.2014na základe oznámenia o začatí daňovej kontroly č. 9810401/5/4632929/20144 a bola ukončená
dňa 06.11.2019, doručením protokolu č. 102489108/2019 zo dňa 05.11.2019. Daňová kontrola bola
prerušená od 04.03.2015 do 20.11.2018 rozhodnutím správcu dane č. 9810401/5/395364/ 2015 zo

dňa 23.02.2015 a od 04.01.2019 do 09.05.2019 rozhodnutím správcu dane č. 100014691/2019 zo dňa
03.01.2019.
43. Počas vyrubovacieho konania došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka - RB, Veľké Kapušany
s.r.o.na základe uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 32K/3/2020 zo dňa 23.06.2020. Správca
konkurznej podstaty JUDr. Radačovský podal dňa 17.07.2020 žiadosť o prerušenie daňového konania

v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID- 19. Po ukončení mimoriadnej situácie
vo finančnej oblasti (k 30.09.2020), správca dane určil termín prerokovania pripomienok a výsledkov
dokazovania na deň 16.11.2020. Správca dane dňa 16.11.2020 prerokoval pripomienky, dôkazy a
výsledky dokazovania (zápisnica o ústnom pojednávaní č.101743378/2020 zo dňa 16.11.2020 a úradný
záznam 101738220/2020 zo dňa 12.11.2020), ukončil dokazovanie vo vyrubovacom konaní a dňa
11.01.2021 vydal rozhodnutie č. 100027013/2021, ktorým vyrubil rozdiel dane sume 441.452,67 eur

zdaňovacie obdobie marec 2013.
44. Proti rozhodnutiu správcu dane podal daňový subjekt odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. 100673112/2021 zo dňa 22. apríla 2021 napadnutým správnou žalobou. Podľa
žalovaného bola daňová kontrola riadnym spôsobom začatá, riadne prerušená a riadnym spôsobom aj
ukončená. Správca dane ukončil daňovú kontrolu v zákonnej lehote určenej na jej výkon a protokol z

nej nadobudol povahu zákonne získaného dôkazu. Nasledujúci deň po dni doručenia protokolu začalo
vyrubovacie konanie. Počas období, kedy bola daňová kontrola prerušená, správca dane zasielal
pravidelné urgencie k odpovediam na ním podané žiadosti o MVI, a to napríklad v dňoch 08.07.2015,
03.11.2015, 19.01.2016, 06.05.2016, 30.11.2016, 28.02.2017, 01.06.2017, 22.08.2017, 27.11.2017,
20.02.2018, 04.06.2018, 25.09.2018. Maďarská finančná správa zasielala každé 3 mesiace čiastočnú

odpoveď týkajúcu sa spoločnosti Vas-Ferro Kft., v ktorej uvádzala, že prebieha kontrola, doklady tejto
spoločnosti nie sú k dispozícii, alebo sa nachádzajú na OČTK v Maďarsku a že konečná odpoveď bude
poskytnutá o 3 mesiace. Konečná odpoveď vrátane cca 5000 dokladov bola doručená na šiestich DVD
dňa 20.11.2018.
45. Podľa žalovaného lehota podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku na vyrubenie dane by správcovi

dane uplynula dňa 01.01.2019 (za zdaňovacie obdobie december 2013, by uplynula dňa 01.01.2019),
v tomto prípade však bola daňová kontrola rozhodnutiami správcu dane prerušená, a to dva krát (od
04.03.2015 do 20.11.2018 a od 04.01.2019 do 09.05.2019). Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku v
prípade, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Z uvedeného vyplýva, že
počas prerušenia daňovej kontroly lehota na zánik práva vyrubiť daň neuplynula a teda správca dane

vykonal úkone smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, t. j. doručil daňovému subjektu protokol
z daňovej kontroly dňa 06.11.2019, v zákonom stanovenej päťročnej lehote.

IV. Vybraná súvisiaca právna úprava

46. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa

môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
47. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu
dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,
miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolovane´ zdaňovacie obdobie alebo
kontrolovane´ účtovne´ obdobie. Správca dane v ozna´meni´ urcˇi´ aj lehotu na predlozˇenie vsˇetky´ch

dokladov potrebny´ch na vykonanie danˇovej kontroly s poucˇeni´m o na´sledkoch ich nepredlozˇenia.
Ak z do^vodu na strane danˇove´ho subjektu nemozˇno danˇovu´ kontrolu zacˇatˇ v denˇ uvedeny´ v
ozna´meni´ o danˇovej kontrole, je povinny´ tu´to skutocˇnostˇ ozna´mitˇ spra´vcovi dane do o^smich dni
´ od dorucˇenia ozna´menia a dohodnu´tˇ s ni´m novy´ termi´n zacˇatia, danˇova´ kontrola vsˇak nesmie
zacˇatˇ nesko^r ako 40 dni´ od dorucˇenia ozna´menia o danˇovej kontrole.

48. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec spra´vcu dane z danˇovej kontroly vyhotovi
´ protokol, ktory´ obsahuje vy´sledok danˇovej kontroly vra´tane vyhodnotenia do^kazov; protokol sa
nevyhotovuje, ak je danˇova´ kontrola ukoncˇena´ podlˇa odseku 9 pi´sm. b) a c). Ak sa danˇovou
kontrolou zistil rozdiel v sume, ktoru´ mal kontrolovany´ danˇovy´ subjekt podlˇa osobitny´ch predpisov1)zaplatitˇ alebo vyka´zatˇ alebo na ktoru´ si uplatnil na´rok podlˇa osobitny´ch predpisov, zasˇle spra´vca
dane kontrolovane´mu danˇove´mu subjektu protokol, ktore´ho su´cˇastˇou je vy´zva na vyjadrenie sa
k zisteniam uvedeny´m v protokole, ak tento za´kon neustanovuje inak. Vo vy´zve spra´vca dane urcˇi´

lehotu,niekratsˇiuako30pracovny´chdni´oddorucˇeniatake´hoprotokolu,vktorejsama´kontrolovany
´ danˇovy´ subjekt vyjadritˇ k zisteniam uvedeny´m v protokole a oznacˇitˇ do^kazy preukazuju´ce jeho
tvrdenia, ktore´ nemohol predlozˇitˇ v priebehu danˇovej kontroly. Ak je to mozˇne´, danˇovy´ subjekt
predlozˇi´ aj listinne´ do^kazy. Zmesˇkanie lehoty nemozˇno odpustitˇ. Ak sa danˇovou kontrolou rozdiel v
sume, ktoru´ mal kontrolovany´ danˇovy´ subjekt podlˇa osobitny´ch predpisov1) zaplatitˇ alebo vyka´zatˇ

alebonaktoru´siuplatnilna´rokpodlˇaosobitny´chpredpisov1)nezisti´,vy´zvanavyjadreniekprotokolu
sa nezasiela. Rovnako sa vy´zva nezasˇle, ak danˇovy´ subjekt neumozˇni´ vykonanie danˇovej kontroly,
v do^sledku cˇoho mu zanikne na´rok na vra´tenie nadmerne´ho odpocˇtu podlˇa osobitne´ho predpisu.
49. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku lehota na vykonanie danˇovej kontroly je najviac jeden rok
odo dnˇa jej zacˇatia. Na prerusˇenie danˇovej kontroly sa primerane pouzˇije § 61. Ak ide o danˇovu´
kontrolu za´visly´ch oso^b, ktore´ urcˇuju´ za´klad dane podlˇa osobitne´ho predpisu, druhostupnˇovy´

orga´n mo^zˇe lehotu podlˇa prvej vety pred jej uplynuti´m na za´klade pi´somne´ho odo^vodnenia predl
´zˇitˇ najviac o 12 mesiacov.
50. Spraěvca dane danˇoveě konanie
a) prerusˇi´, ak ma´ vedomostˇ, zˇe sa zacˇalo konanie o predbezˇnej ota´zke,
b) mo^zˇe prerusˇitˇ, ak sa zacˇalo konanie o inej skutocˇnosti rozhoduju´cej na vydanie rozhodnutia

alebo je potrebne´ zi´skatˇ informa´cie spo^sobom podlˇa osobitne´ho predpisu.
51. Poznámka č. 21a): Napríklad zákon cˇ. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri
správe dani´, nariadenie Rady (EU´) cˇ. 904/2010.
52. Podľa § 61 ods. 4 daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konani´ z vlastne´ho
podnetu alebo na podnet u´cˇastni´ka danˇove´ho konania, ak pominuli do^vody, pre ktore´ sa konanie

prerusˇilo, alebo ak uplynula lehota uvedena´ v odseku 2. Pokracˇovanie v danˇovom konani´ spra´vca
dane pi´somne ozna´mi u´cˇastni´kom konania.
53. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku ak je daňové´ konanie prerušene´, lehoty podlˇa tohto zákona
neplynú.
54. Podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku ak tento za´kon alebo osobitny´ predpis neustanovuje inak,

nemozˇno vyrubitˇ danˇ ani rozdiel dane alebo uplatnitˇ na´rok na sumu podlˇa osobitny´ch predpisov1)
po uplynuti´ piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podatˇ danˇove´ priznanie alebo v
ktorom bol danˇovy´ subjekt povinny´ danˇ zaplatitˇ bez povinnosti podatˇ danˇove´ priznanie, alebo v
ktorom danˇove´mu subjektu vznikol na´rok na uplatnenie sumy podlˇa osobitny´ch predpisov. Ak ide o
danˇovy´ subjekt, ktory´ si uplatnˇuje odpocˇi´tanie danˇovej straty, nemozˇno vyrubitˇ danˇ ani rozdiel

dane po uplynuti´ siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnostˇ podatˇ danˇove´ priznanie,
v ktorom bola ta´to danˇova´ strata vyka´zana´.
55. Podľa § 69 ods. 2 daňového poriadku ak bol pred uplynuti´m lehoty vykonany´ u´kon smeruju´ci na
vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie na´roku na sumu podlˇa osobitny´ch predpisov,
plynu´ lehoty podlˇa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol danˇovy´ subjekt o tomto u´kone

vyrozumeny´. Vyrubitˇ danˇ alebo rozdiel dane alebo uplatnitˇ na´rok na sumu podlˇa osobitny´ch
predpisov1) mozˇno najnesko^r do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnostˇ podatˇ
danˇove´ priznanie alebo v ktorom bol danˇovy´ subjekt povinny´ danˇ zaplatitˇ bez povinnosti podatˇ
danˇove´ priznanie, alebo v ktorom danˇove´mu subjektu vznikol na´rok na uplatnenie sumy podlˇa
osobitny´ch predpisov.

V. Právne názory kasačného súdu

56. Úlohou kasačného súdu je preskúmať zákonnosť rozhodnutia správneho súdu, jeho právnych úvah
v odôvodnení kasačnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k skutkovým zisteniam sa

kasačný súd obmedzuje na overenie, či správnymi orgánmi a správnym súdom zistený skutkový stav
zodpovedá obsahu spisu (vykonanému dokazovaniu) a či preskúmavané rozhodnutia obsahujú dostatok
skutkových dôvodov vo vzťahu k vyvodeným právnym záverom.
57.Vdanomkontextejenevyhnutnékonštatovať,žehocisprávnysúdaždetailneopísalzisteniasprávcu
dane počas daňovej kontroly a stanovisko správnych orgánov v odôvodneniach rozhodnutí oboch

stupňoch, v ratio decidendi svojho rozsudku na tieto zistenia nereagoval a konkrétne ich nehodnotil vo
vzťahu k žalobným námietkam dostatočne.
58. Úvodnou žalobnou námietkou bolo daňovým orgánom vyčítané prekročenie zákonom stanovenej
dĺžky daňovej kontroly. Nezákonnosť daňovej kontroly bolo zapríčinené podľa sťažovateľa neefektívnympostupom správcu dane pri výkone predmetnej daňovej kontroly, neúčelným prerušovaním daňovej
kontroly a opakovanými žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácii smerom k maďarským daňovým
orgánom.

59. Správny súd v odôvodnení rozsudku postavil svoje konštatovanie nedôvodnosti tejto žalobnej
námietky na matematickom súčte jednotlivých časových úsekov, kedy bol správca dane v daňovej
kontrole činný resp. v nej pokračoval po jej prerušení. Správny súd vysvetlil, že do celkového trvania
daňovej kontroly od začatia daňovej kontroly (odo dňa uvedeného v oznámení o začatí daňovej kontroly)
po skončenie daňovej kontroly (doručením protokolu z daňovej kontroly) správny súd nepočítal trvanie

celkovo štyroch prerušení daňovej kontroly.
60. V čase vyhlásenia kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku (22. októbra 2024) bol na webovom
sídleNajvyššiehosprávnehosúduzverejnenýrozsudokveľkéhosenátuNajvyššiehosprávnehosúdusp.
zn. 19SVs/4/2023 zo dňa 27. marca 2024, z ktorého vyplýva, že „pri hodnotení zákonnosti a primeranosti
prerušenia daňovej kontroly a posudzovaní jej účinkov je potrebné vychádzať z obsahu žiadosti o
medzinárodnú výmenu informácií“. Veľký senát tiež uviedol, že „trvanie prerušenia daňovej kontroly v

zmysle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 30. septembra 2021, C-186/20, vo veci HYDINA SK,
nie je viazane´ na lehoty podľa čl. 10 nariadenia Rady (EÚ) cˇ. 904/2010“.
61. V odôvodnení rozsudku veľký senát vysvetlil, že „úcˇelnostˇ medzina´rodnej vy´meny informa´cii´
je vzˇdy potrebne´ posudzovatˇ podlˇa obsahu zˇiadosti, teda okruhu informa´cii´, ktore´ sa spra´vca
dane snazˇi´ prostredni´ctvom danˇovej spra´vy ine´ho cˇlenske´ho sˇta´tu EU´ zi´skatˇ. Nie je pritom

rozhoduju´ca presnostˇ ota´zok smerom k zi´skaniu optima´lnych informa´cii´, do^lezˇite´ je, cˇi sa spra
´vca dane py´ta k meritu veci, ktoru´ ma´ posu´ditˇ. Ak mo^zˇu bytˇ pozˇadovane´ informa´cie relevantne
´ pre rozhodnutie o danˇovej povinnosti, potom je nutne´ hlˇadietˇ na uplatnenie MVI a na prerusˇenie
danˇovej kontroly ako na efekti´vne. Meratˇ u´cˇelnostˇ MVI jej vy´sledkom, teda cˇi a do akej miery boli
zi´skane´ informa´cie pri na´slednom rozhodovani´ pouzˇitelˇne´ alebo dokonca pouzˇite´ v argumenta

´cii, je nespra´vne. Nemozˇno totizˇ vylu´cˇitˇ, zˇe do^vodne uplatnena´ zˇiadostˇ o MVI je neu´spesˇna
´ (dozˇiadane´mu orga´nu sa z ro^znych do^vodov nepodari´ zi´skatˇ pozˇadovane´ informa´cie), pri
´padne po podani´ zˇiadosti do^jde k zmene skutkovy´ch zisteni´ a preto sa informa´cie zi´skane´ z MVI
stanu´ nepouzˇitelˇny´mi. To vsˇak uzˇ je vecou hodnotenia do^kazov a pra´vneho posu´denia, nie za
´konnosti prerusˇenia danˇovej kontroly.“

62. „Zˇiadosti o MVI su´ zva¨cˇsˇa predkladane´ na overenie spra´vnosti, hodnovernosti a u´plnosti
dokladov predlozˇeny´ch kontrolovany´m danˇovy´m subjektom, ktore´ su´ neu´plne´ alebo o ktory´ch su
´ na za´klade iny´ch u´dajov a informa´cii´ zi´skany´ch spra´vcom dane objekti´vne pochybnosti. Plati´,
zˇe postup spra´vcu dane pri zistˇovani´ skutkove´ho stavu musi´ bytˇ vzˇdy efekti´vny, ma´ sˇetritˇ pra
´va kontrolovane´ho danˇove´ho subjektu a zasahovatˇ do nich len do tej miery, ktora´ je nevyhnutna´

pre na´lezˇite´ obstaranie skutkovy´ch zisteni´ pre rozhodnutie o danˇovej povinnosti (por. napr. na´lezy
U´stavne´ho su´du Slovenskej republiky sp. zn. IV. U´S 424/2022 z 20. septembra 2022, sp. zn. I. U´S
259/2022 z 12. okto´bra 2022, sp. zn. IV. U´S 569/2022 zo 7. februa´ra 2023, sp. zn. IV. U´S 601/2022
z 9. marca 2023). To plati´ aj pri uvazˇovani´ o potrebe preverovania skutocˇnosti´ prostredni´ctvom MVI
a pri rozhodovani´ o prerusˇeni´ danˇovej kontroly za ty´mto u´cˇelom. Napriek tomu, zˇe pocˇas trvania

prerusˇenia nedocha´dza k zasahovaniu do individua´lnej sfe´ry kontrolovane´ho danˇove´ho subjektu u
´konmi spra´vcu dane, pretrva´va pra´vna neistota danˇove´ho subjektu o vy´sledku danˇovej kontroly i
jeho financˇna´ za´tˇazˇ v pri´pade zadrzˇane´ho nadmerne´ho odpocˇtu DPH (por. na´lez U´stavne´ho
su´du SR III. U´S 726/2016 zo dnˇa 25. okto´bra 2016).:
63. „Ak spra´vca dane usu´di, zˇe vnu´trosˇta´tne sˇetrenia nestacˇia a su´ potrebne´ informa´cie

od zahranicˇnej danˇovej spra´vy, mal by v rozhodnuti´ o prerusˇeni´ konania identifikovatˇ asponˇ
zahranicˇne´ho doda´vatelˇa/odberatelˇa a zdanˇovacie obdobie, ktory´ch sa zˇiadostˇ o MVI ty´ka, aby
kontrolovany´danˇovy´subjektvedelvyhodnotitˇu´cˇelnostˇMVIapri´padnesadoma´hatˇpresku´mania
efekti´vnosti tohto postupu. Kasacˇny´ su´d si je vedomy´ obmedzeni´ v pri´stupe danˇove´ho subjektu k
informa´cia´m pri nazerani´ do pi´somnosti´, na za´klade ktory´ch sa vykona´va dozˇiadanie (§ 23 ods.

1 Danˇove´ho poriadku), avsˇak je toho na´zoru, asponˇ ra´mcova´ informa´cia v naznacˇenom rozsahu
obsiahnuta´ v odo^vodneni´ rozhodnutia o prerusˇeni´ danˇovej kontroly pre podanie zˇiadosti o MVI je
nevyhnutna´ pre zabezpecˇenie u´stavne´ho pra´va kontrolovane´ho danˇove´ho subjektu na su´dnu a
inu´ pra´vnu ochranu (cˇl. 46 U´stavy SR). Treba povedatˇ, zˇe tak ako v predmetnej veci, aj v iny´ch
podobny´ch pri´padoch danˇove´ u´rady zdo^vodnˇuju´ rozhodnutia o prerusˇeni´ danˇovej kontroly z

do^vodu zˇiadosti o MVI velˇmi stroho a vsˇeobecne, cˇo prispieva k pra´vnej neistote na strane danˇove
´ho subjektu, k nedostatocˇnej transparentnosti procesu kontroly a komplikuje to aj mozˇnosti danˇove
´ho subjektu iniciovatˇ presku´manie opodstatnenosti trvania prerusˇenia i samotnej danˇovej kontroly.“64. Správny súd svojou strohou argumentáciou nereflektujúcou na žiaden z tvrdených argumentov
namietanej nezákonnosti dĺžky daňovej kontroly, neefektívnosti postupu správcu dane a neúčelnosti
žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií a s tým súvisiacich prerušení daňovej kontroly nevyhovel

požiadavke záverov Veľkého senátu vo vyššie citovanom rozsudku rozsudku.
65. Právna záväznosť v rozhodnutí veľkého senátu vyjadreného právneho názoru je formulovaná v
Správnom súdnom poriadku len pre senáty Najvyššieho správneho su´du (§ 466 ods. 3). Logicky
však, vychádzajúc z inštitucionálnej (kasačnej) záväznosti rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu,
je prítomná aj záväznosť precedenčná, smer udávajúca pre ďalší postup správnych súdov, keďže je

možné legitímne očakávať, že v rovnakých právnych otázkach budú senáty kasačného súdu rozhodovať
rovnako.
66. Bolo povinnosťou správneho súdu primárne posúdiť zákonnosť daňovej kontroly a zodpovedať
spornú otázku primeranosti jej dĺžky v korelácii s účelnosťou a vhodnosťou aktivovania inštitútu
medzinárodnej výmeny informácií a či prerušenia daňovej kontroly sledovali legitímny cieľ - spoľahlivé
zistenie skutkového stavu nevyhnutné pre posúdenie splnenia zákonných predpokladov pre uplatnenie

odpočtu DPH daňovým subjektom. Tým, že správny súd neposkytol svoj postoj k uvedenej spornej
otázke a nevysvetlil právne relevantným spôsobom zákonné parametre aplikovanej normatívnej úpravy
(daňového poriadku), znemožnilo kasačnému súdu posúdiť záver o nedôvodnosti uvedenej právne
významnej námietky, od zodpovedania ktorej závisí potreba zaoberať sa ďalšími námietkami správnej
žaloby. Inými slovami, pokiaľ nie je správnym súdom do dôsledkov vyhodnotená zákonnosť daňovej

kontroly a na ňu nadväzujúca zákonnosť (použiteľnosť) podkladu pre vyrubovacie konanie - protokolu
z daňovej kontroly, nemá žiadne opodstatnenie zaoberať sa ďalšími správnou žalobou vytýkanými
nedostatkami rozhodnutí daňových orgánov a postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal.
67. Za zákonné a spravodlivé rozhodnutie možno nad všetky pochybnosti považovať len také
rozhodnutie, ktoré obsahuje dostatok dôvodov vysvetľujúcich právne závery uvedené vo výroku

rozhodnutia. Absencia potrebných (v odsekoch 60 až 62 naznačených) úvah v odôvodnení napadnutého
rozsudku bránila v možnosti adekvátne reagovať účastníkovi v podanej kasačnej sťažnosti a procesne
brániť svoje práva.
68. V danom kontexte je potrebné zdôrazniť, že konanie podľa piatej časti SSP o opravnom prostriedku
proti rozsudku správneho súdu nie je apeláciou. Prvostupňové súdne rozhodnutie je posudzované

aj z hľadiska adekvátnosti jeho argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých
logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny súd vydal meritórne rozhodnutie. Je nad
rámec povinností kasačného súdu hľadať resp. domýšľať spojitosť skutkového stavu vyplývajúceho
zo súdneho spisu ba dokonca až z pripojeného spisu správneho orgánu so závermi správneho súdu
uvedenými v jeho rozhodnutí. Posúdiť správnosť skutkových a právnych záverov kasačnou sťažnosťou

napadnutého rozsudku možno len v prípade jeho náležitého zrozumiteľného odôvodnenia. Nie je úlohou
kasačného súdu nahrádzať rolu súdu nižšieho stupňa. Kasačný súd zdôrazňuje, že nie je vhodným
a zároveň ani zákonným posudzovať v kasačnom konaní zákonnosť rozhodnutia a predchádzajúceho
administratívneho konania od počiatku ale len v súvislosti so závermi rozhodnutia správneho súdu.
Možnosť posúdenia zákonnosti je však úzko spätá s riadnym odôvodnením a naopak je vylúčená pri

absentujúcom alebo nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku.
69. Subjekty dotknuté rozhodnutím súdu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých súd ako orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základnému

práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia,
extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné
zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené,
alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú.
Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Účastníkovi súdneho

konania dotknutému takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať
proti záverom rozhodnutia.
70. Možno zhrnúť, že kasačný súd dospel k záveru, že sa správny súd v napadnutom rozsudku riadne
nezaoberal fundamentálnou otázkou zákonnosti predmetnej daňovej kontroly. Čo malo za následok
porušenie práva účastníka na spravodlivý proces. Uvedený nedostatok nemožno zhojiť v konaní pred

kasačným súdom.
71. Z do^vodov uvedenyěch vysˇsˇie Najvysˇsˇi´ spra´vny su´d napadnuty´ rozsudok správneho su´du
podlˇa § 462 ods. 1 v spojeni´ s § 440 ods. 1 písm. f) SSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.72. V ďalšom konaní sa správny vysporiada so všetkými okolnosťami a rozhodujúcimi skutočnosťami
potrebnými pre vyvodenie svojho právneho záveru. Myšlienkový postup správneho súdu musí byť
v odôvodnení rozsudku dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené a osvedčené rozhodujúce

skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Zohľadní pritom právne názory veľkého
senátu tunajšieho súdu, 19Svs/4/2023 zo dňa 27.03.2024, ktorého závery sú pre správny súd záväzné.
73. Senát si je vedomí svojej vlastnej rozhodovacej činnosti (4Sfk/38/2025), v ktorej kasačnú sťažnosť
o prieskum súdneho rozhodnutia (KE-8S/46/2020-118 zo dňa 29.1.2025) zamietol, avšak uvedený
rozsudok uvedenými nedostatkami netrpel. A zo závermi, ktoré v ňom boli vyslovené sa kasačný súd

v celom rozsahu stotožnil.
74. O trovách konania rozhodne podľa § 467 ods. 3 SSP správny súd v samostatnom uznesení.
75. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom kasačného súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.