Rozsudok – Dôchodky ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. september 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 5Sas/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100665
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Smajdová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100665.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Renátou Smajdovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. E., právne zastúpenej: JUDr. Ivica Štiglitz, advokátka, so sídlom
Šafárikova 14, 048 01 Rožňava, IČO: 42 324 017, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Ul. 29 augusta
8 - 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 686 216 6641
0 zo dňa 12.07.2024, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.02.2024 (ďalej aj
„prvostupňové rozhodnutie“), postupom podľa § 70 ods. 1 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť
žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 06.12.2023, a to z dôvodu, že miera poklesu jej schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť nie je viac ako 40 %, a preto podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom

poistení žalobkyňa nie je invalidná.

2. Podkladom prvostupňového rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite zo dňa 06.12.2023
posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Rožňava (MUDr. Dezider Bánes), podľa ktorého
miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 30 % v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou.

3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.07.2024 (ďalej
len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu v celom
rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

4. Podkladom napadnutého rozhodnutia bol (kontrolný) posudok o invalidite zo dňa 10.07.2024
posudkového lekára sociálneho poistenia ústredia so sídlom v Prešove (MUDr. Katarína Vašková), ktorý
rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne – ochorenie chrbtice - zaradil podľa prílohy č. 4 k zákonu

o sociálnom poistení:

- do kapitoly F. - G. E. H. E. H.,- oddiel E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia,

- položka 3 – degenaritívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách,

- písm. b) – s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr.
syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumobosakrálny a syndróm saktoiliakálneho
skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku,

s rozpätím miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 % - 35 %, a určil mieru poklesu
u žalobkyne na úrovni 30 %. Zároveň podľa tohto posudku ostatné zdravotné postihnutia žalobkyne sú
ľahkého stupňa, bez funkčného obmedzenia a po posudkovom zhodnotení nemajú vplyv na celkovú
výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

II.

Súdne konanie

5. Žalobou elektronicky doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 18.09.2024, v zákonom
stanovenej lehote, sa žalobkyňa domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie, a priznania

náhrady trov konania v plnom rozsahu. Svoje žalobné námietky vymedzila žalobkyňa v podstatnej časti
nasledovne:

- Žalobkyňa namieta, že skutkový stav v rozhodnutiach oboch stupňov je v rozpore s administratívnym
spisom a nemá v nich oporu a došlo k podstatným porušeniam zákona o sociálnom poistení majúcim

za následok nezákonnosť týchto rozhodnutí v zmysle § 191 ods. 1 písm. f) a písm. g) SSP.

- Namieta, že konajúci správny orgán nevzal do úvahy jej ostatné diagnózy vyplývajúce z predložených
lekárskych správ v zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení.

- Namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že odvolací orgán neuviedol, kto
vyhotovil odborný lekársky posudok, či ide o osobu z odboru v ktorom je spôsobilá posudok vyhotoviť.
Ako aj z dôvodu absencie vyhodnotenia jednotlivých diagnóz, vrátane tých, ktoré podľa posudku
nepodmieňujú dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

- Namieta, že v posudku z 10.06.2024 nie sú uvedené diagnózy, ktoré sú uvedené v lekárskych správach
a tým tieto absentujúce diagnózy neboli posudzované a hodnotené v súvislosti s hlavnou diagnózou.
Konkrétne žalobkyňa poukazuje na nasledovné číselne označené diagnózy (podľa Medzinárodnej
klasifikácie chorôb – MKCH) uvádzané v lekárskej správe MUDr. V. Tomku zo dňa 18.03.2024: M53.1,
M54.80, G56.0, J20.9, H81.1, H36.8, E78.2, M17.0, I84.1, K21.0, K29. Zároveň zdôraznila, že podľa

tejto správy trpí benígnymi záchvatovými stavmi s polohou – vertigo (podľa MKCH je to diagnóza H81.1),
pre ktorú bola dvakrát odvezená rýchlou zdravotnou pomocou.

- Žalobkyňa cituje § 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Tiež namieta, že v posudku v jej veci
absentujú parametre uvádzané v § 154 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorého znenie v žalobe

cituje. Poukazuje aj na znenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.

- Na záver uvádza, že odvolací orgán postupoval v rozpore so zákonom o sociálnom poistení, keď
nevychádzal zo všetkých predložených dôkazov (lekárske správy, nálezy a v nich stanovené diagnózy),
lekársky posudok tvoriaci podklad rozhodnutia neobsahuje všetky zákonné a obsahové náležitosti, pri

určovaní miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť neprihliadol na iné diagnózy
a na ich závažnosť a neaplikoval § 71 ods. 8 citovaného zákona.

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.10.2024 zotrval na svojich záveroch uvedených
v napadnutom rozhodnutí, na správnom a komplexnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne,

dostatočnom zistení skutkového stavu a vecnej správnosti svojich záverov, a preto žalobu navrhol
zamietnuť.7. Žalobkyňa v replike zo dňa 29.11.2024 zotrvala na dôvodnosti svojich žalobných námietok a nad
rámec uviedla, že nesúhlasí so záverom žalovaného, keď ten na základe záverov posudku uviedol:
„Ochorenie chrbtice, najmä v hrudno-driekovo-krížovom úseku je rozhodujúcim zdravotným postihnutím

a odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % t. j. v hornej hranici
referenčného rozmädzia 20% - 35 %, nakoľko z dôvodu menej závažného objektívneho neurologického
nálezu nebola realizovaná invazívna liečba, stav nebol doteraz indikovaný na operačné liečenie,
resp. nebol dôvod daný stav konzultovať u neurochirurga.“ Konkrétne svoj nesúhlas s týmto záverom
špecifikovala nasledovne:

- Žalobkyňa nesúhlasí s tým, že jej ochorenie chrbtice je v hrudno-driekovo-krížovom úseku, pretože
podľa lekárskych správ je jej ochorenie v časti krčnej chrbtice.

- Nesúhlasí s tým, že má menej závažný neurologický nález, pretože to nezodpovedá lekárskym
správam z neurologických vyšetrení, ktoré absolvovala už od roku 2019 u I. J. (nálezy z 25.05.2019,

22.05.2020, 25.05.2020) a od roku 2021 u I. K. L.. Pričom v posudku neboli zhodnotené všetky lekárske
správy, konkrétne správy MUDr. Vargovej (z 12.04.2022, 24.04.2023, 25.04.2023 – nález MR vyšetrenia,
17.05.2023, prepúšťacia správa Nemocnice sv. Barbory Rožňava z hospitalizácie od 12.06.2023 do
16.06.2023 a správa z 20.06.2023.

- Nakoniec žalobkyňa nesúhlasí ani s tým, že jej zdravotný stav nebol indikovaný na operačné liečenie,
nakoľko 19.11.2024 absolvovala operáciu v Nemocnici L.P. v Košiciach vykonanú I. B. B., ktorý v
prepúšťacej správe uviedol hlavnú diagnózu na operáciu M50.1 – poškodenie krčnej medzistavcovej
platničky s radikulopatiou C5/6 at c6/7 a diagnózu G55.1 – kompresia nervových koreňov a spleti pri
poškodení medzistavcových platničiek. Podľa žalobkyne na základe tejto potreby operačného zásahu

je viac než dôvodné predpokladať, že jej zdravotný stav sa nemohol zhoršiť v priebehu 3 mesiacov
od vydania lekárskeho posudku v júli 2024, do času operácie v novembri 2024 a svedčí o oveľa
väčšom rozsahu a závažnosti poškodenia jej zdravotného stavu, než ako bol uvedený v posudku, pričom
operácia jej bola odporúčaná už v čase vyhotovenia posudku s poukazom na čakaciu dobu niekoľkých
mesiacov na termín operácie. Žalobkyňa má za to, že dôkazom o nutnosti operačného zásahu a jeho

absolvovaním preukázala, že lekársky posudok na ktorého základe rozhodol žalovaný, nevychádzal so
skutočného stavu a rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne.

- Okrem uvedeného žalobkyňa predložila súdu lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu
vyhotovený 10.07.2024 I. I. B. o nespôsobilosti žalobkyne na výkon posudzovanej práce.

8. Žalovaný v duplike zo dňa 10.12.2024 uviedol, že posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného
stavu uviedol v odbornom posudku len tie odborné nálezy, ktoré dostatočne dokumentujú štádium
ochorenia a funkčnú poruchu jednotlivých orgánov pri danom ochorení a ako rozhodujúce ochorenie
určil to zdravotné postihnutie, ktoré je najzávažnejšie ochorenie a podmieňuje najvyššiu mieru poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Uviedol, že na základe žalobkyňou dodatočne predloženým
lekárskych správ z ambulancie FRO z 06.08.2024 a z 26.08.2024 a z hospitalizácie od 18.11.2024
do 21.11.2024, nie je daný dôvod na spochybnenie záverov posudkových lekárov. Tiež k lekárskym
nálezom predloženým po vydaní napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa má možnosť v
prípade zhoršenia zdravotného stavu opätovne podať žiadosť o prehodnotenie jej zdravotného stavu.

K lekárskym správam, ku ktorým žalobkyňa uviedla, že neboli zhodnotené v lekárskom posudku, a to
správa MUDr. Jany Vargovej z 24.04.2023, 17.05.2023 a 20.06.2023, nález z magnetickej rezonancie
z 25.04.2023 (ktorého záver je citovaný v lekárskej správe z 02.05.2023) a prepúšťacia správa z
nemocnice sv. Barbory v Rožňave z hospitalizácie od 12.06.2023 do 10.06.2023, žalovaný uviedol, že
tieto na účely invalidity zhodnotené boli.

9. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané a na pojednávaní konanom dňa 26.09.2025 účastníci zotrvali
na svojich doterajších vyjadreniach. Právna zástupkyňa žalobkyne a samotná žalobkyňa nad rámec
doterajších vyjadrení na pojednávaní zdôraznili:

- Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že odborný posudok zo 06.12.2023, v ktorom je zdravotný
stav ustálený obdobne ako v neskoršom posudku z roku 2024, pričom v čase neskoršieho posudku sa
jej zdravotný stav o hodne zhoršil, čomu nasvedčuje aj hospitalizácia ňou absolvovaná v roku 2024,
že absentuje posúdenie zdravotného stavu na základe lekárskeho nálezu vyhotovenom I. B. a ktorýzhodnotil všetky doterajšie MR nálezy, a to zo dňa 10.06.2024 a nakoniec aj naplánovaná a realizovaná
operácia 19.11.2024, pričom ako už uviedla v replike, zdravotný stav žalobkyne sa nemohol zhoršiť od
času vypracovania posudku ústredia až tak, že v novembri 2024 mala žalobkyňa naplánovanú operáciu,

aj vzhľadom k tomu, že na operáciu takéhoto druhu je potrebné čakať niekoľko mesiacov.

- Podľa zástupkyne žalobkyne v lekárskom posudku nie sú spomenuté nálezy, ktoré boli žalovanému
predložené poštou 02.07.2024 (nález MRI vyšetrenia z 10.06.2024, nálezy z 05.06.2024 a ďalšie
nálezy).

- Žalobkyňa k tomu uviedla, že nálezy, na ktoré poukazuje jej právna zástupkyňa, sú uvedené v posudku
z 10.07.2024, avšak neboli v ňom zohľadnené, konkrétne z dôvodu, že v samotnej posudkovej časti
označeného posudku sa uvádza len časť z celkového nálezu MRI z 10.06.2024, (ktorý sa skladal z
troch segmentov: segment „C4-5“, segment „C5-6-7“ a potom „C7-Th1“) a chýba v ňom časť týkajúca
sa medzistavcovej platničky „C5-6-7“, pričom práve táto časť podľa neurochirurga, u ktorého bola

na konzultácii dňa 28.08.2024, zakladal indikáciu operácie, ktorá bola 19.11.2024 aj zrealizovaná.
Žalobkyňa uviedla, že skutočnosť, že tieto nové nálezy vrátane MRI bude konzultovať s neurochirurgom
oznámila aj posudkovej lekárke. Tiež zdôraznila, že stav dokumentovaný na predmetnom MRI vyšetrení
bol stacionárny, teda existoval aj skôr len nebol dokumentovaný. Žalobkyňa vo svojom prednese na
pojednávaní opísala aj priebeh jej choroby, liečby a uviedla, že jej stav pôvodnou neurologičkou nebol

správne diagnostikovaný a liečený. Novou neurologičkou a následne aj neurochirurgom bol jej stav
posúdený ako závažný, tiež uviedla, že podľa konzultácii s neurochirurgom tento závažný stav je
dôsledkom neprávnej pôvodnej diagnostiky a liečby.

- Žalobkyňa ďalej uviedla, že na konzultáciu išla komplet s celou chrbticou, nielen s krčnou, ale aj s

driekovou, pretože ide u nej o tzv. multifunkčné poškodenie chrbtice a periférnych nervov a prvotne bola
riešená krčná chrbtica s tým, že následne bude riešená drieková. Tiež uviedla, že jej diagnózy neboli
v posudku akceptované, pretože je rozdiel, keď je posudzovaný len bolestivý syndróm krčnej chrbtice a
keď je posudzovaný „chronický vertibrogénny algický syndróm“ teda postihnutie celej chrbtice, a v rámci
ďalšej diagnostiky potvrdená „myopatia“ t. j. zásah do miechy.

III.
Relevantná právna úprava

10. Relevantné ustanovenia zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“):

- Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych
veciach.

- Podľa 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

Sociálnej poisťovne.

- Podľa§203ods.2SSPprisprávnejžalobefyzickejosobyniejesprávnysúdviazanýžalobnýmibodmi.

- Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci

podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,.

- Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

11. Relevantné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom
poistení“):

- Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou.- Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

- Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho
zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho
vývoja, ďalšej liečby, a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na

zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie,
možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

- Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je uvedená v prílohe č. 4.

- Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je

dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

- Podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho
poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a)nemocenského poistenia, b)dôchodkového
poistenia, c)úrazového poistenia.

- Podľa § 153 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť nemocenského
poistenia zahŕňa a)so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie
kontrolu 1.posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom, 2.dodržiavania liečebného režimu
dočasne práceneschopného poistenca, b)posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu

nezaopatreného dieťaťa. V § 154 zákona o sociálnom poistení je bližšie upravená kontrola
posudzovania spôsobilosti na prácu a v § 155 je bližšie upravená kontrola dodržiavania liečebného
režimu dočasne práceneschopného poistenca.

- Podľa § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia

zahŕňa posudzovanie a)dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, b)dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a
stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

- Podľa § 153 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť úrazového

poisteniazahŕňaa)posudzovaniepoklesupracovnejschopnosti,b)posudzovaniezdravotnejspôsobilosti
poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu alebo rekvalifikáciu na účely opätovného zaradenia
do pracovného procesu, c)kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania
na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch,
d)posudzovanieúčelnostivynaloženýchnákladovspojenýchsliečením,zaktorésapovažujúnákladyna

liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava poškodeného spojená s liečením,
e)posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa.

- Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový

lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

- Podľa § 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej

činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej
poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.IV.
Posúdenie veci správnym súdom

12. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal
(vrátaneprvostupňového)nielenvrozsahuazdôvodovuvedenýchvžalobe,aleajnadrozsahžalobných
bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je
viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Po oboznámení
sa so žalobou, vyjadreniami účastníkov konania a s obsahom predloženého dávkového a posudkového

spisu, na pojednávaní súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

13. Predmetom prieskumu v danej veci je rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 06.12.2023.

14. Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podmienený (okrem

iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§
71 ods. 1), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4
(§ 71 ods. 5).

15. Podkladom prvostupňového rozhodnutia, potvrdeného napadnutým rozhodnutím, bol lekársky
posudok (pobočky) zo dňa 06.12.2023. Žalovaný v odvolacom konaní zopakoval posudkovú činnosť za
účelom preverenia správnosti záverov prvostupňového rozhodnutia a podkladom jeho rozhodnutia bol
lekársky posudok (ústredia) zo dňa 10.07.2024, ktorý bol preto ako podklad napadnutého rozhodnutia
relevantný aj pre posúdenie veci správnym súdom. Podľa lekárskeho posudku (ústredia), miera poklesu

schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť počnúc je len 30 %, teda nedosahuje mieru poklesu
viac ako o 40 %, ktorá je podmienkou invalidity v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

16. K námietke žalobkyne týkajúcej sa záverov posudkových lekárov o miere poklesu jej schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť (invalidity), v lekárskom posudku tvoriacom podklad rozhodnutia

žalovaného, správny súd vo všeobecnosti zdôrazňuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej
osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou -
medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia
zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej
posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods.3 písm.

a/ zákona o sociálnom poistení) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho
poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 citovaného
zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba
je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že
táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou

príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný
lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky
skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Zistenia posudkových lekárov
sú teda odbornými závermi na podklade odborných nálezov, pričom uvedené činnosti vykonávajú

posudkoví lekári ako odborníci na základe zákona po splnení zákonom stanovených podmienok na
výkon ich činnosti.

17. Lekársky posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd
(vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz

na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok,
v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými
skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery
náležite odôvodní.

18. Správny súd po oboznámení sa s obsahom dávkového a posudkového spisu konštatuje, že
posudkovým lekárom ústredia boli zohľadnené všetky lekárske správy predložené žalobkyňou a
nachádzajúce sa v posudkovom spise, vrátane dodatočne doložených nálezov (nerologické vyšetrenie01.07.2024, MrTh a LS chrbtice 13.06.2024, MR mozgu a MR C chrbtice 10.06.2024, EMG vyšetrenie
05.06.2024 a očné vyšetrenie 03.06.2024).

19. Ustálenie chorôb žalobkyne v posudku ústredia korešponduje so žalobkyňou predloženými
lekárskymi správami v priebehu administratívneho konania a tieto boli v posudku vymenované
nasledovne: „Bolestivý syndróm krčnej chrbtice, Cervikobrachiálny a cervikokrakiálny syndróm
obojstranne, Degeneratívne zmeny driekovej chrbtice, Osteartróza drobných kĺbov rúk I.-II. stupňa,
Gonatróza II. stupňa obojstranne, Impingement syndróm oboch pliec, Obojstranná radiálna

epikondylitída“.

20. V posudku ústredia je jasne označené rozhodujúce ochorenie žalobkyne - bolestivý syndróm krčnej
chrbtice - a zrozumiteľne odôvodnený záver o jeho ustálení a zaradení podľa prílohy č. 4 k zákonu
o sociálnom poistení do kapitoly F. - G. E. H. E. H., oddiel E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia
a spondylopatia, položka 3 – degenaritívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm.

b) – s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm
cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumobosakrálny a syndróm saktoiliakálneho skĺbenia
blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, s rozpätím
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 % - 35 %, a určení miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne na úrovni 30 %.

21. Správny súd nevyhodnotil ako opodstatnenú námietku žalobkyne, v ktorej poukazuje na nesprávne
vymedzenie ochorenia jej chrbtice v posudku ústredia ako ochorenia v hrudno-driekovo-krížovom úseku,
pričom podľa lekárskych správ je jej ochorenie v časti krčnej chrbtice. Správny súd po oboznámení sa s
obsahom posudku ústredia konštatuje, že ak pri diagnostickom vymedzení rozhodujúceho zdravotného

postihnutia žalobkyne je jednoznačne označený bolestivý syndróm krčnej chrbtice a v nadväznosti na
zhrnutie záverov vyšetrení a lekárskych správ pri vymedzení vlastných záverov posudku sa uvádza,
že „v dôsledku vyššie dokumentovaných degeneratívnych zmien pretrváva bolestivý syndróm krčnej
chrbtice s prejavmi nervového a svalového dráždenia, s obmedzením pohyblivosti krčnej chrbtice v
postihnutom úseku chrbtice, doteraz bez príznakov zánikového syndrómu v objektívnom neurologickom

náleze“, potom formulácie v nasledovnej vete posudkovej časti, že „ochorenie chrbtice, najmä v
hrudno-driekovo-krížovom úseku je rozhodujúcim zdravotným postihnutím a odôvodňuje mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť … 30 %“, potom takýto obsah posudku ústredia nenasvedčuje
diskrepancii vlastných posudkových záverov s lekárskymi správami. Nakoniec aj samotná žalobkyňa
vo svojom prednese na pojednávaní zdôraznila, že trpí postihnutím celej chrbtice.

22. K nesúhlasu žalobkyne s posudkovým záverom o menej závažnom neurologickom náleze z dôvodu
rozporu, ňou v replike konkrétne označenými lekárskymi správami (konkrétne s lekárskymi správami
z neurologických vyšetrení u I. J. z 25.05.2019, 22.05.2020, 25.05.2020, v rozpore s lekárskymi
správami z neurologických vyšetrení u I. K. L. z 12.04.2022, 24.04.2023, 25.04.2023 – nález MR

vyšetrenia, z 17.05.2023, z 20.06.2023, s prepúšťacou správou Nemocnice sv. Barbory Rožňava z
hospitalizácie od 12.06.2023 do 16.06.2023), ktoré neboli podľa žalobkyne zhodnotené, správny súd
v prvom rade uvádza, že staršie lekárske správy z neurologických vyšetrení u I. J. (2019-2020) neboli
žalobkyňou pre posudkové účely predložené a netvoria súčasť posudkového spisu a už z uvedeného
dôvodu je akákoľvek rozpornosť posudkových záverov s nimi vylúčená, keďže neboli predmetom

posudzovania. Ostatné zo žalobkyňou označených lekárskych správ tvoria súčasť posudkového spisu,
sú uvedené v posudku ústredia aj so stručným zhrnutím ich obsahu a tvorili podklad posudkových
záverov posudku ústredia, pričom správny súd nezistil diskrepancie medzi obsahom týchto lekárskych
správ a posudkovými závermi. Nakoniec aj samotná žalobkyňa vo svojom prednese na pojednávaní
zdôraznila,žejejstavpôvodnouneurologičkouI.J.nebolsprávnediagnostikovanýaliečenýazávažnosť

jej postihnutia je možným dôsledkom uvedeného a bola dokumentovaná až neskoršou diagnostikou.

23. Súd nehodnotil ako opodstatnené žalobkyňou namietané nesprávne posúdenie závažnosti jej
postihnutia a posudkový záver, že jej stav nebol indikovaný na operačné liečenie, všetko v nadväznosti
na argumentáciu žalobkyne, že absolvovanie operácie 19.11.2024 (v prepúšťacej správe s uvedením

hlavnej diagnózy na operáciu M50.1 – poškodenie krčnej medzistavcovej platničky s radikulopatiou
C5/6 at c6/7 a diagnózu G55.1 – kompresia nervových koreňov a spleti pri poškodení medzistavcových
platničiek) len niekoľko mesiacov po jej posudkovom posúdení 10.07.2024 svedčí o nesprávnych
záveroch v posudku, o neindikovaní operačného liečenia, nakoľko jej zdravotný stav sa nemohol zhoršiťv priebehu 3 mesiacov od vydania lekárskeho posudku v júli 2024 do času operácie v novembri 2024.
Resp. v nadväznosti na ostatnú argumentáciu žalobkyne, že nález MR vyšetrenia z 10.06.2024 hoci
je uvedený v posudku ústredia, nebol v ňom pri posudkových záveroch zohľadnený, pretože v týchto

záveroch je opomenutá časť nálezu týkajúca sa tzv. segmentu „C5-6-7“, ktorý bol práve rozhodujúci
podľa neurochirurga pre indikáciu a vykonanie operácie, pričom išlo o statický stav, čím už pri vyhotovení
posudku z tohto vyšetrenia vyplývala závažnosť postihnutia, aj operačná indikácia.

24. K tejto časti argumentácie je potrebné poukázať na to, že podľa vyjadrenia žalobkyne konzultáciu

u neurochirurga absolvovala dňa 28.08.2024 a operáciu dňa 19.11.2024, teda obe po vydaní posudku
ústredia (10.07.2024) a po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného (12.07.2024).

25. Správny súd zdôrazňuje, že posudzovanie zdravotného stavu posudkovým lekárom je viazané
na lekárske správy a vychádza z lekárskych správ, ktorými posudkový lekár disponuje a boli mu
posudzovaným predložené. Pričom posudkovému lekárovi neprináleží prehodnocovať, či rozširovať

závery uvedené v týchto lekárskych správach a nálezoch, a neprináleží mu vykonávať samotnú
diagnostiku u posudzovanej osoby, ani jej operačnú indikáciu, ale je v tomto smere odkázaný len na
hodnotenia v predložených správach vymedzených postihnutí, ich diagnostiky a operačnej indikácie.
Preto ak v predložených lekárskych správach operačná indikácia nebola uvedená, a opak netvrdí
ani žalobkyňa, a na ich základe posudkový lekár ustálil, že zdravotný stav žalobkyne neindikoval

operačné liečenie a potom tento jeho záver nie je možné hodnotiť ako rozporný s lekárskymi správami a
neskoršie ustálená indikácia operačnej liečby a samotné jej vykonanie nemôže byť spôsobilé spochybniť
správnosť posudkových záverov. Na uvedenom nič nemení ani tvrdenie žalobkyne, že posudkovej
lekárke oznámila, že nálezy vrátane MR bude konzultovať s neurochirurgom, keď vyhodnotenie týchto
nálezov a diagnostiku vykonanú následne neurochirurgom do času vyhotovenia posudku posudkovej

lekárke nepredložila.

26. Pokiaľ žalobkyňa vytýka, že posudkový lekár ústredia opomenul zhodnotiť nález z MR chrbtice
z 10.06.2024 v celosti a teda v ňou označenej časti, správny súd uvádza, že ak v posudku je
zhrnutý obsah tohto MR nálezu s uvedením „Osteochondróza a pločná centrálna protrúzia C4-5 a C7-

Zh1. Osteochondrózy a bulging disky C5-7. Známky spondylartózy.“ formulácie v záverečnej časti
posudku nenasvedčujú opomenutiu zhodnotenia predmetného MR nálezu v celosti, keď sa v nich
uvádza, že žalobkyňa „Absolvovala aj opakované MRI vyšetrenie krčnej chrbtice s dokumentovaním
plošnej centrálnej protrúzie medzistavcovej platničky C4-5 a C7-Th1 s dokumentovaním difúznej
osteochondrózy a spondylartózy stavcov krčnej chrbtice.“

27. Pokiaľ žalobkyňa v podstate vytýka, že aj v dôsledku tohto opomenutia posudkový lekár sám
nedospel k obdobným záverom o závažnosti ochorenia jej chrbtice a potrebe operačnej liečby, ako
k tomu neskôr pri vyhodnotení tohto nálezu aj v spojení s ostatnou dokumentáciou dospel neurochirurg,
správny súd odkazuje na svoje predchádzajúce závery (v bode 25.) a zdôrazňuje, že neskoršie lekárske

správy vrátane záverov neurochirurga, nemôžu byť spôsobilé spochybniť správnosť a zákonnosť
preskúmavaného napadnutého rozhodnutia a posudku ústredia, ktoré bolo jeho podkladom a ktoré
vychádzalo z lekárskych správ, ktoré boli žalobkyňou predložené posudkovému lekárovi v aktuálnom
čase spracovania posudku.

28. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že ak žalobkyňa má za to, že disponuje novými lekárskymi
správami datovanými po vydaní napadnutého rozhodnutia a dokumentujúcimi inú závažnosť jej
rozhodujúceho ochorenia, príp. aj ostatných ochorení než aká bola ustálená na základe ňou predloženej
dokumentácie pre účely posudku ústredia z 10.07.2024 (napr. správou o neurochirurgickej konzultácii
avyšetrení,čisprávouoneskoršejhospitalizáciiaoperácii,resp.ajinýmineskoršímisprávami),uvedené

môže zakladať dôvod na iniciovanie opätovného posúdenia jej zdravotného stavu a miery poklesu jej
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a žalovaný je povinný takéto posúdenie vykonať.

29. V posudku ústredia pri zhrnutí obsahu predložených lekárskych správ a doložených nálezov sú
uvedené diagnostické závery v nich konštatované a v samotnej posudkovej časti sa posudkový

lekár vysporiadal s ostatnými dokumentovanými zdravotnými postihnutia žalobkyne, keď uviedol, že
sú ľahkého stupňa, bez funkčného obmedzenia a po posudkovom zhodnotení nemajú vplyv na
celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Preto neobstojí ako dôvodná
ani námietka žalobkyne, že v posudku ústredia z 10.07.2024 ostatné jej diagnózy neboli uvedenéa vzaté do úvahy v zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, teda pri posúdení, či tieto
ostatné diagnózy v zmysle citovaného ustanovenia odôvodňujú navýšenie miery poklesu jej schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

30. Zároveň je potrebné pre úplnosť dodať, že pri ustálení miery poklesu schopnosti žalobkyne
vykonávať zárobkovú činnosť podľa rozhodujúceho ochorenia na úrovni 30 %, ani maximálne navýšenie
tejto percentuálnej miery o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení za ostatné ochorenia,
nemohlo zvrátiť záver o nedosahovaní percentuálnej miery poklesu viac ako 40 %, teda o nesplnení

podmienok invalidity.

31. Správny súd uvádza, že subjektívne hodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť samotnou žalobkyňou, resp. nespokojnosť so závermi posudkového lekára, nie je bez
preukázania iných relevantných okolností dôvodom pre vyslovenie záveru o nesprávnosti posudku
posudkového lekára, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia.

32. K žalobkyňou predloženému lekárskemu posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu vyhotovenom
10.07.2024 I. I. B. o nespôsobilosti žalobkyne na výkon posudzovanej práce, správny súd uvádza,
že lekársku posudkovú činnosť o zdravotnej spôsobilosti na prácu a posudkovú činnosť, predmetom
ktorej je posudzovanie vzniku invalidity nie je možné zamieňať, nakoniec ani zo strany žalobkyne nebol

ozrejmený jej poukaz na závery tohto posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu.

33. K námietke žalobkyne, že v posudku v jej veci absentujú parametre uvádzané v § 154 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení, ktorého znenie v žalobe cituje, správny súd dáva do pozornosti, že parametre
posudku vymedzené v označenom ustanovení sa vzťahujú v zmysle § 153 ods. 2 zákona o sociálnom

poistení k lekárskej posudkovej činnosti nemocenského poistenia zahŕňajúcej kontrolu posudzovania
spôsobilostinaprácuošetrujúcimlekárom,anieklekárskejposudkovejčinnostidôchodkovéhopoistenia
realizovanej v súdenej veci.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené a na základe zdôraznených limitov prieskumnej právomoci správneho

súdu vo vzťahu k lekárskym posudkom, správny súd uzatvára, že záver žalovaného, že celková miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne je 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou, je zákonný, majúci oporu v dávkovom a predovšetkým v posudkovom spise. V posudzovanej
veci príslušný posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dostatočne posúdil
zdravotný stav žalobkyne, ním podaný posudok je komplexný, po medicínskej stránke riadne a logicky

zdôvodnený a nie sú zistené diskrepancie medzi záverom posudkového lekára a diagnózami odborných
lekárov a nimi opísaného klinického obrazu, ktoré boli uvedené v lekárskych správach, ktoré žalobkyňa
správnym orgánom predložila. Skutkový stav, o ktorý opiera žalovaný svoje závery v napadnutom
rozhodnutí a ktorý zistil zhodne so závermi lekárskeho posudku ústredia o miere poklesu žalobkyne
vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 30 %, bol zistený dostačujúcim spôsobom pre posúdenie

veci a tento bol správne právne posúdený, pričom závery žalovaného sú dostatočne odôvodnené a
preskúmateľné.

Záver a rozhodnutie o trovách konania

35. S poukazom na uvedené správny súd správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol, keď dospel k
záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, na základe lekárskych nálezov predložených
žalobkyňou, dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje závery dostatočne
odôvodnil. (výrok I.)

36. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania, iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

37. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobkyňa nemala v konaní

ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy,
ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať a žalovanému výnimočne priznať, správny
súd žalovanému nárok na náhradu trov voči žalobkyni nepriznal. (výrok II.)Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia
rozhodnutia správneho súdu.

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443
ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred

správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o
kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).