Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. február 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-31Cb/97/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1122210008
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Krajči

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1122210008.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: Železničná spoločnosť

Slovensko, a. s., so sídlom Rožňavská 1, 832 72 Bratislava, IČO: 35 914 939, proti žalovanému:
Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, za účasti
intervenienta na strane žalovaného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Pribinova 19, 811 09
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 8.767,98 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 8.518,62 eur s príslušenstvom zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 216,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 216,50 eur od 27. augusta 2019 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. Vo zvyšku žalobu zamieta.

IV. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

V. Žalobcovi vracia súdny poplatok vo výške 432,80 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému
Slovenská pošta, a. s., so sídlom Partizánska cesta 9, 979 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, a to
po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou z 10. novembra 2022 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu
sumu 8.767,98 eur s príslušenstvom.

2. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 13. novembra 2018 došlo v železničnej stanici Bratislava,

hlavná stanica pri vykonávaní posunu k vykoľajeniu železničného koľajového vozidla (ďalej len ŽKV“)
žalobcu T. XX XX XX-XX XXX-X, pričom súčasťou posunu boli aj ďalšie tri ŽKV žalobcu T. XX XX XX-
XX XXX-X, T. XX XX XX-XX XXX-X a T. XX XX XX-XX XXX-X. Vznik nehody spôsobil žalovaný. Stav
jednotlivých ŽKV musel byť posúdený v rámci komisionálnych prehliadok. Dňa 12. augusta 2019 žalobca
vystavil žalovanému faktúru na náhradu škody na sumu 27.057,22 eur.
2.1. Žalobcovi bolo listom intervenienta zo 4. septembra 2019 oznámené, že mu zo zmluvného poistenia
uzatvoreného so žalovaným uhrádza škodu v sume 17.815,90 eur. Z predmetného oznámenia vyplýva,

žeintervenientodpočítalsumunelikvidnýchpoložiekvovýške249,36eurasumu8.991,96euroznačenú
ako opotrebenie. S takýmto postupom v situácii, keď žalovaný jednoznačne porušil zmluvné povinnosti,
žalobca nesúhlasil, keď uviedol, že má nárok na náhradu všetkých nákladov vynaložených v dôsledku
škodovej udalosti, ktoré mu nehodou vznikli.3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Mestského súdu Bratislava III z 8. augusta 2023, č. k.
B1-31Cb/97/2022-134 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

3.1. Žalovaný uviedol, že amortizácia bola odpočítaná oprávnene, keďže táto suma nie je súčasťou
skutočnej škody a žalobca nemá na jej náhradu právo. K nelikvidným položkám v sume 239,36 eur
žalovaný uviedol, že v zmysle komisionálnych prehliadok boli pri nehode priamo poškodené len W. T.
XX XX XX-XX XXX-X a T. XX XX XX-XX XXX-X, ktorých poškodenie si vyžadovalo opravu. Žalobca
podľa žalovaného nevyhnutnosť vykonania prehliadok k ostatným dvom ŽKV nepreukázal, a teda nejde

o výdavky, ktoré bolo nutné vynaložiť, keďže vynaložením týchto nákladov nedošlo k uvedeniu veci do
pôvodného stavu.

4. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie na termín dňa 15. februára 2024 o 12:30 hod., na
ktoré sa dostavili strany sporu a intervenient.

5. Z predložených listinných dôkazov dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam:
5.1. Žalobca mal so žalovaným uzatvorenú zmluvu č. 20/2011 z 24. novembra 2011 o prístupe k
železničnej infraštruktúre. V predmetnej zmluve si zmluvné strany dohodli, že ich právny vzťah sa bude
riadiť Obchodným zákonníkom.
5.2. Dňa 13. novembra 2018 došlo v železničnej stanici Bratislava, hlavná stanica k nehode počas

posunu s vlakovou súpravou tvorenou ŽKV žalobcu T. XX XX XX-XX XXX-X, T. XX XX XX-XX XXX-X,
T. XX XX XX-XX XXX-X a T. XX XX XX-XX XXX-X. Nehoda bola v zmysle správy z 19. decembra 2018
spôsobená technickou poruchou zariadenia infraštruktúry v správe žalovaného, a teda za škodcu bol
v správe označený žalovaný.
5.3. Dňa 19. novembra 2018 bola vykonaná komisionálna prehliadka W. T. XX XX XX-XX XXX-X s cenou

práce 21,65 eur za normohodinu v trvaní 5 normohodín (spolu v sume 108,25 eur). Dňa 19. novembra
2018 bola vykonaná komisionálna prehliadka W. T. XX XX XX-XX XXX-X s cenou práce 21,65 eur za
normohodinu v trvaní 5 normohodín (spolu v sume 108,25 eur).
5.4. Faktúrou z 12. augusta 2019, č. 2200002856 fakturoval žalobca žalovanému náhradu škody
vzniknutej dňa 13. novembra 2018 v celkovej sume 27.057,22 eur, z toho suma 124,68 eur pripadala

na bezpečnostnú prehliadku W. T. XX XX XX-XX XXX-X a suma 124,68 eur pripadala na bezpečnostnú
prehliadku W. T. XX XX XX-XX XXX-X.
5.5. Oznámením o ukončení likvidácie zo 4. septembra 2019 oznámil intervenient ako poisťovateľ
žalovaného žalobcovi, že z uplatneného nároku 27.057,22 eur vyplatil sumu 17.815,90 eur, pričom
odpočítal sumu 8.991,96 eur ako opotrebenie a sumu 249,36 eur ako nelikvidné položky, keď nedošlo

k fyzickému poškodeniu.

6. Podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu,
je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo
spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

6.1. Podľa ustanovenia § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to
oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého
stavu.
6.2. Podľa ustanovenia § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa
skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase

vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú
bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala
alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
6.3.Podľaustanovenia§380Obchodnéhozákonníka,zaškodusapovažujetiežujma,ktorápoškodenej
strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

6.4. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a
včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne
iným spôsobom.
6.5. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ak
je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej

sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.7. Podaním 31. októbra 2023 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie 8.518,62 eur s príslušenstvom
späť. Preto súd konanie v tejto časti podľa ustanovenia § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil (výrok I.).

8. Vo vzťahu k rozhodnutiu vo zvyšnej časti o zaplatenie 249,36 eur s príslušenstvom súd uvádza, že
právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdil ako obchodný záväzkový vzťah s poukazom na
ustanovenie § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka vzhľadom na dohodu medzi stranami obsiahnutú v
zmluve o prístupe k železničnej infraštruktúre, a žalobou uplatnený nárok na náhradu škody ako nárok

podľa § 373 Obchodného zákonníka, ktorý vznikol porušením zmluvnej povinnosti žalovaného.
8.1. Tento nárok vyhodnotil súd ako čiastočne dôvodný, k čomu v podrobnostiach uvádza nasledovné:

9. V zmysle ustanovenia § 380 Obchodného zákonníka, ktorým v spore argumentoval žalobca, sa za
škodu považuje ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku
porušenia povinnosti druhej strany.

9.1. Súd dáva do pozornosti, že skutočná škoda (damnum emergens) predstavuje časť majetkovej ujmy,
o ktorú sa majetok poškodeného reálne zmenšil. Pôjde najmä o:
a/ zmenšenie majetku, teda to, o čo sa majetok poškodenej strany škodnou udalosťou zmenšil
(poškodenie, zničenie alebo strata hmotného majetku),
b/ zníženie alebo stratu spôsobenú obmedzením alebo zánikom majetkových práv (najmä pohľadávok,

napr. v dôsledku premlčania),
c/ škody spočívajúce v znemožnení výkonu majetkových práv, ak v dôsledku toho boli márne vynaložené
náklady,
d/ vynaložené náklady, ktoré by inak (nebyť škodnej udalosti) poškodený nemusel vynaložiť (§ 380).
Vynaloženie nákladov poškodenou stranou, ku ktorému došlo v dôsledku porušenia povinnosti, sa

podľa ustanovenia § 380 považuje za takú ujmu, ktorá je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti,
a preto ukladá povinnosť nahradiť ju ako súčasť škody. Niekedy sa vynaloženie týchto nákladov
poškodenou stranou uvádza samostatne vedľa skutočnej škody. Podľa nášho názoru, tieto náklady
netvoria samostatnú formu škody, ale sú logickou súčasťou skutočnej škody, a to preto, že svojou
podstatou predstavujú zmenšenie majetku (k tomu viď aj OVEČKOVÁ, O. a kol. Obchodný zákonník.

Veľký komentár. Zväzok II (§ 261 až 775). 2. vydanie. Bratislava. Wolters Kluwer SR s. r. o.: 2022, s. 516).
9.2.Ajzpredmetnéhocitovanéhodoktrinálnehozáverujezrejmé,žezaskutočnúškodusavobchodných
záväzkových vzťahoch rozumejú všetky oprávnené náklady vynaložené v súvislosti s porušením právnej
povinnosti škodcu, keďže ide o náklady, ktoré poškodený vynaložil v dôsledku porušenia povinnosti zo
strany škodcu, a ktoré by inak nemusel vynaložiť.

10. V prípade ujmy podľa ustanovenia § 380 Obchodného zákonníka vzniknutej poškodenému nemusí
nevyhnutne dôjsť k fyzickému poškodeniu veci poškodeného (k zníženiu jej hodnoty), ale podstatné je
to, či vynaloženie týchto výdavkov bolo v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a ich účelom
bolo zistiť stav veci po nej, či došlo k jej fyzickému poškodeniu alebo nie.

10.1. Uplatnený nárok týkajúci sa náhrady nákladov spojených s komisionálnou (bezpečnostnou)
prehliadkouŽKVT.XXXXXX-XXXXX-XT.XXXXXX-XXXXX-Xvyššievymedzenékritériajednoznačne
napĺňa.

11. Súd zvýrazňuje, že v predmetnej veci boli naplnené všetky kumulatívne predpokladu zodpovednosti

žalovaného za škodu.
11.1. Žalovaný mimo akýchkoľvek rozumných pochybností porušil svoju zmluvnú povinnosť zabezpečiť
zjazdnosť železničnej infraštruktúry (podľa článku IV. bod 14. zmluvy), keďže príčinou vzniku nehody
(a dôvodom vykoľajenia vlakovej súpravy tvorenej zo 4 ŽKV žalobcu T. XX XX XX-XX N.-X, T. XX XX
XX-XX N.-X, T. XX XX XX-XX N.-X a T. XX XX XX-XX XXX-X pri posune v obvode stanice Bratislava,

hlavná stanica) bola technická porucha zariadenia infraštruktúry v správe W., ako to vyplýva aj zo správy
o nehode z 19. decembra 2018, č. XXXXX/XXXX/ÚS ŽSR-SBI BA-10190, v ktorej bol ako subjekt
zodpovedný za škodu označený žalovaný. Tým je splnený prvý z predpokladov zodpovednosti za škodu
v podobe porušenia právnej povinnosti na strane žalovaného.
11.2. Náklady na vykonanie komisionálnej prehliadky jednotlivých ŽKV (všetkých 4 osobných vozňov

tvoriacich vlakovú súpravu) boli žalobcom vynaložené na zistenie ich stavu po nehode, či nie sú
poškodené, a či sú spôsobilé ďalšej prevádzky v osobnej vlakovej doprave bez potreby ich opravy.
Vynaložením nákladov na vykonanie komisionálnych prehliadok všetkých 4 ŽKV zúčastnených prinehode došlo k zníženiu majetkových hodnôt na strane žalobcu, čím vznikla na strane žalobcu škoda
ako druhý predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu.
11.3.Medzivznikomnehodyvpodobevykoľajeniavlakovejsúpravyzloženejzo4ŽKVpretechnickýstav

železničnej infraštruktúry a nákladmi vynaloženými žalobcom na vykonanie komisionálnej prehliadky
na zistenie stavu ŽKV po nehode, či si vyžadujú opravu, prípadne v akom rozsahu, je daná priama
príčinná súvislosť, čím je naplnený aj tretí kumulatívny predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu.
Tu je potrebné si uvedomiť, že ak by si žalovaný plnil svoje povinnosti a udržiaval by železničnú
infraštruktúru v riadnom (zjazdnom) stave, nedošlo by k nehode, k vykoľajeniu vlakovej súpravy zloženej

zo 4 ŽKV žalobcu. Inými slovami povedané, ak by sa žalovaný riadne staral o železničnú infraštruktúru,
nemusel by žalobca predmetné 4 ŽKV z dotknutej vlakovej súpravy preskúmať v rámci komisionálnych
prehliadok za účelom zistenia ich stavu a ich prípadného poškodenia. Je pritom nepodstatné, že závery z
komisionálnychprehliadokbolitaké,želendvezoštyrochŽKVzvykoľajenejvlakovejsúpravyvykazovali
poškodenia vyžadujúce si ich opravu.
11.4. Za škodu, za ktorú zodpovedá žalovaný, a ktorú je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi, je nutné

rozumieť celkové zníženie majetku (ujmu v majetkovej sfére) žalobcu, ku ktorému došlo v dôsledku
nepochybného porušenia právnej povinnosti žalovaného. Ustanovenie § 380 Obchodného zákonníka
pritom nepodmieňuje, aby vynaloženie nákladov poškodeným sa týkalo len tých vecí, ktoré boli pri
škodovej udalosti fyzicky poškodené alebo zničené, ako to v konaní mylne prezentoval žalovaný, o
to viac v situácii, ak poškodený (čiže žalobca) vynaložil náklady na zistenie stavu vecí (všetkých 4

ŽKV), ktoré sa priamo týkali škodovej udalosti, za účelom posúdenia, či si tieto vyžadujú opravu alebo
nie. V prípade opačného záveru by totiž ustanovenie § 380 Obchodného zákonníka nemalo zmysel a
postačovala by výlučne úprava obsiahnutá v ustanovení § 379 Obchodného zákonníka.
11.5. Len pre úplnosť súd zvýrazňuje, že žalobca a žalovaný si v zmluve č. 20/2011 z 24. novembra 2011
o prístupe k železničnej infraštruktúre nevylúčili aplikáciu dispozitívneho ustanovenia § 380 Obchodného

zákonníka a ani ho v zmluvných dojednaniach nemodifikovali spôsobom, že by sa malo vykladať len
na tie veci, pri ktorých bolo následne (pri vykonanej obhliadke) zistené fyzické poškodenie vyžadujúce
si ich opravu.

12. Procesnú obranu žalovaného v spore o tom, že nebolo nutné vynaložiť výdavky na vykonanie

komisionálnej prehliadky ŽKV Bdgteer XX XX XX-XX XXX-X T. XX XX XX-XX XXX-X, považuje súd
už vo svetle vyššie vyslovených záverov za účelovú a navyše za zmätočnú v kontexte jeho skoršieho
správania. Potrebu vykonania komisionálnej prehliadky predmetných ŽKV žalovaný v správe o nehode
19. decembra 2018, ktorej autorom je samotný žalovaný, nespochybňoval, priam naopak v bode I.
správy (strana 2) uviedol, že pri nehode došlo, okrem vykoľajenia jedného vozňa, ak k poškodeniu

ďalšieho vozňa osobnej dopravy dopravcu ZSSK a ďalšie dva vozne osobnej dopravy dopravcu
ZSSK bolo potrebné komisionálne prehliadnuť. Už v predmetnom bode správy samotný žalovaný
jednoznačným a nepochybným spôsobom deklaroval, že ŽKV T. XX XX XX-XX XXX-X T. XX XX XX-
XX XXX-X bolo potrebné, resp. nutné prehliadnuť v rámci komisionálnej prehliadky. S. tak v bode II.
3. správy (strana 6) žalovaný uviedol, že bolo potrebné prehliadnuť 4 osobné vozne dopravcu ZSSK.

Z uvedeného je nepochybne zrejmé, že žalovaný na viacerých miestach vlastnej správy o nehode
považoval za potrebné vykonanie komisionálnej prehliadky na všetkých osobných vozňoch tvoriacich
súpravu vlaku vykoľajeného pri škodovej udalosti. Z tohto dôvodu priam absurdne vyznieva procesná
obrana žalovaného o tom, že vykonanie týchto prehliadok nebolo nutné, keď v roku 2018 ich vykonanie
za nutné považoval. Absurdnosť tejto procesnej obrany žalovaného spočíva aj v tom, že sa jedná o

náklady v rozsahu niečo málo cez 200,-- eur, ktoré žalovaného nezruinujú, navyše je to žalovaný,
ktorý sa svojim vlastným nezodpovedným prístupom nestaral o železničnú infraštruktúru, ktorá sa
v obvode bratislavskej hlavnej stanice obrazne povedané rozpadla, keď rýchlosť chôdze zdravého
človeka bola vyššia než rýchlosť vlakov v rámci obvodu stanice Bratislava, hlavná stanica, pričom
tento prístup žalovaného k stavu železničnej infraštruktúry bol v zmysle správy o nehode aj príčinou

vzniku nehody z 13. novembra 2018. Pritom aj zo samotného odporu žalovaného (viď strana 6 odporu)
vyplýva, že aj žalovaný považoval komisionálnu prehliadku ŽKV za spôsob posúdenia stavu jednotlivých
ŽKV a zistenia ich prípadného poškodenia, a teda náklady na komisionálnu prehliadku sám považuje
za výdavky, ktoré vznikli žalobcovi v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, a prostredníctvom
ktorých bolo možné zistiť stav jednotlivých ŽKV. Tento záver pritom musí platiť vo vzťahu k všetkým

preverovaným ŽKV, ktoré boli zúčastnené na nehode, nielen vo vzťahu k tým, pri ktorých bolo záverom
komisionálnej prehliadky zistené ich poškodenie s potrebou ich následnej opravy.
12.1. Navyše spochybňovanie vykonania komisionálnej prehliadky zo strany žalovaného považuje
súd za neakceptovateľné aj z tohto dôvodu, že ŽKV T. XX XX XX-XX XXX-X T. XX XX XX-XXXXX-X boli zaradené do vlakovej súpravy, ktorá bola vykoľajená, a teda bolo nevyhnutné zistiť, či
predmetné ŽKV sú naďalej spôsobilé prevádzky v osobnej doprave bez potreby ich opravy tak, aby
nebola ohrozená bezpečnosť železničnej dopravy a predovšetkým bezpečnosť cestujúcich v osobnej

doprave. Zjavne totiž žalovaný opomenul, že v zmluve č. 20/2011 z 24. novembra 2011 o prístupe
k železničnej infraštruktúre zaviazal žalobcu na poskytovanie dopravných služieb v zmysle platných
právnych predpisov a na používanie iba tých ŽKV, ktorých prevádzka bola schválená v súlade s platnou
legislatívou (k tomu viď článok IV. body 1. a 2. zmluvy). Je nepochybné, že prevádzkovanie ŽKV
žalobcom, ktoré by boli poškodené, by bolo v rozpore s predmetným zmluvným dojednaním. Zo zápisov

o komisionálnej prehliadke ŽKV T. XX XX XX-XX XXX-X T. XX XX XX-XX XXX-X bolo zistené, že tieto
prehliadky boli zamerané na prehliadku vozňa, vrátane jeho skrine, premeranie rozkolesia a jazdného
profilu, skúšku brzdového zariadenia, skúšku protišmykov, prehliadku a skúšku elektro výzbroje vozňa
a skúšky vozňa na EPZ. Ani žalovaný nemôže s úspechom rozporovať, že účelom prehliadky daných
ŽKV bezprostredne po nehode bolo zistenie ich stavu, či je možné ich naďalej bezpečne prevádzkovať v
osobnej doprave bez potreby opravy. Súd pritom opakovane zdôrazňuje, že nebyť porušenia povinnosti

žalovaným, k nehode by nedošlo a rovnako tak by nebolo potrebné vykonanie komisionálnej prehliadky
ŽKV T. XX XX XX-XX XXX-X T. XX XX XX-XX XXX-X.

13. Žalovaný pritom opomína jednu základnú skutočnosť, a to že rozsah jeho zodpovednosti za škodu
voči poškodeným subjektom (v danom prípade voči žalobcovi) nie je (a ani nemôže byť) limitovaný

rozsahom poistenia jeho činnosti, ktorý vyplýva z poistného vzťahu medzi žalovaným a intervenientom.
Ak určité položky predstavujú pre intervenienta z hľadiska dojednaní obsiahnutých v poistnej zmluve
uzatvorenej so žalovaným nelikvidné položky, neznamená to, že tieto položky nepredstavujú škodu, za
ktorúzodpovedážalovanýaktorújepovinnýžalovanýpoškodenémunahradiť.Akvzniknepoškodenému
určitá škoda, na ktorú sa nevzťahuje poistenie uzatvorené medzi škodcom a jeho poisťovateľom,

je povinnosťou škodcu nahradiť poškodenému vzniknutú škodu z vlastných prostriedkov. Naopak je
neprípustné, aby sa škodca bránil voči poškodenému tým, že škodu (resp. jej časť) nenahradí, lebo
táto škoda nie je krytá jeho poistením. Nemôže byť totiž na ujmu poškodeného dojednanie v poistnej
zmluve medzi škodcom a jeho poisťovateľom, že určité škody poisťovateľ neuhradí, poškodený musí od
škodcu dostať to, o čo sa jeho majetok v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou (v dôsledku

porušenia povinnosti škodcu) zmenšil.
13.1. Pre rozhodnutie o podanej žalobe je z uvedeného dôvodu právne irelevantné, že poistenie
poskytované intervenientom žalovanému sa vzťahuje len na fyzickú škodu, a nie na majetkovú ujmu
podľa § 380 Obchodného zákonníka vzniknutú žalobcovi v dôsledku vynaloženia nákladov v dôsledku
škodovej udalosti. Žalobca ako poškodený nemôže byť rukojemníkom právneho vzťahu žalovaného s

intervenientom, ale naopak je povinnosťou žalovaného nahradiť žalobcovi vzniknutú škodu (ujmu), na
ktorú sa ním dojednané poistenie s intervenientom nevzťahuje, z vlastných zdrojov.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil súd základ nároku žalobcu ako daný.

15. Pokiaľ ide o výšku žalobou uplatneného nároku žalobcu, v zmysle ním vystavenej faktúry si
uplatňoval sumu 249,36 eur (2 x 124,68 eur). Predmetnú výšku však považuje súd za nesprávnu a
rozpornú so samotnými žalobcom predloženými dôkazmi.
15.1.Zozápisuzkomisionálnejprehliadkyz19.novembra2018ŽKVBmpz6156XX-XXXXX-Xvyplýva,
že celková cena práce vynaložená žalobcom bola v sume XXX,XX eur (5Nh x 21,65 eur/Nh). Zo zápisu

z komisionálnej prehliadky z 19. novembra 2018 ŽKV Bdgteer 61 56 XX-XX XXX-X vyplýva, že celková
cena práce vynaložená žalobcom bola v sume XXX,XX eur (XNh x XX,XX eur/Nh).
XX.X. Z tohto dôvodu má súd za to, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu škody v podobe
náhrady nákladov vynaložených na komisionálne prehliadky ŽKV Bmpz XX XX XX-XX XXX-X a T. 61 XX
XX-XX XXX-X podľa ustanovenia § 380 Obchodného zákonníka v celkovej preukázanej sume 216,50

eur (2 x 108,25 eur). V tejto časti je nárok žalobcu dôvodný a v prevyšujúcej časti 32,68 eur ho vyhodnotil
súd ako neoprávnený.

16. Žalobca má okrem sumy 216,50 eur aj nárok na úrok z omeškania vo výške podľa § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. januára 2013 v spojení s prechodným ustanovením §

768k ods. 2 Obchodného zákonníka a ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení
účinnom do 31. januára 2013 v spojení s prechodným ustanovením § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z., t. j. vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 2200002856
(od 27. augusta 2019) až do zaplatenia istiny.17. Vzhľadom na vyššie uvedené uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 216,50 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 216,50 eur od 27. augusta 2019 do zaplatenia

(výrok II.).
17.1. V prevyšujúcej časti (t. j. v časti o zaplatenie sumy 32,68 eur s príslušenstvom) súd žalobu žalobcu
ako nedôvodnú zamietol (výrok III.).

18. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanoveniami § 255 ods. 2, § 256 ods. 1 a § 262

ods. 1 C.s.p. tak, že v konaní prevažne úspešnému žalovanému (v zastavenej časti 8.518,62 eur a v
zamietnutej časti 32,68 eur), kedy bol jeho pomer úspechu takmer 100 %, nárok na náhradu trov konania
nepriznal, keďže mu v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli (k tomu viď uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018 publikované ako judikát v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018
pod R 72/2018) [výrok IV.].

19. Vzhľadom k tomu, že došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom pred prvým pojednávaním vo
veci samej, súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi podľa ustanovenia § 11 ods. 3 v spojení s
§ 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v časti zodpovedajúcej čiastočnému späťvzatiu
žaloby po odpočítaní sumy 6,70 eur, t. j. súdneho poplatku vo výške 432,80 eur (výrok V.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestskom súde Bratislava III.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).