Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. február 2025

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 27C/50/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124254563
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:6124254563.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

27C/50/2024

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: A. A., B., C.: XX XXX XXX,
A. A. D. E. XX, XXX XX A., právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát
s.r.o., IČO: 55 732 453, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému: F. E., B., G. C. H.,
C.: XX XXX XXX, A. A. G. I., J. X, o zaplatenie 1.364,25 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

27C/50/2024

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.364,25 eur, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 1.364,25 eur od 27.11.2023 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. O výške náhrady trov
konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

27C/50/2024

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu sa žalobca domáhal, aby súd v upomínacom konaní vydal
platobný rozkaz, v ktorom by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu istiny 1.364,25 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.364,25 eur od 27.11.2023 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy konania.

2. V návrhu žalobca uviedol, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného pod č.
9571646607 došlo ku škode na vozidlo poškodeného s tým, že škodová udalosť bola spôsobená

prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bola
poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si
náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 230392,
ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení žalovaný oznámil
poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne
uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody
vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom

náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca žalobou uplatnený nárok na
náhradu škody oprel o ust. § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidlaa o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“) a o ust. § 424 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

3. Upomínací súd na základe predložených listinných dôkazov rozhodol vo veci platobným rozkazom
sp. zn. 34Up/539/2024 zo dňa 25.03.2024 tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovel.

4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v dôsledku čoho sa vydaný platobný rozkaz zrušil.
V odpore žalovaný uviedol, že dňa 04.5.2023 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená

škoda na motorovom vozidle zn. J. A., EVČ: K., ktorého držiteľom a vlastníkom v čase dopravnej nehody
bol poškodený. Predmetná škodová udalosť bola spôsobená motorovým vozidlom zn. J. L., EVČ: M.,
na ktoré bola v čase škodovej udalosti uzatvorená u žalovaného poistná zmluva pre povinné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poškodený si dňa 09.05.2023
uplatnil u žalovaného nárok na náhradu škody. Poškodený dňa 29.05.2023 odovzdal poškodené vozidlo
do autoservisu A. B. A., pričom autoservis predpokladal ukončenie opravy dňa 24.06.2023. Z vystavenej

faktúry za opravu vozidla č. XXXXXXXXX však vyplýva, že oprava poškodeného vozidla bola ukončená
dňa 03.07.2023. Dňa 29.05.2023 uzatvoril poškodený so žalobcom Zmluvu o prenájme vozidla č.
XXX/XXX na základe ktorej si od žalobcu prenajal náhradné motorové vozidlo zn. N. O., EVČ: I..
Poškodený nájom náhradného vozidla ukončil dňa 28.06.2023, napriek tomu, že poškodené vozidlo
bolo ešte v autoservise. Poškodený tak mal od žalobcu prenajaté vozidlo po dobu 31 dní. Žalobca

vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX zo dňa 28.06.2023 za prenájom vozidla vo výške 2.169,88
eur s DPH. Poškodený listom zo dňa 28.06.2023 oznámil žalovanému, že svoju pohľadávku voči
žalovanému titulom nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla
postúpil na žalobcu. Žalovaný listom zo dňa 13.07.2023 s označeným „Oznámenie o poistnom plnení“
oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie predmetného nároku a poukázal žalobcovi plnenie v sume 805,63

eur, a to za 16 dní prenájmu náhradného vozidla, t.j. priznal poškodenému nárok za primeranú dobu
zapožičania náhradného vozidla, v ktorej bol zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické
postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov ako aj všetky relevantné prestoje.
Žalovaný má za to, že postupoval správne, keď žalobcovi priznal a uhradil náhradu za primeranú dobu
zapožičania náhradného vozidla v rozsahu 16 dní, pričom zohľadnil čas trvania opravy poškodeného

vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom. K žalobcom uplatnenému nároku
žalovaný poukázal na judikát R 7/92, v ktorom sa uvádza, že z hľadiska rozsahu náhrady škody je
potrebné zvažovať, či a v akom rozsahu bolo vypožičanie vozidla na úplatu s ohľadom na okolnosti
konkrétneho prípadu skutočne nutným dôsledkom danej poistnej udalosti. Jej skutočným následkom
pritom môžu byť náklady len v tom rozsahu, v akom boli vynaložené správne a účelne na vypožičanie

náhradného vozidla, zodpovedajúceho vozidlu poškodeného. Žalovaný zastáva názor, že nutnosť
vynaloženia nákladov na prenájom náhradného vozidla je obmedzená na dobu nevyhnutnej potreby
vykonania opravy poškodeného vozidla, resp. na dobu úkonov potrebných na šetrenie uplatneného
nároku zo strany poisťovne. Žalovaný nemôže ovplyvniť prípadnú nesprávnu a nekorektnú činnosť
opravcu, ktorého si volí výhradne poškodený a v žiadnom prípade žalovaný nezodpovedá za zbytočne

zdĺhavú opravu poškodeného vozidla opravcom. Žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za nedostatok
spôsobilosti opravcu vykonať opravu poškodeného vozidla vo výrobcom stanovených termínoch už
z kapacitných, technických alebo iných dôvodov. Žalovaný ďalej uviedol, že je podľa neho potrebné,
aby sa k opodstatnenosti dĺžky opravy poškodeného vozidla vyjadril znalec, pretože uvedené má podľa
žalovaného vplyv na posúdenie účelnosti vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla.

Zároveň navrhol výsluch poškodeného na posúdenie nutnosti prenájmu náhradného vozidla. V závere
podaného odporu žiadal žalovaný žalobu zamietnuť.

5. K odporu žalovaného sa žalobca vyjadril v replike, v ktorej opätovne uviedol, že svoj nárok na
náhradu škody opiera o príslušné ustanovenia zákona č. 381/2001 Z. z. a Občianskeho zákonníka.

Podľa jeho slov škodu, spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie
osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu,
ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je
škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. V ďalšom žalobca bližšie
špecifikoval skutočnosti uvádzané v žalobe, t.j. ako ku škode došlo. Podotkol, že poškodený má nárok na

náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla až do doby, než bude môcť používať
svoje vlastné motorové vozidlo, t.j. do reparácie škody. Dobu opravy vozidla a čas jeho odovzdania
poškodený nemal možnosť ovplyvniť. Poškodený si požičal náhradné vozidlo iba na obdobie, kedy sa
mu motorové vozidlo nachádzalo v servise, pričom dĺžku opravy vozidla a jeho odovzdanie ovplyvniťnemohol. Podľa slov žalobcu nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu
opravy poškodeného vozidla vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol
využívať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol vylúčený z možnosti používať svoje

vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď
vozidlo bolo v oprave. Žalobca má za to, že preukázal, že v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou si
poškodený zapožičal náhradné motorové vozidlo, a teda aj účelnosť požičania náhradného motorového
vozidla za obdobie, kedy sa vozidlo poškodeného nachádzalo v oprave. Uplatnený nárok na náhradu
škody je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, spĺňa všetky kritériá nároku na náhradu škody

v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka, t.j. okrem vzniku škody a protiprávneho úkonu aj kritérium
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou. Zákonné predpoklady
zodpovednosti za škodu tak žalobca považuje za preukázané. Argumentáciu žalovaného vo vzťahu
k dĺžke opravy poškodeného motorového vozidla považuje žalobca za irelevantnú, lebo práve do stavu,
do ktorého sa poškodený dostal, a ktorý zavinil klient žalovaného, nemožno nepriaznivosť tohto stavu
pripisovať na ťarchu poškodeného práve neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu

snajväčšourýchlosťouopravy.Vprejednávanejvecijepodľaslovžalobcupotrebnévychádzaťzcelkovej
dĺžkyopravy,akobolapreukázanápredloženýmilistinnýmidôkazmi.Počasopravypoškodenéhovozidla
bol poškodený nútený si riešiť túto situáciu zabezpečením si náhradného vozidla, ktoré náklady s tým
vzniknuté v tomto konaní žalobca riadne preukázal a má za to, že tým uniesol dôkazné bremeno
žalovaného nároku. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom

náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu
vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nájom
náhradného vozidla nebol nutný. V súvislosti s dĺžkou prenájmu náhradného motorového vozidla došlo
podľa slov žalobcu zo strany žalovaného k neoprávnenému kráteniu poistného plnenia. Poškodený
totiž nemohol v dôsledku škodovej udalosti reálne užívať svoje poškodené motorové vozidlo odo dňa,

kedy bolo prevzaté do opravy, a to až do jej ukončenia a odovzdania opraveného vozidla, nakoľko až
vtedy pominulo faktické obmedzenie poškodeného spôsobené dopravnou nehodou. Žalobca ďalej vo
vyjadrení uviedol, že ak žalovaný v podanom odpore uvádza, že priznal náhradu nájomného len za 16
dní trvania nájmu, pričom určil dĺžku prenájmu v primeranej dobe s ohľadom na čas opravy poškodeného
vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom. Žalovaný v odpore v podstate nejakým

spôsobom nezdôvodnil, prečo zvyšné dni nájmu nepovažoval za účelné, resp. nejakým spôsobom
nezdôvodnil, prečo by dĺžku opravy považoval za neprimeranú. Už len zo samotnej faktúry na opravu
poškodeného vozidla vyplýva, že sa jednalo o pracnú opravu. Okrem iného treba vziať do úvahy aj
víkendy, počas ktorých servis nevykonáva činnosť. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by
bola dĺžka opravy neprimeraná, čím neuniesol bremeno tvrdenia. Naproti tomu žalobca uniesol dôkazné

bremenotvrdenia,keďsúdupredložilfaktúruservisu,zákazkovýlistservisu,zktorýchvyplýva,žeoprava
bola vykonávaná od 29.05.2023 do 03.07.2023, kedy aj bolo poškodenému vydané vozidlo zo servisu.
Z predloženej zmluvy o nájme vyplýva, že poškodený mal zapožičané náhradné vozidlo len v čase
kedy nedisponoval svojím poškodeným vozidlom, ktoré sa nachádzalo v oprave. Okrem iného žalobca
uviedol, že poškodený ukončil prenájom náhradného vozidla ešte skôr ako disponoval svojím vlastným

poškodeným vozidlo, a teda si počínal tak, aby už ďalej nenavyšoval škodu. V tejto súvislosti žalobca
poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/93/2019 zo dňa 30.10.2019, podľa ktorého
nemožno časové trvanie vykonania jednotlivých čiastkových opravných prác na poškodenom vozidle
stotožniť s nutnosťou ponechania poškodeného vozidla za účelom jeho komplexnej opravy v servise.
Servis vykonával opravu vozidla podľa technologických postupov, pričom opravu vozidla sa snažil

vykonať v čo najrýchlejšom čase zohľadňujúc technologické postupy. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného,
že oprava vozidla bola zbytočne zdĺhavá. A rovnako tak nie je možné prijať záver žalovaného,
že pokiaľ sa vozidlo nachádza v servise dlhšie, ako je podľa žalovaného primeraná doba opravy
vozidla (žalovaný si totiž sám určuje aká doba opravy je primeraná a aká neprimeraná bez toho, aby
primeranosť, resp. neprimeranosť akokoľvek preukázal) z dôvodu existencie objektívnych skutočností,

nie je možné za túto „dlhšiu dobu“ priznať poškodenému, resp. žalobcovi poistné plnenie. Prijatím
takéhoto záveru, by sme dospeli do štádia, kedy by poisťovne krátili takmer každé poistné plnenie,
nakoľkojelenveľminepravdepodobné,žeprivykonávaníopravnýchprácsavautoservisochnevyskytnú
také objektívne skutočnosti, ktoré by opravu predĺžili, ako napríklad čakanie na náhradné diely, víkendy,
sviatky, pracovná vyťaženosť servisov... Tvrdenie žalovaného o neprimeranosti dĺžky opravy tak nič

nemenia na faktickom obmedzení poškodeného, ktoré poškodený nedokázal ovplyvniť. V neposlednom
je dôležité dať do pozornosti, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému,
aby hľadal najrýchlejšiu opravovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi servismi a požičovňami podľa
podmienok, ktoré ponúkajú tak, aby čo možno v najväčšej miere vyhovel poisťovni škodcu. Účelnosťnákladov na nájom náhradného vozidla, okrem samotného faktu, že poškodený nemohol používať
vlastnévozidlo,poškodenépripoistnejudalosti,bolapreukázanávyhlásenímpoškodenéhoakonájomcu
v zmluve o nájme. V neposlednom rade žalobca uviedol, že doba nájmu rozhodne nebola ponechaná na

ľubovôli poškodeného či servisu, nakoľko na jednej strane servis potrebuje zrealizovať a ukončiť opravu
čo najskôr tak, aby mu boli zaplatené náklady na opravu, na druhej strane aj sám poškodený má záujem
na tom, aby mal svoje vozidlo čo najskôr k dispozícii. Neexistuje žiaden dôvod na to, aby poškodené
vozidlo nezmyselne stálo v servise za účelom predlžovania nájmu tak, ako sa to snaží vykresliť žalovaný.
Žalovaný tento svoj nelogický, ba až absurdný predpoklad nijako nepreukázal. Žalovaný v odpore

uviedol, že považuje za potrebné, aby sa k opodstatnenosti dĺžky opravy vozidla vyjadril znalec,
pričom odborné vyjadrenie predloží dodatočne. V budúcnosti predložené odborné vyjadrenie alebo
znalecký posudok určite nebude zohľadňovať individuálne skutkové okolnosti danej veci napr. pracovnú
vyťaženosť konkrétneho autoservisu v rozhodnom období, dostupnosť pracovných nástrojov a ďalšie
skutočnosti majúce vplyv na trvanie opravy v autoservise. Oprava každého jednotlivého vozidla v servise
sa rieši individuálne a je ovplyvnená viacerými faktormi uvádzanými vyššie, ktoré odborný vyjadrenie

alebo znalecký posudok nebude zohľadňovať. Súčasne žalobca uviedol, že odborné vyjadrenie k dĺžke
opravy vozidla dá na účely súdneho konania vypracovať aj žalobca. Návrh žalovaného na výsluch
poškodeného navrhol žalobca zamietnuť, nakoľko všetky relevantné informácie sú uvedené v zmluve
o nájme náhradného vozidla a výsluchom poškodeného by sa neobjasnili žiadne iné nové skutočnosti
a výsluch poškodeného tak považuje za nehospodárny.

6. Žalovaný v duplike zotrval na svojom vyjadrení v podanom odpore. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením
žalobcu, že žiadnym spôsobom neodôvodnil prečo považoval dĺžku opravy za neprimeranú. V listine
Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 13.7.2023 dostatočne odôvodnil, ktoré skutočnosti zohľadnil
pri posúdení primeranosti dĺžky opravy poškodeného vozidla. Pri stanovení dĺžky opravy vychádzal

žalovaný z relevantných podkladov, najmä z faktúry dodávateľa opravy, na ktorú sa odvoláva žalobca
a z ktorej vyplýva, že autoservis fakturoval za vykonané práce v rozsahu spolu 30,4 normohodín.
Žalovaný si dňa 10.5.2023 vypracoval predbežnú kalkuláciu opravy v certifikovanom programe B., kde
vzhľadom na rozsah zdokumentovaných poškodení motorového vozidla, kalkuloval s mechanickými
prácami v rozsahu 190 časových jednotiek a lakovacími prácami v rozsahu 140 ČJ. Program B. počíta

s časovými jednotkami namiesto normohodín, pričom pri prepočte je potrebné vychádzať z toho, že
10 ČJ = 1 hodina. Z kalkulácie žalovaného vyplynulo, že na opravu poškodených častí poškodeného
vozidla bol potrebný čas 33 hodín (spolu 330 ČJ), čo je približne 4,5 pracovných dní čistého času,
pričom žalovaný počítal pri výpočte plnenia aj s výraznou časovou rezervou, zohľadňujúcou aj prípadné
prestoje na strane autoservisu. Žalovaný teda kalkuloval takmer s totožným rozsahom prác, aké

napokon fakturoval samotný autoservis. Žalovaný zároveň predložil odborné vyjadrenie č. 110/2024
znalca C. P. Q. zo dňa 10.11.2024. Znalec vo svojom odbornom vyjadrení uviedol, že vzhľadom na
rozsah poškodenia a zápis o poškodení vozidla, bol celkový rozsah opravy približne 4-5 pracovných
dní priameho výkonu opravy. Zároveň zohľadnil aj primeranú časovú rezervu na jednotlivé pracovné
úkony a zo záverov znalca vyplýva, že s prihliadnutím na celkový proces opravy vozidla je možné

z technického hľadiska predpokladať maximálnu dĺžku opravy v úrovni 15 až 18 pracovných dní.
Zároveň znalec konštatoval, že ďalšie navyšovanie rozsahu opravy by muselo byť nejakým spôsobom
preukázané napríklad zo strany autoservisu. Preto žalovaný má za to, že ním priznaná dĺžka opravy
v rozsahu 16 dní bola primeraná zaznamenaným poškodeniam. Ďalej uviedol, že námietku žalobcu,
že odborné vyjadrenie nebude zohľadňovať individuálne skutkové okolnosti danej veci, považuje za

nedôvodnú a žalobca si protirečí, keď na jednej strane spochybňuje relevanciu odborného vyjadrenia
a na druhej strane uvádza, že aj on si nechá takéto odborné vyjadrenie vypracovať. Zároveň uviedol,
že žalobca žiadne individuálne okolnosti, ktoré by v tomto konkrétnom prípade mohli mať vplyv na dĺžku
trvania opravy nad limit stanovený znalcom netvrdil a ani nepreukázal. Zároveň tým, že žalobca vo
svojom vyjadrení zdôraznil, že poškodený ukončil nájom náhradného vozidla ešte skôr ako disponoval

svojim vlastným vozidlom podľa žalovaného spochybňuje nevyhnutnosť prenájmu náhradného vozidla.
Zároveň zotrval na svojom návrhu na výsluch poškodeného.

7. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca ešte vyjadrenie v ktorom navrhol súdu, aby na podanie
žalovaného zo dňa 27.11.2024 neprihliadal, a to s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania

v zmysle § 153 CSP v spojení s § 167 ods. 4 CSP, nakoľko žalovaný doručil vyjadrenie oneskorene.
Zároveň uviedol, že odborné vyjadrenie predložené žalovaným bolo vypracované len na základe
podkladov, ktoré znalcovi poskytol žalovaný. Znalec si pri jeho vypracovaní nevyžiadal od servisu
správu o priebehu opravy, informácie ohľadom pracovnej vyťaženosti. Tieto skutočnosti z odbornéhovyjadrenia nevyplývajú a to aj napriek tomu, že majú objektívny vplyv na trvanie opravy. Žalovaný
odborným vyjadrením preukázal len „primeranú“ dobu opravy poškodeného vozidla z technického
hľadiska v ideálnom stave, avšak nijakým spôsobom nepreukázal, že by servis v období, kedy bolo

vozidlo v servise, na tomto účelovo nevykonával opravné práce a zámerne tak predlžoval dobu
opravy. Aj z faktúry servisu je zrejmé, že na opravu vozidla použil množstvo náhradných dielov,
avšak v odbornom vyjadrení absentuje termín ich objednania a dodania, pričom čakanie na dodanie
náhradných dielov je objektívnou skutočnosťou, ktorá odôvodňuje predĺženie opravy. Už len fakt, že
znalec sa týmto v odbornom vyjadrení nezaoberal (kedy boli náhradné diely objednané a dodané)

a uvedené neposudzoval v jeho odbornom vyjadrení, činí jeho odborné vyjadrenie v prejednávanej veci
nerelevantným. Zároveň dal do pozornosti zákazkový list servisu, z ktorého vyplýva, že predpokladaný
termín dokončenia opravy bol stanovený na deň 24.06.2023, teda servis už pri prijatí vozidla vedel
vzhľadom na svoje kapacitné možnosti aj vyťaženosť pracovných nástrojov, že oprava potrvá minimálne
do 24.06.2023. Oprava sa však o krátky čas predĺžila, čo je bežné nakoľko vopred nikdy nie je
možné predpokladať, kedy dôjde k doručeniu všetkých náhradných dielov, ako ani či bude servis plne

personálne obsadený. Ďalej uviedol, že tvrdenia žalovaného o neprimeranosti dĺžky opravy tak nič
nemenia na faktickom obmedzení poškodeného, ktoré poškodený nedokázal ovplyvniť. Počas celej
dĺžky opravy pretrvávalo rovnaké postavenie poškodeného, a to také, že poškodený bol obmedzený
v možnosti užívať jeho vlastné vozidlo. Jeho postavenie sa zmenilo až keď mu bolo vozidlo vydané
zo servisu, preto počas celej dĺžky opravy mal poškodený nárok na nájom náhradného vozidla.

Ohľadom žalovaným namietanej skutočnosti, že poškodený ukončil nájom ešte skôr ako disponoval
svojímvlastnýmvozidlo,čopodľažalovanéhospochybňujenevyhnutnosťprenájmunáhradnéhovozidla,
žalobca uviedol, že v zmysle všeobecných obchodných podmienok žalobcu, konkrétne bod 13 je
uvedené, že „prenájom sa končí uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý. Týmto sa rozumie doba
opravy poškodeného vozidla nájomcu (adekvátny čas na opravu havarovaného vozidla podľa rozsahu

stanovenými pracovnými pozíciami výrobcu vozidla), maximálne 30 kalendárnych dní“. Poškodený tak
neukončil nájom náhradného vozidla pred vydaním jeho vozidla zo servisu svojvoľne, ale stalo sa tak
v dôsledku všeobecných obchodných podmienok žalobcu.

8.Dňa03.02.2025sakonalopojednávanievneprítomnostižalovaného,ktorýospravedlnilsvojuneúčasť

podaním doručeným súdu dňa 02.02.2025 z dôvodu kolízie konaní, ako aj z dôvodu hospodárnosti.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe.

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise zistiac nasledovný skutkový
stav:

10. Zo zápisu o dopravnej nehode spísanej policajtami ako aj z Oznámenia škodovej udalosti poisteným
súd zistil, že dňa 04.05.2023 o 18:25 hod došlo v Martine k dopravnej nehode, ktorej účastníkmi bol vodič
motorového vozidla zn. J. L., EČV: M., poisteného u žalovaného, ktorý bol vinníkom dopravnej nehody,
a vodič dopravnou nehodou poškodeného motorového vozidla zn. J. A., EČV: K., t.j. poškodený K. R..

11. Zo zákazkového listu č. XXXXXXXXX súd zistil, S. E. K. G. E. I. E. G. B. A. B. A. za účelom opravy
dňa 29.05.2023.

12. Zo zmluvy o prenájme vozidla č. XXX/XXX, uzatvorenej dňa 29.05.2023 medzi žalobcom ako

prenajímateľom a poškodeným K. R. ako nájomcom, vyplýva, že na podklade tejto zmluvy došlo
k prenájmu osobného motorového vozidla zn. N. O., EČV: I.. Nájom bol dojednaný na dobu určitú
od 29.05.2023 do: „počas opravy“, s dohodnutým zmluvným nájomným vo výške 80,- eur vrátane
DPH/deň. Účel zapožičania náhradného vozidla bol v predmetnej zmluve vymedzený ako každodenné
dochádzanie do a z práce, nákupy, súkromné účely v rámci K. okresu. Nájom bol ukončený dňa

28.06.2023, pričom poškodené vozidlo sa v danom čase stále nachádzalo v servise.

13. Z prvej až tretej vety 13. bodu všeobecných obchodných podmienok pre prenájom osobných
automobilov spoločnosti A. A., B. vyplýva, že prenájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú bol
dohodnutý. Týmto sa rozumie doba opravy poškodeného vozidla nájomcu (adekvátny čas na opravu

havarovaného vozidla podľa rozsahu stanovenými pracovnými pozíciami výrobcu vozidla), maximálne
však 30 kalendárnych dní, alebo v prípade neekonomickej opravy na nevyhnutný čas vybavenia
osobných, alebo služobných náležitostí max. však 10 kalendárnych dní od obhliadky vozidla poisťovňou.
Týmto dňom je nájomca povinný prenajaté vozidlo vrátiť.14. Z faktúry č. XXXXXX súd zistil, že touto žalobca dňa 28.06.2023 vyfakturoval poškodenému nájom
náhradného vozidla podľa vyššie uvedenej zmluvy o prenájme v trvaní od 29.05.2023 do 28.06.2023,

t.j. za 31 dní, v celkovej sume 2.169,88 eur vrátane DPH.

15. Zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretou dňa 28.06.2023 medzi žalobcom ako postupníkom
a poškodeným ako postupcom, došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému z titulu nároku
na náhradu účelne vynaložených nákladov za užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so

škodovou udalosťou zo dňa 04.05.2023 na vozidle zn. J. A., EČV: K.. Postúpenie pohľadávky bolo
odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky bola dohodnutá v sume 2.169,88 eur, ktorá
zodpovedala faktúre č. XXXXXX. V bode 5. predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že sa ich
vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné
vozidlo) podpisom zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene
a na vlastný účet.

16. Oznámením o postúpení pohľadávky poškodený ako postupca oznámil žalovanému, že dňa
28.06.2023 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie
z poistnej udalosti č XXXXXXXXXX zo dňa 04.05.2023, z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov
na prenájom náhradného vozidla vo výške 2.169,88 eur spolu s jej príslušenstvom na žalobcu.

17. Faktúrou č. 244230183, vystavenou dňa 03.07.2023 L. A. A. B. A. vyfakturovala poškodenému cenu
opravy jeho poškodeného vozidla vo výške 5.100,25 eur s DPH.

18. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 13.07.2023 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 13.07.2023

ukončil šetrenie poistnej udalosti, s tým, že priznané poistné plnenie (krátené o sumu 1.364,25 Eur
zodpovedajúcu 15 dňom prenájmu) vo výške 805,63 eur poukázal na účet žalobcu. V oznámení
žalovaný ďalej uviedol, že ide o náhradu nákladov na použitie náhradného vozidla. Priznaná doba na
zapožičanie náhradného vozidla 16 dní. Priznaná primeraná doba zapožičania náhradného vozidla,
v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas

na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami ako
aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne.

19. Z posudku/kalkulácie č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.05.2023 a z odborného vyjadrenia č
XXXXXXXXXXXX XXX/XXXX vypracovaného znalcom C. P. Q., predloženého žalovaným vyplýva, že

znalec konštatoval, že samotná oprava vozidla zohľadňujúca technologické postupy udávané výrobcom,
trvá cca 30,4 hod, čo je približne 4-5 pracovných dní priameho výkonu opravy. Zároveň uviedol,
že s prihliadnutím na celkový proces opravy vozidla je možné z technického hľadiska predpokladať
maximálnu dĺžku opravy v úrovni 15 až 18 pracovných dní.

20. Z odborného vyjadrenia č. 11/2024 vypracovaného znalcom C. K. L., predloženého žalobcom
vyplýva, že znalec v ňom konštatoval, že znalec posudzuje z technického hľadiska technológiu opravy
poškodeného vozidla, počet normohodín použitých pri oprave a doložených podkladov za opravu
vozidla. Posúdenie časového rozsahu opravy vozidla G. A., EVČ: K. v autorizovanom servise H.,
A.,R. nie je možné jednoznačne a presne stanoviť. Určenie časového rozsahu opravy v autoservise

bez podrobného skúmania by bol len nepresný teoretický odhad, ktorý ale nezodpovedá reálnemu
a skutočnému počtu dní, v ktorých muselo byť vozidlo v oprave.

21. Na vyššie zistený skutkový stav súd aplikoval nasledovné ustanovenia jednotlivých právnych
predpisov:

22. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk).

23. Podľa § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to

možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.24. Podľa 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedázaškoduvrátaneinejujmyspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlauvedenéhovpoistnej
zmluve.

25. Podľa 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

26. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

27. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do
15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť
poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody vrátane inej
ujmy poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

28. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.15a)

29. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody vrátane inej ujmy uhrádza poisťovateľ

poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy
priamo proti poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok preukázať;21) ak ide o škodu vrátane
inej ujmy spôsobenú motorovým vozidlom jazdnej súpravy tvorenej ťažným vozidlom a prípojným
vozidlom, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo voči
poisťovateľovi, ktorý poistil prípojné vozidlo, ak ťažné vozidlo nie je možné identifikovať.

30. Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju
dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

31.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

32. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

33. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe
v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa voči žalovanému domáhal

zaplatenia sumy 1.364,25 eur titulom neuhradených nákladov za prenájom náhradného motorového
vozidla. Žalovaný čiastočne plnil priamo žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného, v priebehu
konania aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu nijako nerozporoval. V rámci procesnej obrany žalovaný
namietal dĺžku prenájmu náhradného vozidla, resp. samotnú dĺžku opravy. Poškodený mal náhradné
vozidlo prenajaté v období od 29.05.2023 do 28.06.2023, t.j. 31 dní, ktorý nájom mu žalobca vyfakturoval

v sume 2.169,88 eur s DPH. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 13.07.2023 žalovaný oznámil
žalobcovi, že dňa 13.07.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti a priznal poistné plnenie vo výške
805,63 eur. Z uvedeného vyplynulo, že žalovaný nepriznal poistné plnenie vo výške 1.364,25 eur,
predstavujúce 15 dní ním neuznanej doby prenájmu náhradného vozidla, ktoré nepriznané plneniepredstavuje žalobou uplatnený nárok. Medzi stranami nebolo sporné, že poškodené vozidlo bolo za
účelom opravy v autoservise od 29.05.2023 do 03.07.2023.

34. V zhode so žalovaným je súd toho názoru, že zodpovedný subjekt je povinný nahradiť škodu,
v prejednávanom prípade predstavujúcu nájom náhradného vozidla, len v rozsahu, v akom boli náklady
nevyhnutne a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci. Krátenie poistného plnenia zo strany
žalovaného však súd vyhodnotil ako nedôvodné. Súd je totiž toho názoru, že za obdobie, keď bolo
poškodené vozidlo poškodeného v autoservise za účelom jeho opravy, je nárok na náhradu škody totiž

v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Do stavu, do ktorého sa poškodený dostal, a v ktorom
bol obmedzený, bol zavinený klientom žalovaného. Bolo by preto neprimerané poškodeného zaťažovať,
keďže už stav poškodenia je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom, a požadovať od neho, aby
vyhľadával požičovňu podľa požiadaviek žalovaného. Výška priznanej škody predstavuje výdavky, ktoré
by poškodenému nevznikli, ak by mohol používať svoje vlastné motorové vozidlo. Pri určovaní výšky
škody sa vždy vychádza z konkrétnej, skutočnej škody, nemožno vychádzať z hypotetických výpočtov

žalovaného.

35. Tvrdenie žalovaného o neprimeranej dĺžke prenájmu náhradného vozidla nemá oporu v zistených
skutkových okolnostiach. Nájom za obdobie, kedy bolo vozidlo v autoservise, je totiž v príčinnej súvislosti
so vzniknutou škodou. Vozidlo bolo prevzaté do autoservisu dňa 29.05.2023 a následne opravené

vydané poškodenému dňa 03.07.2023. Nájom náhradného vozidla trval od 29.05.2023 do 28.06.2023.
Pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z hľadiska časového rozsahu ich vyjadrenia je
na mieste zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia poškodeného v možnosti
užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. Poškodený nemal možnosť ovplyvniť
dĺžku trvania opravy. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla pokrýva takmer celú dobu, počas ktorej bolo

poškodené vozidlo v autoservise. Nemožno od poškodeného spravodlivo žiadať, aby sa každodenne
dopytoval u servisu s požiadavkou prevzatia si vozidla. Doba nájmu teda rozhodne nebola ponechaná
na ľubovôli poškodeného. Súd konštatuje, že náhrada za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo
nebola priznaná za dobu dlhšiu, ako bol tento náklad účelný a nutný, t. j. vynaložený v príčinnej
súvislosti so vznikom škody, dopravnou nehodou, nakoľko súd priznal náhradu za zaplatené nájomné

za náhradné vozidlo len za dobu, po ktorú sa poškodené vozidlo poškodenej nachádzalo v servise v
priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Obmedzenie poškodeného pominulo až reálnym
odovzdaním opraveného vozidla, teda momentom, kedy poškodený mohol opäť disponovať svojim
vlastným opraveným vozidlom.Tneto moment nastal až dňom 03.07.2023. Žalovaný nepreukázal, že
by poškodený nejako prispel k navyšovaniu nákladov za prenájom náhradného vozidla, práve naopak

prenájom vozidla skončil ešte o pár dní skorej. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že poškodený
má nárok na prenájom náhradného vozidla v súlade s dĺžkou opravy podľa technológie opravy vozidla
danej výrobcom konkrétnej značky motorového vozidla. Rovnako tak súd považuje za bezvýznamné pre
prejednávanú vec závery žalovaného o primeranosti dĺžky prenájmu systémom B.. Tento systém totiž
neslúži na to, aby určoval, ako dlho má byť vozidlo v servise, a aká je primeraná doba nájmu. Vychádzať

z neho podľa presvedčenia súdu možno len v súvislosti so šetrením samotnej škody na vozidle, a to
s cieľom, aby si autoservisy neúčtovali neprimeraný rozsah prác. V žiadnom prípade však tento systém
nemôže určovať to, ako dlho by malo byť vozidlo v servise, keďže vopred nie je zrejmé, aké objektívne
okolnosti sa v rozhodnom čase vyskytnú (aktuálny počet opravovaných vozidiel, počet zamestnancov,
dodanie náhradných dielov a pod.). Žalovaný má objektívnu zodpovednosť pri refundácii nákladov

hradených z povinného zmluvného poistenia. Inštitút povinného zmluvného poistenia má slúžiť na to,
aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k odstráneniu nepriaznivých následkov
spôsobených škodovou udalosťou. V tejto súvislosti poukazuje súd na rozhodnutie Ústavného súdu SR
sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16.02.2023, z ktorého vyplýva, že: „Doba nájmu, za ktorú možno žiadať
náhradu sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Do doby nájmu treba

započítať napr. dobu vystavenia posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú
dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou
alebo obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia sú primerané, závisí od okolnosti jednotlivého
prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo
jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu“. Tento moment nastal

03.07.2023, čo nebolo sporné, bez toho, aby ho poškodený mohol akýmkoľvek spôsobom skrátiť alebo
predĺžiť.36. S poukazom na vyššie uvedené je tak za opodstatnenú dobu prenájmu podľa ustálenej judikatúry
potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu
poškodeného vozidla, pričom táto doba je v zmysle ust. § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z.

z. vymedzená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia a samotným poskytnutím
plnenia. To, či bolo v možnostiach autoservisu a pri zachovaní technologických postupov ukončiť opravu
poškodeného vozidla skôr, nie je pre toto konanie rozhodujúce, nakoľko uvedené nemožno pričítať
na ťarchu poškodeného, ktorý nemohol dĺžku opravy nijako ovplyvniť. Ak mal žalovaný počas, resp.
po vykonaní opravy námietky proti spôsobe, resp. dĺžke jej vykonania, uvedené mal riešiť priamo

s autoservisom, a nie na úkor poškodeného. Súd v tejto súvislosti opäť podotýka, že náhrada za
zaplatené nájomné za náhradné vozidlo nebola priznaná za dobu dlhšiu, ako bol tento náklad účelný
a nutný, t. j. vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody, ktorá škoda vznikla v dôsledku
dopravnej nehody, zapríčinenej klientom žalovaného. Súd totiž priznal náhradu za zaplatené nájomné
za náhradné vozidlo len za dobu, a to pokiaľ bolo vozidlo v servise v priamej príčinnej súvislosti so
škodovou udalosťou. Účelom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie

následkov, ktoré poškodenému vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou. Inštitút povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa
poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho
uspokojeniu. Je všeobecne známou obchodnou praxou, že autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo
až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie

krycieho listu, preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí. V
tomto smere teda nemožno poškodenému ani pričítať porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti (§
415 OZ), t.j. povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla, resp., aby sa nezvyšovala. Poškodený sa,
naopak, správal v prejednávanom prípade tak, aby k navýšeniu škody nedochádzalo, nakoľko ukončil
nájom o niečo skorej ako bolo jeho vozidlo opravené, avšak bolo to z dôvodu dodržania podmienky

dohodnutej v rámci zmluvy o nájme a k nej prislúchajúcim všeobecným obchodným podmienkam (bod
13. VOP). Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu
príčinnej súvislosti medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodenému inou „škodovou
udalosťou“, ktorú by bolo možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodenej či
tretieho subjektu (napr. autoservisu).

37. Súd žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ v
spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z zo súdom priznanej sumy 1.364,25 eur vo výške
5 % ročne od 27.11.2023 do zaplatenia, a to s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
309/2020 zo dňa 14.10.2021, nakoľko nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali odklon od v ňom

vysloveného právneho názoru. Žalovaný bol v omeškaní s plnením poistného
plnenia, nakoľko ho neposkytol v plnej výške. Vzhľadom na ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.
sa tak žalovaný s plnením peňažného plnenia dostal do omeškania po uplynutí 15 dní od rozhodnutia
poisťovne o likvidácii poistnej udalosti, ktorej šetrenie ukončil podľa oznámenia o poistnom plnení zo
dňa 13.07.2023. Poisťovňa mala poskytnúť poistné plnenie do 15 dní (t.j. do 28.07.2023 vrátane) a 16.

dňom (t.j. dňom 29.07.2023) sa dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia. Preto, pokiaľ
žalobca žiadal úroky z omeškania z časti neposkytnutého poistného plnenia od 27.11.2023, kedy už
bola poisťovňa preukázateľne v omeškaní, priznal mu ich súd tak ako si ich uplatnil.

38.Záveromsúduvádza,ženávrhžalovanéhonavykonanievýsluchupoškodenéhosúdnapojednávaní

zamietol, nakoľko uvedený dôkaz nepokladal za potrebný vzhľadom ku v konaní doposiaľ predloženým
listinným dôkazom, ktoré dostatočne ozrejmovali skutkový stav a výsluch poškodeného by tak nemal
žiaden prínos.

39. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.42. O trovách konania súd rozhodol v súlade s cit. ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal
voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

27C/50/2024

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

V Martine, dňa 03.02.2025

JUDr. Miriam Štillová
sudca