Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoR/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122202069
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:3122202069.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej, sudcu JUDr. Michala Tagaja (sudca spravodajca) a sudkyne JUDr. Danice Kočičkovej ako
členov senátu, v spore žalobcu: A. B., IČO: 41813766, nar.: 23.02.1972, 1. mája 591/65, 984 01 Vidiná,
občanSR,zast.Mgr.AndreaLegényová,advokátka,IČO:50849883,Komenského3,99001VeľkýKrtíš,
proti žalovanému: LAMELLAND, s.r.o., IČO: 36331350, Rybárska 1, 911 05 Trenčín, zast. Advokátska
kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., IČO: 47256907, Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 62Cr/5/2022-254 zo dňa 16. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o trovách konania m e n í tak, že žalovaný je povinný
z a p l a t i ť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

III. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do

3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej tiež aj ako „okresný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol tak,
že „Rozhodcovský rozsudok sp.zn. R 34/2020 zo dňa 16.02.2022 vydaný rozhodcom JUDr. Milanom
Vojtekom, LL.M., Jilemnického 30, Martin r u š í.“ (prvá výroková veta) a „Žalobcovi p r i z n á v a proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“(druhá výroková veta). Z jeho odôvodnenia
vyplýva, že
1.1 Žalobou (v znení opravy na č.l. 60) podanou dňa 29.03.2022 na Okresný súd Trenčín (Okresný súd
Trenčín postúpil spor dňa 02.06.2022 Okresnému súdu Banská Bystrica-pozn. odvolacieho súdu) sa

žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp.zn. R 34/2020 zo dňa 16.02.2022, vydaného
rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, LL.M., Jilemnického 30, Martin. Žalobu odôvodnil tým, že medzi
žalobcom a žalovaným došlo podľa tvrdenia žalovaného k prevzatiu tovaru a vystaveniu faktúry
č. 31160334 vo výške 2.712,30 Eur. Žalobcu navštívili zamestnanci spoločnosti PATRIOT GROUP,
s.r.o., známi svojimi svojskými spôsobmi vymáhania pohľadávok, keď v jej mene vyšlú ako zástupcov
„hrubokrkých“ vyholených 2-metrových chlapov, ktorí si vyhľadajú dlžnú osobu a s predpripraveným
formulárom sa ju snažia rôznymi nekalými spôsobmi presvedčiť, aby podpísala uznanie dlhu. Takýmto

spôsobom aj žalobca podpísal predpripravenú dohodu, avšak v rámci tejto dohody predmetný záväzok
neuznal a uviedol v ňom nasledovné: „neuznávam pohľadávku po 3 rokoch, nakoľko nemám podpísaný
dodací list a faktúru, čo ste mi poslali nemám ani v účtovníctve.“ Žalobca si v danom prípade neuvedomil
skrytý zámer spoločnosti PATRIOT GROUP, s.r.o., že v podpísanej dohode o neuznaní záväzku bolasubsumovaná aj rozhodcovská doložka. Žalobca ako osoba bez právneho vzdelania teda podpísal,
že neuznáva pohľadávku, ale neuvedomil si skutočný zámer spoločnosti, ktorým bolo podpísanie
a založenie právomoci konkrétnemu rozhodcovskému súdu. Neskôr žalobcu jeho syn informoval o

zablokovaní účtu-od exekútora zistil, že to je na podklade rozhodcovského rozsudku, netušil však
akým titulom, nič mu nebolo doručené. Žalobca neskôr zistil, že žalovaný podal dňa 09.06.2022 na
rozhodcovský súd žalobný návrh smerujúci k uhradeniu istiny 2.712,30 Eur s príslušenstvom, kde
bol ako žalovaný vedený syn žalobcu; rozhodca vydal dňa 01.07.2020 rozhodcovský rozsudok (ďalej
aj len ako „RR“) R34/2020, ktorým bol na zaplatenie pohľadávky zaviazaný syn žalobcu, a teda

žalobcovi nebolo nič doručované. Dňa 03.11.2020 bolo vydané rozhodcovské uznesenie R 34/2020,
ktorým sa zmenilo záhlavie RR, v ktorom došlo k nahradeniu dátumu narodenia z 30.09.1994 na
23.02.1972-takto došlo k úprave RR, kde návrh smeroval voči úplne inej osobe, synovi žalobcu, teda
žalobcovi nebola žiadna písomnosť doručená a tento sa v rozhodcovskom konaní nemohol náležite
brániťazaslaťsvojestanovisko/vyjadrenierozhodcovskémusúdu.Rozhodcovskékonaniebolovydaním
RR a rozhodcovského uznesenia (oprava dátumu narodenia) právoplatne skončené a na podklade

tohto rozsudku bola pred Okresným súdom Banská Bystrica vedená exekúcia sp.zn. 11Ek/1743/2020.
Exekúcia bola uznesením súdu zo dňa 27.10.2021 zastavená, proti čomu podal žalovaný (v postavení
oprávneného) sťažnosť, ktorá bola uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 11.01. 2022
zamietnutá; dňa 23.02.2022 bola žalobcovi doručená zásielka, ktorej obsahom bol RR sp.zn. 34/2020
zo dňa 16.02.2022, ktorého predmetom je totožný spor, ktorý bol právoplatne skončený a v ktorom sa

viedlo už aj exekučné konanie - v RR je uvedené, že návrh bol podaný dňa 09.06.2020, t.j. v rovnaký deň
ako bol podaný návrh, na základe ktorého bolo rozhodcovského konanie vedené proti synovi žalobcu.
Namietal,ženazákladetotožnéhonávrhubolivedenékonaniaprotidvomrozdielnymosobám(žalobcovi
a jeho synovi). Žalobca bol názoru, že to tak bolo, lebo pohľadávka proti nemu je premlčaná. Konanie
rozhodcovského súdu, ktorý koná v tej istej veci 2x a vydá v právoplatne skončenej veci nový RR v tom

istom znení ako určitú formu autoremedúry, označil za nezákonné. Ani po zrušení predchádzajúceho
RR a rozhodcovského uznesenia nebol žalobný návrh žalobcovi doručený, a teda ani v tejto fáze
rozhodcovského konania sa nemohol aktívne brániť. Rozhodcovský súd nemal právomoc vydať RR,
pretože rozhodcovská doložka je neplatným právnym úkonom. Jedná sa o typický formulárovú zmluvu,
ktorá nebola individuálne dojednaná, doložka je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,

jednásaoneprijateľnúzmluvnúpodmienku,vytvárajúcunerovnováhuvprávachapovinnostiach.Okrem
toho je rozhodcovská doložka neurčitá vo svojom predmete, keďže v nej nie je vymedzený právny vzťah,
ohľadom ktorého majú byť riešené spory v rozhodcovskom konaní. Poukázal na neexistenciu plnej moci,
ktorá by spoločnosť PATRIOT GROUP s.r.o. oprávňovala na uzavretie rozhodcovskej doložky. Zároveň
žalobca žiadal odložiť vykonateľnosť napadnutého RR;

1.2 žalobca predložil listinné dôkazy: upovedomenie o začatí exekúcie 199EX 668/20, Oznámenie o
jednostrannom zápočte pohľadávok z 08.02.2022, rozhodcovské uznesenie R 34/2020 z 03.11.2020,
Dohodu o neuznaní záväzku č. 10212019, RR R 34/2020 z 01.07.2020, Výzvu z 15.05.2019, RR R
34/2020z16.02.2022,výtlačokzosledovaniazásielky,UznesenieOSBB11Ek/1743/2020z27.10.2021,
Uznesenie OS BB 11Ek/1743/2020 z 11.01.2022; Návrh na zastavenie exekúcie sp.zn. 199EX 638/22,

Upovedomenie o začatí exekúcie sp.zn. 199EX 638/22;
1.3 okresný súd uznesením odložil vykonateľnosť napadnutého RR, proti ktorému uzneseniu podal
žalovaný odvolanie - odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil (č.l. 114).
1.4 V predmetnom odvolaní žalovaný poukázal na preklúziu námietok v zmysle §40 ods. 1 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej „ZoRK“), keď žalobca bol v rozhodcovskom konaní

pasívny, pričom zásielky mu boli zasielané na adresu uvedenú v živnostenskom registri a nesprávne
zapísaný údaj o mieste podnikania nemôže byť na ťarchu žalovaného; osočovanie splnomocnenca
žalovaného na správu a vymáhanie pohľadávok nebolo podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi.
Neuznanie záväzku nespôsobuje zánik takéhoto záväzku; tvrdenia o neumožnení oboznámenia sa s
Dohodou o neuznaní záväzku č. 10212019 nie sú pravdivé, predmetná dohoda bola doručovaná na

adresu miesta podnikania, žalobca ju nikdy nenamietal, avšak rovnako ju neprevzal; v súvislosti s
tvrdeniami žalobcu o „skutočnom zámere spoločnosti“ uviedol, že žalobca ako podnikateľ by mal konať
s dostatočnou odbornou starostlivosťou a uzatvárať len také zmluvy, ktorých obsahu rozumie; nie je
pravdou, že až do začatia exekúcie proti synovi žalobcu nebol kontaktovaný, žalovaný pred podaním
návrhu rozhodcovi dňa 22.05.2020 zaslal žalobcovi predžalobnú výzvu; počas celého rozhodcovského

konania mal žalovaný záujem konať so žalobcom, keď žalovaný v rozhodcovskom konaní bol okrem
mena a priezviska, nesprávneho dátumu narodenia identifikovaný tiež prostredníctvom IČO; k odvolaniu
pripojil listinné dôkazy: Uznesenie OS BB 5Ek/712/2022 z 10.11.2022, obálku s vrátenou zásielkou
„Dohoda č. 10212019, Predžalobnú výzvu z 20.05.2020 s podacím lístkom, výpis zo živnostenskéhoregistra. Následne k žalobe podal žalovaný vyjadrenie a domáhal sa zamietnutia žaloby; namietal
oneskorené podanie žaloby, keď lehota podľa §41 ZoRK je hmotnoprávna a v posledný deň lehoty
musí byť podaná súdu, ktorý je príslušný na prejednanie danej veci. RR bol žalobcovi doručený dňa

23.02.2022, ktorý žalobu podal na Okresnú súd Trenčín a Okresný súd Banská Bystrica ako kauzálne
príslušný súdu žalobu prijal až dňa 06.06.2022, teda po uplynutí prekluzívnej lehoty; zopakoval, že
žalobcovi bol poskytnutý dostatočný priestor na preštudovanie dohody, pričom táto mu po jej podpísaní
bola odoslaná poštovou prepravou, avšak žalobca si zásielku neprevzal. Dohoda je veľmi jednoduchá
a zrozumiteľná, pozostáva z jednej strany formátu A4 a štyroch článkov, pričom jeden z článkov je

pomenovaný Rozhodcovská doložka. Modifikácia dohody je možná v neobmedzenom rozsahu, k čomu
predložil dohodu uzatvorenú v odlišnej veci modifikovanú dlžníkom; žalobca bol v rozhodcovskom
konaní identifikovaný prostredníctvom IČO. Po zistení dátumu narodenia žalobcu bol vydaný opravný
rozhodcovský rozsudok v zmysle ustanovení zákona a Rozhodcovských pravidiel rozhodcu; odmietol
nadštandardný vzťah s rozhodcom; v súvislosti s námietkou premlčania uviedol, že hmotnoprávna
stránka veci nie je predmetom konania o zrušenie RR; ohľadom doručovania v rozhodcovskom konaní

poukázalnabod9.odôvodneniaRRasnahurozhodcuozabezpečeniedoručenialistínžalobcovioznačil
za dostatočnú; spoločnosť PATRIOT GROUP, s.r.o. bola žalovaným dňa 08.11.2017 splnomocnená
na správu a vymáhanie svojich pohľadávok, k čomu doplnil, že ak má byť rozsah splnomocnencovho
oprávnenia konať za splnomocniteľa obmedzený, tak musí byť toto obmedzenie výslovne uvedené v
plnej moci.

1.5 Okresný súd si od rozhodcu vyžiadal rozhodcovský spis a rozhodcovské pravidlá v zneniach
týkajúcich sa rozhodcovského konania. Potom čo predbežné prejednanie sporu neviedlo k zmiernemu
vyriešeniu veci, otvoril pojednávanie, na ktorom strany sporu zotrvali na svojej argumentácii.;
1.6 Za nesporné medzi stranami sporu okresný súd považoval, že „žalovaný podal dňa 09.06.2022 na
rozhodcovský súd žalobný návrh smerujúci k uhradeniu istiny 2.712,30 Eur s príslušenstvom, kde bol

ako žalovaný vedený syn žalobcu A. B. A.. a v danej veci rozhodca dňa 01.07.2020 vydal rozhodcovský
rozsudok R34/2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.07.2020 a vykonateľnosť dňa 12.07.2020
s tým že rozhodcovský súd zaviazal na plnenie syna žalobcu; následne bolo dňa 3.11.2020 vydané
rozhodcovské uznesenie R34/2020 z dňa 03.11.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.07.2020
a vykonateľnosť dňa 12.07.2020 - uvedeným uznesením došlo k úprave v záhlaví rozsudku zo dňa

01.07.2020 a to nahradenie dátumu narodenia syna žalobcu na dátum narodenia žalobcu; na podklade
uvedeného rozsudku bola voči žalobcovi vedená exekúcia Okresným súdom Banská Bystrica sp.zn.
11Ek/1743/2020, ktorá bola uznesením zo dňa 27.10.2021 zastavená, voči čomu oprávnený podal
sťažnosť, ktorá bola uznesením zo dňa 11.01.2022 zamietnutá; dňa 23.02.2022 bola žalobcovi doručená
listová zásielka, ktorej obsahom bol rozhodcovský rozsudok č. 34/2020 zo dňa 16.02.2022, ktorého

predmetom je totožný spor, na podklade ktorého bola vykonaná exekúcia, ktorá bola následne súdom
zastavená; pred doručením RR zo dňa 16.02.2022 nebol žalobcovi doručený žalobný návrh; strany
podpísali Dohodu o neuznaní záväzku č. 10212019 zo dňa 23.07.2019, pričom za žalovaného ju
podpísal konateľ jeho splnomocnenca, t.j. spoločnosti PATRIOT GROUP, s.r.o. bez toho, aby boli v
alternatívnych častiach preškrtnuté nevyhovujúce texty a doplnené nevyplnené časti; návrh formulárovej

dohody priniesli žalobcovi dvaja zamestnanci spoločnosti PATRIOT GROUP, s.r.o. do jeho predajne,
resp. kancelárie. Nepreukázali sa žiadnym splnomocnením, žiadnym poverením, žiadnym preukazom,
alebo dokladom totožnosti. Títo chlapi prišli v čiernom a povedali, že oni zastupujú žalovaného a že aby
žalobca s nimi uzatvoril dohodu o uznaní; dali mu k nahliadnutiu dohodu, kde žalobca hneď uviedol, že
už bol v komunikácii so žalovaným a poprel existenciu záväzku, keď nikdy neobdržal súvisiaci tovar a

faktúru, pričom faktúra mu bola doručená po nejakých cca 2-3 rokoch; zástupcovia spoločnosti pred ním
v dohode vyškrtli, že sa jedná o dohodu o zaplatení dlhu a uznaní záväzku a teda potvrdili jeho vôľu
a uviedli, že ak teda neuznáva ten záväzok, je dôležité, aby toto nejakým spôsobom deklaroval, a to
i svojím podpisom, tým pádom to bude uzavreté; jeden pán sedel oproti žalobcovi pri stole, druhý sa
prechádzal po kancelárii, žalobcovi to bolo nepríjemné, do kancelárie mu chodili aj zákazníci; žalobca

sa neoboznámil s obsahom dohody, lebo mu bolo povedané, že pre neho je dôležitá len bode 2.1
rukou vpísaná časť, kde je napísané, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť nasledovné, neuznáva záväzok
a vlastnoručne vpísal: neuznávam pohľadávku po 3 rokoch, nakoľko nemám podpísaný dodací list a
faktúru, čo ste mi poslali, nemám ani v účtovníctve. Následne túto dohodu podpísal, vlastnoručne dal
tam pečiatku a jednu kópiu mu nechali.“

1.7 Za sporné medzi stranami sporu okresný súd považoval, či k stretnutiu, na ktorom bol žalobcovi
predložený návrh formulárovej Dohody, vypracovaný spoločnosťou PATRIOT GROUP, s.r.o., došlo na
základe predchádzajúcej telefonickej dohody so žalobcom o takomto stretnutí.1.8 Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami obsiahnutými v súdnom spise a tiež pripojeným
rozhodcovským spisom R 34/2020 a konštatoval, že „z doručenky označenej ako „R 34/20
Rozhodc.rozsudok“ (v rozhodcovskom spise) zistil, že dotknutý RR bol doručený žalobcovi dňa

23.02.2022.Zvrátenýchobálokoznačených„R34/20Uzn.ozruš.RRapokrač.vkonaní+návrhnazruš.
+ žaloba + dôkazy“ adresovanej žalovanému na adresu trvalého pobytu a „R 34/20 Uzn. o zruš. RR a
pokrač.vkon.+návrhnazruš.+žaloba+prílohy“adresovanejžalovanémunaadresumiestapodnikania
(v rozhodcovskom spise) zistil, že obe zásielky boli rozhodcom odoslané dňa 26.01.2022 so skrátenou
úložnou dobou 5 dní, pričom prvá označená obálka sa vrátila s poznámkou „zásielka neprevzatá v

odbernej lehote“ a druhá označená obálka sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Rozhodca
zisťoval adresu na doručovanie žalobcu žiadosťami o súčinnosť zo dňa 30.01.2022 adresovanými
obci Vidiná a Generálnemu riaditeľstvu ZVJS. Rozhodca dňa 31.01.2022 spísal úradný záznam, v
ktoromskonštatoval,žebolavykonanáneformálnalustráciamiestatrvalého,resp.prechodnéhobydliska
žalobcu (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného) prostredníctvom Registra obyvateľov SR
(REGOB) a bolo potvrdené, že jeho trvalé bydlisko je na adrese 1. mája 591/65, Vidiná. Z poskytnutia

súčinnosti obce Vidiná zo dňa 22. 02 2022 doručenej rozhodcovi dňa 28.02.2022 (v rozhodcovskom
spise) súd zistil, že ku dňu jej poskytnutia má žalovaný trvalý pobyt na adrese: C., X. XXXX XXX/XX,
a to od 21.05.2018.“
1.9 Po právnom posúdení zisteného skutkového stavu dospel okresný súd k záveru, že žaloba je v
celom rozsahu dôvodná;

1.9.1 okresný súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalovaného o oneskorenom podaní žaloby,
pretože rozhodca o svojej právomoci rozhodol v RR; RR bol doručený žalobcovi dňa 23.02.2022 a
žalobca podal žalobu o zrušenie RR na súd dňa 29.03.2022, teda v zákonnej lehote podľa §41 ZoRK.
Napriektomu,žežalobcanepodalžalobunakauzálnepríslušnýsúdalepodaljunaOkresnýsúdTrenčín,
tento ju dňa 02.06.2022 postúpil Okresnému súd Banská Bystrica, pričom pri postúpení sporu ostali

právne účinky spojené s podaním žaloby zachované (§43 ods. 3 C.s.p.); skonštatoval, že na uvedenom
právnom posúdení súdu vychádzajúcom z §43 ods. 3 C.s.p. nič nezmenil žalovaným označený rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Cob/48/2019, ktorý sa týkal žaloby podľa §21 ZoRK, a teda
predmetom uvedeného konania nebola na rozdiel od prejednávaného sporu žaloba podľa §40 ZoRK,
ku ktorej sa krajský súd vyjadril len okrajovo;

1.9.2 okresný súd zistil porušenie práva na spravodlivý proces, resp. odňatie možnosti zúčastniť sa
rozhodcovského konania (§40 ods. 1 písm. a) bod 2 ZoRK) - postupom rozhodcu bola žalobcovi
zmarená možnosť podať žalobnú odpoveď (§18 ods. 4 ZoRK), keď mu pred doručením RR nebola zo
strany rozhodcu doručená žiadna písomnosť. Prvým úkonom rozhodcu voči žalobcovi bolo doručovanie
zásielky obsahujúcej Uznesenie o zrušení predchádzajúceho RR a o pokračovaní v konaní spolu s

návrhom na zrušenie RR a tiež žalobou s prílohami. Túto zásielku doručoval rozhodca žalobcovi na
dve adresy a obe sa vrátili rozhodcovi ako nedoručené. Z úkonov rozhodcu (opísaných aj v bodoch 3.
a 9. RR) nevyplýva, že by rozhodca pri doručovaní žaloby a ďalších písomností vynaložil primerané
úsilie (§25 ods. 1 ZoRK) na jej doručenie, predtým ako aplikoval fikciu doručenia. V úradnom zázname
rozhodcu síce rozhodca uviedol, že vykonal lustráciu v REGOB, ale z obsahu rozhodcovského spisu

to nevyplýva a nie je ani zrejmé, čo bolo myslené „neformálnosťou“ lustrácie. Rozhodca síce pro forma
žiadal o súčinnosť aj obec Vidiná, ale na jej odpoveď nečakal a vydal RR. Pri tvorbe rozhodcovského
spisu rozhodca postupoval minimálne zmätočne, keď listiny do neho nezakladal v časovej postupnosti
(až za odpoveďou z obce Vidiná doručenou dňa 28.02.2022 je v spise založený úradný záznam
rozhodcu z 31.01.2022 a RR z 16.02.2022). Z rozhodcovského spisu nevyplýva, že sa rozhodca pokúsil

o opätovné doručenie zásielky na adresu trvalého pobytu žalobcu, z ktorej sa rozhodcovi vrátila s
poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Rozhodca tak nepostupoval napriek tomu, že
zásielku doručoval len so skrátenou úložnou dobou 5 dní. Takýto postup pri doručovaní zo strany
rozhodcu nepovažoval okresný súd za vynaloženie primeraného úsilia v zmysle §25 ods. 1 ZoRK,
keď úložná doba 5 dní je tak neprimerane krátka, že napr. aj len pri bežnej týždňovej dovolenke

alebo inej podobnej neprítomnosti v mieste doručovania, môže dôjsť k zmareniu toho, aby žalovaný
v rozhodcovskom konaní bez vlastnej viny mal možnosť podať žalobnú odpoveď. K tomu došlo aj v
súdenom prípade, rozhodca nedôvodne aplikoval fikciu doručenia žaloby žalobcovi a vydal RR bez toho,
aby mal žalobca reálnu možnosť na žalobnú odpoveď. Fakt, že žalobca nerobil pri preberaní zásielok
obštrukcie je zrejmý aj z toho, že druhú jemu adresovanú zásielku zo strany rozhodcu (t.j. rozhodcovský

rozsudok) prevzal dňa 23.02.2022. Za situácie, keď žaloba nebola žalobcovi v rozhodcovskom konaní
pre krátku úložnú dobu doručená, nemožno konštatovať, že by došlo k preklúzii dôvodov na zrušenie RR
(§40 ods. 4 ZoRK), keďže žalobca nedostal skutočnú možnosť vzniesť svoje námietky v rozhodcovskom
konaní.1.9.3 Ako vyplýva z bodu 33. odôvodnenia RR, rozhodca odvíjal svoju právomoc rozhodnúť spor medzi
stranami práve (a jedine) z rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v čl. III. Dohody o neuznaní záväzku č.
10212019 zo dňa 23.07.2019 – okresný súd túto dohodu vrátane rozhodcovskej doložky vyhodnotil za

neplatnú, a to pre absenciu vôle žalobcu podľa §37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej aj len ako „OZ“) akýmkoľvek spôsobom meniť, resp. nahrádzať tvrdený záväzok so žalovaným
a aj pre absenciu vôle dojednať si rozhodcovskú doložku. Okolnosti uzatvorenia Dohody o neuznaní
záväzku uvedené žalobcom boli nesporné (§151 ods. 1, 2 C.s.p.) a z týchto okolností vyplýva, že
zamestnanci spoločnosti PATRIOT GROUP s.r.o., vymáhajúcej tvrdenú pohľadávku žalovaného proti

žalobcovi, sa snažili žalobcu zaskočiť a svojím postupom (hoc nenásilným) na neho vytvoriť tlak. Tento
tlak bol vytvorený neohláseným príchodom dvoch nepríjemne pôsobiacich mužov do priestorov žalobcu,
a to v čase, keď sa žalobca venoval svojím zákazníkom. Podľa týchto mužov mohla byť táto pre žalobcu
nepríjemná situácia vyriešená podpísaním vyhlásenia, že vymáhaný nárok neuznáva, čo žalobca aj
urobil. Je nelogické a vnútorne rozporné, aby žalobca na jednej strane v čl. II Dohody o neuznaní
záväzku vyhlásil, že záväzok neuznáva a zároveň v čl. I. (vyplnenom osobami konajúcimi v mene

žalovaného) proti sebe sprísňoval sankcie za neuhradenie takto neuznaného záväzku. Už len uvedené
samo o sebe potvrdzuje, že žalobca nemal záujem o sprísňovanie sankcií proti sebe. To isté platí aj
vo vzťahu k čl. III. Dohody o neuznaní záväzku, v ktorom je obsiahnutá rozhodcovská doložka - tým,
že žalobca výslovne neuznal dotknutý záväzok, nemal záujem ani na tom, aby sa takýto záväzok proti
nemu vymáhal v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom vybraným žalovaným, resp. spoločnosťou

PATRIOT GROUP s.r.o.. Túto absenciu záujmu, resp. vôle žalobca deklaroval aj v tomto súdnom konaní
o zrušenie RR. K rovnakému záveru, týkajúcemu sa Dohody o neuznaní záväzku uzatvorenej v mene
veriteľa spoločnosťou PATRIOT GROUP s.r.o. dospel aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp.zn.
17CoR/2/2023 zo dňa 29.05.2024. Okresný súd pritom zobral do úvahy aj fakt, že právny zástupca
žalovaného nevedel vysvetliť účel Dohody o neuznaní záväzku a ani vnútorný rozpor medzi čl. I. čl.

II. Dohody o neuznaní záväzku. Návrh dohody predloženej žalobcovi bol formulárového charakteru,
v ktorom bolo možné viaceré jeho časti dopĺňať, resp. vyberať z viacerých alternatívnych častí (napr.
názov). Mimo výslovného vyhlásenia žalobcu v čl. II, bod 2.1 Dohody o neuznaní záväzku, všetky
ostatné úpravy textu vykonávali osoby konajúce v mene žalovaného. Tieto osoby v rozpore s §43 OZ
nedbali pri úprave zmluvného vzťahu, aby sa odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov -

pri zohľadnení riadne prejavenej vôle žalobcu v čl. II, bod 2.1 dohody muselo byť osobám konajúcim v
mene žalovaného jasné, že žalobca nemá vôľu byť viazaný čl. I a čl. III. Dohody o neuznaní záväzku
a v tomto zmysle je potrebné právny úkon žalobcu aj vykladať (§266 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník, ďalej v texte aj len „ObZ“). Právny úkon žalovaného, realizovaný prostredníctvom
zamestnancov spoločnosti PATRIOT GROUP s.r.o., nepozostával len z písomnej Dohody o neuznaní

záväzku, ale aj verbálnych prejavov, pričom zákon chráni dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon
určený (§35 ods. 3 OZ).
1.9.4 Z úradnej činnosti bolo okresnému súdu známe, že spoločnosť PATRIOT GROUP s.r.o.
sa opakovane snaží zaskočiť ňou oslovovaných možných dlžníkov. Za takejto situácie nezohráva
rolu, že ide o podnikateľské subjekty. Napr. v konaní 62Cr/4/2023 pred Okresným súdom Banská

Bystrica žalobca vytýkal, že spoločnosť PATRIOT GROUP s.r.o. sa pochybnými a nátlakovými krokmi,
hraničiacimi s trestnou zodpovednosťou, snaží vymáhať neexistujúce pohľadávky. Žalobca mal za to, že
podvodným, nekorektným jednaním vymohol zástupca firmy PATRIOT GROUP, s.r.o. od neho podpis na
údajne „všeobecný“ dokument, kde žalobca mal podľa slov vymáhača vypísať len svoje vyjadrenie, že
pohľadávku neuznáva. Keďže sa žalobca vyjadril, že dlh neuznáva, neprikladal uvedenému dokumentu

žiadny právny význam, ktorý by zakladal práva a povinnosti. Súčasne sa nevedel riadne oboznámiť s
dokumentom, nakoľko mu to nebolo umožnené zbrklým a unáhleným správaním zástupcu PATRIOT
GROUP, s.r.o., a rovnako mu nebol vydaný ani žiadny rovnopis tohto dokumentu s tým, že mu bude
zaslaný poštou. Zástupca firmy PATRIOT GROUP, s.r.o. mu nedal priestor a ani čas na jeho prečítanie
tak, aby som si jeho obsah mohol uvedomiť. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy bolo na žalobcovi

vynútené ľsťou, podvodom. Takýto právny úkon nepožíva právnu ochranu a dojednanie o rozhodcovskej
zmluve je absolútne neplatné a v rozpore s verejným poriadkom. Dôvod neplatnosti vo vzťahu ku
žalobcovi je daný podľa zákonného ustanovenia §37 Obč. zák., §39 Obč. zák., §49a Obč. zák., a teda
uplatňované právo ako aj RR je v rozpore s dobrými mravmi. K uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy
a ani k založeniu žiadneho záväzku údajným úkonom o neuznaní dlhu nedošlo. Zdôraznil podvodné

praktiky spoločnosti PATRIOT GROUP, s.r.o., ktorá si svoje podnikanie zakladá na systéme klamania
a vynucovania pomocou právomocí konkrétneho rozhodcu. Pred OS Banská Bystrica prebehlo veľa
konaní a zrejme aj aktuálne prebiehajú konania, v ktorých sa žalobcovia domáhajú zrušenia RR,
ktorý bol vydaný v rozhodcovskom konaní založenom rovnako pochybnými rozhodcovskými zmluvamivynútenými firmou PATRIOT GROUP, s.r.o. a pravdepodobne rozhodnutými rozhodcom totožným s
rozhodcomvtomtokonaní.Poukázalnaprípad,kdetakmeršablónoviterovnakokonalizástupcoviafirmy
PATRIOT GROUP, s.r.o. ako aj totožný rozhodca - konanie OS Banská Bystrica sp.zn. 62Cr/8/2019, kde

Okresný súd Banská Bystrica zrušil RR rozhodcu JUDr. Milana Vojteka, LL.M. spis.zn. R 21/2019 zo dňa
07.10.2019. Aj v tomto konaní bolo rozhodcovské konanie založené na identickom postupe spoločnosti
PATRIOT GROUP, s.r.o. s použitím identických predpripravených blanketných zavádzajúcich listín a
zastúpeného totožným právnym zástupcom, pričom žaloba smeruje k totožnému rozhodcovi.
1.10 O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa zásady úspechu strán v spore v zmysle §255

ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len
ako „C.s.p.“) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§262 ods. 2 C.s..p.); skonštatoval, že „výrok o náhrade trov konania súd formuloval
obdobným spôsobom akým ho formuluje aj Najvyšší súd SR vo svojej aktuálnej rozhodovacej praxi,
pričom takýto spôsob rozhodovania o náhrade trov konania je ako vykonateľný akceptovateľný aj v
exekučnom konaní“.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie (v celom rozsahu) podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote
odvolanie a žiadal (odvolací návrh), aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu
zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania v celom rozsahu, alternatívne aby napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec súdu prvej inštancie vrátil na nové prejednanie veci a nové rozhodnutie,

pretože (odvolacie dôvody) súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§365 ods. 1 písm. b) C.s.p.); konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§365 ods. 1 písm. d) C.s.p.); súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§365 ods. 1 písm. f) C.s.p.), a rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 písm. h) C.s.p.).
V konkrétnostiach namietal že:
2.1 okresný súd nesprávne vyhodnotil otázku včasnosti podania žaloby; konštatovanie, že v rozhodnutí
Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Cob/48/2019 sa prejednávala žaloba o námietke nedostatku
právomoci rozhodcovského súdu podľa §21 ods. 4 ZoRK je síce správne, avšak z obsahu toho

rozhodnutia vyplýva a contrario, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku musí byť podaná na
kauzálne príslušný súd v lehote 60 dní; v uvedenej veci Krajský súd v Bratislave (bod 25 odôvodnenia)
konštatoval: „Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom tohto konania je žaloba na rozhodnutie o
námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu podľa §21 ods. 4 ZoRK, a nie žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa §40 ZoRK, kde sa priamo v tomto ustanovení vyžaduje podanie

žaloby na príslušnom súde....“ Podľa názoru žalovaného teda nemohol konajúci súd „odbiť“ námietku
žalovaného s tým, že krajský súd sa k tejto otázke vyjadril len „obiter dictum“, keď tu je jasne vyjadrený
právny názoru Krajského súdu v Bratislave, v zmysle ktorého žaloba o zrušenie rozhodcovského
rozsudku musí byť podaná na kauzálne príslušný súd v lehote 60 dní; rovnako tak žalovaný považuje
za nedostatočné zdôvodnenie odlišného názoru konajúceho súdu, keď sa tento vôbec nevysporiadal

z predloženým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 29Cr/4/2021 zo dňa 30.03.2023,
kde konajúci súd jednoznačne konštatoval nasledovné (bod 15 odôvodnenia): „Žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku žalobca podal dňa 23.01.2019 na kauzálne nepríslušný Okresný súd Trenčín,
ktorý následne predmetnú vec postúpil kauzálne a miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava V
dňa 12.04.2021, čo je dátum podania žaloby na príslušnom súde. Podľa príslušných ustanovení zákona

o rozhodcovskom konaní (§40 ods. 1, §41), žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať
napríslušnomsúdevlehote60dníododňadoručeniarozhodcovskéhorozsudkuprocesnejstrane,ktorá
žalobu podáva. Pokiaľ má žaloba vyvolať zamýšľané účinky, je potrebné, aby bola podaná v zákonnej
lehote na príslušnom súde, pričom pod príslušným súdom zákon rozumie súd vecne a miestne príslušný
na konanie v daných rozhodcovských veciach....“ Žalovaný má za to, že konajúci súd sa nedostatočne

vysporiadal s jeho námietkou, pričom rovnako nesprávne aplikoval ustanovenie §43 ods. 3 C.s.p., keď
podľa názoru žalovaného nie je možné subsidiárne použiť toto ustanovenie, keďže úprava uvedená v
zákone špeciálnom (ZoRK) je v ustanovení §40 ods. 1 a §41 upravená komplexne, a preto aplikácia
§43 ods. 3 C.s.p. je vylúčená;
2.2 existenciu dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa §40 ods. 1 písm. a) bod 2 ZoRK

okresný súd zdôvodnil v bode 15.1. až 15.6, kde v zásade uvádza, že žalobca (v postavení žalovaného
v rozhodcovskom konaní) sa nemal možnosť oboznámiť s doručovanou žalobou, a to vzhľadom na
krátku úložnú lehotu, pričom rozhodca nevynaložil primerané úsilie v súvislosti s doručovaním pred
tým, ako aplikoval fikciu doručenia. Žalovaný má za to, že prezentovaný názor súdu je taktiež právnenesprávny. Rozhodcovskou doložkou, ktorá bola súčasťou dohody sa jej účastníci dohodli, že konanie
bude prebiehať podľa rokovacích pravidiel uvedených na stránke D.. V zmysle predmetných rokovacích
pravidiel sa účastníci rozhodcovského konania dohodli aj na lehote úložnej doby doručovaných

písomností, pričom rokovacie pravidlá sú „predpisom“ špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu
C.s.p.. Je na vôli účastníkov rozhodcovskej zmluvy/doložky, akým spôsobom si dojednajú pravidlá
rozhodcovského konania, vrátane doručovania písomností. Pokiaľ okresný súd konštatoval, že úložná
doba je príliš krátka, v dôsledku čoho si žalobca neprevzal doručovanú žalobu s prílohami, žalovaný to
považuje len za subjektívne konštatovanie súdu, ktoré nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení.

Žalovaný zároveň zdôrazňuje, že predmet sporu, ktorý bol riešený v rozhodcovskom konaní bol
obchodnoprávny, pričom adresa pre doručovanie žalobcovi bola totožná ako jeho miesto podnikania.
Žalovaný má za to, že je spravodlivé požadovať od podnikateľov, aby si preberali poštu v mieste svojho
podnikania riadne, prípadne aby si preberanie poštových zásielok zabezpečili inak. Rovnako tak má
žalovaný za to, že okresný súd sa odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe konajúceho súdu, keď tento
v obdobných veciach v prípade namietania krátkej úložnej lehoty v rámci rozhodcovského konania nikdy

nekonštatoval porušenie zákona a z tohto dôvodu rozhodcovský rozsudok nikdy nezrušil;
2.3 okresný ďalej vo vzťahu k dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa §40 ods. 1 písm.
a) bod 3 ZoRK uvádza, že tento je daný z dôvodu absolútnej neplatnosti dohody ako aj rozhodcovskej
doložky, a to pre absenciu vôle žalobcu, vychádzajúc z „nesporných skutkových tvrdení“ ohľadne
uzatvorenia dohody. Žalovaný má za to, že jednak konajúci súd nesprávne vyhodnotil spornosť/

nespornosť skutkových tvrdení sporových strán, keď vôbec nereflektoval vlastné skutkové tvrdenia
žalovaného, uvádzané už v samotnom vyjadrení k žalobe, pričom podľa názoru žalovaného si konajúci
súd určil nesporné skutkové tvrdenia svojvoľne a účelovo, tak aby si mohol odôvodniť svoj záver o
existencii dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa §40 ods. 1 písm. a) bod 3 ZoRK;
2.4 taktiež sa v prejednávanej veci žalovanému javí, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

resp. rovnosť sporových strán pred súdom, keď konajúci súd svoje rozhodnutie odôvodnil aj tým, že sú
mu „z úradnej činnosti známe“ skutočnosti, „že spoločnosť PATRIOT GROUP s.r.o. sa opakovane snaží
zaskočiť ňou oslovených možných dlžníkov.....“ (celý bod 16.5 odôvodnenia). Podľa názoru žalovaného
takýto postup sudcu, kedy výslovne cituje odôvodnenia z vlastných rozhodnutí v iných veciach, v zásade
nahrádza procesnú aktivitu jednej sporovej strany, čím ju neprimerane zvýhodňuje a favorizuje;

2.5 žalovaný taktiež považuje za daný aj odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení
okresného súdu, keď tento vôbec nereflektoval existenciu princípu separability rozhodcovskej doložky
a zmluvy/dohody, v ktorej je táto doložka obsiahnutá, v dôsledku čoho bez ďalšieho považoval za
neplatnú aj túto rozhodcovskú doložku, čo malo nesprávne za následok pripustenie dôvodu na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa vyššie citovaného ustanovenia §40 ods. 1 písm. a) bod 3 ZoRK. V

tejto súvislosti žalovaný poukázal na komentované znenie ustanovenia §5 ZoRK (Gyárfáš/Števček a
kolektív, Zákon o rozhodcovskom konaní, Komentár, C.H.BECK, 1. vydanie 2016, str. 112 a nasl.) kde sa
uvádza: „ Odseky 2 a 3 ustanovujú tzv. doktrínu oddeliteľnosti, ktorá je spoločne so zásadou Kompetenz-
Kompetenz základným kameňom moderného arbitrážneho práva. Z hľadiska logiky rozhodcovského
konania ide svojím spôsobom o dve stránky tej istej mince. Ak by rozhodcovský súd nemohol posúdiť

svoju vlastnú právomoc, viedla by akákoľvek námietka nedostatku právomoci k preneseniu konania
pred všeobecné súdy. Ak by rozhodcovská zmluva bola automaticky neplatná bez ohľadu na platnosť
hlavnej zmluvy, v ktorej je obsiahnutá, nemohol by rozhodcovský súd rozhodovať o platnosti hlavnej
zmluvy a námietka jej neplatnosti by tak v konečnom dôsledku tiež viedla k presunutiu konania pred
všeobecné súdy...Oddeliteľnosť neplatných častí právneho úkonu je v slovenskom práve všeobecne

ustanovená aj v §41 OZ. Aplikácia tohto ustanovenia si však vyžaduje skúmanie, či daná časť právneho
úkonu je oddeliteľná. Pre rozhodcovské zmluvy platí, že sú oddeliteľné vždy a tento test nie je potrebné
skúmať. Podľa zásady oddeliteľnosti platí, že neexistencia, neplatnosť alebo neúčinnosť hlavnej zmluvy,
v ktorej je rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky obsiahnutá, nespôsobuje automaticky
neexistenciu,neplatnosťaleboneúčinnosťrozhodcovskejzmluvy.Dôvodneexistencie,neplatnostialebo

neúčinnosti sa musí špecificky vzťahovať na rozhodcovskú zmluvu ako takú. Či už ide o vady osoby,
vady vôle, vady prejavu vôle alebo vady obsahu právneho úkonu, konkrétna vada sa musí špecificky
vzťahovať na rozhodcovskú zmluvu. Je teda irelevantné, či je hlavná zmluva vrátane jej podstatných
náležitostí zaťažená akoukoľvek vadou, táto vada bez ďalšieho nespôsobuje neplatnosť rozhodcovskej
doložky obsiahnutej v hlavnej zmluve. Rozhodcovská doložka v zmluve má autonómiu charakteru

osobitnej zmluvy inkorporovanej do zmluvy hlavnej. Tento princíp je vyjadrený v ustanovení §5 ods.
2 ZoRK, ktorý nepriamo odkazuje na ustanovenie §41 Občianskeho zákonníka. Právna teória tento
režim označuje ako „doktrínu separability“ (Hučková, R., Treščáková, D., Zákon o rozhodcovskom
konaní. Komentár. Bratislava, Wolters Kluwer SR, s.r.o., 2018, s. 48). Podľa autoriek „Rozhodcovskázmluva zásadne pôsobí samostatne a má vlastný, na hlavnej zmluve nezávislý režim“. Gyárfáš označuje
túto dispozíciu ako „doktrínu oddeliteľnosti“, ktorá je spoločne so zásadou „Kompetenz- Kompetenz“
základným kameňom arbitrážneho práva (Gyárfáš J., Števček M. a kol. Zákon o rozhodcovskom konaní.

Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s. 112). Na obe zásady citovaní autori odkazujú aj v súvislosti s ich
zaradením do „Modelového zákona“ (modelový zákon UNCITRAL o medzinárodnej obchodnej arbitráži
prijatým Organizáciou Spojených národov v roku 1985). Gyárfáš ďalej uvádza, že „je irelevantné, či je
hlavná zmluva vrátane jej podstatných náležitostí zaťažená akoukoľvek vadou, táto vada bez ďalšieho
nespôsobuje neplatnosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v hlavnej zmluve“. Obaja autori odkazujú na

RozsudokNejvyššíhosouduČRsp.zn.29Odo1222/2005zodňa19.12.2007,ktorývodôvodneníokrem
iného uvádza: „Základním a nepominutelným předpokladem každého rozhodčího řízení je rozhodčí
smlouva. Smluvní praxe sice inklinuje více k tomu založit rozhodčí smlouvu právě jako součást textu jiné
smlouvy, nic to však nemění na tom, že i v případě rozhodčích smluv, jak je má na mysli ustanovení §2
odst. 3 písm. b) zákona, mohla by vždy být uzavřena rozhodčí smlouva jako smlouva zcela samostatná,
a to nejen z hlediska samostatné listiny, ale i v jiném čase než smlouva, ke které se váže. Platnost

rozhodčí smlouvy, i když má podobu jen rozhodčí doložky, je tak nutno vždy posuzovat jako smlouvu
zcela samostatnou, jen technicky vloženou do textu jiné smlouvy. Jelikož platnost rozhodčí smlouvy
nemůže být závislá na platnosti základní smlouvy a platnost rozhodčí smlouvy je nutno vždy posuzovat
zcela nezávisle na platnosti smluv, ze kterých spor, jenž má být posouzen, vyvěrá“. Žalovaný ďalej
vo vzťahu k záveru súdu o absolútnej neplatnosti Dohody poukazuje na Nález Ústavného súdu SR I.

ÚS 242/07 zo dňa 03.07.2008, bod 20. odôvodnenia v zmysle ktorého: „Ďalším základným princípom
výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý
neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp
autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska
funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné

a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z čl. 1 ústavy je taká prax, keď všeobecné súdy
preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom
neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.“ V zmysle citovaného nálezu Ústavného súdu je teda zrejmé, že
pri posudzovaní platnosti či neplatnosti Dohody, ktorej neplatnosti sa žalobcovia v konaní dovolávali, a
ktorú napokon konajúci súd aj konštatoval, je v prípade ak je prípustný výklad smerujúci k vysloveniu jej

neplatnosti a zároveň je prípustný výklad smerujúci k vysloveniu jej platnosti, vždy potrebné aplikovať
ten z výkladov, ktorý hovorí v prospech platnosti Dohody, pričom vzhľadom na špecifickosť prípadu,
kedy v podstate jeden právny dokument obsahuje dve samostatné, resp. oddeliteľné zmluvy, je potrebné
tento výklad aplikovať nie len vo vzťahu k celku, teda k tomuto právnemu dokumentu, ale aj vo vzťahu
k obom zmluvám (dohoda o neuznaní záväzku a rozhodcovská doložka) samostatne, čo konajúci súd

nespravil. Obdobne vo vzťahu k favorizácii platnosti rozhodcovskej zmluvy/doložky pred jej neplatnosťou
žalovaný poukazuje na Nález Ústavního soudu České republiky III. ÚS 1336/18 zo dňa 08.01.2019 bod
24. odôvodnenia v zmysle ktorého: „Výše uvedená teoretická i judikaturní východiska lze bezezbytku
vztáhnoutinanyníposuzovanouvěc.Obecnésoudyzamítlynávrhstěžovatelky(oprávněné)nanařízení
exekuce proti vedlejšímu účastníkovi řízení (povinnému), neboť rozhodčí doložku, která v jedné části

splňovala požadavky na ni kladené z pohledu transparentnosti (určovala konkrétního rozhodce JUDr.
Martina Doubravu, který měl spor rozhodovat), v druhé části však nikoliv (neboť ponechávala výběr
rozhodce na vůli jedné smluvní strany), považovaly za absolutně neplatnou jako celek (§39 obč. zák.).
K tomuto závěru dospěly i přesto, že daný spor nakonec skutečně rozhodoval rozhodce (JUDr. Martin
Doubrava), který byl z pohledu nároků kladených na transparentnost rozhodčích doložek určen v

rozhodčí doložce řádně. Uvedená situace představuje typický příklad, kdy by měl dostat přednost výklad,
který nezakládá neplatnost smlouvy (rozhodčí doložky) jako celku, před výkladem, který neplatnost
smlouvy zakládá. Postup obecných soudů je tak třeba hodnotit jako přehnaně formalistický, ve svém
důsledku zasahující do autonomie vůle smluvních stran.“;
2.6 odvolaním napádané rozhodnutie prvoinštančného súdu je prekvapivé, v značnej miere sa

odchyľujúce od ustálenej rozhodovacej praxe súdu konajúceho ako aj súdu odvolacieho - v
tejto súvislosti poukázal na Rozsudky OS BB sp.zn.63Cr/9/2017 zo dňa 10.06.2019, KS BB
sp.zn.41CoR/6/2019 zo dňa 20.11.2019, OS BB sp.zn.63Cr/4/2018 zo dňa 15.08.2019, KS BB
sp.zn.41CoR/1/2020 zo dňa 13.05.2020, OS BB sp.zn.63Cr/1/2019 zo dňa 07.05.2020, OS BB
sp.zn.63Cr/5/2015 zo dňa 27.08.2018, OS BB sp.zn.64Cr/9/2017 zo dňa 21.09.2018, KS BB

sp.zn.43CoR/1/2019 zo dňa 11.04.2019, OS BB sp.zn.60Cr/7/2017 zo dňa 22.11.2018, KS BB
sp.zn.41CoR/1/2019 zo dňa 30.05.2019, KS BB sp.zn.43CoR/5/2019 zo dňa 13.11.2019, OS BB
sp.zn.64Cr/10/2015 zo dňa 31.10.2017, KS BB sp.zn.43CoR/5/2018 zo dňa 31.05.2018.2.6.1 V uvedených konaniach bola okrem iného spravidla riešená taktiež otázka platnosti dojednanej
rozhodcovskej doložky, samotnej dohody ako aj platnosti pristúpenia konateľa spoločnosti k záväzku
spoločnosti. Z množstva uvedených rozhodnutí je podľa názoru žalovaného evidentné, že argumentácia

žalobcu v tomto konaní, ktorá je totožná s argumentáciou žalobcov v ostatných konaniach, nemôže
obstáť, pretože táto argumentácia bola opakovane konajúcim súdom riešená a vyhodnotená ako
nedôvodná. Je potom až zarážajúco prekvapivé, keď konajúci súd v odvolaním napádanom rozhodnutí
vyslovil presne opačný názor.
2.6.2 V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 39/2020 zo

dňa 17.06.2020, bod 44. odôvodnenia v zmysle ktorého: „Ústavný súd na poli obiter dicta dopĺňa, že
mu je známa nekonzistentná rozhodovacia činnosť okresného súdu pri riešení analogických otázok.
V tejto súvislosti ústavný súd už v minulosti vyslovil, že aj keď právne závery všeobecných súdov
obsiahnuté v rozhodnutiach nemajú charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v
obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, protichodné právne závery vyslovené v analogických
prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé

súdne konanie (III. ÚS 300/06). Pokiaľ súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už
bola právoplatne vyriešená podstatne odlišným spôsobom, bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal
so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1
ústavy a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy (III. ÚS 192/06). Potreba vysporiadať sa so známym rozhodnutím súdu v obdobnej veci z hľadiska

jeho dôvodov, pokiaľ príslušný súd dospeje následne k opačnému názoru, je súčasťou požiadavky na
dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia (II. ÚS 426/2012). Právna istota spolu s požiadavkou
ochrany legitímnych očakávaní principiálne neznamená právo účastníka konania na rovnaké právne
posúdenie jeho veci. Nesporne však znamená právo na vysvetlenie dôvodov, pre ktoré sa konajúci orgán
verejnej moci od stabilného, doteraz zastávaného právneho názoru odchyľuje (III. ÚS 51/2014).“

2.6.3 Podľa názoru žalovaného je vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax Okresného súdu Banská
Bystrica ako aj Krajského súdu v Banskej Bystrici, a rovnako tak aj vzhľadom na právny názor Ústavného
súdu, nemožno prejednávanú vec právne posúdiť odlišne od doteraz rozhodnutých vecí, pretože od
vydania týchto rozhodnutí nedošlo k žiadnej zásadnej legislatívnej zmene ani inej právnej skutočnosti,
ktorá by odôvodňovala iný než doposiaľ zaužívaný postup.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol „odvolanie zamietnuť“ a priznať žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%. V konkrétnostiach uviedol:
3.1 odkázal na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej na zachovanie lehoty na podanie úkonu na súd
stačí, ak sa písomný úkon odovzdal na poštovú prepravu v posledný deň lehoty. V zmysle §43 C.s.p.

ak súd postupom podľa §40 a §41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu
bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu; podľa §43 ods.1 C.s.p. právne účinky spojené s podaním
žaloby alebo iného podania zostávajú pri postúpení sporu zachované. Žalovaný vo svojom odvolaní
nesprávne uvádza fakty a to ohľadne skutočnosti, že nepríslušný súd Trenčín predmetnú vec postúpil
kauzálne a miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava V dňa 12.04.2021, čo je dátum podania

žaloby na príslušnom súde. Dátum podania žaloby je 29.03.2022; Okresný súd Trenčín postúpil miestne
kauzálnemu príslušnému súdu - Okresnému súdu Banská Bystrica žalobu dňa 06.06.2022;
3.2 žalobcovi nebola z rozhodcovského súdu doručená žaloba o zaplatenie 2.841,52 Eur s prísl., v
dôsledku čoho v danom spore nemohol k podanej žalobe zaujať svoje stanovisko a nemohol sa proti
uvedenej žalobe aktívne brániť; žalobcovi nebola pred podaním žaloby na rozhodcovský súd doručená

ani predžalobná výzva, založená v rozhodcovskom spise a pri ktorej sa nenachádza žiadna doručenka.
Rozhodcovsky súd na základe podanej žaloby, bez akéhokoľvek vyjadrenia žalovaného (v predmetnom
konaní žalobcu) vydal rozhodcovský rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, napriek skutočnosti, že
nebol žalovanému doručený, keďže bol doručovaný na adresu E. F. XXXX/XX, XXXXX G., kde žalobca
nemal evidovaný trvalý pobyt a ako to vyplýva z doručenky k predmetnému rozsudku, na doručenke

je uvedené „adresát neznámy“ a na ktorých nie je uvedené, že „neprevzaté v odbernej lehote resp.
adresát nezastihnutý“ a je tam jednoznačne uvedené „adresát neznámy“, čo znamená, že slovenská
pošta nevedela zásielku doručiť, z dôvodu, že adresát na uvedenej adrese nebýva a teda nemal reálnu
možnosť sa o zásielke dozvedieť a prevziať ju. V tomto smere je žalobca presvedčený, že ide o účelové
konanie, aby mu nebolo možné akúkoľvek poštu vydanú rozhodcovským súdom doručiť;

3.3 žalobca je toho názoru, že rozhodcovská zmluva uzavretá vo forme rozhodcovskej doložky v článku
III Dohody o neuznaní záväzku, nebola medzi zmluvnými (sporovými) stranami dojednaná platne a
rozhodcovským rozsudkom sa teda rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva.
Okresný súd v konaní zistil, za akých okolností došlo k uzavretiu Dohody o neuznaní záväzku, keďžalobca pred súdom vyložil svoj prejav vôle neuzavrieť dohodu so žalovaným ako veriteľom zastúpeným
splnomocnencom spoločnosťou PATRIOT GROUP, s.r.o.. Tento prejav vôle premietol do článku II
bodu 2.1. dohody, keď vlastnoručne do predtlačeného textu dopísal: „Neuznávam pohľadávku po troch

rokoch, nakoľko nemám podpísaný dodací list a faktúru, čo ste mi poslali nemám ani v účtovníctve",
pričom úmyslom takto prejavenej vôle nebolo dobrovoľne pristúpiť na plnenie záväzku špecifikovaného
v článku I dohody, ale deklarovať svoju vôľu ohľadne popretia akéhokoľvek záväzku. Takisto nebolo
úmyslom jeho prejavu vôle uzavrieť ani rozhodcovskú zmluvu vo forme rozhodcovskej doložky tak, ako
je táto upravená v článku III dohody, ktorá bola súčasťou Dohody o neuznaní záväzku spolu s ďalšími

predtlačenými časťami dohody. Dohoda o neuznaní záväzku je absolútne neplatným právnym úkonom
podľa §39 Občianskeho zákonníka, pretože svojím obsahom obchádza zákon. Žalobca považuje
dojednanie rozhodcovskej doložky v článku III. dohody za obchádzanie zákona, ktorým splnomocnenec
veriteľa - žalovaného spoločnosť PATRIOT GROUP, s.r.o. - týmto právnym prostriedkom sledoval účel
dosiahnuť prejednanie dojednaní, upravených v článku I dohody podľa osobitného zákona, t.j. zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, hoci predmet dohody v článku II bode 2.1. predstavoval

výslovne neuznaný záväzok, ktorý by mal byť za štandardných okolností prejednaný podľa príslušných
hmotnoprávnychaprocesnýchpredpisovpredvšeobecnýmsúdom.Absolútnaneplatnosťpôsobípriamo
zo zákona, od počiatku (ex tunc) a bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolá; právne
účinky takéhoto právneho úkonu ani nevzniknú, teda nedôjde k vzniku, k zmene, ani k zániku práv a
povinností, ktoré s nimi zákon spája. Okresný súd v konaní jednoznačne zistil, za akých okolností došlo

k uzavretiu Dohody o neuznaní záväzku ako aj to, že nebolo úmyslom prejavu vôle žalobcu uzavrieť ani
rozhodcovskú zmluvu vo forme rozhodcovskej doložky tak, ako je táto upravená v článku III dohody;
3.4 pokiaľ žalovaný uvádza, že okresný súd nesprávne vyhodnotil spornosť/nespornosť skutkových
tvrdení sporových strán, podľa žalobcu sa dodatočne vysporiadal s tvrdeniami oboch strán a vychádzal z
reálnezistenéhoskutkovéhostavuavykonanýchdôkazovvkonaní,správneurčil,žeDohodaoneuznaní

záväzku č. 1021/2019 zo dňa 23.07.2019 je absolútne neplatným právnym úkonom podľa §37 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ktorého právne účinky ani nevznikli, pretože tento právny úkon nebol urobený
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; právny úkon je nezrozumiteľný v tom smere, že aj keď článok
I dohody vymedzuje právny titul preukazujúci dlh a výšku, neobsahuje však lehotu na zaplatenie dlhu
a na druhej strane článok II bod 2.1. obsahuje dôvod neuznania záväzku, ale neobsahuje následky s

tým spojené. Vo všeobecnej rovine takýmito dohodami o neuznaní záväzku sleduje veriteľ vo väčšine
prípadov záujem dlžníka o mimosúdne vyrovnanie dlhu, v prípade žalobcu to však bol jednoznačný
zámer po vyplnení časti dohody a po oznámení jeho zámeru, že svoj záväzok neuznáva, opatriť túto
Dohodu o neuznaní záväzku jeho podpisom a takto tento dokument použiť v rámci rozhodcovského
konania s poukazom na predtlačenú rozhodcovskú doložku v článku III Dohody o neuznaní záväzku. V

zmluvách uzavretých na základe poctivého obchodného styku sa rozhodcovské doložky vzťahujú len na
spory zo záväzku založeného zmluvou, ktorej súčasťou je aj rozhodcovská doložka, k čomu v prípade
jednoznačne neuznania záväzku nedochádza, pretože tu nedošlo k novácii neexistujúceho záväzku;
3.5 k tvrdeniu žalovaného o porušení práva na spravodlivý proces, resp. rovnosť sporových strán pred
súdom, keď konajúci súd svoje rozhodnutie odôvodnil aj tým, že sú mu z úradnej činnosti známe

skutočnosti o PATRIOT GROUP s.r.o. uviedol, že okresný súd správne vyhodnotil skutočnosti a správne
uviedol vo svojom odôvodnení preukázané fakty na základe vykonaných dôkazov; žalobca poukázal na
rovnaký popis okolností, za akých došlo k podpísaniu Dohody o neuznaní záväzku aj v rámci konania
Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn.64Cr/2/20149, kde žalobca 2/ popísal priebeh, akým spôsobom
zástupcovia spoločnosti PATRIOT GROUP s.r.o. s ním uzavreli „Dohodu o neuznaní“ a tento popis

korešpondujespopisomtakmerobdobnejsituáciežalobcusozástupcamispoločnostiPATRIOTGROUP
s.r.o.;
3.6 poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.7 Cdo 12/2012 zo dňa 14.11.2012, podľa
ktorého „Simulácia (predstieranie) pri právnom úkone predstavuje rozpor (nezhodu) medzi vôľou a jej
prejavom. Simulovaný právny úkon môže trpieť vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne), alebo

tiež vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne). U simulovaného konania v ktorom
absentuje vážnosť vôle simulovaný právny úkon sa považuje podľa §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
za absolútne neplatný. V takom prípade simulovaný právny úkon nemá za následok vznik, zmenu
ani zánik práv alebo povinnosti. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex
lege), a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože

z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani
odpadnutím vady prejavu vole (konvalidáciou). Súd musí na túto absolútnu neplatnosť prihliadať, resp.
musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti. V situácii, kedy simulované konanie
vo svojej príčine (pohnútke) slúži k zastreniu iného právneho dôvodu, hovoríme o dissimulovanomkonaní. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, podmienkou však
je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov, a ďalej, že sú u neho splnené i ostatné
náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť (§41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka),

napr. že vyhovuje zákonu, že ho neobchádza, resp. sa neprieči dobrým mravom. Pokiaľ by bol sám
zastieraný právny úkon nedovolený, bol by rovnako neplatný (§39 Občianskeho zákonníka).“ Žalobca
nemal nikdy záujem uzavrieť žiadne uznanie dlhu, príp. nováciu záväzku so žalovaným. Neuznanie
záväzku jednoznačne nemôže zakladať nové práva a povinnosti, pretože sa jedná o prejav vôle, ktorým
bol samotný záväzok popretý, čo vyplýva už zo samotného názvu dohody. Dohoda o neuznaní dlhu

je z hľadiska zákona nepomenovanou (inominátnou) zmluvou a jej uzavretie nemá rovnaké následky
ako dohoda o uznaní dlhu. Dlh môže uznať jedine dlžník a je výlučne na jeho slobodnom rozhodnutí,
či k uznaniu svojho dlhu voči veriteľovi pristúpi alebo nie. Uznanie dlhu je jedným zo zabezpečovacích
právnych inštitútov pri vymáhaní pohľadávky a ak potenciálny dlžník svoj záväzok neuznáva a popiera,
je na potenciálnom veriteľovi uniesť bremeno dôkazu a preukázať dlh dlžníka iným spôsobom. Žalobca
sa však domnieva, že vzhľadom na uzavretie dohody o neuznaní záväzku došlo k tejto akceptácii tohto

stavu (neuznania záväzku) aj zo strany žalovaného v pozícii veriteľa. Uzavretá dohoda medzi žalobcom
a žalovaným má podobu formulárovej zmluvy, kde sa len dopĺňajú chýbajúce údaje jednej zo strán,
príp.je tam vynechaná časť na zaujatie stanoviska tejto strany (tak ako to bolo aj v tomto prípade), takto
pripravená a predtlačená listina vzbudzuje dojem simulovaného právneho úkonu, ktorým sa žalovaný
snažil nepoctivým spôsobom prostredníctvom splnomocnenca presvedčiť žalobcu k podpísaniu dohody,

ktorá by následne zakladala právomoc rozhodcovského súdu, v snahe následne prostredníctvom
rozhodcu neobjektívne a protiprávne vec riešiť mimo štandardný súdny proces s tým, že podľa žalobcu
žalovaným poverený rozhodca následne neobjektívnym spôsobom rozhodol v prospech žalovaného
a nevysporiadal sa nijakým spôsobom s argumentmi žalobcu. Rozhodcovský súd nemal právomoc
vydať rozhodcovský rozsudok, pretože rozhodcovská doložka, ktorou mala byť založená právomoc

rozhodcovského súdu na pre jednanie tejto veci, je neplatným právnym úkonom. Súd má povinnosť
skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej doložky a v prípade zisteného nedostatku v tomto
smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci neúčinnosť, a teda
nezáväznosť úkonu, ktorým mala byť medzi stranami dohodnutá rozhodcovská doložka Ak v tomto
prípade nedošlo platne k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský

súd a nemohol vydať ani rozhodcovský rozsudok. Ak by súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre
vydaniektoréhoneboladanáprávomocrozhodcovskéhosúdu,akceptovalbyvykonateľnosťrozhodnutia
vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného,
majúceho účinky paaktu.

4. V odvolacej replike žalovaný zotrval na svojej argumentácii; uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že
žalobca vo svojom vyjadrení neuvádza žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by sa žalovaný doposiaľ v
priebehu konania pred „súdom prvého stupňa“ nevyjadril, využíva svoje právo a k vyjadreniu žalobcu
sa vyjadrovať nebude.

5. Ďalšie relevantné podania strán neboli doručené.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu určenom §380 ods. 1,2 C.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle §385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. podľa
§387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil; druhý výrok o nároku na náhradu trov konania formálne

zmenil z dôvodu potreby jeho vykonateľnosti v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho
súdu SR.
6.1 Podľa §387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
6.2 Podľa §387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
6.3 Podľa §40 C.s.p., súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú
príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba

do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.
6.4 Podľa §43 ods. 1 C.s.p., ak súd postupom podľa § 40 a §41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne
postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí
len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.6.5 Podľa §43 ods. 3 C.s.p., právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú
pri postúpení sporu zachované.
6.6 Podľa §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

7. Krajský súd preskúmal odvolacie námietky, napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ako aj konanie,
ktoré jeho vydaniu predchádzalo a konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a
vyvodil z neho správny právny záver, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a nedopustil sa pochybení ani

v procesnom postupe, ktorým by znemožnil strane uskutočňovať jej patriace práva v takej miere, že
by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd neidentifikoval existenciu ani jedného
z možných odvolacích dôvodov v zmysle §365 C.s.p., a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku
I. podľa §387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil, osvojac si jeho presvedčivé odôvodnenie, na ktoré v plnom rozsahu
odkazuje a len zdôrazňuje nasledovné skutočnosti:
7.1 okresný súd dospel k správnemu záveru, že žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodcovského

rozsudku včas, tzn. v zákonnej lehote podľa §41 ZoRK; podľa predmetného ustanovenia žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Správne okresný súd zistil, že rozhodcovský rozsudok (RR) bol žalobcovi doručený dňa
23.02.2022, pričom žalobu o zrušenie RR podal na súde (Okresný súd Trenčín) dňa 29.03.2022, teda v

zákonnej lehote podľa §41 ZoRK; na uvedenom závere nemení nič ani tá skutočnosť, že žaloba nebola
podaná na príslušnom súde, pretože nepríslušný Okresný súd Trenčín postupom podľa §43 ods. 1
C.s.p. vec postúpil príslušnému súdu (Okresný súd Banská Bystrica) dňa 02.06.2022 a v zmysle §43
ods. 3 C.s.p. pri postúpení sporu ostali právne účinky spojené s podaním žaloby zachované; správne
sa okresný súd vysporiadal aj s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Cob/48/2019, na ktorý

žalovaný poukázal, pričom odvolací súd dodáva, že predmetné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave,
ale ani rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 29Cr/4/2021 zo dňa 30.03.2023, na ktorý žalovaný
taktiež odkazoval, nepredstavujú ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít, nie sú pre okresný
súd (ani pre odvolací súd) právne záväzné a okresný súd nemal povinnosť odôvodňovať svoj „odklon“
od týchto rozhodnutí, tak ako to má na mysli §220 ods. 3 C.s.p.;

7.2 správne okresný súd dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v čl. III.
Dohody o neuznaní záväzku č. 10212019 zo dňa 23.07.2019 (č.l. 11 a 11 pv - pozn. odvolacieho súdu),
od ktorej podľa bodu 33. odôvodnenia RR rozhodca odvíjal svoju právomoc rozhodnúť spor; v zhode
s názorom súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že táto rozhodcovská doložka (ako aj celá
Dohoda o neuznaní záväzku) je absolútne neplatným právnym úkon pre absenciu vážnosti vôle žalobcu

(§37 ods. 1 OZ) – pokiaľ žalobca na jednej strane v čl. II Dohody o neuznaní záväzku vyhlásil, že
záväzok neuznáva, nemal dôvod na druhej strane (a) v čl. I., ktorý doplnili do predtlače osoby konajúce
v mene žalovaného, proti sebe sprísňovať sankcie za neuhradenie takto neuznaného záväzku a (b) v
čl. III. Dohody o neuznaní záväzku nemal dôvod súhlasiť, aby sa takýto záväzok proti nemu vymáhal
v rozhodcovskom konaní, navyše pred rozhodcom, ktorého si sám vyberie žalovaný. Žalovaný pritom

nevedel vysvetliť, aký bol účel samotnej Dohody o neuznaní záväzku a nevedel vysvetliť ani vnútorný
rozpor medzi čl. I. čl. II. Dohody o neuznaní záväzku, na čo správne okresný súd poukázal.
7.3 Je tak evidentné, že u žalobcu absentovala vážnosť jeho vôle založiť právomoc rozhodcovského
súdu na rozhodnutie sporu medzi ním a žalovaným, ak údajný záväzok popieral a neuznával. Medzi
stranami tak nemohlo dôjsť a ani nedošlo ku konsenzu na založené právomoci rozhodcovského súdu,

rozhodcovský súd preto nemal právomoc na prejedanie sporu strán v rozhodcovskom konaní.
7.4 Odvolací súd dodáva, že neuznanie záväzku je jednostranným právnym úkonom „dlžníka“, nie je
naň potrebný súhlas „veriteľa“ a preto nebol dôvod, aby žalovaný vyžadoval na úkon neuznania záväzku
uzavretie dohody - táto skutočnosť tiež nasvedčuje tomu, že takýmto ľstivým spôsobom žalovaný od
žalobcu vylákal podpis na listine, kde bola inkorporovaná rozhodcovská doložka, čo však bolo v priamom

rozpore s vôľou žalobcu, ktorý zrejmým spôsobom deklaroval, že pohľadávku žalovaného neuznáva.
Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že Dohoda o uznaní záväzku (vrátane jej čl. III. –
rozhodcovská doložka) je absolútne neplatným právnym úkonom.
7.5 Už len z dôvodov, že (1) žaloba bola podaná včas a (2) rozhodcovská doložka (celá Dohoda
o neuznaní záväzku) je absolútne neplatným právnym úkon, na základe čoho nemal rozhodcovský

súd právomoc spor medzi stranami rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, bol daný dôvod na vyhovenie
žalobe žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku a preto nebolo potrebné, aby sa súd prvej
inštancie podrobne zaoberal aj ďalšími dôvodmi (porušenie práva na spravodlivý proces) na vyhovenie
žalobe; z uvedeného dôvodu sa odvolacími námietkami v tomto smere obšírne nezaoberal ani odvolacísúd, pričom len konštatuje, že argumentácia žalovaného, že „V zmysle rozhodcovskej doložky, ktorá
bola súčasťou dohody sa jej účastníci dohodli, že konanie bude prebiehať podľa rokovacích pravidiel
uvedených na stránke D.. V zmysle predmetných rokovacích pravidiel sa účastníci rozhodcovského

konania dohodli aj na lehote úložnej doby doručovaných písomností, pričom rokovacie pravidlá sú
„predpisom“ špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu C.s.p.. Je na vôli účastníkov rozhodcovskej
zmluvy/doložky akým spôsobom si dojednajú pravidlá rozhodcovského konania, vrátane doručovania
písomností.“ nemôže vo svetle absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky obstáť, pretože pre
neplatnosť právneho úkonu nedošlo ani k dohode na vyššie uvedených postupoch v rozhodcovskom

konaní, keďže rozhodcovský súd právomoc nemal platne založenú.
7.6 Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zohľadnil súdnou praxou formulovanú
požiadavku na prednosti zachovania platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou, v tomto
smere odvolací súd udáva, že skutkové okolnosti prejednávaného sporu a právne posúdenie veci
neumožňovalo dva rôzne výklady platnosti spornej dohody o neuznaní záväzku, pretože nedostatok
skutočnej a vážnej vôle žalobcu na jej uzavretí ako jednej z náležitostí platného právneho úkonu

spôsobuje neplatnosť dohody a rozhodcovskej doložky bez možnosti alternatívy.
7.7Knámietkežalovaného,ženapadnutýrozsudoksúdu prvejinštanciejevrozporesustálenousúdnou
praxou súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu v obdobných sporoch, a tiež s citovanými rozhodnutiami
Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, odvolací súd udáva, že z predložených a citovaných
rozhodnutí jednoznačne vyplýva rozdielnosť skutkových okolností oproti prejednávanému sporu - z

uvedeného dôvodu nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že napadnutý rozsudok nezohľadňuje
rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach, pretože v prejednávanom spore nešlo v tomto smere
o žalovaným tvrdenú obdobnú vec.
7.8 Pokiaľ sa žalovanému javí, „že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. rovnosť
sporových strán pred súdom, keď konajúci súd svoje rozhodnutie odôvodnil aj tým, že mu sú „z úradnej

činnosti známe“ skutočnosti, „že spoločnosť PATRIOT GROUP s.r.o. sa opakovane snaží zaskočiť ňou
oslovených možných dlžníkov...“a podľa názoru žalovaného „takýto postup sudcu, kedy výslovne cituje
odôvodneniazvlastnýchrozhodnutívinýchveciachvzásadenahrádzaprocesnúaktivitujednejsporovej
strany, čím ju neprimerane zvýhodňuje a favorizuje“, odvolací súd konštatuje, že aj táto odvolacia
námietka je nedôvodná. Využitie poznatkov súdu z jeho vlastnej rozhodovacej praxe je zákonom

(§186 ods. 1 C.s.p.) predpokladaný postup, kedy skutočnosti súdu známe z jeho činnosti netreba ani
dokazovať.

8. Sumarizujúc vyššie uvedené, odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky neboli dôvodné,
skutkové zistenia súdu prvej inštancie ako aj právne posúdenie veci ohľadne splnenia podmienok na

vyhovenie žalobe považuje odvolací súd za správne a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku
I. ako vecne správne potvrdil (výrok I.).

9. Odvolaním napadnutý (závislý) výrok II. o nároku na náhradu trov konania odvolací súd formálne
zmenil z dôvodu potreby jeho vykonateľnosti. Týmto výrokom okresný súd žalobcovi síce priznal nárok

na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu, neuložil však žalovanému povinnosť
tieto trovy konania zaplatiť (ani v akej lehote). Súdny úradník rozhodujúci postupom podľa §262
ods.2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia rozhoduje o výške náhrady trov konania, ale bez uloženia
povinnosti zaplatiť náhradu trov konania. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn.6Cdo/41/2016 zo dňa 25.05.2017 rozhodnutie o trovách konania, priznávajúce ich náhradu, musí

byť vykonateľné (§232 ods.1 C.s.p.), pretože podľa výslovného znenia §262 ods.2 C.s.p. rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník) už len o výške náhrady trov konania; súd prvej inštancie v rozhodnutí podľa
§262 ods.2 C.s.p. nemôže rozhodnúť o uložení povinnosti jednej sporovej strane zaplatiť náhradu trov
konania druhej sporovej strane. O povinnosti zaplatiť náhradu trov konania preto musí rozhodnúť súd,

rozhodujúci o nároku na náhradu trov konania podľa §262 ods.1 C.s.p. Tomu musí zodpovedať aj
formulácia tzv. náhradového výroku, t.j. musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu
trov konania s tým, že iba o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie (obdobne
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/83/2021 zo dňa 07.02.2024). Len takouto formuláciou
výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na

náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo
spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti.9.1 Odvolací súd preto v súlade s §388 C.s.p. zmenil výrok napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie o náhrade trov konania a určil lehotu 3 dní na plnenie od právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie o výške náhrady trov konania (výrok II.).

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle §396 ods.1 C.s.p. v spojení s
§255 ods.1 C.s.p. tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie náhrady trov odvolacieho konania žalobcovi
v rozsahu 100%, pričom o samotnej výške trov odvolacieho konania rozhodne súdny úradník súdu
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením. Lehotu na plnenie

odvolací súd určil na tri dni od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov
konania (výrok III.).

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá
veta C.s.p..

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 C.s.p.)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.