Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 26, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 26P/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225200259
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Rajňák

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1225200259.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II sudcom JUDr. Petrom Rajňákom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

I. J., narodená XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, matky: R. J., narodená
XX.XX.XXXX, bytom D.-R. K., toho času bytom Š. X, D., právne zastúpená advokátskou kanceláriou
AK ZAHRADNIK & Spol., s.r.o., so sídlom Námestie Mateja Korvína 1, Bratislava, IČO: 36 854 930, a
otca: Q. N., narodený XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, D., v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zveruje maloletú I. J., narodenú XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude
zastupovať a spravovať jej majetok.

II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej I. J., narodenej XX.XX.XXXX od 24.01.2025 sumou
260 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky.

III. Zročné výživné za obdobie od 24.01.2025 do 31.08.2025 v sume 1820 eur je otec povinný zaplatiť

matke naraz, do 15. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd stretávanie sa otca s maloletou I. J., narodenou XX.XX.XXXX neupravuje.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa cestou svojho právneho zástupcu návrhom doručeným na súd dňa 24.01.2025 domáhala,
aby súd zveril maloletú I. J.Ú. narodenú XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že maloletú
bude zastupovať a jej majetok spravovať matka. Žiadala, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu

maloletej výživným vo výške 250 eur mesačne vždy do 15 dní toho ktorého dňa v mesiaci vopred k
rukám matky počnúc dňom podania návrhu. Navrhla, aby súd upravil stretávanie sa otca s maloletou
tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou vždy v druhú sobotu v mesiaci od 14 00 hod do 16
00 hod. Miestom prevzatia a odovzdania maloletej bude miestu bydliska otca .

2. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej nie sú zosobášení a nežijú v spoločnej domácnosti. Ani
ona ani otec maloletej nemajú inú vyživovaciu povinnosť. Uviedla, že o maloletú sa od narodenia starala

prevažne ona, otec zabezpečoval starostlivosť o rodinu prevažne po finančnej stránke. Nadmerné
pracovné vyťaženie otca spôsobilo, že maloletá nemá s otcom vybudovaný úplný, hlboký a pevný vzťah.
Matka uviedla, že otca opakovane prosila a vysvetľovalo mu že je potrebné, aby bol častejšie doma as maloletou trávil viac času, aby si medzi sebou vedeli upevniť vzťah, uvedené však otec ignoroval, čo
spôsobilo stav, kedy maloletá nemá s otcom vybudovaný vzťah, ako by mal mať otec s dcérou.

3. Uviedla, že s otcom maloletej sa rozišli pred vyše dvoma rokmi, nakoľko začal mať problémy so
zákonom a ona nechcela maloletú vychovať v problémovom prostredí. Otec sa dostal do finančných
problémov a následne začal páchať trestnú činnosť. Podľa informácií, ktoré jej poskytol otcov brat mal
byť otec aj právoplatne odsúdený za trestný čin J. a trest odňatia slobody si mal vykonať údajne v S. N..
S ohľadom na skutočnosť, že otca krátko po ich rozchode zobrali do väzby a následne ho právoplatne

odsúdilibolarada,žeodotcamajúspolusmaloletoukľud,úpravuvýkonurodičovskýchprávapovinností
k maloletej v danom čase neriešila. Starostlivosť o maloletú ako tak po finančnej stránke dokázala
zvládnuť. Väčšie problémy sa začali objavovať po tom čo otca prepustili z väzenia. O jeho prepustení
ona ani dcéra netušili. Otec začal ju aj dcéru telefonicky kontaktovať, čo vyústilo až do nadmerného
obťažovania. Matka a dcéra si museli zmeniť telefónne číslo. Otec si nejako zistil adresu, na ktorú sa
presťahovali a začal ich na nej nepríjemne prekvapovať. Dňa 12.10.2024 otec dokonca prišiel ku nim

domov pod vplyvom omamných a psychotropných látok so slovami, že dcére priniesol nejaké oblečenie.
Na oblečení však boli ochranné čipy proti krádežiam. Keď si matka uvedomila, že oblečenie je kradnuté
povedala mu, že kradnuté oblečenie pre dcéru nechce a snažila sa zavrieť dvere do bytu, no otec do
dverí strčil nohu a aj napriek jej odporu sa dostal dnu do bytu. Následne začal v byte zapaľovačom páliť
bezpečnostné čipy. Podarilo sa jej zatelefonovať na políciu na základe čoho otec byt opustil, no ešte istú

chvíľu kopal a búchal do dverí a kričal. Potom utiekol. Podobné situácie sa stali viackrát.

4. Podľa matky sa jej maloletá zdôverila s tým, že otec ju čakal pri škole po vyučovaní a že sa jej javil nie
vždy pri zmysloch, preto má dôvodnú obavu z toho, že otec za maloletou chodí pod vplyvom omamných
a psychotropných látok. Maloletá sa navyše za otca hanbí, nakoľko ju čakal pred školou, otec sa

snaží maloletú pred spolužiakmi objímať za čo sa maloletá hanbí. Matka uviedla, že aj napriek tomu,
že maloletá nemala s otcom ideálne detstvo a otec ju dostal do nepríjemných situácii vie, že maloletá
má otca rada a chcela by s ním tráviť čas avšak na základe dohody medzi otcom a maloletou, čo však
otec odmietol rešpektovať. Maloletá sa matke opakovane zdôverila s tým, že otcovi povie, že by sa s
ním stretla cez víkend niekde na verejnosti a nie po škole v prítomnosti spolužiakov, no uvedené otec

nerešpektuje. Vzhľadom na to, že o uvedenej situácii sa s maloletou opakovane rozprávala a maloletá je
dostatočne rozumovo vyspelá a vie vyjadriť svoj názor a pochopiť celú situáciu, dohodli sa s maloletou,
že by sa s otcom stretávala vždy v jednu sobotu do mesiaca na pár hodín niekde na verejnosti. Matka
uviedla, že má zato, že uvedený rozsah styku bude dostatočný na to, aby bol zachovaný vzťah medzi
maloletou a otcom s ohľadom na otcovu trestnoprávnu minulosť.

5. Ako uviedla, o tom, ako otec funguje po prepustení z väzenia vie len veľmi okrajovo od otcovho
brata. Ten jej povedal, že otec u neho občas prespí a snaží sa nájsť si rôzne brigády. Otec sa nechce
zamestnať,nakoľkovprípade,akbysazamestnal,exekútorbyokamžitezačalsvýkonomexekúcii.Otec
nemá vlastné bývanie a iba veľmi ťažko sa vie postarať sám o seba. Odvtedy čo sa s otcom maloletej

rozišli si otec maloletej neplní vyživovaciu povinnosť. Za posledné 2 roky jej na maloletú prispel raz sumu
200 eur. Otec tvrdí, že si voči maloletej plní vyživovaciu povinnosť oblečením, ktoré maloletej prinesie,
pričom ako vyššie uviedla toto oblečenie je kradnuté. Uviedla ďalej, že maloletá býva spolu s ňou a s jej
partnerom v prenajatom byte v D., pričom nájomné predstavuje výšku 2200 eur mesačne. S partnerom
sú dohodnutí, že nájomné v plnej výške uhrádza on, ona hradí náklady na maloletú, domácnosť a stravu.

Celkové výdavky na maloletú matka uviedla vo výške 1404,66 eur za mesiac. Uviedla ďalej, že pracuje
akoJ.ajejčistýmesačnýpríjempredstavujesumupribližneokolo1500eur.Okremtohopoberáprídavky
na dieťa.

6. Poukázala na to, že otec si neplní vyživovaciu povinnosť k maloletej ani v zákonom určenom minime.

Z dôvodu jeho finančných problémov a exekúcii sa otec nechce zamestnať. Takéto konanie otca vôbec
nereflektuje na najlepší záujem maloletej. Tým, že otec nie je zamestnaný, maloletú ukracuje na jej
právach a otec tak sleduje iba svoj najlepší záujem a nie najlepší záujem maloletej dcéry. Otec je
schopný pracovať, vo vykonávaní práce mu nebránia žiadne zdravotné alebo iné dôvody. Uviedla, že
otec pracoval dlhé roky ako robotník na stavbách, preto určite počas tohto obdobia nadobudol v danom

odboreznačnéskúsenostianavykonávanieprácerobotníkabysanemalavyžadovaťakopodmienkana
zamestnanie ani bezúhonnosť. Okrem uvedeného je otec podľa živnostenského registra živnostníkom
a podľa živnostenského registra má mať viacero živností. S ohľadom na uvedené je potrebné pri určení
výšky výživného vychádzať aj z jeho daňových priznaní. Uviedla, že otec sa v súčasnosti vzdal svojhopríjmu dobrovoľne, pričom sa nepokúša nájsť si normálne zamestnanie, aby si mohol k maloletej riadne
plniť vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona. S ohľadom na vyššie uvedené matka má za to,
že tunajší súd by mal pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzať z princípu potenciality príjmu.

7. Uviedla, že otec maloletej je v produktívnom veku, má dobrý zdravotný stav, má bohaté skúsenosti
ako pracovník na stavbách, pričom po týchto pracovných miestach je stále veľký dopyt. Na internete sú
dostupné pracovné ponuky, kde sa pohybujú ponúkané mzdy medzi 1300 eur až 1400 eur mesačne v
hrubom. S ohľadom na vyššie uvedené by tak mohol otec mesačne približne dosahovať príjem vo výške

1000 až 1100 eur za mesiac. Podľa metodiky MSSR k určovaniu výživného by sa mal otec podieľať
na vyživovacej povinnosti k maloletej vo výške 24 % z jeho čistého príjmu čo by po aplikácii princípu
potencionality príjmu mohlo predstavovať sumu približne 250 eur. Matka je toho názoru, že daná výška
výživného by zodpovedalo schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca.

8. Právna zástupkyňa matky podaním doručeným na súd dňa 05.02.2025 súdu oznámila, že dňa

XX.XX.XXXX vydal Mestský súd Bratislava IV uznesenie č. k. XXP. X/.XXXX - XX, ktorým nariadil
neodkladné opatrenie a uložil otcovi povinnosť spočívajúcu v zákaze priblíženia sa k matke na
vzdialenosť menšiu ako 5 metrov s výnimkou vykonávania procesných úkonov súdu v priestoroch
budovysúdualeboprocesnýchúkonovvykonávanýchorgánmičinnýmivtrestnomkonaní.Uviedlaďalej,
že dňa 02.02.2025 prišla maloletá za matkou a veľmi plakala. Maloletá sa matke zdôverila, že otec si

odniekiaľ zistil jej nové telefónne číslo a opätovne ju začal cez telefón nadmerne obťažovať. Maloletá
matke ďalej uviedla, že ju otec stále nabádal k tomu, aby matke vo veľa veciach klamala. Maloletá sa
matke zdôverila, že otec ju čaká pred školou čoraz častejšie a vôbec nerešpektuje želanie maloletej,
aby ju pred školu nečakal. Z toho ako ju otec čaká pred školou, snaží sa ju objímať si z nej spolužiaci
robia ešte väčšiu srandu ako tomu bolo doteraz. Na základe nátlaku otca a jeho prenasledovanie sa

maloletá vyjadrila, že ona sa s otcom už nechce stretávať ani tak často ako sa naposledy rozprávali
a dohodli. Maloletá sa cíti počas stretnutí s otcom vystresovane a utrápene, nakoľko sa otec maloletej
nepýta na ňu, ale svoju pozornosť neustále sústreďuje iba na matku maloletej. Právna zástupkyňa matky
teda navrhla, aby bol otec oprávnený realizovať styk s maloletou vždy v druhú sobotu v mesiaci marec
od 14. hodiny do 16. hodiny, vždy v druhú sobotu v mesiaci jún od 14. hodiny do 16. hodiny, vždy v druhú

sobotu v mesiaci september od 14stej hodiny do 16. hodiny a vždy v druhú sobotu v mesiaci december
od 14. hodiny do 16. hodiny. Styk otca s maloletou sa bude realizovať vždy na verejnosti. Rešpektujúc
názor maloletej má matka za to, že uvedený rozsah styku bude dostatočný na to, aby bol zachovaný
vzťah medzi maloletou a otcom, pričom pri určovaní rozsahu styku otca s maloletou treba zohľadniť aj
otcovu trestnoprávnu minulosť.

9. V priebehu konania, na pojednávaní dňa 26.08.2025 právna zástupkyňa matky navrhla, aby súd zveril
maloletú do osobnej starostlivosti matky. Maloletú by mala zastupovať aj majetok spravovať iba matka.
Poukázala na to, že otec maloletej sa zdržiava na neznámom mieste, s matkou nekomunikuje, už teraz
bol problém riešiť situáciu pri prihlásení maloletej na I. školu. Ak by došlo k zdravotnému problému

u maloletej, mohla by mať matka problémy s poskytnutím súhlasu so zdravotnou starostlivosťou kvôli
tomu, že otec nekomunikuje. Navrhla určiť výživné vo výške 335 eur mesačne od podania návrhu,
pôvodne navrhované výživné v sume 250 eur ešte nezahŕňalo náklady na školné, ktoré bude matka
s maloletou mať. Žiadala, aby súd zohľadnil aj skutočnosť, že o maloletú sa stará iba matka, otec
sa o ňu nestaral vôbec, keď doniesol veci boli kradnuté. Súd by mal započítať na nájomné alebo na

náklady súvisiace s bývaním maloletej čiastku 120 eur mesiac. Nájomné v D. býva okolo 750 eur
mesačne vrátane energií. Navrhla, aby súd uznal náklady na bývanie aspoň sume 250 eur za mesiac
za predpokladu, že v byte bývajú 3 osoby.

10. Uviedla ďalej, že otec by ako stavbár mohol zarobiť aspoň 1100 eur mesačne v čistom. Uviedla, že

ak by súd súhlasil s návrhu matky na určenie výživného v sume 335 eur za mesiac a matka by podala
návrh na exekúciu, tak by mohla dostať vyššie náhradné výživné. Pokiaľ ide o stretávanie sa otca s
maloletou navrhla, aby sa otec s maloletou stretával tak ako je uvedené v návrhu zo dňa 05.02.2025.
Takúto úpravu navrhovali za situácie, keď otec maloletú čakával pred školou, v súčasnosti ju už pred
školou nečaká. Uviedla, že matka nevie, kde sa otec maloletej nachádza. Naposledy čakal maloletú

pred školu teraz v máji.

11. Matka maloletej na pojednávaní uviedla, že maloletá začne navštevovať I. I. V. školu. Na Š. školu ju
neprijali. Školné za mesiac bude 170 eur + predpokladá ďalšie náklady v súvislosti s triednym fondom,ktoré sa dozvie až na začiatku roka. Náklady na stravovanie maloletej odhadla na 250 eur mesačne.
Uviedla, že maloletá nemá osobitné požiadavky na stravovanie. Náklady na oblečenie a obuv odhadla
na 50 eur za mesiac. Drogériu a hygienu odhadla na 35 eur mesačne. S maloletou býva aj s jej

terajším priateľom v prenajatom byte. Výška prenájmu je 2200 eur mesačne. Náklady na nájomné platí
v plnej miere jej partner. Uviedla ďalej, že maloletá doteraz nemala žiadne krúžky, ale v budúcnosti ich
nevylučuje. Náklady na voľnočasové aktivity maloletej uviedla v sume 50 eur za mesiac, majú zahŕňať
bežné časové aktivity súvislosti s návštevou kina a podobne. Náklady na domácnosť v sume 50 eur
mesačnemajúzahŕňaťnákladynačistiaceprostriedky,pracieprostriedky,kapsuledoumývačkyavšetko

možné.Nákladynadovolenky matkauviedlavovýške100eurzamesiac.Sdovolenkamipomáhamatke
partner matky. Náklady na hračky majú zahŕňať napríklad náklady na knihy alebo slúchadla a uvádza
ich vo výške 30 eur mesačne. Náklady na mobil maloletej matka uviedla vo výške 20 eur mesačne. V
mimoriadnych výdavkoch má byť zahrnuté cestovné poistenie, keď išli na školské výlety + predstavenia.
Matka uviedla, že s maloletou chodia do divadla, kde lístok stojí aj 50 eur a toto všetko treba zarátať
do voľnočasových aktivít. Ďalšie náklady v súvislosti s maloletou matka neuviedla. Matka uviedla, že

robí J., momentálne je zamestnaná v D. T. zarába do 150 eur za mesiac, pretože pracuje malo hodín.
Málo hodín pracuje preto, že mal problémy s V.. Zníženú pracovnú schopnosť nemá. V spoločnosti D.
T. robí zhruba rok a pol. Rok dozadu pracovala na živnosť, vtedy zarábala od 900 do 1500 eur mesačne.
To bolo predtým ako ochorela. Matka uviedla, že bola chorá v auguste minulého roku. Nemá zníženú
pracovnú schopnosť potvrdenú lekárom. Matka uviedla, že sa stará o domácnosť. Do práce chodí asi

na 10 hodín týždenne. Jej priateľ podniká, matka nevie uviesť koľko mesačne zarába. Finančne jej
vypomáha priateľ, nevie uviesť, koľko peňazí jej priateľ mesačne na domácnosť prispeje, keď niečo
potrebujú tak idú nakupovať spolu. Matka uviedla, že otec maloletej sa v čase, keď žili spolu živil ako
robotník na stavbách, má základné vzdelanie.

12.Súdusanepodarilozistiťskutočnýpobytotcommaloletej.NaadreseuvedenejvsystémeREGOBbol
jeho pobyt neznámy, súd preto otcovi návrh doručoval a termín pojednávania oznamoval zverejnením
na úradnej tabuli súdu a na webstránke súdu dňa XX.XX.XXXX. Otec maloletý sa k návrhu nevyjadril a
súdneho pojednávania sa nezúčastnil. Súd preto vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

13. Kolízny opatrovník priebehu konania uviedol, že maloletú navrhuje zveriť do osobnej starostlivosti
matky, zastupovať maloletú a spravovať jej majetok by mala tiež matka, pretože otec v súčasnosti žije
na neznámom mieste. Výšku výživného ponechal na úvahe súdu. Pokiaľ ide o stretávanie sa otca s
maloletou navrhol ho neupraviť.

14. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletej, rodným listom maloletej, výpismi zo
živnostenského registra otca maloletej, daňovými priznaniami matky maloletej uznesením Mestského
súdu Bratislava IV č. k. XXP. X/.XXXX - XX, dokladmi o príjme matky, dohodu o pracovnej činnosti matky,
lekárskymi potvrdeniami, správou zo šetrenia pomerov na strane matky, zmluvou o štúdiu, odvolaním
proti rozhodnutiu o neprijatí uchádzačov na štúdium, ďalšími v spise založenými dokladmi a zistil

nasledovný skutkový a právny stav:

15. Z výpovede matky a z rodného listu maloletej mal súd preukázané, že maloletá I. J. narodená
XX.XX.XXXX je dcérou R. J. narodenej XX.XX.XXXX a Q. N. narodeného XX. XX.XXXX, ktorí sú
účastníkmi tohto konania.

16. Z daňového priznania matky za rok 2022 mal súd preukázané, že matka mala v roku 2022 úhrn
príjmov od všetkých zamestnávateľov vo výške 6833,87 eur.

17. Z daňového priznania matky za rok 2023 mal súd preukázané, že matka maloletej mala v roku 2023

príjmy vo výške 16 749,13 eur a výdavky vo výške 11 161,26 eur.

18. Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2024 mal súd
preukázané, že matka mala v roku 2024 daň vo výške 0 eur.

19. Z výpovede matky mal súd preukázané, že matka je zamestnaná v spoločnosti D. T. , priemerný
čistý mesačný príjem matky je podľa predložených potvrdení o výške mzdy za obdobie november 2024
až júl 2025 vo výške cca 100 eur za mesiac. Matka uviedla, že pracuje iba niekoľko hodín týždenne
kvôli zdravotnému stavu.20. Z výpovede matky a z dohody o pracovnej činnosti uzavretej medzi matkou a spoločnosťou D. T.
I..W..V.. dňa 02.10.2024 mal súd preukázané, že matka sa zamestnala v uvedenej spoločnosti ako J. na

dobu určitú od 02.10.2024 do 01.10.2025. Matka bude pre uvedenú spoločnosť vykonávať prácu najviac
10 hodín týždenne za mzdu 5 eur brutto za hodinu.

21. Z výpovede matky a z prepúšťacej správy B. R. C. D. mal súd preukázané, že matka maloletej bola
hospitalizovaná od XX.XX.XXXX A. XX.XX.XXXX. Mala zápal V.. V lekárskej správe nie je uvedené, že

by mala matka maloletej zníženú pracovnú schopnosť.

22. Z výpovede matky a z odvolania proti rozhodnutiu o neprijatí uchádzača na štúdium zo dňa
08.04.2025 mal súd preukázané, že maloletá I. nebola prijatá na štúdium na I. Š. na V. S. B. C. D. pre
nedostatok miesta.

23. Z výpovede matky a zo zmluvy už štúdiu na I. I. V. škole v D. mal súd preukázané, že maloletá I. bola
prijatá na I. I. V. školu H. C. D. na dennú formu štúdia, ročný príspevok za štúdium je vo výške 2040 eur.

24. Z výpisu zo živnostenského registra otca maloletej mal súd preukázané, že otec maloletej má
registrovaných viacero živností s miestom podnikania D. resp. I. Ľ., živnostenské oprávnenia sa týkajú

dokončovacích stavebných prác pri realizácii exteriérov a interiérov, kúpy tovaru, prípravných prác k
realizácii stavby, opracovanie drevnej hmoty.

25. Z dokladov nachádzajúcich sa v spise (číslo listu 46 až 60) mal súd preukázané, že voči otcovi
maloletej je vedených viacero exekučných konaní.

26. Z uznesenia Mestského súdu Bratislava IV č. k. XXP. X/.XXXX - XX U. A. XX.XX.XXXX mal súd
preukázané, že súd nariadil otcovi maloletej, aby sa nepribližoval k matke maloletej na vzdialenosť
menšiu ako 5 metrov s výnimkou vykonávania procesných úkonov súdu v priestoroch budovy súdu,
alebo procesných úkonov vykonávanými orgánmi činnými v trestnom konaní, alebo inými orgánmi

verejnej moci hoci v priestoroch nimi určenými.

27. Z údajov nachádzajúcich sa v registri Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že otec maloletej bol
od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v Ú. na C. T. V. I. kde zarábal približne 200 eur mesačne. Iné údaje
o príjme otca sa v registri Sociálnej poisťovne nenachádzajú.

28. Zo správy zo šetrenia pomeru zo dňa 04.04.2025 mal súd preukázané, že Úrad práce sociálnych
vecí a rodiny Bratislava vykonal dňa 28.03.2025 vopred ohlásenú návštevu domácnosti matky v mieste
jej aktuálneho bydliska v D. na adrese, ktorú matka žiada nezverejňovať a nesprístupňovať z dôvodu
bezpečnosti a ochrany vlastného zdravia a zdravia maloletej dcéry. Podľa správy matka, jej maloletá

dcéra a partner bývajú v prenajatom trojizbovom byte. Ide o novostavbu, ktorá je súčasťou bytového
komplexu nachádzajúceho sa v tichej lokalite D. - I. K.. Jedná sa o moderný, dispozične vhodne riešený
byt s rozlohou približne XXX metrov štvorcových. Maloletá I. má k dispozícii izbu s rozlohou približne 4
metre krát 5 metrov. Matka sa do bytu presťahovala v decembri 2024. Nájomné a náklady na prevádzku
bytu uhrádza partner mesačne vo výške 2200 euro. Maloletá I. uviedla, že navštevuje U.J. školu na W.

XX C. D.. Chodí do A. ročníka. Uviedla, že býva spolu s mamou a jej priateľom približne od novembra
2024. S priateľom matky má normálny bežný kamarátsky vzťah. Uviedla, že s otcom nie je v kontakte,
netrávia spolu voľný čas. Otec ju veľmi často vyhľadával, chodil ju čakať pred školu čo jej bolo veľmi
nepríjemné. Nadobudla dojem, že ju prenasleduje. Maloletá ďalej uviedla, že kým žili s otcom, príliš
sa jej nevenoval. Starala sa o ňu mama. Rodičia sa často hádali, robili žiarlivostné scény a keď bola

mama v práci otec máme často volal. Maloletá o matke uviedla, že sa o ňu dobre stará je milá a je
dobrá kuchárka. Vyjadrila želanie žiť s matkou, s otcom by jej stačilo stretávať sa 4 krát do roka, pričom
stretnutie s ním by sa uskutočňovalo na jednu až 2 hodiny.

29. Z verejne dostupných údajov na internete (napríklad www.oPeniazoch.sk) mal súd preukázané, že

výška čistej priemernej mzdy na Slovensku v stavebníctve je v druhom štvrťroku roku 2025 približne
1100 eur mesačne.30. Podľa ustanovenia článku 41 ods. 4 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich
výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

31. Podľa ustanovenia článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskompriakejkoľvekčinnostitýkajúcejsadetí,nechužuskutočňovanejverejnýmialebosúkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

32. Podľa ustanovenia článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, je zakotvená zásada, že obaja

rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich
prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným
zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

33. Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.
Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

34. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 veta prvá, druhá, štvrtá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa,
ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.
Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä
určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú

primerane.

35. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a
rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého

dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá
pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

36. Podľa § 62 odsek 2, 4 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará.

37. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

38. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

39. Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa .

40. Podľa článku 4 druhá veta C.m.p. ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho
najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach tykajúcich sa
priebehu konania a veci samej.

41. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

42. Podľa § 28 C.m.p. (prvá veta) navrhovateľ môže počas konania so súhlasom súdu meniť návrh na

začatie konania.

43. Podľa § 38 ods.1 C.m.p. ak je účastníkom (konania) maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne
svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.44. Podľa § 38 ods.2 C.m.p. názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a
vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

45. Podľa § 40 C.m.p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj
vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

46. Podľa § 116 C.m.p. ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom

konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho
význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

47. Podľa § 217 ods. 1 C.s.p. (prvá veta) je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

48. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloletá I. bola o konaní o úprave práv a

povinností rodičov k nej informovaná svojou matkou a kolíznym opatrovníkom. Podľa správy kolízneho
opatrovníka sa maloletá ku konaniu vyjadrila. Súd považoval vyjadrenie sa maloletej I. pred kolíznym
opatrovníkom za dostatočné, a v tomto konkrétnom prípade nepovažoval za potrebné maloletú
vypočúvať pred súdom. Súd je toho názoru, že participačné práva maloletej I. v prebiehajúcom konaní
boli teda dostatočne akceptované.

49. Súd konštatuje, že v konaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu nie je viazaný
návrhmiúčastníkovkonania,pretožetotokonaniemôžezačaťajbeznávrhu.Podľanázorusúdutedanie
jepotrebnérozhodovaťonávrhunazmenupetituktorýbolpodanýmatkouvpriebehukonaniaosobitným
uznesením, respektíve zamietať návrh v časti, v ktorej súd nevyhovel návrhu matky na určenie výšky

vyživovacej povinnosti.

50. Pri rozhodovaní o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky súd zobral do úvahy skutočnosť,
že o maloletú sa dlhodobo stará výlučne matka. Otec sa o maloletú zaujíma sporadicky, na jej výživu
a výchovu finančne neprispieva. Správanie sa otca voči maloletej nie je podľa maloletej v poriadku -

otec ju častými návštevami pred školou a snahou o fyzický kontakt (snaha o objímania) ktorý maloletá
odmietaskôrobťažoval,amaloletámalaztakéhotospôsobukontaktovaniesasotcomproblém.Súdmal
preukázané, že kvôli správaniu sa otca k matke maloletej bolo otcovi zakázané približovať sa k matke
maloletej. Podľa správy kolízneho opatrovníka má matka vytvorené riadne podmienky pre výchovu a
výživu maloletej. Súd preto maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky.

51. Pri rozhodovaní o zastupovaní maloletej a správe majetku súd zohľadnil argumentáciu matky a
jej právnej zástupkyne v tomto smere. Otec maloletej sa v čase rozhodovania súdu nachádzal na
neznámom mieste, matka maloletej mala problém pri zápise maloletej do školy, pretože nevedela na
akom mieste sa otec maloletej nachádza a nedokázala získať jeho súčinnosť. Súd je toho názoru, že

kvôli spôsobu života otca maloletej môžu takéto prípady nastať aj v budúcnosti. Súd preto rozhodol tak,
že zastupovaním maloletej a správou ich majetku zveril iba matke. Neznamená to však, že a rodičovské
práva a povinnosti otca boli obmedzené. Matka môže maloletú zastupovať a jej majetok spravovať sama
iba v bežných veciach.

52. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal v prvom rade z odôvodnených potrieb maloletej. Súd
je toho názoru, že náklady spojené s výchovou a výživou maloletej, ktoré uviedla matka súvisiace so
školným vo výške 170 eur za mesiac je potrebné uznať v plnom rozsahu. Matka maloletej preukázala,
že maloletú neprijali na štúdium na Š. I. škole preto musí navštevovať súkromnú I. školu s čím sú
nepochybne spojené zvýšené náklady na štúdium. Súd považuje za primerané aj náklady na stravovanie

maloletej vo výške 250 eur mesačne, náklady na ošatenie a obuv vo výške 50 eur mesačne, náklady
na drogériu a hygienu výške 35 eur mesačne, náklady na voľnočasové aktivity vo výške 50 eur za
mesiac, náklady na domácnosť vo výške 50 eur za mesiac, náklady na knihy a drobné výdaje súvisiace
s maloletou výške 30 eur za mesiac a náklady na ňom na mobil maloletej vo výške 20 eur za mesiac.
Súd nepovažuje za primerané náklady na dovolenky maloletej vo výške 100 eur za mesiac a náklady na

divadelné predstavenia vo výške 50 eur mesačne, ktoré uviedla matka. Súd podotýka, že tieto náklady
nie sú pre výchovu a vývoj maloletej nevyhnutné. Pokiaľ ide o náklady spojené s bývaním maloletej
mal súd preukázané, že v čase rozhodovania súdu býva matka v byte u svojho priateľa, matkin priateľ
hradí náklady spojené s bývaním v plnom rozsahu. Matka sa teda žiadnym spôsobom nepodieľa nanákladoch na bývanie maloletej. Úvahy právnej zástupkyne matky, že by mal súd z a uznať náklady na
bývanie maloletej vo výške 120 eur mesačne, respektíve 250 eur mesačne nie sú ničím odôvodnené,
vychádzať z hypotetickej výšky priemerného nájomného (ktorú právna zástupkyňa matky v priebehu

konania ani nepreukázala) nepostačuje. Je preukázané, že maloletá býva spolu s matkou u matkinho
priateľa a matka sa žiadnym spôsobom na nákladoch spojených s bývaním nepodieľa. Súd teda uznal
ako primerané náklady na výchovu a výživu maloletej náklady vo výške 655 eur mesačne.

53. Pri určení výšky výživného súd nemal k dispozícii žiadne údaje týkajúce sa príjmu otca maloletej.

Podľa vyjadrenia matky má otec maloletej základné vzdelanie a pracoval v čase ich spoločného života
na stavbách ako robotník. Z údajov nachádzajúcich sa v registri Sociálnej poisťovne nebolo možné
okrem príjmu otca, ktoré mal v čase, keď sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody žiaden príjem
otca zistiť. Z registra živností mal súd preukázané, že otec maloletej má v čase rozhodovania súdu o
výživnom registrovaných viacero živností spojených najmä so stavebnými prácami. Súd teda vychádzal
z potencionality príjmu otca maloletej.

54. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd
neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať
vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,

prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce ( pozri napríklad rozsudok KS Prešov č.k.: 8 CoP 3/2018,
rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. 2. 2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018).

55. Podľa verejne prístupných údajov nachádzajúcich sa na internete je priemerná čistá mesačná mzda
zamestnanca v stavebníctve v druhom štvrťroku roku 2025 vo výške približne 1100 eur za mesiac. Súd

je teda toho názoru, že otec maloletej by mohol zarábať aspoň toľko, koľko je priemerná mesačná mzda
zamestnanca v stavebníctve v čase rozhodovania súdu. Úvahy právnej zástupkyne matky o tom, že
otec by mohol pracovať ako stavebný robotník v zahraničí a zarábať tak viacej peňazí nie je možné
rozumným spôsobom odôvodniť. Pri použití metodiky Ministerstvo spravodlivosti pre určovanie výšky
výživného je v prípade maloletej I., ktorá mál v čase rozhodovania súdu XX rokov je výška vyživovacej

povinnosti otca určená dvadsiatimi štyroma percentami z výšky jeho čistého mesačného príjmu čo je v
tomto prípade približne 260 eur za mesiac.

56. Súd je toho názoru, že pri použití metodiky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pre
určovaní výšky výživného nie je potrebný presný matematický prepočet výšky vyživovacej povinnosti,

ktorý by vychádzal z čistého príjmu otca pri použití konkrétnej percentuálnej sadzby. Táto metodika bola
nepochybne vytvorená iba ako pomôcka pre súdy a výška výživného by mala rozumným spôsobom
oscilovať popri sume, ktorú sa vypočíta pri použití čistého mesačného príjmu otca, respektíve povinnej
osoby a príslušnej percentuálnej sadzby. Inými slovami, pri výpočte výšky výživného s použitím metodiky
Ministerstvo spravodlivosti nie je nevyhnutné vypočítať výšku výživného matematicky presne ako pomer

čistého priemerného príjmu povinnej osoby pri použití konkrétnej percentuálnej sadzby uvedenej v
tabuľke.

57. Súd zdôrazňuje, že na plnení si vyživovacej povinnosti voči maloletej sa musí podieľať aj matka
maloletej. Je nepochybné, že matka maloletej zabezpečuje maloletej prostredníctvom svojho priateľa

bývanie a osobne sa o ňu stará. Okrem toho však matka maloletej musí prispievať na výživu maloletej aj
finančnými prostriedkami. Pri určovaní výšky výživného súd zobral do úvahy aj potencialitu príjmu matky.
Podľa daňových priznaní za rok 2022 a 2023 mal súd preukázané, že matka ako živnostníčka dokázala
zarobiť nepomerne viac finančných prostriedkov ako je tomu v súčasnosti. Argumentácia matky, že v
súčasnosti nevie pracovať viac ako niekoľko hodín týždenne kvôli zdravotnému stavu nie je podložená

žiadnym relevantným lekárskym posudkom. Je pravdou, že matka maloletej bola kvôli problémom s V.
hospitalizovaná, súd však nemal preukázané, že by mala matka kvôli zdravotným problémom zníženú
pracovnú schopnosť. Podľa názoru súdu je teda matka schopná pracovať a zarábať aspoň toľko, koľko
zarábala v rokoch 2022 alebo 2023. Inými slovami, matka maloletej sa nemôže spoliehať iba na finančné
zabezpečenie ktoré jej poskytuje súčasný priateľ, ale musí sa snažiť o zabezpečenie prostriedkov

potrebných pre maloletú aj sama vlastnou prácou.58. Pri zohľadnení potrieb maloletej a pri zohľadnení potencionality príjmu otca a matky maloletej je súd
toho názoru, že vyživovacia povinnosť, ktorú určil otcovi maloletej v sume 260 eur mesačne dostatočne
pokrýva potreby maloletej spojené s jej výchovou a výživou v čase rozhodovania súdu.

59. Pri určení výšky zročného výživného súd zobral do úvahy skutočnosť, že otec maloletej od podania
návrhu na výživu maloletý žiadnym spôsobom neprispieval. Zročné výživné za obdobie od 24.01.2025
do 31.08.2025 v sume 1820 eur súd uložil otcovi maloletej zaplatiť naraz do pätnástich dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku. Súd je toho názoru, že za 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku bude mať

otec maloletej dostatok času na to, aby si finančné prostriedky v tejto výške zabezpečil a matke ich
zaplatil.

60. Súd neupravil stretávanie sa otca s maloletou v konkrétnych termínoch tak ako žiadala matka
maloletej. Súd je toho názoru, že maloletá, ktorá má v čase rozhodovania súdu XX rokov si môže sám
a slobodne určiť kedy a kde sa chce so svojím otcom stretávať a nie je potrebné aby bola zväzovaný

prísnymi termínmi, ktoré by určil súd. Je nepochybné, že XX ročné dieťa - ktoré je podľa slovenského
právneho poriadku trestne zodpovedné a ktoré môže za určitých okolností samo uzavrieť pracovnú
zmluvu - môže samo rozhodovať o tom kedy a ako sa bude stretávať so svojimi rodičmi. Dohovor
o právach dieťaťa a participačné práva dieťaťa upravené platnými právnymi predpismi Slovenskej
republiky takémuto názoru súdu jednoznačne prisvedčujú. Je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa

(ktoré má podľa názoru súdu vzhľadom na svoj vek dostatok schopností rozhodovať s kým a v akých
časových intervaloch sa chce stretávať a kde sa bude stretávať) aby o spôsobe stretávanie sa s rodičom,
ktoré mu nebolo zverené do osobnej starostlivosti rozhodol samo. Je na takomto rodičovi, aby si dokázal
k svojmu vlastnému dieťaťu sám nájsť cestu tak, aby sa s ním stretávať mohol, a aby sa s ním dieťa
stretávať chcelo.

61. V tejto súvislosti súd poukazuje napríklad na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.
IV. ÚS 276/2014-48 zo dňa 28.10.2014 podľa ktorého „ pojem najlepší záujem dieťaťa, ktorý je použitý
v čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, nie je v Dohovore o právach dieťaťa definovaný všeobecnými
kritériami ani vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam. Obsah tohto pojmu je možné interpretovať z obsahu

jednotlivých článkov vnímaných vo vzájomných súvislostiach v kontexte celého dokumentu. V súlade
s princípmi medzinárodného práva postupuje aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP") pri
interpretácii dohovoru, zvlášť ak ide o pravidlá týkajúce sa medzinárodnej ochrany ľudských práv (napr.
Neulinger a Shuruk v. Švajčiarsko, rozsudok zo 6. 7. 2010, bod 131) a rovnaký prístup je vlastný aj
ústavnému súdu pri konkrétnej kontrole ústavnosti. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre

(ibid.,bod135)konštatuje,žeexistuješirokýkonsenzus,ivrámcimedzinárodnéhopráva,ževovšetkých
rozhodnutiach týkajúcich sa detí musia byť rozhodujúcim hľadiskom ich najlepšie záujmy. Tento záujem
sa podľa ESĽP skladá z dvoch zložiek. Na jednej strane vyžaduje udržiavanie väzieb dieťaťa s jeho
rodinou, okrem prípadov, keď sa konkrétna rodina preukáže ako nevhodná. Z toho vyplýva, že rodinné
väzby môžu byť pretrhnuté iba vo veľmi výnimočných prípadoch a musí byť vykonané všetko v záujme

zachovania osobných vzťahov a ak je to vhodné, v záujme obnovy rodiny. Na druhej strane je v záujme
dieťaťa, aby bola jeho výchova zabezpečená v stabilnom prostredí a rodičom nemôže byť podľa čl. 8
dohovoru umožnené uplatňovať opatrenia, ktoré by mohli poškodiť zdravie alebo vývoj dieťaťa (ibid.,
bod 136). Článok 8 dohovoru tak vyžaduje zo strany orgánov verejnej moci rozhodovanie zachovávajúce
rovnováhu medzi záujmami dieťaťa a záujmami rodičov, osobitná pozornosť v tomto procese však musí

byť venovaná najlepšiemu záujmu dieťaťa, ktorý v závislosti na jeho povahe a význame môže prevážiť
nad záujmami rodičov (Sahin v. Nemecko, rozsudok z 8. 7. 2003, bod 66).

62. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 51 C.m.p.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).