Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Igor Valent

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9C/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425201869
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6425201869.1

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX
D. E. XXX, prechodne bytom F. XXXX/XX, XXX XX G. – H. I., právne zast.: PK law firm s. r. o., IČO:
54 231 191, so sídlom advokátskej kancelárie Konvenská 636/6, 811 03 Bratislava, v zast. JUDr. Pavol
Krajčík, advokát, proti žalovanému: A. E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. K. XXX/XX, XXX XX
L. M. C., o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci uloženia zákazu žalovanému :

a) priblížiť sa k maloletému E. na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov,
b) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktovať maloletého
E.

v y l u č u j e na samostatné konanie.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

III. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) bol dňa 11.08.2025 doručený
návrh žalobkyne A. B. C. (ďalej len „žalobkyňa“) na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa
žalobkyňa domáha, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v tom znení, že : 1/ zakáže žalovanému A.
E. C. (ďalej len „žalovaný“) priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov, 2/ zakáže
žalovanému priblížiť sa k maloletému E. (ďalej aj „maloletý“) na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov,
3/ zakáže žalovanému písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami

kontaktovať žalobkyňu a maloletého E., 4/ žalobkyni prizná nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %.

2.1 Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila hlavne tým, že je bývalou manželkou žalovaného, ich manželstvo
bolo právoplatne rozvedené, a to rozsudkom okresného súdu č.
k. 26P/98/2018-494 zo dňa 06.11.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

11CoP/6/2019-716 zo dňa 28.03.2019. Maloletý bol na čas po rozvode manželstva zverený do osobnej
starostlivosti žalobkyne – matky maloletého, ktorá je oprávnená ho zastupovať ako aj spravovať jeho
majetok v bežných veciach. Počas trvania manželstva žalobkyňa so žalovaným nadobudli do vlastníctva
nehnuteľnosti - rodinný dom s pozemkami, nachádzajúce sa v okrese L. M. C., N. O. D. E., na adrese
trvalého pobytu žalobkyne t. j., na adrese XXX XX D. E. XXX. V tomto rodinnom dome žalobkyňa
spoločne so žalovaným a maloletým E. bývali do ich náhleho odchodu zo spoločnej domácnosti dňa

30.06.2018 po fyzickom útoku žalovaného na žalobkyňu, po ktorom mal následne žalovaný súdom
vydaný zákaz vstupu do predmetnej nehnuteľnosti formou neodkladného opatrenia (uznesenie vydanéokresným súdom č. k. 7C/23/2018-34 zo dňa 14.08.2018) a následne aj rozhodnutím vo veci samej do
právoplatného rozhodnutia v konaní o vyporiadanie BSM vedeného Okresným súdom Žiar nad Hronom
pod sp. zn. 5C/7/2019. Predmetné nehnuteľnosti sú vo vlastníctve žalobkyne po právoplatnom skončení

konania o vyporiadanie BSM (odo dňa 12.02.2025) vedeného Okresným súdom Žiar nad Hronom pod
sp. zn. 5C/7/2019, pričom žalobkyňa má i s maloletým nahlásený trvalý pobyt v tomto rodinnom dome
v Dolnej Trnávke, pričom prechodne počas týždňa bývajú od roku 2022 v Bratislave, kde mali po
negatívnomsprávanížalovanomvočižalobkyniavočimaloletémuujsť,kdežalobkyňapracujeamaloletý
navštevuje školu. O týchto negatívnych skutočnostiach voči žalobkyni a maloletému, vypovedal maloletý

na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislava I dňa 01.08.2025, kde vystupuje maloletý ako
oznamovať a bola spísaná zápisnica o trestnom oznámení Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v
Bratislave I pod ČVS: ORP-530/X-VYS-B1-2025, ktorá je súčasťou tohto návrhu i ako príloha. Maloletý
pri podaní trestného oznámenia uviedol hlavne to, že : 1/ keď mal asi a až tri a pól roka, otec ho dával
spať, pričom maloletý ležal na manželskej posteli spolu s otcom, pričom maloletý uviedol, že ho otec
hladkal po „pipiku“ až po stehno, trvalo to asi 5 minút a vyvolal u maloletého pravdepodobne aj erekciu;

2/ keď mal maloletý asi tri a pól až 4 roky, pri sprchovaní mu otec vošiel prstom do análneho otvoru, 3/
v zime v roku 2016 ho otec volal na záchod, kde sedel s mobilom v ruke, ktorý si mal držať nad penisom,
maloletému na ňom niečo ukazoval, pričom mal pozerať maloletému na nohy, na oblasť stehna na penis
a keď chcel maloletý odísť, žalovaný od neho vyžadoval pusu a keď mu ju maloletý nechcel dať, tak sa
mal žalovaný nahnevať a tak mu maloletý pusu dal a žalovaný mal spraviť, že „muea“, následne mal

maloletý odísť; 4/ v roku 2018 mal žalovaný vtrhnúť do ich rodinného domu, žalovaný si mal kľaknúť
a žiadať od maloletého pre tatíka pusu a keď mu ju maloletý odmietol dať, mal sa nahnevať, vtedy sa mal
maloletý zľaknúť a dať mu pusu, pričom žalovaný mal mať otvorené ústa a sliny žalovaného sa dostať do
úst maloletého. Naposledy sa mal maloletý stretnúť so žalovaným asi v roku 2022. Maloletý pri podaní
trestného oznámenia uviedol, že žalovaný mal byť voči nemu násilný a keď mal maloletý niečo urobiť,

prehol ho žalovaný cez koleno a búchal ho silno po zadku, pričom násilne sa mal správať i voči žalobkyni,
ktorú fyzicky napádal – napr. ju buchol do oka, kopol do rebra, žalovaný mal žalobkyňu škrtiť. Maloletý
sa mal žalovaného báť, pretože mal na neho kričať a mal maloletého i žalobkyňu prenasledovať. Pri
podaní trestného oznámenia poukázal i na situáciu, že maloletý mal ísť do školy prírody, čo bolo známe
i žalovanému a deň na to, ako tam mal maloletý byť, vyskytol sa na miestach, kde mal byť maloletý,

i žalovaný, čo je maloletému známe z príspevku žalovaného uverejnenom na facebooku.
2.2 Žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla, že vníma vážne nebezpečenstvo zo strany žalovaného pre
žalobkyňu i maloletého, a to vzhľadom ich dlhotrvajúcu ťažkú situáciu, v ktorej sa roky nachádzajú
s poukazom na to, že ona i maloletý majú strach zo žalovaného, čo uviedol maloletý i v zápisnici
o trestnom oznámení zo dňa 01.08.2025 a to vzhľadom na doterajšie správanie žalovaného voči

maloletému a žalobkyni a vzhľadom na skutočnosť, ktorá nastala, a to podanie trestného oznámenia
maloletým na žalovaného.
2.3 Maloletý má vynikajúce školské výsledky, vzorné správanie, dokonca s pochvalou za udržiavanie
priateľskej atmosféry v triede, nachádza sa v citlivom období adolescencie, ak by v tomto období utrpel
psychickú alebo fyzickú traumu, riziká pre jeho vývin sú reálne a vážne (znovu prežívanie traumy,

nočné mory, flashbacky, výbuchy hnevu, úzkosť, strata záujmu, vyhýbanie sa škole, psychosomatické
prejavy, sebapoškodzovanie až tragické riziká), mal byť svedkom násilného správania na žalobkyni.
Žalobkyňa uviedla, že potrebuje ochranu bezpečia, telesnej a duševnej integrity rovnako ako maloletý, o
maloletého sa sama stará, pričom je vážne ohrozená vzhľadom na predchádzajúce konanie žalovaného
voči nej i maloletému. Podľa názoru žalobkyne existujú vážne dôvody domnievať sa, že ona i maloletý

môžu utrpieť ujmu po psychickej, ako aj telesnej stránke, v prípade vyhľadania ich osôb zo strany
žalovaného, či kontaktu z jeho strany, pričom existuje vysoká pravdepodobnosť možnosti protiprávneho
konania žalovaného, keďže oznamované skutočnosti maloletým sú vážneho charakteru. Žalobkyňa a
maloletý E. žijú v neustálom strachu o svoju bezpečnosť. Žalobkyňa vyjadrila dôvodnú obavu o svoj
život a zdravie a o život a zdravie maloletého a uviedla, že nevie, čoho bude žalovaný schopný, keď

sa dozvie o podaní trestného oznámenia na polícii dňa 01.08.2025, pričom je predpoklad, že žalobkyňa
bude v danej veci vypovedať ako svedok, pričom aj z tohto dôvodu podáva žalobkyňa tento návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný zatiaľ nemá vedomosť o tom, že maloletý podal trestné
oznámenie na polícii, preto týmto podaním chce žalobkyňa zabrániť tomu, aby jej i maloletému žalovaný
nejakou formou ublížil, keď sa o podanom oznámení dozvie. Z uvedených dôvodov je potreba vydania

neodkladného opatrenia. Žalobkyňa poukázala i na skutočnosť, že voči žalovanému je vedené trestné
konanie, ktoré sa vedie na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 4T/24/2025.2.4 Žalobkyňa sa v súvislosti s podaním trestného oznámenia obáva, že ju bude žalovaný kontaktovať v
mieste kde s maloletým býva a môže jej alebo maloletému ublížiť. Nariadením neodkladného opatrenia
bude naplnená požiadavka ochrany života, zdravia a psychickej integrity žalobkyne i maloletého.

2.5 Súčasťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli i prílohy, a to : 1/ uznesenie o
neodkladnom opatrení, 2/ uznesenie vydané Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn. 7C/23/2018
zo dňa 14.08.2018 – zákaz vstupu do nehnuteľnosti, 3/ fotodokumentácia profilu žalovaného na
Facebooku z období : 19.11.2023, 22.07.2024, 07.12.2024, 18.01.2025 o zdržiavaní sa žalovaného v
meste Bratislava a v mieste Terchová z obdobia 12.06.2025, kde mal byť maloletý v škole v prírode, 4/

printscreen o termíne konania školy v prírode, 5/ vyrozumenie o podaní obžaloby na súd na žalovaného
zo dňa 17.04.2025, 6/ zápisnica o trestnom oznámení podanom na Okresnom riaditeľstve Policajného
zboru v Bratislave I, odbor kriminálnej polície zo dňa 01.08.2025, 7/ potvrdenie Aliancie žien zo dňa
25.11.2023, 8/ potvrdenie Aliancie žien zo dňa 30.01.2023.

3. Podľa čl. 4 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), súd aplikuje a

interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania
maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých
podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so
zdravotnýmpostihnutím,zabezpečísúdúčinnýprístupkspravodlivostinarovnakomzákladesostatnými
účastníkmi konania.

4. Podľa § 1 CMP, podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o : a)
mene a priezvisku maloletého,b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností,c) výžive maloletého,
d) styku s maloletým, e) poručníctve, f) opatrovníctve maloletého, g) odovzdaní maloletého, h)
veciach maloletého, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť, i) schválení právneho úkonu maloletého,

j) zastupovaní maloletého, k) správe majetku maloletého, l) ústavnej starostlivosti, m) výchovných
opatreniach, n) ochranných opatreniach, o) pestúnskej starostlivosti, p) zverení dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti, r) iných veciach, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

7. Podľa § 166 ods. 2 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak sa v žalobe

uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil,
súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.

8. Konanie o návrhu žalobkyne, ktorým žiada uložiť žalovanému zákaz priblížiť sa k maloletému na
vzdialenosť menšiu ako 100 metrov a zákaz písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo

inými prostriedkami kontaktovať maloletého, nie je vecou, resp. sporom podľa zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok, ale patrí do mimosporovej agendy upravenej zákonom č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok, pričom ide osobitný druh mimosporového konania v zmysle CMP upravený v §
111 CMP, a to o konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. V zmysle časti 2. Čl. I. písm. C.
bodu 1 Rozvrhu práce Okresného súdu Žiar nad Hronom na rok 2025 a vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o

Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy
sa do súdneho registra „P“ zapisuje návrh na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Preto
súd v zmysle § 166 ods. 2 CSP návrh žalobkyne vo vyššie uvedenej časti vylúčil na samostatné konanie
tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozhodnutia.

9. Podľa čl. 5 CSP, zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom
v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie
práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným
prieťahom v konaní.

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.11. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná

integrita môže byť takým konaním ohrozená.

14. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene
približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

15. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa

popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

16.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

17. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

18. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §

326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

19. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

20. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

21. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou

úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo
po skončení konania, vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je
osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv
strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí
alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí

zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí
byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie
najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom
tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k
nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi,

resp. len s veľkými obtiažami. Hoci pri rozhodovaní o podanom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia súd z časového hľadiska podrobnejšie dokazovanie nevykonáva, čo platí predovšetkým pri
neodkladnom opatrení, o ktorom súd musí rozhodnúť do 24 hodín od doručenia návrhu, v každom
prípade je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce
záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Okrem existencie

nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava pomerov strán neznenie
odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Súd neodkladné opatrenie nariadi,
len ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia, a ak je potrebné upraviť dané pomery bezodkladne.
Cieľom neodkladného opatrenia je bezodkladne upraviť pomery strán konania, a to v prípadoch,keď strana podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu
odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej alebo zabezpečovanie výkonu
rozhodnutia. Ide teda o rozhodnutie spravidla dočasnej povahy predpokladajúce aspoň osvedčenie

danostiprávaaleboosvedčenieohrozeniatohtopráva,ktorévšakneprejudikujeprávaapovinnostistrán,
a teda spravidla ani nemôže nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci samej a poskytnúť účastníkom
definitívnu ochranu. Nariadenie neodkladného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila
danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe upraviť pomery bezodkladne.

22. Vo všeobecnosti platí, že súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú
splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods. 1 CSP, pričom tento návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 CSP. Z týchto ustanovení je
zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. V návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia musia byť uvedené a opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu

neodkladnej úpravy pomerov. Tieto skutočnosti je navrhovateľ povinný osvedčiť, preto zákon v §
326 ods. 2 ukladá navrhovateľovi povinnosť pripojiť k návrhu všetky listiny, na ktoré sa odvoláva.
Pri nariadení neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f), písm. g) CSP ide o neodkladné
opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať
sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo

bezpečnosť. Ich primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo
násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie,
zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej
alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia smeruje. Navrhovateľ ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity osvedčuje najmä lekárskymi

správami, fotografiami, či trestnými oznámeniami. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie alebo zákaz
alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť, ako menej závažné zásahy do osobných
slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná
integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením
neodkladného opatrenia relevantných spôsobom osvedčiť.

23. Súd posúdil návrh žalobkyne vo zvyšnej časti, v ktorej návrh nevylúčil na samostatné konanie (t. j. :
1/ uloženie zákazu povinnému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov, 2/ uloženie
zákazu žalovanému písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami
kontaktovať žalobkyňu, 3/ priznanie nároku na náhradu trov konania žalobkyni), a zistil, že nie je

dôvodný.

24.1 Hoci žalobkyňa vo svojom návrhu poukazovala na podanie trestného oznámenia maloletým
na žalovaného týkajúceho sa násilného správania zo strany žalovaného voči žalobkyni i násilného
a nemravného správania voči maloletému, podanie samotného trestného oznámenia v otázke viny

žalovaného, ešte nič nepreukazuje, keďže platí prezumpcia neviny, ktorá je základné právo obvineného
garantované Ústavou Slovenskej republiky, na základe ktorej sa obvinený považuje za nevinného, kým
sa právoplatným odsudzujúcim rozsudkom nepreukáže jeho vina. Súd zároveň dodáva, že pokiaľ ide
o žalovaného, súd nemá vedomosť o tom, že by mu bolo v tejto trestnej veci vznesené obvinenie.
Pričom samotné podanie trestného oznámenia nevníma súd ako hrozbu pre žalobkyňu.

24.2 Žalobkyňa vo svojom návrhu uvádza, že má strach o svoj život a zdravie. Jej strach vyplýva zo
žalobkyňou predpokladaného potenciálneho správania žalovaného, v prípade, keď sa žalovaný dozvie
o podanom trestnom oznámení a týmto neodkladným opatrením chce žalobkyňa zabrániť tomu, aby ju
moholžalovanýkontaktovaťvmieste,kdesmaloletýmbývaaabyjejublížil.Žalobkyňavosvojomnávrhu
uviedla, že nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany života, zdravia

a psychickej integrity žalobkyne.
24.3 Žalobkyňa odôvodňuje uloženie neodkladného opatrenia potenciálnou hrozbou, ktorá by jej podľa
jej názoru mohla hroziť zo strany žalovaného, keď sa dozvie o podanom trestnom oznámení maloletým.
Súd však nemá vedomosť, keďže žalobkyňa o tom nepredložila žiaden relevantný dôkaz (okrem
aktuálne podaného trestného oznámenia na žalovaného zo strany maloletého), že by v minulosti došlo

zo strany žalovaného k fyzickému či psychickému násiliu voči nej a už vôbec nie, že by sa vyskytol od ich
odsťahovania do Bratislavy medzi žalobkyňou a žalovaným nejaký takýto incident. Súd nedisponuje ani
žiadnym právoplatným odsúdením žalovaného a už vôbec nie právoplatným odsúdením týkajúcim sa
násilia voči žalobkyni či maloletému. Súd nemá ani predložený dôkaz o žiadnom priestupku žalovaného,ktorý by dokazoval žalobkyňou uvádzané konanie žalovaného. Žalobkyňa vo svojom návrhu poukázala
na obžalobu podanú na žalovaného na súd, pričom vec je aktuálne vedená pod sp.
zn. 4T/24/2025 a ide o obžalobu podanú na žalovaného pre trestný čin marenia spravodlivosti podľa §

344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorý sa žiadnym spôsobom netýka násilia. Žalobkyňa síce súdu
zaslala ako prílohy fotografie s modrinami na jej tele, súd však nemá nijakým spôsobom preukázané,
že by jej ich mal spôsobiť práve žalovaný. Súd je však názoru, že keby tieto modriny žalovaný aj
spôsobil, uplynulo od tohto obdobia, kedy mala žalobkyňa na tele tieto modriny (rok 2018), 7 rokov,
a k podobnému incidentu od toho obdobia nedošlo. To že žalobkyňa súdu uviedla, že ich žalovaný

v Bratislave raz vyhľadal, pričom sa so žalovaným videli len na diaľku a k osobnému stretnutiu vlastne ani
nedošlo, nemožno posúdiť ako ohrozovanie či prenasledovanie zo strany žalovaného, a to hlavne z toho
dôvodu, že prechodný pobyt má žalobkyňa v Bratislave od októbra roku 2022, čo sú toho času takmer tri
roky, pričom majú spoločného syna, ktorým je maloletý a žalovaný nemal súdom uložený žiaden zákaz
priblíženia.To,žežalobkyňapoukázalanato,žebolžalovanýpočasobdobiacca3rokov4xvBratislave,
pričom ich žalovaný ani len nevyhľadal, ani nekontaktoval, taktiež neosvedčuje súdu možnú hrozbu pre

žalobkyňu zo strany žalovaného, či prenasledovanie žalovaným. Žalovaný má slobodu pohybu, nemá
žiadnu súdom uloženú povinnosť zdržovať sa mimo Bratislavy, pričom je bežné, že ľudia navštevujú
rôzne miesta a podujatia, kam idú napr. na vystúpenie, za športom a iné, a opakovane sa tam aj vracajú.
24.4 Aj keď už na súde boli vedené určité konania, kde bolo rozhodnuté v prospech žalobkyne, súd na
základenávrhužalobkyneapredloženýchprílohnemáosvedčenúpotrebuneodkladnejúpravypomerov,

ohrozenie jej telesnej alebo duševnej integrity konaním žalovaného, a preto súd dospel k záveru, že nie
je potreba bezodkladne upraviť pomery. Súd nemá osvedčené ani to, že by sa k nej žalovaný približoval,
či ju kontaktoval.

25. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k názoru, že nie sú splnené podmienky na nariadenie

neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. g), h) CSP, a preto súd tento návrh žalobkyne vo
vyššie uvedenej časti zamietol.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP podľa zásady úspechu. Keďže
v tomto konaní má úspech žalovaný, avšak žiadne trovy konania mu doposiaľ nevznikli, rozhodol súd
tak, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Proti II. a III. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d) CSP), ktoré je možné podať
do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach
(§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávneobsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Neodkladné

opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné,
len čo bolo vyhotovené.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.