Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/111/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201313
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1020201313.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala

Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr.
Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: P.. P. A., narodený XX. U. XXXX, bytom Q. I. XXX, právne
zastúpený: Advokátska kancelária Consiliaris, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 8, Bratislava IČO: 47 248
301, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2020/002308-003 zo dňa 23. júla 2020, v konaní o
kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave, č. k. BA-5S/183/2020-84 zo
dňa 24. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania
1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. BA-5S/183/2020-84 zo dňa 24.
januára 2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol, ako nedôvodnú, správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2020/002308-003 zo dňa 23.
júla 2020 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“).

2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný, podľa § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.
z.“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil Personálny rozkaz generálnej tajomníčky služobného úradu
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 15 zo dňa 8. apríla
2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „personálny rozkaz“).
3. Prvostupňový správny orgán, podľa ustanovenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998

Z. z. prepustil žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru na tom
skutkovom základe, že (i) dňa 29. januára 2020 žalobca nastúpil do výkonu štátnej služby a počas
rannej inštruktáže v čase o 7:34 hod. bol podrobený riaditeľom Obvodného oddelenia Policajného zboru
Bratislava Podunajské Biskupice (ďalej taktiež „nadriadený“) dychovej skúške s výsledkom 0,45 mg/
l alkoholu v dychu; (ii) po 15 minútach bol vyzvaný k vykonaniu opakovanej dychovej skúšky, ktorú
vykonať odmietol; rovnako sa odmietol podrobiť aj odberu krvi a lekárskemu vyšetreniu na zistenie
prítomnosti alkoholu v krvi; (iii) nadriadený v súvislosti s predmetnou udalosťou zabezpečil certifikát

o overení analyzátora dychu č. 2698/321.08/19 platný do 26. mája 2020, zabezpečil úradný záznam
žalobcu zo dňa 3. februára 2020, úradný záznam P.. Ľ. I. a P.. P.. Ľ. P. zo dňa 3. februára 2020, A.. P..
N. O. a F.. G.. F. P. zo dňa 4. februára 2020, X.. W.. N. W. zo dňa 7. februára 2020, X.. W.. I. E. zo
28. februára 2020, F.. S. S. zo dňa 29. februára 2020 Y. A.. F. A. zo dňa 2. marca 2020, ako aj knihupríchodov a odchodov zo dňa 29. januára 2020, plán služieb na január 2020, zmeny v pláne služieb za
január 2020; (iv) žalobcovi bola o 7:34 hod. nameraná vyššie uvedená hodnota, a to v prítomnosti osôb
P.. Ľ. I., P.. P.. Ľ. P., A.. P.. N. O.Č., F.. G.. F. P., X.. W.. N. W., A.Á.. P.. B. W. a F.. P.. H. A.; (v) o dychovej

skúške žalobcu bol vytlačený zápis, ktorý žalobca odmietol podpísať; (vi) žalobca po vykonaní dychovej
skúšky nikomu neukázal výsledok merania a prístroj na meranie množstva alkoholu ihneď po vykonaní
dychovej skúšky vypol. Následne však dal nadriadený P.. P.. Ľ.E. I. a druhému zástupcovi pokyn, aby
vytlačili posledný výsledok merania, čo aj vykonali a nameraná hodnota bola 0,45mg/l a taktiež vytlačili
aj zoznam nameraných hodnôt.

4. Žalobca napadol prvostupňové rozhodnutie odvolaním, o ktorom žalovaný rozhodol preskúmavaným
rozhodnutím tak, ako je uvedené v bode 2 vyššie.
5. Žalobca sa následne správnou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia preskúmavaného
rozhodnutia, ako aj personálneho rozkazu.
6. O správnej žalobe žalobcu rozhodol správny súd tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie. Žalobca
v správnej žalobe v podstatnom namietal, že (i) bolo závažným spôsobom porušené jeho právo na

obhajobu, v dôsledku čoho nadriadený nezistil presne a úplne skutočný stav veci. Nadriadený v priebehu
objasňovania skutočného stavu veci vypočul svedkov, pričom o konaní týchto výsluchov nebol žalobca
upovedomený, čím bolo porušené jeho právo ako účastníka konania byť prítomný na výsluchu týchto
osôb, ako aj klásť vypočúvaným osobám otázky; (ii) dňa 18. februára 2020 bol žalobca za nadriadeným,
aby si mohol preštudovať spisový materiál, pričom mu bol predložený nekompletný spisový materiál bez

výsluchov, toho istého dňa v čase okolo 15:20 hod. žalobca oslovil nadriadeného v priestoroch stálej
služby, že prečo zatajil výsluchy osôb, na čo nadriadený neodpovedal a po viacerých dotazoch uviedol,
že ich založil niekde inde; (iii) nadriadený mal prispôsobovať výsluchy osôb podľa svojej potreby, klásť
navádzajúceotázkyanavádzaťinéosoby,abyvypovedaliprotižalobcovi;(iv)uviedol,žepredložilčestné
vyhlásenia ďalších osôb, ktoré však boli zo strany nadriadeného vyhodnotené, ako vyhlásenia jeho

kamarátov a skutočnosťami uvedenými v týchto vyhláseniach sa nadriadený nezaoberal; (v) namietal,
že nadriadený nepostupoval zákonne a neoboznámil žalobcu so zmenou rozvrhnutia služby, nakoľko
dňa 29. januára 2020 nemal žalobca plánovaný denný výkon služby s nástupom od 7:30 hod., pričom
nadriadený opak tejto skutočnosti nepreukázal; (vi) uviedol, že jediné, čo mohlo jeho dychovú skúšku
ovplyvniť, bola používaná ústna voda, ktorú požil v ten istý deň, keďže dňa 20. januára 2020 podstúpil

závažný chirurgický stomatologický zákrok; (vii) poukázal na rozpornosť zabezpečených dôkazov,
týkajúcich sa počtu dychových skúšok vykonaných dňa 29. januára 2020; (viii) uviedol, že po tom, ako
vykonal dychovú skúšku, sa na displeji nezobrazila žiadna hodnota a prístroj AlcoQuantPlus sa vypol;
(ix) zdôraznil, že po vykonaní dychovej skúšky nebolo množné zistiť výsledok, a preto nemohli prítomné
osoby potvrdiť, že žalobca dychovú skúšku riadne vykonal; (x) navrhol taktiež vykonať výsluchy ďalších

svedkov.
7. Správny súd o správnej žalobe rozhodol napadnutým rozsudkom. Po tom, ako zhrnul priebeh
správneho a súdneho konania a aplikovateľné právne predpisy, správny súd napadnutý rozsudok v
podstatnom odôvodnil tým, že (i) uviedol, že požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka Policajného
zboru k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva z jeho právneho postavenia, ako aj z úloh, ktorými

sa zúčastňuje na plnení funkcií štátu, a preto sa vyžaduje ich dodržiavanie a predpokladá sa, že každý
príslušník policajného zboru v rámci svojho postavenia ich bude príkladne a striktne rešpektovať tak,
ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe; (ii) konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie aj personálny
rozkaz, ktoré sú posudzované ako celok, vychádzajú z náležite zisteného skutkového stavu, obsahujú
všetky zákonné náležitosti, sú dostatočne odôvodnené; (iii) ďalej konštatoval, že zabezpečené dôkazy

tvorili dostatočný a relevantný podklad pre vydanie rozhodnutí správnych orgánov, a to s poukazom
na vytlačený výsledok dychovej skúšky žalobcu a výpovede osôb, ktoré boli prítomné pri vykonaní
dychovej skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu v krvi; (iv) k námietke žalobcu týkajúcej sa jeho
neupovedomenia o konaní výsluchov osôb uviedol, že „ ... konanie vo veciach služobného pomeru,
podľa ktorého sa postupuje aj pri rozhodovaní o prepustení policajta podľa § 192 zákona č. 73/1998

Z.z., upravuje uvedený zákon v § 231 a nasl. Podľa § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. má účastník
konania právo nahliadať do spisov a robiť si z nich výpisy. Podľa § 238 zákona č. 73/1998 Z.z.
sú dôkazmi všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutkový stav veci, najmä výpovede,
vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania. Uvedené ustanovenia tak všeobecne nedávajú policajtovi,
proti ktorému sa vedie konanie o prepustenie, právo byť prítomný pri výpovediach a vyjadreniach osôb,

ktoré ani nie sú svedeckými výpoveďami (porov. napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp.
zn. 4 Asan 15/2020). Len osobitné ustanovenie § 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. mu dáva právo
vyjadriť sa k návrhu na prepustenie, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Ide o rozdiel so zákonom č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správnyporiadok“), v ktorom je toto právo účastníka konania zaručené ustanovením § 33 ods. 1 Správneho
poriadku. Uvedené však nezbavuje povinnosti správneho orgánu vysvetliť v odôvodnení rozhodnutia,
akými úvahami sa riadil pri vykonávaní dokazovania. Preskúmajúc obsah administratívneho spisu, a

to v rozsahu a spôsobu dokazovania má správny súd za to, že správny orgán prvého stupňa vykonal
dokazovanie v súlade so zákonom č. 73/1998 Z.z., pričom žalobcovi poskytol možnosť využiť všetky
jemu patriace procesné práva.“; (v) ďalej uviedol, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že
žalobca mal možnosť nahliadnuť do spisu dňa 23. marca 2020, čo žalobca aj využil, rovnako aj jeho
právny zástupca; právny zástupca žalobcu nahliadol do spisového materiálu aj dňa 24. februára 2020;

(vi) následne dôvodil, že čestné vyhlásenia, ktoré predložil žalobca, sa zhodne týkajú skutočností, ktoré
sa stali dňa 28. januára 2020 vo večerných hodinách a nie dňa 29. januára 2020, preto skutočnosť, či
žalobca v bare na Vrakunskej ulici požíval alkoholické nápoje alebo nie, a či ho niekto pri tom videl, je pre
toto konanie irelevantné; (v) v súvislosti s námietkou žalobcu, že nemal mať dňa 29. januára 2020 dennú
službu, správny súd konštatoval, že túto skutočnosť mal žalobca oznámiť svojmu nadriadenému pred
vykonaním dychovej skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu v krvi; (vi) obdobne správny súd dôvodil

aj v prípade tvrdenia žalobcu, že výsledok dychovej skúšky mohol byť ovplyvnený požitím ústnej vody
po vážnom stomatochirurgickom zákroku; (vii) v súvislosti s tvrdením žalobcu, že prístroj na meranie
alkoholu sa vypol, správny súd uviedol, že „Výpoveďami všetkých prítomných osôb je preukázané, že
predmetný prístroj vypol žalobca. Opak nebol preukázaný ani predloženými čestnými vyhláseniami.
Všetky prítomné osoby zhodne potvrdili, že žalobca po vykonaní dychovej skúšky tento prístroj vypol.

Prístroj AlcoQuant Plus je certifikovaný prístroj, certifikát o overení je súčasťou administratívneho spisu.
Poslednánameranáhodnota,ktoráboladňa29.01.2020zistenátýmtoprístrojomje0,45mg/lo7:34hod.
Ak mal žalobca pochybnosti o funkčnosti tohto prístroja, mohol sa podrobiť odberu krvi a lekárskemu
vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu v krvi a hneď v ten istý deň vyvrátiť zistené skutočnosti.“.
8. Vychádzajúc zo skutočností uvedených vyššie správny súd správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú

podľa § 190 SSP zamietol. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému
žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné
spravodlivo od žalobcu požadovať ich náhradu.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
9. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, ktorou sa

domáhal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) napadnutý
rozsudok zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.
Dôvod kasačnej sťažnosti v jej úvode vymedzil tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho
právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP].
10.Žalobcavkasačnejsťažnostivpodstatnom(i)poukázalnasvojuargumentáciuobsiahnutúvsprávnej

žalobe, ako aj v jeho ďalších podaniach tvrdiac, že nadriadený vykonávanie jednotlivých dôkazov
prispôsobil k nim očakávanému výsledku v podobe prepustenia žalobcu zo služobného pomeru, a to
bez ohľadu na zákonnosť získania a dôkaznú silu jednotlivých dôkazných prostriedkov a ich následného
vyhodnocovania; (ii) zopakoval, že postup nadriadeného nezodpovedal zákonu a z uvedeného dôvodu
aj personálny rozkaz trpí uvedenou právnou vadou; (iii) zdôraznil, že nadriadený od začiatku konania

zámerne bránil základnému právu žalobcu ako účastníka konania na obhajobu, čoho dôkazom je aj to,
žedňa18.februára2020bolžalobcazanadriadeným,abysimoholpreštudovaťspisovýmateriál,pričom
mu bol predložený nekompletný spisový materiál bez výsluchov; (iv) opäť akcentoval skutočnosť, že
podľa jeho názoru nadriadený v konaní predchádzajúcom vydaniu personálneho rozkazu prispôsoboval
výsluchy osôb podľa svojej potreby, kládol navádzajúce otázky a dokonca predložil dopredu ním

vypísaný výsluch inej osoby a dal jej ho len podpísať; (v) uviedol, že k svojmu vyjadreniu pripojil
čestné vyhlásenia kolegov, ktoré však nadriadený vyhodnotil ako vyhlásenia jeho kamarátov a ďalej
sa s nimi nezaoberal napriek tomu, že to vyžaduje ustanovenie § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.;
(vi) opäť uviedol, že dňa 29. januára 2020 nemal plánovaný denný výkon služby s nástupom od 7:30
hod. a že nadriadený nepostupoval zákonne a neoboznámil žalobcu so zmenou rozvrhnutia, tak ako

to vyžaduje ustanovenie § 65 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z.; (vii) uviedol, že spornými okolnosťami
i naďalej zostali požitie alkoholických nápojov žalobcom, pozitívny výsledok údajnej dychovej skúšky
vykonanej žalobcom a riadne naplánovaná denná služba žalobcu; (viii) zdôraznil, že bolo preukázané,
že dňa 28. januára 2020 v Biskupickej vieche nepožil žiadne alkoholické nápoje; (ix) ďalej uviedol, že
ustanovenie § 65 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. vyžaduje, aby bol policajt oboznámený najmenej tri

dni vopred s nástupom do služby, čo sa týka aj prípadnej zmeny rozvrhu pracovného času; (x) v tejto
súvislosti skonštatoval, že zmena služby nebola žalobcom potvrdená a nadriadený neskontroloval, či
žalobca s danou zmenou oboznámený bol a či ju akceptoval; (xi) opäť poukazoval na sporný počet
vykonaných dychových skúšok dňa 29. januára 2020, ako aj na sled udalostí, ktorý mal nasledovať potom, ako vykonal dychovú skúšku; (xii) v časti 4 kasačnej sťažnosti označenej ako „Dôvody, v ktorých
spočíva nesprávnosť právneho posúdenia správneho súdu“ dôvodil, že správny súd vec nesprávne
právne posúdil, keď opomenul ustanovenie § 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého musí

byť policajtovi daná možnosť navrhovať dôkazy a obhajovať sa, a to osobitne v situácii, keď výsluchy
svedkov, na ktorých nemohol byť prítomný a klásť svedkom otázky, boli súčasťou tak závažného konania
o prepustenie príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru; (xiii) v súvislosti s predchádzajúcim
bodom zdôraznil, že ide osobitne o významnú skutočnosť, keďže výpoveď žalobcu sa v závažných a
podstatných okolnostiach líši od vyjadrenia osôb, pri výsluchu, ktorých nemohol byť prítomný; (xiv) v

uvedenom deficite postupu nadriadeného, resp. správnych orgánov vzhliadol aj porušenie práva na
spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd; (xv) rovnako tak poukazoval na porušenie princípu viazanosti právom
a princípu proporcionality, ktoré mali byť porušené rozhodnutím správneho súdu.
11. Kasačná sťažnosť žalobcu bola žalovanému doručená dňa 10. apríla 2025. Žalovaný sa k podanej
kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo 16. apríla 2025, v ktorom uviedol, že sa s názorom žalobcu

vyjadreným v kasačnej sťažnosti nestotožňuje. Akcentoval, že plne súhlasí s výrokom napadnutého
rozsudku a žiada, aby kasačný súd v zmysle § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
12. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené dňa 18. júna 2025 na
vedomie.
III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

III.A Procesný postup najvyššieho správneho súdu

13. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný?súd (§?438?ods. 2 SSP) predovšetkým
postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z
toho vyplývajúce možné dôvody jej?odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas

[§ 443 ods. 2 písm. a) SSP] preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k
záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
14. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený na?úradnej?tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok

bol verejne vyhlásený dňa 25. septembra 2025 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).
15. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového
materiálu, najvyšší správny súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

III.B Aplikované právne predpisy

16. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá
služobnú prísahu, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a
disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť
a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi,

zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“.
17. Podľa § 136 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný dbať o svoju bezpečnosť a o svoje
zdravie pri výkone štátnej služby. Ďalej je povinný nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky,
požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol a iné návykové látky, na miestach výkonu štátnej služby a
v dobe výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej

služby a dodržiavať ustanovený zákaz fajčenia na miestach, kde sa vykonáva štátna služba, ak si to
vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, minister môže povoliť požívanie alkoholu, požívatín a liečiv
obsahujúcich alkohol.
18. Podľa § 136 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný dbať o svoju bezpečnosť a o
svoje zdravie pri výkone štátnej služby. Ďalej je povinný podrobiť sa v súvislosti s výkonom štátnej

služby dychovej skúške, prípadne aj vyšetreniu, ktoré nariadil nadriadený, aby zistil, či policajt nie je pod
vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok.
19. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru,
ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v
služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

20. Podľa § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., ak bol policajt prepustený z dôvodov uvedených v § 192
ods. 1 písm. c) až g), možno skončiť služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení.
21. Podľa § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.22. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,
musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V
písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a

označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie
toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania
vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto
rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa
v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

III.C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia

23. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým
súd postupom podľa § 190 SSP zamietol, ako nedôvodnú, správnu žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia (rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-

PO3-2020/002308-003 zo dňa 23. júla 2020). Závery odôvodňujúce takýto postup správneho súdu sú
vyjadrené v bode 1 až 8 vyššie.
24. Žalobca svoje námietky voči napadnutému rozsudku v kasačnej sťažnosti podradil pod ustanovenie
§ 440 ods. 1 písm. g) SSP (tvrdiac, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia). Tieto v ďalšom rozviedol akcentujúc, že napriek inštančnému postupu a následnému

súdnemu prieskumu rozhodnutí správnych orgánov zo strany správneho súdu zostali spornými
nasledovnéokolnosti:(i)požitiealkoholickýchnápojovžalobcom,(ii)pozitívnyvýsledokúdajnejdychovej
skúšky vykonanej žalobcom a (iii) riadne naplánovaná denná služba žalobcu.
25. Pre posúdenie opodstatnenosti námietok žalobcu boli podstatnými nasledovné skutočnosti, ktoré v
zásade neboli medzi účastníkmi spornými: (i) žalobca nastúpil dňa 29. januára 2020 do výkonu štátnej

služby od 7:30 hod.; (ii) následne sa spolu s ďalšími príslušníkmi PZ zúčastnil rannej inštruktáže; (iii)
počas rannej inštruktáže bol žalobca podrobený riaditeľom Obvodného oddelenia Policajného zboru
Bratislava Podunajské Biskupice dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu; (iv) vzhľadom k
priebehu prvej dychovej skúšky (viď nižšie) bol žalobca po 15 minútach vyzvaný k vykonaniu opakovanej
dychovej skúšky; (v) žalobca sa odmietol podrobiť opakovanej dychovej skúške; (vi) žalobca sa taktiež

odmietol podrobiť vyšetreniu krvi na zistenie prítomnosti alkoholu.
26. Prvou z námietok žalobcu, abstrahujúc jej podstatu, bolo porušenie jeho práva na spravodlivý proces
tým,že(i)nadriadenýnezohľadnilnímpredloženéčestnévyhláseniakolegov(U.D.,P.W.,S.S.,N.W.,F.
A., I. E. a B. W.) týkajúce sa v podstatnom skutočnosti, či žalobca dňa 28. januára 2020 požil alkoholické
nápoje, resp. jeho nástupu do služby a (ii) odopretiu práva žalobcu byť prítomným pri výsluchu svedkov.

Žalobca v uvedenom vzhliadol porušenie ustanovenia § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., ako aj
porušenie práva na rovnosť zbraní a práva na spravodlivý proces.
27. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., postupuje oprávnený orgán pred vydaním rozhodnutia
tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie
potrebné podklady. Zo znenia citovaného ustanovenia nemožno automaticky vyvodiť právo žalobcu

na to, aby bol prítomným pri vypočutí svedkov, resp. aby oprávnený orgán vyhodnotil ním predložené
čestné vyhlásenia kolegov spôsobom, ktorý očakával žalobca. Kasačný súd v tejto súvislosti uvádza,
že konanie vo veci prepustenia príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru predstavuje
konanie vo veciach služobného pomeru, ktoré je upravené v § 231 až § 248 zákona č. 73/1998 Z. z.
Jedná sa o osobitný druh administratívneho konania v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP, na ktorý sa

subsidiárne nevzťahuje (okrem výkonu rozhodnutia) všeobecný predpis o správnom konaní (§ 247a
zákona č. 73/1998 Z. z.), t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Zákon pre
toto konanie neustanovuje (obligatórne) uskutočnenie ústneho pojednávania. Dôkazy, ktoré možno v
konaní vykonať, sú vymedzené demonštratívne a príkladmo v ustanovení § 238 ods. 1 a 2 zákona č.
73/1998 Z. z. Zákon explicitne neustanovuje za dôkaz výsluch svedka, ako je tomu v § 34 ods. 2 a § 35

správneho poriadku, ale hovorí o výpovedi a vyjadrení. Pod takýmito pojmami možno preto akceptovať
aj zaznamenanie výpovede svedkov vo formálnej podobe úradných záznamov. Tieto boli pritom okrem
svedka podpísané aj dvomi príslušníkmi Policajného zboru, z ktorých jeden bol spracovateľom úradného
záznamu. Pokiaľ žalobca namietal účelovosť a klamlivosť týchto výpovedí, jednalo sa o všeobecné a
ničím konkrétnym nepodložené tvrdenie. Samotná skutočnosť, že žalobca nebol prítomný pri daných

výpovediach, neznamená bez ďalšieho, že došlo k zásahu do jeho procesných práv. Zákon č. 73/1998 Z.
z. totiž správnemu orgánu nestanovuje povinnosť zabezpečiť prítomnosť účastníka konania na danom
úkone. V obdobnom duchu judikoval kasačný súd napr. aj vo veci vedenej pod sp. zn. 4Asan/15/2020
alebo sp. zn. 6Ssk/87/2024.28. Nad rámec vyššie uvedeného kasačný súd konštatuje, že preukazovanie skutočnosti, či žalobca
dňa 28. januára 2020 v prítomnosti niektorých jeho kolegov požil alebo nepožil alkoholické nápoje,
je v prejednávanej veci nerozhodná. Odhliadnuc od možnosti požitia alkoholických nápojov aj v

inom čase alebo na inom mieste, ako sú uvedené vo vyššie spomínaných čestných vyhláseniach, je
rozhodnou skutočnosťou, či žalobca pri nástupe do výkonu štátnej služby dňa 29. januára 2020 mal
pozitívnu dychovú skúšku detekujúcu prítomnosť alkoholu. Rovnako tak je nerozhodnou skutočnosť, či
rozhodnutie o zmene/zaradení žalobcu do služby v rozhodnom čase bolo riadne zdokumentované, resp.
či mu predchádzal zákonom predpokladaný proces. Právny význam mala tá skutočnosť, že žalobca

nastúpil dňa 29. januára 2020 do výkonu štátnej služby od 7:30 hod., zúčastnil sa rannej inštruktáže
a následne bol podrobený dychovej skúške. Osobitne sa akcent žalobcu na vyššie uvedený „deficit
nadriadeného“ pri kontrole, či žalobca s danou zmenou oboznámený bol a či ju akceptoval, javí byť
úplne nepodstatným v kontexte prejednávanej veci osobitne v kontexte s tvrdením žalobcu, že žiadne
alkoholické nápoje predchádzajúci deň nepožil.
29. Čo sa týka námietky žalobcu o tom, že pozitívny výsledok údajnej dychovej skúšky vykonanej

žalobcom má byť sporným (či už vzhľadom na priebeh jej vykonania, resp. vypnutia/sa zariadenia alebo
počtu vykonaných dychových skúšok a ich priraditeľnosti jednotlivým príslušníkom PZ nastupujúcim
do služby) kasačný súd konštatuje, že v postupe a vyhodnocovaní veci zo strany správnych orgánov
neidentifikoval porušenie, či už ustanovenia § 233 ods. 1, § 238 ods. 4, resp. § 241 ods. 1 zákona
č. 73/1998 Z. z. Správne orgány vyhodnotili dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom za dostatočné pre preukázanie relevantných
skutočností považovali najmä úradný záznam nadriadeného o vykonaní kontroly na používanie
alkoholických nápojov počas výkonu služby u žalobcu so zápismi o vykonaných dychových skúškach;
certifikát o overení analyzátora dychu č. 2698/321.08/19 a úradné záznamy prítomných príslušníkov PZ,
ako aj knihu príchodov a odchodov zo dňa 29. januára 2020, plán služieb na mesiac január 2020, zmeny

v pláne služieb za mesiac január 2020.
30. Záverom kasačný súd konštatuje, že podstatou rozhodnutí správnych orgánov bola prvostupňovým
správnym orgánom a aj žalovaným tvrdená skutočnosť, že žalobca bol počas rannej inštruktáže
podrobený riaditeľom Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Podunajské Biskupice
dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu, ktorá dychová skúška mala preukázať prítomnosť

alkoholu u žalobcu. Žalobca mal možnosť [N.B. a aj povinnosť podľa § 136 písm. e) zákona č.
73/1998 Z. z.] preukázať, že nie je pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok. Žalobca však
vykonanie opakovanej dychovej skúšky, ako aj vyšetrenia krvi odmietol. Prečo tak urobil, žalobca
žiadnym zmysluplným spôsobom nevysvetlil. V kontexte jeho následných tvrdení a argumentácie je
nepochopiteľné jeho odmietnutie dychovú skúšku absolvovať opäť, prípadne sa podrobiť vyšetreniu krvi.

31. Kasačný súd teda vyššie uvedené námietky žalobcu, ako aj s nimi súvisiacu argumentáciu
obsiahnutú v kasačnej sťažnosti, nepovažoval za dôvodné a spôsobilé spochybniť správnosť
napadnutého rozsudku správneho súdu. Kasačný súd dospel k záveru, že správne orgány (rovnako
ako správny súd) na dostatočne zistený skutkový stav aplikovali relevantné právne normy, pričom
odôvodnenie rozhodnutí, resp. napadnutého rozsudku sú dostatočne zrozumiteľné, odôvodnené,

logické a presvedčivé na to, aby viedli ku konštatovaniu správnosti ich výrokových častí.
32. Najvyšší správny súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom
pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov
a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery
spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská

pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší správny súd stotožňuje v
celom rozsahu. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že kasačné námietky žalobcu týkajúce sa
nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom neboli dôvodné a nespochybnili vecnú
správnosť napadnutého rozsudku. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako
nedôvodnú zamietol.

33. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý
v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu
nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP.
34. Tento rozsudok prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.