Rozsudok – Dôchodky ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 12Sas/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724205206
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Magur

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8724205206.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Michalom Magurom, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.

XXXXX XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul.
29 augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho
riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“), rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 4. júla 2024 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok.
Prvostupňový orgán toto rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa odborného posudku posudkového lekára
Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad zo dňa 23. mája 2024 žalobkyňa nie je invalidnou, lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa vyššie spomenutého odborného posudku

o invalidite bolo ako rozhodujúce zdravotné postihnutie určené postihnutie uvedené v prílohe č. 4
zákona o sociálnom poistení, konkrétne kapitole XV – choroby podporného a pohybového aparátu,
oddiely E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položke 3 b) – degeneratívne zmeny
na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového
a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobranchiálny, lumbálny, lumbosakrálny
a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu
v postihnutom úseku. Toto postihnutie má v zmysle zákona uvedenú mieru poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí 20 až 35%, pričom posudkový lekár túto určil na 20%.
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie.
3. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. októbra 2024 (ďalej
aj „preskúmavané rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie. Žalovaný uviedol, že v rámci odvolacieho konania bol zdravotný stav žalobkyne posúdený
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Prešove dňa 1.
októbra 2024.

4. V predmetnom lekárskom posudku posudkový lekár ústredia zotrval na diagnóze, ktorá bola určená
v lekárskom posudku prvého stupňa. Priklonenie sa na spodnú hranicu percentuálneho rozpätia
odôvodnil tým, že degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným
obmedzením, bez prejavov dráždenia nervov a svalov podmieňujú maximálne 20% mieru poklesuschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu absencie svalových a nervových dráždení (bez
potreby intenzívnej liečby na bežnej analgetickej liečbe). Ďalej konštatuje, že reumatologické vyšetrenie
síce popisuje artrózy váhonosných kĺbov, avšak pri funkčnom vyšetrení je uvedené, že pohyby sú bez

obmedzenia a kĺby bez opuchu, čo nezodpovedá funkčnej klasifikácii ochorenia uvedeného v závere
reumatologického vyšetrenia. Ľahká porucha sluchu, arteriálna hypertenzia a diabetes mellitus II. typu
nemajú vplyv na pracovné zaradenie a svojou závažnosťou neprevyšujú mieru poklesu vykonávať
zárobkovú činnosť rozhodujúceho ochorenia.
5. Žalovaný teda na základe vyššie spomenutého lekárskeho posudku uviedol, že miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 20% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V odvolacom
konaní tak bolo preukázané, že žalobkyňa nemá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a nie
je invalidnou, nakoľko nespĺňa podmienky uvedené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení.

II.
Správna žaloba, stanoviská

6. Voči napadnutému rozhodnutiu podala žalobkyňa dňa 12. decembra 2024 správnu žalobu podľa §
199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žalobkyňa namieta,

že jej nebol priznaný invalidný dôchodok aj napriek jej zdravotnému stavu. Zároveň vyjadruje nesúhlas
s odňatím invalidného dôchodku v roku 2023, ktorý poberala po dobu 13 rokov, o čom bolo rozhodnuté
v jej neprítomnosti. Žalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutie za nespravodlivé a opakovane vyjadruje
presvedčenie, že je v porovnaní s inými občanmi vo veci invalidného dôchodku diskriminovaná.
7. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 13. marca 2025. Vo vyjadrení uvádza, že

skôr poberaný invalidný dôchodok jej bol odňatý rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. júna
2023 z dôvodu, že jej miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť bola znížená na 10%. Proti tomuto
rozhodnutiu sa žalobkyňa odvolala a odvolanie bolo zamietnuté rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 5. septembra 2023.
8. Žalovaný následne vo vyjadrení stručne zrekapituloval priebeh administratívneho konania. Dodáva,

že žalobkyňa bola predvolaná posudkovým lekárom na ústne pojednávanie o posúdení invalidity na
1. októbra 2024, avšak na toto pojednávanie sa žalobkyňa nedostavila. Namiesto toho zaslala všetky
lekárske správy, ktoré mala k dispozícii. Z tohto dôvodu bola posudzovaná v neprítomnosti, pričom
závery z tohto posúdenia sú uvedené v odbornom lekárskom posudku zo dňa 1. októbra 2024. Vo zvyšku
vyjadrenia uvádza závery, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí.

9. Záverom dodáva, že subjektívne presvedčenie žalobkyne, že v porovnaní s inými žiadateľmi
o invalidný dôchodok nebol jej zdravotný stav posúdený spravodlivo, nie je dôvodné. Zároveň námietky,
ktorými poukazuje na svoju životnú a finančnú situáciu nie je možné zohľadniť, nakoľko tieto nezakladajú
nároky v oblasti dôchodkového poistenia. Žalovaný teda požaduje, aby správny súd v súlade s § 190
SSP správnu žalobu zamietol.

10. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobkyni doručené 17. apríla 2025, k tomuto sa však nevyjadrila.
11. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) a rozsudok
verejne vyhlásil dňa 29. septembra 2025.

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

12. Podľa § 6 ods. 3 zákona o sociálnom poistení poistencom patria práva pri výkone sociálneho
poistenia rovnako v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení

ustanovenou osobitným zákonom.
13. Podľa § 6 ods. 4 zákona o sociálnom poistení poistenec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo
právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania,
môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného zákona.
14. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý

zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.15.Podľa§71ods.2zákonaosociálnompoistenídlhodobonepriaznivýzdravotnýstavjetakýzdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

16. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok

podľa osobitného predpisu.
17. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
18. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
19. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.

IV.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu

20. Správny súd konajúc primárne podľa ust. § 199 a nasl. SSP zistil, že správna žaloba bola podaná
oprávnenou osobou a včas.

21. V súvislosti s uvedeným sa správnemu súdu žiada najsamprv upriamiť pozornosť na skutočnosť, že
v zmysle zákona o sociálnom poistení, posúdenie otázky vzniku invalidity, nie je otázkou právnou, ale
otázkou výsostne odbornou medicínskou, na kvalifikované zodpovedanie ktorej sú logicky nevyhnutné
odborné medicínske znalosti a skúsenosti, ktorými zaiste nedisponuje ani Sociálna poisťovňa, do
kompetencie ktorej bolo zákonom zverené oprávnenie rozhodovať (nie posudzovať) o priznaní tohto

„statusu“ invalidity a takýmito odbornými medicínskymi znalosťami nedisponuje ani správny súd. Z
uvedených dôvodov zákon o sociálnom poistení zveril oprávnenie posúdiť s odbornou starostlivosťou
zdravotný stav žiadateľa o priznanie mu invalidného dôchodku, akreditovaným posudkovým lekárom
Sociálnej poisťovne (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení), o závery odborného lekárskeho
posudku ktorých sa potom opiera a dovoláva sa ho rozhodnutie Sociálnej poisťovne. Samozrejme

uvedené neznamená, žeby posudkový lekár mohol konať alebo prijímať svoje, pre ďalšie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne, podstatné závery svojvoľne, práve naopak, závery lekárskeho odborného posudku
posudkového lekára o invalidite musia byť riadne, zrozumiteľne a v logických súvislostiach vzhľadom
na všetky ním preskúmavané lekárke správy (§ 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení) aj odôvodnené
tak, aby boli postupy a uvažovanie posudkového lekára pri prijímaní týchto zverov preskúmateľnými

(napr. aj iným kontrolným posudkom), a aby týmto jeho záverom v ich logických súvislostiach
porozumel aj subjekt nedisponujúci medicínskou odbornosťou, t.j. tak žiadateľ o invalidný dôchodok,
ktorého zdravotný stav sa posudzuje, ako aj Sociálna poisťovňa rozhodujúca na základe tohto
medicínskeho posúdenia o priznaní invalidity, či správny súd toto rozhodnutie preskúmavajúci. Z
uvedených dôvodov, aj správny súd, ktorý nie je dostatočne medicínsky erudovaný, v konaní o správnej

žalobe na preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne vo veci nepriznania invalidity (v danom prípade
rozhodnutia žalovaného), môže preskúmavať len úplnosť, presvedčivosť a zákonnosť tohto rozhodnutia,
ako aj posudku posudkového lekára, z ktorého toto rozhodnutie vychádza. Inými slovami povedané,
správny súd nemá oprávnenie prehodnocovať medicínske závery posudkového lekára, ani ich meniť
napr. v tom smere, žeby vyhodnotil určitú diagnózu žiadateľa ako rozhodujúce zdravotné postihnutie

pre určenie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť žiadateľom, toto oprávnenie správny súd
nemá, správny súd môže posúdiť iba úplnosť, presvedčivosť a zrozumiteľnosť odôvodnenia odborného
lekárskeho posudku v nadväznosti na ním zohľadnené a posudzované lekárske správy a iné podklady
o zdravotnom stave žiadateľa o invalidný dôchodok.22. Vzhľadom k uvedenému, správny súd argumentačne podporne poukazuje aj na vyjadrenia
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) v tomto smere, napr. v
rozhodnutí sp. zn. 6 Ssk/36/2022 z 24. augusta 2022, podľa ktorého cit. „V tejto súvislosti najvyšší

správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho
zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá
potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť
občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho
poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení) s tým, že

konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Výsledkom posudkovej
činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s
určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa
určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery

posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok
vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti na
základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym
súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti)
odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto

kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými
rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania
udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.“
23. Okrem už uvedeného správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že posudkový lekár Sociálnej
poisťovneposudzujezdravotnýstavžiadateľaoinvalidnýdôchodoknapodkladelekárskychspráv,niena

základe subjektívnych pocitov žiadateľa (t.j. jeho subjektívneho prežívania ochorenia), ale objektívne, t.j.
tak, ako sa to ktoré ochorenie vzhľadom na jeho stav, objektívne symptómy (príznaky) a liečbu vzhľadom
na medicínske poznatky, objektívne javí byť závažným s jeho prípadným vplyvom na pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť u žiadateľa v porovnaní so zdravým jedincom, ktorá miera poklesu je
vo vzťahu k tomu, ktorému konkrétnemu ochoreniu taktiež objektívne zákonom určená v prílohe č.

4 k zákonu o sociálnom poistení a to príslušným percentuálnym rozpätím. Inými slovami, posudkový
lekár posudzuje možný vplyv konkrétneho ochorenia na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
objektívne a nie vzhľadom na to, ako konkrétny žiadateľ, ktorý týmto ochorením trpí toto ochorenie
subjektívne prežíva či vníma na úrovni symptómov (napr. danosť rôzneho prahu vnímania a znášania
bolesti pri tej istej príčine), čo môže byť ovplyvnené aj tým, aký je osobný postoj pacienta k ochoreniu,

jeho spolupráca a akceptovanie nastavenej liečby a pod. (napr. ak pacient nespolupracuje pri nastavenej
liečbe, subjektívne môže ochorenie vnímať ťažšie v porovnaní s pacientom, ktorý pri tej istej diagnóze
liečbu plne akceptuje a pod.), samozrejme ak toto subjektívne vnímanie ochorenia neprerastie do ďalšej
objektívne existujúcej medicínskej diagnózy.
24. Posudkový lekár po preskúmaní všetkých žiadateľom jemu predložených lekárskych správ a iných

podkladov o zdravotnom stave žiadateľa, tieto preskúma a zistí, či u žiadateľa možno konštatovať
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav v dôsledku, na podklade týchto lekárskych správ u neho
indikovaného ochorenia, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvá u žiadateľa dlhšie ako jeden rok,
a ktoré súčasne u žiadateľa spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods.
2 zákona o sociálnom poistení), ktoré ochorenia sa nachádzajú v zozname ochorení uvedených

„tematicky“ (t.j. podľa príbuznosti postihnutých orgánov alebo časti tela) v jednotlivých položkách kapitol
prílohy č. 4 k zákona o sociálnom poistení. Posudkový lekár označí takéto ochorenie, za, pre posúdenie
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, tzv. „rozhodujúce zdravotné postihnutie“ u žiadateľa,
následne toto „rozhodujúce zdravotné postihnutie“ priradí podľa jeho charakteru k príslušnému písmenu,
príslušnej položky v kapitole prílohy č. 4 k zákona o sociálnom poistení, pri písmene príslušnej položky

a kapitoly, ktorej je už zákonom určené percentuálne rozpätie miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovúčinnosťpritomktoromkonkrétnom„rozhodujúcomzdravotnompostihnutí“,pričomibavrámci
tohto rozpätia posudkový lekár môže určiť pri konkrétnom žiadateľovi, konkrétny percentuálny pokles
jeho schopnosti pri tomto ochorení vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedeného je zrejmým, že k tomu,
aby bolo transparentným, akými úvahami sa posudkový lekár pri určení konkrétnej percentuálnej miery

poklesu vykonávať zárobkovú činnosť u konkrétneho žiadateľa z uvedeného percentuálneho spektra
(od – do) riadil, musí posudkový lekár svoje úvahy aj zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť. Treba
mať na pamäti, že ak by konkrétny žiadateľ trpel viacerými ochoreniami, ktoré každé z nich by bolo
možné zaradiť do zoznamu ochorení v prílohe č. 4 k zákona o sociálnom poistení, tak pri každomjednom z nich, z k nemu prislúchajúceho percentuálneho rozpätia, posudkovým lekárom určenej
konkrétnej percentuálnej miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, pre záver, či táto osoba týmito
ochoreniami trpiaca má o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť a teda či je invalidnou, sa jednotlivé takto určené percentuálne miery
nesčítavajú (§ 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení). Súčasne je však významným, že takto kvôli
tomu ktorému konkrétnemu „rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu“ žiadateľa určenú (najvyššiu)
percentuálnu mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, možno túto percentuálnu mieru navýšiť
o najviac 10%, ak žiadateľ trpí aj inými ochoreniami, ktoré síce nie sú rozhodujúcim zdravotným

postihnutím, avšak vzhľadom k ich závažnosti ovplyvňujú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení), odôvodnenie charakteru a závažnosti, ktorých v
interakcii s ich možným vplyvom na pokles miery vykonávať zárobkovú činnosť, je opäť na posudkovom
lekárovi, aby zrozumiteľne a presvedčivo vo svojom posudku vysvetlil, z akého dôvodu „bolo“ alebo
„nebolo“ možné tieto ďalšie ochorenia vzhľadom k ich charakteru a závažnosti, zohľadniť pri „navýšení“
alebo „nenavýšení“ k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu už určenej percentuálnej miery poklesu

žiadateľa vykonávať zárobkovú činnosť.
25. Predmetom súdneho prieskumu v tomto prípade je rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o invalidný
dôchodok z dôvodu, že žalobkyňa nedosiahla mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
na úrovni 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
26. Správny súd považuje za nevyhnutné v prvom rade poskytnúť odpoveď na námietku žalobkyne,

ktorá nesúhlasí s odňatím invalidného dôchodku. Invalidný dôchodok bol žalobkyni odňatý rozhodnutím
č. 635 327 7249 0 zo dňa 14. júna 2023 z dôvodu, že jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosťnebolviacako40%.Protitomutorozhodnutiupodalažalobkyňaodvolanie,ktorébolozamietnuté
rozhodnutím generálneho riaditeľa sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. septembra
2023. Proti tomuto rozhodnutiu mala žalobkyňa možnosť podať správnu žalobu v dvojmesačnej lehote.

Správny súd preto pristúpil k preskúmaniu súdneho registra a zistil, že voči tomuto rozhodnutiu správna
žaloba podaná nebola a predmetné rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť. Správny súd teda nie je
oprávnený rozhodnutie o odňatí invalidity preskúmavať, nakoľko nebolo napadnuté správnou žalobou
a túto námietku tak považuje za nedôvodnú.
27. K námietke žalobkyne týkajúcej sa nesprávneho posúdenia jej zdravotného stavu na účely priznania

invalidného dôchodku správny súd uvádza nasledovné. Zdravotný stav žalobkyne bol posúdený dvoma
posudkovými lekármi, pričom obaja mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určili na
úrovni 20%, nakoľko rozhodujúcim zdravotným postihnutím bolo postihnutie uvedené v prílohe č. 4
zákona o sociálnom poistení, konkrétne kapitole XV – choroby podporného a pohybového aparátu,
oddiely E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položke 3 b) – degeneratívne zmeny

na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového
a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobranchiálny, lumbálny, lumbosakrálny
a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu
v postihnutom úseku. Miera poklesu bola určená na spodnej hranici zákonom stanoveného rozpätia
z dôvodu absencie svalových a nervových dráždení a teda bez potreby intenzívnej liečby na bežnej

analgetickej liečbe.
28.ŽalobkyňakpodanémuodvolaniupredložilanajmärozhodnutiaKrajskéhosúduvPrešovealekárske
správy - všetko datované v roku 2011 a 2012, a tiež lekárske správy z ušno-nosno-krčnej ambulancie
zo dňa 20. septembra 2023, správu z rádiologického vyšetrenia zo dňa 12. októbra 2023, správu z
neurologického vyšetrenia zo dňa 16. októbra 2023, správu z endokrinologického vyšetrenia zo dňa 9.

októbra 2023, lekársku správu od všeobecného lekára zo dňa 10. augusta 2023 a zo dňa 14. augusta
2023,žiadankuoUSGvyšetreniealekárskusprávuzUSGvyšetrenia,alekárskesprávyzortopedického
vyšetrenia zo dňa 10. novembra 2022 a 17. októbra 2022.
29. Posudkový lekár v posudku zo dňa 1. októbra 2024 najmä poukázal na staršie lekárske správy,
podľa ktorých bola žalobkyňa intenzívne liečená pre bolesti chrbtice, pričom od roku 2020 do júla 2023

nie sú dokladované žiadne odborné vyšetrenia ani ošetrenia pre vertebrogénne ťažkosti. V júli 2023
bola vyšetrená neurológom po oduznaní invalidity, s dokumentovanou ľahkou poruchou statodynamiky
chrbtice pri degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách s MRI driekovej
chrbtice popísanej v októbri 2023, ktoré popisuje okrem iného diskrétnu ľavostrannú protrúziu L2/3, L3/4
s kontaktom na durálny vak, výraznejším vyklenutím v oblasti L4/5 a L5/S1 s kontaktom na durálny vak a

koreň L5 a S1, bez korelátu v klinickom obraze - bez vplyvu na svalový tonus, na svalovú silu a svalovú
hmotu, bez prejavov dráždenia nervov a svalov. Súčasne poznamenal, že za obdobie od októbra 2020
boli dokladované 3 ošetrenia na LSPP pre akútne seknutie v krížoch, ktoré si nevyžiadali intenzívnejšiu
liečbu, iba liečbu bežnými analgetikami. Posudkový lekár poukázal, že dokumentované degeneratívnezmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným obmedzením, bez prejavov
dráždenia nervov a svalov podmieňujú maximálne 20% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Súčasne sa pozastavil aj nad výsledkami reumatologického vyšetrenia, ktoré popisuje artrózy

váhonosných kĺbov, pričom pri funkčnom vyšetrení je uvedené, že pohyby sú bez obmedzenia, kĺby
sú bez opuchu, čo nezodpovedá funkčnej klasifikácii ochorenia v závere reumatologického vyšetrenia,
ani ortopedického vyšetrenia, podľa ktorého je od októbra 2022 žalobkyni odporúčaná výmena ľavého
kolena - odvtedy nie je dokumentované ošetrenie ani vyšetrenie a reumatológ popisuje pohyby iba
terminálne redukované a nepatrným množstvom tekutiny v ľavom kolene.

30. Vychádzajúc z uvedeného neboli pochybnosti o aké dôkazné prostriedky žalovaná oprela svoje
rozhodnutie. Posudkoví lekári zároveň aj s prihliadnutím na už konštatované dostatočne odôvodili
stanovenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť bola stanovená na dolnej hranici zákonného rozpätia. Posudkový lekár podrobne a najmä
zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil závery, ku ktorým dospel pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné
postihnutie i percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v aktuálnom čase.

V prejednávanom prípade je zrejmé, že posudkový lekár posúdil zdravotný stav žalobkyne na základe
všetkých odborných nálezov, ktoré mal k dispozícii a tieto riadne vyhodnotil, a svoje závery náležite
zdôvodnil.
31. Výhrady žalobkyne voči posúdeniu jej zdravotného stavu a pochybnosti o jeho náležitom posúdení
nie sú podľa názoru správneho súdu odôvodnené. Závery posudkových lekárov nespochybňujú ani

žalobkyňou predložené lekárske správy z roku 2011, ktoré žalobkyňa predložila (aj s ďalšími správami)
už v odvolacom konaní. Posudkový lekár k lekárskym správam z rokov 2011 a 2012 uviedol, že tieto nie
sú v súčasnosti aktuálne, pričom, ako už vyplynulo vyššie, vychádzal z aktuálnych lekárskych správ.
32. Pokiaľ ide o ostatné zdravotné postihnutia, aj tieto posudkový lekár vyhodnotil, pričom z jeho
záverov vyplynulo, že tieto by pri samostatnom hodnotení dosahovali nižšiu percentuálnu hodnotu ako

v tomto prípade stanovené rozhodujúce zdravotné postihnutie. Z posudku pritom vyplynulo, že ľahká
porucha sluchu, vysoký krvný tlak a cukrovka liečbou kompenzovaná, bez morfologických zmien na
cieľových orgánoch a poruchy štítnej žľazy v liečbe nemajú vplyv na pracovné zaradenie a svojou
závažnosťou neprevyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozhodujúceho
ochorenia. Z uvedeného celkom zjavne vyplývajú dôvody, prečo tieto ochorenia posudkový lekár

považoval za posudkovo nevýznamné oproti rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu. V tejto súvislosti
však z lekárskeho posudku, ani z rozhodnutia žalovanej nie je zrejmé, prečo aj napriek vyššie
uvedenému tieto diagnózy neodôvodňovali navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o ďalších 1 až 10% podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Keďže však, ako už
bolo vyššie uvedené, správny súd nezistil žiadne pochybenie pokiaľ ide o stanovenie rozhodujúceho

zdravotného postihnutia a následne ani jeho percentuálne ohodnotenie – v tomto prípade 20%, ani
prípadné navýšenie tejto miery o maximálne prípustných 10% by, vzhľadom na podmienku poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou
podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, žalobkyni vo výsledku neprivodil zmenu záveru
o nesplnení podmienok pre priznanie invalidného dôchodku. Zjednodušene, žalobkyňa by ani v prípade

maximálneho navýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre ostatné zdravotné
postihnutia v konečnom dôsledku nedosiahla priznanie invalidného dôchodku.
33. Ďalšie odstraňovanie vyššie uvedeného nedostatku by tak podľa názoru správneho súdu iba viedlo
k formálnemu zopakovaniu konania, ktoré by vzhľadom na vyššie uvedené nemohlo dospieť k záverom
odlišným od tých aktuálnych.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za to, že lekárske posudky zohľadnili celú
lekársku dokumentáciu a bolo v nich náležitým spôsobom objasnené, ktoré zdravotné postihnutie bolo
považované za rozhodujúce vo vzťahu k určeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
a zároveň aj to, prečo sa posudkoví lekári priklonili na spodnú hranicu percentuálneho rozpätia. Z tohto
dôvodu správny súd zastáva názor, že žalovaná zistila zdravotný stav žalobkyne v dostatočnej miere

na účely posúdenia jej zdravotného stavu. Závery žalovanej majú oporu v zdravotnej dokumentácii
žalobkyne a súd tak konštatuje, že žalovaná správnym spôsobom určila rozhodujúce zdravotné
postihnutie a aj mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou. Z tohto dôvodu považuje správny súd predmetnú námietku žalobkyne za
nedôvodnú.

35. Vo vzťahu k tvrdenej diskriminácii voči iným skupinám obyvateľstva správny súd poukazuje na
ustanovenia § 6 ods. 3 a 4 zákona o sociálnom poistení. Podľa týchto ustanovení je sociálna poisťovňa
ako orgán rozhodujúci v oblasti sociálneho poistenia povinná zaobchádzať s každým poistencom
v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Sociálna poisťovňa je pri posudzovaní nárokovvyplývajúcich zo sociálneho poistenia povinná postupovať individuálne tak, že objektívne zhodnotí
zdravotný stav konkrétneho poistenca, pričom nesmie do tohto rozhodovania vnášať subjektívny prvok
spočívajúci v hodnotení poistencov na základe napr. rasy, vierovyznania, pohlavia či iných faktorov.

Žalobkyňa sa síce domnieva, že sociálna poisťovňa v súlade s touto zásadou nepostupovala, avšak
správnemu súdu nepredložila žiaden dôkaz o tom, že by v rozhodovaní sociálnej poisťovne o skutkovo
zhodných alebo podobných prípadoch vznikali neodôvodnené rozdiely. S ohľadom na vyššie uvedené
je potrebné považovať aj túto námietku za nedôvodnú.
36. Správny súd tak preskúmal prvostupňové rozhodnutie a správnou žalobou napadnuté rozhodnutie

nie len v zmysle tvrdení v jej obsiahnutých, ale aj neformálne v zmysle § 203 SSP a nevzhliadol žiadny
dôvod nezákonnosti týchto rozhodnutí. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že správnu
žalobu je potrebné v súlade s § 190 SSP zamietnuť ako nedôvodnú.
37.Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§167anasl.SSP,podľaktoréhoúčastníkomprávonanáhradu
trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému
nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo

požadovať.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom
Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovno pis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.