Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. apríl 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B2-22Cb/244/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211224999
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Števík

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1211224999.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu:

COMMERCIAL DEVELOPMENT INVESTMENT LTD., IČO: 4335503, Suite 3028, 10 Great Russell
Street, Londýn WC1B3BQ, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, práv. zast. Marják,
Ferenci&Partnerss.r.o.,IČO:50164988,Tajovského17,04001KošiceaN..N.C.,advokát,Z.G.XXXX/
XX, XXX XX S. Y., proti žalovaným: 1.) Z. Q., nar. XX.X.XXXX, XXX XX Q. nad U. č. XXX, práv. zast.
N.. C. Y., advokát, H. XXXX/XA, XXX XX H., 2.) GLANCE HOUSE, s.r.o. v konkurze, IČO: 36796425,
Štúrova 129, 093 01 Vranov nad Topľou, 3.) V.. I. D., nar. XX.XX.XXXX, H. XX/XX, XXX XX G. Jur,
práv. zast. AK Herceg, s.r.o., IČO: 35890240, Košická 56, 821 08 Bratislava, 4.) CUOTE, s.r.o., IČO:

36797057, Štúrova 129, 093 01 Vranov nad Topľou, o určenie neplatnosti zmlúv o prevode obchodného
podielu a o určenie, že majiteľom obchodného podielu je žalobca, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným v 1., 2., 3. a 4. rade sa voči žalobcovi priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu,
pričom o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

X. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.10.2011 domáhal, že zmluva o prevode obchodného
podielu uzatvorená dňa 01.02.2010 medzi žalobcom a žalovanou 1 na prevod obchodného podielu v

spoločnosti GLANCE HOUSE, s.r.o., je neplatná. Ďalej žiadal, aby súd určil, že zmluva o prevode časti
obchodného podielu uzatvorená dňa 10.02.2010 medzi žalovanou 1 ako prevodcom a žalovaným 3 ako
nadobúdateľom, na základe ktorej bola prevedená zo žalovanej 1 na žalovaného 3 časť obchodného
podielu zodpovedajúca výške vkladu 1.992,- eur v spoločnosti GLANCE HOUSE, s.r.o., je neplatná.
Žiadal tiež, aby súd určil, že zmluva o prevode časti obchodného podielu uzatvorená dňa 10.02.2010
medzižalovanou1akoprevodcomažalovaným4akonadobúdateľom,nazákladektorejbolaprevedená
zo žalovanej 1 na žalovaného 4 časť obchodného podielu zodpovedajúca výške vkladu 2.655,- eur v

spoločnosti GLANCE HOUSE, s.r.o., je neplatná. Zároveň žiadal, aby súd určil, že majiteľom 100 %
obchodného podielu v spoločnosti GLANCE HOUSE, s.r.o. a jediným spoločníkom tejto spoločnosti je
žalobca. V žalobe uviedol, že zmluvy o prevode obchodného podielu z 01.02.2010 za žalobcu podpísal
M. Q., ktorý nemal platné oprávnenie na podpis prevodu obchodného podielu, ani na rozhodovanie
v mene žalobcu, tento konal proti jeho vôli a bez jeho vedomia. Na vykonanie týchto úkonov bola s
najväčšou pravdepodobnosťou zneužitá už neplatná substitučná plná moc z 31.03.2009, ktorá bola
vystavená Ing. N. D. na základe všeobecnej plnej moci z 09.03.2009, avšak nikdy nebola M. Q.

odovzdaná. Táto všeobecná plná moc už bola zrušená, čiže zanikla aj od nej odvodená substitučná plná
moc. Žalobcovi do dnešného dňa nebola zaplatená žiadna odplata a ani poskytnuté žiadne protiplnenie.
Všeobecná plná moc z 31.03.2009 a substitučná plná moc z 31.03.2009 boli zrušené ku dňu 21.09.2009
a preto v čase vykonania úkonov už boli neplatné. Všeobecnej plnej moci sa M. Q. musel zmocniťneznámym spôsobom a bez súhlasu žalobcu. M. Q. bol informovaný o zrušení pôvodných plných mocí
a teda vedel, že platnosť všeobecnej plnej moci a na ňu nadväzujúcej plnej moci zanikla. Dokumenty
odvolania plných mocí sa mu Ing. D. pokúsila doručiť osobne, avšak odmietol ich prevziať. Zároveň ho

Ing. D. osobne, za prítomnosti žalovanej 1, informovala o tom, že žalobca stratil dôveru v jeho osobu
a odmieta, aby akýmkoľvek spôsobom konal v mene žalobcu (bol aj informovaný o zrušení pôvodnej
všeobecnej plnej moci). M. Q. tak konal v rozpore so záujmami žalobcu a teda aj so zákonom (§ 22 ods.
2 Občianskeho zákonníka) - napadnuté úkony sú preto neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka
(rozpor s dobrými mravmi). Naliehavý právny záujem na rozhodnutie žalobca odôvodnil tým, že bez

tohto určenia by sa postavenie žalobcu stalo neistým, nakoľko ako spoločníci a majitelia obchodného
podielu v žalovanom 2 sú v obchodnom registri zapísaní žalovaná 1 a žalovaní 3 a 4, hoci v skutočnosti
sa nimi platne nestali z dôvodu neplatnosti vyššie popísaných právnych úkonov.

2. Žalovaná 1 vo vyjadrení z 10.04.2012 uviedla, že M. Q. v roku 2002 nadobudol spoločnosť žalobcu,
prostredníctvomspoločnostiAKONTSLOVAKIA,s.r.o.,pričomúhradazajejnadobudnutiesarealizovala

z prostriedkov spoločnosti HERMES TRADE, s.r.o. Na základe úhrady kúpnej ceny mu bol vydaný
súbor dokladov, ktorými sa preukazuje vlastníctvo k nej. M. Q. ako vlastník žalobcu rozhodol o
potrebe vystavenia splnomocnenia na zastupovanie spoločnosti pre Ing. N. D., ktorá viedla kompletnú
ekonomickú agendu spoločností, v ktorých žalobca nadobudol obchodné podiely. Doklady spoločnosti
však boli z kancelárie v jej sídle odcudzené a mohli byť rôznymi osobami zneužité. M. Q. nemohol

konať v rozpore so záujmami žalobcu, keď je sám jeho vlastníkom. V prípade, že by plné moci na p.
Q. neobsahovali právo previesť obchodný podiel žalovaného 2, nemohol by takýto zápis vykonať ani
registrový súd. V spise sa nenachádza jediný dôkaz o tom, že by M. Q. konal v rozpore so záujmami
zastúpeného. Dodala, že žalovaná 1 bola pri nadobúdaní obchodného podielu dobromyseľná.

3. Ing. N. D. na pojednávaní dňa 17.09.2012 spolu so svojím PZ uviedla, že právne úkony uvedené v
žalobe sú neplatné, a to z dôvodu, že p. Q. nemal plnú moc na ich podpísanie. M. Q. na uvedenom
pojednávaní uviedol, že konal na základe plnej moci, ktorú mu p. D. vystavila. V čase, keď sa obchodné
podiely prevádzali, prebiehalo vyšetrovanie na Úrade boja proti korupcii a nedovolil by si, už vôbec nie
v čase vyšetrovania, dopustiť sa nezákonného konania. V zmysle ním podpísanej zmluvy mal záujem

zaplatiť žalobcovi zmluvne dohodnutú sumu. Keďže však boli zrušené účty žalobcu, navrhol zložiť túto
sumu do súdnej úschovy.

4. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení z 02.09.2016 okrem iného uviedol, že žalobca nepreukázal, že by
oznámenie o odvolaní/zrušení generálneho plnomocenstva a/alebo plnomocenstva z 31.03.2009 doručil

žalovanej 1 alebo M. Q. a už vôbec nie pred vykonaním napadnutých úkonov. Taktiež žalobca rozpor
záujmov medzi ním a p. Q. pri uzavretí zmluvy o prevode iba tvrdí, ale nijak nepreukazuje. Rozpor
záujmov zastúpeného a zástupcu v čase vykonania úkonu musí reálne existovať a byť preukázaný,
nestačí to iba tvrdiť. Žalobca vo februári 2010 nemal námietky voči prevodu obchodných podielov v
žalovanom 2, keďže tento bol v tom čase bez finančných prostriedkov a nemal z čoho platiť faktúry na

dokončenie projektu. Akonáhle sa však zabezpečilo dofinancovane zo strany žalovaných 1 a 4, žalobca
sa začal domáhať týchto obchodných podielov.

5. Žalobca vo vyjadrení z 12.11.2019 poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
4To/80/2018 zo dňa 11.10.2018, z obsahu ktorého je zrejmé, že obžalovaní M. Q. a Z. Q. boli v

konečnomdôsledkupodľa§285písm.a)Tr.por.oslobodeníspodobžalobyÚradušpeciálnejprokuratúry
sp. zn. VII/2 Gv 89/10/1000 zo dňa 07.10.2015 pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. (obžalovaný M. Q.) a pre pomoc k obzvlášť závažnému zločinu
podvodu podľa § 21 ods. 1 písm. d) k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák., avšak len a výlučne
z dôvodu, že prokuratúra nesprávne vymedzila skutok v obžalobnom návrhu, keď majetok patriaci

obchodnej spoločnosti stotožnila s majetkom patriacim spoločníkovi tejto obchodnej spoločnosti s tým,
že za škodu na majetku spoločníka považovala majetkové hodnoty, ktoré vlastnícky patrili obchodnej
spoločnosti a nie jej spoločníkovi. Pre toto konanie ako aj skutkové okolnosti prípadu je ale rozhodujúce
konštatovanie Krajského súdu v Bratislave uvedené na strane 19 a nasledujúcich odôvodnenia cit.
uznesenia. Krajský súd v Bratislave v tejto časti rozhodnutia marginálne poukázal na skutočnosť, že

konanie M. Q., ktoré vyplýva z vykonaného dokazovania celkom určite nemožno označiť za konanie,
ktoré by malo byť súladné s riadnym výkonom pôsobnosti zástupcu inej osoby. V tomto smere
považoval odvolací súd sa právne bezvýznamné, či obžalovaný konal na podklade generálnej plnej
moci, respektíve substitučnej plnej moci, pretože právne významným tu je len skutočnosť, že konal zainého (za spoločnosť CDI), o čom mal nepochybne vedomosť, a preto mal svoju pôsobnosť (postavenie
zmluvného zástupcu inej osoby) vykonávať nielen v mene zastúpeného, ale aj v prospech zastúpeného,
v súlade so záujmami zastúpeného a to s náležitou starostlivosťou tak, aby zastúpenému nevznikali

škody na jeho majetku z konania zástupcu. M. Q. pri realizovaní zastúpenia právne nekonal vo svojom
vlastnom mene a nenakladal so svojim vlastným majetkom, ale konal v mene spoločnosti CDI (t.j.
žalobcu v tomto konaní pozn.) a nakladal s majetkom spoločnosti CDI (s obchodnými podielmi, ktorých
majiteľom bola spoločnosť CDI a nie obžalovaný). Krajský súd v Bratislave ďalej uviedol, že M. Q. však
zjavne nepostupoval v súlade so záujmami spoločnosti CDI v mene ktorej konal, nakoľko pri svojom

rozhodovaní evidentne uprednostňoval svoje vlastné záujmy pred záujmami spoločnosti CDI. Cieľom
M. Q. nebolo konať v záujme, či na prospech spoločnosti CDI, ale jeho úmyslom bolo zbaviť spoločnosť
CDI majetku v podobe obchodných podielov v obchodných spoločnostiach uvedených v obžalobe
a nasledovať len svoje vlastné záujmy. Celkom určite nie je možné označiť také konanie zástupcu
za súladné so zákonom, v ktorom zástupca pri nakladaní s majetkom zastúpeného uprednostňuje
svoje vlastné záujmy a nemôže byť racionálne presvedčený o tom, že rozhodnutie ktoré vykonáva

je v najlepšom záujme spoločnosti v mene ktorej koná. M. Q. zneužil plnú moc na zastupovanie
spoločnosti CDI, aby získal jej majetok (obchodné podiely v štyroch obchodných spoločnostiach, pričom
z postupnosti jeho krokov je zrejmé, že konal len a výhradne vo svojom vlastnom záujme a v rozpore
so záujmami spoločnosti CDI. Pripravenosť M. Q. konať len vo vlastnom záujme tu možno vyvodiť
z toho, že prakticky všetky štyri zmluvy o prevode obchodných podielov boli podpísané v totožnom

čase (tri z nich dokonca v jeden deň) s tým, že novým spoločníkom a následne aj konateľom sa
stala manželka obžalovaného, Z. Q., pričom pri všetkých štyroch zmluvách bola hodnota obchodných
podielov určená na tú istú sumu, ktorá sa rovnala výške základného imania (obžalovaný zjavne
nezisťoval skutočnú hodnotu obchodných podielov jednotlivých spoločností s tým, že celkom určite
nemohla byť táto hodnota rovnaká pri všetkých štyroch obchodných spoločnostiach). Pokiaľ M. Q.

v priebehu trestného konania naznačoval, že hodnota obchodných podielov bola nízka (vzhľadom
k záväzkom obchodných spoločností) potom nie je jasné prečo vôbec takéto „nebonitné“ obchodné
podiely predával svojej manželke a ak „bonitné“ boli potom zase nie je zrejmé, prečo spoločnosť CDI
zbavoval bonitného majetku za pochybne stanovenú cenu. Krajský súd v Bratislave preto uzatvoril,
že obžalovaný M. Q. konal pri prevodoch obchodných podielov evidentne v rozpore so záujmami

spoločnosti CDI a pri rozhodovaní v mene zastúpeného nekonal ani tak, aby nedošlo k škode na majetku
spoločnosti CDI, ale jeho cieľom bolo obohatiť sa na majetku spoločnosti CDI k čomu zneužil plnú
moc a využil svoju manželku obžalovanú Z. Q.. Konal tak v priamom úmysle spôsobiť spoločnosti CDI
škodu v hodnote obchodných podielov, ktorých bola majiteľom. Pokiaľ obhajoba vo svojich písomných
vyjadreniach k odvolaniu prokurátorky poukazovala na skutočnosť, že spoločnosť CDI bola iba formálny

vlastník, tak z hľadiska právnej argumentácie nič také ako „formálne“ vlastníctvo neexistuje. Spoločnosť
CDI bola spoločníkom v obchodných spoločnostiach uvedených v obžalobnom návrhu a teda bola
aj majiteľom obchodných podielov v týchto obchodných spoločnostiach. Za súčasnej právnej úpravy
by takéto konanie obžalovaného M. Q. bolo možné podradiť pod znaky skutkovej podstaty trestného
činu sprenevery podľa § 213 Tr. zák. a to sprenevery obchodných podielov, nakoľko od XX.XX.XXXX

sa na účely Trestného zákona považuje za vec aj iné majetkové právo (t. j. nielen „klasické“ veci).
Uvedené závery sú plne aplikovateľné aj na tento prípad. Spoločnosť žalobcu prišla konaním M. Q. o
obchodný podiel v spoločnosti AXTON, s.r.o., so sídlom Štúrova 129, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO:
35 901 730 a preto sa majetok spoločnosti žalobcu zmenšil o hodnotu týchto obchodných podielov.
Zároveň je nespornou skutočnosťou, že hodnota obchodného podielu spoločnosti AXTON, s.r.o. bola

v dôsledku v žalobe uvedených neplatných právnych úkonov znížená, z čoho vyplýva jednak aktívna
vecná legitimácia žalobcu ako aj naliehavý právny záujme žalobcu na požadovanom určení. Hodnota
obchodného podielu totiž závisí od celkovej ekonomickej situácie spoločnosti s ručením obmedzeným,
t. j. od čistého imania, teda aj od hodnoty majetku, ktorý táto spoločnosť vlastní. Žalobca v dôsledku
neplatných právnych úkonov, ktoré sú uvedené v žalobe a ktoré v zmysle uvedeného odôvodnenia

uznesenia Krajského súdu v Bratislave napĺňajú znaky skutkových podstát trestného činu sprenevery
podľa § 213 Tr. zák. prišiel tak o majetkovú zložku obchodného podielu v spoločnosti AXTON, s.r.o., ako
aj o nemajetkovú zložku obchodného podielu, o prinavrátenie ktorej sa usiluje v konaní vedeného na
Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 22Cb/143/2010.

6. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení z 17.11.2019 uviedol, že žalovaní v tomto procese sú v podstate tí,
čo majetky, ktoré spomína Žalobca preukázateľne financovali a naopak Žalobca, ktorý sa preukázateľne
podieľal na nezákonnom scudzení týchto majetkov, sa prezentuje ako poškodený. Žalobca v tejto veci
postupne prichádzal s rôznymi právnymi verziami ktoré zlyhávali, pričom súdu ani raz nepredložil žiadnyrelevantný dôkaz svojich vykonštruovaných účelových tvrdení. Výsledkom tohto absurdného súdneho
konania sú opakujúce sa podania zo strany Žalobcu, kde žalovaní v reakcii dookola poukazujú na
nutnosť preukázať tieto tvrdenia zákonným spôsobom. Žalobca počas celého konania predkladal listiny

získané z paralelného trestného stíhania ako dôkazy v tomto civilnom konaní. Keď sa celé trestné
konanie ukázalo iba ako účelový nátlak prostredníctvom „Y. vyšetrovateľov s prokurátorkou“ a skončilo
oslobodením spod obžaloby, tak najnovší právny zástupca Žalobcu poukazuje na vytrhnuté časti
oslobodzujúceho rozsudku. Ak chce pán právny zástupca Žalobcu citovať z Uznesenia podpísaného
predsedom senátu JUDr. C. D., tak by mohol začať jeho verejne publikovanými vyjadreniami na tému

neprípustnosti zneužitia trestnoprávnej represie v prípadoch ktoré majú súkromnoprávny základ, resp.
dosah zneužitia trestného konania na aplikáciu princípu rovnosti zbraní v občianskoprávnom konaní.
Doplnil o zhrnutie spomínanej úvahy súdu na str. 20 tohto Uznesenia: „Zo súčasnej právnej úpravy by
takéto konanie obžalovaného M. Q. bolo možné podradiť pod znaky skutkovej podstaty trestného činu
sprenevery podľa § 213 Tr. zák, a to sprenevery obchodných podielov, nakoľko od 01.01.2016 sa na
účely Trestného zákona považuje za vec aj iné majetkové právo (t. j. nielen „klasické“ veci). Vzhľadom

k tomu, že obchodný podiel nie vec, ale ide o inú majetkovú hodnotu, nie je možné právnu kvalifikáciu
trestného činu sprenevery použiť na konanie obžalovaného z roku 2010 kedy ešte Trestný zákon
neumožňovalpovažovaťzaveciajinémajetkovéhodnoty).Anapokon,zhodneakotobolokonštatované
pri trestnom čine podvodu, aj trestný čin sprenevery vyžaduje spôsobenie majetkovej škody, ktorá by aj
tumohlaspočívaťvhodnoteobchodnýchpodielov,ktorávšakzostranyprokuratúrypreukázanánebola.“

Teda aj keby sa ignorovala nutnosť výkladu zákona v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným
poriadkom, princípmi - zásadu zákazu spätného pôsobenia zákonov (zákaz retroaktivity) záver súdu
spočíval v tom, že v každom prípade sa „vyžaduje spôsobenie majetkovej škody“ ktorá preukázaná
nebola. Keďže sa Žalobca v tomto súdnom konaní pokúša o to isté, v čom neuspel v trestnom konaní,
tak aj zákonné dokazovanie je obdobné. Žalobca sa v posledných rokoch tohto konania ustálil, že

dôvodom pre ktorý majú byť neplatné napádané právne úkony je údajné konanie p. M. Q. v rozpore so
záujmami Žalobcu. Žalovaní už roky opakovane poukazujú na zákonnú potrebu toto tvrdenie aj dokázať,
čo sa nestalo. Nakoľko právny zástupca Žalobcu svoju argumentáciu postavil na Uznesení Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 4To/80/2018 tak žalovaný 2 predpokladá, že bude súhlasiť na odvodení
dôkazu o možnom konaní v rozpore so záujmami od znaleckého posudku na hodnotu obchodných

podielov Žalovaného v 2. rade k 01.02.2010. Jediná osoba, ktorá disponovala účtovnou dokumentáciou
Žalovaného v 2. rade bola a v súčasnosti môže byť je riaditeľka Žalobcu Ing. N. D., ktorá odovzdala
časť tejto dokumentácie polícii v stave takom, že znalec nemohol z dôvodu absencie kľúčových listín
posudok vyhotoviť. Pre odstránenie tohto zvráteného stavu, keď zástupca Žalobcu marí vykonanie
dôkazu, na ktorý sám poukazuje, nechal Žalovaný v 2. rade vyhotoviť z jemu dostupnej dokumentácie

stanovisko znalca k hodnote obchodných podielov Žalovaného v 2. rade (Stanovisko znalca, Ing.
S. Y. zo dňa 01.03.2011). Z uvedeného stanoviska znalca je zrejmé, že cena za napádaný prevod
obchodných podielov Žalovaného v 2. rade bola primeraná, resp. vyššia ako ich znalecká hodnota.
V prípade ak Žalobca nemá k dispozícii dôkaz, ktorý by vyvrátil toto jediné relevantné stanovisko,
tak všetky jeho tvrdenia sú len ničím nepodložené účelové konštrukty. Aby sa odvrátilo potenciálne

polemizovanie o budúcich výnosoch z podnikateľských aktivít Žalovaného v 2. rade predkladáme aj
Zmluvu o tichom spoločenstve, ktorá rieši rozdelenie zisku z jedinej podnikateľskej činnosti Žalovaného
v 2. rade. Priloženú Zmluvu o tichom spoločenstve podpísala aj Ing. N. D. a je z nej zrejmé, že
100% zisku si rozdeľujú tichý spoločníci a teda Žalobcovi zo zisku neprislúcha ani cent. Žalobca vo
svojich vyjadreniach zamlčuje, že napádaným prevodom predchádzalo scudzenie listín preukazujúcich

vlastníctvo CDI. Uznesenie KS v Bratislave sp. zn. 4To/80/2018 krádež týchto listín nevylučuje, aj
keď „Kočnerova prokurátorka a vyšetrovatelia“ trestné stíhanie zastavili až 5 mesiacov po napádaných
prevodoch. V Uznesení súd otvoril tému o rozdiele medzi vlastníctvom obchodných podielov spoločnosti
a jej majetkom, ale obžalovaní už nemali žiadnu možnosť vyjadriť sa k týmto úvahám súdu. Vyjadrovať
sa spätne k vlastníkovi akcií na doručiteľa je aj podľa znalca v trestnom konaní irelevantné, ale predložiť

dôkazy že majetok Žalobcu v skutočnosti podľa bankových výpisov zabezpečil p. M. Q. a to že obchodné
podiely Žalovaného v 2. rade získal Žalobca za rovnakú nominálnu hodnotu nie je problém. Jediným
skutočným dôvodom, prečo sa Žalobca snaží uspieť v tomto konaní sa javí dokonanie scudzenia bytov
v podvodnom Y. konkurze spoločnosti Gapeja. Keďže Žalobca zotrváva na svojom tvrdení o údajnom
konaní v rozpore so záujmami, pričom OČTK neboli od r. 2010 schopné predložiť obdobný dôkaz v tejto

veci, tak jediným kto by mohol disponovať dôkaznými listinami môže byť len riaditeľka Žalobcu Ing. N.
D.. Preto ak Žalobca nepredloží konajúcemu súdu relevantný dôkaz svojich tvrdení, žalovaný 2 navrhuje
konajúcemu súdu, aby žalobu v celom rozsahu zamietol.7. Rozsudkom zo dňa 24.02.2020 tunajší súd zamietol žalobu v celom rozsahu. Následne uznesením
zo dňa 23.03.2022 Krajský súd v Bratislave prvoinštančný rozsudok zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd sa má vysporiadať aj s tvrdením Krajského súdu v Bratislave

v rozhodnutí sp. zn. 4To/80/2018 o tom, že obžalovaný M. Q. pri rozhodovaní evidentne uprednostňoval
svoje vlastné záujmy pred záujmami spoločnosti CDI, pričom konal v rozpore so záujmami spoločnosti
CDI, teda zastúpeného (§ 22 ods. 2 OZ).

8. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení z 12.12.2022 uviedol, že podľa uznesenia KS BA nie je síce tento

súd viazaný žiadnym záväzným právnym názorom, ale má posúdiť či úvahy v trestnom rozhodnutí o
konaní M. Q. v rozpore so záujmami žalobcu ako zastúpeného, vychádzali z vykonaného dokazovania a
preukazujú konkrétne skutočnosti. Je nepochybné, že žiadne takéto dokazovanie neprebehlo a „úvahy“
v trestnom rozhodnutí sú len formou rétorického cvičenia, ktoré je zneužité na spochybnenie rozhodnutia
tohto súdu. Účelovo sa prekrúca ničím nepodložená úvaha KS BA o oslobodení na základe zlej
kvalifikácie trestného činu. KS BA v trestnom rozhodnutí totiž spomínal trestnú kvalifikáciu - spreneveru,

ktorú zákon ani neumožňoval aplikovať. Pritom, rovnako ako pri podvode aj pri sprenevere je základným
znakom dokázanie vzniku škody. KS BA sa v tomto trestnom rozhodnutí však vôbec nezaoberal tým,
čo bolo v trestnom konaní podstatné - kto zmaril vykonanie dôkazu likvidáciou kľúčových dokladov.
Ani v trestnom konaní a ani pred týmto súdom neboli predložené žiadne dôkazy preukazujúce tvrdenie
žalobcu, hoci to pri tejto žalobe zákon vyžaduje. Namiesto toho sa tu žalobca iba snaží narušiť rovnosť

postavenia strán pred súdom a na to zneužíva najprv trestné stíhanie, o ktorom sa jasne ukázalo, že
bolo manipulované a za žalobcom sa skrýva obyčajná kriminálna banda. Teraz je to zase rozsudok v
trestnom konaní, ktorý prekrúca podľa svojej potreby opierajúc sa o ničím nepodložené konštrukty súdu
v odôvodnení. V trestnom konaní poukazoval na zásadu ultima ratio, čo čerpal zo stránky právne listy.
Tam JUDr. D. poukazoval na ústavné rozhodnutia o neprípustnosti trestného stíhania, najmä potom,

ako v tej istej už prebieha civilné konanie. Jedným z argumentov bolo vyjadrenie ústavného súdu, že ak
si týmto trestným konaním zabezpečuje jedna strana dôkazy pre civilné konanie, tak sa tým porušuje
zásada rovnosti pred súdom. V tomto prípade si žalobca nevedel ani z trestného konania zabezpečiť
žiadne dôkazy. Avšak v rozsudku, ktorý podpísal ten istý JUDr. D. namiesto kritiky postupu OČTK v
zmysle uvedenej mediálnej prezentácie k zásade ultima ratio, ešte vytvára rôzne nepodložené úvahy,

ktoré sa teraz zamieňajú za formu dôkazov, s ktorými sa má vysporiadať tento súd. Žalobca síce vo
svojom vyjadrení z 20.02.2020, na ktoré poukazuje KS BA vo svojom uznesení navrhuje vykonať dôkaz
- znalecký posudok na hodnotu obchodných podielov, ale žalobca asi zrejme zabudol, že už nie sme v
trestnom konaní. Dôkaz na hodnotu obchodných podielov mal byť súčasťou žaloby. Požadovať ho teraz,
po tom ako zástupkyňa žalobcu neodovzdaním kľúčovej dokumentácie v trestnom konaní vykonanie

takéhotodôkazuznalcomzmarilajeasiformazvrátenéhohumoru.Zuvedenýchdôvodovtentosúdmôže
relatívne jednoducho „náležite a presvedčivým spôsobom odôvodniť“ to, že sa jedná len o nepodložené
úvahy bez akéhokoľvek dôkazu.

9. Žalobca vo vyjadrení z 28.03.2023 uviedol, že v uznesení Krajského súdu v Bratislave v trestnej

veci sp. zn. 4To/80/2018 zo dňa 11.10.2018 sa na strane 19 uvádza: „Obžalovaný M. Q. však
zjavne nepostupoval v súlade so záujmami spoločnosti CDI v mene ktorej konal, nakoľko pri
svojom rozhodovaní evidentne uprednostňoval svoje vlastné záujmy pred záujmami spoločnosti CDI.
Cieľom obžalovaného nebolo konať v záujme, či na prospech spoločnosti CDI, ale jeho úmyslom
bolo zbaviť spoločnosť CDI majetku v podobe obchodných podielov v obchodných spoločnostiach

uvedených v obžalobe a nasledovať len svoje vlastné záujmy. Celkom určite nie je možné označiť také
konanie zástupcu za súladné so zákonom, v ktorom zástupca pri nakladaní s majetkom zastúpeného
uprednostňuje svoje vlastné záujmy a nemôže byť racionálne presvedčený o tom, že rozhodnutie ktoré
vykonáva je v najlepšom záujme spoločnosti v mene ktorej koná.“ Keďže v predmetnom prípade sp. zn.
4To/80/2018 dal konajúci Krajský súd v Bratislave v odôvodnení rozhodnutia odpoveď na všetky právne

relevantné skutocˇnosti a z odôvodnenia je zrejmé akými úvahami sa súd riadil pri uzatváraní záveru a
skutkovom stave, precˇo mal za to, že konanie p. Číža urcˇite nie je možné oznacˇiť za konanie zástupcu
súladné so zákonom a záujmami zastúpeného, nie je možné pristúpiť k posúdeniu odôvodnenia
rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/80/2018 formalisticky s tým, že nie je záväzné. Z
hľadiska dôkazných prostriedkov predstavuje listinný dôkaz podľa § 205 CSP. Predmetné Uznesenie

Krajského súdu bolo vydané orgánom verejnej moci v medziach jeho právomoci, a preto predstavuje
verejnú listinu. Listiny, ktoré majú povahu verejných listín, sa od ostatných listín líšia svojou dôkaznou
silou. Podávajú, ak nie je preukázaný opak, dôkaz o pravdivosti toho, čo je v nich osvedčené alebo
potvrdené. Hodnotenie dôkazu verejnou listinou predstavuje výnimku zo zásady voľného hodnoteniadôkazov a je akýmsi pozostatkom legálnej teórie dôkaznej. Zo strany Žalovaných nebol produkovaný
žiadendôkazotom,žekonaniep.Q.aŽalovanejv1.radenebolokoordinované,príp.žebolovprospech
Žalobcu ako zastúpeného, pricˇom došlo k presunu dôkazného bremena na Žalovanú v 1. rade aby

preukázala opak toho, k cˇomu po dôkladnom dokazovaní dospel Krajský súd v Uznesení Krajského
súdu v Bratislave vo veci 4To/80/2018 zo dňa 11.10.2018.

10. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 22 ods. 2 Obč. zák. zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o
ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu

alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, nemá
oporu v zákone, ani v zistenom skutkovom stave veci, preto ju zamietol. Predmetom konania je
určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej dňa 01.02.2010 medzi žalobcom

a žalovanou 1 na prevod obchodného podielu v spoločnosti GLANCE HOUSE, s.r.o., zmluvy o prevode
časti obchodného podielu uzavretej dňa 10.02.2010 medzi žalovanou 1 ako prevodcom a žalovaným 3
ako nadobúdateľom, na základe ktorej bola prevedená zo žalovanej 1 na žalovaného 3 časť obchodného
podielu zodpovedajúca výške vkladu 1.992,- eur v spoločnosti GLANCE HOUSE, s.r.o. a zmluvy o
prevode časti obchodného podielu uzavretej dňa 10.02.2010 medzi žalovanou 1 ako prevodcom a

žalovaným 4 ako nadobúdateľom, na základe ktorej bola prevedená zo žalovanej 1 na žalovaného 4
časťobchodnéhopodieluzodpovedajúcavýškevkladu2.655,-eurvspoločnostiGLANCEHOUSE,s.r.o.
Zároveň žalobca žiadal, aby súd určil, že majiteľom 100 % obchodného podielu v spoločnosti GLANCE
HOUSE, s.r.o. a jediným spoločníkom tejto spoločnosti je žalobca. Žalobca neplatnosť predmetnej
zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej medzi žalobcom a žalovanou 1 (od čoho sa odvíja

aj neplatnosť ostatných zmlúv o prevode obchodného podielu medzi žalovanou 1 a žalovanými 3 a 4)
zdôvodňoval tým, že túto zmluvu ako zástupca žalobcu podpísal M. Q., ktorý na vykonanie tohto úkonu
pravdepodobne zneužil už neplatnú substitučnú plnú moc z 31.03.2009, ktorá bola vystavená Ing. N. D.
na základe všeobecnej plnej moci z 09.03.2009. Obe uvedené plné moci boli zrušené ku dňu 21.09.2009
a tak M. Q. konal proti vôli žalobcu a bez jeho vedomia, v rozpore so záujmami žalobcu a teda aj so

zákonom (§ 22 ods. 2 Obč. zák.), pričom napadnutý úkon je aj v rozpore s dobrými mravmi a preto
neplatný (§ 39 Obč. zák.). Súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, a to predovšetkým z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena v konaní žalobcom. M. Q. svoje konanie na pojednávaní zdôvodňoval tým, že plnú
moc (zo dňa 31.03.2009) mu vystavila p. D. a konal na jej základe. V konaní vedenom na tunajšom súde
pod sp. zn. 22Cb/143/2010 v obdobnej veci M. Q. na pojednávaní vypovedal, že spoločnosť žalobcu

zakúpil v roku 2001 - 2002. Nemal v spoločnosti žiadnu funkciu, ani nedisponoval generálnou plnou
mocou, vlastnil však všetky jej akcie na doručiteľa a zabezpečoval spoločnosť po hmotnej stránke, ako
aj jej dcérske spoločnosti. Skutočnosť, že je majiteľom spoločnosti žalobcu nevedel preukázať, keďže
v októbri 2009 zmizla všetka dokumentácia spoločnosti z priestorov jeho kancelárie - v súvislosti s čím
podaltrestnéoznámenienaneznámehopáchateľaprepodozreniezospáchaniatrestnéhočinukrádeže.

Súd nemá v danom prípade za preukázané, ktoré konkrétne osoby majú vlastnícke právo k majetku
spoločnosti žalobcu, keďže tvrdenia sporových strán a ich zástupcov sú v tomto nejednotné. M. Q.
tvrdí, že majiteľom spoločnosti je on, preto aj predmetný obchodný podiel v spoločnosti žalovaného 2
previedol na svoju manželku - žalovanú 1, z dôvodu ochrany vlastného majetku. Plné moci, ktoré mali
byť súčasťou odcudzenej dokumentácie spoločnosti žalobcu, tak mohli byť zneužité treťou osobou, čo

vyvolalo obavy u p. Q. vo vzťahu k jeho majetku ako vlastníka akcií v spoločnosti žalobcu. V danom
prípade by tak nemohlo ísť o konflikt záujmov medzi ním a žalobcom v zmysle § 22 ods. 2 Obč. zák.,
ako to tvrdí žalobca v žalobe. Na druhej strane, proti jeho tvrdeniu stojí tvrdenie p. D., ktorá uviedla,
že p. Q. plnú moc nikdy neodovzdala a že p. Q. majiteľom žalobcu určite nie je. Pri výsluchu v konanísp. zn. 22Cb/143/2010 na otázku kto je skutočným majiteľom spoločnosti žalobcu však neodpovedala z
dôvodu záväzku mlčanlivosti. Ani konateľ žalobcu p. V. svojím vyjadrením v uvedenom konaní neprispel
k nepochybnému objasneniu skutkového stavu medzi sporovými stranami, keď uviedol, že p. Q. nie je

a nikdy nebol majiteľom spoločnosti žalobcu, pričom na priamu otázku kto vlastní spoločnosť žalobcu
odpovedal len toľko, že je ním osoba, ktorá vlastní akcie na doručiteľa. Totožnosť majiteľa však odhaliť
nemohol, nakoľko je viazaný mlčanlivosťou. Doplnil aj to, že p. D. do vedenia spoločnosti žalobcu
vymenoval priamo majiteľ tejto spoločnosti. Dňa 21.09.2009 odvolal splnomocnenie zo dňa 09.03.2009
a zároveň udelil novú plnú moc dňa 21.09.2009, čo malo byť na požiadanie p. D., ktorá stratila dôveru

voči konaniu p. Q.. Zo znaleckého posudku č. 5/2014 vypracovaného doc. JUDr. PhDr. I. G., PhD. pre
zadávateľa Prezídium Policajného Zboru SR súd zistil, že vlastníkom spoločnosti žalobcu je ten subjekt,
ktorý sa preukáže držbou podielov/akcií na doručiteľa (tzv. share warrants). Znalec však konštatoval,
že v obchodnom registri nie je uvedené meno/názov aktuálneho držiteľa týchto podielov a pôvodní
členovia spoločnosti sú preškrtnutí. Znalec taktiež nezistil existenciu žiadnej právnej normy, ktorá by
umožňovala bez ďalšieho zistiť súčasného vlastníka spoločnosti žalobcu. Vzhľadom na uvedené súd

nemá nepochybne za preukázané, že M. Q. v danom čase nebol vlastníkom spoločnosti žalobcu, preto
ani nemôže konštatovať, že tento konal v rozpore/konflikte so záujmami spoločnosti žalobcu, ktorú
zastupoval, keď previedol obchodný podiel žalobcu v spoločnosti žalovaného 2 na žalovanú 1.

12. Žalobca sa snažil preukázať svoje tvrdenia aj prostredníctvom listín z trestného stíhania/konania,

ktoré bolo vedené proti M. Q. a žalovanej 1, obaja však boli v konečnom dôsledku oslobodení spod
obžaloby, nakoľko trestný čin podvodu, ako aj sprenevery vyžaduje spôsobenie majetkovej škody,
ktorá by v tomto prípade mohla spočívať v hodnote obchodných podielov, avšak zo strany prokuratúry
vznik škody preukázaný nebol. Spôsobenie majetkovej škody zo strany p. Q. a žalovanej 1 vo vzťahu
k žalobcovi v trestnom konaní teda preukázané nebolo, pričom súd z trestného konania zistil, že

znalecký posudok na hodnotu obchodných podielov žalovaného 2 (a iných subjektov) k 01.02.2010
znalec (ZNALEX spol. s.r.o.) nebol schopný vypracovať z dôvodu podkladovej núdze - absencie
kompletných účtovných dokladov. Vzhľadom na uvedené zistenie a tvrdené odcudzenie dokladov
z kancelárie žalobcu (v októbri 2009 zmizla dokumentácia z priestorov kancelárie, čo uviedol pri
výsluchu M. Q. v konaní sp. zn. 22Cb/143/2010), ako aj záver súdu vyplývajúci z bodu 8 odôvodnenia

tohto rozsudku, súd nepovažuje za efektívne a hospodárne vykonať v danom štádiu konania ďalšie
dokazovanie znaleckým posudkom na zistenie hodnoty podielu žalobcu v spoločnosti žalovaného 2.
Súd predovšetkým poukazuje na dôkaznú núdzu žalobcu o tom, že naozaj došlo k zneužitiu plných
mocí p. Q. proti vôli žalobcu, resp. že p. Q. konal v konflikte so záujmami žalobcu, alebo v rozpore s
dobrými mravmi pri uzatváraní zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 01.02.2010, na základe

ktorej bol prevedený obchodný podiel žalobcu v spoločnosti žalovaného 2 na žalovanú 1. Keďže
žalobca nepreukázal existenciu dôvodov neplatnosti uvedenej zmluvy, nepreukázal ani existenciu
dôvodov neplatnosti zmlúv, ktoré na ňu nadväzovali, a to zmlúv o prevode obchodného podielu v
žalovanom 2 medzi žalovanou 1 a žalovanými v 3. a 4. rade. (zo dňa 10.02.2010). V zmysle všetkých
uvedenýchskutočnostísúdnemalzapreukázané,žepredmetnézmluvysúneplatné,apretoaninemôže

bezpochyby konštatovať, že majiteľom stopercentného obchodného podielu v spoločnosti žalovaného
2 a jediným spoločníkom tejto spoločnosti je žalobca.

13. Súd považuje za potrebné uviesť, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v odsekoch 11. a
12. tohto rozsudku sa vôbec nestotožnil s konštatovaním Krajského súdu v Bratislave v trestnej veci

sp. zn. 4To/80/2018 zo dňa 11.10.2018 na strane 19: „Obžalovaný M. Q. však zjavne nepostupoval v
súlade so záujmami spoločnosti CDI v mene ktorej konal, nakoľko pri svojom rozhodovaní evidentne
uprednostňoval svoje vlastné záujmy pred záujmami spoločnosti CDI. Cieľom obžalovaného nebolo
konať v záujme, či na prospech spoločnosti CDI, ale jeho úmyslom bolo zbaviť spoločnosť CDI majetku
v podobe obchodných podielov v obchodných spoločnostiach uvedených v obžalobe a nasledovať len

svojevlastnézáujmy.Celkomurčiteniejemožnéoznačiťtakékonaniezástupcuzasúladnésozákonom,
v ktorom zástupca pri nakladaní s majetkom zastúpeného uprednostňuje svoje vlastné záujmy a nemôže
byť racionálne presvedčený o tom, že rozhodnutie ktoré vykonáva je v najlepšom záujme spoločnosti
v mene ktorej koná.“ Samotným odôvodnením trestného rozhodnutia nie je tunajší súd viazaný a v
predmetnomkonanímuaninepripisujerozhodujúcuváhu,nakoľkouvedenékonštatovanievtrestnejveci

má len charakter úvahy, a to z dôvodu, že sa neodvoláva na žiadny konkrétny listinný dôkaz, či vykonané
dokazovanie, ktoré by takúto úvahu súdu preukazovalo. Rozpor so záujmami zastúpeného v zmysle
ustanovenia § 22 ods. 2 Obč. zák. musí reálne existovať, nestačí len potenciálna možnosť takéhoto
rozporu. Súd však z odôvodnenia súdu v trestnej veci skôr nadobudol dojem, že úvahy o konaní M. Q. vrozpore so záujmami žalobcu bez odkazu na konkrétne dôkazy predstavujú len akúsi domnienku súdu o
potenciálnej možnosti, že k takémuto rozporu mohlo dôjsť. Preto ničím nepodložené úvahy a domnienky
iného súdu nemôžu mať relevanciu v tomto konaní, v ktorom súd dôkladne vychádza z relevantných

dôkazov založených do spisu a z vykonaného dokazovania, záverom ktorého nebolo konštatovanie, že
p. Q. konal v rozpore so záujmami spoločnosti, ktorú zastupoval. Ak by žalobca disponoval konkrétnymi
dôkazmi, ktoré by preukazovali naznačené úvahy súdu v trestnom konaní, tak by ich určite predložil
nielen v trestnom konaní, ale najmä v tomto konaní, čo sa však nestalo. Taktiež keby uvedené úvahy
súdu v trestnom konaní vychádzali z konkrétnych zistení orgánov činných v trestnom konaní (o čom

neexistuje žiaden dôkaz), žalobcovi by nič nebránilo použiť ich aj v konaní na tunajšom súde. Avšak
žiadne dôkazy v tomto smere žalobca v priebehu konania neprodukoval. Súd opakovane zdôrazňuje, že
zo všetkých uvedených skutočností súdu vyplýva, že objektívne neexistujú dôvody, prečo by malo byť
konanie p. Q. v rozpore so záujmami žalobcu, keď v konaní nebola bezpochyby vyvrátená možnosť, že
p. Q. bol vlastníkom spoločnosti žalobcu v čase sporného prevodu predmetných obchodných podielov.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže
v tomto konaní mali plný úspech vo veci žalovaní 1 až 4, súd im priznal plnú náhradu trov konania voči
žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.