Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. júl 2025

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718200144
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6718200144.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobkyne A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., E. F., právne zastúpenej AK JUDr. Ing. Martina
Kiseľová, s.r.o., IČO: 56 699 565, so sídlom Šoltésovej 94/11, 036 01 Martin, Slovenská republika, proti
žalovaným: 1/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. B. XXX, XXX XX H., I. F., bývajúcej na adrese D.
XXX/X, XXX XX J., I. F., právne zastúpenej STEINIGER | law firm, s.r.o., IČO: 47 238 135, so sídlom A.
XX, XXX XX J., E. F., 2/ maloletému K. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX XXXX/XX, XXX XX
G. H., E. F., zastúpenému zákonnou zástupkyňou G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX XXXX/
XX, XXX XX G. H., E. F., matkou a 3/ maloletému L. J., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu na adrese D. X,

XXX XX J., I. F., zastúpenému zákonnou zástupkyňou M. L., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcou na adrese D.
X, XXX XX J., I. F., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej I/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania.

III. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému II/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do 3 dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania.

IV. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému III/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do 3 dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

14C/2/2018
– 2 –

1. Žalobca A. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, XXX XX G. (ďalej len „pôvodný žalobca“)
sa žalobou zo dňa 10.01.2018, ktorá bola doručená súdu dňa 11.01.2018, domáhal voči žalovanému A.
J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, XXX XX G. (ďalej len „pôvodne žalovaný“) určenia, že
je výlučným vlastníkom, t.j. vlastníkom v 1/1-ine nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území
G., O. G., O. G., zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor
a to bytu I. XX, P. E. P. X. N., D. D. I. X, J. Q. P. R. N. I. (I. E.) XXXX postaveného na parcele registra

CKN 5501, 5502, 5503, 5504, 5505, 5506, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve domu č.s. XXXX vo veľkosti 5462/458146-tín
k celku, spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 5462/458146-tín k celku k pozemkom, parcelám registra
CKN 5100/270, ostatné plochy o výmere 398 m2, CKN 5501, zastavané plochy a nádvoria o výmere211 m2, CKN 5502, zastavané plochy a nádvoria o výmere 210 m2, CKN 5503, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 223 m2, CKN 5504, zastavané plochy a nádvoria o výmere 222 m2, CKN 5505,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 210 m2, CKN 5506, zastavané plochy a nádvoria o výmere 212

m2 (ďalej len „byt“). Súčasne navrhol priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobu
pôvodný žalobca odôvodnil tým, že uzatvoril s pôvodne žalovaným Darovaciu zmluvu so zriadením
vecného bremena vo Zvolene u notárky A. S. H. formou notárskej zápisnice dňa 28.04.2017, ktorej
predmetombolbytšpecifikovanývžalobe(ďalejlen„darovaciazmluva“).Darovaciuzmluvuuzatvorilako
darca, pôvodne žalovaný uzatvoril darovaciu zmluvu ako obdarovaný. Vklad vlastníckeho práva podľa

tejto darovacej zmluvy bol povolený Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor pod č. V1344/2017
dňa „18.05.2017“. V žalobe mal za to, že darovacia zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom,
nakoľko ju uzatvoril v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným. V čase
podania žaloby bol umiestnený v zariadení BENETRIX, n.o. Martin, nakoľko nebol schopný v byte byť
sám a sám sa o seba postarať. Dlhodobo žil vo Zvolene v tomto byte a sám sa o seba staral, riadil
motorové vozidlo a chodil za svojou rodinou do Martina a to pravidelne každé dva až tri mesiace. Od

jesene roku 2013 sa k nemu do bytu vo Zvolene nasťahoval syn, t.j. pôvodne žalovaný, ktorého asi 20
rokov nevidel. V decembri 2013 tento nastúpil na výkon trestu v Českej republike, keď trest vykonával
najskôr v Brne, neskôr v Pardubiciach. V júni 2014 opätovne prišiel syn, t.j. pôvodne žalovaný bývať
k nemu. V lete roku 2014 sa mu zhoršil zdravotný stav, strácal orientáciu a prestal šoférovať. Dlhodobo
ho trápilo, že syn, t.j. pôvodne žalovaný sa nevie „postaviť na vlastné nohy“. Dňa 02.11.2015 bol na

vyšetrení u psychiatričky H. T. vo Zvolene, nakoľko sa mu zhoršil zdravotný stav. V dňoch 16.11.2015 až
26.11.2015 bol hospitalizovaný v nemocnici vo Zvolene, v dňoch 26.11.2015 do 17.12.2015 v nemocnici
v Banskej Bystrici. Výsluchom jeho dcéry bude preukázané, že v apríli 2016 bol počas jej návštevy
vo G. nervózny, spotený, podráždený, nedokázal sa obliecť. Následne jeho dcéra vybavila v Martine
denný stacionár v Mediku, kde do denného stacionára ho vozil motorovým vozidlom zo G. Q. H. denne

syn. Nakoľko tento spôsob starostlivosti bol časovo veľmi náročný, vybavil pôvodne žalovaný pre neho
umiestnenie v zariadení Benetrix, n.o., v Martine. Pre nepriaznivý zdravotný stav sa liečil u MUDr.
Plášila u diabetológa, nakoľko mal diagnózu diabetes mellitus 2. typu na inzulinoterapii, tiež navštevoval
„psychológa“ H. J. od 10.08.2016. Dlhodobo má však diagnostikovanú aj demenciu zmiešaného typu
s prevahou Alzheimerovej demencie, ktorá skutočnosť je konštatovaná v lekárskych správach od H. J..

Orientačný diagnostický test MMSE mu vychádzal u H. J. v rozmedzí najviac 23 bodov a najmenej 20
bodov, čo je patologický nález, demencia mierneho až stredne ťažkého stupňa. Vyšetrenie MMSE je
pritom skríningové vyšetrenie, jednotlivé odpovede sa bodujú. Bežný, zdravý človek by mal dosiahnuť
minimálne 27 bodov. Až polovica ľudí s demenciou má Alzheimerovú chorobu, ľudovo Alzheimer. Ide
o najčastejšie ochorenie s týmto príznakom – spôsobuje úbytok mozgovej hmoty a nenávratné zmeny

priamo v mozgových bunkách. Ochorenie sa začína tým, že človeku zlyháva pamäť, neskôr sa správa
zmätene, agresívne a dochádza k celkovej degradácii a deštrukcii intelektu, pamäti, aj osobnosti.
Ochorenie je zatiaľ neliečiteľné, len v úvodnej fáze sa dajú príznaky medikamentózne zjemniť. V čase
podpísania darovacej zmluvy trpel duševnou poruchou, ktorú skutočnosť preukazuje predloženými
lekárskymi správami. Duševná porucha, ktorou v čase podpísania darovacej zmluvy trpel ho robila na

tento právny úkon, teda na túto darovaciu zmluvu neschopným, preto mal za to, že darovacia zmluva
je absolútne neplatným právnym úkonom. Hmotnoprávne zdôvodnil žalobu poukazom na § 38 ods. 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). V prípade, že nebudú
postačovať na preukázanie jeho tvrdení doložené lekárske správy už v žalobe navrhol dokazovanie
znalom z príslušného odboru na posúdenie, či v čase podpísania darovacej zmluvy trpel duševnou

poruchou, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným.

2. Pôvodne žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07.06.2018, ktoré bolo doručené súdu dňa 12.06.2018 a ktorý
bol synom pôvodného žalobcu k žalobe uviedol, že nie je pravdou, že by pôvodný žalobca, t.j. jeho
otec trpel vážnymi chorobami, ktoré by ho robili nespôsobilým na právne úkony. Za takého jeho vážne

ochorenie nemožno považovať diabetes, ktorým tento trpel v podstate 30 rokov a na jeho správaní,
resp. konaní sa táto choroba nikdy výrazne neprejavovala. Vždy sa vedel dobre orientovať v každej
situácii, nemal žiaden problém komunikovať na akúkoľvek tému. S otcom, t.j. s pôvodným žalobcom bol
v častom telefonickom a osobnom kontakte, navštevoval ho v zariadení BENETRIX, n.o. v Martine, do
ktorého ho umiestnil v roku 2016 na jeho výslovnú žiadosť po tom, čo sa podrobil lekárskym vyšetreniam.

Odôvodňoval to tým, že v Martine žije jeho matka a sestra. Nikdy pri rozhovore nespomenul, že by mienil
podať takúto žalobu. Podanie žaloby si preto vysvetľoval tak, že bol na ňu navedený jeho dcérou, „A.
E. – B.“, ktorá je jeho sestrou. Táto sa začala o otca zaujímať až po tom, keď sa dozvedela, že mu
otec daroval byt. Sestra sa viackrát a to ešte pred spísaním darovacej zmluvy chcela s ním dohodnúťna vyplatení z polovice hodnoty predmetného bytu. O tom, že otec bol na žalobu navedený svojou
dcérou svedčí nakoniec aj to, že na priamu otázku ich spoločnej matky H. K. prečo sa angažuje do jeho
vlastníckych vzťahov sa táto vyjadrila dňa 08.06.2018 tak, že chce zachrániť byt pred súdnou exekúciou.

O bezprostrednom rozhodnutí otca darovať mu byt vedeli najbližší príbuzní a to otcova matka H. J.,
ktorá je jeho starou matkou, ďalej jeho bývalá manželka H. K., ktorá je jeho matkou a tiež matkou jeho
sestry, ako i ďalšie osoby, nakoľko ich otec pri rôznych príležitostiach o tomto informoval. O otca sa
osobne staral výlučne od roku 2013 a preto sa tento rozhodol mu byt na znak vďaky darovať, aj keď
so zriadením vecného bremena.

3. Pôvodný žalobca reagoval na vyjadrenie pôvodného žalovaného vyjadrením zo dňa 23.07.2018, ktoré
bolo doručené súdu dňa 25.07.2018. V tomto vyjadrení pôvodný žalobca uviedol, že si nespomína, že by
ho pôvodne žalovaný bol navštíviť poslednú dobu a tiež nie je pravdou, že sú v telefonickom a osobnom
kontakte. Pôvodne žalovaný sa o neho nezaujíma, telefonicky mu volal iba raz, a to že podáva vyjadrenie
prostredníctvom advokáta na súd. Ďalej tu poukázal na to, že trpel a doposiaľ trpí viacerými chorobami,

pretotvrdeniapôvodnežalovanéhovtomtoohľadesúúčelové.Pôvodnežalovanýopomenulskutočnosť,
že má dlhodobo diagnostikovanú demenciu zmiešaného typu s prevahou Alzheimerovej demencie, čo
sa konštatuje v lekárskych správach od H. J.. Poprel, že by bol na žalobu navedený dcérou. Dcéra „A.
B.“ ho chodí navštevovať a vždy sa o neho zaujímala. Poprel, že by niekedy povedal svojej bývalej
manželke H. K. alebo iným osobám, ktoré označil pôvodne žalovaný vo svojom vyjadrení, že chcel

pôvodnežalovanémudarovaťbyt.Zdôraznil,žesosvojoubývaloumanželkousanerozprávalodrozvodu
manželstva, po prvýkrát po rozvode, t.j. približne po 38 rokoch sa rozprával s bývalou manželkou na
dcérinej oslave v lete 2017. Nevie preto, odkiaľ by jeho bývalá manželka vedela posúdiť jeho zdravotný
stav, nakoľko sa spolu dlhoročne nerozprávali, nenavštevovali sa dlhé roky. Ďalej vo vyjadrení pôvodný
žalobca uviedol, že sa pokúsil ísť si po osobné veci do bytu vo G. spolu s dcérou, avšak pôvodne

žalovaný vymenil zámky na byte bez toho, aby mu to oznámil. Do J., P. v Martine bol umiestnený na
návrh syna, t.j. pôvodne žalovaného, on však s tým súhlasil. Zotrval na žalobe v plnom rozsahu.

4. Pôvodne žalovaný napokon vo vyjadrení zo dňa 21.08.2018, ktoré bolo doručené súdu dňa
28.08.2018 uviedol, že zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených vo vyjadrení zo dňa 07.06.2018.

Pôvodný žalobca darovaciu zmluvu uzavrel po zrelej úvahe, slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne,
tiež bez akéhokoľvek nátlaku, čo môže potvrdiť notárka, ktorá spisovala darovaciu zmluvu, ďalej matka
žalobcu H. J., jeho matka H. K., ďalej sestra pôvodného žalobcu „H. H.“, ďalej jeho dcéra D. E., bývalá
suseda pôvodného žalobcu A. U.. Ďalej vo vyjadrení poukázal na to, že ak by skutočne trpel jeho otec
takým vážnym ochorením, ako je uvedené v žalobe, tak rozhodne takýmto ochorením netrpel v čase

uzatvárania darovacej zmluvy.

5. Zo správy H. E. J., psychiatričky, NZZ Psychiatrická ambulancia, A. Kmeťa 42, 036 01 Martin
zo dňa 08.11.2018, ktorá bola podaná na žiadosť súdu, súd zistil, že pôvodný žalobca bol v liečbe
Psychiatrickej ambulancie v Martine od „augusta 2018“, predtým bol liečený v Psychiatrickej ambulancii

vo Zvolene pre Alzheimerovu demenciu. Poslednú kontrolu mal v psychiatrickej ambulancii pred
podaním predmetnej správy dňa 09.10.2018. Pri uvedenej diagnóze, oslabenom logickom myslení
a celkovej deterioracií psychických funkcií tento podľa vyjadrenia psychiatričky nie je schopný posúdiť
význam začatia a vedenia súdneho konania v jeho majetkovej záležitosti.

6. Vzhľadom k tomu, že súd mal v súdnom konaní pochybnosti, či pôvodný žalobca z hľadiska svojho
zdravotného stavu je schopný pred súdom samostatne konať, uznesením Sp.zn.: 14C/2/2018-91 zo dňa
04.02.2019 pôvodnému žalobcovi ustanovil v konaní procesného opatrovníka v osobe jeho dcéry A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. R. XXXX/XX, XXX XX D. podľa § 68 ods. 1, ods. 2, § 69, § 70 ods. 1
a § 71 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), na ochranu jeho

práv a záujmov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.02.2019.

7. Zo spisu tunajšieho súdu Sp.zn. 14Ps/1/2019 súd zistil, že v tejto veci bol dňa 19.02.2019 na tunajšom
súde podaný návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u pôvodného žalobcu. Návrh bol
podaný jeho dcérou A. B..

8. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenie súd v predmetnej veci uznesením Sp.zn.: 14C/2/2018-104 zo
dňa 18.03.2019 súdne konanie prerušil až do právoplatného skončenia konania vedeného pred tunajšímsúdom pod spisovou značkou 14Ps/1/2019. Konanie bolo prerušené podľa § 164 CSP. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 13.04.2019.

9. Rozsudkom Sp.zn.: 14Ps/1/2019-449 zo dňa 24.09.2020 tunajší súd v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici Sp.zn.: 12CoP/26/2021-569 zo dňa 10.02.2022 obmedzil pôvodného
žalobcu A. J., nar. XX.XX.XXXX v spôsobilosti na právne úkony a to tak, že nie je oprávnený
samostatne: konať pred súdmi a inými štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy a verejnej
správy, finančnými inštitúciami, preberať poštové zásielky a vybavovať si úradné záležitosti, vstupovať

do akýchkoľvek záväzkovo-právnych vzťahov, ktorými by sa zaviazal na finančné alebo materiálne
povinnosti a nakladanie s majetkom, nakladať s finančnými prostriedkami v akejkoľvek sume, včítane
preberania dôchodku a iných prípadných príjmov, disponovať samostatne s účtom a platobnými, či
obdobnými kartami umožňujúcimi peňažné transakcie, vykonávať jednostranné právne úkony, uzatvárať
dohody, zmluvy, preberať záväzky, ku ktorým je zo zákona alebo dohodou účastníkov potrebná písomná
forma, rozhodovať o obstarávaní vecí bežnej potreby a o postaraní sa o svoje osobné veci, ako aj

seba, rozhodovať o svojej liečbe a o poskytovaní zdravotnej a sociálnej starostlivosti a o umiestnení do
nemocničného zariadenia, rozhodovať o mieste svojho pobytu, trvalom, či prechodnom. Za opatrovníka
pre A. J. súd ustanovil jeho dcéru A. B., nar. XX.XX.XXXX, keď vymedzil jej práva a povinnosti ako
opatrovníčky, t.j. zákonnej zástupkyne A. J. tiež v tomto rozsudku. Obidva rozsudky prvoinštančného,
ako i druhoinštančného súdu nadobudli právoplatnosť dňa 28.07.2022.

10. Počas konania pôvodne žalovaný A. J., nar. XX.XX.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX. Lustráciou
v registri Okresného súdu Zvolen bolo zistené, že dedičské konanie po pôvodnom žalovanom sa
vedie pod Sp.zn. 7D/146/2020, keď ako súdna komisárka vo veci prejednania dedičstva bola poverená
JUDr. Zuzana Koukalová, notárka so sídlom notárskeho úradu vo Zvolene. Uznesením Sp.zn.:

7D/146/2020-195, Dnot 13/2021 zo dňa 22.09.2022 konanie o dedičstve po pôvodnom žalovanom A.
J., nar. XX.XX.XXXX bolo prerušené až do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom
súde pod Sp.zn. 14C/2/2018. Súdna komisárka na dopyt súdu oznámila, že ako dedičia zo zákona
v prvej dedičskej skupine po pôvodnom žalovanom prichádzajú do úvahy: 1/ D. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. XXX, J. – D., I. F. – dcéra poručiteľa, 2/ maloletý K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX

XXXX/XX, G. H. – syn poručiteľa, v konaní zastúpený zákonnou zástupkyňou G. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XXXX XXXX/XX, G. H. (H.) a 3/ maloletý L. J., „nar. XX.XX.XXXX“, bytom N. XX, J., I. F. –
syn poručiteľa, v konaní zastúpený zákonnou zástupkyňou M. L., dátum narodenia neuvedený, bytom
N. XX, I. F. (matkou).

11. Nakoľko pôvodne žalovaný A. J., nar. XX.XX.XXXX počas súdneho konania zomrel, súd uznesením
Sp.zn.: 14C/2/2018-241 zo dňa 14.10.2022 v spojení s opravným uznesením Sp.zn.: 14C/2/2018-323
zo dňa 11.09.2023 rozhodol podľa § 63 ods. 1 a ods. 2 CSP, tiež podľa § 63 ods. 3 CSP o pokračovaní
vkonanísprávnyminástupcamižalovanéhoD.E.,nar.XX.XX.XXXX,akožalovanou1/,maloletýmK.H.,
nar. XX.XX.XXXX, ako žalovaným 2/ a maloletým L. J., nar. XX.XX.XXXX, ako žalovaným 3/, po tom ako

zistil,žemaloletýL.J.(súdzadovážiljehorodnýlist)jenarodenýdňaXX.XX.XXXXaniedňa05.03.2005,
ako chybne notárka oznámila súdu dátum jeho narodenia. Uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa
23.09.2023.

12. Súd poznamenáva, že v rámci konania zadovážil aj rodné listy žalovanej 1/ D. E., ako i žalovaného

2/ maloletého K. H., nakoľko v Registri obyvateľov SR pôvodne žalovaný A. J., nar. XX.XX.XXXX má
zapísané len jedno dieťa K. H., nar. XX.XX.XXXX a nakoľko žalovaná 1/ spochybňovala otcovstvo
A. J., nar. XX.XX.XXXX k žalovaným maloletému K. H., nar. XX.XX.XXXX a maloletému L. J., nar.
XX.XX.XXXX. Z rodných listov žalovaných 1/, 2/ a 3/ mal súd preukázané, že ich otcom je pôvodne
žalovaný A. J., nar. XX.XX.XXXX, keď žalovaná 1/ v konaní neprodukovala žiadne dôkazy, ktoré by

vyvrátili otcovstvo pôvodne žalovaného A. J., nar. XX.XX.XXXX voči žalovaným 2/ a 3/.

13. Uznesením Sp.zn.: 14C/2/2018-241 zo dňa 14.10.2022 v spojení s opravným uznesením Sp.zn.:
14C/2/2018-323 zo dňa 11.09.2023 súd súčasne rozhodol, že pokračuje v konaní po jeho prerušení
uznesením Sp.zn.: 14C/2/2018-104 zo dňa 18.03.2019 podľa § 165 ods. 1 a ods. 2 CSP po tom, čo

konanie vedené pred Okresným súdom Zvolen pod Sp.zn. 14Ps/1/2019 bolo právoplatne skončené dňa
28.07.2022.14. Počas súdneho konania zomrel i pôvodný žalobca A. J., nar. XX.XX.XXXX a to dňa 21.12.2022.
Dedičské konanie po pôvodnom žalobcovi bolo vedené pred Okresným súdom Martin prostredníctvom
notára JUDr. Vladimíra Kostovčáka, povereného Okresným súdom Martin funkciou súdneho komisára

s tým, že uznesením Sp.zn.: 18D/746/2022-67 (Dnot 27/2023) zo dňa 19.05.2023 dedičské konanie
bolo zastavené s vydaním majetku nepatrnej hodnoty vystrojiteľke pohrebu, dcére pôvodného žalobcu
A. B., F. J., nar. XX.XX.XXXX. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že pôvodný žalobca
zomrel bez zanechania závetu a listiny o vydedení, ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine po
ňom prichádzali A. B., F. J., nar. XX.XX.XXXX, dcéra v 1/2, D. E., F. E., nar. XX.XX.XXXX, vnučka v 1/6,

maloletý L. J., nar. XX.XX.XXXX, vnuk v 1/6 a maloletý K. H., nar. XX.XX.XXXX, vnuk v 1/6.

15. Nakoľko pôvodný žalobca počas súdneho konania zomrel, súd uznesením Sp.zn.: 14C/2/2018-301
zo dňa 25.07.2023 v spojení s opravným uznesením Sp.zn.: 14C/2/2018-326 zo dňa 11.09.2023
rozhodol, že v konaní pokračuje na strane pôvodného žalobcu s jeho právnou nástupkyňou A. B., nar.
XX.XX.XXXX ako žalobkyňou. Rozhodol tak podľa § 63 ods. 1, ods. 2, ods. 3 CSP. Uznesenia nadobudli

právoplatnosť dňa 23.09.2023. V prípade zostávajúcich právnych nástupcov D. E., mal. K. H. a mal. L.
J. došlo v dôsledku sukcesie k splynutiu osoby „žalobcu“ a „žalovaného“, keď títo sa stali stranou sporu
na strane žalovanej po zomrelom ich právnom predchodcovi, t.j. pôvodnom žalovanom už skôr, keď
potom z procesných dôvodov nemohli už vystupovať v konaní aj ako žalobcovia, t.j. právni nástupcovia
po zomrelom žalobcovi. Z uvedeného dôvodu jedinou žalobkyňou sa stala po zomrelom pôvodnom

žalobcovi len jeho dcéra A. B., s ktorou súd ďalej konal ako so žalobkyňou.

16. V konaní súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi, výpoveďami svedkov,
znaleckým posudkom, keď zistil tento skutkový a právny stav:

17. Ešte súd dopĺňa, že po smrti pôvodného žalobcu uznesením Sp.zn.: 14C/2/2018-441 zo dňa
10.10.2023 rozhodol o pripustení zmeny žaloby tak, že žalobkyňa sa žalobou domáhala voči žalovaným
1/ až 3/ určenia, že byt patrí do dedičstva po nebohom A. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa
XX.XX.XXXX. Rozhodol tak podľa § 139, § 140 ods. 1, ods. 2, § 142 ods. 1, § 143 ods. 1 a ods. 2 CSP.

18. Z rodného listu žalovanej 1/ D. E. súd zistil, že ako jej otec je v jej rodnom liste zapísaný t.č. už nebohý
A. J., nar. XX.XX.XXXX. Tým súd preveril námietku zákonnej zástupkyne maloletého žalovaného 2/,
ktorá v konaní spochybňovala právne nástupníctvo žalovanej 1/ po zomrelom pôvodnom žalovanom A.
J., nar. XX.XX.XXXX. Žalovaná 1/ je tak dcérou pôvodného žalovaného A. J., nar. XX.XX.XXXX a jednou
z jeho právnych nástupcov, keď zákonná zástupkyňa maloletého žalovaného 2/ nepredložila v konaní

žiaden dôkaz spochybňujúci tieto súdom zistené skutočnosti.

19. Z výpisu z LV č. XXXX (čiastočný) zo dňa 18.09.2023 (č.l. 338-339) pre O. G., N. O. G. a pre
katastrálne územie G., ktorý bol vytvorený cez portál Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republiky súd zistil, že vlastníkom predmetného bytu s príslušným spoluvlastníckym podielom na

spoločných častiach a zariadeniach domu, na príslušenstve a s príslušným podielom na pozemku je
zapísaný ako vlastník bytu v 1/1 A. J., nar. XX.XX.XXXX titulom darovacej zmluvy so zriadením vecného
bremena č. V 1344/2017 z 18.05.2017 – 1358/17.

20. Z darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 28.04.2017 súd zistil, že touto darovacou

zmluvou so zriadením vecného bremena (ďalej len „darovacia zmluva“) pôvodný žalobca A. J., nar.
XX.XX.XXXX daroval pôvodne žalovanému A. J., nar. XX.XX.XXXX byt špecifikovaný v žalobnom petite.
Darovacia zmluva bola uzatvorená formou notárskej zápisnice č. Nz 14393/2017, NCRIs 14676/2017,
N 114/2017, ktorá bola spísaná notárkou JUDr. Annou Máčajovou, so sídlom notárskeho úradu ul.
Kozáčeka 3, Zvolen. Pôvodný žalobca uzatvoril darovaciu zmluvu ako darca a oprávnený z vecného

bremena, pôvodný žalovaný darovaciu zmluvu uzatvoril ako obdarovaný a povinný z vecného bremena.
Vecné bremeno bolo zriadené v prospech pôvodného žalobcu v podobe práva doživotného užívania
a bývania v byte, ktorý bol predmetom daru. V konaní nebolo sporné, že na základe tejto darovacej
zmluvy pôvodný žalovaný nadobudol byt do výlučného vlastníctva vkladom do katastra nehnuteľností.
Z darovacej zmluvy vyplýva, že táto po vysvetlení jej obsahu bola stranami vlastnoručne podpísaná,

schválená, na čo bola podpísaná aj notárkou, ktorá darovaciu zmluvu vo forme notárskej zápisnice
spísala.21. Dňa 16.05.2016 pôvodný žalobca uzatvoril ako prijímateľ sociálnej služby so zariadením BENETRIX,
n.o., Priehradná 9A, 036 08 Martin ako poskytovateľom sociálnej služby Zmluvu o poskytovaní sociálnej
služby č. 41/2016, ktorá bola uzatvorená podľa § 74 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách

a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov
a v súlade s § 51 Občianskeho zákonníka. Na základe tejto zmluvy poskytovateľ sociálnej služby začal
poskytovať pôvodnému žalobcovi sociálnu službu vymedzenú v tejto zmluve od 16.05.2016 nepretržite
smiestomposkytovaniavzariadenípreseniorovnachádzajúcomsanaul.Priehradná9/A,03601Martin
– Priekopa. Sociálna služba v zmysle zmluvných dojednaní sa mala poskytovať pobytovou formou ako

celoročná sociálna služba.

22. K žalobe boli doložené lekárske správy ohľadne zdravotného stavu pôvodného žalobcu (č.l. 20-33),
z ktorých vyplýva, že pôvodný žalobca bol hospitalizovaný v čase od 16.11.2015 do 26.11.2015
v Nemocnici Zvolen, a.s., Kuzmányho nábrežie 28, Zvolen na oddelení geriatrickom s tým záverom, že
mal prijatý podľa prepúšťacej správy diagnostický záver: NCMP s ľavostrannou hemiparézou bez CT

korelátu, ďalej porucha hybnosti pri zákl. ochorení a dehydratácia v úvode. Už v tomto období tento trpel
rôznymi ochoreniami, predovšetkým diabetes mellitus typ 2 na IIT dekomp., ďalej recid. depresívnou
poruchou a demenciou v.s. vaskulárnou, v dif. dg. Alzheimerova, ďalej tiež akútnou bronchitídou. Dňa
16.11.2015 sa podrobil vyšetreniu CT mozgu so záverom zmeny v zmysle leukoariozy, atrfoia infra,
supratentorialne výrazného st. bola prijatá diagnóza porážka (apoplexia, iktus) bližšie neurčená ako

krvácanie alebo infarkt. Tohto dňa sa podrobil aj neurologickému vyšetreniu, bol privezený RLP, našiel
ho syn ležať v posteli pomočeného, nevie koľko tam ležal, údajne mal rožok nedojedený, nepil, asi
nemalanipodanýinzulín.ZvyšetreniabolprijatýdiagnostickýzáverACMPsľavostrannouhemiparézou,
DM na inzulinoterapii, morbus hypertonicus, Alzheimerova demencia. Na doliečenie bol prevezený
na ODCH Zelený sen v Banskej Bystrici. Súčasťou zdravotnej dokumentácie pôvodného žalobcu je

i jeho psychiatrické vyšetrenie u H. S. T., psychiatričky, Psychiatrická ambulancia Zvolen (rok 2015)
s prijatím záveru Ssup. Alzheimerova demencia – incip. št. zmiešaná forma. Pri psychiatrickom vyšetrení
pôvodný žalobca subjektívne uviedol, že: „má u seba syna, nevedel, či je sobota, či je piatok, či je
sviatok, zopár ráz už bol dezorientovaný...“. Z lekárskej správy ďalej vyplýva, že ho prestáva baviť
televízor, čas dušičiek je pre neho ťažký, vždy sa mu zhorší stav, ťažko sa mu vyjadruje. Z objektívneho

vyšetrenia vyplýva, že bol pomalší, psychiatrička dyzartriu nebadala, konštatovala stavy zmätenosti –
dezorientáciu časom, miestom, situáciou – stavy porúch vedomia recidivujúce, pri vyšetrení bol však
orientovaný správne. Podľa lekárskych správ MUDr. Radovana Plášila, Diabetologická ambulancia
Vrútky zo dňa 15.07.2016, zo dňa 13.10.2016 a zo dňa 14.07.2017 pôvodný žalobca sa liečil na diabetes
mellitus 2 typu na inzulinoterapií. Súčasťou výpisu zo zdravotnej dokumentácie pôvodného žalobcu

vedenej H. A. G., všeobecným lekárom pre dospelých, Martin za obdobie od 16.05.2016 do 28.11.2016
vyplýva, že pôvodný žalobca bol sledovaný i v psychiatrickej ambulancii H. J., a to od 15.08.2016
s tým, že bol sledovaný pre diagnózu demencia zmiešaného typu s prevahou AD. Z lekárskych správ
H. E. J., psychiatričky, Psychiatrická ambulancia A. Kmeťa 42, Martin vyplýva, že pôvodný žalobca
pokračoval v psychiatrickej liečbe v tejto psychiatrickej ambulancii od roku 2016, keď z lekárskej

správy zo dňa 07.06.2017 ohľadne psychiatrickej kontroly vyplýva, že u pôvodného žalobcu stav po
liečbe bol bez podstatných zmien, bez výraznejšej progresie, v lekárskej správe je ďalej konštatované,
že vnímanie je bez kvalit. zmien, myslenie je koherentné, bez bludných produkcií a paranoidných
percepcií. Koncentrácia pozornosti u neho bola konštatovaná ako oslabená, mnestické funkcie boli
oslabené hlavne v zmysle krátkodobej pamäti. Mýlil si mená, zabúdal termíny, cielene bez sui. myšlienok

a tendencií. Obdobný stav bol konštatovaný i pri lekárskej kontrole dňa 30.08.2017 kde je ďalej uvedené,
že u pôvodného žalobcu afektivita bola stabilizovaná, nálada bez ev. zn. depresie, stavy úzkosti boli
redukoivané, nemanifestné. V popredí pretrvávali poruchy mnestických funkcií, oslabenie koncentrácie
a pozornosti, bez psychot. alterácie, cielene bez sui. myšlienok a tendencií. Z lekárskych správ vyplýva
nezmenená diagnóza, a to demencia zmiešaného typu s prevahou AD, ktorá diagnóza je konštatovaná

i v psychiatrickej správe, resp. v lekárskej správe z psychiatrickej kontroly zo dňa 21.11.2017. V lekárskej
správe (10.08.2016) je konštatované, že pôvodný žalobca sa dostavil na vyšetrenie v doprovode syna,
ďalej je tu uvedené, že je liečený na PA vo Zvolene pre Alzheimerovu demenciu, v decembri minulého
roka NCMP plus diabet. kóma, našiel ho syn, následne umiestnený v apríli do DSS v Martine. Pri
psychiatrickom vyšetrení bolo zistené, že je zvýšene podráždený, všetko musí byť po ňom, inak kričí,

v minulosti mal aktívny život, postupná redukcia záujmov, aktuálne sleduje TV, nečíta, vyhľadáva skôr
kľudné prostredie, slabšie sa stravuje, problém s užívaním liekov, bez psychot. alterácie, cielene bez
sui. myšlienok a tendencií, konštatovaná diagnóza demencia zmiešaného typu s prevahou AD.23. Z Čestných prehlásení zo dňa 08.06.2018 H. K. a A. U., ktoré doložil pôvodne žalovaný k prvotnému
svojmu vyjadreniu k žalobe vyplýva, že H. K. prehlásila, že zdravotný stav jej bývalého manžela A. J.
staršieho bol primeraný jeho veku a že trpel len dlhoročným ochorením na diabetes. Podľa jej vedomostí

žiadnym iným ochorením netrpel a vedel sa zorientovať v každej situácií a pokiaľ potreboval nejakú
väčšiu pomoc a to hlavne pri návšteve lekárov, tak túto mu poskytoval ich spoločný syn A. J. H.. Ďalej
z jej prehlásenia vyplýva, že bývalý manžel sa viackrát pred ňou zmieňoval o tom, že z vďaky za pomoc,
ktorú mu z jeho rodiny poskytuje jedine syn A. J. mladší sa rozhodol, že mu daruje byt vo G., v ktorom
býva. Tento byt chcel darovať aj daroval ich spoločnému synovi A. J. a to preto, že mu poskytoval pomoc

a aby mal kde bývať. Byt prepísal u notára darovacou zmluvou a bol rád, že tak učinil. Bývalý manžel
a spoločný syn bývali v 2-izbovom byte na X. N. v bytovom dome vo G. P. R. N. I. X. A. J. starší sa z tohto
bytu odsťahoval do n.o. BENETRIX v Martine. Čestné prehlásenie vystavila po tom, čo sa dozvedela
od svojho syna A. J. o prebiehajúcom súdnom konaní pred Okresným súdom vo Zvolene na základe
žaloby o určenie vlastníckeho práva, ktorú podal proti nemu jeho otec A. J. starší. A. U. v čestnom
prehlásení uviedla, že pozná A. J. staršieho ako aj jeho syna A. J. mladšieho, pretože spolu bývali v 2-

izbovom byte na X. N. v bytovom dome vo G., P. R. N. I. X, nakoľko bola a naďalej je susedou A. J.
mladšieho, pretože A. J. starší sa z tohto bytu odsťahoval do n.o. BENETRIX v Martine. V čestnom
prehlásení ďalej táto uviedla, že môže potvrdiť, že zdravotný stav A. J. staršieho bol primeraný jeho
veku a že trpel len dlhoročným ochorením na diabetes, pretože ho pravidelne a to takmer každý týždeň
navštevovala po dobu takmer 10 rokov, nakoľko si ako susedia dobre rozumeli. Podľa jej vedomostí

žiadnyminýmochorenímnetrpelavedelsazorientovaťvkaždejsituácií.Pokiaľpotrebovalnejakúväčšiu
pomoc napríklad pri návšteve lekárov, tak túto mu poskytoval jeho syn A. J. H.. Viackrát sa tento pred
ňou zmieňoval o tom, že z vďaky za pomoc, ktorú mu z jeho rodiny poskytuje jedine jeho syn A. J. mladší
sa rozhodol, že mu daruje byt vo G., v ktorom býva. Vždy to hovoril určito a zrozumiteľne, z čoho sa
dalo usúdiť, že to naozaj myslí vážne. Následne jej potom povedal, že už je spokojný, že byt u notára

prepísal na svojho syna A. J. mladšieho tak, ako to vždy chcel, aby niečo po ňom zostalo a aby mal
kde bývať. Od A. J. mladšieho sa dozvedela o prebiehajúcom súdnom konaní pred Okresným súdom vo
Zvolene na základe žaloby o určenie vlastníckeho práva, ktorú podal proti nemu jeho otec A. J. starší.

24. Zo spisu tunajšieho súdu Sp.zn. 14Ps/1/2019 súd zistil, že pôvodný žalobca A. J., nar. XX.XX.XXXX

bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen Sp.zn.: 14Ps/1/2019-449 zo dňa 24.09.2020 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici Sp.zn.: 12CoP/26/2021-569 zo dňa 10.02.2022
obmedzený v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu vymedzenom v súdnom rozhodnutí Sp.zn.:
14Ps/1/2019-449 zo dňa 24.09.2020, keď rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 28.07.2022.
Z rozsudku, resp. z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že pôvodný žalobca A. J.,

nar. XX.XX.XXXX bol vyšetrený psychiatricky MUDr. Annou Štrbianovou, Psychiatrická ambulancia
Zvolen dňa 02.11.2015, ďalej pokračoval v psychiatrickej liečbe u H. E. J., psychiatričky, Psychiatrická
ambulancia Martin, keď v tomto konaní boli doložené správy H. S. T. zo dňa 02.11.2015, H. E. J.
zo dňa 10.08.2016 a zo dňa 09.10.2018, keď už v prvotnej lekárskej správe H. S. T. je uvedené,
že u pôvodného žalobcu bola diagnostikovaná Alzheimerova demencia – incip. št. zmiešaná forma

F00.2, pričom pôvodný žalobca sa liečil i u H. F. N., diabetologická ambulancia Vrútky pre diagnózu
diabetes mellitus 2. typu na inzulinoterapií. V označenom súdnom konaní bol ohľadne zdravotného
stavu pôvodného žalobcu A. J. vypracovaný znalecký posudok MUDr. Marekom Zelmanom, znalcom
z odboru: zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: psychiatria č. 49/2020 zo dňa 14.04.2020, ktorý bol
predložený i v predmetnom spore. Zo znaleckého posudku vypracovaného v konaní o obmedzenie

spôsobilosti na právne úkony posudzovaného A. J. vyplynulo, že boli u neho zistené prejavy duševnej
poruchy – demencie zmiešaného typu, keď išlo o trvalú duševnú poruchu s tendenciou jej postupného
zhoršovania. Liečbou bolo možné len spomaliť progresiu ochorenia. V znaleckom posudku tento znalec
prijal záver, že u A. J. staršieho je oslabená schopnosť jeho úsudku prakticky vo všetkých oblastiach. Pri
zabezpečení sociálnej služby zodpovedajúcej stupňu odkázanosti A. J. starší bol schopný rozhodovať

o alternatíve jej poskytovania v domácom prostredí, resp. v zariadení a tiež bol schopný samostatne
rozhodovať o svojom pobyte, či už trvalom alebo prechodnom. Duševná porucha konštatovaná u neho
mala vplyv na jeho najmä kognitívne a úsudkové schopnosti, v mieste bydliska i v sociálnych kontaktoch
si vyžadoval dohľad druhej osoby. Znalec bol vypočutý v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony, keď k písomnému znaleckému posudku doplnil, že demencia je ochorenie pomaly zhoršujúce

sa, schopnosti ktoré sú ešte zachované, však budú u A. J. staršieho postupne ubúdať. Demencia
vedie k zvýšenej ovplyvniteľnosti, ani nie tak osobami, ktoré s posudzovanou osobou žijú ale pri
duševnej poruche vie takáto osoba zhodnotiť iba časový úsek, ktorý bezprostredne v rozsahu niekoľko
hodín predchádza hodnoteniu, nevie zhodnotiť príkladmo časový úsek spred polroka. Vie teda posúdiťprostredie a vyhodnotiť ho v momente, kedy sa v danom prostredí nachádza. Zdôraznil, že ak sú
u posudzovanej osoby naplnené sociálne potreby, v každom prostredí by táto vedela posúdiť, či je
v prostredí spokojná, alebo nespokojná. Posudzovaná osoba mala istú formu i náhľadu na svoje

ochorenie, ktoré však zodpovedalo, resp. ktorá však zodpovedala jej obmedzenému úsudku. Uvedené
sa prejavovalo v tom, že vie, že jej niečo je, vie, že má problém s pamäťou, nevie však posúdiť, či
potrebuje liečbu. V danom momente však vie tiež povedať, či je spokojná s ľuďmi, ktorí žijú v jej okolí.
Sociálne vzťahy sú viazané na obdobie jej pamäte, teda na obdobie niekoľkých dní. Zužujú sa na ľudí,
ktorí sa pohybujú v jej prostredí, a to práve v tomto období niekoľkých dní. To však neznamená, že

si nepamätá kontakty s ľuďmi z minulosti. V inom sociálnom prostredí však nezabudne takáto osoba,
že existujú aj iní ľudia, ale nepociťuje potrebu kontaktu s nimi. V konaní o obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony bol pôvodný žalobca A. J. starší i vyslúchnutý, z jeho výsluchu vyplynulo, že „... aj na
Prachatickej má osobné veci, ale byt nechal synovi...“.

25. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 10.10.2023 uviedla, že žalobkyňa trvá na podanej

žalobe, ktorú podal ešte jej právny predchodca A. J. starší, ktorý bol jej otcom, a ktorý počas súdneho
konania zomrel. Poukázala na skutkové dôvody pôvodnej žaloby, ktoré sa nezmenili. Ďalej poukázala
na to, že pred Okresným súdom Zvolen prebiehalo konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony A. J. staršieho pod Sp.zn. 14Ps/1/2019, kde bol podaný znalecký posudok znalcom MUDr.
Marekom Zelmanom č. 49/2020, z ktorého vyplýva, že u A. J. staršieho bola zistená duševná porucha,

demencia zmiešaného typu. Išlo o duševné ochorenie s tendenciou k jeho postupnému zhoršovaniu,
liečbou len málo ovplyvniteľné. Toto ochorenie bolo diagnostikované A. J. staršiemu už v roku 2015
v rozvinutej forme, potvrdené bolo osobným vyšetrením A. J. staršieho znalcom v roku 2020. Podľa
záverov znaleckého posudku A. J. starší nebol schopný vzhľadom na duševnú poruchu rozpoznať
hodnotu peňazí, nebol schopný robiť právne úkony ohľadne svojho majetku, samostatne v tomto ohľade

rozhodovať a nakladať so svojim majetkom. Pokiaľ ide o čestné prehlásenia, ktoré boli doložené do
súdneho konania ešte pôvodne žalovaným A. J. mladším, namietala vierohodnosť týchto čestných
prehlásení, nakoľko boli písané rovnakým písmom, a nakoľko tieto obsahujú niektoré úplne totožné
vety. V čestnom prehlásení bývalej manželky A. J. staršieho je dokonca preškrtnuté kde bolo čestné
prehlásenie vyhotovené. Bývalá manželka A. J. staršieho H. K. nikdy vo Zvolene nebývala, A. J. starší

nebol v dlhoročnom kontakte so svojou bývalou manželkou H. K.. Stretli sa až na oslave narodenín
spoločnej dcéry A. B. v roku 2017. H. J., matka pôvodného žalobcu medzičasom zomrela.

26. Zákonná zástupkyňa maloletého žalovaného 3/ na pojednávaní dňa 10.10.2023 uviedla, že so
žalobou nesúhlasí. Sama v roku 2018 a 2019 chodila za A. J. starším, ktorý v tom čase býval v Brne.

Starala sa o neho matka D. E.. Je pravdou, že v tomto období už zabúdal, napríklad zabudol si zobrať
lieky, ale nezabudol to, čo sa stalo pred rokmi. Podotkla, že zabúdanie v staršom období je absolútne
normálne. Predtým bola v kontakte s A. J. starším asi v roku 2013. O motíve prečo došlo k darovacej
zmluve uviedla, že A. J. mladší hovoril, že k daru došlo preto, lebo svojmu otcovi zachránil život. Preto
mu to dal. A. J. starší sa so svojim synom A. J. mladším dlhšiu dobu nevídali. Nevídali sa spolu do roku

2005. A. J. mladší jej hovoril, že so svojim otcom sa nevídal od rozvodového konania svojich rodičov,
pretože A. J. starší sa ku svojej manželke nesprával dobre. A. J. mladší mal v tomto období 17 alebo 18
rokov. E. s A. J. mladším žila v rokoch 2007 až 2010, boli to 3 roky, žili v Čechách, pri Brne v chatovej
oblasti. Potom sa rozišli. S A. J. mladším bola naposledy v kontakte v roku 2017. O darovacej zmluve sa
dozvedela asi v roku 2019, mladý J. sa jej s tým pochválil. Do tohto času o tomto nevedela, ju zásadne to

ani nezaujímalo, nech si má tento čo chce. Má vedomosť, že A. J. mladší si pýtal od svojho otca peniaze,
ale on mu nevyhovel. Bola pri tom, keď ohľadne tohto telefonovali. A. J. mladší, keď mu otec odmietol
dať peniaze bol „naštvaný“. K SMS komunikácií medzi ňou a žalovanou 1/ D. E. (č.l. 353 spisu), ktorú
predložila do konania žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že na túto komunikáciu
si nepamätá. Ďalej uviedla, že jej bolo povedané, že A. J. H. dal A. J. staršieho do domova dôchodcov.

D. E. to bolo proti srsti, nepáčilo sa jej, že je tam uložený, preto si ho vzala k sebe. Doplnila, že nevie,
čo si má o tom myslieť, jej to pripadalo ako jedna „šaškárňa“. Preťahovali si „dedu“ žalobkyňa a D. E.,
ona už nevie, ako to potom dopadlo.

27. Z výsluchu žalobkyne ako strany sporu súd zistil, že v čase rozvodu svojich rodičov mala 11 rokov.

Po rozvode manželstva rodičov zostali s bratom žiť u matky v H., s otcom sa však ona po rozvode
kontaktovala telefonicky, a aj osobne. Otca vo Zvolene navštevovala v jeho domácnosti však až v čase
svojej plnoletosti. Otec sa druhýkrát oženil, bolo to asi v roku 1982 alebo 1984, s druhou manželkou
nemali spoločné deti. Druhá manželka otca zomrela vo veku 55 rokov. Brat, t.j. A. J. mladší sa sosvojim otcom po rozvode manželstva rodičov nekontaktoval. Od veku 25 rokov brat žil v Brne, mal svoje
priateľky, s každou priateľkou deti. Vzťah brata a otca nebol prakticky žiaden. So svojim bratom sa ona
kontaktovala sporadicky, možno to bolo raz za 4 až 5 rokov. Brat vedel, že otec žije vo G.. V roku 2020 jej

otec oznámil, že sa mu syn z Čiech ozval. V roku 2013 jej otec oznámil, že ho syn pozval do Brna do tej
chaty, ktorú mal. Po návrate otec bol rozhorčený, sklamaný zo spôsobu života svojho syna. Povedal jej,
že musel spať na zemi, že tam bol veľký neporiadok. Videl v akom prostredí tento žije, tak mu ponúkol
bývanie v byte vo G.. Brat sa priznal otcovi, že varil a predával drogy, dokonca, že ich sám skúšal. Otec
mu navrhol psychiatričku, čo brat odmietol. Tieto informácie získala od otca. Brat ponuku prijal a od

septembra 2013 spolu s otcom bývali vo G.. Tu žili spolu do apríla 2016. Počas tohto obdobia ju otec
navštevoval v jej domácnosti, sledoval výstavbu rodinného domu. Na oslave jej narodenín v júli 2015
otec i brat boli u nich doma. V tomto čase jej otec povedal, že už nedokáže šoférovať, že prenechal
šoférovanie synovi a nechal mu aj auto, t.j. jej bratovi. Povedal jej, že zablúdil. V tomto období sa
otec už liečil na psychiatrii, a to z dôvodu depresie po úmrtí svojej druhej manželky. Liečil sa vo G.,
druhá manželka otca zomrela v roku 1998. Otec jej povedal, že ako sa lieči na psychiatrii, že mu to

pomáha. V októbri 2015 jej telefonoval brat, že otec sa mu nezdá, že je dezorientovaný a že rozpráva
nezmysly. Dohodli sa, že pôjde otec na pohotovosť. Z pohotovosti mu napísali, že má Alzheimerovu
demenciu, doporučili ho do odbornej ambulancie. Následne navštívil psychiatrickú ambulanciu H. T. vo
Zvolene. Bola mu diagnostikovaná Alzheimerova demencia, psychiatrickú ambulanciu H. T. navštívil dňa
02.11.2015. Dňa 16.11.2015, krátko na to mal otec mozgovú príhodu, bol liečený na geriatrií vo Zvolene,

následne hospitalizovaný i v Banskej Bystrici. Následne bola u otca na jeho 70-tke a videla v akom
je stave. Bol dezorientovaný, spotený, povedal jej, že sa nedokáže obliecť. Vybavila mu preto denný
stacionár v Martine, následne brat vybavil zariadenie BENETRIX v Martine. Tam otec bol umiestnený
na trvalý pobyt. Bolo to asi dva týždne po tom, čo bol otec v dennom stacionári v Martine. Ona ho
navštevovala v zariadení, aj brat ho navštevoval v zariadení. Otca brat navštevoval preto, lebo užíval

jehomotorovévozidlo,bolopotrebnévykonávaťúdržbu,bratžiadal,abytozaplatilotec.NaVianoceroku
2016 brat zobral otca do G.. Po návrate do BENETRIXU otec bol rozrušený, keď sa ho pýtala ako sa mal,
mykol plecami a povedal, že „dobre“. Brat bol i vo väzení od Vianoc 2014 a prepustený bol v júni 2015.
Po návrate brata z väzenia mala pocit, že vyvíja tlak na otca. Otec sa vyjadril, že nedá „A.“ nikdy trvalý
pobyt, že mu dá len prechodný pobyt, aby vyvinul na neho tlak, aby začal pracovať. Tiež, aby sa postavil

na vlastné nohy. Darovacia zmluva bola spísaná dňa 28.04.2017. Brat deň predtým bol v BENETRIX-
e pre otca. Zistila to tak, že urobila dopyt do BENETRIX-u, kedy otec mal vynechanú stravu. Dostala
informáciu, že to bolo dňa 27.04.2017, kedy mal otec odhlásenú stravu. Dňa 29.04.2017 otec bol naspäť
v BENETRIX-e. Vedela, že otec ide na návštevu do G., ale za akým účelom, to nevedela. Otca ďalej
navštevovala v BENETRIX-e, pričom raz jej povedal, že niečo podpísal, ale že si nevie spomenúť čo.

Ona si myslela, že podpísal nejaké listiny v súvislosti s BENETRIX-om, tiež mu povedala, že tie listiny,
čo podpísal, by mal mať u seba, pričom jej oznámil, že mu nikto nič nedal. Dávala mu v tejto súvislosti
rôzne otázky, pričom jej otec povedal, že podpísal niečo vo Zvolene u notára. Vtedy začala niečo šípiť,
opýtala sa ho, či to bolo niečo v súvislosti s bytom. Povedal jej, že s bytom, aby byt platil A., pokiaľ bude
v zariadení, aby o byt neprišiel. Nahliadla potom do katastra a „naskočila“ jej darovacia zmluva. Otcovi na

to telefonovala do BENETRIXU, či A. dal byt, povedal jej, že nie, že mu nič nedal. Otec po tom, čo mu ona
oznámila, že byt daroval A. išiel v zariadení v BENETRIX-e za sestričkou, povedal jej, čo mu povedala
ona o tom dare, sestrička povedala otcovi „pán J., Vy ste boli oklamaný“. Otec bol v BENETRIX-e 2 a pol
roka. Nastúpil tam v apríli 2016. Otec volaj aj na políciu, polícia sa pýtala, či má aj dcéru, a teda, že táto
by mu mohla v tejto otázke pomôcť. Otcovi sa snažila vysvetliť, že už byt nemá, on bol stále v tom, že byt

je jeho. Požiadal ju na to, aby mu v tejto veci pomohla a zohnala právnika. Od podpisu darovacej zmluvy
brat za otcom v BENETRIX-e vôbec nebol. Po darovacej zmluve sa s bratom vôbec nekontaktovala ani
osobne, ani telefonicky, telefón jej nedvíhal. Ani po podaní žaloby sa s bratom nekontaktovala. Pokiaľ
ide o byt, kľúče od bytu má ona, platí za byt pravidelne nájom. V byte nebýva nikto. Brat v júni 2018
na byte vymenil zámok, otec sa pre niektoré svoje veci už od tohto času do bytu nemohol dostať. Brat

zomrel v decembri 2020, žil s priateľkou. Táto bývala v byte do septembra 2021 a uhrádzala aj náklady
za byt. Od 01.10.2021 platby za byt uhrádza ona v plnej výške. Fyzicky prebrala byt a kľúče od bytu
až v januári 2022 od priateľky zomrelého brata. V byte nebýva nikto, je odpojená elektrina, je odpojený
plyn. Zákonné zástupkyne mal. žalovaných sa po úmrtí brata bytu nedomáhali, bytu sa domáhala jedine
D. E.. Podotkla, že otec platil za brata, keď bol vo väzení výživné na všetky tri jeho deti. Zákonná

zástupkyňa maloletého žalovaného 2/ mala tiež problém s drogami, istý čas žila s jej bratom. Dieťa bolo
jej odobraté do detského domova, v súčasnom období sa nachádza už v jej starostlivosti. Vtedy otec
finančne prispel bratovi čiastkou 4.000,- Eur na výživné, na súdne trovy a podobne. Otec jej hovoril, že
je z brata unavený, že brat mu neprispieva na stravu, na nájom. Hádavali sa, otec si neuvedomil, keďponúkol bratovi, aby išiel k nemu bývať, že týmto sa naruší jeho životný stereotyp. Na tvrdenie, akým
usporiadaným spôsobom života žil brat predložila zoznam exekúcii vedených voči bratovi na území SR
a na území ČR (č.l. 393-406 spisu).

28. Podľa Centrálnej evidencie exekúcii ČR A. J. mladší mal vedené právoplatné exekúcie na sumu
100.335,90 Kč a podľa Centrálnej evidencie exekúcii SR na sumu 10.258,23 Eur.

29. Žiadosťou zo dňa 09.10.2018 pôvodný žalobca A. J. starší požiadal ku dňu 06.11.2018 o ukončenie

zmluvy so zariadením BENETRIX Martin z dôvodu sťahovania rodiny.

30. BENETRIX, n.o., Martin žiadosti vyhovel listom zo dňa 05.11.2018 a ukončil pobyt A. J. staršieho
v zariadení ku dňu 06.11.2018.

31. H. K., bývalá manželka A. J. staršieho, ktorú v konaní navrhol vypočuť ako svedkyňu ešte pôvodne

žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.11.2023 uviedla, že sa z dôvodu vysokého veku a nepriaznivého
zdravotného stavu nemôže zúčastniť osobne pojednávania. Uviedla ďalej, že dcére dala 2-izbový byt
v Martine. E. A. J. býval so svojim otcom A. J. vo G.. Na základe toho, že dala byt v H. svojej dcére, sa
jej bývalý manžel rozhodol darovať byt vo G. svojmu synovi A. J.. Po tomto vyjadrení žalovaní netrvali
na osobnom vypočutí menovanej.

32. Z výsluchu žalovanej 1/ ako strany sporu súd zistil, že celý svoj život žije v Brne. V kontakte so svojim
starým otcom A. J. starším bola od svojich 14 rokov. Kontaktovala sa s ním prostredníctvom svojho otca
A. J. mladšieho, so starým otcom bola v kontakte denne cez Skype, cez telefón, a aj ho navštevovala.
Tento ju finančne podporoval v roku 2015 a 2016, hradil jej školné. Z BENETRIX-u, keď starý otec prišiel

k nim do Brna, tak zaplatil aj kauciu za byt v Brne. Tento mal zdravotné komplikácie z BENETRIX-u
prišiel do bytu na Oblej v Brne, keď sa tu začala o neho starať jej matka. Bolo to v roku 2019, 2020.
Otec, A. J. mladší žil v Českej republike, na popud starého otca prišiel bývať k nemu do G.. Starý otec
zaplatil jej otcovi i elektrikársky kurz, aby mohol pracovať v zahraničí, v Nemecku, čo bolo v roku 2016.
V tomto čase starý otec bol vo svojej domácnosti vo G., staral sa väčšinou o seba sám. Jej otec pracoval

v Nemecku od roku 2016 až do svojej smrti, teda 4 roky. Pracoval na turnusy. Starý otec mal zdravotné
komplikácie, ale aké, to presne nevedela uviesť, „asi s inzulínom“, určite bližšie k tomu by vedela uviesť
žalobkyňa. Nakoľko jej otec pracoval v turnusoch v zahraničí a u starého otca sa začali vyskytovať ďalšie
zdravotné problémy, jej otec požiadal svoju sestru, či by sa nemohla o starého otca postarať. Jej otec
oslovil aj jej matku F. E., či by sa nevedela postarať o starého otca, t.j. A. J. staršieho, ale v tomto čase na

to nemali odvahu. Ďalej nevedela ako to bolo, ale navrhli starému otcovi zariadenie BENETRIX. S tým
starý otec súhlasil, mentálne bol v poriadku, používal príkladmo smartfón. Čo sa týka darovacej zmluvy,
k tomu sa nevedela vyjadriť ako to prebehlo. Starý otec jej však hovoril, že A. B. je zaopatrená a že
dostala byt. Starého otca navštevovala aj v BENETRIX-e, bola tam asi trikrát. O darovacej zmluve sa
dozvedela, keď bol starý otec v BENETRIX-e. Dozvedela sa to cez telefón od starého otca, tento sa

zmienil jej cez telefón, že byt daroval jej otcovi. Zostala prekvapená, ešte sa ho opýtala, či o tom vie A. B.,
keď povedal, že nie. Potom neskôr sa pýtala na to otca, ktorý jej potvrdil, že mu jeho otec, t.j. A. J. starší
byt daroval. Keď navštívila starého otca, tak jej ukázal aj darovaciu zmluvu. Je pravdou, že starý otec
jej uhradil náklady na dovolenku, bolo to v roku 2019, o čom predložila listinu podpísanú starým otcom
(č.l. 455 spisu). So žalobou nesúhlasila. Čo sa týka znaleckého posudku, ktorý bol predložený v súdnom

konaní, tento je z roku 2020, keď nikto nebol schopný vypracovať znalecký posudok k roku 2015. Pokiaľ
sa starý otec liečil u psychiatričky od roku 2015 vo Zvolene H. T., ide o známu A. B.. Znalecký posudok,
ktorý doložila žalobkyňa bol vypracovaný v roku 2020 v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že starý otec nebol mentálne v poriadku už v roku 2015, nie je tomu tak,
platil jej školné, platil byt vo G., stále mal platný vodičský preukaz, platil pobyt v BENETRIX-e každý

mesiac. Jeho dcéra A. B., teda žalobkyňa, podala návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
až v roku 2019. Je potom zvláštne, prečo tak neurobila už v roku 2015.

33. Žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne v priebehu súdneho konania predložila SMS
komunikáciu medzi ňou a žalovanou 1/ (č.l. 456-468 spisu), žalovaná 1/ predložila v priebehu súdneho

konania SMS komunikáciu medzi ňou a žalobkyňou (č.l. 469-473 spisu). SMS komunikácia je z rokov
2018 až 2020, keď z nej možno vyvodiť narušenosť vzťahov medzi žalobkyňou a žalovanou 1/
počas prebiehajúcich súdnych konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony A. J. staršieho
a predmetného súdneho konania.34. Žalobkyňa ďalej predložila ohľadne A. J. staršieho posudok o odkázanosti na sociálnu službu vydaný
Mestom Zvolen, odbor sociálnych vecí, zdravia a rodiny, číslo spisu: 3882/2015/OSVZaR/RSS-PO zo

dňa 16.12.2015, z ktorého vyplýva, že A. J. starší spĺňal VI. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej
osoby, a z ktorého vyplýva, že v oblasti základných sociálnych aktivít tento bol úplne odkázaný na
pomoc inej fyzickej osoby - pri sprievode na lekárske vyšetrenie, na vybavenie úradných záležitostí a pri
záujmových činnostiach, ďalej rozhodnutie Mesta Zvolen, odbor sociálnych vecí, zdravia a rodiny zo
dňa 12.05.2016, číslo: 1621/2016/OSVZaR/RSS-R36, z ktorého vyplýva, že A. J. starší bol odkázaný

na sociálnu službu v zariadení opatrovateľskej služby, a z ktorého vyplýva, že H. F. T. v zdravotnom
posudku tohto zhodnotila a posúdila jeho zdravotný stav, keď po prekonaní CMP bol tento ťažko
mobilný, a vzhľadom na prítomnú demenciu dokumentovanú psychiatrom bol dezorientovaný v čase
a mieste, ďalej predložila rozhodnutie Mesta Zvolen, odbor sociálnych vecí, zdravia a rodiny zo dňa
16.12.2015, číslo: 3882/2015/OSVZaR/RSS-R35, z ktorého vyplýva, že A. J. starší bol odkázaný na
sociálnu službu v zariadení pre seniorov opätovne s konštatovaním, že H. F. T. v zdravotnom posudku

zo dňa 04.12.2015 zhodnotila jeho zdravotný stav tak, že tento je liečený na viacero ochorení, po
prekonaní CMP je ťažko mobilný, a vzhľadom na prítomnú demenciu dokumentovanú psychiatrom je
dezorientovaný v čase a miestom. Zdravotné postihnutie bolo konštatované ako trvalé s tým, že nebol
určený termín opätovného posúdenia zdravotného stavu.

35. Žalobkyňa popierala tvrdenie svojej matky H. K., že by jej táto previedla do vlastníctva byt v H., na
dôkaz predložila Zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa 18.06.1997 (č.l. 505-207 spisu) č. V1915/97,
z ktorej vyplýva, že žalobkyňa nadobudla na základe tejto zmluvy do vlastníctva 2-izbový byt I. XX P.
X. P. N., E., D. D. I. X bytového domu číslo súpisné XXXX P. R. Q. X, X D. H. s príslušným podielom
na spoločných častiach, zariadeniach domu a pozemku od H. H., ktoré uzatvorilo túto zmluvu ako

predávajúci, žalobkyňa ju uzatvorila ako kupujúca.

36. Zákonná zástupkyňa maloletého žalovaného 2/ k žalobe uviedla, že tento spor je sporom dvoch
rodín. Pokiaľ ide o rodinu žalobkyne, s touto sa nekontaktovala. Žalovaná 1/ žila s ňou a s A. J. mladším
istý čas v Brne, bolo to v roku 2010, 2011. Potom ona z Českej republiky odišla žiť na Slovensko. V roku

2013 s A. J. mladším bola na návšteve u A. J. staršieho vo G.. S týmto však nemala nijaké kontakty, za
celé obdobie ako žila s A. J. mladším to bolo asi trikrát ako sa kontaktovali s A. J. starším. Naposledy ho
videla v roku 2013, už vtedy sa jej nezdal, pichal si inzulín, bol „roztrasený“. Porovnávala jeho stav k roku
2011. Zo vzťahu s A. J. mladším sa narodil spoločný syn, ktorý mal zdravotné problémy. Jeho otec, A.
J. mladší nevedel s ním komunikovať, teda so svojim synom, preto ho prestal úplne navštevovať. Bolo

to asi v roku 2016. O zdravotnom stave A. J. staršieho sa rozprávala s A. J. mladším, avšak neskôr,
rozprávali sa o tom, že „dedo je chorý“, že odpadol, že si nepichol inzulín. A. J. mladší požadoval ohľadne
svojho syna striedavú starostlivosť, psychologička to nedoporučila, v tomto období ich kontakty prestali.
A. J. mladší na syna prestal platiť výživné, podala preto trestné oznámenie. Z polície jej oznámili, že tento
zomrel. Čo sa týka darovacej zmluvy, o tej sa dozvedela len zo súdnych konaní. So žalobou súhlasila,

z ľudského hľadiska vie, že A. J. mladší sa mal o svojho otca postarať. Tiež má informácie, že boli
problémy medzi otcom D., t.j. žalovanej 1/ a D., t.j. žalovanou 1/ „tratili sa tam nejaké peniaze“, a to
pokiaľ ide o to školné, čo mal platiť starý otec D.. Dedo išiel do domova, našli ho susedy odpadnutého,
nezvládal si dávať sám inzulín. Kedy to bolo, presne nevedela uviesť, tým jej konverzácie skončili. Tieto
informácie získala od A. J. mladšieho, kedy ešte komunikovali, povedal jej, že ho dá asi do domova.

Doplnila, že susedy mali kľúče od bytu A. J. staršieho a nejaká suseda chodila na neho dozerať.

37. Z výpovede svedkyne W. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/X, H. súd zistil, že bola sestrou
A. J. staršieho. Pozná jedine A. B.. So svojim bratom, pokiaľ tento žil, sa veľmi nekontaktovali. Keď bol
brat umiestnený v BENETRIX-e, tak prišiel na návštevu ku svojej matke, H. J., ktorá bola ich spoločnou

matkou, keď sa u nej stretli. O darovacej zmluve nevedela nič. Brat sa pred ňou nikdy nezmienil o tejto
darovacejzmluve.NekontaktovalasaanisA.J.mladším,tedasosynovcom,lenpritomstretnutíumatky
okrem A. J. staršieho, teda jej brata bol aj A. J. mladší, teda synovec. K zdravotnému stavu brata
uviedla len toľko, že pri uvedenom stretnutí bol dosť nepríjemný a agresívny. Pred týmto stretnutím brata
nevidela rok, možno dva roky. Z počutia len vie, že bol chorý, mal cukrovku, jeho syn u neho býval.

Keď bol brat v nemocnici, A. J. mladší, teda jeho syn, telefonoval ich matke, keď jej oznámil, že tento
je v nemocnici.38. Z výpovede svedkyne A. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, G., súd zistil, že býva vo
G. P. R. N. XXXX/X, v bytovom dome v byte o poschodie nižšie ako A. J. starší a A. J. H.. A. J. mladší
zomrel, bola pri tom, keď bola privolaná k nemu záchranná služba. Vrátil sa práve zo zahraničia, bolo

to covidové obdobie. Čo sa týka A. J. staršieho, nevedela, že zomrel. Keď dostala túto informáciu, bola
z toho prekvapená. Tento mal pomerne blízky vzťah so susedou „N.“, ktorá bohužiaľ medzičasom tiež
zomrela. A. J. staršieho poznala v podstate od svojho narodenia. Navštevovala ho v jeho domácnosti,
boli si veľmi blízky. Čo sa týka A. J. mladšieho, toho tiež poznala osobne, pokiaľ ide o okolnosti, za
ktorých sa nasťahoval k otcovi, tieto spočiatku boli zakryté rúškom tajomstva. Neskôr sa dozvedela, že

tento bol vo výkone trestu. Keď prišiel k A. J. staršiemu, tento bol rád. Pokiaľ ešte A. J. starší býval
v byte, chodila za ním dva až trikrát do týždňa, tiež na balkón podebatiť, kupovala mu časopis TV Max,
tiež keď jej matka napiekla koláče, pagáče, prípadne aj obed, išla mu zaniesť. Vzájomne si pomáhali. Čo
vie, trpel cukrovkou, občas mu aj päty natierala, aj chrbát, keď robil s drevom, tento bol na facebooku,
komunikoval s vnučkou, telefonoval s dcérou. O iných jeho zdravotných problémoch nevedela. Bolieval
ho chrbát, pichal si inzulín. Pán J. starší svojho syna dlhší čas nevidel. Raz na balkóne jej A. J. starší

povedal, že by chcel synovi pomôcť, že sa s ním po rozvode nestretával, takže mu je dlžný veľa. Vzťahy
medzinimisaformovali.A.J.staršíbolveľmirád,žemávnučku,ajstoutospolukontaktovali.A.J.mladší
mal aj nejakého syna, asi od P. G., tento bol v detskom domove. A. J. starší tlačil na syna, aby si našiel
prácu, aby sa zaradil do života, požičal mu aj auto, aby mohol pracovať ako živnostník. Skončilo to tak,
že chodili spolu sa kúpať aj do Podhájskej a podobne. A. J. mladší sa zamestnal najskôr brigádnicky vo

Zvolene,potomsinašielprácuvzahraničíazačalpracovaťturnusovo.Bolitodvojtýždňovékolobehy,ale
niekedy to bolo aj tak, že bol preč dva mesiace. Vedel, že ona je v kontakte s jeho otcom, a že keď bude
treba, tak pomôže. Stala sa taká situácia, že ešte keď A. J. mladší pracoval vo Zvolene, že niekoľko dní
nevidela A. J. staršieho. Chodieval pomáhať kamarátom na chalupy, tak si myslela, že je preč, bohužiaľ
dostal glykemický šok, našiel ho jeho syn. Bolo to v poslednej chvíli. Uviedla ďalej vo výpovedi „viem, že

byt napísal na syna s tým, aby ďalej byt dostala vnučka“. Pokiaľ ide o darovaciu zmluvu pamätala si, že
bola nedeľa, jej matka piekla pagáče. Následne ona prišla k J., niesla im pagáče ako vždy, pričom videla
papiere na stole. N. sa A. J. staršieho, či to majú byť papiere ohľadne práce pre A. J. mladšieho. Povedal,
že nie, že mu ide darovať ten byt, ako mu sľúbil. Predtým jej povedal, že ho rodina nútila predať záhradu.
Bolo mu to ľúto, aj keď to bolo zanedbané, pretože tam trávil veľa času s druhou ženou, takže mu to

bolo blízke. Mala vedomosť, že túto záhradu predal, záhrada bola vo G. P. J. A.. V tomto období ešte
nežil s A. J. mladším. K predaju záhrady došlo predtým, než sa k nemu nasťahoval A. J. mladší. Čestné
prehlásenie, ktoré bolo predložené v konaní podpísala. Nikto jej nepredložil formuláciu tohto čestného
prehlásenia. Kontakty s A. J. starším upadli asi pol roka ako odišiel bývať zo G.. Aj so susedou „N.“ A. J.
starší ako odišiel bývať zo G. prerušil vzťahy. Ešte keď žil A. J. H. tak jej povedal, že ohľadne bytu budú

zrejme nejaké problémy. Viac jej nepovedal. S A. J. mladším sa tiež rozprávali o dare bytu, chodievali
spolu na hríby. A. J. mladší si nepýtal ten byt, postaral sa o seba. A. J. starší jej doslova povedal, že
nemá komu inému ten byt dať, len synovi, že mu zachránil život pri tom glykemickom šoku. A. J. mladší
sa k daru nejako nevyjadroval. A. J. starší ako sa A. J. mladší vrátil, tak spomínal dva až tri roky dozadu,
že byt dá synovi, že bez neho by bol stratený. A. J. starší začal uvažovať, že sa vráti do lokality, odkiaľ

pochádzal, teda do H.. Chcel ísť do H., pretože tam mal korene. V rokoch 2005 až 2010 uvažoval, že
byt predá a že si zadováži drahý penzión, kde dožije. Chcel, aby penzión mal aj garáž, pretože mal
auto, chodieval po výletoch. Keď navštívila J., o ktorej udalosti vypovedala, papiere mali položené na
konferenčnom stolíku, boli to darovacie listiny, pohľadom to prebehla, A. J. starší sedel vo foteli, A. J.
mladší na gauči a čítal si tie papiere. Videla jednu listinu podpísanú starým pánom, A. J. mladší si ju

čítal. A. J. starší povedal, že „darováva synovi byt“. K čestnému prehláseniu doplnila, že o toto čestné
prehlásenie ju nikto nepožiadal. Raz ju stretol na schodoch A. J. mladší a vyjadril sa, že sú problémy, že
rodina chce vyhlásiť otca za nesvojprávneho. Bolo jej to čudné, pretože to bolo už po darovacej zmluve.
Tiež hovoril, že budú problémy s bytom. Opýtala sa ho, že prečo, keďže vedela, že byt A. J. starší chcel
darovať synovi. Viackrát sa pred ňou o tom vyjadril. Vyjadril sa, že rodina dostala už dosť, aj tú záhradu

a že synovi nedal nič, ani vnučke. Tak sa mu ponúkla, že mu podpíše prehlásenie. Bola členkou rady
spoločenstva vlastníkov bytov, poznala pomery, prišlo jej to prirodzené.

39. Žalovaná 1/ na preukázanie svojho tvrdenia, že udržiavala komunikáciu so svojim starým otcom
predložila facebookovú konverzáciu z roku 2015 (č.l. 545-553 spisu).

40. Žalobkyňa v konaní navrhla vypočuť ohľadne zdravotného stavu A. J. staršieho, t.j. pôvodného
žalobcu znalca – psychiatra MUDr. Mareka Zelmana, ktorý podával znalecký posudok vo veci
obmedzenia spôsobilosti na právne úkony A. J. staršieho č. 49/2020 zo dňa 14.04.2020. Tento súduoznámil, že predmetom znaleckého skúmania nebol zdravotný stav A. J. staršieho k roku 2017,
detailnejšie sa nezaoberal jeho zdravotným stavom k tomuto obdobiu a preto nemal relevantné
informácie, aby sa v tejto veci vedel vyjadriť. Po tomto vyjadrení netrvala na jeho výsluchu.

41. Z výpovede svedka H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. R. XXXX/XX, D. súd zistil, že
je manželom žalobkyne. Manželstvo uzatvorili v decembri 2011, ale pred uzavretím manželstva žili
v spoločnej domácnosti od roku 2003. Z manželstva nepochádzajú žiadne deti. A. J. staršieho, teda otca
žalobkyne poznal odvtedy ako sa zoznámil s manželkou, čo bolo v roku 2002. Odvtedy sa pravidelne

jedenkrát do mesiaca spolu videli. Bolo to buď u nich v byte v H., alebo ho navštevovali vo G.. Vedel
o tom, že svokor býva v byte vo G., ktorý je jeho vlastníctvom. Tento bol sebestačný, samostatný, vedel si
navariť.Keďsaspolustretli,rozprávalisaobežnýchveciach,oživote,onimrozprávalakobolovarmáde
apodobne.Čibolniekedysnímulekára,tosinepamätal.Pamätalsivšak,žetentoprišielodnávštevyod
svojho syna z Brna, bolo to v rokoch 2011 alebo 2012, kedy sa už vrátil z Brna o paličke, pričom od ďalšej
jeho návštevy začal vnímať, že sa mu museli niektoré slová pri komunikácii dopĺňať. V tomto čase oni

nevenovali tomuto pozornosť, ale postupne o rok, o dva sa to začalo zhoršovať, začal vynechávať slová
pri komunikácii, zabúdať. Nevedel si spomenúť na určitý výraz, na určité slovo. Ďalej svedok uviedol, že
má vedomosť, že mu bol diagnostikovaný Alzheimer, a dovtedy 30 rokov trpel cukrovkou. Nevedel uviesť
od koho sa to dozvedel, na vyšetrení s ním bol asi jeho syn, tak sa to dozvedel asi od neho. Svokor bol
tiež v dennom stacionári v Martine, jeho syn ho vozil do denného stacionára v Martine, potom ho dal do

zariadenia. Po mozgovej príhode, ktorú mal, sa už nedokázal o seba postarať, nevedel si ani navariť,
strava mu bola zabezpečovaná prostredníctvom mesta. Zabúdal, nevedel vytočiť ani telefónne číslo, ani
prijať hovor. Vzťah otca s jeho manželkou bol vynikajúci. K vzťahu svokra so svojim synom uviedol, že
keď prišiel bývať tento k svojmu otcovi z Brna, po prepustení z výkonu trestu, svokor sa vyjadril, že tento
je neporiadny, že mu nepomáha, neprispieva na nájomné. O darovacej zmluve sa on dozvedel tak, že

manželka bola svojho otca navštíviť v zariadení, on jej povedal, že niečo podpísal, ale že nevie čo. On pri
tom osobne však nebol, dozvedel sa to od svojej manželky. Potom pozreli s manželkou, teda konkrétne
manželka na kataster a zistili, že byt už nie je jeho. Svokor ešte povedal svojej dcére, to už bol pri tom,
„pomôž mi“. Myslel to tak, že keď mu manželka, teda dcéra povedala, že to nie je jeho byt. Sestričky mu
ešte vytočili číslo na policajtov, policajti povedali, že ak má dcéru alebo syna, tak že títo mu pomôžu. Ani

pri tomto on osobne nebol, ale sestričky sa takto vyjadrili v zariadení kde bol svokor. Vyjadrili sa takto
pred ním. Ešte si pamätal, že nemal od toho žiaden papier, tak bol s ním tu vo Zvolene za notárkou,
vo vnútri s ním u notárky nebol, svokor bol u nej sám, aby mu dala odpis zmluvy. On sedel vonku na
chodbe. Vie, že notárka mu ho dala, lebo svokor vyšiel od nej na chodbu a mal v ruke odpis zmluvy.

42. Na návrh žalobkyne súd uznesením Sp.zn.: 14C/2/2018-630 zo dňa 19.03.2024 nariadil vo veci
znalecké dokazovanie znalcom z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia: Psychiatria a za
znalca ustanovil MUDr. Beátu Vranovú Gašparovú, s miestom výkonu činnosti Na farskom 1024/24,
Budča (evidenčné číslo znalca: 915182), na zodpovedanie odborných otázok súvisiacich s predmetným
súdnym konaním podľa § 207 ods. 1, ods. 2, § 208 ods. 1 CSP.

43. Znalkyňa H. J. D. X. podala vo veci písomný znalecký posudok (psychiatrický) číslo 76/2024 zo
dňa 01.11.2024. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že pôvodný žalobca bol podľa dostupných
údajov v psychiatrickej starostlivosti 12/1999-06/2000 u H. S. T., Zvolen, keď mu bola diagnostikovaná
posttraumatická porucha s tým, že podľa zváženia znalkyne išlo o adaptačnú poruchu – reakciu

na životnú zmenu, v 11/2015 mu bola diagnostikovaná Susp. Demencia pri Alzheimerovej chorobe,
zmiešaný typ, incipientné štádium a to opätovne psychiatričkou H. S. T., Zvolen, v mesiacoch
08/2016-10/2018 sa liečil u H. E. J., H. pre diagnózu Demencia zmiešaného typu s prevahou
Alzheimerovej demencie, keď išlo o obdobie zahrňujúce aj dátum uzavretia darovacej zmluvy, teda deň
28.04.2017, kedy bolo postihnutie kognitívnych funkcii u pôvodného žalobcu podľa lekárskych správ

v štádiu ľahkej demencie s prevahou mnestického oslabenia hlavne v zmysle krátkodobej pamäte, neboli
však popisované výraznejšie zmeny a progresia. Zo záverov znaleckého posudku ďalej vyplýva, že
ku dňu 28.04.2017 pôvodný žalobca trpel duševnou poruchou Demenciou pri Alzheimerovej chorobe,
zmiešanéhotypu,ľahkéhoažstredneťažkéhostupňa,sminimálnymoslabenímúsudkovýchschopností,
kolísaním najmä časovej orientácie, časových súvislostí, dominanciou porúch krátkodobej pamäti,

zníženia samostatnosti skôr telesného charakteru o prekonanej CMP s organickým zúžením záujmov,
oslabením koncentrácie pozornosti a v dôsledku porúch krátkodobej pamäti rizika ohrozenia seba
a okolia (napríklad zabudnutie vypnúť plyn, termínov napríklad vyšetrení, užitia liekov a podobne).
Demencia je progresívna duševná porucha všeobecne trvalého charakteru, avšak výrazne individuálnepostihujúca jednotlivé psychické funkcie. Pôvodný žalobca v danom čase netrpel psychotickými, ani
behaviorálnymi prejavmi demencie, ktoré by znamenali narušenie kontaktu s realitou a tým tendenciu
k chorobnému vnímaniu a konaniu. Určitý kognitívny deficit, ktorým v danom čase trpel a ktorý bol najmä

v oblasti krátkodobej pamäti, taktiež ale nenarúšal ešte jeho vnímanie reality, konanie, uvedomovanie
si následkov svojho konania. Z dostupných údajov sa javil pôvodný žalobca pre svoje okolie zvýšene
podráždený, zábudlivý, avšak ide o údaje sprostredkované osobou – dcérou, ktorá nebola s ním
v celodennom kontakte, a informácie z DSS BENETRIX, kde bol v rozhodnom čase umiestnený, neboli
k dispozícii. Znalkyňa ďalej v záveroch znaleckého posudku konštatovala, že pôvodný žalobca bol ku

dňu 28.04.2017 spôsobilý podporovaného rozhodnutia v uvedených situáciách, teda vedel po posúdení
veci samostatne rozhodnúť o svojom konaní, vedel ho ovládať, aj keď možno iniciatíva bola znížená,
posúdenie potreby niektorých úkonov bolo taktiež oslabené. V podstate takto sa rozhodol a podpísal aj
zmluvu o poskytovaní sociálnej starostlivosti v DSS BENETRIX v 05/2016, a následne sa takto rozhodol
ju ukončiť v 10/2018, v obidvoch prípadoch vlastne iniciovali takýto postup príbuzní.

44. Žalobkyňa doložila do súdneho konania dostupnú zdravotnú dokumentáciu pôvodného žalobcu
(č.l. 474, č.l. 476-477, č.l. 479-481, č.l. 484-487, č.l. 490-491, č.l. 494-504), ktorá bola predložená
pred nariadením znaleckého dokazovania s tým, že opakovane bola doložená lekárska správa ohľadne
psychiatrického vyšetrenia pôvodného žalobcu zo dňa 02.11.2015 v psychiatrickej ambulancii H. S. T.,
Zvolen, z ktorej vyplýva, že u pôvodného žalobcu bola diagnostikovaná Ssup. Alzheimerova demencia –

incip. št. zmiešaná forma, ďalšie psychiatrické vyšetrenie pôvodný žalobca absolvoval dňa 10.08.2016
u MUDr. Stanislavy Blahutovej, Psychiatrická ambulancia Martin so záverom Demencia zmiešaného
typu s prevahou AD, keď v tejto lekárskej správe je ďalej uvedené, že bol liečený na psychiatrickej
ambulancii vo Zvolene pre Alzheimerovu demenciu, v decembri minulého roka NCMP plus diabet.
kóma – našiel ho syn, následne umiestnený v apríli do DSS v Martine, subjektívny stav – viacej

zabúda, mýli si mená, všetko si zvykol zapisovať, aj napriek tomu informácia len krátkodobo uložená,
zabúdal vypnúť plyn, porušoval dohody a podobne, zvýšene podráždený, všetko musí byť po ňom
ináč kričí. V minulosti aktívny život, postupná redukcia záujmov, aktuálne sleduje TV, nečíta, vyhľadáva
skôr kľudné prostredie, slabšie sa stravuje, problém s užívaním liekov, podaním Inz. – t.č. v DDS
zlepšenie. Bez psychot. alterácie, cielene bez sui. myšlienok a tendencií. Dňa 07.11.2016 pôvodný

žalobca sa podrobil psychiatrickej kontrole, keď z lekárskej správy z tohto dňa H. E. J. vyplýva, že stav
upôvodnéhožalobcupoliečbejebezpodstatnýchzmien,bezvýraznejšejprogresie,vnímaniebezkvalit.
zmien, myslenie koherentné, bez bludných produkcií a paranoidných percepcií, afektivita stabilizovaná,
nálada bez ev. zn. – depresie, stavy úzkosti redukované, koncentrácia pozornosti mierne oslabená,
mnestické funkcie oslabené hlavne v zmysle krátkodobej pamäti, bez psychot. alterácie, cielene bez sui.

myšlienok a tendencií. Diagnostický záver vyplýva zo správy Rekurentná depresívna porucha – fáza
ťažkej depresie bez psychot. príznakov. Následne pôvodný žalobca sa dostavil k tejto psychiatričke na
psychiatrickú kontrolu dňa 07.06.2017, kde je konštatované, že stav po liečbe bez podstatných zmien,
bez výraznejšej progresie. Vnímanie bez kvalit. zmien, myslenie koherentné, bez bludných produkcií
a paranoidných percepcií. Afektivita labilnejšia, emotivita oploštelá, záujmy redukované, stereotypné.

Nálada bez ev. zn. – depresie, stavy úzkosti redukované. Koncentrácia pozornosti oslabená, mnestické
funkcie oslabené hlavne v zmysle krátkodobej pamäti. Zhoršenie krátkodobej pamäti, nepoznáva ľudí,
mýli si mená, zabúda termíny. Cielene bez sui. myšlienok a tendencií. Diagnostický záver z lekárskej
správy vyplýva Demencia zmiešaného typu s prevahou AD. Boli doložené aj ďalej lekárske správy
z nasledujúcich psychiatrických kontrol zo dňa 30.08.2017, 21.11.2017, tiež zo dňa 09.10.2018, zo

dňa 17.07.2018, zo dňa 07.05.2018, zo dňa 13.02.2018, ktoré lekárske kontroly korešpondujú výpisu
zo zdravotnej dokumentácie pôvodného žalobcu vedenej všeobecným lekárom pre dospelých H. A.
G., H., ďalej bola doložená lekárska správa z geriatrického vyšetrenia pôvodného žalobcu H. W. H.
zo dňa 27.09.2018, a z neurologického vyšetrenia pôvodného žalobcu zo dňa 24.05.2016 kde je
jednou z diagnóz tiež uvedená Alzheimerova demencia. Všetka zdravotná dokumentácia pôvodného

žalobcu doložená do súdneho konania žalobkyňou bola súčasťou spisu pred nariadením znaleckého
dokazovania.

45. Žalovaná 1/ predložila na dôkaz fotodokumentáciu z návštevy pôvodného žalobcu v zariadení
BENETRIX a to dňa 29.04.2017 (č.l. 643-646), ktorou dokladala, že jej právny predchodca, t.j. pôvodne

žalovaný svojho otca v tomto zariadení navštevoval.

46. Závery znaleckého posudku namietala jedine žalobkyňa. Žalovaní závery znaleckého posudku
nenamietali, ani znalecký posudok nespochybnili.47. Žalobkyňa v námietkach voči znaleckému posudku zo dňa 19.12.2024, ktoré boli doručené súdu
dňa 20.12.2024 okrem iného uviedla, že zo znaleckého posudku sa javí, že znalkyňa si nevyžiadala

kompletnú zdravotnú dokumentáciu od jednotlivých ošetrujúcich lekárov pôvodného žalobcu. Poukázala
na to, že už v lekárskej správe zo dňa 02.11.2015 od H. S. T. sa uvádza, že jej otec, t.j. pôvodný žalobca
nevedel, či je sobota, či je piatok, či je sviatok, tiež je tu uvedené, že zopár ráz už bol dezorientovaný, bol
na pohotovosti, ťažko sa mu vyjadruje. St. psychicus bol hodnotený tak, že je pomalší, stavy zmätenosti,
dezorientovaný časom, miestom, situáciou, stavy porúch vedomia recidivujúce, t.č. orientovaný správne,

čo bolo diagnosticky hodnotené ako F 00.2 Susp. Alzheimerova demencia – incip. st., zmiešaná forma
a nasadená mu bola liečba. Výpadky pamäte tento mal aj podľa lekárskej geriatrickej prepúšťacej správy
Nemocnice Zvolen, a.s. z obdobia 16.11.2015-26.11.2015, kedy si nepamätal, čo sa s ním stalo, bol pri
vedomí, ale dezorientovaný, keď diagnostickým záverom bola okrem iného aj demencia v.s. vaskulárna,
v dif. dg. Alzheimerova. Následne bol pre neho spracovaný posudok o odkázanosti na sociálnu službu
Mestom Zvolen zo dňa 16.12.2015, podľa ktorého spĺňal VI. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej

osoby, v ktorom sa rovnako uvádza, že tento je dezorientovaný v čase a miestom s tým, že vzhľadom
na prítomnú demenciu je odkázaný na nepretržitý dohľad. Potreba dohľadu podľa bodu 12. posudku
bola špecifikovaná aj na administratívne úkony spojené s vedením domácnosti, napríklad zabezpečenie
úhrad, platieb, ako aj na vybavenie úradných záležitostí, kde bol úplne odkázaný na pomoc inej osoby.
Dňa „10.06.2016“ bol nebohý na prvom vyšetrení u psychiatričky H. E. J. po presťahovaní do Martina,

ktorá v lekárskej správe uvádza, že tento viacej zabúda, mýli si mená, všetko si zvykol zapisovať,
aj napriek tomu informácia je len krátkodobo uložená. Zabúda vypnúť plyn, porušoval dohody a pod.
z čoho vyplynul záver demencia zmiešaného typu s prevahou AD. Na vyšetrení predchádzajúcom
uzatvoreniu darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena dňa 07.11.2016 je zaznamenaný
stav mnestické funkcie oslabené hlavne v zmysle krátkodobej pamäti. Po podpise darovacej zmluvy

na následnom vyšetrení bolo konštatované zhoršenie krátkodobej pamäti, nepoznávanie ľudí, mýlenie
si mien, zabúdanie termínov, čo je zaznamenané aj v lekárskej správe zo dňa 07.06.2017. Znalkyňa
v časti svojho posudku nesúhlasila so závermi posudku odkázanosti pôvodného žalobcu na sociálnu
službu Mesta Zvolen zo dňa 16.12.2015, závery posudku považovala za predčasné a prijaté vo veľmi
krátkom čase po prekonaní CMP. S týmto názorom znalkyne sa nestotožňuje, stav jej otca bol už v tomto

čase natoľko vážny, že nevedel žiť samostatne, dôsledkom čoho bolo jeho následné umiestnenie do
BENETRIX-u v máji 2016, v ktorom žil aj v dobe, kedy bola darovacia zmluva so zmluvou o zriadení
vecného bremena spísaná. V tomto čase už bol odkázaný na neustálu ošetrovateľskú starostlivosť, mal
pokračujúce výpadky pamäti, nebol schopný samostatne sa postarať o svoje záležitosti. Otec nevedel
čo bol so svojim synom podpísať, nechal sa voviesť do omylu ohľadne obsahu listiny, ktorú u notára

podpísal,nepamätalsianidetailytoho,kdebol.Následnezapomocisadopracovalkrovnopisunotárskej
zápisnice, kde bol právny úkon spísaný. Popieral, že by bol synovi daroval byt, tvrdil, že mu v ňom
umožnil len bývať, resp. že mu syn povedal, že bude platiť platby za byt, aby otec o tento byt neprišiel. To
dokazuje, že bol ovplyvniteľný a nemal vedomosť o skutočnom obsahu ním spraveného právneho úkonu
a nevedel posúdiť následky svojho konania. Pokiaľ znalkyňa v posudku ďalej uvádza, že z lekárskej

prepúšťacej správy z ODCH Zelený sen v Banskej Bystrici je uvedené, že intenzívnou rehabilitáciou
sa zdravotný stav jej otca zlepšil, z čoho znalkyňa usúdila, že nedochádzalo ani k stavom zmätenosti
a dezorientácii, nie je zrejmé, z čoho konkrétneho znalkyňa takto usúdila a pokiaľ znalkyňa uvádza,
že psychiatrická liečba nebola ani tu menená, upravovaná, ani zintenzívnená, podľa nej nie je možné
z toho vyvodiť záver, že zdravotný stav jej otca v psychickej rovine sa zlepšil. Znalkyňa spochybnila aj

lekársku správu neurológa H. T. zo dňa 24.05.2016, keď uviedla, že nie zrejmé z čoho lekárka usúdila
dezorientáciu jej otca časom, miestom, ktoré okolnosti uviedla v náleze. V tomto čase jej otec už bol
umiestnený v zariadení BENETRIX, v ktorom sa nachádzal od „02.05.2016“. Na žiadne vyšetrenia
nechodil sám, vždy ho doprevádzala blízka osoba, spočiatku brat, kým žil otec vo G., následne ho
sprevádzala ona, keď sa presťahoval do zariadenia BENETRIX v Martine. Na vyšetrení u H. T. bol

s otcom ešte brat, pričom je zrejmé, že lekárska správa nezachytáva celý priebeh vyšetrenia a všetky
podrobnosti, ktoré sa vyšetrovaného, teda jej otca týkali. Ďalej znalkyňa v znaleckom posudku uviedla,
že tvrdenia o podráždenosti a zábudlivosti jej otca sú len údaje sprostredkované dcérou, ktorá s ním
nebola v celodennom kontakte a informácie z DSS BENETRIX k dispozícií nie sú. Toto tvrdenie znalkyne
je protirečivé s lekárskymi správami, ktoré mala znalkyňa k dispozícií a z ktorých vyplýva, že aj ošetrujúci

lekári jej nebohého otca evidovali u neho rovnaké prejavy dezorientácie, zábudlivosti, zmätenosti.
Rozporný je záver znalkyne i v tom, že na jednej strane konštatuje, že jej otec sa rozhodol sám podpísať
zmluvu o poskytovaní sociálnej starostlivosti v 05/2016 a túto ukončiť v 10/2018, avšak na druhej strane
sama znalkyňa konštatuje, že v obidvoch prípadoch takýto postup iniciovali príbuzní, čo svedčí o tom, žeschopnosť samostatného usudzovania jej nebohého otca zjavne už v období mesiaca máj 2016 nebola
dostatočná na to, aby si vedel tento samostatne vybavovať svoje záležitosti. Je zrejmé, že zdravotný
stav jej otca aj v psychickej rovine bol vážny, príkladmo umiestneniu v zariadení DSS predchádzalo to, že

sa jej otec viackrát stratil, nevedel kde sa nachádza, zablúdil na aute, teda jeho samostatné fungovanie
bez starostlivosti inej osoby nebolo možné. Žalobkyňa navrhla predvolať znalkyňu k výsluchu, aby sa
vyjadrila k jej námietkam.

48. Znalkyňa k námietkam žalobkyne vo vyjadrení zo dňa 14.02.2025, ktoré bolo doručené súdu dňa

17.02.2015 uviedla, že napriek týmto námietkam zotrváva na záveroch svojho znaleckého posudku.
Podotkla, že zdravotná dokumentácia nachádzajúca sa v spisovom materiály bola pomerne rozsiahla
a dostatočná pre záverovanie znaleckého posudku. K lekárskej správe od H. T. uviedla, že samotná
diagnóza uvedená v náleze zo dňa 02.11.2015 – F00.2 Alzheimerova demencia, incip. štádium,
zmiešaná forma, hovorí o tom, že stupeň poklesu pamäti u pôvodného žalobcu je mierny, nie tak
závažný, aby znemožňoval sebestačný život, postihnutá bola hlavne schopnosť učiť sa nové veci

a vybavovať si ich bežným tempom, ďalej išlo o zníženie výkonu v dennom živote, ale ešte bez väčšej
závislosti od druhých osôb. Hospitalizácia posudzovaného A. J. staršieho v Nemocnici Zvolen, a.s. od
16.11.2015 do 26.11.2015 bola z dôvodu NCMP (náhlej cievnej mozgovej príhody), bol dehydrovaný,
s ľavostrannou hemiparézou, dezorientovaný, čo však patrí k bežným prejavom náhlych cievnych
príhod, dezorientácia býva prechodná, čiže nie je možné oprieť sa v diagnostike demencie o takýto

údaj. Pokiaľ ide o posudok o odkázanosti na sociálnu službu zo dňa 16.12.2015, zotrvávala na tom,
že toto posúdenie bolo predčasné, v tak krátkom čase po prekonaní NCMP nie je možné hodnotiť
následky, nakoľko rehabilitácia a regenerácia postihnutých, či už telesných alebo aj psychických
funkcií prebieha individuálne a určite nie v priebehu jedného mesiaca od prekonania cievnej príhody,
v literatúre sa uvádzajú až mesiace, s čím má aj praktickú znalosť a skúsenosť z ambulancie. V danom

posudku je uvedené, že po prekonaní CMP je žiadateľ ťažko mobilný, vzhľadom na prítomnú demenciu
dokumentovanú psychiatrom je dezorientovaný v čase a miestom, k čomu však posudzujúci lekár dospel
len na základe jednej lekárskej správy ambulantného psychiatra H. T., pričom dezorientácia nie je
špecifickým a ani trvalým príznakom hlavne uvedeného incipientného štádia Alzheimerovej demencie,
čo potvrdzuje aj príjmový údaj z hospitalizácie v Zelenom sne v Banskej Bystrici od 26.11.2015 do

17.12.2015 - ... primerane orientovaný miestom, časom, osobou. Zároveň nie je pravdou, že ODCH
Zelený sen sa nemal dôvod vyjadrovať špecificky k psychickému stavu nebohého, pretože pri liečebných
úkonoch intenzívnej rehabilitácie je nutná aj vôľa, chápavosť a celková spolupráca jedinca, čiže
výrazné stavy zmätenosti, pretrvávajúcej dezorientácie alebo aj znížená chápavosť v rámci demencie
by znemožňovali spoluprácu jedinca, takýto pobyt by nesplnil účel a teda by to bolo zaevidované aj

v prepúšťacej správe. Čo sa týka námietok, že polemizovala a spochybňovala závery lekárskych správ,
k tomu oponovala, že základom posúdenia zdravotného stavu už nebohých posudzovaných sú najmä
lekárske správy, pričom znalec ich bežne hodnotí z pohľadu jednoznačného určenia diagnózy a stavu,
teda s nimi ani nepolemizuje, ani ich nespochybňuje, ale sú v nich dôležité informácie, o ktoré sa
musí oprieť pri vypracovávaní znaleckého posudku. Znalcovi neprináleží hodnotiť vykonané dôkazy

a robiť právne závery, teda výpovede účastníkov konania samozrejme berie do úvahy, ale v takomto
prípade sú bežne protichodné, preto sú hlavným dôkazným materiálom pre znalca lekárske správy
nebohého posudzovaného. Ďalej poukázala aj na to, že nevylučuje jeho ovplyvniteľnosť, ako uviedla
žalobkyňa, ale tu môže konštatovať aj pri podpise zmluvy v DSS BENETRIX, keďže ako uviedla, nebol
v tomto čase obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, zároveň aj v roku 2020, t.j. 2,5 až 3 roky po

podpise darovacej zmluvy pri posudzovaní jeho spôsobilosti na právne úkony znalcom MUDr. Marekom
Zelmanom bol vyslovený oslabený, nie vymiznutý úsudok.

49. Pri výsluchu (22.07.2025) znalkyňa zotrvala na záveroch znaleckého posudku a na vyjadrení
k námietkam žalobkyne voči znaleckému posudku.

50. Na poslednom pojednávaní (22.07.2025) žalobkyňa ešte predložila Dohodu o pristúpení k záväzku
zo dňa 16.05.2016, z ktorej vyplýva, že pôvodne žalovaný A. J., nar. XX.XX.XXXX touto dohodou podľa
§ 533 Občianskeho zákonníka sa ako pristupujúci dlžník zaviazal splniť dlh sociálnej služby vzniknutý
zo Zmluvy o poskytovaní sociálnej služby uvedenej v článku I. tejto dohody a stáva sa tak dlžníkom

veriteľa popri prijímateľovi sociálnej služby uvedenom v článku I. bod 1. tejto dohody. Dohoda sa týkala
Zmluvy o poskytovaní sociálnej služby č. 41/2016 uzatvorenej dňa 16.05.2016 medzi poskytovateľom
BENETRIX, n.o., Martin a prijímateľom sociálnej služby A. J., nar. XX.XX.XXXX.51. Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
práve je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

52.Podľa§38ods.1zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník,vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen
„Občiansky zákonník“), neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne
úkony.

53. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, tak isto je neplatný právny úkon osoby konajúcej
v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

54. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

55. Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom
daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

56. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná.

57.Žalobkyňasažaloboudomáhalavočižalovanýmurčenia,ženehnuteľnostišpecifikovanévžalobnom
petite (ďalej len „byt“) patria do dedičstva po jej právnom predchodcovi A. J., nar. XX.XX.XXXX, t.j. jej
otcovi, ktorý počas konania zomrel. Mala za to, že darovacia zmluva so zriadením vecného bremena,
ktorú uzatvorili jej právny predchodca, t.j. jej otec ako darca na jednej strane a jej brat A. J., nar.
XX.XX.XXXX,ktorýtiežpočaskonaniazomrel,aktorýbolpôvodnežalovanýmakoobdarovanýnastrane

druhej dňa 28.04.2017 predmetom ktorej bol byt, je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko jej
otec, t.j. darca mal túto uzatvoriť v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento úkon neschopným.

58. Otázku absolútnej (ne)platnosti právneho úkonu darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena
(ďalej len „darovacia zmluva“), ktorá bola uzatvorená písomne, nakoľko predmetom daru bola

nehnuteľnosť a ktorá bola uzatvorená formou notárskej zápisnice spísanej notárkou JUDr. Annou
Máčajovou, so sídlom Notárskeho úradu vo Zvolen pod č. Nz 14393/2017, NCRIs 14676/2017, N
114/2017 (ďalej len „notárska zápisnica“) súd v konaní posudzoval ako predbežnú, t.j. prejudiciálnu
po tom, čo vyhodnotil, či žalobkyňa v konaní preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom
určení v zmysle § 137 písm. c/ CSP, nakoľko z procesného hľadiska podala žalobu v zmysle uvedeného

zákonného procesného ustanovenia.

59. Pri určovacej žalobe (§ 137 písm. c/ CSP) znie žalobný návrh na určenie, či tu právo je (pozitívna
určovacia žaloba), alebo či tu právo nie je (negatívna určovacia žaloba). Keďže žalobca v určovacej
žalobe tvrdí existenciu alebo neexistenciu určitého práva, znamená to, že vyhovujúci rozsudok vydaný

najejzákladebudemaťdeklaratórneúčinky.Určovacírozsudokniejeexekučnýmtitulom.Vykonateľnosť
nie je jeho vlastnosťou (§ 232 CSP). Určenie absolútnych práv (vecné práva, dedičské práva) rozsudkom
na základe určovacej žaloby neznamená, že určené právo existuje erga omnes. Účinky určovacieho
rozsudku sú relatívne a jeho záväznosť (okrem zákonom určených výnimiek) je subjektívna (§ 228 CSP).
Formulácia petitu na určenie, či tu právo je alebo nie je, je potrebné vykonať tak, aby bolo zrejmé, že súd

má určiť aktuálny právny stav (v prítomnom čase). Nie je prípustné určovať práva v minulosti, ak tieto
už zanikli. Platí, že rozsudok určuje (ne)existenciu práva ku dňu jeho vyhlásenia (§ 217 CSP). Uvedené
platí aj pri žalobách dedičov, ktorými žiadajú o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva.

60. Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe (akéhokoľvek druhu) vyhovel, je právny záujem

žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, čiže
užitočný, teda aby mal zmysel. Žalobca musí naliehavý právny záujem na určení práva preukázať, ibaže
právny záujem „vyplýva z osobitného predpisu“. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu
právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim
určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý sa chápe tak,

že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naopak naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii
iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že
naliehavý právny záujem (v zásade) absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti.61. V posudzovanej veci na základe zhodnotenia tvrdení a skutočností uvádzaných žalobkyňou
súd mal za to, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Podľa
aktuálneho vlastníckeho stavu (LV č. XXXX katastrálneho územia G.) ako výlučný vlastník bytu, ktorý bol

predmetom darovacej zmluvy a ktorej absolútnu neplatnosť žalobkyňa v konaní namietala, je zapísaný
v katastri nehnuteľností A. J., nar. XX.XX.XXXX, t.j. brat žalobkyne, ktorý uzatvoril darovaciu zmluvu
ako obdarovaný. Žalobkyňa je jednou zo zákonných dedičov v podiele 1-ica po svojom otcovi A. J.,
nar. XX.XX.XXXX, t.j. darcovi, žalovaní sú ďalšími jeho zákonnými dedičmi v podiele každý 1/6-ine,
nie je však dedičkou po bratovi A. J., nar. XX.XX.XXXX. Najvyšší súd SR vo svojom uznesení Sp.zn.:

3 Cdo 154/2010 zo dňa 16.12.2010 (R 32/2011) konštatoval, že v konaní o žalobe, ktorou sa dedič
domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase
smrti vlastníkom tejto veci. Navrhované určenie sa tu vzťahuje na okamih smrti poručiteľa a okolnosti,
ktoré nastali po tomto okamihu nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Za predpokladu, že by žalobe
žalobkyne bolo súdom vyhovené, žalobkyňa by tak dosiahla pre seba priaznivejšie právne postavenie,
nakoľko vyhovujúcim rozsudkom by bolo ustálené, či jej otec, t.j. právny predchodca bol v čase smrti

vlastníkom bytu. Bez takéhoto rozhodnutia by jej právne postavenie bolo neisté (R 17/1972), nakoľko
žalovaní (žalovaná 1/ a maloletý žalovaný 3/) namietali, resp. popierali, že by otec žalobkyne, t.j. A. J.,
nar. XX.XX.XXXX bol v čase svojej smrti vlastníkom predmetného bytu.

62. Na základe vyššie uvedeného súd potom mal za to, že žalobkyňa v konaní preukázala naliehavý

právny záujem na požadovanom určení a preto súd žalobu žalobkyne posúdil ako procesne prípustnú
v zmysle § 137 písm. c/ CSP. Že nevyhnutnou podmienkou pre úspešnosť určovacej žaloby je
preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky
v uznesení zo dňa 06.10.2017, Sp.zn.: II. ÚS 590/2017, pričom tento uviedol, že „Ak všeobecné
súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli

k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu
ochranu ďalšieho účastníka konania“. Aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 19.11.2008, Sp.zn.: 5 Obdo
10/2008 vyplýva, že „Určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany
právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy,
keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie. Medzi účastníkmi musí existovať aktuálny

stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu, a ktorý nemožno odstrániť
iným právnym prostriedkom. Určovacia žaloba by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov
účastníkov. Skutočnosť, že žalovaný uplatňuje proti žalobcovi majetkový nárok zo zmluvy, nezakladá
sama o sebe naliehavý právny záujem na žalobcovom požadovanom určení neplatnosti zmluvy, z ktorej
by sa mal tvrdený nárok odvíjať. Naliehavý právny záujem nie je daný ani v prípade žaloby na určenie

neplatnosti právneho úkonu, ak otázka jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej
právnejotázke“.Vzhľadomnauvedenéžalobkyňazprocesnéhohľadiskapodalažalobusprávne,otázka
(ne)platnosti darovacej zmluvy v konaní má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej
otázke, teda k otázke, či právny predchodca žalobkyne, t.j. jej otec v čase svojej smrti bol vlastníkom
predmetného bytu.

63. Potom, čo súd pripustil žalobu ako procesne prípustnú, posudzoval ďalej prejudiciálnu otázku
platnosti darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 28.04.2017 z hľadiska, či darca,
t.j. pôvodný žalobca A. J., nar. XX.XX.XXXX túto uzatvoril v duševnej poruche, ktorá ho robila na
tento právny úkon neschopným podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko obmedzený bol

v spôsobilosti na právne úkony aj ohľadne uzavretia takéhoto právneho úkonu až rozsudkom Okresného
súdu Zvolen Sp.zn.: 14Ps/1/2019-449 zo dňa 24.09.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská
Bystrica Sp.zn.: 12CoP/26/2021-569 zo dňa 10.02.2022, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 28.07.2022,
t.j. viac ako 5 rokov po uzavretí právneho úkonu darovacej zmluvy zo dňa 28.04.2017, keď potom
aplikácia § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka v danej veci neprichádzala v úvahu.

64. Ak konajúca osoba nie je pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo jej spôsobilosť nie je
obmedzená, v prípade pochybností o tejto spôsobilosti treba pre záver o platnosti (neplatnosti) právneho
úkonu posúdiť, či v čase úkonu konajúca osoba neuskutočnila úkon v duševnej poruche, teda či pri
uskutočnení konkrétneho úkonu nemohla posúdiť následky svojho úkonu alebo nemohla ovládnuť svoje

správanie. Záver o nespôsobilosti takejto osoby, ktorá nebola pozbavená alebo ktorej spôsobilosť na
právneúkonynebolaobmedzenározhodnutímsúduvšakmusíbyťnepochybný.Vtomtoprípadenestačí
iba pochybnosť o spôsobilosti. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníkavyžaduje bezpečné zistenie o tom, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho
konania alebo svoje konanie ovládať (2Cz 72/70 NS ČR, Zborník IV. s. 456).

65. Zo všetkých dôkazov, ktoré súd vo veci vykonal a ich vzájomného zhodnotenia nemohol v danej veci
prijať nepochybný záver o tom, že darca, t.j. A. J., nar. XX.XX.XXXX pri uskutočnení darovacej zmluvy
dňa 28.04.2017 nemohol posúdiť následky svojho konania, a nemohol ovládnuť svoje správanie.

66. Z výsledkov dokazovania mal súd zistené, že darcovi, t.j. A. J., nar. XX.XX.XXXX bola dňa

02.11.2015 v psychiatrickej ambulancii vo Zvolene, H. S. T., psychiatričkou, diagnostikovaná Susp.
Alzheimerova demencia – incip. št. zmiešaná forma, keď v liečbe bol nastavený na antidementívum
Yasnal/donetezil 10 mg, 0-0-1/2, antidepresívum Magrilan/fluoxetin 20 mg 1-0-0, Tanakan (suchý
extrakt ginka dvojlaločného) 40 mg 1-0-1. O tejto skutočnosti bola predložená lekárska správa zo
dňa 02.11.2015. Pri vyšetrení tento uviedol, že nevedel, či je sobota, či je piatok, či je sviatok, zo
pár ráz už bol dezorientovaný, bol na pohotovosti, keď v objektívnom náleze je uvedené „pomalší,

stavy zmätenosti, dezorientovaný časom, miestom, situáciou – stavy porúch vedomia recidivujúce,
t.č. orientovaný správne, viacej hádavý, konfliktový, nechutenstvo do jedla, MMSE: 19 (orientačný
test kognitívnych funkcií), test hodín – minimálne výpady a nedokončenia.“ Pred týmto psychiatrickým
vyšetrením bol prvýkrát vyšetrený v tejto psychiatrickej ambulancii dňa 07.12.1999 s diagnostickým
záverom Posttraumatická porucha, keď ďalej absolvoval ďalšie kontroly v tejto psychiatrickej ambulancii

dňa 05.01.2000, 26.04.2000, 26.06.2000. Ďalšie lekárske nálezy, resp. lekárske správy z prípadných
psychiatrických kontrol tejto psychiatrickej ambulancii neboli predložené. Pri psychiatrickom vyšetrení
dňa 07.12.1999 tento uviedol, že mu manželka zomrela na rakovinu, potom mal vzťah s priateľkou
jeden rok, vzťah bol ukončený na podnet priateľky, vracajú sa mu spomienky na vzťah, uvádzal poruchy
spánku, keď objektívne stav bol zaevidovaný ako traumatické vracajúce sa myšlienky obsedantného

charakteru po psychotraume. Darca žil dlhodobo v byte, ktorý bol predmetom daru, obdarovaný
a žalobkyňa sú jeho deťmi pochádzajúcimi z prvého manželstva, ktoré zaniklo rozvodom s tým, že po
rozvode tohto manželstva deti žili so svojou matkou v H.. Darca sa s obdarovaným, t.j. so svojim synom
nestretával po rozvode manželstva, v čase rozvodu tento bol maloletý. Žalobkyňa uvádzala pri výsluchu,
že po rozvode manželstva sa s otcom kontaktovala napriek tomu, že jej matka s týmto kontaktom

nesúhlasila. Kontaktovala sa s ním telefonicky, aj osobne, otca bola navštíviť v jeho domácnosti vo
G. však až v čase svojej plnoletosti. Darca uzatvoril nové manželstvo asi v rokoch 1982 až 1984,
z druhého manželstva deti nepochádzajú s tým, že druhá manželka darcu zomrela, s darcom žila
v predmetnom byte. Po jej úmrtí zostal žiť darca sám, na obdobie jedného roka mal priateľku. So
synom sa začal kontaktovať darca až v roku 2012, v tomto čase jeho syn, t.j. obdarovaný žil v Českej

republike, nie vždy usporiadaným životom. Po tomto zistení darca pozval syna žiť s ním na Slovensko,
obdarovaný túto ponuku prijal a od septembra 2013 spolu s otcom žili v predmetnom byte vo G..
Tieto skutočnosti potvrdila žalobkyňa pri výsluchu. Z jej výsluchu ďalej vyplynulo, že v októbri 2015
jej telefonoval brat, že otec, t.j. darca sa mu nezdá, že je dezorientovaný. Vzájomne sa dohodli,
že tento navštívi pohotovosť, čo sa aj udialo s tým, že z pohotovostnej služby bol doporučený na

vyšetrenie do odbornej ambulancie, o ktorej skutočnosti bola doložená lekárska správa (č.l. 22 spisu),
ktorá však neobsahuje dátum vyšetrenia na pohotovostnej službe. Dôsledkom však bola tá skutočnosť,
že darca navštívil psychiatrickú ambulanciu H. S. T. dňa 02.11.2015. Z výsluchu žalobkyne ďalej súd
mal preukázané, že darca a obdarovaný žili spolu v jednej domácnosti na adrese predmetného bytu
od septembra 2013 do apríla 2016, kedy darca so svojim súhlasom bol umiestnený do zariadenia

sociálnej služby BENETRIX, n.o., so sídlom Martin, keď do tohto zariadenia nastúpil od 16.05.2016.
V tomto zariadení sociálnych služieb mu bola poskytovaná celodenná starostlivosť. Predtým istý čas
navštevoval na denný pobyt stacionár v Martine, ale bolo to krátke obdobie dvoch týždňov. Žalobkyňa
potvrdila, že brat navštevoval otca v tomto zariadení, ale i ona ho navštevovala. V čase uzavretia
darovacej zmluvy dňa 28.04.2017 otec sa nachádzal v zariadení BENETRIX, darovacia bola uzatvorená

na notárskom úrade vo Zvolene, obdarovaný darcu k uzavretiu tohto právneho úkonu priviezol do
Zvolena na notársky úrad notárky JUDr. Anny Máčajovej, kde bola darovacia zmluva uzatvorená
formou notárskej zápisnice. V zariadení BENETRIX darca bol umiestnený približne dva a pol roka,
následne bol rodinou, vnučkou prevezený do Brna, do Českej republiky, keď čo sa týka následných
udalostí, tieto sú podrobne popísané v dôvodoch rozsudku o obmedzení spôsobilosti na právne

úkony darcu, keď na tieto súd v plnom rozsahu odkazuje. Tieto udalosti však nie sú rozhodujúce,
pretože nasledovali až po uzavretí darovacej zmluvy zo dňa 28.04.2017, pričom pre záver o platnosti
(neplatnosti) právneho úkonu darovacej zmluvy je rozhodujúce, či práve v čase tohto úkonu darca
neuskutočnil tento úkon v takej duševnej poruche, ktorá by ho robila na tento úkon neschopným.Po psychiatrickom vyšetrení dňa 02.11.2015 následne darca, tak ako vyplýva z lekárskej geriatrickej
prepúšťacej správy Nemocnice Zvolen, a.s., H. H. N. bol hospitalizovaný v tejto nemocnici od 16.11.2015
do 26.11.2015 s diagnózou NCMP s ľavostrannou hemiparézou bez CT korelátu s tým, že sa v rámci

hospitalizácie dňa 16.11.2015 podrobil aj neurologickému vyšetreniu so záverom ACMP s ľavostrannou
hemiparézou,keďvdiagnostickýchzáverochztýchtovyšetrení,konkrétnezneurologickéhookreminých
jeuvedenáAlzheimerovademenciaaDMnainzulinoterapií,avprepúšťacejgeriatrickejlekárskejspráve
okrem už uvedenej diagnózy a iných diagnóz i recid. depresívna porucha, demencia v.s. vaskulárna v dif.
dg. Alzheimerova, ale aj dehydratácia v úvode, dispepticky sy. s nechutenstvom, akútna bronchitída,

diabetes mellitus typ 2 na it. dekomp., diabetická polyneuropatia, arteriova hypertenzia st. 2 ESH/
ESC s vysokým pripočit. rizikom. Počas tejto hospitalizácie však darca psychiatricky vyšetrený nebol,
psychiatrická diagnóza bola prevzatá z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 02.11.2015. Pri rozhodovaní
o žalobe súd vzal do úvahy predovšetkým závery znaleckého dokazovania, i keď ich zhodnocoval
v kontexte i s ďalšími vykonanými dôkazmi. V konaní išlo predovšetkým o posúdenie odbornej otázky,
či v čase darovacej zmluvy darca trpel duševnou poruchou, ktorá ho robila na tento úkon práve v tomto

čase neschopným. Je pravdou, že v čase darovacej zmluvy darca trpel duševným ochorením, ktoré
mu bolo diagnostikované dňa 02.11.2015, ale ako zhodnotila túto diagnózu znalkyňa – Alzheimerova
demencia, incip. štádium, zmiešaná forma, išlo o ochorenie, kedy stupeň poklesu pamäti u darcu
bol mierny, nie tak závažný, aby znemožňoval sebestačný život, postihnutá bola hlavne schopnosť
učiť sa nové veci a vybaviť si ich bežným tempom. Tiež sa súd stotožňuje so záverom znalkyne,

že hospitalizácia darcu v Nemocnici Zvolen, a.s. od 16.11.2015 do 26.11.2015 bola z dôvodu náhlej
cievnej mozgovej príhody, nie z dôvodu psychiatrickej diagnózy, tento bol dehydrovaný, s ľavostrannou
hemiparézou, dezorientovaný, čo podľa vyjadrenia znalkyne patrí k bežným prejavom náhlych cievnych
príhod, pričom znalkyňa zodpovedala i ďalšiu odbornú otázku, že dezorientácia v takomto prípade býva
prechodná, a teda nie je možné oprieť sa v diagnostike demencie o takýto údaj. Súd zdôrazňuje, že

v prepúšťacej lekárskej správe je psychiatrické ochorenie darcu prevzaté z psychiatrickej správy H.
T. zo dňa 02.11.2015, darca bol vyšetrený počas hospitalizácie síce neurologicky, ale nie doplňujúco
psychiatricky. Čo sa týka posudku odkázanosti na sociálnu službu, keď tento je datovaný dňom
16.12.2015, čo je jeden mesiac po prepustení darcu z hospitalizácie v Nemocnici Zvolen, a.s., nemožno
pri zhodnotení duševného stavu darcu v čase darovacej zmluvy brať v plnom rozsahu v úvahu, nakoľko

nebolo dokladané, aké konkrétne ďalšie lekárske správy ohľadne psychiatrických kontrol darcu po jeho
psychiatrickom vyšetrení dňa 02.11.2015 boli dokladané k tomuto posudku o odkázanosti lekárovi, ktorý
posudzoval zdravotný stav darcu ako podklad vydania posudku o odkázanosti na sociálnu službu, keď
nakoľko v konaní neboli dokladané žiadne iné lekárske správy z psychiatrického vyšetrenia, prípadne
z psychiatrických kontrol darcu od 02.11.2015 do 16.12.2015, zrejme darca sa v uvedenom období

nezúčastnil žiadnej psychiatrickej kontroly. Súd rovnako ako znalkyňa nemohol opomenúť správu
z hospitalizácie pôvodného žalobcu, t.j. darcu v Zelenom sne v Banskej Bystrici od 26.11.2015 do
17.12.2015, keď z tejto správy nevyplývajú žiadne závery k psychickému stavu darcu, pričom z jej
obsahu vyplýva, že účel pobytu bol splnený, a ak by skutočne darca mal zníženú chápavosť v rámci
demencie, a pretrvávali by u neho, resp. vyskytovali sa u neho výrazné stavy zmätenosti, nebol by

výsledok jeho rehabilitačného pobytu taký, ako je uvedený v prepúšťacej správe, pretože pri liečebných
úkonoch intenzívnej rehabilitácie je nutná aj vôľa a chápavosť, rovnako spolupráca jedinca, tak ako
to uzavrela i znalkyňa. Pokiaľ ide o posudok H. H. G., ktorý bol vypracovaný v konaní o obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony A. J. staršieho, tento posudok bol vyhotovený 2,5 až 3 roky po podpise
darovacej zmluvy, navyše aj v roku 2020, kedy bol darca psychiatrický vyšetrený H. H. G. tento vyslovil,

že u neho v tomto čase síce úsudok bol oslabený, nie vymiznutý. Súd nemohol opomenúť ani vyjadrenie
samotného darcu v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony kde sa tento sám vyjadril, že
byt dal synovi, teda samotný darca si uvedomoval, že už nie je vlastníkom bytu a že ho „dal“ svojmu
synovi. Úmysel darcu darovať byt synovi vyplýva napokon i zo svedeckej výpovede svedkyne A. U., ako
súd už zdôraznil v dôvodoch rozsudku, a o tomto motíve vypovedala aj bývalá manželka darcu H. K.

v čestnom prehlásení, kde uviedla, že tento sa pred ňou viackrát zmieňoval o úmysle daru bytu synovi
pochádzajúcemu z ich manželstva. Neobstojí ani námietka žalobkyne, ktorú však vzniesla až dodatočne,
že by darca bol uvedený pri darovacej zmluve do omylu, že podpisuje niečo iné, keď súd poukazuje
na to, že darovacia zmluva bola spísaná formou notárskej zápisnice, teda pred notárom, darcovi bol
obsah tohto právneho úkonu vysvetlený, čo vyplýva z obsahu darovacej zmluvy, navyše darca sa sám

vyjadril pred súdom v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, že byt dal synovi, teda mal
bezpečne vedomosť o tom, že vlastníkom bytu je jeho syn. Pokiaľ ide o lekársku správu neurológa H.
T. zo dňa 24.05.2016, sama žalobkyňa k tejto uviedla, že lekárska správa nezachytáva celý priebeh
vyšetrenia darcu a všetky podrobnosti, ktoré sa ho týkali. Od mája 2016, t.j. takmer rok pred uzavretímdarovacej zmluvy darca bol umiestnený do zariadenia sociálnej služby BENETRIX v Martine, žiadna zo
strán sporu nebola s darcom v dennodennom kontakte, neboli produkované žiadne dôkazy, ako často
strany sporu, majúc na mysli žalobkyňu a pôvodne žalovaného, títo navštevovali svojho otca v zariadení,

neboli dokladané ani návštevy ostatných žalovaných darcu v zariadení, pokiaľ ide o periodicitu. Znalkyňa
preto v záveroch znaleckého posudku správne poukázala na to, že najrozhodujúcejšími dôkazmi sú
lekárske správy a zdravotná dokumentácia darcu, z ktorej možno vychádzať pri zodpovedaní otázky, či
v čase darovacej zmluvy, resp. jej uzavretia darca trpel takou duševnou poruchou, ktorá by ho robila
na tento úkon neschopným.

67. Z lekárskych správ H. E. J., H., psychiatričky, kde sa liečil pôvodný žalobca od 08/2016 vyplýva,
že pôvodný žalobca v tejto psychiatrickej ambulancii pokračoval v liečbe pre diagnózu demencia
zmiešaného typu s prevahou Alzheimerovej demencie, z rozhodného obdobia, ktoré zahŕňa aj dátum
uzavretia darovacej zmluvy dňa 28.04.2017 vyplýva, že išlo u neho o postihnutie kognitívnych funkcií
v štádiu ľahkej demencie s prevahou mnestického oslabenia hlavne v zmysle krátkodobej pamäti, keď

neboli popisované výraznejšie zmeny tohto ochorenia, ani progresia. Uvedené potvrdila v záveroch
i znalkyňa podávajúca vo veci znalecký posudok. Táto prijala odborný záver, že ku dňu 28.04.2017 je
možné u pôvodného žalobcu prijať diagnostický záver demencie pri Alzheimerovej chorobe zmiešaného
typu ľahkého až stredne ťažkého stupňa, s minimálnym oslabením úsudkových schopností, kolísaním
najmä časovej orientácie, časových súvislostí, dominanciou porúch krátkodobej pamäti, zníženia

samostatnostiskôrtelesnéhocharakterupoprekonanejCMPsorganickýmzúženímzáujmov,oslabením
koncentrácie pozornosti a v dôsledku porúch krátkodobej pamäti aj riziká ohrozenia seba a okolia.
Aj keď závery znaleckého posudku žalobkyňa namietala, s jej námietkami sa znalkyňa jednoznačne
vysporiadala jednak písomným vyjadrením a jednak pri svojom výsluchu. Uviedla, že mala k dispozícií
dostatočnú zdravotnú dokumentáciu pôvodného žalobcu, aby mohla prijať svoj záver, pri ktorom

vychádzala predovšetkým z lekárskych správ, nakoľko pôvodný žalobca už medzičasom zomrel. Podľa
lekárskej správy H. T. zo dňa 02.11.2015 stupeň poklesu pamäti u pôvodného žalobcu bol mierny,
nie tak závažný, aby znemožňoval sebestačný život, postihnutá bola hlavne schopnosť učiť sa nové
veci a vybavovať si ich bežným tempom. Hospitalizácia posudzovaného A. J. staršieho v Nemocnici
Zvolen bola z dôvodu NCMP, teda náhlej cievnej mozgovej príhody, bol dehydrovaný, dezorientovaný, čo

však patrí k bežným prejavom náhlych cievnych príhod, v takomto prípade dezorientácia je prechodná,
čiže nie je možné sa oprieť v diagnostike demencie o takýto údaj. K posudku o odkázanosti uviedla,
že bol predčasný, a súd sa s jej záverom stotožňuje. Pokiaľ ide o znalecký posudok MUDr. Mareka
Zelmana, súd sa stotožňuje so záverom znalkyne i v tom, že tento bol vypracovaný s odstupom
2,5 až 3 roky od uzavretia darovacej zmluvy a to v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne

úkony A. J. staršieho, znalecký posudok je z roku 2020, pričom duševný stav A. J. staršieho bolo
potrebné zistiť ku dňu spísania darovacej zmluvy, teda ku dňu 28.04.2017. Závery znaleckého posudku
si súd osvojil v spojitosti s vyhodnotením aj s ostatnými dôkazmi, keď mal za to, že žiadna strana
sporu v čase uzavretia darovacej zmluvy nebola s A. J. starším v dennodennom kontakte, tento bol
umiestnený v zariadení BENETRIX a z tohto zariadenia neboli predložené žiadne lekárske správy

ohľadne zdravotného stavu žalobcu, resp. o jeho správaní a bežných úkonoch v tomto zariadení.
Nevyhnutné potom bolo vychádzať len z tých lekárskych správ, ktoré boli doložené do súdneho spisu
ako zdravotná dokumentácia. Súd pri vyhodnotení dôkazov nemohol prehliadnuť ani svedeckú výpoveď
A. U., z ktorej vyplynulo, že A. J. starší viackrát pred ňou povedal, že ide svojmu synovi darovať byt
ako mu sľúbil. Súd tiež pri vyhodnotení dokazovania zohľadnil aj tú skutočnosť, že sám A. J. starší

pri svojom výsluchu v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sa vyjadril, že byt „dal“
synovi. Pokiaľ žalobkyňa v konaní uvádzala, že otec si nepamätal na úkon darovacej zmluvy po tom,
čo ho ona navštívila v zariadení BENETRIX, táto okolnosť svedčí o výpadku krátkodobej pamäte A. J.
staršieho, nepreukazuje tú skutočnosť, že tento práve v čase uzavretia darovacej zmluvy trpel duševnou
poruchou, ktorá ho robila na tento úkon neschopným. Pred týmto úkonom sa podrobil A. J. starší dvom

psychiatrickým kontrolám od psychiatrického vyšetrenia u H. T., a to u H. E. J. dňa 10.08.2016, kedy
bol zaradený u nej do psychiatrickej liečby a dňa 07.11.2016, keď z obidvoch lekárskych správ vyplýva,
že boli u neho oslabené najmä mnestické funkcie v zmysle krátkodobej pamäti, bez psychot. alterácie,
cielene bez sui. myšlienok a tendencií, stav po liečbe bol konštatovaný bez podstatných zmien a bez
výraznejšej progresie, vnímanie bolo bez kvalit. zmien, myslenie koherentné, bez bludných produkcií

a paranoidných percepcií. Z prvej psychiatrickej kontroly po úkone darovacej zmluvy zo dňa 07.06.2017
u MUDr. Stanislavy Blahutovej vyplýva síce zhoršenie krátkodobej pamäti, nepoznáva ľudí, mýli si mená,
zabúda termíny, cielene bez sui. myšlienok a tendencií, ale bez výraznejšieho zhoršenia zdravotného
stavu. Aj uvedené skutočnosti potom svedčia o tom, že žalobkyňa bezpečne v konaní nepreukázala, žepráve v čase úkonu darovacej zmluvy trpel A. J. starší takou závažnou duševnou poruchou, ktorá by
ho robila na tento úkon neschopným. Aj dňa 30.08.2017, aj dňa 21.11.2017, kedy sa pôvodný žalobca
podrobil ďalším psychiatrickým kontrolám bolo zistené, že je z psychiatrického hľadiska u neho stav po

liečbe bez podstatných zmien a bez výraznejšej progresie. Objektívne vnímanie bolo bez kvalit. zmien,
myslenie koherentné, bez bludných produkcií a paranoidných percepcií, afektivita labilnejšia, emotivita
oploštelá, záujmy redukované, mnestické funkcie oslabené hlavne v zmysle krátkodobej pamäte. Čo sa
týkavýpovedesvedkyneW.H.,zjejsvedeckejvýpovedevyplynulojedineto,žesasosvojimbratomA.J.
starším nestretávala, raz pri stretnutí u spoločnej matky, čo bol brat už umiestnený v BENETRIXE H. J.,

tento bol dosť nepríjemný a agresívny, obdobie presne nešpecifikovala, pričom na pohrebe ich spoločnej
matky mala pocit, že tento nevnímal realitu, čo však bol rok 2019, teda obdobie 2 rokov po uzavretí
darovacej zmluvy, navyše takúto odpoveď táto svedkyňa dala na navádzajúcu otázku od zákonnej
zástupkyne maloletého žalovaného 3/. Táto výpoveď nepreukazuje duševný stav pôvodného žalobcu
k času uzavretia darovacej zmluvy, navyše táto svedkyňa nemala žiadne vedomosti o zdravotnom
stave svojho brata, s ktorým sa roky nestretávala. Z hľadiska toho, že táto svedkyňa takmer vôbec

neprichádzala do kontaktu so svojim bratom, z jej výpovede nebolo možno vyhodnotiť, že by A. J. starší
v čase darovacej zmluvy trpel takou závažnou duševnou poruchou, ktorá by ho robila na tento úkon
neschopným. Ani okolnosti uvedené v svedeckej výpovedi svedka H. B. nepreukazujú, že by A. J. starší
trpel v čase uzavretia darovacej zmluvy takou závažnou duševnou poruchou, ktorá by ho robila na tento
právnyúkonneschopným.Ztejtosvedeckejvýpovedejedinevyplynulo,žesvedoknavštevovalsosvojou

manželkou, t.j. so žalobkyňou A. J. staršieho pravidelne jedenkrát do mesiaca, keď svedok postrehol,
že tento začal mať výpadky v komunikácií už niekedy v roku 2012, keď sa mu museli niektoré slová
v komunikácií dopĺňať, po mozgovej príhode sa už nevedel sám postarať o seba, navariť si, nevedel
vytočiť telefónne číslo, ktoré skutočnosti skôr nasvedčujú, tak ako prijala záver znalkyňa, o výpadkoch
krátkodobej pamäte, svedok síce potvrdil, že s týmto navštívil notárku za účelom vyžiadania rovnopisu

darovacej zmluvy, avšak ani táto skutočnosť nepreukazuje bezpečne záver o duševnej poruche A.
J. staršieho v čase uzavretia darovacej zmluvy, skôr táto situácia nasvedčuje výpadkom krátkodobej
pamäti. Oproti tomu čestné prehlásenie bývalej manželky A. J. staršieho H. K. zo dňa 08.06.2018
preukazuje úmysel A. J. staršieho darovať svojmu synovi byt, i keď je pravdou, že ani táto svedkyňa
neprichádzala do denného kontaktu s A. J. starším, avšak v tomto čestnom prehlásení táto potvrdila, že

tento sa pred ňou viackrát zmieňoval o tom, že chce darovať synovi predmetný byt, a to za starostlivosť.
Tak ako vyplynulo zo záverov znaleckého dokazovania A. J. starší pri uzavretí darovacej zmluvy mohol
byť ovplyvnený, pokiaľ ide o iniciatívu, ale rozhodol sa darovať byt svojmu synovi sám a neurobil tak
v duševnej poruche, ktorá by ho robila na tento úkon neschopným.

68. Nakoľko žalobkyni sa v konaní nepodarilo bezpečne preukázať, že A. J. starší, t.j. jej otec darovaciu
zmluvu uzatvoril v stave duševnej poruchy, a to tak závažnej, v dôsledku ktorej by nemohol posúdiť
následky svojho úkonu alebo nemohol ovládať svoje správanie, súd žalobu žalobkyne zamietol.

69. O nároku strán sporu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého

súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

70. V konaní boli plne úspešní žalovaní, preto im súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal voči žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

71. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí (§ 262 ods. 1 CSP).

72. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60-tich dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.

2 CSP).

Poučenie:

14C/2/2018
– 2 –Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej

značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,

b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).