Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 17, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/57/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123417906
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6123417906.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v spore žalobcu: SETA Tehelne, a.s.,
so sídlom Bytčická 89, 010 99 Žilina, IČO: 36 002 291, právne zastúpený: MAJCHRÁK & MAJCHRÁK,
advokáti, s.r.o., so sídlom Nová Bystrica 850, 023 05 Nová Bystrica, IČO: 36 416 525, proti žalovaným:
1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., 2/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX F.,
prechodný pobyt E. XX, zastúpená splnomocnenými zástupcami: 1/ G. C. C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom H. XXXX/XX, XXX XX I. a 2/ J. C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, XXX XX I., o
zaplatenie 2.374,12 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina

č. k. 49C/57/2024-104 zo dňa 14. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. z o s t á v a n e d o t k n u t ý .

III. Žalovaným v rade 1/ a 2/ proti žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne

zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.374,12 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo
sumy 135,99 Eur od 01.10.2023 do zaplatenia a zo sumy 164,13 Eur od 01.10.2023 do zaplatenia, vo
zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi voči žalovaným v rade 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 58,90 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 11.07.2022 medzi žalobcom a žalovanými v rade 1/ a 2/ bola uzatvorená
zmluva o nájme obytnej miestnosti č. XXXXX, na základe ktorej bol medzi stranami sporu dojednaný

nájom obytnej miestnosti, bunky č. X pozostávajúcej z jednej miestnosti a príslušenstva o celkovej
výmere 64,94 m2 a nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX vedenom pre k.ú. J.,
a to na dobu určitú od 01.08.2022 do 31.07.2023. V zmluve bola dojednaná výška nájomného, ktoré bolo
splatné mesačne vždy k 5-temu dňu toho-ktorého mesiaca nájmu, a to bezhotovostne ich úhradou na
účet prenajímateľa v banke uvedenej v záhlaví zmluvy. Nájomné za prvý mesiac nájmu uhradí nájomca
na účet prenajímateľa v deň podpisu tejto zmluvy. Zároveň nájomca bol povinný zložiť v prospech
prenajímateľa v deň podpisu zmluvy finančnú zábezpeku na zabezpečenie nárokov prenajímateľa

z budúceho nájomného a na náhradách za plnenia poskytované s nájmom predmetu nájmu, či na
krytie škôd zavinených nájomcom na predmete nájmu alebo v súvislosti s jeho užívaním, prípadne
akýchkoľvek ďalších finančných nárokov, ktoré vzniknú prenajímateľovi z nájomného vzťahu podľa tejto
zmluvy voči nájomcovi, a to vo výške 2-mesačného nájomného celkom v sume 920,- Eur. V zmysle bodu10.2 zmluvy zároveň bolo dohodnuté, že zmluva nadobúda platnosť jej podpísaním oboma zmluvnými
stranami a účinnosť dňom úhrady kaucie (bod 5.5 zmluvy) a nájomného za prvý mesiac trvania zmluvy
(bod 5.3 zmluvy) a v prípade, že nájomca nezaplatí riadne a včas plnenia v bode 5.3 a 5.5 platí, že

dňom nasledujúcim po dni ich splatnosti táto zmluva zaniká (rozväzovacia podmienka platnosti zmluvy).
Právne vec posúdil podľa § 36 ods. 1, 2, § 663, § 676 ods. 1, 2, § 677 ods. 1, § 679 ods. 1, § 717 ods.
1 a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“).

3. S prihliadnutím na námietku žalovanej 2/, že platnosť nájomnej zmluvy mala zaniknúť v dôsledku

neuhradenia splátky nájomného splatnej dňa 05. 02. 2023 s poukazom na ustanovenia bodu 10.2
v spojení s bodmi 5.3 a 5.5 zmluvy o nájme obytnej miestnosti, uviedol, že z logickej a jazykovej
štruktúry, ako aj umiestnenia bodu 10.2 zmluvy o nájme obytnej miestnosti (predmetné ustanovenie sa
nachádza v záverečných ustanoveniach zmluvy) vyplýva, že predmetné ustanovenie pojednáva o tom,
kedy zmluva nadobudne platnosť a účinnosť, ako aj o čase odovzdania predmetu nájmu nájomcom.
Podľa uvedeného ustanovenia mala zmluva nadobudnúť platnosť dňom jej podpisu oboma zmluvnými

stranami a účinnosť dňom zaplatenia kaucie (o ktorej pojednáva bod 5.5 zmluvy) a nájomného za prvý
mesiac trvania zmluvy (podľa bodu 5.3 zmluvy). Prvá veta ustanovenia bodu 10 ods. 2 zmluvy odkazuje
na body 5.3 a 5.5 zmluvy, v ktorých sa nachádza určenie výšky kaucie na zabezpečenie nárokov
budúceho nájomného, prvého nájomného ako aj ďalšej výšky nájomného, pričom podľa znenia tohto
ustanovenia bola účinnosť zmluvy naviazaná na zaplatenie kaucie a prvého nájomného. Podľa druhej

vety predmetného ustanovenia zmluvy (10.2), pokiaľ by nebola zo strany nájomcov zaplatená kaucia a
prvé nájomné, zanikla by platnosť zmluvy. Predmetné ustanovenie sa teda v žiadnom prípade netýka
situácií, kedy by nájomcovia neplatili v poradí každé ďalšie nájomné (nasledujúce po prvom nájomnom,
ktoré bolo potrebné zaplatiť v deň podpisu zmluvy). O uvedenom svedčia aj ustanovenia čl. IX. zmluvy o
nájme obytnej miestnosti (Skončenie nájmu). Podľa čl. IX. zmluvy totiž nájom bytovej miestnosti zaniká

dohodou zmluvných strán o ukončení nájmu, písomnou výpoveďou, prípadne odstúpením od zmluvy
aj z dôvodu, ak nájomca neuhradí splatné nájomné a preddavkové náhrady za plnenia poskytované s
užívaním obytnej miestnosti do 15 dní po lehote ich splatnosti. Ustanovenia o možnosti predčasného
skončenia nájmu potvrdzujú výklad ustanovenia bodu 10.2 zmluvy, ktoré sa týka úpravy momentu
nadobudnutia platnosti a účinkov uzatváranej zmluvy. K ukončeniu zmluvy pre nezaplatenie každého

nájomného nasledujúceho po prvej platbe nájomného mohlo dôjsť na základe odstúpenia od zmluvy zo
strany prenajímateľa, prípade na základe dohody zmluvných strán alebo výpoveďou zmluvy. V spore
však nebolo tvrdené a ani preukázané, že by zmluva bola vypovedaná, resp. že by platnosť zmluvy
zanikla platným odstúpením od zmluvy alebo dohodou strán o predčasnom ukončení zmluvy (spôsoby
zániku zmluvy podľa 9.1 zmluvy). Zo štruktúry zmluvy teda vyplýva, že nezaplatenie ďalších platieb

nájomného nemá samo osobe dopad na platnosť zmluvy, pokiaľ by strany sporu neurobili ďalší úkon
smerujúci k ukončeniu zmluvy. Taký úkon však v spore tvrdený ani preukázaný nebol. Z uvedeného
potom vyplýva, že platnosť uzatvorenej zmluvy zanikla dňa 31. 07. 2023 (podľa bodu 4.1 zmluvy, ktorý
určoval dobu nájmu uzatvoreného na dobu určitú od 01. 08. 2022 - 31. 07. 2023).

4. Žalobca si pritom uplatňoval nárok z titulu nezaplateného nájomného za prenájom obytnej miestnosti
č. X L. obdobie od 02/2023 - 7/2023, ktoré nájomné predstavovalo podľa zmluvy o nájme (bod 5.1
zmluvy) v spojení s predpisom mesačných platieb zo dňa 12. 12. 2022 (na č. l. 14 spisu) sumu vo výške
499 eur/mesačne (375 eur nájomné + 124 eur mesačná záloha na služby). Rovnako si žalobca uplatnil
aj nedoplatok na energiách za rok 2022 vo výške 135,99 eur a nedoplatok na energie za rok 2023

ku dňu skončenia nad zmluvný rozsah (spotrebu) vo výške 164,13 eur (podľa vyúčtovania na č. l. 15
spisu). Skutočnosť, že nájomné ani nedoplatky za energie neboli zo strany nájomcov 1/, 2/ za uvádzané
obdobia uhradené žalovaní 1/, 2/ nepopierali. Rovnako nepopierali ani výšku nezaplateného nájomného
a výšku vyúčtovaných nedoplatkov na energiách, ktoré vznikli v čase platnosti a trvania nájomnej zmluvy,
ktorú mali so žalobcom uzatvorenú. Hoci žalovaná 2/ tvrdila, že sa v polovici januára 2023 z obytnej

miestnosti odsťahovala, táto skutočnosť nemala vplyv na záväznosť zmluvy voči nej, keďže žalovaná
2/ neprejavila svoju vôľu ukončiť platnosť/trvanie zmluvy vo vzťahu k žalobcovi. Pokiaľ žalovaná 2/
nemala záujem ďalej užívať predmetnú obytnú miestnosť, mohla osloviť žalobcu a navrhnúť mu dohodu
o ukončení trvania zmluvy v časti, v ktorej bola ona zmluvou viazaná, resp. mohla využiť možnosť
ukončiť platnosť zmluvy písomnou výpoveďou zmluvy. Žiadny takýto úkon však v spore nebol tvrdený a

ani preukázaný. Preto žalovaná 2/, rovnako ako žalovaný 1/ boli viazaní ustanoveniami obsiahnutými v
zmluvy o nájme. Na základe uvedeného, keďže bola nesporná výška nezaplateného nájomného spolu
s nedoplatkami za spotrebované energie v sume 3 294,12 eur (t.j. 499 x 6 + 135,99 + 164,13), od ktorej
žalobca odpočítal sumu 920 eur (t.j. nájomcami zložená kaucia), ktorá mala byť započítaná na krytienajstarších nedoplatkov na plneniach (499 eur za 02/2023 a 421 eur za 03/2023), bola zo strany žalobcu
dôvodne uplatnená suma vo výške 2 374,12 eur, ktorá je rozdielom výšky nedoplatku a odpočítanej
kaucie (3 294,12 - 920). Preto výrokom I. tohto rozsudku uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť, aby spoločne

a nerozdielne (§ 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže z povahy plnenia vyplýva, že nájomcovia sú
povinní splniť plnenia súvisiace s užívaním obytnej miestnosti spoločne a nerozdielne) zaplatili žalobcovi
sumu vo výške 2 374,12 eur.
5. Žalovaní 1/, 2/ sa dostali do omeškania so zaplatením nedoplatkov za energie za roky 2022,
2023, keďže nedoplatky neuhradili ani po doručení výzvy predžalobnej výzvy, v ktorej boli vyzvaní

na jej zaplatenie. Predžalobná výzva právneho zástupcu žalobcu zo dňa 18. 09. 2023 bola doručená
žalovaným 1/, 2/ dňa 20. 09. 2023, pričom aj z e-mailovej komunikácie medzi žalovaným 1/ a žalobcom
je zrejmé, že žalovaný 1/ mal vedomosť o predmetnom dlhu v čase doručenia zásielky žalovanej 2/
napriek tomu, že predmetnú predžalobnú výzvu si neprevzal. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania zo
súm nedoplatkov od prvého dňa nasledujúceho od poskytnutia žalovaným 1/, 2/ dodatočnej lehoty na
plnenie v trvaní 10 dní, t.j. od 01. 10. 2023. Výška úroku z omeškania k tomuto dňu predstavovala

9,50 % p.a. a bola určená podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ako základná sadzba ECB platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (4,5 %) + 5 percentuálnych bodov = 9,5 % p.a.. Preto bola
potom zároveň uložená povinnosť žalovaným 1/, 2/ zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,5 %
ročne zo sumy 135,99 eur od 1. 10. 2023 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo

sumy 164,13 eur od 1. 10. 2023 do zaplatenia, a to spolu s priznanou sumou istiny v zákonom stanovenej
paričnej lehote tri dni plynúcej od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
6. Žalobca si žalobou uplatňoval aj poplatok z omeškania z nezaplatených súm nájomného. Poplatok z
omeškania je však možné požadovať iba v zákonom stanovených prípadoch, t.j. napríklad pri omeškaní
s úhradou nájomného a plnení poskytovaných s užívaním bytu (§ 697 OZ), pri ostatných nájmoch

nie je možné pri omeškaní s plnením nájomného si nárokovať poplatok z omeškania, ale je potrebné
postupovať podľa ustanovenia § 517 OZ (t.j. uplatnenie úroku z omeškania pri omeškaní s plnením
peňažného dlhu). Pri omeškaní s plnením nájomného a ostatných nákladov v súvislosti s užívaním
obytnej miestnosti teda zákon nestanovuje možnosť pri omeškaní s takými plneniami uplatniť si poplatok
z omeškania. Žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie poplatku z omeškania v súvislosti s omeškaním

platenia nájomného a nedoplatkov na energiách za užívanie obytnej miestnosti nebol preto dôvodný. Z
toho dôvodu žalobu vo zvyšnej časti (t.j. v časti, v ktorej si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie poplatkov
z omeškania z dlžných súm) zamietol.
7. Nevykonal žalobcom navrhované dôkazy, a to výsluch strán sporu a L. K. k obsahu zmluvy a vôli
strán sporu, nakoľko by bolo nadbytočné a nehospodárne, a to aj s poukazom na § 35 ods. 2 OZ,

podľa ktorého právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia,
ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým
prejavom. Navyše právny zástupca na pojednávaní konanom dňa 14.01.2025 uviedol, že nežiada, aby
súd uvedené dokazovanie vykonal.

8. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 CSP.

9. V zákonom stanovenej lehote proti výroku II. a III. podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených
v § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaní
sú povinní žalobcovi spoločne a nerozdielne zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 0,5 promile

denne zo sumy 78,- Eur od 12.03.2023, zo sumy 499,- Eur od 12.04.2023, zo sumy 499,- Eur od
12.05.2023, zo sumy 499,- Eur od 12.06.2023 a zo sumy 499,- Eur od 12.07.2023. Zároveň žiadal
priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V konaní bolo nesporné, že zmluva o nájme
obytnej miestnosti bola uzavretá platne a nadobudla účinnosť 11.07.2022. Sporným bolo len to, či po
platnostiaúčinnostizmluvazaniklarozväzovacoupodmienkoutým,ženájomcanezaplatildruhéaďalšie

nájomné, presnejšie nájomné v mesiaci január 2023. Odvolanie sa dotýka zamietnutia žaloby ohľadne
poplatku z omeškania, keď vyslovil názor, že pri najmä obytnej miestnosti podľa § 717 OZ nemožno
od nájomcu žiadať pri omeškaní s platbami nájomného a služieb poplatky z omeškania, nakoľko to
možno žiadať iba pri klasickom nájme bytu. S takýmto názorom nesúhlasí. Nájom v Občianskom
zákonníku je riešený v ustanovení § 663 až § 684 (oddiel 1. až 3.) nájom bytu v oddiely 4. § 685 až

714, nájom obytnej miestnosti je riešený iba v dvoch ustanoveniach, a to § 717 a § 718, oddiel 5.
Napokon v oddiely 6. je riešený podnájom bytu a v oddiely 7. nájom a podnájom nebytového priestoru.
Už len zo systematického zaradenia nájmu obytných miestností do rovnakej hlavy s názvom nájomná
zmluva, a to medzi nájmom bytu, či podnájmu bytu je zrejmé, že nech ide o nájom bytu, podnájom bytu,nájom či podnájom obytnej miestnosti, nájom či podnájom nebytových priestorov, stále ide vo všetkých
prípadoch o typy nájomnej zmluvy, ktorej pod novým znakom je platenie nájomného. Súčasne oddiely
5. a 7. sú oproti nájmu bytu riešené veľmi stručne, prakticky po jednom či dvoch ustanoveniach. Podľa

§ 853 ods. 1 OZ občianskoprávne vzťahy pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom,
sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
Systematickým zaradením ust. § 717 a § 718 a § 853 ods. 1 OZ cez analógiu legis jednoznačne vyplýva,
že nielen nájom bytu, ale aj iné nájmy či podnájmy by sa mali riadiť podobnou úpravou ako samotný
nájom bytu. Zo stručností oddielov 5. až 7. jasne vyplýva, že vo všetkom, čo tieto neriešia, by sa

analogicky a primerane mala použiť práve úprava nájomnej zmluvy bytu, to znamená, že presne tak
isto ako sa poplatky z omeškania v zmysle § 697 OZ žiadajú pri nájme bytu, sa žiadajú aj pri nájme
obytnej miestnosti. Pre správnosť uvedeného názoru poukazuje na rozsudok Okresného súdu Žilina
sp. zn. 6Csp/144/2019, keď v inej jeho veci v minulosti rovnako pri zmluve o nájme obytnej miestnosti
v rovnakom objekte rozhodol ten istý súd a dokonca sudkyňa presne opačne, keď úroky z omeškania
pri dlžnom nájomnom a službách zamietol. Rovnako aj prax napr. upomínacieho súdu Okresného súdu

Banská Bystrica je taká, že žalobkyňou v inej veci taktiež zaplatenie dlžného nájomného a služieb
vyzýva, že možno uplatňovať iba poplatok z omeškania pod hrozbou odmietnutia alebo zamietnutia
žaloby. Do tretice priložil z CRZ aj štandardné zmluvy verejného sektora, kde sa dojednáva poplatok
z omeškania. Pokiaľ ide o trovy konania a neúspech v konaní, tak predmetom konania je predovšetkým
istina, nie príslušenstvo, čo sa vzťahuje aj na vyrubenie súdneho poplatku. Žalobkyňa je názoru, že

ustálenou praxou, a to dlhodobou a nemennou sa vychádza pre stanovenie pomeru úspechu v konaní
iba z istiny a nie aj z nekapitalizovaného príslušenstva. Opak nevyplýva zo žiadneho žalobkyni známeho
rozhodnutia za 35 rokov praxe jej právneho zástupcu.
10. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

11. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie
v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
danej veci sa zaoberal len námietkami žalobcu ohľadne zamietnutia žaloby v rozsahu uplatneného
nároku na poplatok z omeškania uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového súdu
predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

13. Nájomná zmluva v Občianskom zákonníku je upravená v siedmej hlave, ktorá je rozdelená na
osem oddielov. V prvom až treťom oddiely (§663 - § 684) sú všeobecné ustanovenia upravujúce
náležitostizmluvy,nájomné,skončenienájmu.Voštvrtomoddiely(§685-§716)súosobitnéustanovenia
o nájme bytu, v piatom oddiely (§717 - § 718) sú osobitné ustanovenia o nájme obytných miestnosti

v zariadeniach určených na trvalé bývanie. V preskúmavanej veci sa jednalo o nájomnú zmluvu obytnej
miestnosti v zmysle ustanovenia § 717 a § 718 OZ. Predmetné ustanovenia neupravujú následky
omeškania s platením nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním, ako je to upravené pri
nájme bytu v § 697 OZ. Preto na daný stav sa uplatní všeobecné ustanovenie o omeškaní s plnením
peňažného dlhu § 517 ods. 2 OZ a nájomcovi vzniká právo na úrok z omeškania, a nie poplatok

z omeškania. V tejto súvislosti možno vychádzať aj zo záverov Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn.
3 Mcdo 17/2011, v ktorom konštatoval, že povinnosť platiť poplatok z omeškania nevzniká v prípade
omeškania podnájomníka bytu. Podnájom bytu alebo jeho časti je upravený v šiestom oddiely (§
719). Zákon stanovuje, že určitá výnimka z pravidla sa uplatní len v prípade v tomto zákone výslovne
uvedenom, nemožno túto výnimku pripustiť na iné prípady než sú v zákone uvedené, a to ani za po

moci analógie (§ 853 OZ).
14. To že Okresný súd Žilina v rozhodnutí sp.zn. 6Csp/144/2019 z 11.05.2021 rozhodol opačne, odvolací
súd nie je týmto viazaný, navyše žalobca v tomto konaní nevyužil právo podať odvolanie proti tomuto
rozhodnutiu, preto nebolo podrobené preskúmavaniu odvolacím súdom.

15. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu ohľadne výroku o náhrade trov
konania v tom zmysle, že sa vychádza pre stanovenie pomeru úspechu v konaní iba z istiny a nie
aj z nekapitalizovaného príslušenstva. V tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR
č.k. II. ÚS 535/2015-16 z 3.9.2015, v ktorom konštatoval: „Ústavný súd nezistil ani takú aplikáciuustanovení hmotného (§ 517 Občianskeho zákonníka) a procesného práva (§ 142 OSP) na vec
sa vzťahujúcich, ktorá by poprela ich účel a zmysel. Pokiaľ ide o vznik omeškania žalovanej s
povinnosťou zaplatiť sťažovateľke 46 471,49 €, tu všeobecné súdy vychádzali z právneho názoru, podľa

ktorého nemôže omeškanie s povinnosťou zaplatiť náhradu z vyporiadania spoluvlastníctva druhému
podielovému spoluvlastníkovi zodpovedajúcu jeho podielu na hodnote prikázaných vecí prv, než je
podielové spoluvlastníctvo zrušené a je rozhodnuté o tom, ktorému zo spoluvlastníkov je veci prikázaná
do jeho výlučného vlastníctva. Tento právny názor zodpovedá účelu ustanovení o omeškaní dlžníka s
plnením peňažného záväzku, a preto ho nemožno považovať za taký, ktorý by poprel zmysel právnej

úpravy. Obdobne pokiaľ všeobecné súdy pri rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadnili aj neúspech
sťažovateľky, pokiaľ ide o úrok z omeškania (najmä) za obdobie od 16. októbra 2002 do 29. marca
2012, teda za obdobie takmer desiatich rokov, ktorý je pri jeho kapitalizovaní porovnateľný so žalovanou
istinou a ktorý nebol sťažovateľke priznaný vôbec, nemožno považovať toto ich rozhodnutie za extrémne
nespravodlivé či také, ktoré by porušilo princípy spravodlivého súdneho konania, alebo bolo príliš
formalistické.

Právne názory odvolacieho súdu vyjadrené v rozsudku sp. zn. 6 Co 173/2012 zo 17. decembra 2012 ani
podľa názoru ústavného súdu nevybočujú z medzí pravidiel ústavne konformnej aplikácie jednoduchého
práva.“

16. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 396 ods. 1 CSP aplikujúc § 255 ods. 1
CSP, keď žalovaní v rade 1/ a 2/ mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal im odvolací súd nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
V Žiline dňa 17. septembra 2025