Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. september 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-5S/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200384
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8020200384.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka

a členov senátu JUDr. Zuzany Berežnej a Mgr. Slavomíra Podhorského, v právnej veci žalobcu:
TechnoComplektInvest, s.r.o., so sídlom Jesenského 44, 080 01 Prešov, IČO: 36 501 131, právne
zastúpeného: BENČÍK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom A. Stodolu 12, 080 01 Prešov, IČO: 36 860 441,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100761232/2020 zo dňa 08.04.2020,
takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100761232/2020 zo

dňa 08.04.2020, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Prešov č.
102912725/2019 zo dňa 17.12.2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Daňový úrad Prešov (ďalej aj „správca dane“ alebo „správny orgán prvého stupňa“) začal dňa

26.01.2016daňovúkontrolunakontroludanizpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobiemáj,jún,október,
december 2014, a to na oznámenia o daňovej kontrole č. 21511960/2015 zo dňa 22.12.2015. Na základe
vykonanej daňovej kontroly bol vyhotovený protokol číslo 104544480/2016 zo dňa 28.12.2016, a to za
kontrolované obdobie október 2014.

2. V rámci daňovej kontroly boli vykonané viaceré zisťovania, najmä bol vypočutý konateľ dodávateľa
- spoločnosti IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. v rozhodnom období pán A. B., bytom C. XXXX/XX, XXX XX

D., pričom tento bol ako svedok vypočutý správcom dane dňa 11.05.2016, a to po riadnom predvolaní a
poučení. Vo svojej výpovedi najmä uviedol, že v roku 2014 vykonávala spoločnosť pomocné stavebné
práce a nákup a predaj tovaru. Ako fyzická osoba mal vlastné priestory vo E. F., spoločnosť mala 9 až
10 ľudí a okrem áut a počítačov nemala iný majetok. Spoločnosť IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. neskôr
predal, a to z dôvodu, že mal zdravotné problémy a našiel si firmu, ktorá sa zaoberá odpredajom
spoločnosti. Spoločnosť IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia, právnym nástupcom
sa stala spoločnosť Offline.sk s.r.o. Účtovné doklady spoločnosti nemal možnosť poskytnúť z dôvodu,

že boli vytopené, čo nahlásil aj na polícii a následne daňovému úradu. Potvrdil obchodné vzťahy
so žalobcom, pričom mal komunikovať s konateľom žalobcu pánom G. H.. Potvrdil vyhotovenie a
podpísanie predmetnej faktúry (FV140028), ktorá sa týka preskúmavanej veci, ním ako konateľom,
potvrdil aj pravosť pečiatky na faktúre a vyjadril sa k jednotlivým faktúram. Práce, ktoré spoločnosťvykonala, boli fakturované na spornej faktúre. V rozhodnom časovom období uviedol svedok, že
zabezpečoval brigádnikov po dohode s pánom H., mená brigádnikov si nepamätal, ani ich presný počet,
brigádnici sa riadili pokynmi pána H., rovnako aj nákup stavebného materiálu a veci zabezpečovala

spoločnosť IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. v hotovosti priamo na stavbe. Práce boli odovzdané pánovi
H. priamo na stavbe, rovnako na mieste sa riešili aj nedostatky odovzdávacím protokolom bol súpis
vykonaných prác, ktoré vystavoval osobne po realizácii prác. Náklady mala spoločnosť v súvislosti s
vyplatením brigádnikov za vykonané práce, dodávateľské faktúry k stavebným prácam neboli, nakoľko
spoločnosť realizovala hotovostné nákupy.

3. V rámci daňovej kontroly tak bolo zistené, že v zdaňovacom období október 2014 si žalobca uplatnil
odpočítanie dane z dodania tovarov a služieb od dodávateľa IMKOTEX SK Prešov, s.r.o., so sídlom
Hájnová 31, 080 06 Prešov, IČO: 36 478 539 (ďalej aj „dodávateľ“ alebo „dodávateľská spoločnosť“)
na základe faktúry č. I., základ dane 110.233,10 Eur, DPH v sume 22.046,62 Eur, predmetom ktorej boli
„prácenaakcii(SEPS)UPSBratislavapodľakrycieholistusúpisuvykonanýchprácasúpisuvykonaných

prác.

4. Na základe predložených dokladov a z výsluchu svedka A. B., bývalého konateľa spoločnosti
IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. na ústnom pojednávaní dňa 11.05.2016 správca dane zistil, že v
kontrolovanomobdobívystavilafaktúruzastavebnéprácepreodberateľažalobcuspoločnosťIMKOTEX

SK Prešov, s.r.o., ktorej predmetom fakturácie boli pomocné stavebné práce na nové záložné zdroje
elektrického prúdu v budove SEPS Bratislava (Slovenskej energetickej prenosovej sústavy), kde postup
pri stavebných prácach bol obdobný ako v predchádzajúcich prípadoch u žalobcu, na prácu boli
využívaný brigádnici, vyplácaní za prácu v hotovosti. Faktúra bola uhradená prevodným príkazom
žalobcu.Kfaktúrambolivyhotovenékrycielistyrozpočtuasúpisyvykonanýchprác.Čosatýkavyčíslenia

fakturovanej sumy pre žalobcu, vychádzal pri všetkých faktúrach, kde boli fakturované stavebné práce
podľa stavebného cenníka – Stavbárskeho programu PYRAMIDA WSN.

5. Protokol o vykonaní daňovej kontroly zo dňa 28.12.2016 (ďalej aj „protokol“) bol zaslaný s výzvou na
vyjadrenie sa k zisteným nedostatkom, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 07.01.2017.

6. Žalobca sa v stanovenej lehote pätnástich pracovných dní od doručenia vyjadril svojím podaním
zo dňa 27.01.2017, kde uviedol, že s daňovým úradom spolupracoval, predložil všetky požadované
podklady a vysvetlenia k jednotlivým obchodom, pri overovaní správca dane overoval aj odberateľov
žalobcu, ktorí potvrdili uskutočnenie týchto plnení, považuje preto závery správcu dane za nezákonné,

predčasné, arbitrárne rovnako poukázal na to, že daňový úrad neprimerane zasiahol do práv žalobcu
a neuviedol mu pochybnosti, ktorého uviedol až na konci daňovej kontroly. V rámci daňovej kontroly
nebol uznaný nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za faktúru od dodávateľa IMKOTEX SK
Prešov, s.r.o., kde uviedol, že uvedená spoločnosť vykonala práce, tieto boli riadne zaúčtované a suma
bola uhradená, a preto má za to, že oprávnene si nárokuje odpočet DPH a je teda presvedčený, že

došlo plneniu zdaniteľných obchodov s poukazom na to, že nemôže zodpovedať za plnenie daňových
povinnostísvojhododávateľaabyťzatozodpovedný.Žalobcapredložilvšetkyvysvetleniaaskutočnosti,
že k týmto zdaniteľným plneniam došlo. Rovnako poukázal na skutočnosť, že veľa úkonov bolo
vykonaných v neprítomnosti daňového subjektu, a tým pádom nemá vedomosť, že vykonával správca
dane dokazovanie, poukázal tiež na skutočnosť, že v rámci daňovej kontroly správca dane zisťoval

informácie aj využitím iných inštitúcií ako napr. Kriminálny úrad finančnej správy, a takto zistené
informácie neoznamoval žalobcovi.

7. Výsledkom vyrubovacieho konania, ktoré nasledovalo po daňovej kontrole, bolo zhodnotenie
výsledkov dokazovania, ktoré prevzal správca dane a vydal rozhodnutie č. 102912725/2019 zo dňa

17.12.2019 (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane alebo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“),
ktorým vyrubil daň vo výške 22.046,62 Eur za zdaňovacie obdobie október 2014.

8. Správca dane do svojho rozhodnutia prevzal závery z protokolu. Uviedol, že v rámci zisťovania
správca preveroval aj právneho nástupcu dodávateľa žalobcu, a to obchodnú spoločnosť Offline.sk

s.r.o., ktorá vznikla zlúčením, okrem iného, aj so spoločnosťou IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. Zo strany
správcu dane, ako aj zo strany povereného Daňového úradu Banská Bystrica bolo zistené, že právny
nástupca obchodná spoločnosť Offline.sk s.r.o. je nekontaktná, na adrese sídla sa nenachádzala,
zásielka sa vrátila ako adresát neznámy a z obchodného registra vyplýva, že konateľom spoločnosti bolobčan Rumunskej republiky a bolo zistené, že spoločnosť bola zrušená od 20.01.2016 a dobrovoľným
výmazom dňa 28.04.2016 v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Remeda, s.r.o., ktorej jediným
spoločníkom bol občan Rumunskej republiky, ktorý bol aj jediným spoločníkom zaniknutej spoločnosti

Offline.sk s.r.o.

9. Správca dane uviedol, že žalobca nepreukázal dodanie stavebných prác spoločnosťou IMKOTEX
SK Prešov, s.r.o. Žalobca svoje tvrdenie nevedel preukázať žiadnymi dokladmi, a preto z uvedeného
mal za preukázané, že zdaniteľný obchod nebol reálne uskutočnený deklarovaným dodávateľom. Bol

toho názoru, že svedecká výpoveď p. A. B. neprispela k prevereniu zdaniteľného obchodu, pretože
svedok uviedol, že stavebné práce boli vykonané brigádnikmi, ktorých mená si nepamätal, vyjadril sa, že
materiál kupoval iba v hotovosti, dodávateľské faktúry k stavebným prácam nemal, a preto správca dane
považoval túto výpoveď za výpoveď s nízkou výpovednou hodnotou. Správca dane uviedol, že technicky
je možné vyhotoviť doklad znejúci na akéhokoľvek plnenia bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo
skutočne zrealizované, samotná faktúru, na ktorej si uplatňuje daň z pridanej hodnoty, ešte nezakladá

toto právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre a to s poukazom na § 49 zákona o DPH.

10. V rámci vyrubovacieho konania boli vykonané pojednávania, predmetom ktorých bolo prerokovanie
pripomienok k protokolu a vykonanie dôkazov, pri ktorých správca dane mal za to, že vykonal všetky
skutočnosti a žalobca nepredložil údaje o deklarovaných obchodoch. Poukázal na to, že žalobca

bol oprávnený nazerať do daňového spisu a priebežne zisťovať skutočnosti a vyjadrovať sa ku
skutočnostiam, toto právo mu nebolo odopreté, mal za to, že nebol splnený nárok na odpočítanie dane
z dodávateľskej faktúry, pretože nebol schopný preukázať reálne zdaniteľné plnenia.

11. Mal za to, že v danom prípade došlo k porušeniu ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH

v nadväznosti na § 49 ods. 1 zákona a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, keď si žalobca odpočítal od
dane, ktorú bol povinný platiť, daň zo služieb, pri ktorých jej dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť
podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH.

12. Voči predmetnému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie zo dňa

13.01.2020, v ktorom poukázal, že správca dane nedoplnil dokazovanie, nedostatočne zistil skutkový
stav, odmietol návrhy na vykonanie dokazovania, rovnako namietal dĺžku vyrubovacieho konania, kedy
poukázal, že od 07.01.2017, kedy bola ukončená daňová kontrola a následne sa začalo vyrubovacie
konanie, ktoré sa ukončilo až dňa 23.12.2019. Žalobca poukazoval na to, že napriek potvrdeniu
obchodnej spolupráce medzi dodávateľom a žalobcom, potvrdené ako odberateľom, tak i dodávateľom,

správca dane naďalej spochybňoval reálne splnenie obchodov. Doklady, ktoré požadoval správca dane,
nevedelpredložiťzdôvoduichzničenia(zaplaveniepriestorovdodávateľa),atotonemohlobyťpripísané
na ťarchu daňového subjektu. Mal za to, že v plnej miere si splnil svoju dôkaznú povinnosť, a teda
dostatok dôvodov k preukázaniu materiálnej existencii obchodov, teda došlo k splneniu materiálneho
plnenia, čo potvrdil aj dodávateľ žalobcu. Rovnako poukázal, že neboli vykonané dôkazy, ktoré sa

však žalobou napadnutého rozhodnutia netýkajú (pozn. súdu), odkázal na skutočnosť, že rozhodnutie
považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistený skutkový stav je nepostačujúci a
poukázal na rozdiely judikatúru Súdneho dvora, žiadal rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

13. Žalovaný rozhodnutím č. 100761232/2020 zo dňa 08.04.2020 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“)
podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 102912725/2019
zo dňa 17.12.2019, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel
v sume 22.046,62 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014.

14. Žalovaný rozhodnutie správcu dane preskúmal, vo svojom rozhodnutí sa zaoberal jednotlivými
odvolacími námietkami žalobcu, napadnuté rozhodnutie a celý spisový materiál preskúmal a dospel
k záveru, že správca dane postupoval v konaní správne a zákonne, nakoľko nevznikol nárok na
odpočítanie DPH, preto námietky žalobcu považoval za neopodstatnené a rozhodnutie správcu dane
potvrdil.

II.
Správna žaloba15. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.06.2020, ktorá bola doručená pôvodne Krajskému súdu v Prešove
dňa 29.06.2020, domáhal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu

prvého stupňa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

16. Žalobca namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a tým jeho
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a nedostatočné zistenie skutkového stavu veci.

17. Žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia o vyrubení dane, aj všetkých nadväzujúcich úkonov
v dôsledku dĺžky trvania vyrubovacieho konania (ktoré od doručenia protokolu z daňovej kontroly
07.01.2017 do doručenia rozhodnutia správcu dane 23.12.2019 trvalo skoro tri roky) rozpornej s čl. 48
ods. 2 Ústavy SR zaručujúce právo na konanie bez zbytočných prieťahov. A to pri analogickej aplikácii už
judikovaných dôsledkov nezachovania jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, napriek tomu,
že dĺžka vyrubovacieho konania v rozhodnom období nebola vzťahujúcou sa úpravou v zákone o správe

daní (z. č. 563/2009 Z. z.) upravená. Zdôraznil, že v porovnaní s aktuálne platnou zákonnou lehotou
pre vyrubovacie konanie bola v predmetnej veci táto niekoľkonásobne prekročená.

18. Žalobca taktiež namieta, že mu boli neprípustným spôsobom pripisované na vrub skutočnosti
týkajúce sa dodávateľa (že dodávateľ IMKOTEX SK Prešov s.r.o. vystupoval len ako „formálny

dodávateľ“, že dodávateľ nepredložil účtovné a daňové evidencie). A to za stavu, keď v priebehu
daňovej kontroly plne spolupracoval so správcom dane, predložil všetky doklady a podal vysvetlenia k
zdaniteľným obchodom, vyčerpávajúcim spôsobom preukázal reálne poskytnutie služieb dodávateľom,
navyše prijatie platieb a prijatie prác bolo potvrdené konečným odberateľom. Uviedol, že o materiálnej
existencii plnenia nie je možné pochybovať, sám svoje dôkazné bremeno uniesol a závery správcu

dane sú preto svojvoľné a ničím neodôvodnené.

19. Žalobca namieta odmietnutie vykonania ním navrhovaných dôkazov týkajúcich sa síce iných
zdaniteľných plnení (dodanie briketovej linky) ako tých, z ktorých mu bol odopretý odpočet
preskúmavaným rozhodnutím, ale keďže išlo o plnenia tvoriace predmet totožnej daňovej kontroly,

uvedené malo dosah na prenos dôkazného bremena na správcu dane v rámci tejto kontroly, ktoré
správca dane neuniesol.

20. Žalobca zdôrazniac, že účtovníctvo je judikatúrou uznaným dôkazným prostriedkom na preukázanie
tvrdení daňového subjektu obsiahnutých v daňovom priznaní, namieta, že až potom, ako správca dane

preukáže dôvodnosť svojich pochybností o vierohodnosti, úplnosti či správnosti účtovníctva, môže po
daňovom subjekte požadovať predkladanie ďalších dôkazov, pričom v danom prípade správca dane ani
žalovaný takéto pochybnosti o účtovníctve neuviedli.

21. Nakoniec žalobca poukázal na to, že v danej veci správcom dane ani žalovaným nebola

spochybňovaná materiálna existencia plnenia a konajúce orgány nemali pochybnosť ani o účtovníctve
žalobcu. A namietal, že ak o materiálnej existencii plnenia neboli pochybnosti nemôže byť odmietnuté
právo na odpočet dane. Opakovane namieta odignorovanie dôkazov znejúcich v prospech žalobcu
a postavenie záverov na skutočnostiach, ktoré žalobca nemohol ovplyvniť, nesprávne hodnotenie
vykonaných dôkazov v rozpore s § 3 ods. 3 Daňového poriadku a nesprávne zistenie skutkového stavu

veci.

III.
Vyjadrenie žalovaného

22. Žalovaný sa k podanej strany žalobe vyjadril tak, že mal za to, že žalobca v prvostupňovom
rozhodnutí, ako aj žalovanom rozhodnutí dôsledne popísal skutkový stav veci, vychádzal z dôkazov,
a tieto vyhodnotil riadne a zákonne. Zaoberal sa všetkými námietkami žalobcu, rovnako uviedol, že
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, riadne ho odôvodnil, ako i skutkový stav bol dostatočne

zistený. Tvrdenia žalobcu, že mu boli odopreté jeho práva boli podľa jeho názoru neopodstatnené. Vo
vzťahu k dĺžke vyrubovacieho konania, spôsobe vedenia daňového konania uviedol, že tieto námietky
neboli dôvodné, trval na správnosti svojho rozhodnutia, svoje rozhodnutie považoval za odôvodnené,vychádzal z popísaného a správne vyhodnoteného skutkového stavu, a rovnako navrhoval, aby žalobu
zamietol v celom rozsahu.

IV.
Replika žalobcu

23. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa už žalobca ďalej nevyjadril.

V.
Relevantná právna úprava

24. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Daňový poriadok“), pri správe daní sa
postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa
pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

25. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

26. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,

vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

27. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

28.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

29. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

30. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu

a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

31. Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu
dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,
miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo
kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých

dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak
z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení
o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručeniaoznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40
dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly.

32. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia
protokolu podľa odseku 8.

33. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.

34. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

35. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon

neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

36. Podľa § 69 ods. 1 veta prvá Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje

inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov
po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v
ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom
daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

37. Podľa § 69 ods. 2 veta prvá Daňového poriadku, ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon
smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných
predpisov, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone
vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov
možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie

alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v
ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

38. Podľa § 69 ods. 3 Daňového poriadku, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane
alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje doručenie a) protokolu z

daňovej kontroly, b) protokolu o určení dane podľa pomôcok.

39. Podľa § 69 ods. 4 Daňového poriadku, ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov
činných v trestnom konaní, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie
nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly

alebo doručenie oznámenia o daňovej kontrole.

40. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom
v príslušnom zdaňovacom období (ďalej len ,,zákon o DPH“), predmetom dane je dodanie tovaru za
protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

41. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,

alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom
určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

42. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania

tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavbyna základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

43. Podľa § 25 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, základ dane pri dodaní tovaru alebo služby a pri
nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa opraví pri znížení ceny tovaru alebo služby
po vzniku daňovej povinnosti.

44. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

45. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi

dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods.
2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

46. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

47. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom

súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

48. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

49. Podľa § 19 veta prvá SSP, správne súdy konajú a rozhodujú v senátoch, ak tento zákon
neustanovuje, že rozhoduje sudca alebo predseda senátu.

50.Podľa§191ods.1SSP,správnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,

c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,

g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

VI.

Konanie pred správnym súdom

51. S účinnosťou ku dňu 1. júna 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského

súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná
právomoc správnych súdov. V predmetnej veci je preto na konanie od 01.06.2023 príslušný Správny
súd v Košiciach.52. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 177 ods. 1 SSP v
medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou
osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní vyhlásil

vo veci rozsudok (§ 137 ods. 4 SSP) po tom, čo dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná,
a preto podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a f), ods. 3 písm. a) SSP zrušil preskúmavané rozhodnutie
žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a v zmysle ustanovenia § 191 ods. 4
SSP súčasne vyslovil, že vec sa vracia správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

53. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 11.09.2025, ktorého sa zúčastnil iba
právny zástupca žalobcu. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu odkázal na právnu argumentáciu
vyplývajúcu z predošlých písomných prednesov.

VII.

Právny názor správneho súdu

54. Predmetom preskúmania správneho súdu v predmetnej veci je rozhodnutie žalovaného č.
100761232/2020 zo dňa 08.04.2020, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Prešov č. 102912725/2019 zo dňa 17.12.2019, ktorým správca dane podľa § 68 ods.

5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel v sume 22.046,62 Eur na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie október 2014.

55. Vychádzajúc z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci
(žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písmeno c) SSP), nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného

(žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písmeno d) SSP), že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP)
a že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s
administratívnymi spismi a nemá v nich oporu (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písmeno f) SSP).

56. Správny súd sa najprv zaoberal tými námietkami žalobcu, v prípade ktorých preukázania by
bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné
preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého
rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho
prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny

poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom
konanípreskúmavanéhorozhodnutiaaleboopatreniaorgánuverejnejsprávyjehonepreskúmateľnosť,a
tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok
dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny
orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie

neodôvodní. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou
náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi.
Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z
odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto

náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo
vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie
nejasné alebo protirečivé.

57. Žalobca v žalobe namietal, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre

nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, keď rozhodnutie žalovaného považoval za nedostatočne
zdôvodnené vo vzťahu k akému porušeniu zákona došlo, na základe ktorých dôkazov sa mal žalobca
uvedeného dopustiť, prečo mu nebol priznaný nárok alebo právo na odpočítanie DPH, pričom v
rozhodnutiach nedostatočne vysvetlili ako žalovaný, tak i správca dane, akými úvahami sa riadili pri
hodnotení dôkazov na základe, ktorých zistili skutkový stav.

58. Správny súd vyhodnotil uvedenú námietku ako nedôvodnú. Z rozhodnutí oboch stupňov je zrejmé,
na základe akých dôkazov a akých úvah pri ich hodnotení dospeli konajúce orgány ku konkrétnym
skutkovým zisteniam a ako tieto právne hodnotili, a je zrejmé v napadnutom druhostupňovomrozhodnutí aj vysporiadanie sa žalovaného s odvolacími námietkami žalobcu. Samotná správnosť
alebo nesprávnosť skutkových a právnych záverov právnych orgánov nezakladá nepreskúmateľnosť ich
rozhodnutí.

59. Vo vzťahu k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci vo vzťahu k nepriznaniu práva na odpočet dane z pridanej hodnoty žalobcovi správny súd
poukazuje na skutočnosť, že platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:
a) dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),

b) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1
a 2 zákona o DPH),
c) daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z
tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH),
d) zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1

písm. a) zákona o DPH).
Splnenie vyššie uvedených podmienok však platiteľ dane musí byť schopný preukázať spôsobom,
aký predpokladá procesný predpis, teda v prípade uplatnenia odpočtu DPH Daňový poriadok,
komplementovaný právom Európskej únie. Rozsah a spôsob dokazovania je ustanovený v § 24
Daňového poriadku.

60. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu
obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to je odlišná
situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok

je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu, či zneužití
práva znáša dôkazné bremeno správca dane. Dôvod neuznania práva na odpočítanie DPH pre zneužitie
práva, ako aj pre daňový podvod vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH
sú splnené. Pritom zneužitie práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných skutočností,
ktorých skúmanie v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným testom. Teda

vyššie označené tri dôvody pre obmedzenie práva na odpočítanie DPH predpokladajú preukázanie
skutočností,ktorésúprijednotlivýchdôvodochodlišnéavzájomnesavylučujúce,avzásadejevylúčené,
aby mohol byť splnený ktorýkoľvek z uvedených troch dôvodov obmedzenia práva na odpočítanie DPH
súčasne s iným dôvodom.

61. K otázke rozloženia dôkazného bremena, a teda, či a v akom rozsahu dôkazné bremeno zaťažuje
daňový subjekt alebo správcu dane sa už v minulosti vyjadril Najvyšší súd SR napríklad v rozsudku
sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17.10.2017: „Preto v súvislosti s posudzovaním oprávnenosti uplatnenia
práva na odpočítanie DPH zo zdaniteľných obchodov na vstupe sa ako jeden z kľúčových problémov od
počiatku javí otázka rozloženia dôkazného bremena, teda posúdenie, ktoré skutočnosti významné pre

správne posúdenie práva uplatneného žalobcom ako daňovým subjektom preukazuje daňový subjekt a
kedy naopak dôkazné bremeno zaťažuje správcu dane. Túto otázku si musí správca dane vyriešiť už pri
prvých skutkových zisteniach, ktoré naznačujú, akú právnu daňovú normu pre posúdenie oprávnenosti
uplatnenia práva na odpočítanie DPH z preverovaných zdaniteľných obchodov správca dane chce ďalej
uplatniť.“

62. Pokiaľ ide o nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, správny súd pripomína, že v zmysle zákona o
DPHhmotnoprávnymipodmienkamipreodpočítaniedanesú(I)existenciazdaniteľnéhoplnenia,(II)jeho
dodaniezdaniteľnouosoboua(III)použitiedodanýchtovarovaslužiebdaňovýmsubjektomnaúčelyjeho
ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a

povinnosťsvojetvrdeniedokázať.PovinnosťtvrdiťspočívavsamotnomuplatneníprávanaodpočetDPH
a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu
dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však
musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach
daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež

doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane
musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené
daňovým subjektom (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa 07.02.2023).63. Dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre hmotnoprávnu podmienku pre odpočítanie
dane z pridanej hodnoty nepredstavuje. Rovnaký právny záver prijal Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky napríklad v rozsudku, sp. zn. 4Sfk/52/2021 zo dňa 15. novembra 2022, v ktorom sa vyjadril

k rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo, C-610/19, zo dňa 3. septembra 2020
nasledovne: „z rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotno-právnou podmienkou na uplatnenie práva na
odpočet dane je to, že tovar alebo služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a
uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť. ...Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť
len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že

hmotno-právne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo
zneužívajúcim spôsobom.“

64. Daňové orgány opakovane konštatovali, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane, nakoľko
nepreukázal dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre. Ako však vyplýva z vyššie uvedených
bodov odôvodnenia tohto rozsudku, hmotnoprávnou podmienkou odpočtu nie je stotožnenie skutočného

dodávateľa so subjektom uvedeným na faktúre, ale status dodávateľa, ktorý musí byť zdaniteľnou
osobou. Je preto možné konštatovať, že daňové orgány vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia
veci pri vyhodnocovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH.

65. Žalobca ďalej v podstate namietal, že pochybnosti vyjadrené správcom dane nie sú dostatočnej

intenzity na to, aby dôvodne spochybnili vierohodnosť dokladov predložených žalobcom pri uplatnení
odpočtu dane z pridanej hodnoty a v tejto súvislosti tak nedošlo k prenosu dôkazného bremena späť
na žalobcu.

66. Správca dane, ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach opakovane za sporné označili osobu

dodávateľa poskytnutých služieb. Hmotnoprávnou podmienkou viažucou sa na osobu dodávateľa je
jeho status - platiteľ dane. Status dodávateľa však nebol v konaní nijako spochybnený a spochybniť ho
nemohli zistenia prezentované správcom dane a žalovaným.

67. Správca dane a žalovaný (ktorý sa s jeho tvrdením stotožnil) opakovane poukazovali na tú

skutočnosť, že právny nástupca dodávateľa sídlil na fiktívnych sídlach a ich konateľom bol občan
Rumunskej republiky. Okolnosti ako fiktívne sídla a nezastihnuteľný konateľ možno pričítať na ťarchu
žalobcu s ohľadom na jeho obozretnosť pri výbere obchodného partnera. Obozretnosť žalobcu
je však potrebné skúmať v súvislosti s otázkou, či žalobca vedel alebo vedieť mohol o svojej
účasti na obchodnom reťazci poznačenom podvodným konaním a nie v súvislosti s preukazovaním

hmotnoprávnych podmienok. Odmietnutie odpočtu dane z pridanej hodnoty z dôvodu nesplnenia
hmotnoprávnych podmienok a z dôvodu účasti na podvodnom reťazci sú ale dva zásadne odlišné
dôvody, ktoré nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú (viď rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sfk/27/2022 zo dňa 28. apríla 2023, bod. 17.). Navyše,
v aktuálne súdenej právnej veci k vyššie zmieneným zmenám (právne nástupníctvo a s tým spojená

zmena konateľa) došlo až po realizácii deklarovaných obchodov. Ide teda o skutočnosti, ktoré sú
objektívne mimo dosah žalobcu. Bez významu tiež nie je ani skutočnosť, že pán A. B., ktorý bol v
predmetnom období konateľom dodávateľskej spoločnosti bol zastihnuteľný a potvrdil dodanie tovarov a
služieb žalobcovi, ako aj vystavenie jednotlivých faktúr, pričom jeho výpoveď sa zhodovala s výpoveďou
konateľa žalobcu.

68. Správca dane poukazoval aj na tú skutočnosť, že dôvodom záveru o nepreukázanosti dodania prác
deklarovaným dodávateľom pri faktúre, z ktorej nebol uznaný odpočet, mal byť záver správcu dane
odobrený žalovaným o „nízkej výpovednej hodnote“ výpovede bývalého konateľa spoločnosti IMKOTEX
SK Prešov, s.r.o., p. A. B. (ktorý potvrdil a podrobne popísal žalobcovi dodané stavebné práce). Správny

súd však z odôvodnenia rozhodnutí správcu dane a žalovaného nezistil označenie žiadnych skutočností
v príčinnej súvislosti, s ktorými prezentovali záver o zníženej dôkaznej sile tejto výpovede. Pričom za
takúskutočnosťvokolnostiachdanejveci niejemožnépovažovaťpoukaznanáslednýzánikdodávateľa
zlúčením viac ako rok a pol po posudzovanom zdaniteľnom obchode, nekontaktnosť jeho nástupcu či
nedostupnosť účtovnej evidencie spoločnosti a nemožnosť preverenia deklarovaných obchodov.

69. Správca dane poukazoval aj na tú skutočnosť, že deklarovaný dodávateľ nepredložil správcovi dane
jeho účtovné doklady. Jedná sa však o skutočnosť, ktorá netvorí obsah dôkazného bremena, ktoré je
povinný žalobca v rámci daňovej kontroly znášať a ktorá je objektívne mimo jeho dosah.70. Zároveň správca dane poukazoval aj na to, že deklarovaný dodávateľ nevedel označiť osoby
(brigádnikov), ktoré vykonavali fakturované stavebné práce. Z aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ

vyplýva, že nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že žalobca nevie preukázať, že ním
deklarovaní dodávatelia zabezpečili dodanie prostredníctvom subdodávateľských subjektov, respektíve
žežalobcanevietietosubjektystotožniť,kčomuvšakvedúzáverysprávcudaneajžalovanéhovsúdenej
veci. Z uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo vyplýva, že v prípade spochybnených
subdodávateľov v kontexte prejednávanej veci je možné nepriznať odpočítanie dane v prípade, kedy by

bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu o podvodnom konaní niektorého zo
subjektov zapojených do obchodného reťazca. Správca dane ani žalovaný týmto smerom neviedli svoje
úvahy pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane žalobcovi.

71. Za tohto stavu správny súd konštatuje, že správca dane doposiaľ neformuloval také relevantné
pochybnosti o formálnych či materiálnych podmienkach práva na odpočítanie dane, ktoré by bolo

možné považovať za dôvodné, a ktoré by dostatočným a presvedčivým spôsobom spochybňovali
splnenie materiálnych podmienok pre odpočet DPH žalobcom. Navyše je potrebné konštatovať, že
správca dane, pokiaľ ide o dodanie služieb podľa faktúry č. FV140028, sa obmedzil jedine na
konštatovanie dodávateľovej neschopnosti identifikovať osoby (brigádnikov), prostredníctvom ktorých
mal tam deklarované služby poskytnúť, čo je v zmysle vyššie citovaných záverov neprípustné.

72. Žalobca ďalej vytýkal správcovi dane trvanie vyrubovacieho konania v dĺžke takmer troch rokov,
z ktorého dôvodu je potrebné pri analogickej aplikácii príslušnej judikatúry k nedodržaniu jednoročnej
lehoty na vykonanie daňovej kontroly považovať rozhodnutie o vyrubení dane za nezákonné. S touto
argumentáciou sa správny súd nestotožňuje, keďže správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie dňa

17.12.2019, teda v lehote 15 dní od spísania poslednej zápisnice podľa § 19 Daňového poriadku (č.
102811960/2019 zo dňa 06.12.2019). Zároveň novelou Daňového poriadku č. 267/2017 Z. z. bola v § 68
ods. 5 Daňového poriadku upravená lehota na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní najneskôr
do troch mesiacov od uplynutia lehoty vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1. Uvedené doplnenie
zákonnej úpravy však na prípad žalobcu, vzhľadom na prechodné ustanovenie § 165g ods. 7 Daňového

poriadku, nedopadá.

73. Zároveň správny súd podotýka, že lehota na rozhodnutie vo vyrubovacom konaní je procesného
charakteru a aj v prípade jej nedodržania nie je možné vyvodiť, že by zaniklo právo vyrubiť daň, alebo,
že by malo byť ďalšie konanie zastavené (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžf/7/2015 zo

dňa 04.11.2015).

74. Aj keď s ohľadom na princíp právnej istoty je žiaduce, aby správne orgány dodržiavali zákonom
stanovené lehoty a v prípade ich absencie, aby rozhodli bez zbytočných prieťahov, ich porušenie samo
osebe nie je zásahom do práva na spravodlivý proces účastníka. Nedodržanie takýchto lehôt môže mať

v závislosti od situácie za následok konštatovanie prieťahov v konaní (sp. zn. I. ÚS 47/96, sp. zn. II.
ÚS 62/99, sp. zn. II. ÚS 14/01), avšak ani existencia prieťahov nezakladá nezákonnosť rozhodnutia
ako takého (sp. zn. II. ÚS 247/2018-12 zo dňa 10.05.2018). V aktuálne posudzovanej veci nejde o
konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ale o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu.
Pokiaľ mal žalobca v priebehu vyrubovacieho konania pocit, že dochádza k nezákonnej nečinnosti, resp.

prekročeniu zákonnej lehoty, mohol uplatniť príslušné právne kroky na odstránenie tejto nečinnosti.

75. Preto, aj keď by orgán verejnej správy v dôsledku omeškania s vydaním rozhodnutia porušil právo
účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nerobí takáto vada v postupe správneho
orgánu vydané rozhodnutie z tohto dôvodu nezákonným. Správny súd nemôže rozhodnutie daňového

orgánu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie len z dôvodu, že bolo vydané po uplynutí zákonom
stanovenej lehoty, pretože tento nedostatok (nemajúci za následok zánik práva na vyrubenie dane),
ktorý už nemožno inak odstrániť, nezbavuje orgán správy daní povinnosti ukončiť vyrubovacie konanie
vydaním rozhodnutia.

76. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru o dôvodnosti žalobných
námietok o nesprávnych skutkových zisteniach a právnych záveroch správnych orgánov v ich
rozhodnutiach o nesplnení podmienok pre odpočet DPH žalobcom.77. S poukazom na vyššie uvedené správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil v zmysle
ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), e) a f) SSP.

78. Vzhľadom na to, že rovnakými právnymi nedostatkami trpí aj rozhodnutie správcu dane, správny súd
zrušil taktiež aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, a to z rovnakých dôvodov s poukazom na
ustanovenie § 191 ods. 3 písm. a) SSP. Správny súd zároveň rozhodol, že vec sa vracia žalovanému
s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 4 SSP.

79. Správny súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr.
rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci J. K. proti F., rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de Hurk
proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS
209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na
každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia
na zásadnú a relevantnú námietku.

80. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

81. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného náležite ustáliť skutkový stav veci, a tento správne právne

posúdiť pri viazanosti správcu dane právnymi názormi správneho súdu formulovanými v tomto rozsudku
v zmysle § 191 ods. 6 SSP.

82. V súvislosti s ďalším postupom daňových orgánov v predmetnej veci správny súd zdôrazňuje,
že jeho závery bez ďalšieho neznamenajú, že žalobcovi musí byť priznané právo na odpočítanie

dane zo sporných obchodov. Je však úlohou správcu dane, aby buď relevantne spochybnil
splnenie hmotnoprávnych/materiálnych podmienok predmetného práva alebo (v prípade, kedy badá
neštandardnosti v deklarovanom zdaniteľnom obchode, respektíve obchodných vzťahoch medzi
dotknutými zdaniteľnými osobami a zároveň nie je možné dostatočne dôkladne a jednoznačne
spochybniť naplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH), aby preukázal žalobcovi spáchanie

daňového podvodu či jeho vedomú účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.
Uvedené vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, napríklad v rozsudku v prípade Optigen,
spojené veci C-354/03, C-355/03, C-484/03. V takýchto situáciách správca dane a žalovaný aplikuje
takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z
rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04).

83. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú
náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, voči žalovanému. O výške priznaných
trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
(§ 175 ods. 2 SSP).

84. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno

odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej
sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že
sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred správnym súdom.