Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 3, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7223010287
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margaréta Jurková Žoldáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7223010287.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej
a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a Ing. JUDr. Milana Husťáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 3.
októbra 2024, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa §
207 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 18.10.2023
sp. zn. K2-5T/12/2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. zamieta odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Mestského súdu Košice zo dňa 18. októbra 2023 sp. zn. K2-5T/12/2023 bol obžalovaný A.
B., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B., C. D. XXXX/XXX, korešpondenčná adresa B., E. X, uznaný za
vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

v Košiciach a inde si neplnil pravidelne vyživovaciu povinnosť k svojmu synovi mal. F., nar. XX.XX.XXXX,
hoci táto mu vyplýva zo Zákona o rodine a výška ktorej bola určená na základe rozsudku Okresného
súduKošiceIIsp.zn.19P/25/2020zodňa16.04.2021vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvKošiciach
sp. zn. 7CoP/63/2022 zo dňa 28.10.2022 prispievať sumou vo výške 200,00 € mesačne, a tak dlhuje za
obdobie od 24.05.2021 do októbra 2023 vrátane do rúk matky dieťaťa G. F. sumu vo výške 5.845,15 €.

Za to bol obžalovanému podľa § 207 ods. 1, § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uložený trest
odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody sa podmienečne odložil
na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. súd uložil obžalovanému povinnosť v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia zaplatiť do rúk G. F., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom H. XXX/XXX, B. dlžné výživné vo
výške 5.845,15 eur.

V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný A. B., ktoré
prostredníctvom svojej obhajkyne písomne odôvodnil takto:

Obžalovaný uviedol, že trvá na dôvodoch odvolania a opätovne zdôraznil, že odvolanie podáva proti
rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 18.10.2023 v celom rozsahu vo všetkých výrokoch čo do
samotnej viny, výšky trestu ako aj voči samotnému trestnému konaniu.

V konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, ktoré sa týkalo posúdenia otázok platobnej schopnosti

obžalovaného. Zároveň v konaní bolo vykonané dokazovanie, ktoré sa týkalo jeho prispievania na výživu
maloletého F. B..Už v prípravnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-463/ZA-KE-2022 pred Okresným riaditeľstvom PZ
Košice, Obvodné oddelenie PZ Košice - Západ obžalovaný navrhol zastavenie trestného stíhania

vedeného pod ČVS: ORP-463/ZA-KE-2022 podľa ustanovenia § 215 ods. 1 Tr. zák. Na uvedené
poukázal aj pred samotným súdom vo veci samej.

Obžalovaný uviedol, že poverený príslušník PZ ani samotný súd vôbec nereflektoval skutkový stav.
Dieťa sa od rozchodu rodičov zdržiavalo pravidelne s otcom a s matkou trávilo spoločné chvíle iba v

čase určených súdom, resp. keď to matke vyhovovalo. V konaní nebola sporným ani tá skutočnosť, že
maloletý od augusta 2019 do obdobia novembra 2020 býval s otcom, ktorý sa o maloletého riadne staral.
Matka v uvedenom období trávila s maloletým spoločné chvíle iba sporadicky. Na výživu maloletého
neprispievala ani v minimálnom rozsahu. Od obdobia novembra 2020 do 16.04.2021 bol v striedavej
starostlivosti obidvoch rodičov, pričom výdavky znášal najmä otec.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako aj v súhrne obžalovaný už
v prípravnom konaní uviedol, že treba dospieť k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky skutkovej
podstaty trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., v zmysle ktorého sa
tohto trestného činu dopustí ten, čo aj z nedbanlivosti po dobu najmenej dva mesiace v období dvoch
rokov neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného.

Pri posudzovaní otázky trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného za neplnenie vyživovacej
povinnosti bolo potrebné skúmať z akých subjektívnych, resp. objektívnych príčin obžalovaný výživné
neplatil.

Podľa obžalovaného možno z vykonaného dokazovania vyvodiť jednoznačný záver, že bola preukázaná
jeho vyživovacia povinnosť k mal. F. B., ktorú si aj plní.

V zmysle § 7 ods. 1 Tr. por. sú orgány činné v trestnom konaní a súd oprávnení samostatne
posudzovať predbežnú otázku ohľadom zavineného neplnenia vyživovacej povinnosti k deťom a nie sú

viazaní prípadným rozhodnutím civilného súdu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Tz 67/77,
publikované v zbierke pod č. R 32/1979, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Tdo 16/2012).

Podľa obžalovaného bolo v konaní preukázané dôkazmi, a to potvrdením o mzde, že jeho príjem
je na minimálnej úrovni, vo výške 40 eur. Z výpovede matky maloletého v konaní vyplynulo, a to

aj priamo na pojednávaní dňa 17.05.2023, že aj napriek tomu, že si obžalovaný súdom uloženú
povinnosť platiť výživné k rukám matky za rozhodné obdobie neplnil, na výžive maloletého sa podieľa
riadne podľa svojich možností a schopností. Vzhľadom na súdom určený model striedavej starostlivosti,
obžalovaný na pravidelných bázach maloletého preberá od matky a model striedavej starostlivosti
funguje. Obžalovaný uviedol, že v čase, keď u neho maloletý F. je, poskytuje mu plnú starostlivosť

vzhľadom na túto zákonom danú povinnosť. Uvedené potvrdila aj matka, že maloletý má zabezpečené
všetky potreby.

Obžalovaný poukázal na svoju výpoveď v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, kedy uviedol,
že F. má vlastnú detskú izbu, kde má svoje hračky, navštevuje rôzne mimoškolské aktivity, najmä

plávanie, na ktoré ho otec vozí a zároveň hradí všetky potreby spojené s krúžkami. Z výpovede jasne
vyplýva, že tieto aktivity hradí výhradne obžalovaný. Zároveň vyplynulo aj z výpovede matky, že podľa
jej vedomostí F. nič u otca nechýba. Obžalovaný uviedol, že hradí všetky potreby v podobe stravovania,
oblečenia ako aj nákupu pomôcok na športovanie a iných aktivít. S obžalovaným trávi maloletý F. čas
rád a má k nemu dobrý vzťah. Toto tvrdenie svojou výpoveďou potvrdila aj samotná matka.

Podľa obžalovaného nie je preto potrebné, aby každý z rodičov prispieval na dieťa finančne, pretože
povinnosť vyživovať nespočíva iba v poskytovaní peňažných plnení, spočíva tiež v povinnosti vyživovať
v naturálnej forme, teda vo faktickej starostlivosti o dieťa poskytovaním mu pomoci a podpory v oblasti
fyzickej, duševnej, sociálnej, a to formou poskytovania mu stravy, ošatenia, hygieny, bývania a iných

prostriedkov potrebných na jeho všestranný vývin (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 11 Tz 9/8,
publikované v zbierke pod č. R 26/1982).Z výpovede matky a obžalovaného vyplynulo, že na úhradách za ZRPŠ sa podieľali spoločne. Vo svojej
výpovedí uviedla, že nemôže povedať, že otec by zanedbával výživu maloletého F.. Podľa jej názoru
sa o neho stará dobre, keď maloletý u neho trávi čas. Obžalovaný ďalej poukázal na výpoveď matky

maloletého, ktorá k výživnému uviedla, len to, že toto by využila ako plnenie len nad rámec základnej
vyživovacej povinnosti, napríklad tak, že by šli s maloletým na dovolenku alebo výlet. Z jej výpovede,
ako aj z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní teda vyplynulo, že obžalovaný si k maloletému
plní vyživovaciu povinnosť, a to aj nad rámec základnej povinnosti danej zákonom.

Obžalovaný uviedol, že bolo preukázané, že nijako sa nezbavil možnosti a schopnosti výživné platiť bez
dôležitého dôvodu a na výžive maloletého sa podieľal. Majetkové pomery obžalovaného sú však také,
že mu neumožňujú napriek skutočnosti, že prácu má, plniť výživné matke určené rozsudkom Okresného
súdu Košice II sp. zn. 19P/25/2020. Podľa názoru obžalovaného tu ani neboli dôvody na stanovenie
vyživovacej povinnosti, ktorá bola stanovená rozsudkom civilného súdu. Civilný súd pri stanovení
vyživovacej povinnosti vo vzťahu k obžalovanému vychádzal zo zjavne nepodložených podkladov aj

napriek tomu, že určil model striedavej starostlivosti vo vzťahu k maloletému, kde zaužívaným pravidlom
je, že výživné sa neurčuje. Matka sa tak dostala do zjavne zvýhodnenej pozície, čo sa odzrkadľuje aj v
tomto trestnom konaní. Aj napriek tomu, že povaha rodičovských práv a povinností má byť vyvážená,
matkine oprávnenia zjavne nekorešpondujú s oprávneniami obžalovaného.

Obžalovaný ďalej uviedol, že aj napriek tomu, že sa riadne na výžive a mravnej výchove maloletého
podieľa, matka je oprávnená nad rozsah jej zákonných oprávnení, tlačiť ho do tiesňovej situácie, a to
vymáhaním výživného, ktoré zjavne nekorešponduje so skutkovým stavom, keďže potreby maloletého
F. sú plne pokryté, čo v podstate aj sama vo svojej výpovedi uviedla.

V uvedenej veci obžalovaný poukázal na ten fakt, že už na hlavnom pojednávaní uviedol, že trpí
Aspergerovou poruchou, ktorá sa prejavuje v jeho sociálnych vzťahoch a vo vnímaní vonkajšieho sveta.
Táto porucha má aj vplyv na vnímanie obžalovaného vo vzťahu k vyživovacej povinnosti obžalovaného.
Podľa lekárskej správy zo dňa 22.11.2023 bolo uvedené, že nechápe správanie svojej expartnerky,
ktorá ho veľmi nespravodlivo obviňuje a on je presvedčený, že sa o syna stará príkladne, snaží sa mu

zabezpečiťvšetkypotrebyadopriaťvšetko,čoF.potrebuje.Nerozumieprečotopartnerkanezohľadňuje.
Podľa jeho presvedčenia je jeho podiel na výžive maloletého ďaleko vyšší, nevie pochopiť, že súd
nezohľadňuje jeho nadmernú starostlivosť.

Na tomto mieste je nevyhnutné pripomenúť, že z hľadiska trestného práva nestačí, aby nastal zákonom

predpokladaný následok v podobe neplnenia si vyživovacej povinnosti. Je kľúčové, aby páchateľ takýto
následok aj zavinil, hoci len z nedbanlivosti. Z vykonaného dokazovania je podľa obžalovaného jasné, že
k následku v podobe zanedbania povinnej výživy nedošlo, pretože si túto riadne plní. Uvedené potvrdila
aj poškodená.

Záverom obžalovaný uviedol, že nie je daná subjektívna stránka trestného činu, a to ani v
nedbanlivostnejforme,apretomázato,ževedenétrestnéstíhanievočiobžalovanémutrebaobligatórne
zastaviť z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.

Zo základných zásad trestného konania, konkrétne zo zásady prezumpcie neviny upravenej v § 2 ods. 4

Tr. por., vyplýva inter alia, že obvinenému musí byť vina preukázaná, pričom odsudzujúci rozsudok môže
byť vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obvineného, a v prípade, ak
vina obvineného nie je preukázaná, musí byť obvinený spod obžaloby oslobodený. V kontradiktórnom a
spravodlivom súdnom procese pritom takéto dôkazné bremeno nepochybne spočíva na prokurátorovi.
Z dôvodu existencie dvoch protichodných skupín dôkazov je na mieste aplikovať zásadu in dubio pro

reo, nakoľko vina obžalovaného nebola preukázaná.

Obhajoba navrhla, aby Krajský súd v Košiciach oslobodil obžalovaného spod podanej obžaloby v zmysle
§ 285 písm. a/ Tr. por., nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný trestne
stíhaný.

Na podklade odvolania obžalovaného krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu,
a to prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., je napadnutý rozsudok výsledkom

konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám,
ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (I.ÚS 141/04),
podľa ktorej rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu tvoria jeden celok, a preto krajský súd

poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a závery mestského súdu.

Mestský súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku vykonal na hlavnom pojednávaní všetky
potrebné dôkazy majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade
sustanovením§2ods.12Tr.por.,tedanazákladevnútornéhopresvedčeniazaloženéhonastarostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu v potrebnom a dostatočnom rozsahu, jednotlivo ako aj v ich

súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam. Skutkové zistenia mestského súdu tak,
ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku sú správne, pretože zodpovedajú výsledkom vykonaného
dokazovania na hlavnom pojednávaní. Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné
odôvodnenie napadnutého rozsudku aj vo vzťahu k výroku o treste a so závermi mestského súdu sa
v plnom rozsahu stotožňuje.

Mestský súd na hlavnom pojednávaní vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie. Na hlavnom
pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne G. F. a oboznámil všetky
potrebné listinné dôkazy, ktoré priebeh skutkového deja objektivizujú, a to rodný list maloletého,
rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 19P/25/2020 zo dňa 16.04.2021, odvolanie voči tomuto

rozsudku zo dňa 08.06.2021, vyjadrenie zo dňa 12.05.2022, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 7CoP/63/2022 zo dňa 28.10.2022, elektronický dokument, z ktorého vyplýva, že dňa 24.01.2023 bolo
podané dovolanie voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP/63/2022 zo dňa 28.10.2022,
potvrdenie Základnej školy C. XX, B., správa Sociálnej poisťovne, výplatné pásky obžalovaného,
ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie

obdobie rok 2021, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 29.03.2022, správa Krajského
riaditeľstva PZ Košice, Krajský dopravný inšpektorát zo dňa 01.04.2022, správa Okresného úradu
Košice, katastrálny odbor zo dňa 31.03.2022, výpisy z Obchodného registra, lekárska správa zo dňa
22.09.2022 o zdravotnom stave maloletého, listinné dôkazy týkajúce sa výdavkov na výživu maloletého,
správa Miestneho úradu Mestskej časti Košice - Západ o povesti obžalovaného, pracovný posudok

obžalovaného zo dňa 30.04.2022, výpis z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR a odpis registra
trestov obžalovaného. Vykonaným dokazovaním bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že
obžalovaný sa dopustil konania, ktoré mu je kladené za vinu.

Mestský súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne

skutkové zistenia. Vzhľadom k vyššie uvedenému krajský súd v otázke skutkových zistení odkazuje
na veľmi podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu
aj stotožnil. Zistené skutkové okolnosti považuje krajský súd za správne. Mestský súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých vychádzal pri ustálení skutkového
stavu, a preto krajský súd na rozhodnutie prvostupňového súdu odkazuje. Z rozhodnutia jasne vyplýva

akými úvahami sa prvostupňový súd pri hodnotení vykonaných dôkazov spravoval, a zároveň dokázané
skutočnosti posudzoval podľa príslušných zákonných ustanovení.

Krajský súd konštatuje, že konanie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu prvostupňového súdu bolo
vykonané zákonným spôsobom a jednotlivé dôkazy boli zaobstarané v takom rozsahu, ktorý odôvodňuje

záver o vine obžalovaného. Mestský súd sa taktiež vysporiadal s dôkazmi ako aj s ďalšími návrhmi
procesných strán a s obhajobou obžalovaného.

Prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto najmenej dva mesiace
v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať

iného. Pri predmetnom trestnom čine je potrebné zdôrazniť, že primárnym cieľom je dosiahnuť stav,
kedy maloleté dieťa dostane od páchateľa svoje zákonné výživné.Po dôkladnom preštudovaní spisového materiálu dospel krajský súd k záveru, že skutok tak, ako je
uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia sa stal, napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. a skutku sa dopustil obžalovaný.

Vykonané dokazovanie vo svojom súhrne odôvodňuje záver, že zavinenie obžalovaného na spáchaní
skutku je bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázané.

Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nemá odpovedať na všetky argumenty uvedené
v opravnom prostriedku, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie o odvolaní významné, a zároveň

zostali spornými, príp. sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia prvostupňového súdu, ktoré
sa preskúmava v rámci konania pred odvolacím súdom. V podanom odvolaní neboli uvedené žiadne
skutočnosti, s ktorými sa mestský súd vo svojom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal.

Obžalovaný uviedol, že už na hlavnom pojednávaní pred prvostupňovým súdom poukázal na
skutočnosť, že trpí Aspergerovým syndrómom. Obžalovaný pripojil k podanému odvolaniu aj dôkaz,

a to lekársku správu zo dňa 22.11.2023 vypracovanú I. C. J.. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na
zápisnicu z hlavného pojednávania zo dňa 18.10.2023, kedy mestský súd uznesením podľa § 277 ods.
3 Tr. por. odmietol návrh obhajkyne obžalovaného na vykonanie dôkazu prečítaním správy o výsledku
psychologického vyšetrenia obžalovaného. Krajský súd sa stotožňuje so závermi mestského súdu,
a teda, že uvedené nemá pre výsledok vedeného trestného konania žiadnu relevanciu.

Vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich
a na seba nadväzujúcich dôkazov, ktoré vylučujú prijatie záveru o nevine obžalovaného.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe

a v rámci svojej obhajoby uviedol, že vyživovaciu povinnosť, tak ako je uvedené v obžalobe neplní
z dôvodu, že všetky výdavky na maloletého, a to aj nad rámec základných potrieb hradí a maloletý
bol zverený do striedavej starostlivosti. Obžalovaný v konaní pred prvostupňovým súdom, ako aj v
podanom odvolaní poukázal aj na svoj príjem, ktorý bol podľa obhajoby v konaní preukázaný dôkazmi
a jeho výška je 40,- eur. Aj napriek uvedenému je obžalovaný zo spáchania prečinu zanedbania povinnej

výživy bez vážnejších pochybností usvedčovaný skutočnosťami zistenými z výpovede obžalovaného,
výpovede matky maloletého a listinnými dôkazmi.

Obžalovaný má nepochybne ako otec zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Správne
vyhodnotil mestský súd rozsah výživného ako samostatnú predbežnú otázku v zmysle § 7 ods. 1 Tr. por.,

ktorú posúdil nezávisle od rozhodnutia civilného súdu. Po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov
apozohľadnenípožiadavky,abymalmaloletýzabezpečenúrovnakúživotnúúroveňakomáobžalovaný,
aj napriek tomu, že je v danom čase v starostlivosti matky, bolo nevyhnutné pre účely trestného konania
taktiež stanoviť výšku výživného v sume 200,00 eur mesačne k rukám matky. Táto výška zodpovedá
oprávneným potrebám maloletého, ako aj schopnostiam a možnostiam obžalovaného.

Vo vzťahu k výške príjmu obžalovaného je aj krajský súd toho názoru, že skutočný príjem obžalovaného
musí byť vzhľadom aj na jeho vlastné potreby vyšší ako ho uvádzal, a preto je nevyhnutné vychádzať
z domnienky o príjme obžalovaného v zmysle § 63 Zákona o rodine. Hmotnoprávna úprava nevylučuje
pri vyživovacej povinnosti rodičov k deťom povinnosť jedného z rodičov prispievať na výživu maloletého

dieťaťa aj počas toho, ako je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti. V porovnaní
s príjmami matky maloletého pretrvávajú medzi príjmami oboch rodičov maloletého rozdiely, pričom
schopnosti a možnosti prispievať na výživu maloletého sú na strane obžalovaného v porovnaní s matkou
maloletého dieťaťa väčšie. Vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu a rozdielne životné úrovne rodičov
maloletého dieťaťa je nevyhnutné dbať na zachovanie rovnakej životnej úrovne maloletého bez ohľadu

na to, u ktorého rodiča je v danom čase maloletý. Aj z výpovedí obžalovaného je zrejmý vyšší
štandard, ktorý poskytuje maloletému, a to aj vo forme regenerácie prostredníctvom dovoleniek pri
mori, v horách, výletov v rekreačných oblastiach a ako aj umožnenia vykonávania iných športov ako je
lyžovanie a bicyklovanie. Krajský súd na podklade vykonaných dôkazov taktiež vyhodnotil, že na strane
obžalovaného je životná úroveň vyššia, a preto je nevyhnutnou a žiadúcou povinnosťou obžalovaného

prispievať na výživu maloletého sumou 200,00 eur k rukám matky.

Mestský súd správne ustálil obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti obžalovaným, ako aj dlžné
výživné vo výške 5.845,15 eur. Obžalovaný aj napriek jeho vyšším schopnostiam a možnostiam,neprispievalfinančneaaninaturálne,atedaneplnilsvojuvyživovaciupovinnosť,pričomsámobžalovaný
v konaní uviedol, že veci maloletého, ktoré mu kupuje obžalovaný využíva maloletý len v čase keď je
v starostlivosti otca. Po preskúmaní dôkazov predložených obžalovaným je aj krajský súd názoru, že

predloženépokladničnéblokyapotvrdeniasvedčianajmäokúpevecíurčenýchprešportavšakvobdobí
pred 24.05.2021.

Na základe uvedeného krajský súd konštatuje, že v období neplnenia vyživovacej povinnosti sa
u obžalovaného jednalo o zavinené neplnenie vyživovacej povinnosti. Obžalovaný si je vedomý tej

skutočnosti, že je otcom maloletého F. ako aj vyživovacej povinnosti k nemu, ktorú je na základe
vykonaného dokazovania schopný plniť aj počas trvania striedavej osobnej starostlivosti. Okrem
vyživovacej povinnosti vyplývajúcej zo Zákona o rodine bolo rozsudkom Okresného súdu Košice II
sp. zn. 19P/25/2020 zo dňa 16.04.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
7CoP/63/2022zodňa28.10.2022rozhodnutéozverenímaloletéhoF.dostriedavejosobnejstarostlivosti
a obžalovaný bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého mesačným výživným vo výške

200,00 eur. Aj napriek zavineniu vo forme nedbanlivosti sa obžalovaný mal správať tak, aby zabezpečil
a uhradil tieto finančné prostriedky k rukám matky, a teda, aby riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť,
ktorá bola podľa krajského súdu v schopnostiach a možnostiach obžalovaného.

Po vykonaní relevantných dôkazov a ustálení skutkového stavu, mestský súd správne kvalifikoval

protiprávne konanie obžalovaného ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.
nakoľko obžalovaný najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať
iného.

Pri určovaní druhu a výmery trestu sa mestský súd správne a zákonne riadil základnými zásadami

uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zák. a prihliadol na všetky konkrétne okolnosti spojené so
spôsobom spáchania trestného činu, jeho následkom, zavinením vo forme nedbanlivosti, poľahčujúcimi
a priťažujúcimi okolnosťami, zistenými pomermi obžalovaného a možnosťou jeho nápravy, a zároveň
vykonal vo vzťahu k výroku o treste dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie a vyvodil správne
právne závery.

Krajský súd zdôrazňuje účel trestu, vyplývajúci z § 34 ods.1 Tr. zák., a to ochranu spoločnosti pred
obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život, a zároveň má trest odradiť iných od páchania trestných činov a má
vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa trestného činu spoločnosťou.

Obžalovaný nemá v odpise registra trestov doposiaľ žiaden záznam.

Mestský súd nepochybil ani pri ustálení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle § 36 a § 37
Tr. zák. Správne a v súlade so zákonom mestský súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť skutočnosť,

že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. V zmysle § 38 ods.2 Tr. zák. súd pri
ukladaní druhu a výmery trestu prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností. Mestský súd správne ustálil prevažujúci pomer jednej poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36
písm. j/ Tr. zák. a žiadnej priťažujúcej okolnosti, a preto trest odňatia slobody sa obžalovanému ukladal
v rámci ustanovenej trestnej sadzby, ktorej horná hranica sa znížila o jednu tretinu.

Za dôvodné považuje krajský súd aj rozhodnutie o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia
slobody a uloženie skúšobnej doby v trvaní 12 mesiacov podľa § 49 ods.1 písm. a/, § 50 ods.1 Tr. zák.
a uloženie povinnosti obžalovanému v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia
slobody zaplatiť do rúk G. F. dlžné výživné vo výške 5.845,15 eur. Vzhľadom na osobu obžalovaného

ako aj na okolnosti prípadu mal krajský súd za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu
obžalovaného nepodmienečný výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Mestským súdom uložený trest považuje krajský súd za zákonný a spravodlivý, zodpovedajúci
základným zásadám pre určovanie druhu a výmery trestu, pričom uložený podmienečný trest odňatia

slobody je spôsobilý naplniť samotný účel trestu sledovaný Trestným zákonom, a zároveň zodpovedá
pomerom obžalovaného a je primeraný aj z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie.Uložený podmienečný trest odňatia slobody, ako aj hrozba jeho výkonu, v prípade ak obžalovaný
nepovedie riadny život počas skúšobnej doby alebo nesplní súdom uloženú povinnosť uhradiť
zameškané výživné vo výške 5.845,15 eur, bude viesť k tomu, aby do budúcna riadne plnil

vyživovaciu povinnosť voči maloletému F. B.. Podmienečný trest odňatia slobody tak zvyšuje motiváciu
obžalovaného, aby tento vynaložil všetko úsilie k úhrade dlžného výživného na svoje maloleté dieťa už aj
v stanovenej skúšobnej dobe. Výchovný podmienečný trest je tak poslednou možnosťou obžalovaného
viesť riadny život ako uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, kedy by nemal možnosť
vzhľadom na pracovné možnosti vo výkone trestu odňatia slobody platiť bežné výživné vo výške

stanovenej rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 19P/25/2020 zo dňa 16.04.2021 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP/63/2022 zo dňa 28.10.2022.

Preto krajský súd nezistiac žiadne pochybenia mestského súdu rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia a odvolanie obžalovaného ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr.
por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.