Uznesenie – Rodina a mládež ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/120/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120010237
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2120010237.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr. Martina
Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej v trestnej veci proti obžalovaným: A. A., nar. XX.XX.XXXX, pre
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 06.06.2024, č. k.
4T/7/2020-528, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25.03.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa vec vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 06.06.2024, č. k. 4T/7/2020-528 uznal obžalovaného A. A.
za vinného, že

od presne nezisteného obdobia, minimálne však od 13.03.2018 až do 15.07.2019 v meste B., v dome na
C. D. E. XXX/XX, sa voči svojej vtedajšej družke F. G., s ktorou žil v spoločnej domácnosti, opakovane
dopúšťal fyzického a psychického násilia tým spôsobom, že ju opakovane minimálne viackrát do týždňa
fyzicky napádal udieraním minimálne otvorenou dlaňou do oblasti hlavy, kopaním do rôznych častí tela,
zhadzovaním na zem, vyvolával hádky, vulgárne jej nadával, podozrieval ju z promiskuitného správania,
vyhrážal sa jej minimálne zabitím jej mačiek a taktiež v nej vzbudzoval strach, čo vyvrcholilo až dňa

15.07.2019 približne medzi 19.30 hod. a 20.00 hod., kedy jej začal vulgárne nadávať, následne k nej
pristúpilazačaljuotvorenoudlaňoupravejrukyopakovaneudieraťdooblastitváreahlavy,pravounohou
ju opakovane kopal do oblasti ľavého boku a hrudníka, pričom jej stále vulgárne nadával a vyhrážal sa
jej, že ju dopichá vidlicou na mäso, ktorú držal v ľavej ruke a ktorou ju poškriabal na ľavom stehne, na
základe čoho menovaná následne odišla z domu, čím F. G., bytom B., spôsoboval fyzické a psychické
utrpenie, a svojim fyzickým útokom zo dňa 15.07.2019 jej spôsobil zlomeninu ôsmeho rebra vľavo a

pomliaždenie tváre vľavo s dobou liečenia v trvaní 4 týždňov,
napriek tomu, že bol uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 34Pp/321/2016 zo dňa 15.12.2016
podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uloženého rozsudkom Okresného súdu
Trnava č.k. 2T/14/2014 zo dňa 25.3.2014, právoplatným dňa 25.3.2014, za zločin týranie blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), d) Trestného zákona, za ktorý mu bol
uložený nepodmienečný trest vo výmere 56 mesiacov so zaradením do ÚVTOS s minimálnym stupňom

stráženia, so skúšobnou dobou pri podmienečnom prepustení dňa 15.12.2016 v trvaní v trvaní 3 roky,
teda
blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním,
vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické
zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch z
výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený,

čím spáchalzločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného
zákona.
Za to bol odsúdený podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného

zákona, § 37 písm. h) Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 9 (deväť) rokov a 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka,

IČO: 35 937 874, adresa na doručovanie: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Ondavská 3, 825 21
Bratislava , škodu vo výške 86,48 €.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, a to prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa
16.06.2024 proti všetkým výrokom ako aj proti konaniu, ktoré mu predchádzalo. Obžalovaný odvolanie
odôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 12.08.2024 nasledovne (skrátene):
2.1. Obžalovaný od začiatku súdneho konania navrhuje, aby súd vykonal dôkazy: výsluch znalcov:

PhDr. Zuzana Bieliková, MUDr. Daniela Martišová, MUDr. Alexander Köröcz, PhD., zabezpečiť listinné
dôkazy: lekárske správy preukazujúce liečbu poškodenej v psychiatrickej nemocnici spolu so správami
preukazujúcimi jej duševné poruchy a choroby, výpis registra trestov poškodenej, vykonať znalecké
dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie za účelom zistenia duševného stavu poškodenej a jej
schopnosti vnímať realitu a reprodukovať spomienky, návrh na vykonanie dôkazu - rekonštrukciu na

mieste (teda v rodinnom dome na ulici D. XXX/XX, B.). Na uvedených návrhoch zotrval, okresný súd
ich však nevykonal.
2.2. Z vykonaného dokazovania žiadnym spôsobom nevyplýva a dokonca žiaden právne relevantný
dôkaz ani okrajovo nenaznačuje, že k údajnému týraniu malo dochádzať už od februára 2018. Dokonca
aj samotná poškodená vo svojej výpovedi uvádza, že k nezhodám medzi poškodenou a obvineným

začalo dochádzať až potom, keď obvinený stratil prácu, čiže najskôr koncom marca roku 2019. Ani tu
však nemôžeme hovoriť o týraní, ale maximálne o akomsi častejšom výskyte hádok.
2.3. Aj samotná poškodená sa vo svojej výpovedi, ktorej priebeh bol dokonca aj zaznamenaný na
videozáznam, vyjadrila, že v dobe kým mal obvinený (A. A.) zamestnanie, ich spolunažívanie bolo v
rámci zaužívaných spoločenských konvencií a nevymykalo sa štandardnému spoločnému životu dvoch

partnerov.
2.4. Poškodená vo svojej výpovedi neudáva, že už dňa 07.03.2019 sa začal správať obvinený k nej
takým spôsobom, že by bolo možné uvažovať o údajnom týraní, poškodená len udáva, že toto bol ten
moment, od ktorého ich vzťah začal upadať. Poškodená sa nikdy vo svojej výpovedi nevyjadrila presne,
od ktorého dátumu malo k údajnému týraniu dochádzať.

2.5.Obvinenýpopieraakékoľvekfyzickénásilie,ktoréhosamaldopúšťaťnapoškodenej.Niejepravdou,
že dňa 15.07.2019 poškodenú kopal v kresle, čím jej mal spôsobiť zlomeninu rebra a pomliaždenie tváre.
2.6. Obvinený zotrváva na fakte, že skutok dňa 15.07.2019 sa nemohol stať tak, ako ho opisuje
poškodená. Za týmto účelom obvinený navrhuje ako dôkaz vykonať rekonštrukciu na mieste (teda v
rodinnom dome na ulici D. XXX/XX, B.), a to za účelom preukázania, či k zraneniam poškodenej mohlo

dôjsť spôsobom opísaným samotnou poškodenou.
2.7. Poškodená nevyhľadala lekársku starostlivosť bezodkladne, ale až po príchode do obce B., kam ako
sama uvádza, musela ísť asi hodinu peši. Obvinený je toho názoru, že poškodená predmetné zranenia
utrpela práve počas tohto presunu, keď ju mohol ktokoľvek prepadnúť a spôsobiť jej tangované zranenia.
2.8. Medzi poškodenou a obvineným dochádzalo k hádkam, partnerské hádky, kde si obe strany hovoria

a presadzujú svoje zámery a názory v žiadnom prípade nemožno považovať za týranie.
2.9. Je priam nepochopiteľné, prečo súd odignoroval vyjadrenie A. H. I. z psychiatrickej ambulancie,
Nemocničná, a.s. zo dňa 30.05.2024, v ktorom sa jasne konštatuje, že poškodená F. G. vykonáva
ochrannú ambulantnú liečbu od 06/2015, trpí kognitívnym deficitom stredne ťažkého stupňa s
pridruženými poruchami správania a psychiky, zapríčinené užívaním alkoholu. Zistené poruchy

spôsobujú, že je u poškodenej zníženie kognitívnych funkcií, vrátane pamäťových schopností vybavovať
si spomienky, oslabená je jej krátkodobá pamäť ako aj oddialená reprodukcia pamäťových stôp.
2.10.SúdsavkonaníuspokojilsoznaleckýmposudkomMUDr.Bielikovejč.44/2019.Vtomtoposudkuje
niekoľko nesprávnych záverov, ktoré však súd odmietol v konaní odstrániť. Podľa znaleckého posudku,
v čase vykonania znaleckého posudku sa poškodená nemala podrobovať žiadnemu liečeniu, čo je v

príkrom rozpore so stanoviskom A. I., podľa ktorej liečbu podstupuje od roku 2015 nepretržite. Rovnako
tak znalkyňa vychádzala z nesprávneho záveru, že alkoholizmus u poškodenej sa neprejavuje. Podľa
ošetrujúcej lekárky A. I., práve alkoholizmus, ktorý je u poškodenej detegovaný a klinicky zistený
minimálne od roku 2015, spôsobuje poruchy správania poškodenej, jej agresivitu, zníženie kognitívnychfunkcií, vrátane pamäťových schopností vybavovať si spomienky, oslabená je jej krátkodobá pamäť ako
aj oddialená reprodukcia pamäťových stôp.
2.11. Pokiaľ si pozrieme jednotlivé charakteristiky týranej ženy a porovnáme ich s charakteristikou

poškodenej na základe vykonaného dokazovania, je zrejmé, že poškodená z role týranej ženy úplne
vypadáva a to minimálne v období pred marcom 2019. Tam, kde dochádza k striedaniu presadzovania
svojich záujmov, resp. útokov v akejkoľvek podobe je domáce násilie z podstaty veci vylúčené.
Dominantný postoj poškodenej voči obvinenému preukazuje pravý opak toho, čo tvrdí poškodená.
Takéto konanie poškodenej je v rozpore s extrémnou snahou obete vyhovieť tyranovi a zároveň je

prejavom presadzovania si vlastných záujmov, čo opätovne diskvalifikuje poškodenú z role týranej ženy.
V rozpore s charakteristikou týranej ženy sú aj pravidelné, často sa opakujúce agresívne správanie
poškodenej voči obžalovanému, ktoré potvrdili svedkovia A. J., K. L..
2.12. Je preto zrejmé, že v tomto konkrétnom prípade sa nejednalo a nejedná o týranie, ale o
problematické spolužitie plné alkoholu, v ktorom boli nespokojné obidve strany. Ako partneri nevedeli
spoločne hospodáriť, nevedeli sa dohodnúť na základných princípoch a pravidlách fungovania vzťahu.

A práve z tohto všetkého vyplynuli medzi nimi nezhody, ktoré, ako uvádza aj samotná poškodená,
prerástlidovzájomnýchhádok.Poškodenáobvinenémuopakovanevyčítalajehoprístupkživotu,nebola
spokojná s jeho prácou. Takéto konania podľa súdu prvého stupňa je v poriadku, ak však už obvinený
vytkol poškodenej, že je nespokojný s jej prístupom k životu a s jej prácou, jedná sa podľa poškodenej,
ale ja podľa súdu prvého stupňa, o týranie.

2.13. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava, sp. zn. 4T/7/2020 zo
dňa 06.06.2024 v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové dokazovanie.
3. Prokurátor odvolanie nepodal.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti
treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý

rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti
ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.5. Odvolací súd sa pri prieskume obžalovaným napadnutých výrokov zameral na skúmanie toho, či
prvostupňový súd vykonal všetky navrhované dôkazy, ktoré môžu prispieť k objasneniu stíhaného
skutku, či pri hodnotení vykonaného dokazovania bral do úvahy všetky relevantné a zároveň zákonné

dôkazy, resp. skutočnosti z nich vyplývajúce, či tieto hodnotil samostatne, ako aj vo ich vzájomných
súvislostiach a či pri hodnotení dôkazov použil logicky správne postupy. Pokiaľ sú všetky uvedené
aspekty tvorby rozhodnutia dodržané, nemožno súdu vytknúť nesprávnosť záveru, ku ktorému dospel
a to aj v prípade, ak by odvolací súd sám vyhodnotil zistené skutočnosti iným spôsobom. Takto sa
prejavuje zásada voľného hodnotenia dôkazov, vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku.

6. Voľné hodnotenie dôkazov sa opiera okrem iného tiež o povinnosť súdu vyhodnotiť všetky vykonané
dôkazy bez zreteľa na to, či potvrdzujú, alebo vyvracajú tvrdenia účastníkov a v neposlednom rade tiež
o zásady formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov však má svoje limity. Súd je totiž pri
hodnotení dôkazov viazaný skutkovým stavom veci, a teda nie je prípustný eklektický a neopodstatnený
výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je limitovaná
požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami

súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. (viď. III. ÚS 332/2009)
7. Pri hodnotení jednotlivých dôkazov je potrebné zaoberať sa závažnosťou (vylúčenie dôkazov, z
ktorých nie je možné odvodiť informácie o predmete dokazovania), vierohodnosťou (najmä existencia
pomeru k páchateľovi a schopnosť vnímať a reprodukovať prežité udalosti) a pravdivosťou (či je obsah
vykonanéhodôkazujednotlivoajvsúhrnesostatnýmidôkazmipravdivý)jednotlivýchdôkazovazároveň

uviesť, čo z dôkazov ku stíhanej trestnej činnosti vyplýva, v akej kvalite, a ktoré dôkazy preukazujú tú –
ktorú dokazovanú skutkovú okolnosť. Ak má súd vyhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch
odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z tých dôkazov odôvodniť len okolnosťami, ktoré
svedčia o vierohodnosti druhého dôkazu (viď. R 6/1970). Je nevyhnutné zamerať sa na skutočnosti,
ktoré sú súčasťou skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, nakoľko tieto majú primárny význam

pre posúdenie, či sa obžalovaní trestného činu skutočne dopustili. Súd je tak povinný abstrahovať tie
skutkové okolnosti, ktoré majú trestnoprávnu relevanciu a zrozumiteľne odôvodniť, či tieto skutočnosti
boli v trestnom konaní preukázané, teda či prokurátor uniesol dôkazné bremeno. Je však potrebné
vyvarovať sa domnienkam a predpokladom, a v prípade ak zostane nejaká skutková okolnosť sporná,
je potrebné aplikovať zásadu „in dubio pro reo“.

8. Po preskúmaní napadnutých výrokov a konania, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, dospel
odvolací súd k nasledovným záverom.
9. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou obžalovaného, že prvostupňový súd
dostatočne nevysvetlil, ako dospel k obdobiu páchania trestnej činnosti obžalovaným. Z odôvodnenia
prvostupňového súdu možno odvodiť, že za rozhodujúci dôkaz považoval práve výpoveď poškodenej.

Poškodená však vo svojich výpovediach poskytla viaceré časové údaje a skutkové tvrdenia o konaní
obžalovaného, pričom pochybenie prvostupňového súdu spočíva v tom, že sa s týmito rôznymi
tvrdeniami poškodenej dostatočne nevysporiadal.
10. Poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že nezhody s obžalovaným neboli dlhodobé, mohlo to
trvať asi pol roka. V prípravnom konaní však poškodená uvádzala, že do konca roku 2018 boli medzi

ňou a obžalovaným hádky, od začiatku roka 2019 aj fyzické násilie a potom ako ho vyhodili s práce sa
to zhoršilo. Do marca išlo len o facky, ale od marca už nešlo len o facky. Prvostupňový súd uvádza, že
z výpovedí poškodenej na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní, považuje prvostupňový súd za
pravdivejšiu tú z prípravného konania, a to vzhľadom na progresiu jej ochorenia.
11. Záver súdu o tom, že skutok začal dňa 13.03.2018, je však čiastočne v rozpore s výpoveďou

poškodenej. Navyše aj skutkové závery prvostupňového súdu o fyzickom násilí obžalovaného voči
poškodenej od 13.03.2018 je čiastočne v rozpore s obsahom výpovede poškodenej uvedenej v bode
10. tohto uznesenia. V prípade spolužitia dvoch osôb je potrebné rozlíšiť, kedy nezhody a hádky medzi
nimi nemajú trestnoprávny rozmer a kedy naopak tento rozmer dosiahli a ako dlho toto obdobie trvalo.
12.Ajkeďbolupoškodenejzistenýsyndrómtýranejosoby,čidokoncaŠtokholmskýsyndróm,nezbavuje

to súd povinnosti identifikovať obdobie a spôsob konania obžalovaného, ktorý mal tento následok
na zdraví poškodenej spôsobiť, a to v kontexte celého rozsahu vykonaného dokazovania, vrátene
vierohodnosti osoby poškodenej a jej výpovedí.
13. Predmetný trestný čin je páchaný od momentu, kedy poškodená osoba pociťuje negatívne konanie
obžalovaného voči jej osobe, demonštratívne uvedené v skutkovej podstate tohto trestného činu, ako

fyzické alebo psychické utrpenie. Teda počiatok tohto obdobia musí byť spojený s konkrétnym konaním
páchateľa a následkom na poškodenej osobe v podobe fyzického alebo psychického utrpenia a príčinnej
súvislosti medzi konaním páchateľa a následkom na poškodenej osobe.14. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým zistením prvostupňového súdu, že u poškodenej boli
lekárskou správou a následne aj znaleckým posudkom MUDr. Köröcza zistené popisované zranenia.
15. Obžalovaný však poprel, že by poškodenú napadol spôsobom, aby jej mohol tieto zranenia spôsobiť

a dožadoval sa rekonštrukcie skutku s tým, že prezentoval názor, že v mieste ich bydliska by spôsobom
uvedeným poškodenou nemohol konať. Jeho obranu prvostupňový súd vylúčil, pretože považoval za
vysoko nepravdepodobné, že by poškodená od obžalovaného odišla nezranená. V tomto kontexte
poukázal na výpoveď poškodenej, jej vyjadrenie v lekárskej správe, či jej vyjadrenie pred jej matkou –
svedkyňou G. G..

16. Ani s týmito rozpormi vo výpovediach obžalovaného a poškodenej sa súd dostatočne nezaoberal
a neuviedol, ako sa vysporiadal so vzájomne rozpornými tvrdeniami obžalovaného a poškodenej
a v tomto smere aj s jeho návrhmi na doplnenie dokazovania.
17. Prvostupňový súd spochybnil vierohodnosť výpovedí svedkov obhajoby, pre ich priateľskú väzbu
k obžalovanému, pričom výpoveď matky poškodenej považoval za vierohodnú. Prvostupňový súd
nevysvetlil, v čom, z hľadiska vierohodnosti, identifikoval rozdiel medzi výpoveďami svedkov A. J. a K.

L. a svedkyňou G. G..
18. Z vyššie uvedených dôvodov vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení prvostupňového
súdu, ktoré majú za následok zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu a vrátenie veci
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
19. Keďže odvolací súd dospel k pochybnostiam o správnosti zisteného skutkové stavu prvostupňovým

súdom, bolo nadbytočné zaoberať sa jeho právnou kvalifikáciou ako aj ostatnými výrokmi, aj keď
vo výroku o treste prvostupňový súd uvádza nesprávne priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h)
Trestného zákona, hoci podľa odôvodnenia mal zrejme na mysli priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.
m) Trestného zákona. Odvolací súd nerozhodol o návrhoch obžalovaného na doplnenie dokazovania,
pričom túto úlohu ponecháva prvostupňovému súdu. V prípade ak prvostupňový súd odmietne návrhy

na doplnenie dokazovania, je povinný svoj postoj odôvodniť v napadnutom rozsudku.
20. Úlohou prvostupňového súdu bude opätovne vykonať hodnotenie dôkazov, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané, resp. skutočností, ktoré z nich vyplynuli, v prípade potreby doplniť vykonané
dokazovanie a rozhodnúť o vine obžalovaného, príp. o treste a náhrade škody, naformulovať skutkovú
vetu rozhodnutia tak, aby zodpovedala ustanoveniu § 163 ods. 3 Trestného poriadku a zistenému

skutkovému stavu a svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodniť, aby zodpovedalo ustanoveniu § 168
Trestného poriadku.
21. Zároveň je prvostupňový súd povinný rešpektovať zásadu zákazu reformatio in peius uvedenú v §
327 ods. 2 Trestného poriadku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.