Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. október 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100042
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Piroš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100042.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša (sudca

spravodajca) a členiek senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej
veci žalobcu: Združené poľnohospodárske družstvo Poltár, so sídlom: 9. mája 479/40, 987 01 Poltár,
IČO: 00 196 231, právne zast.: JUDr. Michal Matala, advokát, so sídlom: T. G. Masaryka 8, 984 01
Lučenec, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so sídlom:
Nám. Ľ. Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania: A. B., nar.:
XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XX, XXX XX D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
OU-BB-OOP6-2023/041810-002 zo dňa 06.11.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a rozhodnutie žalovaného

1. Ďalší účastník konania ako žiadateľ požiadal Okresný úrad Lučenec, pozemkový a lesný odbor

(ďalej ako „prvostupňový orgán“) o vydanie rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu k pozemkom
v prospech doterajšieho prenajímateľa podľa § 12a ods. 8 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme
poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 504/2003 Z. z.“ alebo „zákon
o nájme“) z dôvodu, že žalobca ako nájomca, resp. užívateľ poľnohospodárskych pozemkov si nesplnil
povinnosť uzavrieť s ďalším účastníkom konania ako žiadateľom podnájomnú zmluvu podľa § 12a ods.
1 zákona o nájme.

2. Žiadateľ v podanej žiadosti uviedol, že nájomná zmluva č. 35/P/2013 zo dňa 31.12.2012 (ďalej ako
„nájomná zmluva“) bola uzavretá medzi nájomcom (v tomto súdnom konaní žalobca) a prenajímateľom
pozemkov (v tomto súdnom konaní ďalší účastník konania) na obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2017 na
poľnohospodársku pôdu v k. ú. E. vo výmere 5,7534 ha, pričom podľa čl. III bod 2 tejto nájomnej zmluvy
bola zmluva obnovená na určitý čas, a to do 31.12.2022, čo podľa názoru ďalšieho účastníka konania
preukazovalo, že nájom sa skončil. Ďalej konštatoval, že pozemky, ktoré sú predmetom uvedenej

nájomnej zmluvy, sú v užívaní žalobcu, ktorý si nesplnil svoju povinnosť v zákonom stanovenej lehote 60
dní uzavrieť s doterajším prenajímateľom podnájomnú zmluvu v zmysle § 12a ods. 1 zákona o nájme,
a to na základe doručenej žiadosti.3. Dňa 27.07.2023 bolo vydané prvostupňovým orgánom rozhodnutie o vzniku podnájomného vzťahu
č. OÚ-LC-PLO1-2023/000256-026 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový orgán
rozhodol podľa § 12a ods. 8 zákona o nájme, o vzniku podnájomného vzťahu k určeným pozemkom

v k. ú. E. v prospech doterajšieho prenajímateľa. Podnájomné pozemky boli vyčlenené rozdeľovacím
plánom č. 36049905-82/2023 zo dňa 07.06.2023 vyhotoveným obchodnou spoločnosťou Reality trading
spol. s r. o., IČO: 36 049 905, ktorý tvoril prílohu č. 1 prvostupňového rozhodnutia. Podnájomné
pozemky boli vyčlenené nasledovne: pozemok s výmerou 19 947 m2 na parcele C-KN: 228/2 v k. ú.
E., druh pozemku: orná pôda; pozemok s výmerou 34 994 m2 na parcele C-KN: 234 v k. ú. E., druh

pozemku: orná pôda a pozemok s výmerou 446 m2 na parcele C-KN: 390 v k. ú. E., druh pozemku:
zastavaná plocha. V prvostupňovom rozhodnutí bol výrokmi II. až VII. v zmysle § 12a ods. 9, § 12a ods.
5, § 12a ods. 4, § 12a ods. 6, § 12 a ods. 15 a §12a ods. 16 zákona o nájme: určený čas platnosti
rozhodnutia; stanovená suma nákladov spojených s vyčlenením podnájomného pozemku v teréne a s
vyhotovením rozdeľovacieho plánu; stanovená lehota na vypratanie pozemkov nájomcu v k. ú. E.,
na ktorých má vzniknúť podnájomný vzťah; upozornený doterajší prenajímateľ o prípadnej povinnosti

uhradiť nájomcovi ním zaplatenú daň z pozemkov; upozornený nájomca o povinnosti oznámiť vznik
podnájomného vzťahu vlastníkovi pozemku; upozornený doterajší prenajímateľ o tom, že podnájomné
pozemky musí obhospodarovať doterajší prenajímateľ, jemu blízka osoba, právnická osoba, ktorej je
doterajšíprenajímateľčlenomalebospoločníkom,alebosamostatnehospodáriaciroľníkaleboprávnická
osoba, ktorá hospodári na výmere najviac 150 hektárov a obhospodarujú pozemky na území obce, v

ktorej doterajší prenajímateľ vlastní dotknuté pozemky.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo zo strany žalobcu podané odvolanie. Dňa 06.11.2023 bolo
Okresným úradom Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov (ďalej ako „žalovaný“) vydané
rozhodnutie č. OU-BB-OOP6-2023/041810-002 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté

rozhodnutie“), ktorým žalovaný podané odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia stotožnil s posúdením prvostupňového orgánu
o preukázaní podmienok na vznik podnájomného vzťahu podľa § 12a ods. 8 zákona o nájme.
Konštatoval, že prvostupňový orgán spoľahlivo zistil skutkový stav veci a vzal do úvahy všetky
žiadateľom predložené podklady, pričom postupoval v zmysle zákona o nájme a v súlade s Usmernením

Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 3919/2019-430 k § 12a zákona o nájme, na
základe čoho považoval prvostupňové rozhodnutie za vecne správne a zákonné.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

5. Žalobca včas podanou správnou žalobou požiadal správny súd o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného. Napadnuté rozhodnutie je podľa žalobcu nepreskúmateľné pre jeho
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov; vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci; skutkový stav,
ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi

spismi a nemá v nich oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

6. Žalobca v podanej správnej žalobe uviedol, že nájomná zmluva bola v minulosti uzatvorená v jeho
neprospech na celú výmeru vlastníctva ďalšieho účastníka konania (cca 5,5 ha), napriek tomu, že

žalobca túto výmeru neobhospodaroval v celosti, čo však bolo zistené až vtedy, keď si ďalší účastník
konania ako žiadateľ požiadal o vydanie pozemkov. Žalobca poukázal na to, že je nájomcom a
užívateľom len vo vzťahu k parcelám E-KN č. 237/1 a 237/4 v k. ú. E. a ostatné vlastnícke parcely
ďalšieho účastníka konania neužíva. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že po doručení žiadosti o
uzatvorenie podnájomnej zmluvy od ďalšieho účastníka konania mal záujem o uzavretie dohody, avšak

len vo vzťahu k pozemkom, ktoré žalobca obhospodaruje, s čím však žiadateľ nesúhlasil. Podľa
názoru žalobcu správne orgány nezohľadnili pri vydávaní rozhodnutí to, že žalobca neužíva pozemky o
takej výmere, ktorá bola určená v rámci podnájomných pozemkov a zároveň nezohľadnili, že niektoré
pozemky žiadateľa sú prístupné a možno ich racionálne užívať.

7. Žalobca ďalej poukázal na nesprávny výklad právneho predpisu správnymi orgánmi, keďže správne
orgány vo vydaných rozhodnutiach uviedli, že pozemky mali byť v rovnakej výmere, avšak takýto výklad
nemá oporu v zákone o nájme, pretože v zákone o nájme sa hovorí o pozemkoch „v primeranej výmere
a bonite“. Žalobca ďalej uviedol, že časť pozemkov, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy, užívajú iníužívatelia, preto je na tieto pozemky potrebné použiť § 12a zákona o nájme s užívateľmi, ktorí skutočne
užívajú dané pozemky, k čomu existuje príslušné tlačivo. V danom prípade podľa názoru žalobcu ide o
situáciu, keď pozemky užívajú užívatelia bez nájomnej zmluvy, čo je iný prípad ako má žalobca. Tieto

skutočnosti,naktoréupozorňovalžalobcaajpočasadministratívnehokonania,správneorgánynezobrali
do úvahy.

8. Podľa názoru žalobcu v podstate došlo k situácii, že rozhodnutím o vydaní podnájomného pozemku
v celkovej výmere cca 5,5 ha bude vytýčený a odovzdaný podnájomný pozemok od žalobcu a následne

si ďalší účastník konania môže vstúpiť na svoje vlastné pozemky, prípadne môže požiadať skutočných
užívateľovouzatvorenienájomnejzmluvy.Tedapodnájomnýpozemokurčenýprvostupňovýmsprávnym
orgánom v tomto rozhodnutí je duplicitný. Prenajímateľ týmto rozhodnutím prvostupňového správneho
orgánu môže užívať pozemok podnájomný a zároveň svoje vlastné pozemky.

9. V rozpore s vykonaným dokazovaním je podľa názoru žalobcu aj záver žalovaného, že pozemok

nemožno racionálne užívať. Toto vyjadrenie odvolacieho správneho orgánu je podľa žalobcu napísané
v rozhodnutí bez posúdenia jednotlivých parciel, bez šetrenia v teréne a doslova „spoza stola“, nakoľko
niektoré pozemky žiadateľa možno racionálne užívať, čo mal posudzovať príslušný správny orgán.
Nakoľko dotknuté lokality v teréne žalobca veľmi dobre pozná, uviedol, že tieto sú prístupné od hlavnej
cesty so šírkou prístupu vhodnou aj pre poľnohospodárske stroje alebo sú v teréne ohraničené od

susedných pozemkov, čo však nebolo vzaté do úvahy a zohľadnené.

10. Napadnuté rozhodnutie považuje žalobca za nepreskúmateľné, keďže neobsahuje odôvodnenie, v
ktorom by sa správny orgán dostatočne vysporiadal s návrhmi a námietkami žalobcu, neuviedol, aké
úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a ani neuviedol použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa

rozhodovalo.

11. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

Vyjadrenia k správnej žalobe

12. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k podanej správnej žalobe prehlásil, že s nikým iným okrem
žalobcu nemá uzatvorenú žiadnu dohodu, ani nájomnú či podnájomnú zmluvu. Za rok 2023 má ďalší
účastník konania vyplatený nájom len za približne 1/4 pôdy, pričom na ostatnú výmeru bol odkázaný na

iné subjekty, ktoré nepozná, ako napríklad AG Čabraď alebo Agrospol Nenince. Ďalší účastník konania
uviedol, že s uvedenými subjektami nikdy neuzavrel žiadnu zmluvu. Zdôraznil, že od 01.01.2023 nemá
s nikým uzatvorenú nájomnú zmluvu, hoci je presvedčený a vidí, že žalobca jeho pôdu obhospodaruje
v celosti.

13. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že správne konanie prebiehalo v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanovil zákon o nájme. Prvostupňový orgán si zabezpečil všetky potrebné podklady
pre rozhodovanie a skutočný stav veci je v súlade s administratívnym spisom. V § 12a ods. 10 zákona
o nájme je taxatívne vymenované, čo je žiadateľ povinný predložiť a čo slúži ako hlavný podklad pre
konanie o vzniku podnájomného vzťahu k pozemku v prospech žiadateľa. Žiadateľ predložil nájomné

zmluvy, ktoré mali skončiť, takže správny orgán mal ako dôkaz užívania predložené nájomné zmluvy
medzi vlastníkom a nájomcom (žalobcom), čo preukazuje, že žalobca mal právo užívania. Žalovaný
ďalej uviedol, že žiadateľ nedisponoval všetkými spoluvlastníckymi podielmi k parcelám, teda viazla na
parcelách právna neprístupnosť, preto správny orgán posudzoval racionálne užívanie len na podklade
aplikácieZBGISsvyužitímAGROvrstievMinisterstvapôdohospodárstvaarozvojavidiekaSR.Žalovaný

sa nestotožnil s názorom žalobcu o tom, že všetky pozemky sú technicky prístupné a v teréne aj
ohraničené od susedných pozemkov, čo prvostupňový orgán posudzoval a vo vzťahu k samostatným
parcelám aj vyhodnotil. Žalovaný má za to, že primeraná výmera a bonita vyplýva z výmery nájomnej
zmluvy a nie z výmery reálne užívanej a keďže nájomca si nesplnil povinnosť podpísať s doterajším
prenajímateľom podnájomnú zmluvu odvodenú od výmery uvedenej v nájomnej zmluve, správny orgán

je povinný rozhodnúť o rovnakej výmere. Uviedol, že ak by boli pozemky užívané bez nájomnej zmluvy,
tak až v takom prípade by sa aplikoval postup uvádzaný žalobcom. Na záver podaného vyjadrenia
žalovaný dodal, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa zaoberal všetkými námietkami žalobcu,pričom ich po preskúmaní vyhodnotil ako neodôvodnené, na čom zotrval. Na základe uvedeného
žalovaný navrhol podanú správnu žalobu zamietnuť.

Replika

14. Žalobca k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania uviedol, že neužíva všetky vlastné pozemky
ďalšieho účastníka konania, ale len niektoré parcely, ktoré sú presne špecifikované v žalobe. Žalobca
bol ochotný parcely, ktoré užíva okamžite odovzdať a vydať ďalšiemu účastníkovi konania a uzatvoriť

na tieto parcely podnájomnú zmluvu, avšak s týmto návrhom ďalší účastník konania nesúhlasil. Žalobca
nikdy akýmkoľvek spôsobom ďalšiemu účastníkovi konania nebránil vo vykonávaní poľnohospodárskej
činnosti, v užívaní a vo vstupe a obhospodarovaní svojich nehnuteľností, nakoľko žalobca reálne užíva
len dva vlastné pozemky ďalšieho účastníka konania.

15. Žalobca zdôraznil, že trvá na tom, že nájomná zmluva bola uzatvorená v neprospech žalobcu

ako nájomcu, keďže neužíval všetko vlastníctvo ďalšieho účastníka konania, avšak plnil si záväzky
z nájomnej zmluvy a platil nájomné aj za parcely, ktoré nikdy neužíval, neužíva a ani v budúcnosti
užívať nemieni. Podnájomné pozemky sa nenachádzajú v obhospodarovaní žalobcu tak, ako to
uvádza žalovaný. Žalobca namietol tvrdenie žalovaného, že pozemky ďalšieho účastníka konania
sú neprístupné alebo ich nemožno racionálne užívať, keďže niektoré pozemky ďalšieho účastníka

konania sú prístupné v teréne a dokonca sú prístupné aj pre poľnohospodárske stroje. Po vyčlenení
podnájomných pozemkov pre ďalšieho účastníka konania vyhotovením rozdeľovacím plánom v
kultúrnom diele žalobcu reálne dochádza k stavu, kedy si ďalší účastník konania prevezme do
užívania novovzniknutý podnájomný pozemok od žalobcu za neexistujúce náhradné pozemky, tento
podnájomnýpozemoksimôžeužívať,prípadneodovzdaťinémusubjektudoužívaniaazároveňsiužívať

svoje vlastné pozemky, prípadne uzatvoriť nájomnú zmluvu na svoje vlastné pozemky so skutočnými
užívateľmi, čím vznikol duplicitný stav.

Dupliky

16. Zo strany žalovaného ani ďalšieho účastníka konania neboli podané dupliky.

Konanie pred správnym súdom

17. Správny súd v Banskej Bystrici po preštudovaní celého spisového materiálu zistil tieto skutočnosti:
prvostupňovému orgánu bola dňa 12.09.2022 doručená žiadosť ďalšieho účastníka konania o vydanie
rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu podľa § 12a ods. 8 zákona o nájme, k určeným

pozemkom v prospech doterajšieho prenajímateľa nachádzajúcim sa v k. ú. E., a to z dôvodu,
že nájomca, resp. užívateľ poľnohospodárskych pozemkov, ktorým je žalobca, si nesplnil povinnosť
uzavrieť s doterajším prenajímateľom podnájomnú zmluvu podľa § 12a ods. 1 zákona o nájme.
Následne bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté tak, že vznikol podnájomný
vzťah k určeným pozemkom v k. ú. E. v prospech doterajšieho prenajímateľa, pričom podnájomné

pozemky boli vyčlenené rozdeľovacím plánom. V prvostupňovom rozhodnutí bolo uvedené, že
došlo k preukázaniu podmienok na vznik podnájomného vzťahu k predmetným pozemkom. Proti
prvostupňovému rozhodnutiu bolo zo strany žalobcu podané odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný
ako odvolací orgán, ktorý prvostupňové rozhodnutie potvrdil a podané odvolanie zamietol.

18. Predmetom správneho súdneho prieskumu v rozhodovanej veci sú vo svojej podstate rozhodnutia
správnych orgánov, ktorými bolo rozhodnuté o vzniku podnájomného vzťahu medzi žalobcom a ďalším
účastníkom konania a o špecifikácii vyčlenených podnájomných pozemkov.

19. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom

pojednávaní konanom dňa 01.10.2025, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade
s§108ods.2zákonač.162/2015Z.z.Správnehosúdnehoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov(ďalej
ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“). Právny zástupca žalobcu sa pridržal tvrdení uvedených vpísomných podaniach, pričom zamestnankyňa žalobcu popísala súdu celú skutkovú situáciu. Správny
súd na pojednávaní rozhodol tak, že podanú správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

Relevantné zákonné ustanovenia

20. Podľa § 12a ods. 1 zákon o nájme; k nájomca užíva pozemok, kde sa nájom skončil alebo sa má
skončiť alebo je pozemok užívaný bez nájomnej zmluvy a pozemok je neprístupný alebo ho nemožno
racionálne užívať, je nájomca povinný s vlastníkom (ďalej len „doterajší prenajímateľ“) uzatvoriť na

základe jeho písomnej žiadosti podnájomnú zmluvu k pozemkom v doterajšom obhospodarovaní
nájomcu, a to v primeranej výmere a bonite. Kópiu žiadosti doterajší prenajímateľ súčasne doručí
na vedomie orgánu štátnej správy na úseku pozemkových úprav podľa osobitného predpisu (ďalej
len „okresný úrad“). Nájomcovi vzniká právo a povinnosť hospodárenia na pozemkoch, ktoré vlastní
doterajší prenajímateľ, za tých istých podmienok, aké sú upravené v podnájomnej zmluve.

21. Podľa § 12a ods. 2 zákon o nájme; nájomca je povinný uzatvoriť s doterajším prenajímateľom
podnájomnú zmluvu podľa odseku 1 za podmienok a na čas, na ktorý má pozemky prenajaté od
ich vlastníka alebo správcu, pričom prednostne uzatvorí podnájomnú zmluvu k pozemkom, ktoré má
prenajaté od fondu. Doterajší prenajímateľ takéto pozemky môže dať do užívania inej osobe. Súčasťou
podnájomnej zmluvy podľa odseku 1 je rozdeľovací plán podľa odseku 11, ak sa zmluvné strany

nedohodnú inak.

22. Podľa § 12a ods. 8 zákon o nájme; ak si nájomca nesplní povinnosť uzavrieť s doterajším
prenajímateľom podnájomnú zmluvu podľa odseku 2 do 60 dní od podania žiadosti podľa odseku 1,
doterajší prenajímateľ požiada okresný úrad o vydanie rozhodnutia, že vzniká podnájomný vzťah k

určeným pozemkom v prospech doterajšieho prenajímateľa.

23. Podľa § 12a ods. 10 zákona o nájme; doterajší prenajímateľ, ktorý požiada okresný úrad o vydanie
rozhodnutia podľa odseku 8, k žiadosti priloží a) zoznam poľnohospodárskych pozemkov vrátane názvu
katastrálneho územia, ktoré sú v jeho vlastníctve a na ktoré sa vzťahuje výzva podľa odseku 1, b) žiadosť

o uzatvorenie podnájomnej zmluvy podľa odseku 1 preukázateľne doručenú nájomcovi, c) zmluvu o
nájme a doklad o tom, že zmluvný vzťah sa skončil alebo sa má skončiť, d) návrh na umiestnenie
pozemku, na ktorý má vzniknúť podnájomný vzťah.

24. Podľa § 12a ods. 11 zákona o nájme; rozhodnutie podľa odseku 8 okrem všeobecných náležitostí

obsahuje a) určenie času platnosti rozhodnutia, b) označenie pozemku, na ktorý vzniká podnájomný
vzťah, c) príslušnú sumu nákladov spojených s vyčlenením podnájomného pozemku v teréne a
vyhotovením rozdeľovacieho plánu, ktorú má uhradiť nájomca doterajšiemu prenajímateľovi podľa
odseku 5 s lehotou splatnosti 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, d) najneskoršiu lehotu, do ktorej má
nájomca povinnosť vypratať pozemky.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

25. Správny súd považoval za potrebné vysporiadať sa v prvom rade s námietkou žalobcu, ktorou
tvrdil, že mal síce podpísanú so žiadateľom platnú nájomnú zmluvu do konca roka 2022, avšak

žalobca neužíval všetky parcely, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy, preto predložená nájomná
zmluva nemôže predstavovať podklad na rozhodnutie o vzniku podnájomného vzťahu. K tejto
žalobnej námietke správny súd uvádza, že námietku žalobcu posúdil iba ako tvrdenie žalobcu o
neužívaní všetkých pozemkov špecifikovaných v nájomnej zmluve, bez akéhokoľvek preukázania, resp.
zdokladovania. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že ustanovenie § 12a ods. 10 zákona o

nájme taxatívne vymenúva, aké podklady je žiadateľ povinný predložiť a čo slúži ako podklad pre
konanie a rozhodovanie o vzniku podnájomného vzťahu k pozemkom. Z obsahu administratívneho spisu
vyplynulo, že žiadateľ okrem iného v predmetnom konaní predložil v súlade s uvedeným zákonným
ustanovením nájomnú zmluvu, ktorá konkretizovala pozemky, ktorých sa týkal uzatvorený nájomný
vzťah medzi žalobcom a ďalším účastníkom konania, ktorej platnosť mala uplynúť dňa 31.12.2022.

Podľa správneho súdu vzhľadom na uvedené, mali správne orgány v administratívnom konaní ako
dôkaz užívania pozemkov žalobcom predloženú nájomnú zmluvu uzavretú medzi vlastníkom (ďalším
účastníkom konania) a nájomcom (žalobcom), čo dostatočne preukazovalo právo užívania pozemkov
špecifikovaných v nájomnej zmluve žalobcom. Takto predložené podklady (okrem ďalších podkladov)boli podľa správneho súdu dostačujúcimi podkladmi a dôkazmi na rozhodnutie správnych orgánov
v konaní o vzniku podnájomného vzťahu.

26. Správny súd považuje za potrebné ďalej uviesť, že nájomná zmluva platná do konca roka 2022
bola podkladom pre posudzovanie nároku výmery žiadateľa. Je potrebné dať do pozornosti, že v
danom prípade sa nejedná o konanie, kde pozemky sú užívané bez nájomnej zmluvy, čo sa snaží
navodiť v podanej správnej žalobe žalobca. Nájomná zmluva bola v čase podania žiadosti o uzatvorenie
podnájomnej zmluvy, ako aj v čase podania žiadosti o vydanie rozhodnutia o vzniku podnájomného

vzťahuplatná,tedaobežiadostibolipodanépredukončenímnájomnéhovzťahu.Správnysúdpoukazuje
na § 12a ods. 1 zákona o nájme, z ktorého je zrejmé, že zákon pozná dva varianty posudzovania
žiadosti, a to (i) ak nájomca užíva pozemok, kde sa nájom skončil alebo sa má skončiť a (ii) ak pozemok
je užívaný bez nájomnej zmluvy. V danom prípade nájomca užíval pozemky na základe nájomnej
zmluvy, takže je v zmysle zákona povinný s vlastníkom uzatvoriť podnájomnú zmluvu k pozemkom v
doterajšom obhospodarovaní nájomcu, a to v primeranej výmere a bonite, pričom výmera sa posudzuje

k pozemkom, ktoré boli predmetom uzatvorenej zmluvy, teda nie len v časti, ktoré pozemky reálne
užíva. Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca uviedol v § 12a ods. 1 zákona o nájme dve alternatívy,
a to, že buď (i) nájomný vzťah skončil alebo má skončiť, alebo (ii) užívanie pozemkov je bez nájomnej
zmluvy. Z uvedeného sa potom odvíja povinnosť nájomcu vydať pozemky vo výmere podľa nájomnej
zmluvy, alebo povinnosť užívateľa vydať pozemky, ktoré reálne užíva bez nájomnej zmluvy, pričom v

oboch prípadoch tak možno vykonať po zohľadnení primeranosti vo výmere a bonite. V danom prípade
bola k pozemkom v čase podania žiadosti uzatvorená nájomná zmluva, preto podľa názoru správneho
súdu správne orgány postupovali v konaní správne, keď posudzovali všetky pozemky špecifikované
v nájomnej zmluve, teda nielen pozemky, ktoré podľa vlastných tvrdení žalobca užíva. Správny súd
považuje za nevyhnutné v kontexte uvedeného dodať, že žalobca mal možnosť užívať všetky pozemky,

ktoré boli predmetom uzatvorenej nájomnej zmluvy, preto tvrdenie žalobcu o prípadnom nevyužívaní
všetkých týchto pozemkov, nemohlo byť na ťarchu ďalšieho účastníka konania. Pokiaľ preto žalobca
poukazovalnaužívaniepozemkov,naktorésavzťahovalauzatvorenánájomnázmluvainýmiužívateľmi,
správny súd konštatuje, že aj z obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplynulo, že sám žalobca uviedol,
že časť výmery týchto pozemkov odovzdal iným užívateľom, ktorých uviedol v prílohe č. 1 k zápisnici

z prerokovania, vzájomnou dohodou medzi sebou a že s ohľadom na tieto skutočnosti neužíva celú
výmeru pozemkov, ale iba dve parcely.

27. K námietke žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu spočívajúcej v tom, že pozemky
z nájomnej zmluvy sú prístupné a je ich možné racionálne užívať, správny súd uvádza, že opätovne

ide iba o ničím nepodložené tvrdenie žalobcu, ktoré zostalo v rovine všeobecného konštatovania,
čo samo o sebe nepostačuje na to, aby správny súd takúto námietku vyhodnotil ako postačujúcu
na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Čo sa týka samotného zisťovania prístupnosti a racionálneho
užívania pozemkov, tak v prvostupňovom rozhodnutí bolo uvedené, že: „Správny orgán podľa
mapových podkladov preveril prístupnosť a možnosti racionálneho užívania pozemkov v k. ú. E., vo

vlastníctve doterajšieho prenajímateľa a vyhodnotil, že sú neprístupné alebo ich nemožno racionálne
obhospodarovať. Podľa zverejnených údajov z pôdohospodárskej platobnej agentúry GSAA pod
správou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sú umiestnené naprieč kultúrnymi dielmi
LPIS v užívaní rôznych nájomcov a svojou polohou výrazne narúšajú celistvosť kultúrnych dielov,
čím je znemožnené racionálne obhospodarovania na oboch zúčastnených stranách. Pozemky sú

z väčšej časti technicky prístupné, nakoľko susedia s parcelou evidovanou v C-KN stave so spôsobom
využitia 22 podľa vyhlášky 461/2009 Z. z. ale všetky sú právne neprístupné, nakoľko žiadateľka
nedisponuje všetkými spoluvlastníckymi podielmi“. V napadnutom rozhodnutí bolo uvedené, že: „Keďže
žiadateľka nedisponuje všetkými spoluvlastníckymi podielmi k parcelám teda viazne na parcelách
právna neprístupnosť, správny orgán posudzoval racionálne užívanie len na podklade aplikácie ZBGIS

s využitím údajov AGRO vrstiev MPRV SR. Správny odvolací orgán sa nestotožňuje s názorom,
že všetky pozemky sú technicky prístupné a v teréne aj ohraničené od susedných pozemkov, čo
OÚLC, PLO posudzoval a k samostatným parcelám aj vyhodnotil“. Z uvedeného správnemu súdu
vyplynulo, že správne orgány sa dostatočne zaoberali splnením jednej zo zákonných podmienok na
vznik podnájomného vzťahu, a to otázkou prístupnosti a racionálneho užívania pozemkov, a na základe

zistených skutočností s akcentom na právnu neprístupnosť, dospeli k správnym záverom, ktoré aj
dostatočným spôsobom odôvodnili.28. Žalobca ako ďalší žalobný dôvod uviedol, že správny orgán si nesprávne vyložil §
12a ods. 8 zákona o nájme, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pozemky
v rámci podnájomného vzťahu musia byť určené v rovnakej výmere, v akej boli uvedené v nájomnej

zmluve. Správny súd k uvedenému považuje za potrebné uviesť, že na dané tvrdenie uvedené
v prvostupňovom rozhodnutí je potrebné nahliadnuť v kontexte celého odseku, v ktorom bolo toto
tvrdenie uvedené. Prvostupňový správny orgán v odseku, v ktorom predmetnú vetu odôvodňoval,
uviedol, prečo posudzoval celú výmeru pozemkov uvedených v nájomnej zmluve a nielen výmeru,
ktorú podľa vlastných tvrdení užíva žalobca. V predmetnom odseku v predposlednej vete správny

orgán citoval ustanovenie § 12a ods. 1 zákona o nájme v rámci povinností nájomcu uzatvoriť s
doterajším prenajímateľom podnájomnú zmluvu k pozemkom v doterajšom obhospodarovaní nájomcu,
a to v primeranej výmere a bonite. V poslednej vete tohto odseku už len skonštatoval, že podnájomná
zmluva mala byť uzatvorená na pozemky vo výmere podľa nájomnej zmluvy a keďže sa tak neudialo,
tak aj výmera pozemkov v rozhodnutí má byť v rovnakej výmere, k akej malo dôjsť k podpísaniu
podnájomnej zmluvy. Na základe uvedeného je potrebné nahliadnuť na vetu, na ktorú poukázal

žalobca, v celej súvislosti daného odseku, a preto sa nemožno stotožniť s názorom žalobcu, že
správny orgán si nesprávne vyložil § 12a ods. 8 zákona o nájme. Správny súd v tejto súvislosti ešte
uvádza, že preskúmaním spisového materiálu zistil, že žiadateľ mal na základe nájomnej zmluvy
zazmluvnené pozemky v celkovej výmere 57 534 m2 a prvostupňový správny orgán priznal rozhodnutím
žiadateľovi podnájomné pozemky v celkovej výmere 55 387 m2, pričom z celkovej výmery vylúčil

nepoľnohospodárske pozemky, teda posudzoval a zohľadnil primeranosť pozemkov vo vlastníctve
doterajšieho prenajímateľa znížením výmery podnájomných pozemkov. Uvedenému postupu správneho
orgánu preto nemožno nič vytknúť.

29. K žalobnej námietke založenej na tom, že účastníkmi administratívneho konania mali byť aj ďalšie

subjekty, ktoré reálne užívajú pozemky, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy medzi žalobcom a ďalším
účastníkom konania, správny súd uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že na pozemky, ktoré boli
predmetom konania bola uzatvorená nájomná zmluva medzi žalobcom a ďalším účastníkom konania,
s poukazom na § 12a ods. 13 zákona o nájme, sú účastníkmi konania len doterajší prenajímateľ
a nájomca. Na základe uvedeného správny súd aj túto žalobnú námietku žalobcu vyhodnotil ako

nedôvodnú.

30. Ďalšou žalobnou námietkou bolo tvrdenie žalobcu, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí
nespomenul zásadnú vec, a to, že spoluvlastníkom požadovaných parciel je F. G. H., pričom
počas celého administratívneho konania sa vec prejednávala spoločne, avšak rozhodnutia boli

vydané samostatne. Správny súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že napriek skutočnosti,
že spoluvlastníkom predmetných pozemkov je skutočne F. G. H., v administratívnom konaní bola
prvostupňovému správnemu orgánu doručená samostatná žiadosť žiadateľa (ďalšieho účastníka
konania), teda nebola doručená žiadna spoločná žiadosť viacerých podielových spoluvlastníkov.
Správny súd taktiež zistil, že zo strany žiadateľa bola podaná aj samostatná žiadosť na uzatvorenie

podnájomnej zmluvy. Z uvedených dôvodov preto podľa názoru správneho súdu správny orgán
posudzoval a vybavoval žiadosť v predmetnom konaní správne, a to tak, ako mu bola predložená, teda
samostatne, na základe čoho aj túto žalobnú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

31. Žalobca tiež poukázal na možné porušenie procesného postupu správneho orgánu, ktorý spočíval

v jeho nečinnosti, keďže správny orgán bol podľa názoru žalobcu nečinný viac ako 60 dní v priebehu
administratívneho konania. Správny súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že prvostupňový
správny orgán bol počas administratívneho konania určité časové obdobie neaktívny, a to koncom roka
2022, resp. začiatkom roka 2023, pričom išlo o jeho nekonanie v rozsahu niekoľkých týždňov, avšak
uvedené nemá (samo o sebe) žiadny vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia, čo ani žalobca netvrdil.

V prípade, že žalobca sa nestotožňoval s postupom príslušného správneho orgánu v stanovených
lehotách, tak mal možnosť využiť prostriedky nápravy, a to napríklad správnu žalobu proti nečinnosti
orgánu verejnej správy, čo však nie je predmetom tohto súdneho konania. Poukázanie na nečinnosť
správneho orgánu bez previazania tejto nečinnosti so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia nemôže
predstavovať dôvodnú žalobnú námietku.

32. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku nepreskúmateľnosti vydaných rozhodnutí
pre nedostatok dôvodov. Po oboznámení sa s obsahom rozhodnutí správny súd konštatuje, že tieto
obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle príslušných právnych predpisov. Rozhodnutiežalovaného obsahuje uvedenie podstatných námietok žalobcu a aj to, ako sa s nimi odvolací orgán
vysporiadal. Z odôvodnenia vydaných rozhodnutí vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom pre
rozhodnutia a žalovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedol úvahy, ktorými vykonané dôkazy

vyhodnotil a na základe ktorých dospel k prijatému záveru. Vydané rozhodnutia orgánov verejnej správy
tak zodpovedajú kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci zásadnej požiadavky na spravodlivé konanie,
poskytujúce dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva na primerané odôvodnenie
rozhodnutia, teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok ním vyjadrených dôvodov podporujúcich výrok
rozhodnutia.

33. Preskúmaním veci správny súd zistil, že žalobné námietky neboli spôsobilé spochybniť podstatné
skutkové a právne závery uvedené v napadnutom rozhodnutí, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol
podľa § 190 SSP.

34. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal, keďže vo
vzťahu k žiadnemu z nich nezistil dôvod na jej priznanie. Žalobca nemal úspech v konaní, preto mu právo

na náhradu trov konania nepatrí podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario). Žalovaný síce v konaní úspešný
bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody,
pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych
trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).

35. Správny súd ďalšiemu účastníkovi konania nepriznal náhradu trov konania podľa § 169 SSP, pretože
mu neuložil žiadnu takú povinnosť svojou povahou vynútiteľnú, sankcionovateľnú, v súvislosti s ktorou,
by mu vznikli trovy a nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie mu ostatných trov
konania.

36. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
36. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.

3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, aka) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.