Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 14, 2023

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/42/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622010186
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2023:5622010186.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa

14. augusta 2023 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l:

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n á
A. B. C. D. A. B. E. D. F. G., H. I., nar. XX. X. XXXX v B., trvale bytom H. XXX/XX, I. J., zamestnaná,

u z n á v a s a z a v i n n ú, ž e

1./ od presne nezisteného dňa mesiaca jún 2018 začala prenasledovať J. J. K. tak, že v Liptovskom
HrádkunaUliciSNP,okresLiptovskýMikuláš,saknemuajehomaloletejdcéreL.K.priblížilasmobilným
telefónomvruke,naktorýsihonahrávala,maloletejL.K.povedala,abysanebála,žebudesnimi,bránila
mu v odchode tak, že držala jeho dcéru za ruku, ktorú pustila až po chvíli, čo zopakovala v mesiacoch júl

a august 2018 spolu trikrát, kedy jeho a jeho maloletú dcéru rovnako obťažovala na ulici v Liptovskom
Hrádku s mobilným telefónom v ruke, na ktorý si všetko natáčala, v presne nezistený deň v mesiaci
august 2018 nasledovala J. J. K., ktorý vchádzal s maloletou dcérou do predajne Verex na Ulici SNP
v Liptovskom Hrádku, okres Liptovský Mikuláš, vošla za nimi do predajne a s mobilným telefónom v ruke
so zapnutým videonahrávaním ho v predajni obťažovala a pri odchode ho udrela do rebier,

dňa 22. 8. 2018 v čase o 12.50 hod., kedy sa J. J. K. nachádzal s maloletou dcérou v Liptovskom
Hrádku na Ulici SNP pri hoteli Smrek na zmrzline, pristúpila k nemu, vzala jeho maloletú dcéru na ruky,

nechcela ju pustiť a povedala jej, že je zlý, aby sa nebála, že už bude s nimi, že je to jej dieťa, pričom
si to nahrávala na mobilný telefón,

počas mesiaca august 2018 do mesiaca máj 2019 sprevádzala svoju sestru B. M. I., matku maloletej L.
K., na každé jej stretnutie určené súdom do miesta trvalého bydliska J. J. K. na N. O. XXX/XX F. I. P.,
kde spoza plota bytového domu natáčala na svoj mobilný telefón J. J. K., všetky tam prítomné osoby,
susedov aj maloleté deti,

dňa 17. 4. 2019 v čase o 12.00 hod., keď J. J. K. vychádzal s dcérou L. od jej detskej lekárky, ktorá sídli
v Poliklinike v Liptovskom Hrádku, okres Liptovský Mikuláš, ho obžalovaná pred ambulanciou čakala so
zapnutým mobilným telefónom a natáčala ho celou cestou až k jeho autu, ktoré mal zaparkované na
parkovisku východne od polikliniky,

dňa 12. 9. 2019 v čase asi o 18.00 hod. v čase, keď bol J. J. K. s maloletou dcérou a kamarátkou Q. J. na

bicykloch v centre Liptovského Hrádku, kričala na nich z parkoviska vedľa hotela Smrek, a to na maloletú
dcéru J. J. K. „L., L., maminka ťa hľadá, prídeme po teba!", všetko si nahrávala na mobilný telefón,pričom J. J. K. s dcérou a kamarátkou pokračovali ďalej na bicykloch, následne ich obžalovaná dobehla
na svojom motorovom vozidle a na Ulici SNP pri predajni Verex v Liptovskom Hrádku, okres Liptovský
Mikuláš, kričala z vozidla cez otvorené okno „K., čo ste si to dovolili!, L. neboj sa, prídeme po teba!",

dňa 13. 9. 2019 v čase asi o 15.00 hod. prechádzala pomalou jazdou na svojom osobnom motorovom
vozidle Kia Rio v smere od sútoku riek Belá a Váh smerom do centra Liptovského Hrádku a sledovala
J. J. K., nachádzajúceho sa pred svojou garážou, cez otvorené okno na strane spolujazdca,

dňa 16. 9. 2019 v čase asi o 15.00 hod. v Liptovskom Hrádku na svojom vozidle spomalila a cez otvorené
okno si nahrávala na mobilný telefón prechádzajúceho sa J. J. K. so svojou maloletou dcérou L., so R.
M. a jej dcérou K. J., kričala po maloletej L. K. „L., prídeme po teba!", toto opakovala, pričom svojím
vozidlom zastavila premávku na Ulici SNP na ceste 1/18 v Liptovskom Hrádku, následne odstavila svoje
vozidlo vpravo pri predajni Fibris a snažila sa na ceste otočiť smerom k J. J. K. a maloletej L. K., na čo
J. J. K. s maloletou dcérou zmenili smer trasy, aby sa jej vyhli,

dňa 26. 9. 2019 v čase asi o 18.20 hod. stála na chodníku cez cestu 1/18 na Ulici SNP v Liptovskom
Hrádku oproti bytovému domu, v ktorom býva J. J. K. a fotografovala si okná, pričom následne popri nej
prechádzal J. J. K. vracajúci sa z predajne Verex, na ktorého opakovane vykrikovala „K., šibe ti!",

dňa 8. 10. 2019 v čase asi o 17.30 hod. sa na svojom osobnom motorovom vozidle pomalou jazdou
presúvala po ceste 1/18 v Liptovskom Hrádku v smere na Liptovský Mikuláš, následne odbočila
na miestnu komunikáciu pri rieke Belá, kde zastala a z vozidla pozorovala pred bytovým domom
nachádzajúceho sa J. J. K. s maloletou dcérou, na čo J. J. K. reagoval tak, že s dcérou odišiel spred
bytového domu do svojho bytu na N. O. XXX/XX, čím J. J. K. dlhodobo obťažuje a znepríjemňuje mu

život a uvedeným konaním podstatne zhoršila kvalitu jeho života,

2./ dňa 23. 6. 2018 napísala na Mesto Liptovský Hrádok, Ministerstvo školstva, vedy a výskumu
Slovenskej republiky a Štátnu školskú inšpekciu podnet „Učiteľ J. J. K. - Oznámenie o stíhaní pre
násilné správanie - Sťažnosť - podnet na prešetrenie postupu pedagogického zamestnanca", pričom

v predmetnom podaní, okrem iného uvádza, že J. J. K. „nemá žiadne morálne zábrany dopustiť sa
násilia na bezbranných osobách, za čo je aj stíhaný políciou ako obvinený pre trestný čin ublíženie na
zdraví podľa par. 156 odst. 1 Trestného zákona, vedený pod ČVS: ORP-790/LH-LM-2017 na Obvodnom
oddelení Liptovský Hrádok....", „Tu chcem poukázať na skutočnosť, že J. J. K. toho času učiteľ napriek
predchádzajúcim problémom s protiprávnou činnosťou sa opakovane dopúšťa násilnej trestnej činnosti,

kde táto osoba je od mesiaca jún 2018 stíhaná za násilný delikt, t. j. na OR PZ Liptovský Mikuláš
ČVS: ORP-206/1-VYS-LM-2018, kde táto osoba je podozrivá z vysoko sofistikovaného násilia a preto by
nemal byť vzhľadom na schopnosti zriaďovateľa byť pripustený vzhľadom na svoje povahové vlastnosti
a charakterové črty k maloletým deťom. Tu chcem poukázať nadriadenému orgánu, že osoba J. K.
od mesiaca jún 2018 začala byť stíhaná za vysoko sofistikované domáce násilie, kde toto konanie je

vedené pod číslom ČVS: ORP-206/1-VYS-LM-2018 na Okresnom riaditeľstve PZ Liptovský Mikuláš, kde
z neznámych dôvodov riaditeľ ZŠ s MŠ Hradná Liptovský Hrádok kryje protiprávnu činnosť tejto osoby,
a to aj napriek tomu, že má vedomosť o tom, že táto osoba je stíhaná za násilnú trestnú činnosť",

dňa 9. 9. 2019 bol na Štátnu školskú inšpekciu doručený podnet na J. J. K., ktorý zaslala na vedomie

primátorovi Mesta Liptovský Hrádok, riaditeľovi ZŠ Hradná Liptovský Hrádok, „Podnet na prešetrenie
neadekvátneho pedagogického prístupu učiteľa v ZŠ Hradná, ul. Hradná 342, 033 01 Liptovský
Hrádok", kde okrem iného uviedla: „Pán učiteľ neustále vymeškáva hodiny v zmysle rozvrhnutého
času vyučovacích hodín, neustále sa ospravedlňuje, že nemôže nastúpiť na vyučovací proces, pričom
ako informatík s prístupom k informačnému systému ZŠ Hradná v Liptovskom Hádku neoprávnene

manipuluje s týmto informačným systémom tak, aby mohol neoprávnene čerpať viac riadnej dovolenky
mimo zákonom ustanoveného limitu.",

dňa 27. 11. 2019 bol na Štátnu školskú inšpekciu doručený od B. C. "Podnet - Ohrozenie mravnej
výchovy mládeže zo strany pedagóga J. J. K., učiteľa ZŠ a J. P., XXX XX I. P. - podozrenie z

ohrozenia zdravého psychického a fyzického vývinu mal. detí", kde v uvedenom podnete uviedla, že
„Pre podozrenie, že počas spolužitia v spoločnej domácnosti J. K. svojej družke a matke ich spoločnej
dcérky L. K. spôsoboval ťažké príkorie neustále sa jej vyhrážal, že keď ho nebude poslúchať a niekomu
niečo povie, tak ich spoločnú dcérku už nikdy neuvidí, urobí z nej šibnutú ženu, ktorej nebude nikto veriť,neustálejejspôsobovalťažképsychickéutrpenie,týraljuvdomácnostizazatvorenýmidverami,čoťažko
niesla maloletá L. a v prípade ak jeho družka a matka B. M. I. sa odmietla podrobiť jeho násilníckym
chúťkam opakovane sa dopúšťal na matke násilia s ťažkým psychickým dopadom na maloleté dieťa.",

dňa 30. 1. 2020 bolo na Mesto Liptovský Hrádok zaslané B. C. "Upovedomenie zriaďovateľa vo veci MŠ
a ZŠ Hradná Liptovský Hrádok o stíhaní učiteľa J. K." v ktorom uviedla: „Prokurátor Krajskej prokuratúry
v Žiline vydal pokyn na trestné stíhanie vášho zamestnanca J. K. - zamestnanec J. Q. R. P. v I. P.
vo veci týrania maloletého dieťaťa v období od zverenia do jeho dočasnej/predbežnej starostlivosti

do rozhodnutia vo veci, komu bude maloletá L. K. zverená. Nakoľko v konaní J. K. dochádza k
skratovýmkonaniam,ktorémôžumaťnepredvídateľnénásledkypremal.detinavštevujúcichZŠHradná,
hlavne keď je s nimi osamote ako zriaďovateľ ste povinný vykonať všetky opatrenia na zabránenie
akýchkoľvek možných následkov. V prípade situácie vymykajúcej sa nie len stanovám školského
poriadku, ale aj morálnym zásadám nesie zodpovednosť za skratové konanie J. K. zriaďovateľ", čím o
ňom verejne oznamuje nepravdivé informácie, ktoré sú spôsobilé značnou mierou ohroziť jeho vážnosť

u spoluobčanov, narušiť jeho rodinné vzťahy a poškodiť ho v zamestnaní, pretože ako učiteľ na R. Q.
J. P. F. I. P. má oznamovateľ aj špecifické zamestnanie,

t e d a

v bode 1./

iného dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo
zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby a podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života tým,
že vyhľadáva jeho osobnú blízkosť alebo ho sleduje a inak ho obmedzuje v jeho obvyklom spôsobe

života,

v bode 2./

o inom verejne oznámila nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u

spoluobčanov,poškodiťhovzamestnaní,narušiťjehorodinnévzťahyalebospôsobiťmuinúvážnuujmu,

č í m s p á c h a l a

v bode 1./

prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b/, písm. e/ Trestného zákona,

v bode 2./

prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e:

Podľa § 373 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 1
Trestného zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona jej súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d
k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona jej súd u r č u j e skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Liptovskom Mikuláši podala dňa 18. 5. 2022 obžalobu na A. B. C.
pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b/, písm. e/ Trestného zákona a
prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na

vyššie popísanom skutkovom základe.

Obžalovaná A. B. C. na hlavnom pojednávaní nemala záujem uzavrieť dohodu o vine a treste
sprokurátoromapozákonnompoučenívsúladesustanovením§257ods.1písm.a/Trestnéhoporiadku
vyhlásila, že je nevinná.

V prípravnom konaní dňa 16. 8. 2021 vypovedala ku skutku pod bodom 1/, že počas pracovnej doby,
kedy pracovala v Liptovskom Hrádku viac ako 4 roky, vykonávala rôzne činnosti vyplývajúce z jej
pracovného zaradenia a pohybovala sa po Liptovskom Hrádku po rôznych nákupoch, do banky, na
poštu,čopotrebovalzamestnávateľriešiť. KeďnáhodnestretlasvojuneterL.nemohlajuobísť,pristavila
sa pri nej, stisla ju, pobozkala, povedala jej, že ju ľúbi, pretože si myslí, že je to úplne normálne. S L. mali

úplne normálny vzťah, dožadovala sa, aby ju videla, vždy sa potešila. Všetky stretnutia, ktoré poškodený
uvádza, že ho mala prenasledovať, boli čisto náhodné a týkali sa len L., s ním to nemalo nič spoločné.
Nepamätala si presné dátumy, ale nevylúčila, že stretla neter v dňoch uvádzaných v uznesení. Bez
jej súhlasu si ju poškodený nahrával, čo je pre ňu nepochopiteľné. K žiadnemu osobnému kontaktu
s ním, tak, ako uvádza nedošlo. Poškodený do stretnutí s L. zasahoval, nedovolil jej sa s ňou rozprávať.

Fyzicky sa ho nedotkla, neter sa jej sama dožadovala, vystierala k nej ruky. Pri jednom stretnutí pred
poliklinikou sa naťahovala k nej, pýtala sa jej, či pôjde k babke. Vtedy zobral L. na ruky, tá sa potešila,
že ju vidí, vystierala ruky za ňou, bola šťastná, že ju vidí. Všetko je vymyslené klamstvo na ňu, účelové,
aby ju držal ďalej z Liptovského Hrádku a nemohla sa stretnúť s neterou. Nevyšlo mu to v občianskom
konaní pod sp. zn. 9P/94/2017, kde 27. 2. 2018 poškodený žiadal, aby jej súd určil zákaz priblížiť sa

k neteri, tak to skúša cez trestné oznámenie. Ku skutku zo dňa 26. 9. 2019 uviedla, že aj tieto okolnosti
boli náhodné, cestou z práce si urobila nákup v blízkosti bydliska poškodeného, pretože v blízkosti jeho
bytovky sa nachádzajú viaceré väčšie obchodné reťazce. Po nákupe telefonovala, počas telefonovania
saprechádzala,pretožetozvykne.PočastohonáhodoustretlaK.,držalamobilvruke,možnoajvoboch,
lebo si v telefóne listovala, hľadala informácie, ktoré počas rozhovoru potrebovala, poprela, že by si

fotografovala alebo natáčala bytovku poškodeného.

Ku skutku pod bodom 2/ uznesenia o vznesení obvinenia uviedla, že nikde o poškodenom neuvádzala
nepravdivé informácie ani ho nijakým spôsobom neohovárala. Práve naopak on špehoval a sledoval
ju. Ak sa aj vyjadrila na sociálnych sieťach v súvislosti s jeho osobou a jej sestrou a maloletou L.

a keď je zrejmé, že jej vyjadrenia videl, keďže ich prezentuje, nedal nijakým spôsobom vedieť, čo
uvádza ako nepravdivé. Na diskusných fórach ho vyzývala ona aj ostatní, nech sa ozve a vyjadrí
k tvrdeniam, vyjadreniam. Nemal záujem, je to verejná skupina. Všetky informácie, ktoré uviedla
v súvislosti s poškodeným, mala od svojej sestry. Jednak to, že ju týral v domácnosti, čo potvrdil
znalecký posudok vypracovaný Dr. Dušanom Kešickým, ktorý na základe psychologického vyšetrenia

zistil, že jej sestra, L. mama je obeťou domáceho násilia J. K., jej bývalého druha. Uvedené veci
písala v presvedčení, že sú pravdivé a presvedčená bola o tom aj pri svojej výpovedi. V období, keď
písala podnety na rôzne inštitúcie ohľadom J. K., vychádzala aj z vtedy aktuálnych trestných konaní,
ktoré prebiehali a uznesení, ktoré jej vtedy boli dostupné a bola presvedčená, že ho odsúdia. Niektoré
stretnutia s maloletou L. si natáčala z dôvodu, že ju chcela ukázať babke a tiež, pretože K. je klamár, aby

mohol skrúcať, že sú nevhodná rodina pre L.. Tieto záznamy si robila na svoju ochranu. Keď pracovala
v Liptovskom Hrádku, v práci mala viacero motorových vozidiel, párkrát použila aj svoje súkromné auto.
Profil na S. má pod svojím menom B. C., nemá nick. Od istého obdobia neuverejňuje žiadne články.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je v podstate švagrinou poškodeného K.. Jeho

dcéra a dcéra jej sestry L., je jej neterou. On si pripravil plán, ako ich, teda ju a ďalšiu rodinu, odstrániť zo
života netere. Predtým, než sa toto začalo diať, mali ona a K. dobrý vzťah. Nikdy ho neprenasledovala,
vždy ho stretla náhodne, čo využila na to, aby za neterou išla a dala jej vedieť, že im na nej záleží.
Nemala ani dôvod na také konanie. Jeho infikoval jej bývalý manžel C.. O ďalšom vývoji vzťahov svedčí
to, že sestra a K. už majú striedavú starostlivosť a dieťa si K. chodí preberať pred dom, kde má ona

trvalé bydlisko. Všetky jeho tvrdenia voči nej sú účelové. K jednotlivým skutkom v obžalobe, k odseku 1
uviedla, že je uvedený nesprávny dátum, nie august 2018, ale 2. 9. 2018. Je to skreslené, pretože neter
vtedy zbadali z auta jej synovia, zaparkovala a išli za ňou. Kričali na nich pekne, aby ich počkali, má
o tom nahrávku, môže to doložiť. On pred nimi utekal, nepočkal. Skutok v odseku 3. je tiež skreslený,takto sa to nestalo, náhodne išla, pozdravila ich, pekne sa prihovorila a rozprávala s neterou, každé
jedno stretnutie je len o L., s ním nemá nič. Konflikty vyvolával len on, lebo mal plán ich odstrániť zo
života L.. Ani štvrtý odsek nie je pravdivý, sestru na stretnutia s dcérou vozila, pretože mala možnosť sa

s ňou vídať len 3 hodiny. Nijakých kamarátov mu nenahrávala. To, že sestru na stretnutia vozí, vedeli
všetci, aj úrad práce. Zaparkovala 50 m ďalej, natáčala sestru M., lebo o nej uvádzal, že robí veci, ktoré
neboli pravdivé. Práveže on filmoval ich, o čom vie predložiť fotografie. Dňa 17. 4. 2019 si ho natáčala
pre vlastnú bezpečnosť, lebo je zákerný a klame. Ani nevedela, že K. je v poliklinike, rozprávala sa s
jedným doktorom, pretože riešila svoje veci a zbadala K., že ide s L., čo využila, aby sa jej prihovorila.

Dňa12.9.2019(šiestyodsek)bolotovčase,kedyL.strávilanejakýčasunich.Onchceldcérkunejakým
spôsobom uniesť, striehol na ňu pri škole a vtedy ju uniesol. Nič o nej nevedeli, ľudia rozprávali, že
nechcela s ním ísť, kričala, kopala. Nevie, ani kto je Q. J., bolo to náhodné stretnutie. Dňa 13. 9. 2019 nie
je pravdou, že by ho mala sledovať. V Liptovskom Hrádku pracovala, vybavovala potrebné veci a jazdila,
kde bolo treba, bolo to čisto náhodné. Dňa 16. 9. 2019, vtedy L. už bola unesená svojim otcom. Do školy
ju nedával, držal ju v byte, boli ju hľadať. Išla cez mesto, keď ju zbadala, zakričala na ňu slušne, nie

v zlom. Tak to robí aj na svoje deti, familiárne, v dobrom, že stiahne okienko a zakričí na nich. Aj vtedy
videla, že L. chcela zastať, zamávať, ale bolo jej v tom zabránené. Správal sa takto účelovo, lebo sa
mu nepodarilo dosiahnuť na súde zákaz styku medzi ňou a neterou. Dňa 26. 9. 2019 povedala, či mu
šibe, lebo s nimi nechcel normálne komunikovať a umožniť im stretávanie s L.. Dátum 8. 10. 2019 jej
nič nehovorí, ani popis tých okolností, keby bol normálny, tak by slušne zastal, zakývala by, umožnil by

to dcére a išiel ďalej. Nijako mu nezhoršila kvalitu života, ani mu ho neznepríjemňovala. Ku svedkyni
M. uviedla, že bola od začiatku riadená K.. Pokiaľ tvrdí, že jej mala nadávať, tak opak je pravdou, išli
vtedy s deťmi z Dolného Smokovca, kde sa liečia. V okne zbadali L., jej mama navrhla, že idú skúsiť, či
je K. doma, s kým je L. doma. Pani M. išla okolo s kočíkom a do telefónu hovorila, že už na nich volala
políciu, smiala sa a ukázala jej prostredník. Do spisu predloží výsledok priestupkového konania, kde

vypovedala, že ona konala na základe pokynu K.. Podala na ňu trestné oznámenie a je preukázané,
že sa ničoho nedopustila. Pokiaľ K. prezentuje, že ho mala nejako prenasledovať a sťažovať mu život,
doloží mailovú komunikáciu medzi ním a jej sestrou z 24. 9. 2019, nikdy ju nijako neupozornil, že ho
nejako obťažuje, a táto komunikácia preukazuje, že nemal z nej žiadnu traumu. Taktiež ich babka zvykla
cez jej mail, lebo vlastný nemá, odkazovať mu, že sa chce s vnučkou stretnúť. Poslala mu takto cez

ňu 23. 1. 2020 mail a on na to odpísal 25. 1. 2020. Preto poukázala na to, aké on mal ujmy, keď s ňou
normálne komunikoval. Tiež mu písala ďalší mail, ktorý predloží do spisu. V škôlke mala dobré vzťahy,
keď tam chodila L.. Účelovo sa snažil ich očierňovať. Je učiteľ, informatik, inteligentný človek, má čierny
pás v karate, z čoho by mal mať taký človek traumy? Taktiež zo stretnutia v lete 2019 urobila fotografiu,
vtedy zorganizovali stretnutie na ihrisku, kam prišiel, tak, aké traumy z nej mal.

K ďalšiemu bodu obžaloby, k dátumu 17. 4. 2019 uviedla, že to, že našiel takúto informáciu svedčí o tom,
že nie ona, ale on si vyhľadával informácie o nej. Interpretovala informácie, ktoré v tom čase mala
od sestry alebo zo znaleckých posudkov. Vychádzala v tom čase z pravdivých informácií. Vo všetkých
príspevkoch na sociálnych sieťach písala fakty, vychádzala z údajov od sestry, bola presvedčená, že

je to pravda. Týka sa to aj dátumu 3. 2. 2020. K dátumu 9. 9. 2019, kedy na štátnu školskú inšpekciu
zaslala podnet, po čase sa ukazuje, že to, čo uvádzal na sestrinu adresu je opak, a to čo písala ona, tak
pravdou je, že to robil on. Jeho krivé obvinenia, že sa bojí, že L. bude unesená, lebo uniesla svoje deti, že
bude vymazaná z jeho života, vyvracia uznesenie Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš z roku 2013,
ktorým bolo zastavené jej trestné stíhanie a z neho vyplýva, že svoje deti neuniesla. Ku komentárom na

sociálnych sieťach si vytiahla komentáre, ktoré tam uvádza pani M. a pán C., a tieto predložila do spisu.
V Liptovskom Hrádku pracovala asi 4 roky do novembra 2019 v spoločnosti Güde, s.r.o., Tesla, s.r.o.,
TPC, s.r.o., kde vykonávala administratívne práce, skladové hospodárstvo, nákupy a podobné činnosti.
Jej pracovná doba bola flexibilná, od 07.00 do 15.30 hod., ale aj dlhšie do 17.00 hod., keď bolo treba,
ostala v práci dlhšie. Počas pracovnej doby na vybavovanie pracovných vecí používala služobné autá

Octaviu, alebo dodávku Tranzit, alebo hnedé Audi, ak nebolo žiadne k dispozícii, tak aj svoje vlastné
auto, červené Kia Rio. Trvalý pobyt má po celý čas v Liptovskom Mikuláši. Ak v Liptovskom Hrádku bola
v neskorších hodinách, buď išla neskoro z práce, alebo bola na nákupe a išla preč. Sestra ju požiadala
pre prípad, že by sa s neterou stretla, o kontakt s ňou, aby jej povedala, ako ju majú radi, ako s ňou
chcú byť, a taktiež ju o to prosila aj babka, aby ju vždy pozdravila. K. ju nežiadal, aby ho nenatáčala na

mobil, on sám ju natáčal. Od svojich podaní, ktoré na neho písala, očakávala, že ich nejako vyhodnotia
a zistia, či nie je nebezpečný pre deti, lebo bol agresívny ku nej, k jej sestre, odťahoval L. od nich preč,
namiesto toho, aby ju viedol ku vzťahu k rodine. Stránka, na ktorej uvádzala údaje o ňom, bola Iniciatíva
za vymazaných rodičov, ktorým bola aj jej sestra. Zdieľali sa tam rôzne príbehy a informácie, sestrubránila. Ku dňu 23. 6. 2018 uviedla, že informácie mala od sestry a jedno z konaní je aj jej, kde po
tom, čo sestru K. vyhodil z bytu, dal jej pár dní na odsťahovanie, pri odovzdaní vecí jej sestre došlo k
fyzickému konfliktu, podala trestné oznámenie a bolo z toho len priestupkové konanie voči K. a J.. Veci

týkajúce sa trestných konaní vždy citovala tak, ako bolo uvedené v uznesení, aby uviedla pravdu.

Na trvalom pobyte nebýva od apríla 2022, býva v Liptovskom Petre. So sestrou M. I. sa vidia v dome, keď
tam príde. Je to komplikovanejšie, pretože ona býva inde a nemá auto. Nevie, kedy naposledy boli spolu
s L., pretože K. si zariadil preberanie L. v mieste jej trvalého pobytu, v dome, ktorého je spoluvlastníčkou,

a keďže s ním už nechce mať nič, dokým sa neospravedlní a nenapraví ich vzťahy, vyhýba sa mu.
Má traumy prechádzať cez Liptovský Hrádok, po tom, čo na ňu pripravil, teda ju nepravdivo obvinil
z prenasledovania. Súhlas na zvukovo-obrazové záznamy si od neho nepýtala, ani on si od nej súhlas
nepýtal. Nenatáčala jeho, natáčala si L., aby ju mohla ukázať babke, keďže ani jej neumožňoval
stretnutia s L.. Nevedela, že si treba pýtať súhlas na natáčanie maloletej, keď jej sestra nebola zbavená
rodičovských práv, a tieto nahrávky nikdy nezverejňovala, použila ich len pre súkromnú potrebu a sestra

jej na toto dala súhlas. Nikdy nič nepravdivé o K. nezverejňovala. K. sa začala vyhýbať 19. 2. 2020, kedy
boli aj s jej mamou na štadióne. Pozval ich, aby prišli za L. ku nim domov a pri prechádzaní cez mesto
na nich poslal hliadku, čo pochopila z rozprávania mestského policajta, ktorý sa pýtal, či boli pri zelenej
bytovke. Vtedy povedala, že už toho má dosť, takto sa nemôže správať normálny človek. Vie, že má
kamarátov na Mestskej polícii v Liptovskom Hrádku.

Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie výsluchom poškodeného J. J. K., prečítaním
výpovedí z prípravného konania u svedkov R. M., B. M. I., Q. J., M. B. M. C., T., a prečítaním listinných
dôkazov.

Svedok a poškodený J. J. K. v prípravnom konaní dňa 28. 9. 2021 vypovedal, že dcéra L. K., ktorú

má s bývalou partnerkou M. I., sestrou B. C., mu bola zverená do osobnej starostlivosti. Dôvodom
zverenia bolo vyhrážanie sa matky samovraždou a vraždou dcéry, vážne psychické vydieranie z jej
strany. Po zverení sa matka s dcérou stretávala za prítomnosti psychologičky úradu práce, pre nevhodné
správanie matky voči pracovníčke aj voči dcére, jej bol zakázaný styk s dcérou, ktorý bol následne
zmenený na asistované stretnutia. Všetky tieto zmeny boli riešené súdom. Neskôr bol matke umožnený

kontakt s dcérou až do mája 2019, kedy ju matka zo stretnutia nevrátila. Dcéru si vyzdvihol až začiatkom
septembra 2019 zo základnej školy v Liptovskom Hrádku, kontakt matky s dcérou bol (v čase jeho
výpovede) upravený na 2 hodiny 2-krát mesačne za jeho prítomnosti a psychologičky z úradu práce,
bez prítomnosti rodinných príslušníkov. B. C. sa v konaní o zverenie L. K. angažuje už od začiatku, čo
je zrejmé z celého spisu a konštatoval to aj súd v niektorých rozhodnutiach. Jej prenasledovanie, pre

ktoré bol nútený obrátiť sa na políciu, začalo niekedy na jar 2018, začiatkom leta 2018, prvýkrát to bolo
v júni, kedy k nemu a dcére na N. O. F. I. P. prišla B. C. so zapnutým mobilným telefónom, natáčala si
ich bez jeho súhlasu, rozprávala jeho dcére veci, ktoré by dieťa nemalo počúvať, že má zlého otca, aby
sa nebála, nechcela im dovoliť odísť, bránila im svojim telom v odchode. Takéto incidenty sa opakovali
v priebehu leta, ešte asi 3-krát. Koncom augusta 2018 ich pravdepodobne videla vchádzať do predajne

Verex, kde za nimi prišla so zapnutým mobilným telefónom, natáčala si ich bez jeho súhlasu, nevie
presne, čo mu hovorila, ale stále opakovala tie isté veci. Pri odchode ho ešte štuchla s úsmevom do
rebier. Obdobný incident sa odohral 22. 8. 2018 pri zmrzline pri hoteli Smrek v Liptovskom Hrádku,
kedy ich znova obťažovala, rozprávala dcére L., aký je zlý, vykrikovala, že L. je jej dieťa, rozprávala jej,
aby sa nebála, že píšu prezidentovi a bude s nimi, bránila im v odchode. Uvedené sa udialo ešte pred

stretnutiami v detskom centre v Ružomberku. Matka jeho dcéry chodila na stretnutia vždy v prítomnosti
B. C., ktorá veľmi často spoza plota natáčala jeho, L., susedov a ich maloleté deti. List s nesúhlasom voči
takémuto jej konaniu bol zaslaný B. C., R. M., tento si neprevzala, pokračovala v natáčaní. Uvedené sa
dialo až do mája 2019. Keďže jeho dcéra bola 17. 4. 2019 chorá, navštívili detskú lekárku. Pri východe
z ambulancie stála na chodbe so zapnutým mobilným telefónom C., čo presne hovorila, si nepamätal,

ale nerešpektovala jeho súkromie, obťažovala ich, rozprávala dcére veci, ktoré nie sú určené deťom,
takto ich sledovala, natáčala až k autu, ktoré mal odstavené na parkovisku pri poliklinike. Dňa 12. 9.
2019 sa bol previesť na bicykli spolu s dcérou a kamarátkou Q. J.. Pri prechádzaní cez vedľajšiu cestu
pri hoteli Smrek si všimli, že na nich začala kričať, so zapnutým mobilným telefónom ich natáčala, že
prídu pre L.. Nevšímali si ju, pokračovali smerom na Liptovský Mikuláš, niekde pred Verexom ich B.

C. dobehla na aute a znova po nich vykrikovala a natáčala na mobilný telefón. Dňa 13. 9. 2019, keď
stál pred garážou, znovu videl ako B. C. ide pomaly na aute od sútoku riek Belá a Váh k hlavnej ceste
pomalou jazdou s otvoreným oknom na strane spolujazdca a pozoruje okolie domu. Asi 17. 9. 2019
išiel s L. zo školy cez mesto spolu so R. M. a jej maloletou dcérou, pričom okolo na aute prechádzalaB. C., ktorá cez otvorené okno znovu na jeho dcéru vykrikovala a natáčala si ich cez mobilný telefón.
Auto skoro zastavila, trúbili na ňu nespokojní šoféri, ktorí museli prerušiť jazdu. Následne sa C. s autom
pohla a zaparkovala pri krajnici pri firme Fibris, on s dcérou sa otočili v smere na námestie, keď to C.

videla, vyhodila smerovku a snažila sa otočiť do protismeru. Keďže bola veľká premávka, podarilo sa jej
až s odstupom času a oni sa jej stratili z dohľadu. Asi 8. 10. 2019 boli s dcérou pri ich bytovom dome aj
s inými deťmi a dospelými, kedy B. C. znovu prechádzala pomalou jazdou popri bytovom dome a keď
ich videla, odbočila smerom na ulicu k sútoku riek Belá a Váh. Zastavila a on s dcérou utekali do ich
bytového domu. Tieto skutky prenasledovania určite nie sú všetky.

Čo sa týka ohovárania jeho osoby B. C., uvádza o ňom nepravdivé skutočnosti, ohovára ho, tieto
rozosiela rôznym médiám, inštitúciám, šíri ich na S., posiela zriaďovateľovi jeho školy, aj vedeniu školy.
Takéto informácie poškodzujú jeho povesť v očiach verejnosti, známych, priateľov, rodičov žiakov, aj
žiakov. Snaží sa ho týmto pripraviť o prácu, poškodzuje jeho povesť. Taktiež ho to obmedzuje na
jeho živote. Čo sa týka prenasledovania, bál sa chodiť centrom mesta, aby na neho nevykrikovala na

verejnosti, v meste, v obchodoch, v Liptovskom Mikuláši. Jej správanie voči nemu je neúnosné, v čase
jeho výpovede to už síce boli 2 roky, ale človek musí nad tým stále premýšľať, je v ňom ostražitosť,
keď niekde vojde, či tam nebude B. C.. Stalo sa, že chcel ísť do Sportissima a zbadal jej auto, radšej
sa otočil, než by mal zažiť tieto incidenty. Poukázal na statusy na S., ktoré o ňom šíri B. C. aj o jeho
kolegoch v práci a v škole. Článok, ktorý dňa 4. 3. 2020 uverejnila na facebookovej skupine „Iniciatíva za

vymazaných rodičov“, pripojil ku svojej výpovedi. Po tom ako si prevzal dcéru z evanjelickej školy, B. C.
začala pravidelne a veľmi často za sprievodu svojej sestry M. I., často aj sama navštevovala Základnú
školuHradná,kdeonpracuje,avktorejbolajehodcérazapísaná.Preichsprávaniemuselabyťprivolaná
polícia a v dôsledku toho im bol na ZŠ Hradná a ZŠ Janošku v Liptovskom Mikuláši súdom uložený
zákaz vstupu do školy počas vyučovania. Z dôvodu ich konania bol nútený požiadať školu o individuálne

vzdelávanie dcéry v domácom prostredí do času, kým im bol uložený zákaz vstupu do školy. Ďalej
vypovedal, že je zamestnaný ako učiteľ na Základnej škole Hradná v Liptovskom Hrádku. Na S. ho B. C.
opisuje ako tyrana, že je trestne stíhaný, uvádza o ňom rôzne nepravdivé skutočnosti. Žiada pozastaviť
jeho pedagogickú činnosť. Kontaktuje médiá, redaktora Plus 1deň doviedla k dverám jeho matky, aj
k nemu do školy počas vyučovania. Obťažovala ho s policajnou hliadkou v škole, počas vyučovacej

hodiny. Poukázal na listiny, ktoré sú obsahom spisu, a v ktorých uvádza o ňom, že je trestne stíhaný,
žiada pozastaviť jeho pedagogickú činnosť, lebo je násilný, prchký, nebezpečný pre deti, opisuje veci,
ktorénikdynespáchal.C.inak,akosozapnutýmtelefónomanatáčanímnamobilnýtelefón,aninestretol.
Niekoľkokrát ju prosil, aby ich nenatáčala, neobťažovala. Ďalej poukázal na incident asi 26. 9. 2019,
kedy vo večerných hodinách stretol C. pred bytovým domom, keď sa vracal z predajne Verex, opäť ho

natáčala z druhej strany ulice a kričala „K., šibe ti“. Ďalej uviedol, že od vznesenia obvinenia B. C. takéto
incidenty nezaznamenal, ale stále má obavu, že sa to môže kedykoľvek zopakovať. Odkedy dostala
zákaz vstupu do školy a podal trestné oznámenie, sa s ňou nestretol. Asi 8. 10. 2019 prišla za asistencie
políciedoškoly,podalaoznámenieajnariaditeľaškoly.Bolnespravodlivoobvinenývminulostizdôvodu,
že B. C. nepravdivo uviedla skutočnosti, ktoré sa odohrali v októbri 2017 pri sťahovaní jeho bývalej

partnerky M. I.. Konanie sa skončilo tak, že sa jeho zavinenie nepreukázalo. Zo strany jeho bývalej
partnerky M. I. bolo na neho podaných viacero oznámení za týranie dcéry a partnerky, z toho nikdy nebol
obvinený ani trestne stíhaný. Priestupok, kedy mal I. z ruky vyraziť telefón, sa tiež nepotvrdil. Okrem
neho, C. ohováranie a prenasledovanie smerovalo voči jej bývalému manželovi, voči riaditeľovi školy,
voči kolegyniam, na základe toho príspevku na Facebooku, ktorý predložil ku svojej výpovedi.

Na hlavnom pojednávaní poškodený vypovedal zhodne a dodal, že toto konanie a to, čo jemu z
neho vyplývalo, trvalo 4 roky, kým sa s bývalou partnerkou dostali k súčasnému stavu, a to striedavej
starostlivosti o maloletú dcéru. Konanie obžalovanej pre neho znamenalo neustály stres a obavy, čo sa
udeje, čo si o ňom všetci ľudia pomyslia, čo sa o ňom píše, ovplyvňovalo to aj školu a kolegov. Stále

musel na to myslieť, či to vedia žiaci, čo sa o ňom píše. Predtým bežne chodili do Liptovského Mikuláša.
Potom často nešli ani do mesta, vyhýbal sa verejným aktivitám, kde by obžalovanú mohol stretnúť, ako
sú trhy, jarmoky a iné akcie. Obžalovaná sa presúvala svojím autom Kia Rio, červenej farby, značky LM,
ktorá končila na písmená CT. Už keď zbadal také auto, aké mala obžalovaná, bol v strese. Keď zistil, že
to nie je ona, respektíve značka jej auta, vydýchol si. Výsledok všetkých jej podaní bol taký, že neboli

dôvodné, boli zamietnuté, avšak nebolo príjemné chodiť každú chvíľu za vedením školy, za riaditeľom
a dookola vysvetľovať, že nie je pravda, čo na neho píše. Začal sa o to zaujímať aj primátor, keďže mesto
je zriaďovateľom školy. Doviedla novinárov, policajtov do školy. Bolo to všade. Zo strany obžalovanej
a jej sestry nebolo rešpektované nič, žiadne súdne rozhodnutia, nie to ešte jeho ako človeka. Policajtiho vytiahli z triedy, čo si pomysleli tí žiaci, že niečo spáchal. Keď prišla s policajtmi do školy, bola síce
splnomocnená matkou, avšak dobre vedela, že Nelka v škole nie je, lebo bola chorá. Pri stretnutiach
matky s dcérou ešte v roku 2017 bola, avšak psychologička zakročila, aby tam nechodila. Taktiež matku

vozievala, keď sa začali stretávať v centre v Ružomberku a chcela byť prítomná. On všetky rozhodnutia
rešpektoval, dokonca teraz, keď súd rozhodol o striedavej starostlivosti, sa ani neodvolal. Nikdy od neho
nežiadala súhlas na vyhotovovanie záznamov, často ju žiadal, aby to nerobila, niekedy to už nemalo
zmysel. Na jeho žiadosti nereagovala, nahrávala všetko, všade a všetkých. Keď si išiel dňa 15. 5. 2022
vyzdvihnúť dcéru po víkende do Ondrašovej, pričom podľa rozhodnutia súdu by to malo byť na Roľníckej

ulici, avšak s matkou maloletej si dohodli stretnutie pri obchode Jednota, obžalovaná vtedy išla okolo na
aute, mala stiahnuté okienko, usmievala sa a natáčala ho na mobil. M. sa opýtal, prečo ho zase nahráva,
ona mu neskôr mailom odpovedala, že jej nemôže zabrániť ísť okolo. Vtedy obžalovanú videl naposledy.
Súhlas na zhotovovanie záznamov obžalovanej vo vzťahu k L. nedal. V súdnom rozhodnutí je určené,
že každý si má vyzdvihnúť dcéru v mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča, aj to, že odovzdávanie sa
má udiať bez rodinných príslušníkov matky. Keďže na Roľníckej sa to nedá zabezpečiť tak, aby sa vyhli

incidentom, ku ktorým dochádzalo počas 4 rokov a M. sama nechcela, aby chodil na Roľnícku, preto sa
dohodli na odovzdaní na iných miestach. Pred dcérou o jej matke nikdy nehovoril zle, a o tom svedčí
aj vzťah, ktorý majú teraz. Všetky tieto incidenty na L. pôsobili tak, že bola v šoku, nebolo to príjemné
ani jednému z nich. Obžalovaná a jej sestra M. teraz nemajú dobrý vzťah, lebo konanie, ktoré sa medzi
nimi ťahalo celé roky, na tom mala podiel aj obžalovaná a myslí si, že M. si to trošku aj uvedomuje. To,

že si s matkou odovzdávajú dcéru na inom mieste, než je v súdnom rozhodnutí, vyplynulo z ich dohody.
Nemá dôkaz o nahrávaní si jeho osoby obžalovanou na mobil 15. 5. 2022. Riaditeľ základnej školy J. U.
je jeho kamarát. 17. 4. 2019 bol pondelok, šli k lekárovi, pretože cez víkend sa dcéra stretla s matkou
a už keď mu ju odovzdávala, kašlala, bola chorá, preto to musela vedieť aj obžalovaná.
Z prečítanej výpovede svedkyne R. M. z prípravného konania zo dňa 30. 9. 2021 vyplýva, že B. C.

nepozná osobne, respektíve ju nepoznala do obdobia septembra 2017, kedy ona pomáhala sestre so
sťahovaním sa z bytu J. K.. K. bol dlhé roky jej susedom, bývala v byte pod ním. Incident, ktorého bola
svedkom, sa stal približne koncom septembra 2019 v čase medzi 15.30-16.00 hod., kedy išla so svojou
dcérou a K. s jeho dcérou po chodníku smerom ku Jednote v Liptovskom Hrádku. Išla s dcérou zo škôlky,
K. s dcérou stretli pri hoteli Smrek, niekde na úrovni výjazdu autobusov na stanicu zastavila C. auto,

bola to červená Kia ev. č. LM, číslo nevedela, na konci bolo CT. Zastavila počas premávky v jazdnom
pruhu v smere na Liptovský Mikuláš, bola dopravná špička, za ňou sa začala tvoriť kolóna áut, stiahla
okno, nevedela, či mala mobilný telefón a či nahrávala, ale začala kričať na L. „L., maminka si Ťa nedá,
maminka po Teba príde“. Slovné útoky na K. nekričala, iba na L., L. sa snažili kryť, aby ju nevidela z auta,
lebo bola v strese, keď ju videla, že po nej vykrikuje a obťažuje. Autá, ktoré stáli za autom C., začali

trúbiť, musela sa pohnúť. Pohla sa smerom na Liptovský Mikuláš, K. išiel opačným smerom k hotelu
Smrek, kde mal zaparkované auto. Svedkyňa s dcérou išla smerom domov k bytovke, C. pri nejakom
elektre odbočila na krajnicu, vyhodila smerovku, snažila sa s autom otočiť a ísť naspäť k hotelu Smrek,
ale autá, ktoré išli za ňou, ju nepustili, bola vytvorená kolóna, keď sa otočila do opačného pruhu s autom,
ďalej už nevidela, kde išla s autom. V. K., či C. išla za ním, ale K. jej povedal, že ich nestihla, lebo stihli

odísť. Asi o týždeň až dva po tomto incidente, bola doma, z okna kuchyne videla C. cez cestu, ako
stojí na chodníku, držala v rukách mobilný telefón vo vyššej polohe, asi zhruba na úrovni očí a bolo
vidno, že s mobilom smeruje na vyššie okná na ich bytovke. Podľa jej názoru si natáčala okná K., ktorý
býval na 3. poschodí. Je to len jej dedukcia zo situácie, ktorú videla. O tomto sa neskôr rozprávala aj
s K.. O tom, že na chodníku stála C., sa dozvedel od jeho vtedajšej partnerky Q., ktorá ju tiež na tomto

chodníku videla a o tomto povedala aj K.. Ďalšiu nepríjemnú situáciu s C. zažila na jeseň 2019, presný
dátum nevedela, kedy bola so svojou rodinou, partnerom J. a dvoma dcérami na výlete na P. L., kde
bola s deťmi na drevenom ihrisku a s partnerom zaregistrovali C., ktorá bola tiež so svojou partiou, určite
ich zaregistrovala aj ona. Keď ju videli, z ihriska odišli, išli sa prejsť smerom k pomníku. Keď sa vracali
k parkovisku k autu, spozorovala ich B. C., vytiahla mobilný telefón, ktorý nasmerovala na nich, ako keby

ich chcela natáčať, s partnerom jej povedali, že si neprajú, aby ich a ich deti natáčala. B. C. sa na to
začala smiať, inak nereagovala a potom jej vypadol z rúk mobilný telefón na zem. Oni nasadli do auta
a odišli preč. Po tejto skúsenosti poslali C. každý za seba, ona a jej partner, aj M. I. doporučený list, že si
neprajú, aby ich natáčali, tieto listy sa im vrátili ako neprevzaté od oboch. Ďalší incident, ktorý zažila s C.,
sa odohral niekedy na jeseň 2019, kedy bola s dcérou von na prechádzke, išli domov do bytovky. Keď

prichádzali k bytovke, zaregistrovala auto C., červenú Kiu, ktorá bola zaparkovaná vo vedľajšej ulici M.
Blahu. Pri bytovke spozorovala najskôr dvoch chlapcov, neskôr zbadala C. a potom aj jej mamu, ktoré sa
pohybovaliokoloichbytovky.R.K.,informovalaho,žeC.samotáokoloichbytovky.C.asivydedukovala,
že telefonuje s K. a keď ukončila hovor, C. začala na ňu slovne útočiť, nadávať jej do „pí.., ku..., že mánemanželské dieťa“. Do tohto sa začala zapájať aj jej matka, svedkom všetkého boli jej maloletí synovia.
Ona bola vonku s dcérou, ktorá z tohto správania bola v šoku, bála sa, preto ju zobrala do vnútra bytovky,
snažila sa kontaktovať políciu, v tom strese sa jej nepodarilo vytočiť. Na polícii to oznámila ešte v ten

deň, vo veci bolo vykonávané nejaké konanie na okresnom úrade, kde bola predvolaná.

Z prečítanej výpovede svedkyne B. M. I., sestry obžalovanej, ktorá v prípravnom konaní vypovedala
dňa 14. 1. 2022 vyplýva, že konanie pokladá za účelové, rovnako sa potvrdilo v znaleckom posudku
v konaní na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/94/2017 znalkyňou J. E. z decembra 2020,

že jej bývalý druh J. K. si konania vymýšľal proti nej. Všetky konania sú od septembra 2017 vedené
účelovo J. K., jej bývalým druhom a bývalým exmanželom B. C., jej sestry, M. C., snažia sa ich pripraviť
o deti. Rovnako bolo v tomto posudku potvrdené týranie jej dcérky, L. K., rovnako jej týranie bývalým
druhom J. K.. J. K. sa v posudku priznal, že účelovo klamal, aby neprišiel o dcéru, v tom období sa
rozchádzali. Obaja páni J. K. a M. C. spolupracujú, kooperujú postup na okresnom súde. C. je advokát,
píše K. vyjadrenia na súd. V dokazovaní vyšlo najavo, že ju K. intenzívne, denno-denne nahrával viac

ako 2 roky v domácnosti v určitých situáciách, keď bola unavená, veľa krát v nočných hodinách, bez
súhlasu, nevedela o tom, tieto nahrávky falšoval. Ďalej uviedla, že počas asistovaných stretnutí s K. a L.
jej sestra B. C. s nimi na niektoré tieto stretnutia chodila, vtedy, keď išla vyzdvihnúť dcéru k J. K., keďže
nemá auto, preto ju sestra vždy odviezla do Liptovského Hrádku. Išla k bytovke K. pre dcéru a sestra
zostala pri aute. Tak to určil súd, že pri stretnutí a preberaní dcéry L. nebude zo strany jej rodiny nikto

prítomný, iba ona. Takto to bolo určené iba jej, J. K. to nemal stanovené. Jej sestra B. C. kontaktovala
nejaké médiá za účelom medializácie prípadu s maloletou L., nie je to zakázané, nevie presne určiť, čo
iniciovala, boli v novinách, v televízii, zverejňovala sa pravda, len to, čo vedeli doložiť pravdivo dôkazmi,
preto K. v minulosti aj na ňu podal trestné oznámenie za ohováranie, čiže ak niečo medializovala, tak
len to, čo vedela podložiť pravdou. Jej sestra B. C. vedome určite nekontaktovala a nevyhľadávala J.

K. v mieste jeho trvalého bydliska, prípadne na iných miestach v Liptovskom Hrádku, pracovala určité
obdobie v Liptovskom Hrádku, občas stretla J. K. s jej dcérou, aj to je ťažké ich stretnúť, pretože on
chodí väčšinou všade autom, tých stretnutí bolo minimálne, bytovka, práca. Chodí väčšinou do práce
a domov, to bolo miesto, kde ich mohla stretnúť, keď sa presúvali, prípadne pri nákupe v potravinách.
Išlo o náhodné stretnutia. Ak sa aj stretli, jej sestra chcela vidieť jej dcéru L., nie J. K.. Po tom, ako ju

dobili so svojim susedom, sa ho jej sestra bála, určite ho nevyhľadávala, ak sa náhodou stretli, bolo to
vždy na verejnosti. Mala len všeobecnú vedomosť o tom, že by jej sestra B. C. písala nejaké sťažnosti
na J. K. zriaďovateľovi školy, kde pracuje, prípadne iným inštitúciám, nikdy nevidela, čo je obsahom tých
podaní, nečítala to, len spomínala, že je nahnevaná, ako sa ukončilo konanie, keď ju zbil. J. K. je učiteľ
detí, vie, že informovala určité inštitúcie o jeho násilnom konaní, ale čo konkrétne v týchto podaniach

uviedla, nemá vedomosť o ich obsahu, nevie, komu tieto podania podávala.

ZprečítanejvýpovedesvedkyneQ.J.zprípravnéhokonaniazodňa9.2.2022vyplýva,že B.C.nepozná
osobne, nikdy s ňou nebola v priamom osobnom kontakte, nikdy sa s ňou priamo osobne nerozprávala.
Mala s ňou dve skúsenosti, zažila jej správanie raz priamo, raz nepriamo. Prvý krát to bolo niekedy

v septembri 2019, poobede asi o 16.00-17.00 hod., kedy bola s J. K. a jeho dcérou L. na bicykloch, išli
cez Liptovský Hrádok, cez mesto smerom na Podtureň, po ceste, L. popri nich po chodníku. Keď boli na
úrovni hotela Smrek v Liptovskom Hrádku, stretli B. C., ktorá so svojím autom parkovala na parkovisku
pri hoteli Smrek, kde telefonovala, stála za autom. Keď ich zbadala, začala kričať na L., že ju maminka
hľadá alebo niečo také. Nevšímali si to, pokračovali ďalej v ceste na bicykloch. B. C. nasadla do auta

a vybrala sa ich smerom, išla na červenej Kii súbežne popri nich, počas jazdy mala stiahnuté okno na
strane vodiča, z ktorého mala vystrčenú ruku, v ktorej držala mobilný telefón a týmto asi predpokladá,
že ich natáčala, teda skôr J. a L.. Išla takto súbežne s nimi dosť dlho, zdá sa jej, že až po bytovku,
kde býva J.. Počas toho stále vykrikovala na J., že zobral L., že jej zničil život alebo niečo podobné,
nepamätala si to už presne. Oslovovala ho priezviskom K. alebo pán K.. Keď boli pri bytovke, kde býval

J., odbočili k jeho bytovke, ona pokračovala v jazde autom ďalej smerom na Liptovský Mikuláš. Druhú
skúsenosť mala s B. C. pár dní po tomto incidente, bola u J. K. v byte, išiel na nákup do potravín, ona
zostala s L. doma aj s jej spolužiačkou, dávala na nich pozor. Bola pri kuchynskom okne v jeho byte,
okno kuchyne smeruje k hlavnej ceste, stála tam dlhšie, čítala nejaké papiere, všimla si, že oproti cez
cestu stojí na chodníku B. C., mohla stáť odhadom asi 15-20 metrov od bytovky, na oknách kuchyne

boli vytiahnuté žalúzie, asi sa aj svietilo, mohlo byť asi 18.00 hod., začalo sa stmievať, von bolo šero.
Vtedy zbadala B. C. na chodníku, zas držala v obidvoch rukách mobilný telefón, držala ho vyššie, na
úrovni tváre a mobilom smerovala na bytovku. Keď ju tam zbadala, rýchlo odišla od okna, išla zhasnúť
svetlo, keď sa vrátila k oknu stiahnuť žalúzie, už ju tam nevidela. Hneď písala správu J., že B. C. stojína chodníku oproti bytovke a keď sa vrátil z obchodu, povedal jej, že ju stretol, keď sa vracal z obchodu.
Nepamätala si, či vravel, že aj vtedy na neho niečo kričala. Jedine toto boli skúsenosti, ktoré mala s B.
C.. OZ rozprávania J. vedela, aké mal s ňou skúsenosti on, chodila za ním do práce, aj do bytovky, kde

býval, ale svedkom toho nebola. Čítala aj nejaké príspevky B. C. na S. v diskusnom fóre „Iniciatíva za
vymazaných rodičov“, písala nejaké komentáre, ktoré spájala s menom J. K. a spomínala tiež miesto,
kde pracuje. Príspevky boli v období, keď J. zobral dcéru zo školy v Liptovskom Mikuláši, kde ju bez
jeho vedomia prihlásila L. mama. Tieto príspevky C. písala nejakú dobu, s odstupom času prestala toto
diskusné fórum a skupinu navštevovať. B. C. pozná z fotiek, ktoré mala L. zastrčené v knižke, mala tam

aj fotky bratrancov a tiež podľa fotky z S. profilu, keď písala tieto komentáre. Keď ju videla prvý krát
naživo, boli na bicykloch, hneď vedela o koho ide.

Z výpovede svedka M. B. M. C., T., z prípravného konania zo dňa 30. 11. 2021 vyplýva, že B. C. je jeho
exmanželka. Pozná tiež J. K., ide o bývalého priateľa sestry B. C.. O konaní B. C. vo vzťahu k J. K.,
mal informácie od K., ktorý mu v minulosti zvykol zavolať, keď k takému útoku zo strany B. C. došlo. Na

presné dátumy, ani na presný obsah si nepamätal z dôvodu času. Spomínal si, že K. mu hovoril o tom,
že ho mala prenasledovať cestou autom niekde v Hrádku, opakovane pred činžiakom, kde býva a taktiež
údajne aj v samotnom činžiaku. Spomínal mu aj incidenty pred školou, kde mal učiť. Bol vystrašený,
pýtal sa ho, či mu je schopná ublížiť na zdraví a na živote a tiež, či je schopná ublížiť aj maloletej L.. Mal
strach aj o seba, aj o dcéru. Minulý týždeň pri nahliadaní do spisu na úrade práce našiel úradný záznam,

ktorý kurátorka urobila na základe telefonátu M. o tom, že obvinená so svojimi deťmi a nejakou staršou
ženou obiehali okolo bytovky, v ktorej K. býva. Obvinená sa mala dobíjať do bytovky a pri tom pani M.
vulgárne nadávať. Čo sa týka ohovárania, opakovane videl na S. komentáre obvinenej na adresu K.,
v ktorom ho opisuje ako tyrana, násilníka, podvodníka, človeka, ktorý má údajne korumpovať súdnictvo.
K. mu hovoril, že vraj vypisuje na neho nejaké listy, že jeho zamestnávateľovi alebo na mestský úrad ako

zriaďovateľa školy. Hovoril mu, že sa bojí, že môže kvôli tomu prísť o prácu. Ako bývalý vysokoškolský
pedagóg, ako aj manžel učiteľky vie, ako je dôležité ako vníma zamestnávateľ osobu učiteľa, rovnako
ako vážne pristupuje aj k pozadiu učiteľa. Obavy K. sú podľa jeho názoru odôvodnené, aj preto, lebo
obvinená sa takto nesprávala len k nemu, ale aj k susedom na ulici, kde opakovane slovne napádala
a prenasledovala pána A., suseda, ktorého kuratela vypočula pri šetrení pomerov v mieste bydliska B.

C., v rámci ktorého kuratela vypočula suseda A.. Tento mu párkrát aj telefonoval a sťažoval sa na jej
správanie, avšak mu povedal, nech ide na políciu alebo sociálku. Sused mu však povedal, že sa jej
boja. Sám bol opakovane objektom jej prenasledovania a útokov. Poukázal na stretnutie so susedou,
ktorá býva oproti B. C., ktorej niekto otrávil už druhého psa, pričom údajne obvinená sa mala pred ňou
vyjadriť, že to mal byť vraj on, údajne s cieľom narušiť vzťahy medzi obvinenou a susedmi. Z uvedeného

bol zhrozený. Najviac ho trápi, že obvinená tieto svoje skutky pácha za prítomnosti ich maloletých detí.
Určite to však nie je náhodné, pretože ak prenasleduje K. spolu s deťmi, či už v Liptovskom Hrádku alebo
sociálke, tak určite sa nestane, že práve v takej chvíli sa jeho maloleté deti úplnou náhodou vyskytnú
na tom istom mieste. Nebol priamo svedkom žiadnej udalosti, ale K. mu telefonoval bezprostredne po
incidentoch, ktoré zažil a zo stavu rozrušenia, spôsobu, akým komunikoval, mal za to, že mu verne

a bezprostredne popísal to, čo sa aj stalo. Nemal vedomosť, či v danej dobe by sa obvinená dopúšťala
takého konania vo vzťahu ku K., pretože komunikácia s ľuďmi ohľadom obvinenej mu nerobí dobre,
vyhýba sa jej a väčšinou každému povie, že ak má s ňou problém, nech to rieši prostredníctvom úradov.

Z príspevkov obžalovanej na sociálnej sieti S., ktoré k výpovedi pripojil poškodený, vyplýva, že pod

menom B. C. na stránke Iniciatíva za vymazaných rodičov, zverejnila komentár, v ktorom poukazuje na
tvrdenia otca ohľadne neodkladného opatrenia, že „je to práve otec, ktorý sa správa presne tak, ako
to prezentoval v jeho prvotnom návrhu, on dcérku od matky a celej rodiny izoluje, dieťa citovo vydiera,
psychicky ju ničí, týra, nedovolí jej chodiť do školy a podobne“. Z uvedeného príspevku nie je zrejmý
dátum jeho zverejnenia. V príspevku uverejnenom 26. 9. (bez uvedenia roku) poukazuje osoba pod

menom B. C. na smutný príbeh jej malej neterky a jej maminky. V ďalšom príspevku, z ktorého nevyplýva
dátum jeho zverejnenia, je zrejmé, že ide o komentár na stránke S. od osoby B. C. 23. 3., v ktorom
poukazuje na konanie vedené pred súdom v Liptovskom Mikuláši, s tým, že bývalý druh tejto ženy
ju počas spolužitia v domácnosti stále monitoroval, nahrával bez jej vedomia. V ďalšom príspevku
datovanom 23. 3. 2018 ide o totožný obsah príspevku a v ďalšom príspevku, z ktorého nevyplýva dátum

zverejnenia,nastránkeIniciatívazavymazanýchrodičovosobamenomB.C.uviedla,že„verí,žetomuto
narušenému otcovi a jeho 73 ročnej prefajčenej matke, ktorá prevzala starostlivosť o dieťa za neho
a zatvárajú a skrývajú ju pred maminkou a okolitým svetom, lebo sa im ju zatiaľ nepodarilo psychicky
zlomiť, čoskoro budú za toto potrestaní“. B. C. ďalej komentovala 17. 7. status političky L. A., a poukázalav ňom na „porušovanie práva malého 5 ročného dievčatka, ktoré denne vychovávala jej maminka, bolo
proti svojej vôli odtrhnuté vďaka otcovi a jeho politickým vplyvom, konanie o odobratí dieťaťa bolo
vopred sofistikovane pripravené zo strany otca, ako aj jeho bratranca T. C., ktorý ho v tomto všetkom

podporuje a ďalších zúčastnených štátnych úradníkov z Liptovského Mikuláša“. V ďalšom statuse z 3.
2. neuvedeného roku uvádzala, že „jej malú neterku L. dali do dočasnej starostlivosti otca – tyrana,
klamára, obvineného za ublíženie na zdraví, stíhaného za týranie mal. dieťaťa, nedovolí jej, aby sa o ňu
starala maminka, aby sa s ňou vídala naša rodina a moje deti, moja sestra je obeťou domáceho násilia,
tohto agresora - učiteľa a dieťa trpí a trápi sa a plače za mamou, otec žiada neustále zákazy styku

postavené na klamstvách. Veď vybaviť sa dá všeličo.“

V e-mailovom podaní obžalovanej, ktoré adresovala dňa 1. 5. 2019 predsedovi NR SR a predsedovi
ústavnoprávneho výboru NR SR, okrem iného uvádza, že „J. K., spolu so svojím bratrancom D. C.
riešili situáciu ako dostať matku, jej sestru zo života jej jediného, v tom čase 4,5 ročného dieťaťa, je
nepredstaviteľné, aby sa pán C. angažoval v týchto súkromnoprávnych veciach, napriek vedomosti

o morálnej zvrhlosti konania J. K. vo vzťahu k maloletému dieťaťu, a to odvrhnutiu druhého rodiča, ako aj
angažovaniu sa vlastnej matky pána D. C. na vypisovanie rôznych výhražných, vulgárnych a hanlivých
otvorenýchpísomnostídojejzamestnania“.Uviedla,že„J.K.vyvolávaudieťaťapsychické utrpenietým,
že opakovane jej tvrdí, že matka ju nechce, matka ju opustila, že je chorá na hlavu a podobne, pritom
z kompletného psychologického vyšetrenia súdneho znalca H. J. C. K., T., v Bratislave, vyplýva, že

bola obeťou sofistikovaného domáceho násilia zo strany svojho bývalého druha J. K., pričom je vedené
trestné konanie vo veci podozrenia domáceho násilia počas spolužitia už druhý rok a D. C. sa angažuje
v prospech svojho bratranca J. K. z I. P. vo veci maloletej L. K.“.

V článku publikovanom v periodiku Plus1deň dňa 19. 4. 2018 s názvom „Zúfalá mamička M. (41) sa

nevie domôcť spravodlivosti. Sudkyňa jej zakázala stretávať sa s vlastnou dcérkou.“ je opísaný príbeh
otca J. (44), M. (41) a L. (4).

Z ďalších listinných dôkazov prečítaných na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaná B. C. v dňoch
8. 1. 2018, 23. 6. 2018, 22. 11. 2019, 30. 1. 2020 adresovala jednotlivé písomné oznámenia Mestu

Liptovský Hrádok, ktoré označila ako „Oznámenie o stíhaní pre násilné správanie – sťažnosť – podnet
o prešetrenie postupu na pedagogického zamestnanca“, „Oznámenie o opakovanom násilnom správaní
– podnet“, „Ohrozenie mravnej výchovy mládeže zo strany pedagóga J. J. K., učiteľa R. Q. J. P.
I. P. – podozrenie z ohrozenia zdravého psychického a fyzického vývinu maloletých detí – podnet“,
„Upovedomenie zriaďovateľa vo veci MŠ Hradná, Liptovský Hrádok o stíhaní učiteľa J. K.“. Z obsahu

týchto písomností vyplýva, že obžalovaná podala sťažnosť na učiteľa predmetnej základnej školy J. J.
K.,ktorýsaopakovanedopúšťanásilia,pričombolužviackrátriešenýpríslušnýmiorgánmi.Vpodaniach
B. C. doslovne uvádza, že „tento pán nemá žiadne morálne zábrany dopustiť sa násilia na bezbranných
osobách, za čo je aj stíhaný políciou ako obvinený pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1 Trestného zákona, vedený pod ČVS:ORP-790/LH-LM-2017 na OO PZ Liptovský Hrádok, taktiež

je riešený Okresným úradom Liptovský Mikuláš č. 533/2017 pre iný násilný delikt, dochádza u neho
k impulzívnemu a nekontrolovateľnému správaniu, preto žiada o poskytnutie informácie, či tento človek
so sklonmi k násiliu informoval svojho nadriadeného o svojej protiprávnej činnosti a aké opatrenia boli zo
strany nadriadeného vykonané za účelom eliminovania možného budúceho ohrozenia maloletých detí
v ZŠ.“ Ďalej poukazovala na skutočnosť, že J. J. K., t. č. učiteľ, napriek predchádzajúcim problémom

sprotiprávnoučinnosťousaopakovanedopúšťanásilnejtrestnejčinnosti,odmesiacajún2018jestíhaný
za násilný delikt na OR PZ Liptovský Mikuláš ČVS: ORP-206/1-VYS-LM-2018 a je podozrivý z vysoko
sofistikovaného násilia, preto by nemal byť pripustený, vzhľadom na svoje povahové a charakterové
črty, k maloletým deťom. Ďalej uviedla, že z neznámych dôvodov riaditeľ ZŠ a MŠ Hradná, Liptovský
Hrádok kryje protiprávnu činnosť tejto osoby, a to aj napriek tomu, že má vedomosť o tom, že táto

osoba je stíhaná za násilnú trestnú činnosť. Priamy nadriadený tejto osoby, a to riaditeľ ZŠ kryje tohto
pána v absenciách na vyučovaní, kde bezdôvodne J. K. môže vymeškávať týždenný fond pracovnej
doby, resp. následne po mesiaci mu umelo dodatočne dopočítava vyučujúce hodiny, čím dáva podnet
na prešetrenie postupu učiteľa ZŠ a MŠ Hradná, Liptovský Hrádok J. J. K., kde sa úmyselne vyhýba
zmysluplnému pedagogickému prístupu. Dáva podnet na prešetrenie finančného hospodárenia ZŠ

Hradná, Liptovský Hrádok, kde vzhľadom na osobu J. J. K. vyvstáva podozrenie z korupčného správania
riaditeľa tejto ZŠ, a to z dôvodu, že umožňuje osobe J. J. K. bez vykonania pracovnej činnosti v zmluvne
dohodnutom čase poberať finančnú odmenu. Poukazuje na to, že J. J. K. sa mnohokrát verejne
prezentoval, že v ZŠ Hradná nemusí odpracovať povinný počet vyučovacích hodín, aj tak dostaneod štátu vysoký plat. Uvádza, že zriaďovateľ a zamestnávateľ je povinný pozastaviť pedagogickú
činnosť tohto pedagogického zamestnanca v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia žiakov uvedenej
ZŠ. V ďalších svojich podnetoch opakovane uvádza, že „učiteľ predmetnej základnej školy J. J. K. sa

opakovane dopúšťa násilia, nemá žiadne morálne zábrany dopustiť sa násilia na bezbranných osobách,
za čo je stíhaný políciou ako obvinený. Je riešený okresným úradom pre iný násilný delikt, preto žiada
o poskytnutie informácie, či tento človek so sklonmi k násiliu, informoval svojho nadriadeného o svojej
protiprávnej činnosti. Poukazuje na to, že zamestnávateľ má dbať na bezúhonnosť svojho zamestnanca
a je povinný pozastaviť jeho pedagogickú činnosť v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia žiakov. Pre

podozrenie, že počas spolužitia v spoločnej domácnosti svojej družke, matke ich spoločnej dcéry L.
K. spôsoboval ťažké príkorie, neustále sa jej vyhrážal, že keď ho nebude poslúchať a niekomu niečo
povie, tak ich spoločnú dcérku už nikdy neuvidí, urobí z nej šibnutú ženu, ktorej nebude nikto veriť.
Neustále jej spôsoboval ťažké psychické utrpenie, týral ju v domácnosti za zatvorenými dverami, čo
ťažko niesla maloletá a v prípade, ak jeho družka a matka B. M. I. sa odmietala podrobiť jeho násilným
chúťkam, opakovane sa dopúšťal na matke násilia s ťažkým psychickým dopadom na maloleté dieťa.“

Uviedla, že v mesiaci august 2019 absolvovala jeho bývalá družka B. M. I. pre účely trestného konania
vyšetrenie u súdneho znalca H. J. C. K., T., klinický psychológ, znalec, ktorý v znaleckom posudku
jednoznačne vyvodzuje záver, že je obeťou domáceho násilia, páchaného jej bývalým druhom J. J. K.
a trpí syndrómom týranej osoby a je tu závažné podozrenie aj vzhľadom k predchádzajúcim odborným
vyšetreniam maloletého dieťaťa, že otec dieťaťa závažným spôsobom psychicky dlhodobo vplýva

negatívne na maloleté dieťa, pričom pri starostlivom vyhodnotení a uvážení záverov predmetného
znaleckého posudku od odborníka na týrané osoby, by bolo možné jednoznačne vyhodnotiť motív
konania J. K. a jeho spôsoby manipulácie majúce negatívny psychický vplyv na maloleté dieťa. Pri
vyhodnotení tohto znaleckého posudku by bolo možné jednoznačne konštatovať postupy a právne kroky
tejto osoby na odpútanie pozornosti od svojho konania a vyplýva z uvedeného, že je tu aj vysoká

miera ohrozenia bezbranných osôb, a to maloletých detí, žiakov ZŠ a MŠ Hradná v Liptovskom Hrádku,
ktoré môžu prísť samostatne do styku s J. K. v rámci pedagogického procesu aj vzhľadom na závery
znalca odborníka na rôzne formy psychického a fyzického týrania je tu vysoká miera pravdepodobnosti,
že J. K. ako zamestnanec ZŠ s MŠ Hradná Liptovský Hrádok sa môže opakovane skryto dopúšťať
rôznych foriem, či už psychického násilia, nátlaku, rôznych foriem vydierania maloletých detí, žiakov

tejto základnej školy. V súčasnej dobe prebieha trestné konanie vo veci poruchového správania J. K.,
pričom v októbri 2019 bol pre účely trestného konania orgánov činných v trestnom konaní doručený aj
tento znalecký posudok. V roku 2018 bol J. K. obvinený z násilia, keďže podľa znaleckého posudku
spôsobené zranenia mali vplyv na obmedzenie obvyklého spôsobu života 6 dní bolo trestné stíhanie
obvineného zastavené. Vzhľadom na to, že rodičia maloletých detí navštevujúcich ZŠ a MŠ Hradná

v Liptovskom Hrádku by mali byť informovaní o tom, komu zveria do opatery počas vyučovacieho
procesu svoje maloleté deti, poprípade byť informovaní o možných budúcich následkoch, mala za
to, že treba rodičov žiakov prichádzajúcich do kontaktu s J. K. o tejto skutočnosti informovať, poučiť
o tejto skutočnosti a vyžiadať od nich stanovisko, či súhlasia, aby takýto človek mohol prichádzať
do styku s ich maloletými deťmi nielen počas vyučovacieho procesu, ale aj počas krúžkov, výletov,

počas individuálnych stretnutí v priestoroch školy a počas absolvovaní rôznych výletov a exkurzií.
Preto dáva podnet na vyvodenie potrebných opatrení na zabránenie možných budúcich následkov, aby
kompetentný orgán oprávnený konať, bol o takejto závažnej skutočnosti informovaný. Zároveň obeť
domáceho násilia zo strany J. K. B. M. I. dáva súhlas so spracovaním osobných údajov. V prílohe
priložila kópiu predmetného znaleckého posudku (podnet zo dňa 22. 11. 2019). V ďalšom upovedomení

uviedla, že prokurátor Krajskej prokuratúry v Žiline vydal pokyn na trestné stíhanie Vášho zamestnanca
J. K., zamestnanec MŠ a ZŠ Hradná v Liptovskom Hrádku vo veci týrania maloletého dieťaťa v období
od zverenia do jeho dočasnej predbežnej starostlivosti do rozhodnutia vo veci komu bude maloleté
dieťa L. K. zverená. Keďže v konaní J. K. dochádza ku skratom, ktoré môžu mať nepredvídateľné
a fatálne následky pre maloleté deti navštevujúce ZŠ, hlavne, keď je s nimi osamote, ako zriaďovateľ ste

povinný vykonať všetky opatrenia na zabránenie akýchkoľvek možných následkov. V prípade situácie
vymykajúcej sa nielen stanovám školského poriadku, ale aj morálnym zásadám, nesie zodpovednosť
za skratové konanie J. K. zriaďovateľ.

Obžalovaná dňa 8. 9. 2019 adresovala Štátnej školskej inšpekcii „Podnet na prešetrenie neadekvátneho

pedagogického prístupu učiteľa v ZŠ Hradná, Liptovský Hrádok“, v ktorého obsahu uviedla, že
tento učiteľ nedodržiava v rámci pedagogických postupov zákonom ustanovený pedagogický prístup
k maloletým deťom, pretože viacerí rodičia maloletých detí, kde je vyučujúci učiteľ J. K., sa sťažujú na
jeho neadekvátny pedagogický prístup. Učiteľ neustále vymeškáva hodiny v zmysle rozvrhnutého časuvyučovacích hodín, neustále sa ospravedlňuje, že nemôže nastúpiť na vyučovací proces, ako informatik
s prístupom k informačnému systému ZŠ Hradná v Liptovskom Hrádku neoprávnene manipuluje s týmto
systémom tak, aby mohol neoprávnene čerpať viac riadnej dovolenky mimo zákonom ustanoveného

limitu. Uvedené je možné jednoducho zistiť. Dala do pozornosti, ako je možné, že učiteľ je podozrivý
z týrania blízkej a zverenej osoby, o čom svedčí aj vypracovaný znalecký posudok odborníka, znalca
v uvedenej oblasti, čo pri skratovom a invazívnom konaní môže mať na maloleté deti v konečnom
dôsledku vážnu nielen psychickú, ale aj fyzickú ujmu. Ako príklad uviedla: 6. 9. 2019 mal tento učiteľ
byť v zamestnaní, pričom v informačnom systéme bol vedený ako prítomný, napriek tomu sa nachádzal

na inom mieste a pedagogickú činnosť nevykonával. Až následne v priebehu dňa mu jeho kamarát T.
J. U. dodatočne potvrdil prítomnosť s náhradou na mzdu.

Z oznámenia Mesta Liptovský Hrádok zo dňa 16. 12. 2019 vyplýva, že od obžalovanej Mesto Liptovský
Hrádok ako zriaďovateľ Základnej školy s Materskou školou, Hradná 342, obdržalo viacero podnetov –
podnety zo dňa 10. 1. 2018 a dňa 23. 6. 2018 boli postúpené riaditeľovi ZŠ, podnet zo dňa 9. 9. 2019 bol

podaný na Štátnu školskú inšpekciu a zriaďovateľovi zaslaný na vedomie, podnet zo dňa 4. 10. 2019
a zo dňa 28. 11. 2019, ktorý bol v tom čase v riešení. Z postúpenia podnetu zo dňa 12. 1. 2018 Mestom
Liptovský Hrádok riaditeľovi ZŠ s MŠ P., T. J. U., vyplýva, že k podnetu zo dňa 8. 1. 2018 podanému A.
B. C., ktorým oznamovala opakované násilné správanie učiteľa J. J. K., sa dňa 10. 1. 2018 uskutočnilo
stretnutie u primátora Mesta Liptovský Hrádok a bol dohodnutý postup tak, že podnet bude riešiť štatutár

organizácie riaditeľ ZŠ s MŠ, ktorý uskutoční prešetrenie a zjedná kroky k náprave a neopakovaniu sa
uvedených skutočností, pričom mesto pri riešení poskytne súčinnosť.

Z uznesenia OO PZ Liptovský Hrádok, OR PZ Liptovský Mikuláš, zo dňa 2. 1. 2018 ČVS:ORP-790/
LH-LM-2017 vyplýva, že bolo začaté stíhanie a vznesené obvinenie J. K. a ďalšej osobe M. M. pre

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa §
20 Trestného zákona, pre skutok spáchaný dňa 13. 10. 2017, kedy tieto osoby spoločne fyzicky mali
napadnúť A. B. C., pričom jej zranenia si podľa lekárskeho vyjadrenia vyžiadali obmedzenie obvyklého
spôsobu života na 10 dní. Uznesením Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. 1Pv 15/18/5505-11 zo
dňa 11. 5. 2018 prokurátorka rozhodla podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku o postúpení veci trestného

stíhania obvineného J. K., stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona pre skutok, ktorý mal spáchať dňa 13. 10.
2017 voči A. B. C., Okresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy v Liptovskom Mikuláši, lebo
výsledky skráteného konania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť
priestupkom. Z rozhodnutia Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej správy, č.

OÚ-LM-OVVS-2018/008082 zo dňa 9. 8. 2018 vyplýva, že priestupkové konanie bolo začaté voči J. J.
K. a ďalšej osobe dňom 6. 7. 2018, kedy bolo správnemu orgánu doručené vyššie uvedené uznesenie
Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš. Týmto rozhodnutím správny orgán v zmysle § 76 ods. 1 písm.
c/ zákona o priestupkoch zastavil konanie o priestupku, lebo spáchanie skutku, o ktorom sa konalo,
nebolo obvineným z priestupku preukázané.

Z uznesenia OR PZ Liptovský Mikuláš ČVS:ORP-395/1-VYS-LM-2019 zo dňa 27. 3. 2020 vyplýva, že
vyšetrovateľ PZ podľa § 215 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie vo veci zločinu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ku ktorému malo
dôjsť takým spôsobom, že J. K. dňa 6. 9. 2019 v raňajších hodinách násilím zo ZŠ na ulici Komenského

v Liptovskom Mikuláši, uniesol svoju maloletú dcéru L. K. a s touto ušiel na neznáme miesto mimo I. J.,
pričom s ňou manipuluje, vyhráža sa jej, že ak nebude robiť to, čo on chce, nikdy neuvidí svoju matku M.
I., čím jej spôsobuje ťažkú psychickú traumu, taktiež maloletej bráni v povinnej školskej dochádzke a bez
lekárskeho predpisu jej podáva rôzne medikamenty za účelom vyvolania apatie, lebo je nepochybné,
že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplýva,

že trestné oznámenie dňa 8. 9. 2019 podala B. M. I.. K veci bol dňa 23. 9. 2019 vypočutý J. K., taktiež
boli zabezpečené jednotlivé rozhodnutia Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 21PPOm/1/2017
týkajúce sa zverenia maloletej L. K. do výlučnej starostlivosti otca J. K.. Zabezpečený bol znalecký
posudok zo dňa 9. 1. 2020 znalkyne T. W. P., z odboru psychológia a odvetvie, klinická psychológia
detí, z ktorého záverov okrem iného vyplynulo, že maloletá L. K. nevykazuje v terajšej dobe znaky

posttraumatickej stresovej poruchy.

Uznesením vyšetrovateľa OR PZ, OKP, Liptovský Mikuláš ČVS:ORP-206/1-VYS-LM-2018 zo dňa 9.
6. 2020 bolo podľa § 215 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku zastavené trestné stíhanie, ktoré bolozačaté pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného
zákona pre skutok, že páchateľ v dobe od augusta 2012 do 26. 9. 2017 v byte v Liptovskom Hrádku
spôsoboval v presne zistené dni a čas vyššie uvedenej doby, svojej bývalej družke B. M. I. fyzické

a psychické utrpenie, tam uvedenými spôsobmi, čím v dôsledku tohto páchateľovho konania bola na
nie celkom krátky, resp. prechodný čas vystavená fyzickému a psychickému utrpeniu vyznačujúcemu
sa telesnými a duševnými bolesťami, ktoré ovplyvnili jej spôsob života, pretože je nepochybné, že sa
nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že
vyšetrovateľ PZ uznesením podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začal trestné stíhanie pre uvedený

zločin dňa 12. 3. 2019, po začatí trestného stíhania boli dňa 19. 3. 2019 v procesnom postavení
svedkov vypočutí J. K. a poškodená B. M. I. (opätovne bola vypočutá 26. 3. 2019). Vo veci bol súdnym
znalcom T. M. C., z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia, vyhotovený znalecký posudok
č. 19/2019, pričom z jeho záverov, okrem iného, vyplynulo, že u poškodenej sa nerozvinul syndróm
týrania. Z psychologického hľadiska, správanie jej druha J. K. mohlo kvôli partnerským konfliktom
a následnou úpravou styku o ich maloleté dieťa zvýrazniť senzitivitu a vzťahovačné tendencie, ktoré

u nej mohli vyvolať pocity ohrozenia a následnú potrebu brániť sa. Dňa 5. 3. 2020 bol vo veci vypočutý
znalec T. M. C., ktorý k záverom znaleckého posudku H. J. C. K., T., predloženému zo strany B. M. I.
uviedol, že v čase jeho vypracovania poškodená mohla vykazovať známky traumatizácie, avšak táto
súvisela s rozpadom rodiny a následným bojom o spoločné dieťa, taktiež o jeho získanie do osobnej
starostlivosti. Podľa psychologického vyšetrenia sa u poškodenej nerozvinul syndróm týrania. Z ďalšieho

odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že vyšetrovateľ vo veci pribral znaleckú organizáciu Ústav pre
znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii spol. s r. o., s tým, že bolo potrebné preskúmať znalecké
posudky vypracované T. M. C. a H. J. C. K., T., z ktorého vyplývalo, že poškodená vykazovala niektoré
znaky z okruhu príznakov typické pre týrané osoby, resp. obete domáceho násilia. Ústavom pre znaleckú
činnosť psychológii a psychiatrii, spol. s.r.o., bol vypracovaný k tejto veci znalecký posudok č. 36/2020,

v ktorom znalci poukázali na to, že rozdiely v záveroch u predchádzajúcich dvoch posudkov môžu
byť spôsobené primárne časovým odstupom vyšetrenia a následne vypracovania oboch posudkov,
ktorý bol 15 mesiacov a v medziobdobí, mohli pôsobiť na vyšetrenú mnohé faktory, čo mohlo viesť
krozdielom,kedypriprvomznaleckomvyšetreníboliapridruhomvyšetrenínebolikonštatovanéznámky
psychotraumatizácie. Poukázali na to, že C. K. konštatuje, že u vyšetrenej zistil v čase vyšetrenia

adaptačnú poruchu, ktorá patrí v klasifikačných systémoch medzi reakcie na závažný stres, ktorým
môžu byť významné životné zmeny a stresové životné udalosti. Nezistil však v zhode s T. C. známky
posttraumatickej stresovej poruchy. Na vzniku adaptačnej poruchy sa mohli podieľať aj ďalšie faktory,
policajné vyšetrovania, prieskumy úradu práce, súdne konania, zverenie dieťaťa otcovi, atď. Na základe
uvedeného vyšetrovateľ dospel k názoru, že predmetné trestné stíhanie je potrebné zastaviť, pretože je

nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa toto trestné stíhanie viedlo.

Z jednotlivých zápisníc zo stretnutí k podnetom, ktoré postupne zasielala obžalovaná Mestu Liptovský
Hrádok, resp. Štátnej školskej inšpekcii, vyplýva, že dňa 12. 1. 2018 sa uskutočnilo stretnutie na
ZŠ s MŠ Hradná, Liptovský Hrádok, kde bolo s učiteľom J. J. K. za prítomnosti zástupcu riaditeľa

školy prejednávaný obsah podnetu na jeho osobu, pričom uviedol, že sa jedná o krivé obvinenie
jeho osoby, ktoré sa nezakladá na pravde. Považoval to za cielený útok na jeho osobu s úmyslom
poškodiť jeho dobré meno a uškodiť mu v práci. Bol požiadaný o písomné vyjadrenie. Rovnako
zápisnica z druhého stretnutia k podnetu zo dňa 22. 1. 2018 vypovedá o tom, že riaditeľ ZŠ s MŠ
Hradná oboznámil J. J. K. so stanoviskom zamestnávateľa, s tým, že s poukazom na § 9 bod 2

zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch J. K. nie je obžalovaný, ale obvinený, preto
podľa vyššie uvedeného bodu nemá povinnosť túto skutočnosť oznámiť zamestnávateľovi. Napriek
tomu zamestnávateľa informoval o skutočnostiach, ktoré sa v jeho súkromnom živote odohrávajú.
Zamestnávateľ uviedol, že pokiaľ by aj došlo k vzneseniu obžaloby J. J. K., zamestnávateľ nepozastaví
výkon jeho pedagogickej činnosti z dôvodov, že skutočnosti nemajú súvis s jeho pedagogickou

činnosťou, ďalšie pôsobenie nijako neohrozuje výkon pedagogickej činnosti, na škole pracuje od 11. 8.
2003 a nikdy sa neprejavila jeho násilnícka povaha, práve naopak so žiakmi má veľmi dobré vzťahy, je
rešpektovaný a kvalitný učiteľ. Venuje sa záujmovej činnosti, so svojou dcérou má veľmi pekný vzťah,
viac krát bola s ním v škole, pôsobila spokojne a šťastne. Zamestnávateľ považoval túto záležitosť
za uzatvorenú a otvorí sa v prípade právoplatného rozsudku, do tej doby je J. J. K. považovaný za

nevinného a jeho obvinenie nemá vplyv na výkon jeho pedagogickej činnosti. Rovnaké skutočnosti
vyplývajú aj z oznámenia o riešení podnetu zo dňa 22. 1. 2018, ku ktorému zamestnávateľ pripojil
obe zápisnice a písomné vyjadrenie J. J. K.. Zo zápisnice zo stretnutia dňa 3. 7. 2018 vyplýva, že na
základe postúpeného podnetu z Mesta Liptovský Hrádok sa uskutočnilo stretnutie riaditeľa ZŠ s J. J. K.za prítomnosti zástupcu riaditeľa školy. Po oboznámení sa s podnetom J. J. K. poskytol zúčastneným
svoje stanovisko, s tým, že sa jedná o opakované krivé obvinenie jeho osoby, ktoré sa nezakladá na
pravde, čo aj hneď doložil rozhodnutím o zastavení konania o priestupku a uznesením o postúpení na

priestupok. Danú skutočnosť považuje za cielený útok na jeho osobu s úmyslom poškodiť jeho dobré
meno a uškodiť mu v práci, pričom tieto skutočnosti už boli v škole riešené a boli vyhodnotené ako
neodôvodnené podanie. Ďalšia časť podnetu sťažovateľky bola zameraná na údajnú ďalšiu násilnú
činnosť J. J. K. riešenú pod č. ORP-206/1-VYS-LM-2018, pričom J. J. K. uviedol, že bol vypovedať na
OR PZ v Liptovskom Mikuláši a do uvedeného dňa nebol ani obvinený, ani trestne stíhaný. O výsledku

predmetného konania nebol žiadnym spôsobom oboznámený. Opäť sa podľa neho jedná o krivé
obvinenie jeho osoby jeho bývalou partnerkou M. I.. Zamestnávateľ skonštatoval, že nevidí žiadny
dôvod na pozastavenie jeho činnosti ako učiteľa. Jeho práca so žiakmi je vysoko profesionálna a ľudsky
pozitívna. Nepochybuje o jeho bezúhonnosti. Podotkol, že J. J. K. ho priebežne informuje o všetkých
skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na jeho pôsobenie učiteľa.

Zo zápisnice o prešetrení sťažnosti zo dňa 13. 7. 2018 ZŠ s MŠ Hradná vyplýva, že bola prejednaná
sťažnosť na konanie zamestnanca, ktorý podala A. B. C. dňa 23. 6. 2018 s tým, že táto bola
postúpená 3. 7. 2018 zo strany Mesta Liptovský Hrádok. Za účelom prešetrenia tejto sťažnosti sa
uskutočnilo stretnutie s J. J. K., učiteľom, doložené boli listinné dôkazy, rozhodnutie o zastavení konania
o priestupku, uznesenie o postúpení trestného stíhania Okresnému úradu Liptovský Mikuláš, uznesenie

o zamietnutí sťažnosti, zápisnica zo stretnutia, výpis z registra trestov a opätovne zamestnávateľ
poukázal na skutočnosť, že J. J. K. bol obvinený, nie obžalovaný, preto nemá povinnosť skutočnosti
oznamovať zamestnávateľovi, napriek tomu ho o všetkých skutočnostiach informoval. Skutočnosti
uvedené v postúpenej sťažnosti B. C. k obvineniu pre trestný čin ublíženia na zdraví už boli prešetrené
v rámci postúpeného konania zo dňa 12. 1. 2018 a došlo k rozhodnutiu o zastavení konania o priestupku.

Pokiaľ sa týka trestného konania, mal J. J. K. za to, že sa jedná o krivé obvinenie jeho osoby
bývalou partnerkou M. I.. Zamestnávateľ konštatoval, že zo strany pedagogického zamestnanca nebolo
potvrdené porušenie právnych predpisov (z oznámenia o vybavení sťažnosti vyplýva, že A. B. C. bola
o spôsobe vybavenia jej sťažnosti oboznámená oznámením zo dňa 13. 7. 2018 s tým, že jej sťažnosť
bola vyhodnotená ako neopodstatnená).

Dokonaniabolizabezpečenépodnety,ktoréobžalovanáadresovalaŠtátnejškolskejinšpekciiBratislava
zo dňa 8. 9. 2019 a 22. 11. 2019, označené ako „Podnet na prešetrenie neadekvátneho pedagogického
prístupu učiteľa v ZŠ Hradná Liptovský Hrádok“ a „Podnet – ohrozenie mravnej výchovy mládeže
zo strany pedagóga J. J. K. učiteľa ZŠ a MŠ Hradná Liptovský Hrádok – podozrenie z ohrozenia

zdravého psychického a fyzického vývinu maloletých detí“. V týchto podnetoch obžalovaná uvádzala,
okrem iného, že sa viacerí rodičia sťažujú na jeho neadekvátny pedagogický prístup, učiteľ neustále
vymeškáva hodiny v zmysle rozvrhnutého času, ako informatik s prístupom k informačnému systému
ZŠ Hradná v Liptovskom Hrádku neoprávnene manipuluje s týmto informačným systémom tak, aby
mohol neoprávnene čerpať viac riadnej dovolenky, mimo zákonom ustanoveného limitu. Uviedla, že je

podozrivý z týrania blízkej a zverenej osoby, o čom svedčí aj vypracovaný znalecký posudok odborníka
znalca z uvedenej oblasti, čo pri skratovom a impulzívnom konaní môže mať na maloleté deti vážnu,
nielen psychickú, ale aj fyzickú ujmu. Poukázala na to, že 6. 9. 2019 mal tento učiteľ byť v zamestnaní,
v informačnom systéme bol vedený ako prítomný, napriek tomu sa nachádzal na úplne inom mieste,
pedagogickú činnosť nevykonával, až následne v priebehu dňa mu jeho kamarát T. J. U. dodatočne

potvrdil neprítomnosť s náhradou na mzdu. V ďalšom podnete obžalovaná uvádzala, že J. K. svojej
družke, matke ich spoločnej dcéry L. K. spôsoboval ťažké príkorie, v mesiaci august 2019 absolvovala
znalecké vyšetrenie u súdneho znalca, ktorý v znaleckom posudku jednoznačne vyvodzuje záver, že je
obeťou domáceho násilia páchaného jej bývalým druhom J. K., trpí syndrómom týranej osoby, a je tu
závažné podozrenie aj vzhľadom k predchádzajúcim odborným vyšetreniam, že otec dieťaťa psychicky

dlhodobo vplýva negatívne na maloleté dieťa. Ďalej uviedla, že vzhľadom na tieto závery je tu vysoká
miera pravdepodobnosti, že J. K. ako zamestnanec ZŠ a MŠ Hradná Liptovský Hrádok, sa môže
opakovane skryto dopúšťať rôznych foriem, či už psychického násilia, nátlaku, rôznych foriem vydierania
maloletých detí, žiakov tejto základnej školy s tým, že v súčasnej dobe prebieha trestné konanie vo veci
poruchového správania J. K., ktorý bol v roku 2018 obvinený z násilia voči bezbrannej osobe. Mala za

to, že treba rodičov žiakov prichádzajúcich do kontaktu s J. K. o tejto skutočnosti informovať, poučiť,
vyžiadať od nich stanovisko, aby takýto človek mohol prichádzať do kontaktu s ich maloletými deťmi.
S uvedenými podnetmi Štátna školská inšpekcia Žilina, naložila tak, že sťažovateľke bolo dňa 30. 9.2019 zaslané oznámenie o odložení podnetu, vo vzťahu k druhému podnetu bolo sťažovateľke písomne
oznámené listom zo dňa 28. 11. 2019.

Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky boli do konania zabezpečené
a predložené podania obžalovanej, ktoré boli postúpené primátorovi Mesta Liptovský Hrádok,
konkrétne podnet zo dňa 8. 1. 2018, postúpený mestu dňa 15. 1. 2018 a ministerstvo bolo riaditeľom
ZŠ Hradná upovedomené o spôsobe jeho vybavenia tohto podnetu listom zo dňa 26. 1. 2018. Podnet
zo dňa 23. 6. 2018 bol odstúpený Mestu Liptovský Hrádok dňa 2. 7. 2018 a následne mesto dňa 6.

7. 2018 písomne oboznámilo A. B. C. o vybavení sťažnosti, tak, že túto v oboch bodoch považovalo
za neopodstatnenú. Z e-mailového oznámenia riaditeľa Štátnej školskej inšpekcie Žilina vyplýva, že od
A. B. C. boli prijaté celkom dve podania, okrem týchto dvoch podaní, neevidujú žiadne iné podanie od
tejto osoby. Zo správy Mesta Liptovský Hrádok zo dňa 23. 11. 2020 vyplýva, že od poslednej podanej
správy boli od B. C. na Mesto Liptovský Hrádok ako zriaďovateľa ZŠ s MŠ Hradná doručené dva
podnety, a to dňa 25. 11. 2019 bol podaný „podnet na podozrenie z ohrozenia zdravého psychického

a fyzického vývinu maloletých detí“ bol postúpený riaditeľovi, informácia bola zaslaná C. a dňa 30. 1.
2020 „upovedomenie vo veci stíhania učiteľa“ bol podnet postúpený riaditeľovi ZŠ s MŠ Hradná.

Zo záverov znaleckého posudku č. 19/2019 T. M. C., podaného v konaní pod ČVS: ORP-206/1-
VYS-LM-2018, okrem iného vyplynulo, že sa u poškodenej M. I. nerozvinul proces syndrómu týrania,

depresívnepríznaky,ichintenzitasazmiernilaoprotivyšetreniuuznalcaH.J.C.K.azopsychologického
hľadiska u poškodenej správanie jej druha mohlo kvôli partnerským konfliktom a následnou úpravou
styku o ich maloleté dieťa zvýrazniť senzitivitu, vzťahovačné tendencie, ktoré mohli u nej vyvolať pocity
ohrozenia a následnú potrebu sa brániť. Znalecký posudok bol podaný ku dňu 6. 6. 2019. V tomto
trestnom konaní bol zároveň dňa 5. 3. 2020 vypočutý znalec T. M. C., ktorý pri svojom výsluchu uviedol,

že v čase vypracovania znaleckého posudku znalcom K. mohla poškodená M. I. vykazovať známky
traumatizácie, avšak táto súvisela s rozpadom rodiny a následným bojom o spoločné dieťa a jeho
získanie do osobnej starostlivosti. Nerozvinul sa u nej syndróm týrania, resp. psychotraumatizácia,
rovnako bez príznakov rozvinutia adaptačných porúch a posttraumatickej stresovej poruchy boli aj ďalšie
testy, ktoré pri znaleckom vyšetrení vykonal. Znalec konštatoval, že na základe informácií a dôkazov

z vyšetrovacieho spisu ide o situačné párové násilie, kde obe protistrany navzájom proti sebe útočia,
čomu nasvedčuje napríklad vzájomné podávanie trestných oznámení. Určite sa u vyšetrovanej nezistili
žiadne príznaky syndrómu týrania.

Do konania bol zabezpečený aj znalecký posudok Ústavu pre znaleckú činnosť psychológií a psychiatrií,

spol.s.r.o.č.36/2020zodňa7.4.2020,podanývkonanípodČVS:ORP-206/1-VYS-LM-2018,zktorého
záverov vyplýva porovnanie znaleckých posudkov H. J. C. K., T. a T. M. C., v ktorom okrem iného
znalci uviedli, že rozdiely v záveroch môžu byť spôsobené primárne časovým odstupom vyšetrenia
a následne vypracovania týchto posudkov, ktorý bol 15 mesiacov a v medziobdobí mohli pôsobiť na
vyšetrovanú mnohé faktory, vrátane sebauzdravných mechanizmov, čo mohlo viesť k rozdielom, kedy

v prvom znaleckom vyšetrení boli a v druhom neboli konštatované známky psychotraumatizácie. Taktiež
bolo preukázané, že H. K. síce v čase vyšetrenia konštatuje zistenie adaptačnej poruchy, nezistil však
v zhode s T. C. známky posttraumatickej stresovej poruchy na vzniku adaptačnej poruchy. Na vzniku
adaptačnej poruchy sa, okrem správania bývalého partnera poškodenej, mohli podieľať aj iné faktory.
Mnohé symptómy adaptačnej poruchy pripomínajú prejavy toho, čo sa laicky nazýva syndróm týranej

osoby.
Z ďalšieho listinného dôkazu – znaleckého posudku č. 1/2020 znalkyne T. W. P. z odboru psychológia,
klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, ktorý podala ku dňu 25. 2. 2020 v konaní pod
ČVS:ORP-395/1-VYS-LM-2019 k osobe maloletej L. K. v súvislosti s vyšetrovaním zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, z jeho záverov vyplýva, že

maloletá nevykazuje v terajšej dobe znaky posttraumatickej stresovej poruchy.

Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 21PPOm/1/2017 zo dňa 26. 9. 2017 súd nariadil
neodkladné opatrenie s tým, že maloletá L. K. sa dočasne zveruje do výlučnej starostlivosti otca
J. K. do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej o výkone rodičovských práv a povinností.

Súd rozhodoval na návrh otca podaný dňa 26. 9. 2017. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.
11CoPom/1/2017 zo dňa 29. 12. 2017 bolo uznesenie súdu prvej inštancie potvrdené, obe uznesenia
nadobudli právoplatnosť dňa 8. 1. 2018 a vykonateľnosť dňa 26. 9. 2017. V konaní Okresného súdu
Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/94/2017 súd uznesením zo dňa 23. 10. 2017, na návrh otca maloletejL. K., nariadil neodkladné opatrenie s tým, že maloletú do právoplatného skončenia konania vo veci
samej, vedeného pod uvedenou sp. zn., zveril do osobnej starostlivosti otca, návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa má matke uložiť zákaz približovať sa k maloletej do vzdialenosti

50 metrov zamietol, rovnako zamietol jeho návrh na uloženie zákazu matke stýkať sa s maloletou
a zamietol aj návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku matky s maloletou.
Na základe odvolania matky voči predmetnému rozhodnutiu Krajský súd v Žiline uznesením č. k.
7CoP/39/2018-877 zo dňa 30. 8. 2018 uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že zrušil uznesenie
č. k. 9P/94/2017-364 zo dňa 13. 3. 2018 vo výroku I., ktorým nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sa

matke zakázalo stýkať s maloletou bez predchádzajúceho súhlasu otca a styku za účelom vykonávania
úradnej činnosti štátnych orgánov a osôb, poverených štátnymi orgánmi, nariadil neodkladné opatrenie
tak, že upravil styk matky s maloletou tak, že je oprávnená stýkať sa s ňou každý nepárny piatok
v mesiaci od 15.30 hod. do 18.30 hod. a každú párnu sobotu v mesiaci od 13.00 hod. do 17.00
hod. bez prítomnosti otca s tým, že matka je povinná maloletú po ukončení styku v určenú dobu
a hodinu prevziať a odovzdať otcovi v mieste bydliska otca s tým, že prevzatie a odovzdanie maloletej

L. sa uskutoční bez prítomnosti rodinných príslušníkov matky. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia, okrem
iného, vyplýva vyjadrenie otca maloletej v súvislosti s trestným konaním, ktoré bolo vedené proti jeho
osobe, kde poukázal na uznesenie Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. 1Pv 15/18/5505-11 zo
dňa 11. 5. 2018, ktorým bola trestná vec postúpená Okresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej
správy, Liptovský Mikuláš, pretože výsledky skráteného vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný

čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom, z čoho vyplýva, že nie je trestne stíhanou osobou,
ako to vo svojom podaní uvádza matka. Z ďalšieho odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva
konštatovanie súdu, s poukazom na žiadosť Detského centra Slovensko o zrušenie neodkladného
opatrenia, z ktorého vyplýva, že otec so zariadením spolupracoval bez výhrad, požiadavky rešpektoval,
m.aloletú na stretnutia pripravil, na tieto chodila spokojná a uvoľnená, avšak z ich pohľadu bolo

problematické odovzdávanie dieťaťa medzi otcom a matkou, čoho súčasťou bola aj matkina sestra pani
C., keď inak samotné stretnutia matky s dcérou prebiehali v pokojnejšej atmosfére. Konfliktné situácie
boli vyvolávané samotnou pani C., ktorá sa dovolávala svojich práv „príbuznej“, konfliktne vystupovala
voči otcovi maloletej za prítomnosti L., na čo bola matka upozornená, že pokiaľ ich výhrady neakceptuje,
požiadajú súd o zrušenie neodkladného opatrenia. V prípade neprítomnosti pani C. matka opätovne

uspokojovala primárne svoje potreby a napríklad upriamovala pozornosť na pani C., stojacu vonku.
Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoP/46/2019 zo dňa 30. 9. 2019 súd uznesenie Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9P/94/2017-2380 zo dňa 21. 6. 2019 potvrdil a zároveň odvolací súd nariadil
neodkladné opatrenie v znení, že matka je oprávnená, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia,
stretávať sa maloletou L. 2-krát mesačne v rozsahu 2 hodín výlučne za prítomnosti otca a pracovníka

referátu poradenskopsychologických služieb ÚPSVaR Liptovský Mikuláš, čím sa zmenilo uznesenie
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7CoP/39/2018 zo dňa 30. 8. 2018 v časti nariadenej úpravy styku matky
s maloletou L..
Z úradných záznamov zo 6. 9. 2019 a 21. 11. 2017 a e-mailového podania zo dňa 1. 10. 2019, ktoré do
spisu predložil ÚPSVaR Liptovský Mikuláš, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej

ochrany detí a sociálnej kurately, vyplývajú situácie, ktoré sa týkajú sporu poškodeného a jej sestry B. M.
I. ohľadne starostlivosti o maloletú L.. Dňa 6. 9. 2019 oznámila M. I. v sprievode obžalovanej na úrade
okolnosti, za ktorých uvedeného dňa otec maloletej – poškodený vzal dcéru z vyučovania. Z e-mailu
je zrejmé, že obžalovaná d§a 1. 10. 2019 opäť obchádzala bytovku v Liptovskom Hrádku, v ktorej býva
poškodený, zvonila, klopala na dvere bytu, pričom pri bytovke došlo k stretnutiu so svedkyňou R. M..

Z ďalšieho úradného záznamu je zrejmé, že počas stretnutia rodiny na úrade práce sa tam dostavila
sestra matky maloletej (obžalovaná), ktorá na mobil nakrúcala reakcie pracovníčok úradu práce, a to
aj napriek ich vyjadrenému nesúhlasu s touto činnosťou v nej pokračovala a uviedla, že je to jediná
obrana proti otcovi.

Z rozhodnutí Okresného úradu Liptovský Mikuláš č. 646/2019/015, 011 zo dňa 14. 1. 2020 vyplýva, že
priestupkové konanie vedené voči A. B. C. pre podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, ktorého skutkovú podstatu mala naplniť tým, že dňa 1. 10. 2019 mala vulgárne vynadať
R. M., správny orgán zastavil, lebo spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenej z priestupku
preukázané, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14. 1. 2020. Rovnako z rozhodnutia Okresného

úradu Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej správy, neuvedeného čísla, z neznámeho dátumu,
vyplýva, že priestupkové konanie vedené voči A. B. C. pre podozrenie zo spáchania priestupku proti
občianskemuspolunažívaniu,ktoréhosamaladopustiťschválnosťouvočiQ.M.dňa5.10.2019,správny
orgán zastavil, lebo skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom.Obžalovaná do konania taktiež predložila e-mailové správy, ktoré si v dňoch 23. 1. 2020, 25. 1. 2020,
26. 1. 2020 prostredníctvom e-mailovej adresy B. so starou matkou maloletej vymenil poškodený J.
K., tieto zároveň zaslal na e-mailovú adresu M.. Obžalovaná ďalej pripojila fotografie z kontaktovania

sa rodinných príslušníkov dňa 18. 5. 2019 a v lete 2019, na týchto je aj osoba poškodeného v pozadí
s policajným vozidlom, a uznesenie Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. 1Pv/28/13/5505-25 zo
dňa 28. 6. 2013, ktorým prokurátor zastavil trestné stíhanie obvinenej A. B. C. pre skutok z roku 2012,
týkajúci sa konania o právach a povinnostiach voči maloletým deťom obžalovanej z dôvodu, že skutok
nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Rovnako obžalovaná predložila fotokópie správ

a webovej stránky S., z ktorých vyplývajú komentáre zverejnené užívateľmi pod menami M. C., R. M.,
J. P. J., J. T. a ďalšími osobami, v nezistenej skupine na stránke S.. Ďalej predložila taktiež fotokópiu
stránky vedenej na užívateľa M. C..
Z odpovede na lustráciu v Generálnej prokuratúre SR k osobe poškodeného J. J. K. vyplýva, že sa voči
nemu v minulosti viedlo trestné konanie pre skutok spáchaný dňa 13. 10. 2017, právne kvalifikovaný
ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, pričom toto trestné konanie

bolo skončené jeho postúpením podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku. Z odpisu registra trestov
poškodeného J. K. vyplýva, že nemá žiaden záznam v registri trestov.
Z uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/94/2017 zo dňa 13. 3. 2018 vyplýva, že týmto
súd nariadil neodkladné opatrenie tak, že matke sa do právoplatného skončenia veci zakazuje stýkať
s maloletou L. K., návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa má maloletá zveriť do

jeho osobnej starostlivosti sa zamieta a návrh, ktorým sa má matke uložiť zákaz približovať sa k maloletej
L. K. do vzdialenosti 50 m sa zamieta, návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa má
sestre matky B. C., nar. XX. X. XXXX uložiť zákaz približovať sa k maloletej L. K. do vzdialenosti 50 m
sa zamieta. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4. 4. 2018.

Z odborného vyjadrenia č. 13/19 znalkyne T. Q. K., T., podaného vo veci sp. zn. 9P/94/2017 na
základe vyšetrenia maloletej L. K., nevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti týkajúce sa skutkov, ktoré
sú obžalovanej kladené za vinu.
Prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto
iného dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo

zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života,
tým, že vyhľadáva jeho osobnú blízkosť alebo ho sleduje, ho inak obmedzuje v jeho obvyklom spôsobe
života. Objektom tohto trestného činu je záujem štátu na ochrane medziľudských vzťahov, ako aj
právo ktorejkoľvek osoby na kvalitný, nikým nerušený život. Objektívna stránka tohto trestného činu
spočíva v alternatívnom konaní, v tomto konkrétnom prípade, v dlhodobom prenasledovaní iného takým

spôsobom, že vyhľadáva jeho osobnú blízkosť alebo ho sleduje a inak obmedzuje v jeho obvyklom
spôsobe života a v následku spočívajúcom vo vzbudení dôvodnej obavy o život alebo zdravie danej
osoby, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo v zhoršení kvality jeho života podstatným spôsobom.
Samotné konanie páchateľa (dlhodobé prenasledovanie) musí prebiehať alebo sa opakovať po určitý
čas.Dlhodobosťprenasledovaniajevysokoindividuálna(môžeísťodlhodobosťvpodobeniekoľkýchdní

až týždňov, aj v trvaní niekoľkých mesiacov a v takomto prípade je väčšinou intenzita konania páchateľa
nižšia. Vyžaduje sa však prinajmenšom niekoľko kontaktov alebo pokusov o ne, ktoré sú spôsobilé
vyvolať dôvodnú obavu. V prípade prečinu nebezpečného prenasledovania sa nevyžaduje samotný
vznik dôvodnej obavy, postačuje, ak konanie páchateľa môže túto dôvodnú obavu vzbudiť, t. j. postačuje,
aby konanie páchateľa mohlo objektívne spôsobiť dôvodnú obavu, pričom táto nemusí u poškodeného

nastať. Dôvodnou obavou je taký subjektívny pocit poškodeného, ktorý na základe vonkajšieho prejavu
vôle páchateľa môže potenciálne vzbudiť reálnu obavu o jeho život, zdravie alebo iné vzťahy. Zhoršením
kvality života podstatným spôsobom je taká ujma poškodeného na jeho obvyklom prežívaní života,
ktorá výrazným spôsobom zasahuje do súkromnej sféry poškodeného, kvalitou života je celkový život
osoby, jeho prežívanie a vnímanie (rodinný život, pracovný život, sociálne kontakty a interakciu osoby,

materiálnu stránku života). Pre podstatné zhoršenie kvality života sa vyžaduje, aby zásah do kvality
života bol naozaj výrazný, pričom nepostačuje, aby poškodeného konanie páchateľa iba vyrušovalo
alebo znepokojovalo, ale musí naozaj zasahovať do kvality jeho života. Z hľadiska subjektívnej stránky
sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmysel (§ 15).

Prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona sa dopustí ten, kto o
inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov,
poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu
ujmu, a tento čin spácha verejne. Objektom trestného činu je ochrana cti a dobrej povesti človekapred ohováraním, ktoré môže vážnym spôsobom narušiť občianske spolužitie. Objektívna stránka tohto
trestného činu spočíva v oznámení nepravdivého údaja o inom, ktorý je spôsobilý ohroziť jeho vážnosť
u spoluobčanov, najmä poškodiť ho v zamestnaní alebo v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo

spôsobiť mu inú vážnu ujmu. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel, pričom stačí aj úmysel
nepriamy, teda uzrozumenie páchateľa s tým, že údaj, ktorý o inom oznamuje, je nepravdivý, a že tento
údaj je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov. Podľa § 122 ods. 2 písm. a/
Trestného zákona je trestný čin spáchaný verejne, ak je spáchaný použitím počítačovej siete alebo iným
obdobne účinným spôsobom.

Vykonaným dokazovaním a zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných
súvislostiach, mal súd preukázanú vinu obžalovanej A. B. C. v plnom rozsahu a dospel k záveru, že
skutky popísané vo výrokovej časti rozsudku sa stali, dopustila sa ich obžalovaná, ktorá svojím konaním
naplnila všetky znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1
písm. b/, písm. e/ Trestného zákona a prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného

zákona poobjektívnej,akoajposubjektívnejstránke,pretojuuznalvinnouzobochžalovanýchprečinov.
Hoci obžalovaná spáchanie skutkov od začiatku popierala, vykonaným dokazovaním, najmä výpoveďou
poškodeného J. J. K., ktorý skutkové okolnosti podrobne a zhodne popísal v prípravnom konaní, ako aj
na hlavnom pojednávaní, bola vina obžalovanej preukázaná. Poškodený, okrem okolností týkajúcich sa
skutkov,vypovedal,akýmspôsobomnanehovplývalokonanieobžalovanejspočívajúcevnebezpečnom

prenasledovaní, aké dopady malo jej konanie spočívajúce v ohováraní na jeho osobou, doterajší spôsob
jeho života, jeho rodinné vzťahy a jeho pôsobenie v zamestnaní, lebo primárne smerovalo voči nemu
ako učiteľovi ZŠ v Liptovskom Hrádku.

Obžalovaná sa vo vzťahu ku skutku nebezpečného prenasledovania bránila tým, že stretnutia

s poškodeným a jeho maloletou dcérou boli náhodné, jeho blízkosť nevyhľadávala, ak ich náhodou
stretla, jej záujem bolo kontaktovať sa s neterou a týmto kontaktom úmyselne bránil poškodený, ktorý ju
chcel odstrihnúť od matky a jej rodiny. Jej výpoveď je vo viacerých častiach tendenčná až zavádzajúca.
Ak vypovedala ku dňu 12. 9. 2019 o tom, že neter strávila nejaký čas u nich a poškodený chcel dcérku
nejakým spôsobom uniesť, striehol na ňu pri škole a vtedy ju uniesol, ide o zavádzajúce tvrdenia. To,

čo obžalovaná prezentuje ako únos maloletej neteri poškodeným v kontexte vykonaného dokazovania
– s poukazom na str. 13 odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoP/46/2019,
6CoPno/2/2019 zo dňa 30. 9. 2019 v skutočnosti znamená, že otec maloletej (poškodený) po tom, čo jej
matka (sestra obžalovanej) dňa 18. 5. 2019 mu maloletú nevrátila do jeho faktickej osobnej starostlivosti,
do ktorej ju mal zverenú na základe neodkladného opatrenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn.

21PPOm/1/2017 zo dňa 26. 9. 2017 a následne neodkladného opatrenia uznesením sp. zn. 9P/94/2017
zo dňa 23. 10. 2017 a po celú dobu do 6. 9. 2019 právoplatné rozhodnutie súdu nerešpektovala, musel
maloletú prevziať za súčinnosti školy na vyučovaní, preto o nejakom únose zo strany poškodeného
nemožno ani len uvažovať. Aj z uvedeného vyplýva, že výpovede obžalovanej sú účelové, pretože
vyslovene prekrúca fakty v rozpore s preukázanou realitou a týmito zámerne manipuluje tak, aby sa jej

správanie javilo v lepšom svetle a vymýšľa si dôvody, pre ktoré vyhľadávala spoločnosť poškodeného.
Uvedené dokonca vyplýva priamo z výpovede obžalovanej v časti ku dňu 16. 9. 2019, podľa ktorej
neter už bola „unesená“ svojim otcom a túto boli hľadať. To vedie súd k záveru, že cielene vyhľadávala
blízkosť maloletej L. K. a aj poškodeného J. K., prenasledovala a obťažovala, keďže vedela, že maloletá
je zverená do starostlivosti otca, obžalovaná tým vlastne sama seba usvedčuje, že účelovo chodila

a jazdila po Meste Liptovský Hrádok, nie kvôli pracovným povinnostiam, ale za účelom vyhľadávania
maloletej neteri, ktorá sa vo veku 5-6 rokov logicky nemohla pohybovať po meste sama, ale v sprievode
otca, teda poškodeného. Vždy, keď sa obžalovanej takýmto spôsobom podarilo v meste ich lokalizovať,
nasledovalo obťažovanie poškodeného, jeho maloletej dcéry a iných sprevádzajúcich osôb výkrikmi,
výčitkami, nakrúcaním na mobilný telefón.

Skutkové okolnosti jednotlivých čiastkových útokov konania kvalifikovaného ako nebezpečné
prenasledovanie sú, okrem výpovede poškodeného, preukázané aj výpoveďami svedkov. Konkrétne
ku dňu 12. 9. 2019 vypovedala svedkyňa Q. J., tak, že bola priamym svedkom incidentu niekedy
v septembri 2019, kedy spolu s poškodeným, jeho dcérou a svojou dcérou išli na bicykloch cez Liptovský

Hrádok, pri prechádzaní stretli obžalovanú telefonujúcu pri svojom aute, ktorá začala kričať na maloletú,
nevšímali si ju, obžalovaná nasadla do auta (červenej Kii), šla súbežne popri nich, počas jazdy mala
cez otvorené okno na strane vodiča vystrčenú ruku s mobilným telefónom a natáčala si poškodeného
s dcérou, sledovala ich až po bytovku poškodeného a vykrikovala na neho. Pár dní po tomto incidente(26. 9. 2019), keď bola svedkyňa u poškodeného v byte, aby postrážila jeho dcéru, kým on išiel na
nákup, z kuchynského okna zbadala oproti cez cestu na chodníku stojacu obžalovanú, ktorá opäť držala
v obidvoch rukách vyššie, na úrovni tváre mobilný telefón, a týmto smerovala na bytovku, teda v časti

konania, ktorého bola svedkom, potvrdila okolnosti uvádzané poškodeným.

Ku dňom 16. 9. 2019 a 26. 9. 2019 vypovedala aj svedkyňa R. M., ktorá bola účastná celkovo štyroch
stretnutí s obžalovanou, z toho dva incidenty sa týkali poškodeného a dva incidenty jej osoby a rodiny.
K prvému incidentu zhodne s poškodeným popísala, ako obžalovaná šla pomalou jazdou na svojom

vozidle cez Liptovský Hrádok, s otvoreným oknom, kričala na jeho maloletú dcéru, spomalila až zastavila
cestnú premávku, otáčala sa s vozidlom, aby zmenila smer jazdy za poškodeným, avšak poškodený
s dcérou stihli odísť. Asi o týždeň až dva po tomto incidente, svedkyňa bola doma, z okna kuchyne
spozorovala obžalovanú, stojacu na chodníku, s mobilným telefónom v rukách asi na úrovni očí, ktorým
smerovala na vyššie okná ich bytovky. Usúdila, že si natáčala okná poškodeného. O tejto situácii sa
rozprávala s poškodeným, ktorý sa o správaní obžalovanej dozvedel od jeho vtedajšej partnerky Q.,

ktorá ju tiež na chodníku videla. Posledné dva incidenty s obžalovanou zažila na jeseň 2019, keď
bola s partnerom a deťmi na Háji Nicovô, kde ich spozorovala obžalovaná, vytiahla mobilný telefón,
nasmerovala ho na nich, aj napriek tomu, že jej výslovne povedali, že si neprajú, aby ich a ich deti
natáčala. Obžalovanú aj M. I. o to svedkyňa aj jej partner, žiadali aj písomne, doporučenými listami,
tieto sa im vrátili ako neprevzaté od oboch. Naposledy sa s obžalovanou stretla po návrate z prechádzky

s dcérou, kde pri ich bytovke, zaregistrovala auto obžalovanej (červenú Kiu), najskôr spozorovala dvoch
chlapcov, neskôr obžalovanú a jej matku, ktoré sa pohybovali okolo ich bytovky. Telefonicky kontaktovala
poškodeného, po skončení hovoru na ňu obžalovaná slovne útočila a vulgárne jej nadávala, k čomu sa
pripojila aj jej matka, svedkom všetkého boli maloletí synovia obžalovanej.

Výpoveď svedka M. B. M. C., T., všeobecne potvrdila okolnosti, o ktorých sa dozvedel od poškodeného
telefonicky, bezprostredne po incidentoch, kedy bol poškodený v stave rozrušenia, a síce, že obžalovaná
mala poškodeného prenasledovať cestou autom niekde v Hrádku, opakovane pred činžiakom, kde býva,
aj v samotnom činžiaku, spomínal mu aj incidenty pred školou, kde mal učiť. Pred svedkom poškodený
prezentoval strach z konania obžalovanej, keďže je jej bývalý manžel, pýtal sa ho, či je schopná

ublížiť na zdraví a na živote jemu alebo maloletej dcére. Svedok opakovane videl na S. komentáre
obžalovanej na adresu poškodeného, v ktorom ho opisuje ako tyrana, násilníka, podvodníka. Poškodený
mu hovoril, že na neho vypisuje listy jeho zamestnávateľovi alebo na mestský úrad ako zriaďovateľa
školy a v súvislosti s nimi prezentoval pred ním strach, že môže prísť o prácu. Svedok poukázal na to,
že okrem poškodeného sa obžalovaná takýmto spôsobom správala aj k susedom na ulici, a aj on sám

bol opakovane objektom jej prenasledovania a útokov.

Výpoveď svedkyne B. M. I., je poznačená negatívnym postojom k osobe poškodeného, vo vzťahu
ku ktorému bola v čase skutkov aj v čase výpovede protistranou vo veci starostlivosti o ich maloletú
dcéru, je tiež rozporná s inými vykonanými dôkazmi. Podľa tejto svedkyne sa obžalovaná údajne

poškodenéhomalabáť,nevyhľadávalaho,išloonáhodnéstretnutia,malavedomosť,žepísalasťažnosti
na poškodeného zriaďovateľovi školy, prípadne iným inštitúciám, ale nikdy ich nevidela, sestra jej
hovorila, že je nahnevaná, ako sa ukončilo konanie, keď ju J. K. zbil. Pokiaľ svedkyňa tvrdila, že
v znaleckom posudku bolo potvrdené týranie jej dcérky, aj jej týranie bývalým druhom J. K., takéto
tvrdenie nie je pravdivé a v čase výpovede dňa 14. 1. 2022 o tomto svedkyňa už musela mať vedomosť

(obe trestné konania vedené pre podozrenie z trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby boli
právoplatne zastavené, poškodenému nikdy nebolo vznesené obvinenie), preto súd nemôže jej výpoveď
vyhodnotiť inak, ako účelovú, nedôveryhodnú a rozpornú s preukázanými faktami.

Vo výpovediach, ktoré obžalovanú zo skutku usvedčujú, nezistil súd žiadne závažnejšie rozpory, ktoré

by spôsobili ich nedôveryhodnosť a na uvedenom konštatovaní nič nemení ani fakt, že sa poznajú
s poškodeným. Je len logické, že osoby, ktoré sú s ním v kamarátskom vzťahu a trávili s ním v danom
období čas, boli svedkami niektorých konaní obžalovanej. K výpovedi poškodeného je nutné uviesť,
že táto bola od začiatku konzistentná, pri porovnaní výpovedí z prípravného konania a hlavného
pojednávania s prvotnými informáciami, ktoré uviedol už pri podaní trestného oznámenia, boli podstatné

okolnosti zhodné. Výpovede poškodeného, svedkov M., J., C. v spojení s listinnými dôkazmi na seba
nadväzujú v logických aj časových súvislostiach, preto ich súd vyhodnotil ako presvedčivé, hodnoverné
a objektívne a vo vzájomnom súlade, takže nemal dôvod im neveriť.Ku skutku ohovárania je možné z výpovede poškodeného a listinných dôkazov vyvodiť, že podania na
dané orgány (Mesto Liptovský Hrádok, ZŠ s MŠ Hradná, Štátna školská inšpekcia) obsahovali tvrdenia,
ktoré obžalovaná oznamovala ako preukázané fakty, nie ako domnienky. Doslovne konštatovala, že J.

J. K. „nemá žiadne morálne zábrany, opakovane sa dopúšťa násilnej trestnej činnosti na bezbranných
osobách, je podozrivý z vysoko sofistikovaného násilia, neustále vymeškáva hodiny, neoprávnene
manipuluje s informačným systémom školy, aby mohol neoprávnene čerpať viac riadnej dovolenky,
bývalej družke a dcére spôsoboval ťažké psychické utrpenie, týral ju, vyhrážal sa jej, opakovane sa
dopúšťal násilia, v jeho konaní dochádza ku skratovým konaniam, ktoré môžu mať nepredvídateľné

následkynamaloletédeti“.Hocisaobžalovanábránila,žetakétoinformáciemáodsvojejsestryapriamo
z trestných konaní, ktoré sa viedli, nepravdivosť údajov, ktoré o poškodenom oznamovala obžalovaná
bola preukázaná najmä listinnými dôkazmi a o ich nepravdivosti mala vedomosť.

Už v čase koncipovania a zaslania podnetu zo dňa 23. 6. 2018 obžalovaná vedela, že trestné
konanie, v ktorom bolo J. J. K. vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve

(ČVS:ORP-790/LH-LM-2017) bolo uznesením prokurátorky zo dňa 11. 5. 2018 postúpené na
priestupkové konanie, čo jej bolo ako poškodenej, ktorej sa taktiež doručuje uznesenie prokurátora,
nepochybne v danom čase známe, že J. J. K. už nie je stíhaný ako obvinený políciou, napriek tomu
to výslovne uvádzala do podnetu a jeho zamestnávateľa vyzývala na dodržanie povinnosti pozastaviť
mu výkon pedagogickej činnosti. Takže už v čase zverejňovania týchto informácií o poškodenom mala

vedomosť, že nie sú pravdivé a sú zavádzajúce. Rozhodnutím správneho orgánu zo dňa 9. 8. 2018 bolo
napokon konanie o tomto priestupku zastavené, keďže sa nepreukázalo, lebo spáchanie skutku nebolo
obvineným z priestupku preukázané.

Pokiaľ sa obžalovaná bránila, že ďalšie informácie čerpala zo znaleckého posudku H. J. K. zo dňa 30.

9. 2019, tak v predmetnom trestnom konaní ČVS: ORP-206/1-VYS-LM-2018 bol už dňa 6. 6. 2019
vypracovaný znalecký posudok T. C., pričom ani z jedného znaleckého posudku nevyplývajú údaje o
tom, že poškodený je „tyran“, „dopúšťa sa násilnej trestnej činnosti na osobe sestry obžalovanej alebo
maloletej“, ktoré oznamovala v podnetoch zo dňa 23. 6. 2018 a 22. 11. 2018 a v rozpore s preukázanými
skutočnosťami tvrdila, že osoba J. J. K., toho času učiteľ je od júna 2018 stíhaný za vysoko sofistikované

domáce násilie, opakovane sa dopúšťa násilnej trestnej činnosti a jeho stíhanie je vedené pod ČVS:
ORP-206/1-VYS-LM-2018. Ak aj v týchto znaleckých posudkoch bola zaznamenaná protichodná
informácia – konkrétne ku znalcom K. zistenej adaptačnej poruche bývalej družky poškodeného, znalec
C. vysvetlil, že touto netrpela v dôsledku konania J. K. a kontrolným znaleckým posudkom Ústavu pre
znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii spol. s r. o., bolo preukázané, že H. J. K. síce konštatuje

u vyšetrenej (bývalej družky poškodeného) existenciu adaptačnej poruchy v čase vyšetrenia (reakcia
na závažný stres, ktorým môžu byť významné životné zmeny a stresové životné udalosti), nezistil
však v zhode s T. C. známky posttraumatickej stresovej poruchy. Rozhodujúcim pre posúdenie, či
obžalovaná uvádzala o poškodenom nepravdivé údaje je však skutočnosť, že ani v jednom z trestných
konaní vedených pod ČVS: ORP-206/1-VYS-LM-2018 a ČVS:ORP-395/1-VYS-LM-2019 (konanie na

základe trestného oznámenia M. I. po údajnom únose dcéry poškodeným) pre zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby J. J. K. nikdy nebolo vznesené obvinenie, bolo začaté len trestné stíhanie vo
veci, teda obžalovaná opakovane nepravdivo o ňom uvádzala, že je tyranom, páchateľom násilných
skutkov, dopúšťal sa na bývalej družke a dcére rôzneho násilia, môže sa ho dopustiť aj na žiakoch ako
učiteľ, pretože nikdy za takéto konanie nebol stíhaný. Je nepochybne zrejmé, že obžalovaná si účelovo

vybrala informácie, ktoré smerovali proti osobe poškodeného, tieto upravovala, aby vyhovovali jej snahe
diskreditovať osobu poškodeného v zamestnaní ako učiteľa základnej školy, a tieto úmyselne podsúvala
uvedeným orgánom, ktorým ich oznamovala ako preukázané fakty, že poškodený je násilník, tyran,
páchateľ úmyselných násilných trestných činov a ignorovala skutočnosť, že tieto neboli preukázané
právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím súdu, čím zasahovala nielen do prezumpcie neviny jeho

osoby, ktorá je právom garantovaným ústavou (ako sama uviedla, keď písala podnety na rôzne inštitúcie
ohľadom J. K., vychádzala nielen z vtedy aktuálnych trestných konaní, ktoré prebiehali, ale bola
presvedčená, že ho odsúdia), ale aj do jeho profesijného pôsobenia ako učiteľa a so zrejmým úmyslom
poškodiť ho v zamestnaní – dosiahnuť pozastavenie jeho pedagogickej činnosti, čoho sa výslovne
dožadovala.

Obžalovaná tiež vypovedala, že poškodený jej neteri tvrdil, že sa s ňou jej rodina nechce stretávať, že
jej mama je šibnutá, chorá, nemôže sa s ňou stretávať a týmto kontaktom chcela preukázať, že sa jej
Nelka nebojí, ani jej rodiny. Za účelom vytvorenia si komplexného obrazu o osobe obžalovanej a jejkonaní súd dodáva, že z odôvodnenia žiadneho zo súdnych rozhodnutí vydaných v konaní o úpravu práv
a povinností maloletej L. nevyplýva takéto správanie poškodeného, je zrejmé, že obžalovaná si aj tieto
fakty upravuje tak, ako sa jej to hodí a v podstate v rozpore s preukázanou realitou. Keďže jej tvrdenia

sú zavádzajúce a vykonaným dokazovaním je preukázaná ich účelovosť a nepravdivosť, súd takejto
obrane ani nemôže uveriť. Výrokom uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. 7CoP/39/2018-877 zo dňa
30. 8. 2018 súd určil, aby sa stretnutia matky s maloletou vykonávali bez účasti rodinných príslušníkov,
teda aj bez účasti obžalovanej B. C., čo nijako nerešpektovala aj po rozhodnutí súdu sa ich nielen
zúčastňovala, ale svoju činnosť zintenzívnila tak, že cielene vyhľadávala osobu poškodeného, dokonca

otompredložilanahlavnompojednávanídôkazy–fotografieoznačenédátumom18.5.2019aleto2019,
kedy v čase existencie rozhodnutia súdu o tom, že sa nemá zúčastňovať týchto stretnutí, sa ich naďalej
evidentne zúčastňovala, vyhotovovala aj obrazovú dokumentáciu nielen svojich rodinných príslušníčok,
ale aj poškodeného, a to aj napriek jeho vyslovenej nevôli. Z odôvodnenia vyššie citovaného uznesenia
(str. 9) opäť vyplýva, že to nebol poškodený, ale obžalovaná, kto je problematickým prvkom a kto koho
atakoval, a síce „konfliktné situácie boli vyvolávané samotnou pani C., ktorá sa dovolávala svojich

práv „príbuznej“, konfliktne vystupovala voči otcovi maloletej za prítomnosti L., ... v dôsledku tohto
požiadalo Detské centrum Slovensko o zrušenie neodkladného opatrenia“. Z uvedeného vyplýva, že
konfliktné situácie v rámci rodinných vzťahov medzi poškodeným, jej sestrou B. M. I. a maloletou
L. vyvolávala obžalovaná už v priebehu roka 2018. Taktiež úradným záznamom ÚPSVaR Liptovský
Mikuláš bolo preukázané, že na mobil obžalovaná bežne nakrúcala aj sociálne pracovníčky, aj napriek

nimi prezentovanému nesúhlasu a upozorneniam, aby od toho upustila. V situácii, keď obžalovaná
nerešpektovala rozhodnutie súdu o zákaze účasti rodinných príslušníkov na stretnutiach s maloletou L.,
upozorneniasociálnychpracovníčokonesúhlasesnakrúcanímnamobilnýtelefón,jeťažkésipredstaviť,
že by rešpektovala vôľu poškodeného, že si nepraje, aby ho nakrúcala na mobilný telefón, žiadosti, aby
nevyhľadávala jeho prítomnosť, aj s dcérou, preto jedinou možnosťou, ktorú poškodený mal, bolo sa

snažiť jej vyhnúť a utiecť, čo aj robil. Pokiaľ obžalovaná tvrdí, že to bol práve poškodený, kto vyvolával
konflikty, on filmoval ich, žiadnych kamarátov mu nenahrávala, tieto tvrdenia sú v rozpore s preukázanou
realitou, keď opätovne zo str. 15 odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoP/46/2019,
6CoPno/2/2019 zo dňa 30. 9. 2019 vyplýva, že konfliktným elementom v tomto prípade je práve
obžalovaná – vyslovene v odôvodnení súd uviedol, že je nevyhnutné eliminovať konfliktné situácie

vyvolávané rodinnými príslušníkmi zo strany matky. Týmito dôkazmi je preukázané, že obžalovaná
nerešpektovala nič a nikoho, teda ani vôľu poškodeného, presne tak, ako o tom vypovedal poškodený.
Pokiaľ obžalovaná uviedla, že sa poškodenému začala vyhýbať 19. 2. 2020, urobila tak až po tom, čo
bola v tejto trestnej veci dňa 27. 1. 2020 vypočutá ako svedok a dozvedela sa o začatom trestnom stíhaní
pre nebezpečné prenasledovanie a ohováranie.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný aj motív oboch protiprávnych konaní obžalovanej, aj
intenzitu jej útokov proti poškodenému. Konanie obžalovanej zamerané proti poškodenému nabralo na
intenzite v lete 2018 po tom, čo bola už oboznámená s postupom OČTK vo veci, kde J. J. K. bol pôvodne
stíhaný ako obvinený zo skutku, ktorý mal spáchať voči nej dňa 13. 10. 2017. Výpoveďou svedkyne B. M.

I. bol odhalený aj motív všetkých konaní, ktoré voči poškodenému obžalovaná smerovala, a tou bol hnev
a nespokojnosť s výsledkom trestného konania pre ublíženie na zdraví, v ktorom bol poškodený stíhaný
a obvinený. Táto svedkyňa v rámci svojej výpovede uviedla, že nemala bližšiu vedomosť o podnetoch,
ktoré obžalovaná zasielala na osobu poškodeného, len jej spomínala, že je nahnevaná, ako sa ukončilo
konanie, keď ju zbil. Motiváciu konania obžalovanej možno vyvodiť práve z obsahu tejto výpovede

a zároveň z dlhotrvajúcej potreby sústavne zasahovať do konania vedeného medzi rodičmi maloletej
L. K. vo veci týkajúcej sa starostlivosti o maloletú. Tieto skutočnosti sú opäť preukázané listinnými
dôkazmi, rozhodnutiami súdov v konaní sp. zn. 9P/94/2017 a súvisiacich odvolacích konaní, ktoré boli
prečítané a všetky boli súdmi vydané v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej.
Keďže v predmetných konaniach nebolo rozhodované podľa predstáv obžalovanej a jej sestry ako

matky maloletej, preto svoju pozornosť obžalovaná obrátila na poškodeného, ktorému týmto spôsobom
chcela škodiť a pomstiť sa. Evidentným obdobím, kedy obžalovaná prerušila páchanie celej svojej
protiprávnej činnosti (s výnimkou podnetu zo dňa 23. 6. 2019) bolo obdobie od 18. 5. 2019, kedy matka
maloletej (sestra obžalovanej, svedkyňa I.) túto aj napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu nevrátila
otcovi, po tom, čo ju mala u seba, až do 6. 9. 2019, kedy otec maloletú v súlade so súdnym rozhodnutím

opäť získal do svojej osobnej a faktickej starostlivosti. Po tomto dátume obžalovaná opäť rozprúdila
kolotoč prenasledovania poškodeného skrývajúc sa za realizáciu jej práva kontaktovať sa s maloletou
neterou a taktiež zasielanie podnetov s cieľom poškodiť poškodeného v zamestnaní (pozastaviť jeho
pedagogickú činnosť).Poškodený opakovane pri svojich výpovediach uviedol, že obžalovanú niekoľkokrát prosil, aby ich
nenatáčala na mobilný telefón, neobťažovala. Nikdy si od neho nežiadala súhlas na vyhotovovanie
záznamov, často ju žiadal, aby to nerobila, niekedy to už nemalo zmysel. Na jeho žiadosti nereagovala,

nahrávala všetko, všade a všetkých. Keďže takéto správanie sa opakovalo od júna 2018 do októbra
2019, okrem stretnutí v Liptovskom Hrádku v júli 2018, viackrát v auguste 2018, 17, 4. 2019, 12. 9.
2019, 13. 9. 2019, 16. 9. 2019, 26. 9. 2019, 8. 10. 2019, aj počas prevzatia a odovzdávania maloletej
od augusta 2018 do mája 2019, pri ktorých, napriek rozhodnutiu odvolacieho súdu (uznesenie č. k.
7CoP/39/2018-877 z 30. 8. 2018, právoplatné 13. 9. 2018) obžalovaná ako rodinný príslušník bola

prítomná, a opakovane poškodeného takýmto spôsobom obťažovala, poškodený nemohol vnímať toto
konanie inak, ako prenasledovanie zo strany obžalovanej. Uvedené v poškodenom vyvolalo stresové
pocity, obavu z možného fyzického ataku na neho, prípadne maloletú dcéru, čo sa prejavilo v zmenách
v ich bežnom dennom režime (vyhýbanie sa verejným miestam, kde mohli stretnúť obžalovanú, stres
pri spozorovaní jej súkromného motorového vozidla, okamžitá zmena plánovanej trasy, útek pred
obžalovanou).

Keďže súd vyhodnotil, že údaje, ktoré obžalovaná o poškodenom verejne oznamovala, boli nepravdivé,
zaoberal sa otázkou, či sú tieto údaje spôsobilé poškodiť ho v zamestnaní, narušiť jeho rodinné vzťahy
alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu. Poškodený potvrdil, že obsah obžalovanou zasielaných podnetov
zo dňa 23. 6. 2018, 9. 9. 2019, 27. 11. 2019, 30. 1. 2020 sa ho bytostne dotkol jednak svojim
nepravdivým obsahom, ale aj tým, že neustále musel pri osobnom prejednávaní týchto podnetov (o

čom svedčí obsah zápisníc z prešetrení podnetov) vysvetľovať zriaďovateľovi prostredníctvom riaditeľa
a zástupcu ZŠ Hradná, udalosti zo svojho súkromného života, ktoré nemali žiadny vplyv na výkon jeho
pedagogickej činnosti, obával sa, aby neprišiel o zamestnanie. Je nepochybné, že uvedené písomné
podnety pozostávajúce z nepravdivých informácií o poškodenom, rozposlané prostredníctvom ďalších
orgánov verejnej moci na pracovisko poškodeného a následná opakovaná konfrontácia poškodeného

s ich obsahom, výrazne negatívnym spôsobom zasiahli najmä do pracovných vzťahov poškodeného.
V dôsledku oznámenia nepravdivých údajov o osobe poškodeného jeho zamestnávateľovi a ďalším
orgánom vykonávajúcim dohľad a kontrolu v oblasti školstva, ktoré sú v rozpore so skutočnosťou
a zároveň takéto nepravdivé údaje sú spôsobilé značnou mierou ohroziť povesť a vážnosť ohováraného
u zamestnávateľa, kolegov, žiakov a rodičov (keďže obžalovaná prezentovala aj skutočnosť, že na tohto

učiteľa sa sťažujú aj rodičia a privolala na neho policajnú hliadku do školy, ktorá ho vyvolala z triedy
počas vyučovacieho procesu pred žiakmi), boli obavy poškodeného oprávnené, pričom k samotnému
ohrozeniu vážnosti nemusí dôjsť.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov ich posúdením

jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že obžalovaná sa dopustila vyššie uvedených
skutkov a pri oboch konaniach išlo o konanie úmyselné, pretože obžalovaná jednak vedome porušila
záujem spoločnosti na ochrane medziľudských vzťahov, ako aj právo poškodeného na kvalitný, nikým
nerušený život a tiež porušila záujem spoločnosti na ochrane cti a dobrej povesti poškodeného
pred ohováraním, ktoré môže vážnym spôsobom narušiť občianske spolužitie, najmä poškodiť ho

v zamestnaní. Z hľadiska subjektívnej stránky jej konanie súd posúdil v zmysle § 15 písm. a/ Trestného
zákona ako spáchané v priamom úmysle, pretože chcela spôsobom uvedeným v Trestnom zákone
ohroziť záujem chránený týmto zákonom, mala dostatočnú vedomosť o tom, že poškodeného jej
správanie obťažuje, zasahuje do jeho súkromného a pracovného života, obmedzuje ho v obvyklom
spôsobe života, a tiež mala vedomosť, že oznamuje nepravdivé údaje o poškodenom.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil, že obžalovaná A. B. C. od presne nezisteného
dňa mesiaca jún 2018 začala prenasledovať J. J. K. tak, že v Liptovskom Hrádku na Ulici SNP, okres
Liptovský Mikuláš, sa k nemu a jeho maloletej dcére L. K. priblížila s mobilným telefónom v ruke, na
ktorý si ho nahrávala, maloletej L. K. povedala, aby sa nebála, že bude s nimi, bránila mu v odchode

tak, že držala jeho dcéru za ruku, ktorú pustila až po chvíli, čo zopakovala v mesiacoch júl a august
2018 spolu trikrát, kedy jeho a jeho maloletú dcéru rovnako obťažovala na ulici v Liptovskom Hrádku s
mobilným telefónom v ruke, na ktorý si všetko natáčala, v presne nezistený deň v mesiaci august 2018
nasledovala J. J. K., ktorý vchádzal s maloletou dcérou do predajne Verex na Ulici SNP v Liptovskom
Hrádku, okres Liptovský Mikuláš, vošla za nimi do predajne a s mobilným telefónom v ruke so zapnutým

videonahrávaním ho v predajni obťažovala a pri odchode ho udrela do rebier, dňa 22. 8. 2018 v čase o
12.50 hod., kedy sa J. J. K. nachádzal s maloletou dcérou v Liptovskom Hrádku na Ulici SNP pri hoteli
Smrek na zmrzline, pristúpila k nemu, vzala jeho maloletú dcéru na ruky, nechcela ju pustiť a povedala
jej, že je zlý, aby sa nebála, že už bude s nimi, že je to jej dieťa, pričom si to nahrávala na mobilný telefón,počas mesiaca august 2018 do mesiaca máj 2019 sprevádzala svoju sestru B. M. I., matku maloletej L.
K., na každé jej stretnutie určené súdom do miesta trvalého bydliska J. J. K. na N. O. XXX/XX F. I. P.,
kde spoza plota bytového domu natáčala na svoj mobilný telefón J. J. K., všetky tam prítomné osoby,

susedov aj maloleté deti, dňa 17. 4. 2019 v čase o 12.00 hod., keď J. J. K. vychádzal s dcérou L. od jej
detskej lekárky, ktorá sídli v T. F. I. P., okres Liptovský Mikuláš, ho obžalovaná pred ambulanciou čakala
so zapnutým mobilným telefónom a natáčala ho celou cestou až k jeho autu, ktoré mal zaparkované na
parkovisku východne od polikliniky, dňa 12. 9. 2019 v čase asi o 18:00 hod. v čase, keď bol J. J. K. s
maloletou dcérou a kamarátkou Q. J. na bicykloch v centre I. P., kričala na nich z parkoviska vedľa hotela

Smrek, a to na maloletú dcéru J. J. K. „L., L., maminka ťa hľadá, prídeme po teba!", všetko si nahrávala
na mobilný telefón, pričom J. J. K. s dcérou a kamarátkou pokračovali ďalej na bicykloch, následne
ich obžalovaná dobehla na svojom motorovom vozidle a na Ulici SNP pri predajni Verex v Liptovskom
Hrádku, okres Liptovský Mikuláš, kričala z vozidla cez otvorené okno „K., čo ste si to dovolili!, Nelka
neboj sa, prídeme po teba!", dňa 13. 9. 2019 v čase asi o 15.00 hod. prechádzala pomalou jazdou na
svojom osobnom motorovom vozidle Kia Rio v smere od sútoku riek Belá a Váh smerom do centra

Liptovského Hrádku a sledovala J. J. K., nachádzajúceho sa pred svojou garážou, cez otvorené okno
na strane spolujazdca, dňa 16. 9. 2019 v čase asi o 15.00 hod. v Liptovskom Hrádku na svojom vozidle
spomalila a cez otvorené okno si nahrávala na mobilný telefón prechádzajúceho sa J. J. K. so svojou
maloletou dcérou L., so R. M. a jej dcérou K. J., kričala po maloletej L. K. „L., prídeme po teba!", toto
opakovala, pričom svojím vozidlom zastavila premávku na Ulici SNP na ceste 1/18 v Liptovskom Hrádku,

následne odstavila svoje vozidlo vpravo pri predajni Fibris a snažila sa na ceste otočiť smerom k J. J.
K. a maloletej L. K., na čo J. J. K. s maloletou dcérou zmenili smer trasy, aby sa jej vyhli, dňa 26. 9.
2019 v čase asi o 18.20 hod. stála na chodníku cez cestu 1/18 na N. O. F. I. P. oproti bytovému domu,
v ktorom býva J. J. K. a fotografovala si okná, pričom následne popri nej prechádzal J. J. K. vracajúci
sa z predajne Verex, na ktorého opakovane vykrikovala „K., šibe ti!", dňa 8. 10. 2019 v čase asi o 17.30

hod. sa na svojom osobnom motorovom vozidle pomalou jazdou presúvala po ceste 1/18 v Liptovskom
Hrádku v smere na Liptovský Mikuláš, následne odbočila na miestnu komunikáciu pri rieke Belá, kde
zastala a z vozidla pozorovala pred bytovým domom nachádzajúceho sa J. J. K. s maloletou dcérou,
na čo J. J. K. reagoval tak, že s dcérou odišiel spred bytového domu do svojho bytu na N. O. XXX/XX,
čím poškodeného dlhodobo, od júna 2018 do októbra 2019, obťažovala a znepríjemňovala mu život,

v dôsledku čoho podstatne zhoršila kvalitu jeho života, čím naplnila všetky znaky skutkovej podstaty
prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b/, písm. e/ Trestného zákona.

Taktiež bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že obžalovaná A. B. C. tým, že dňa 23. 6. 2018
napísala na Mesto Liptovský Hrádok, Ministerstvo školstva, vedy a výskumu Slovenskej republiky a

Štátnuškolskúinšpekciupodnet„UčiteľMgr.MarekKacian-Oznámenieostíhaníprenásilnésprávanie-
Sťažnosť - podnet na prešetrenie postupu pedagogického zamestnanca", pričom v predmetnom podaní,
okrem iného uvádza, že J. J. K. „nemá žiadne morálne zábrany dopustiť sa násilia na bezbranných
osobách, za čo je aj stíhaný políciou ako obvinený pre trestný čin ublíženie na zdraví podľa par. 156
odst. 1 Trestného zákona, vedený pod ČVS: ORP-790/LH-LM-2017 na Obvodnom oddelení Liptovský

Hrádok....", „Tu chcem poukázať na skutočnosť, že J. J. K. toho času učiteľ napriek predchádzajúcim
problémom s protiprávnou činnosťou sa opakovane dopúšťa násilnej trestnej činnosti, kde táto osoba je
od mesiaca jún 2018 stíhaná za násilný delikt, t. j. na OR PZ Liptovský Mikuláš ČVS: ORP-206/1-VYS-
LM-2018, kde táto osoba je podozrivá z vysoko sofistikovaného násilia a preto by nemal byť vzhľadom
na schopnosti zriaďovateľa byť pripustený vzhľadom na svoje povahové vlastnosti a charakterové črty

k maloletým deťom. Tu chcem poukázať nadriadenému orgánu, že osoba J. K. od mesiaca jún 2018
začala byť stíhaná za vysoko sofistikované domáce násilie, kde toto konanie je vedené pod číslom ČVS:
ORP-206/1-VYS-LM-2018 na Okresnom riaditeľstve PZ Liptovský Mikuláš, kde z neznámych dôvodov
riaditeľ ZŠ s MŠ Hradná Liptovský Hrádok kryje protiprávnu činnosť tejto osoby, a to aj napriek tomu,
že má vedomosť o tom, že táto osoba je stíhaná za násilnú trestnú činnosť", dňa 9. 9. 2019 bol na

Štátnu školskú inšpekciu doručený podnet na J. J. K., ktorý zaslala na vedomie primátorovi Mesta
Liptovský Hrádok, riaditeľovi ZŠ Hradná Liptovský Hrádok, „Podnet na prešetrenie neadekvátneho
pedagogického prístupu učiteľa v ZŠ Hradná, ul. Hradná 342, 033 01 Liptovský Hrádok", kde okrem
iného uviedla: „Pán učiteľ neustále vymeškáva hodiny v zmysle rozvrhnutého času vyučovacích hodín,
neustále sa ospravedlňuje, že nemôže nastúpiť na vyučovací proces, pričom ako informatík s prístupom

k informačnému systému ZŠ Hradná v Liptovskom Hádku neoprávnene manipuluje s týmto informačným
systémom tak, aby mohol neoprávnene čerpať viac riadnej dovolenky mimo zákonom ustanoveného
limitu.", dňa 27. 11. 2019 bol na Štátnu školskú inšpekciu doručený od B. C. "Podnet - Ohrozenie
mravnej výchovy mládeže zo strany pedagóga J. J. K., učiteľa R. Q. J. P., XXX XX I. P. - podozreniez ohrozenia zdravého psychického a fyzického vývinu mal. detí", kde v uvedenom podnete uviedla, že
„Pre podozrenie, že počas spolužitia v spoločnej domácnosti J. K. svojej družke a matke ich spoločnej
dcérky L. K. spôsoboval ťažké príkorie neustále sa jej vyhrážal, že keď ho nebude poslúchať a niekomu

niečo povie, tak ich spoločnú dcérku už nikdy neuvidí, urobí z nej šibnutú ženu, ktorej nebude nikto veriť,
neustálejejspôsobovalťažképsychickéutrpenie,týraljuvdomácnostizazatvorenýmidverami,čoťažko
niesla maloletá L. a v prípade ak jeho družka a matka B. M. I. sa odmietla podrobiť jeho násilníckym
chúťkam opakovane sa dopúšťal na matke násilia s ťažkým psychickým dopadom na maloleté dieťa.",
dňa 30. 1. 2020 bolo na Mesto Liptovský Hrádok zaslané B. C. "Upovedomenie zriaďovateľa vo veci

MŠ a ZŠ Hradná Liptovský Hrádok o stíhaní učiteľa J. K." v ktorom uviedla: „Prokurátor Krajskej
prokuratúry v Žiline vydal pokyn na trestné stíhanie vášho zamestnanca J. K. - zamestnanec MŠ a
ZŠ Hradná v Liptovskom Hrádku vo veci týrania maloletého dieťaťa v období od zverenia do jeho
dočasnej/predbežnej starostlivosti do rozhodnutia vo veci, komu bude maloletá L. K. zverená. Nakoľko
v konaní J. K. dochádza k skratovým konaniam, ktoré môžu mať nepredvídateľné následky pre mal. deti
navštevujúcich ZŠ Hradná, hlavne keď je s nimi osamote ako zriaďovateľ ste povinný vykonať všetky

opatrenia na zabránenie akýchkoľvek možných následkov. V prípade situácie vymykajúcej sa nie len
stanovám školského poriadku, ale aj morálnym zásadám nesie zodpovednosť za skratové konanie J.
K. zriaďovateľ", teda o ňom verejne oznamovala nepravdivé informácie, ktoré sú spôsobilé značnou
mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, narušiť jeho rodinné vzťahy a poškodiť ho v zamestnaní,
pretože ako učiteľ na ZŠ a MŠ Hradná v Liptovskom Hrádku má oznamovateľ aj špecifické zamestnanie,

čím naplnila všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c/
Trestného zákona.

Keďže obžalovaná sa svojím konaním dopustila prečinov, súd sa zaoberal aj otázkou použitia princípu
„ultima ratio“, avšak vzhľadom na opakované, cielené a po určitú dobu trvajúce konanie, ktoré trvalo od

júna 2018 do októbra 2019, resp. januára 2020, ktoré nemožno vyhodnotiť len ako ojedinelé správanie
obžalovanej, mal súd naplnenie materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona pri oboch
žalovaných prečinoch, z pohľadu, či je ich závažnosť nepatrná, za preukázaný so zreteľom na spôsob
jeho vykonania, okolnosti, za ktorých boli oba spáchané a najmä mieru zavinenia obžalovanej, za dané.

Časť konania v bode 2. obžaloby, ktoré sa obžalovanej kládlo za vinu a spočívalo v konaní „v období
od 8. 1. 2019 prostredníctvom sociálnej siete Facebook uvádzala a rozširovala o J. J. K. nepravdivé
údaje, pričom dňa 17. 4. 2019 zverejnila na S. profile „B. C.“ komentár k článku na uvedenom profile,
kde v texte článku uviedla „ Jej otec (učiteľ na ZŠ v Liptovskom Hrádku) ju drží ako rukojemníčku, aby
jej zo života odstránil zo života maminku, ako našu rodinu. Matka je dokonca obeťou domáceho násilia

zažívajúceho počas spolužitia s týmto mužom, pričom v tejto veci je civilnom, ako aj v trestnom konaní
doložený znalecký posudok a v trestnej veci beží stále vyšetrovanie.“, dňa 17. 9. 2019 v komentári k
článku na facebookovej skupine „Iniciatíva za vymazaných rodičov“, kde bol zverejnený príbeh B. M.
I., zverejnila príspevok z profilu „B. C.“, kde okrem iného v kontexte uvedeného článku uviedla „A je to
práve otec, ktorý sa správa presne tak, ako to prezentoval v jeho prvotnom návrhu, nakoľko on dcérku od

matky a celej našej rodiny izoluje, dieťa citovo vydiera, psychicky ju ničí, týra, nedovolí je chodiť do školy
a pod.“, v článku zo dňa 3. 2. 2020 o 22.37 hod. zverejneného na profile „B. C.“, okrem iného uviedla
v texte jej príspevku „Moju malú neterku Nelku dali do dočasnej starostlivosti otca - tyrana, klamára,
obvineného za ublíženie na zdraví, stíhaného za týranie maloletého dieťaťa, nedovolí jej, aby sa o ňu
starala maminka, aby sa s ňou vídala naša rodina a moje deti“, súd nemal vykonaným dokazovaním

preukázanú súvislosť medzi týcmito informáciami a osobou poškodeného, nevyplývala z nich podstatnú
okolnosť, a to uvedenie konkrétnych osobných údajov poškodeného J. J. K. v týchto príspevkoch na
sociálnej sieti S. uverejňovaných obžalovanou, na základe ktorých by bolo možné priamo v texte týchto
príspevkov identifikovať osobu poškodeného, teda, že obžalovaná uvádza nepravdivé údaje práve o J.
K., pretože uvádzala všeobecné označenia ako „otec“, „učiteľ na ZŠ v Liptovskom Hrádku“, preto súd

toto konanie obžalovanej vypustil zo skutkovej vety rozsudku.

V rámci úvah o treste súd k osobe obžalovanej zo správy o povesti zistil, že je prihlásená k trvalému
pobytu v Meste Liptovský Mikuláš. Podľa informácií od Mestskej polície Liptovský Mikuláš bola dňa
18. 4. 2018 a dňa 19. 9. 2019 napomenutá za priestupok pre porušenie ustanovenia zákona o cestnej

premávke.ZlustrácievSociálnejpoisťovnivyplýva,žeobžalovanábolavobdobíod16.9.2021doposiaľ
(do 10. 11. 2022) zamestnaná v spoločnosti CD Profil, s. r. o. Liptovský Mikuláš. Podľa pracovného
hodnotenia zamestnávateľa obžalovaná v ich spoločnosti pracuje od 16. 9. 2021 na pozícii obchodný
referent na pracovnú zmluvu na dobu určitú do 31. 12. 2022, pričom dochádzka do zamestnania jepravidelná, dodržiava pracovný poriadok a pracovnú disciplínu, nie je voči nej vedené disciplinárne
konanie, príkazy priameho nadriadeného plní bez výhrad. Z centrálnej evidencie správnych deliktov
a priestupkov vyplýva spáchanie priestupku zo dňa 7. 5. 2019 na úseku cestnej premávky, za ktorý

bola obžalovaná postihnutá blokovou pokutou vo výške 10,- Eur. Z odpovede na lustráciu v Generálnej
prokuratúre SR vyplýva, že iné trestné konanie sa proti obžalovanej nevedie. V odpise registra trestov
nemá žiaden záznam.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení

§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadnenajmänaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,poľahčujúceokolnosti,
priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovanej súd prihliadol na
jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona, teda pred spáchaním skutkov
viedlariadnyživot.Priťažujúcouokolnosťouje,žespáchalaviactrestnýchčinov (§37písm.h/Trestného

zákona). Súd ukladal trest úhrnný (podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona) podľa zákonného ustanovenia,
ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, ktorým v tomto prípade je prečin ohovárania
podľa § 373 ods. 2 Trestného zákona, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody na jeden rok až päť
rokov (za prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 Trestného zákona možno uložiť
trest odňatia slobody až na jeden rok). Pri rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa zákonom

ustanovená trestná sadzba nemení.

Súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, teda bližšie pri dolnej hranici
trestnej sadzby, pretože je presvedčený, že takto uložený trest je primeraný a spravodlivý a dostatočne
splní svoj účel najmä, že obžalovanej zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky

na jej prevýchovu k tomu, aby v budúcnosti viedla riadny život a účel individuálnej, ako aj generálnej
prevencie dostatočne splní podmienečný trest odňatia slobody. S poukazom na osobu obžalovanej a jej
doterajší život, nie je nevyhnutné ukladať trest nepodmienečný. Keďže výkon trestu odňatia slobody bol
podmienečne odložený, súd zároveň určil skúšobnú dobu na 2 roky. Svojou dĺžkou je skúšobná doba
primeraná spáchaným skutkom a vzhľadom na osobu obžalovanej postačujúca na to, aby v priebehu jej

plynutia obžalovaná preukázala, že účel uloženého trestu je u nej možné dosiahnuť aj bez jeho výkonu
a je schopná korigovať svoje správanie, viesť v tejto dobe riadny život a nedopúšťať sa inej priestupkovej
alebo trestnej činnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom

Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i
v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len

osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.

V Liptovskom Mikuláši, dňa 14. augusta 2023