Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517206178
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3517206178.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu A. B. C., narodeného

XX.XX.XXXX, bytom v D., E. C.. F. XXX/XX, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Prosman a
Pavlovič advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom v Trnave, Hlavná 31, IČO 36 865 281, za ktorú koná
JUDr. Ľudovít Surma, proti žalovanému Fakultná nemocnica Trenčín, so sídlom v Trenčíne, Legionárska
28,IČO00610470,právnezastúpenémuadvokátskoukanceláriouAdvokátskakanceláriaJUDr.Danica
Birošová, s. r. o., so sídlom v Trenčíne, Piaristická 46, IČO 36 837 857, za ktorú koná JUDr. Michaela
Gáborík, LL.M., za účasti intervenienta na strane žalovaného KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna
Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO 00 585 44, právne zastúpeného JUDr.

Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom v Bratislave, Vajnorská 55, IČO 42 174 856, o náhradu
škody takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovanému a intervenientovi na strane žalovanej sa voči žalobcovi priznáva náhrada trov konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 9 078,86 eur s úrokom
z omeškania 5 % od doručenia žaloby do zaplatenia titulom bolestného, sťaženia spoločenského

uplatnenia, náhrady za stratu na zárobku a nákladov na liečenie, 15 000,00 eur ako náhradu za zásah
do jeho osobnostných práv.

2. Svoje nároky založil na tom, že došlo u neho k ujme na zdraví v dôsledku protiprávneho konania
žalovaného. Dňa 11.06.2015 podstúpil vo Fakultnej nemocnici Trenčín operáciu prínosových dutín
a nosovej prepážky s vystavením PN, dôvodom tohto rozhodnutia boli časté, komplikované zápaly
prínosových dutín a od apríla 2015 opuch ľavej časti tváre. Po konzultácii s ošetrujúcim lekárom sa

29.06.2015 dostavil do ambulancie ORL FN TN stým, že si žiadanku na MR hlavy. Ošetrujúci lekár sa
však rozhodol ešte pre vykonanie punkcie nosovej dutiny, podľa jeho názoru išlo o bežný zákrok, ktorý
vykonalccao13:00hod.Všetkosaudialotakrýchlo,žeinapriekvyslovenýmobavámztohtozákrokumu
bol bez jeho predchádzajúceho písomného súhlasu tento zákrok vykonaný. Začiatok výkonu punkcie,
zavedenie punkčnej ihly, bol lekárom vykonaný na pracovisku v ambulantných priestoroch, určených
na vyšetrenia a zákroky v kresle pre pacientov. Po zavedení punkčnej ihly sa musel na pokyn lekára
premiestniť z kresla pre pacientov do vedľajšej administratívnej miestnosti s punkčnou ihlou v nose na

bežnú stoličku, ktorej konštrukcia v prípade potreby neumožňovala fixovať pacienta proti pádu. Po pár
sekundách cítil postupnú stratu vedomia a začiatok spontánneho, nekontrolovaného pádu zo stoličky. V
tej dobe sa ošetrujúci lekár nachádzal v miestnosti, určenej pre vyšetrenia pacientov a zdravotná sestra
cca 2 m od neho, čo sú vzdialenosti, ktoré neumožňovali zdravotnému personálu adekvátne zabrániťjeho spontánnemu pádu v bezvedomí zo stoličky na podlahu. Prebral sa v ležiacej polohe na zemi,
pričom od tohto momentu cítil intenzívnu, kontinuálnu bolesť hlavy, spojenú z dezorientáciou, celkovou
slabosťou, problémami s rovnováhou a pri pokuse o postavenie sa s pocitom na odpadnutie. Následne

bol s lekárskou správou odoslaný na internú ambulanciu. Po prepustení do domáceho liečenia sa jeho
zdravotný stav zhoršoval, absolvoval viacero vyšetrení, ale bez toho, aby vysvetlili jeho pretrvávajúce
ťažkosti ako zvýšený tlak, hučanie v hlave, závrate, problémy z rovnováhou. Napokon mu bol zistený
nález na krčnej chrbtici, s konštatovaním trvalého poškodenia a bol mu doporučený invalidný dôchodok.
Do chvíle, kedy došlo k jeho pádu, nemal žiadny úraz, v dôsledku ktorého by mohlo dôjsť k poškodeniu

krčnej chrbtice.

3. Žalobca mal za to, že zo strany ošetrujúceho lekára D. G. boli porušené viaceré štandardné
lekárske postupy pri výkone punkcie prínosových dutín, pacient nebol pred punkciou poučený o rizikách
zákroku, nebol počas celého lekárskeho výkonu fixovaný tak, aby sa eliminovalo riziko prípadného
samovoľného pádu pacienta na podlahu pri strate vedomia a nebola zabezpečená prítomnosť

ošetrujúceho lekára a sestry bezprostredne pri a po výkone punkcie (presun na klasickú stoličku). Zo
strany lekárov neboli využité všetky možnosti správnej diagnostiky a určenia správnej diagnózy po páde
súvisiacom s výkonom punkcie. Nebola mu poskytnutá primeraná zdravotná starostlivosť, prislúchajúca
momentálnemu kritickému zdravotného stavu, napr. bezodkladná hospitalizácia na prislúchajúcom
oddelení resp. na inom špecializovanom pracovisku s cieľom čo možno najrýchlejšieho, správneho

určenia diagnózy a nasadenia prislúchajúcej liečby.

4. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. V prvom rade považujeme rozporoval to, že došlo k žalobcom
tvrdenému pádu počas vykonávanej punkcie nosovej dutiny dňa 29.06.2015, ním popísaná udalosť bola
založená len na jeho tvrdeniach. Žalovaný poskytol žalobcovi zdravotnú starostlivosť správne, plne v

súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. V tejto súvislosti
rozporoval aj tvrdenie žalobcu, podľa ktorého tento neudelil na predmetný zákrok informovaný súhlas.
K preukázaniu opaku predložil lekársku správu vyhotovenú D. D. G. zo dňa 29.06.2015 podpísanú
žalobcom,vktorejsavýslovneuvádza,žebolriadnepoučenýatiežajProtokolč.266/2016ovykonanom
dohľade na diaľku zo dňa 14.06.2016, v ktorom sa taktiež konštatuje riadne poučenie s odkazom

na uvedenú lekársku správu. Za rozhodujúcu skutočnosť žalovaný považoval to, že poskytovanie
zdravotnej starostlivosti žalovaným žalobcovi, na základe ktorého sa žalobca domáha svojich nárokov,
bolo predmetom vykonaného dohľadu zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, o
čom bol vyhotovený Protokol č. 266/2016, v ktorom Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
skonštatoval, že pochybenie v zmysle porušení ustanovení § 4 ods. 3 zákona ě. 576/2004 Z. z.

vykonaným dohľadom zistené nebolo. Žalovaný poskytol žalobcovi zdravotnú starostlivosť správne.
Žalovaný v celom rozsahu namietol aj samotné vyčíslenie škody, ktoré žalobca žiadnym spôsobom
nezdôvodnil a nezdokladoval, nepredložil ani lekársky posudok zo dňa 28.08.2017 o bolestnom a tiež
nezdokladovaluplatnenýnároknanáhradutvrdenýchcestovnýchnákladov.Pokiaľideouplatnenýnárok
na nemajetkovú ujmu, tento okrem tohto, že jeho výška nie je žiadnym spôsobom zo strany žalobcu

zdôvodnená, je zjavne neprimerane vysoká, peňažné náhrady v takej výške priznávajú súdy v prípadoch
smrti pacienta jeho najbližším pozostalým príbuzným.

5. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval opätovne poukazom na to, že dostatočne preukázal
poranenie chrbtice, k čomu mohlo dôjsť výlučne pôsobením vonkajších síl, a je zrejmé, že k tomuto

poraneniu došlo vplyvom pádu 29.06.2015 pri lekárskom výkone D. G.. Mal tiež za preukázané, že pri
uvedenom výkone skolaboval a bol umiestnený v internej ambulancii, dôvodom boli zdravotné ťažkosti,
bolesť hlavy, vysoký krvný tlak, v dôsledku pádu zo stoličky. Mal ďalej za to, že ním popísaný pád
nebol do zdravotnej dokumentácie zaznamenaný cielene, so snahou nevytvoriť dôkaz "proti sebe".
Následné zdravotné problémy nastali až po vykonanej punkcii ak správnej diagnostike, abrupcii stavca

C1 došlo až 06.07.2016 v dôsledku zatajenia pádu ošetrujúcim lekárom. Postup zo strany zamestnanca
žalovaného nemožno považovať za postup v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o zdravotnej
starostlivosti, čo dokazuje aj to, že nedošlo k riadnemu zaznamenaniu sporného incidentu do zdravotnej
dokumentácie. Z toho dôvodu nemožno brať do úvahy ani správu Úradu dohľadu nad zdravotnou
starostlivosťou, táto vychádzala z nekompletných zdravotných záznamov. K úrazu žalobcu prišlo práve

nesprávnym postupom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a to neopatrným a nezodpovedným
prístupom ako ošetrujúceho lekára, tak pomocného zdravotného personálu. Po zavedení punkčnej ihly
do nosa v priestoroch určených na vyšetrenia a zákroky v rámci ORL ambulancie žalovanej, bol žalobca
vyzvaný ošetrujúcim lekárom, aby sa presunul z kresla pre pacientov (kreslo vybavené na požadovanézákroky a poskytujúce potrebnú oporu pre prípad nevoľnosti - pre chrbát, nohy a zo strán pre ruky)
do vedľajšej administratívnej miestnosti, kde si mal s punkčnou ihlou v nose sadnúť na stoličku bez
potrebnej opory a fixácie proti pádu. Žalobca krátko po jeho premiestnení pocítil mdlové stavy, na čo

stihol ešte upozorniť prítomnu zdravotnú sestru. Následne stratil vedomie a spadol zo stoličky, na ktorej
sedel. Následne žalobca podpísal lekársku správu obsahujúci informovaný súhlas, na ktorú poukazuje
žalovaná, v stave dezorientovanosti a pretrvávajúcich ťažkostí (mdloby, závrate, vysoký krvný tlak,
stav po páde), ktoré si ešte o viac ako dve hodiny neskôr vyžiadali hospitalizáciu žalobcu na internej
ambulancii žalovanej, a to až potom ako nastali komplikácie spojené so samotným zákrokom. Žalobca

nebol v stave spôsobilom na poskytnutie informovaného súhlasu.

6. Žalovaný zdôraznil, že vo veci spočíva dôkazné bremeno na žalobcovi a je zrejmé, že ho žalobca
neuniesol. Aj pri ideálnom výkone zákroku, ktorý žalobca podstúpil, punkcii nosovej dutiny, je bežné, že
pacient pociťuje kolapsové stavy, tieto ako ich žalobca popisuje, ale nesúvisia s prípadným pádom, preto
tieto pojmy nemožno stotožňovať. Ak mal žalobca kolapsový stav po vykonanom zákroku, nesvedčí

to o tom, že došlo k jeho pádu. Lekárske záznamy, predložené žalobcom v prvom rade obsahujú
opis subjektívneho stavu žalobcu, teda to, čo žalobca ako pacient uviedol navyše žalovaný disponuje
dôkazom, ktorý vyvracia tvrdenia žalobcu o páde, prepúšťacou správou neurologického oddelenia FNsP
Skalica zo dňa 18.08.2015, kde je uvedené, že výsledok vyšetrenia MRC chrbtice nepreukázal žiadne
abnormálie v oblasti krčnej chrbtice, čo znamená, že nemohlo dôjsť k poškodeniu chrbtice 29.06.2015.

poškodenie chrbtice u žalovaného tiež mohlo vzniknúť aj iným dejovým priebehom, ako pádom. Pád zo
stoličky logicky nebol zaznamenaný v zdravotnej dokumentácii, nakoľko k nemu nedošlo.

7. Žalobca uviedol, že žalovaný pripustil, že po vykonaní zákroku punkcie nosovej dutiny pacienti
pociťujú kolapsové stavy Vzhľadom na tento bežný stav pacienta pri zákroku je potom neobvyklé, že

ošetrujúci lekár vyzval žalobcu, a to po zavedení punkčnej ihly do nosa, aby sa presunul z bezpečného
kresla pre pacientov (kreslo vybavené na požadované zákroky a poskytujúce potrebnú oporu pre prípad
nevoľnosti - pre chrbát, nohy a zo strán pre ruky) do vedľajšej administratívnej miestnosti, kde si mal
žalobca s punkčnou ihlou v nose sadnúť na stoličku bez potrebnej opory a fixácie proti pádu. Takýto
postup žalovaného nie je možné považovať za počínanie si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví

(§ 415 OZ). Nie je nám zrejmé prečo, ak je všeobecne známe, že pri punkcii nosových dutín bežne
dochádza ku kolapsovým stavom u pacientov, by ošetrujúci lekár, u ktorého žalovaná tvrdí, že mal
konať lege artis a s náležitou starostlivosťou, takýmto hrubo nedbanlivým spôsobom nevykonal všetky
preventívne a potrebné opatrenia, aby sa predišlo negatívnym sprievodným prejavom zákroku punkcie
nosných dutín, t.j. pádu pacienta v dôsledku kolapsového stavu. Dôkaz z 18.08.2015 nepovažoval

žalobca za relevantný, nakoľko MR vyšetreniu bola podrobená len časť krčnej chrbtice žalobcu a to
presne časť od stavca C2 po stavec Th1, pričom stavec C1, u ktorého bola CT vyšetrením zo dňa
06.07.2016 zistená abrupcia, nebol podrobený MR vyšetreniu, ktorého výsledok je zaznamenaný v
prepúšťacej správe z neurologického oddelenia FNsP Skalica.

8. Intervenient navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na absenciu
predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, žalobca nepreukázal porušenie povinnosti, resp.
protiprávnekonaniežalovaného,jehozamestnancov.Skutkovýdejjezaloženýlennatvrdeniachžalobcu
bez akéhokoľvek relevantného dôkazu. Rovnako Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v
protokole č. 266/2016 nenašiel v postupe žalovaného, resp. jeho zamestnancov žiadne pochybenie.

9. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca mal poškodený stavec C1, ani to, že k poškodeniu stavca
C1mohlodôjsťnásledkomúrazu.Žalobcapredložilmnožstvolistinnýchdôkazov,lekárskychspráv,ktoré
dokumentujú jeho pretrvávajúce zdravotné ťažkosti, priebeh diagnostiky a priebeh liečenia. Vzhľadom
na to, že žalovaný mal z prepúšťacej správy zo dňa 18.08.2015 FNsP Skalica preukázané, že výsledok

vyšetrenia MRC nepreukázal poškodenie chrbtice, podstatný je znalecký posudok D. H. B. č. 03/2020
zo dňa 06.10.2020, kde je v nálezovej časti uvedené, že podľa dostupných materiálov utrpel žalobca
29.06.2015 úraz-pád zo stoličky, bez následného vyšetrenia v zmysle zobrazovacích metód, RTG, CT,
MR. Prvé vyšetrenie, CT mozgu, zrealizované až 28.7.2015 v NsP Myjava, pri ktorom však stavec Cl nie
je zachytený. 17.8.2015 zrealizované MR vyšetrenie krčnej chrbtice /Fakultná nemocnica s poliklinikou

Skalica/, stavec Cl je zobrazený len bočnej /sagitálnej/ rovine, jeho hodnotenie v tejto rovine v MR
obraze nie je dostačujúce, transverzálna ani koronárna rovina neboli doplnené. V sagitálnej rovine bez
presvedčivej detekcie čerstvej lomnej línie, bez kostného edému, ktorý by potvrdzoval čerstvú kontúziu
kosti. CT vyšetrenie krčnej chrbtice realizované až 6.7.2016 /Nemocničná a.s., Nemocnica s poliklinikouMalacky/, kde okrem degeneratívnych zmien tiel stavcov a medzistavcových platničiek /ktoré nie sú
predmetom súdneho konania/ prítomné degeneratívne zmeny tela stavca C1 a C2, tzv. atlantodentálna
artróza, s predným osteofytom tela stavca Cl, ktorý vykazuje poúrazové zmeny- abrupcia ventrálneho

osteofytu tela stavca C1. Oblúk tela stavca C1 je však intaktný, v CT obraze bez traumatických zmien.
Kontrolné CT vyšetrenie krčnej chrbtice zo dňa 20.6.2017 tento nález potvrdzuje. Znalkyňa upresnila,
že CT vyšetrenie zo dňa 06.07.2016 odhaľuje abrupciu ventrálneho (predného) osteofytu tela stavca
C1, bez traumatických zmien predného oblúka tela stavca C1. Keďže vyšetrenie bolo zrealizované s
veľkým časovým odstupom od úrazu, dá sa hodnotiť len ako stav po abrupcii ventrálneho osteofytu tela

stavca C1. bez bližšej špecifikácie. Vzhľadom na absenciu kostného edému pri MR vyšetrení zo dňa
17.08.2015 ako i na CT nález zo dňa 06.07.2016 možno konštatovať, že nález je staršieho dáta, a teda
hodnotiť ho ako stav po úraze, bez bližšej časovej špecifikácie. Priebeh liečenia v podstatných faktoroch
popísal ošetrujúci lekár žalobcu, neurológ D. I. J.. Tento uviedol, že na základe žalobcom uvedených
symptómov, anamnézy, histórii ošetrení, vyšetrení i hospitalizácii , ním uvedené symptómy by mohli
zodpovedať poškodeniu krčnej chrbtice - hlavne v oblasti CK prechodu (napr. pri autohaváriách, pádoch

a pod.). Výsledky popisu CT z 06.07.2016 potvrdili poškodenie krčného stavca C1, neurochirurg D. A.
poškodenie krčného stavca potvrdil.

10. Z vyššie uvedeného vyplýva toľko, že u žalobcu došlo k poškodeniu stavca C1, pravdepodobne
v dôsledku bližšie nešpecifikovaného úrazu, v bližšie neupresnenej dobe. Žiadna z lekárskych správ

nepotvrdila, kedy k poškodeniu stavca C1 došlo. Sporné medzi stranami zostalo, kedy a za akých
okolností došlo k uvedenému zraneniu, resp. či k nemu došlo spôsobom ako popísal žalobca.

11. Svedok D. D. G. G., uviedol, že v čase incidentu 29.06.2015 pracoval ako lekár ORL ambulancie
žalovaného. Žalobca mal diagnostikovaný chronický zápal prínosových dutín, doporučil mu operačný

zákrok, ktorý dobre dopadol. Po určitom čase prišiel žalobca do ORL ambulancie s tým, že sa nemá
dobre, upokojoval ho s tým, že po operácii trvá 4-6 týždňov, kým sa všetko zahojí. Doporučil mu výplachy
nosových dutín fyziologickým roztokom. Žalobca mal stále pocit, že niečo po operácii nie je v poriadku,
myslel si, že má v nosových dutinách zápal, pýtal sa čo sa dá s tým urobiť. Štandardne sa 4-6 týždňov
po operácii robí endoskopická kontrola nosových dutín, na takúto kontrolu bolo ešte príliš skoro. CT

vyšetrenie mu bolo urobené pred operáciou, preto nebolo vhodné ho opakovať. Prichádzala do úvahy
magnetická rezonancia, ale aj na tú sa dlhšiu dobu čaká, napokon mu poradil preplach nosovej dutiny
fyziologickým roztokom, pričom sa takto dá zistiť okamžite stav prínosových dutín. Žalobca súhlasil
po dostatočnom vysvetlení s operačným zákrokom samotným, súhlasil aj s navrhovaným preplachom
prínosových dutín, dokonca ho sám o túto intervenciu požiadal. Pred samotným výkonom je potrebné

lokálne umŕtvenie, ktoré realizoval Hirschovým roztokom na vatových štetinkách ktoré sa zavedú do
nosa.Jetopotrebné,pretožetentovýkonjebolestivý,keďžepriňomsaprepichnekosť.Potomrealizoval
samotnú punkciu, pričom išlo o výkon, ktorý predtým robil mnoho krát, neboli nikdy žiadne komplikácie,
bol dlhoročný lekár s takouto praxou, dostatočne zručný k takému výkonu. Po zavedení punkčnej ihly
si pacient presadne do druhého kresla k umývadlu, drží pred sebou emitnú misku, následne zdravotná

sestra do ihly zavedie hadičku a robí samotný preplach. Pacient si drží druhú nosnú dierku a zľahka
vysmrkáva do emitnej misky. Tento úkon prebehol v poriadku, následne posúdili tekutinu ktorá vyšla z
prínosových dutín, táto bola čistá, bez známok krvi, hnisu, hlienu. To dokladovalo, že prínosové dutiny po
operácii sú v poriadku, presnejšie operovaná dutina je v poriadku. Po preplachu žalobca povedal, že sa
necíti celkom dobre, so zdravotnou sestrou doviezli vozík a na ten položili do vodorovnej polohy žalobcu.

V žiadnej chvíli žalobca v ambulancii nebol sám. Buď tam boli on, sestra alebo obidvaja. Žalobca sa
naďalejnecítildobre,bolmuodmeranýtlak,malvyššítlak.Nechcelmudávaťzatiaľžiadnumedikáciu.To
sa odohralo v poobedňajších hodinách. Jeho služba trvala do 15.30 hod., následne preberal službu lekár
D. B.. Tomuto vysvetlil situáciu, tento lekár ho uistil, že bude pacienta sledovať a prípadne ho presunie
na vyšetrenie do internej ambulancie. On následne odišiel a až neskôr sa dozvedel, že na internej

ambulancii bola žalobcovi poskytnutá nejaká medikácia. V žiadnom prípade sa v priebehu popísaného
úkonu v jeho ambulancii nestalo, že by žalobca spadol, prípadne sa zranil.

12. Svedkyňa H. G. uviedla, že asistovala D. G. pri výplachu nosovej dutiny. Pri výplachu sedí pacient na
stoličke vedľa umývadla, za chrbtom má stenu a oproti a vedľa sú sestra s lekárom. Počas výkonu prišlo

žalobcovi nevoľno, išla preto vziať vozík, na ktorý žalobcu s lekárom naložili. Žalobca počas výkonu
nebol sám a v priebehu úkonu nedošlo k jeho pádu, či už zo stoličky, alebo vozíka, kam ho uložili.13. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v protokole č. 266/2016 po preskúmaní zdravotnej
dokumentácie uviedol, že zdravotná starostlivosť bola žalobcovi poskytnutá správne. Konkrétne uviedol
nasledovné: Podľa skupiny vykonávajúcej dohľad pacient dňa 11.06.2015 podstúpil na ORL klinike FN

Trenčín operačný výkon v rozsahu resekcie hrany septa, supraturbinálnych antrostómií a turbinoplastiky.
Výkon bol indikovaný na základe ambulantne zrealizovaných vyšetrení (rinoendoskopia + CT nález), v
rámci ktorých bola stanovená diagnóza chronickej hyperplastickej rinosinusitídy s vybočením nosovej
priehradky. Pacient s navrhovanou operáciou súhlasil, čo potvrdil podpisom informovaného súhlasu.
Pooperačný vývoj bol bez komplikácií, objektívny nález v rámci ambulantných kontrolných vyšetrení

bol primeraný, pacient bol afebrilný, bez krvácania, pociťoval mierny opuch v nosovej dutine. Dňa
29.06.2015bolzrealizovanývýplachčeľustnejdutinysnegatívnymnálezomaindikovanéMRIvyšetrenie
hlavy, ktorého nález bol pri nasledujúcej ambulantnej kontrole hodnotený ako primeraný. Výplach
čeľustnej dutiny po FESS operácii nie je typický, najmä ak chirurgický nález. bol diskrétny (podl'a popisu
operačného nálezu v zdravotnej dokumentácii). Možno ho vykonať, nie je to postup non lege artis,
ale robí sa výnimočne. Zobrazovacie vyšetrenie po FESS výkone pri danom náleze a bez zjavných

komplikácií tiež nie je potrebné, obvykle sa pacient zhojí za určitý čas pri konzervatívnej lokálnej liečbe.
Daná operácia ani ambulantný výkon (výplach čeľustnej dutiny) obvykle nie SÚ spojené s ťažkosťami
ako ich opisuje pacient. Zvýšený TK a búšenie srdca svedčia skôr pre vegetatívnu symptomatológiu
v dôsledku nepriaznivého subjektívneho vnímania výkonu pacientom. Výplach prínosových dutín sa
nedá vykonať bez predchádzajúcej konzultácie s pacientom. Pacient musí vedieť, že mu lekár do nosa

vloží inštrumenty, že to nie je len pohľad. Lekárska správa zo dňa 29.06.2015, ktorá obsahuje písomný
záznam o zrealizovanom výkone obsahuje lege artis pacientom podpísaný informovaný súhlas. Zo
strany úradu nie je možné vyjadriť sa k obsahu a rozsahu ústneho poučenia, ktoré podával ošetrujúci
lekár pacientovi pred samotným výkonom a uvedené ani nie je vecným predmetom dohľadu. Na základe
dostupnej zdravotnej dokumentácie je však možné skonštatovať, že operácia prínosových dutín bola

správne indikovaná na základe subjektívnych ťažkostí pacienta, rinoendoskopického a CT nálezu.
Pacient horšie znášal pooperačný vývoj. ale podľa záznamu z prvej pooperačnej kontroly bol stav
primeraný, bez. znakov komplikácie. Pri ďalšej kontrole bol zrealizovaný výplach čeľustnej dutiny, ktorý
pacient zle toleroval a považuje ho za príčinu svojich následných zdravotných ťažkostí . samotný výkon
nebol sprevádzaný komplikáciou, ale vegetatívnou symptomatológiou.

14. Podľa § 420 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená
pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú
podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým

dotknutá.Zodpovednostisazbavíten,ktopreukáže,žeškodunezavinil.Podľa§442ods.1Občianskeho
zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 42 ods. 3
Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to
možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka
pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského

uplatnenia. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej
neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Podľa § 449 ods.1 Občianskeho zákonníka pri škode na
zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.

15. Za predpoklady zodpovednosti za škodu sa považujú: protiprávny úkon alebo zákonom kvalifikovaná
udalosť, vyvolávajúca škodu, vznik ujmy, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom, respektíve
škodnou udalosťou a ujmou a zavinenie. Existencia predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu
musí byť v každom jednotlivom prípade daná a preukázaná, ak niektorý z prípadných predpokladov
nebolo možné v určenom rozsahu preukázať, zodpovednostný právny vzťah medzi škodcom a

poškodeným nevznikne a teda poškodenému nemôže byť priznaná náhrada škody. Na vznik objektívnej
zodpovednosti stačí splnenie prvých troch menovaných predpokladov, pričom zavinenie sa v prípade
objektívnej zodpovednosti neskúma. Zodpovedný subjekt sa za určitých okolností môže svojej
zodpovednosti zbaviť a to preukázaním, že ujmu, ktorá vznikla, nezavinil. Protiprávnym úkonom je také
konanie, ktoré je v rozpore s hmotným právom a protiprávnosť v danom prípade možno charakterizovať

ako porušenie povinností, ktoré lekárovi, prípadne zdravotníckemu zariadeniu ukladá príslušný právny
predpis. Porušením právnej povinnosti v medicínskom práve sa rozumie objektívne rozpor medzi tým
ako lekár skutočne konal a tým ako konať mal, aby si splnil svoju povinnosť. Protiprávne konanie lekára
môže spočívať v tom, že nepostupoval lege artis, že nevyužil potrebné odborné znalosti a postupy privymedzeníanamnézy,stanovenídiagnózyaliečebnéhopostupu,zaisteniaosobnejstarostlivosti.Vpraxi
sa protiprávnosť konania môže prejaviť v nedostatku informovaného súhlasu pacienta s navrhovaným
úkonom zdravotnej starostlivosti, v nedostatku poučenia pacienta o zdravotnom stave a o dôsledkoch

navrhovaného liečebného úkonu, v porušení práva pacienta na oboznámenie sa s obsahom svojej
zdravotnej dokumentácie a podobne. Plnenie zákonnej povinnosti v oblasti medicínskeho práva spočíva
v uskutočnení takej činnosti, ktorá vyplýva lekárovi z právneho predpisu, vzhľadom na ich postavenie
subjektov, poskytujúcich zdravotnú starostlivosť. Ak by z takejto činnosti, kde lekár postupoval lege
artis vznikla pacientovi ujma, nezodpovedá za túto ujmu, v dôsledku chýbajúcej protiprávnosti takéhoto

konania ako jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Protiprávnosť konania je vylúčená
v prípade súhlasu pacienta s vyšetrovacím či liečebným úkonom lekára, v dôsledku, ktorého došlo
k vzniku ujmy. Súhlas pacienta je okolnosťou vylučujúcu protiprávnosť iba v prípade, ak sú splnené
zákonné podmienky jeho udelenia (nikoho nemožno nútiť podstúpiť lekársky zákrok). Pod skutkovú
podstatu všeobecnej zodpovednosti za škodu v medicínskom práve možno zahrnúť predovšetkým
prípady zavineného porušenia povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť v súlade so súčasne

dostupnými poznatkami lekárskej vedy, čiže takzvané konanie non lege artis. Porušenie požiadavky
postupovať pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti lege artis je označované v medicínskom práve ako
chybnýpostuppriposkytovanízdravotnejstarostlivosti,pričomuvedenéchybysúnajčastejšímiprípadmi
zavineného protiprávneho úkonu lekára. Chybný postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti ako
protiprávny úkon hodnotený v súlade so špecifikami medicínskej zodpovednosti má z hľadiska založenia

občiansko-právnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka význam iba vtedy, ak
reálne viedol k vzniku ujmy a ak ho možno považovať za príčinu nepriaznivého následku ( ujmy).

16. Protiprávne konanie žalovaného žalobca videl v tom, že v súvislosti s výkonom punkcie nosových
dutín 29.06.2015 došlo v dôsledku nepozornosti lekára a sestry k jeho pádu zo stoličky a v dôsledku

toho k poškodeniu krčnej chrbtice. Pád zo stoličky v ORL ambulancii sa nepodarilo žalobcovi preukázať.
Osoby, ktoré mali byť pádu prítomné, vypočuté ako svedkovia, takúto udalosť popreli. Potvrdili, že
žalobcovi prišlo nevoľno s tým, že takýto stav môže pri uvedenom zákroku vzniknúť. Všetky ostatné
osoby, ošetrujúci lekári, príbuzní a známi o páde zo stoličky vedeli len z rozprávania žalobcu, preto nebol
dôvod vypočúvať ďalších navrhnutých svedkov. V postupe D. G. nevidel žiadne pochybenia ani Úrad

pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Súd teda nezistil chybný úkon pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti, ktorý by viedol k vzniku akejkoľvek ujmy žalobcu a chýba tak základný predpoklad
úspešného uplatnenia nároku a náhradu škody. Preto bola žaloba zamietnutá.

17. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom zo dňa 15.11.2021, č. k.

21C/41/2018-301, tak že žalobu zamietol. V dôsledku odvolanie sa vecou zaoberal Krajský súd v
Trenčíne rozsudkom zo dňa 28.07.2022, č. k. 5Co/40/2022-338, ktorý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil. V tomto rozhodnutí je okrem iného uvedené, že nebola naplnená základná podmienka
zodpovednosti za škodu (protiprávne konanie žalovaného) a nedošlo k porušeniu právnej povinnosti zo
strany žalovaného, ktorú mu ukladá zákon č. 576/2004 Z. z., v zmysle ktorého žalovaný ako poskytovateľ

zdravotnej starostlivosti je povinný túto poskytovať správne, teda tak, aby vykonal všetky zdravotné
výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia
osoby alebo zlepšenia stavu pri zohľadnení všetkých súčasných poznatkov lekárskej vedy. K porušeniu
právnej povinnosti žalovaného (zo strany jeho zamestnancov) vo vzťahu k žalobcovi nedošlo, nakoľko
punkcia nosových dutín u žalobcu (výplach nosových dutín) bola vykonaná v súlade s medicínskymi

štandardmi a postupmi, neboli preukázané tvrdenia žalobcu o jeho páde počas výkonu punkcie a
následnom poškodení stavca C1 krčnej chrbtice. Postup žalovaného pri výkone punkcie nosových dutín
a samotné poskytnutie zdravotnej starostlivosti bolo lege artis. V konaní neboli preukázané tvrdenia
žalobcu o jeho páde a s tým spojeným poškodením stavca C1 pri výkone punkcie nosových dutín dňa
29.06.2015, keď uvedené skutočnosti nevyplývajú zo zdravotnej dokumentácie, resp. z lekárskej správy

zo dňa 29.06.2015, ani zo znaleckého posudku č. 03/2020 zo dňa 06.10.2020 a tieto boli vyvrátené
i svedeckými výpoveďami ošetrujúceho lekára a zdravotnej sestry. V konaní nebolo sporné, že dňa
29.06.2015 u žalobcu po výkone punkcie nosových dutín došlo ku stavu kolapsu, k zvýšeniu krvného
tlaku a búšeniu srdca, následne kvôli čomu bol žalobca ešte v ten istý deň hospitalizovaný na internom
oddelení u žalovaného, na ktorom oddelení nebol prijatý z dôvodu pádu a poškodenia chrbtice, ale

z dôvodu zvýšeného krvného tlaku. Ošetrujúci lekár, ktorý vykonával punkciu nosových dutín, ako aj
ÚDZS uviedli, že výkon punkcie nosových dutín nie je sprevádzaný ťažkosťami a dôvodom daného
stavu žalobcu po ambulantnom výkone v podobe zvýšenia krvného tlaku a nevoľnosti je skôr nepriaznivé
subjektívne vnímanie výkonu pacienta (žalobcu). Ďalej sa tu uvádza, že vzhľadom na znalecké záveryje síce nesporné, že v čase vykonania CT vyšetrenia krčnej chrbtice dňa 06.07.2016 žalobca mal
poškodený stavec C1, avšak nebolo preukázané, že k poškodeniu stavca C1 došlo pri výkone punkcie
nosových dutín u žalovaného dňa 29.06.2015, kedy v zmysle zdravotnej dokumentácie nedošlo k pádu/

úrazu žalobcu a zároveň ide o veľký časový odstup medzi výkonom punkcie nosových dutín a CT
nálezom krčnej chrbtice, ktorý nález je síce staršieho dáta, ale bez bližšej časovej špecifikácie, preto nie
je možné s presnosťou ustanoviť, kedy došlo u žalobcu k poškodeniu stavca C1 na krčnej chrbtici.

18. V dôsledku dovolania sa vecou zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý uznesením zo

dňa 13.12.2023, sp. zn. 1Cdo/213/2022, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 15.11.2021, č.
k. 21C/41/2018-301, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca vo vzťahu k porušeniu práva
na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP predovšetkým namietal nevykonanie navrhnutého
dôkazu počas konania a to svedkami D. B., zdravotnou sestrou pani I., D. K., I. G., ktorí bol prítomní
bezprostredne po jeho kolapsovom stave, ku ktorému došlo pri výkone punkcie nosových dutín dňa
29. júna 2015 v ambulancii žalovaného, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu vo

vzťahu k námietke rozporu vo svedeckých výpovediach D. G. a zdravotnej sestry pani G. a taktiež
kladenie neprimeraných nárokov na dôkazné bremeno žalobcu. Tomto uznesení sa konštatuje, že
žalobca vo vzťahu k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP predovšetkým
namietal nevykonanie navrhnutého dôkazu počas konania na súde prvej inštancie, a to svedkami D.
B., zdravotnou sestrou pani I., D. K., I. G., ktorí bol prítomní bezprostredne po jeho kolapsovom stave,

ku ktorému došlo pri výkone punkcie nosových dutín dňa 29. júna 2015 v ambulancii žalovaného,
nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k námietke rozporu vo svedeckých
výpovediach D. G. a zdravotnej sestry pani G. a taktiež kladenie neprimeraných nárokov na dôkazné
bremeno žalobcu. Najvyšší súd SR konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca mal
poškodený stavec C1 a k poškodeniu stavca C1 mohlo dôjsť následkom úrazu. Súdy v predmetnej

veci vyhodnotili, že na základe vykonaného dokazovania, nebola naplnená základná podmienka
zodpovednosti za škodu (protiprávne konanie žalovaného) a nedošlo k porušeniu právnej povinnosti
zo strany žalovaného, ktoré mu ukladá zákon č. 576/2004 Z. z. v zmysle ktorého žalovaný ako
poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný túto poskytovať správne, teda tak, aby vykonal všetky
zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom

uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu pri zohľadnení všetkých súčasných poznatkov lekárskej vedy.
Súdy konštatovali, že neboli preukázané tvrdenia žalobcu o jeho páde a s tým spojeným poškodením
stavca C1 pri výkone punkcie nosových dutín dňa 29. júna 2015, keď uvedené skutočnosti nevyplývali
zo zdravotnej dokumentácie, resp. z lekárskej správy zo dňa 29. júna 2015 ani zo znaleckého posudku
č. 3/2020 a tieto boli vyvrátené i svedeckými výpoveďami ošetrujúceho lekára D. G. a zdravotnej sestry

G.. V konaní nebolo sporné, že dňa 29. júna 2015 u žalobcu po výkone punkcie nosových dutín došlo ku
stavu kolapsu, k zvýšenému krvnému tlaku a búšeniu srdca a následne kvôli čomu bol žalobca ešte v ten
istý deň hospitalizovaný na internom oddelení u žalovaného, na ktorom oddelení nebol prijatý z dôvodu
pádu a poškodenia chrbtice, ale z dôvodu zvýšeného krvného tlaku. súd prvej inštancie zamietol návrhy
na vykonanie dokazovania zo strany žalobcu, pričom odvolací súd sa s uvedeným stotožnil, keď uviedol,

že navrhnuté svedecké výpovede boli vyhodnotené za neopodstatnené, nakoľko v podobe svedkov išlo
o zamestnancov žalovaného, ktorí poskytovali žalobcovi zdravotnú starostlivosť dňa 29. júna 2015 až po
výkonepunkcienosovýchdutín,pričomtítoneboliprítomníprivýkonepunkcieanemohlitakvypovedaťo
skutočnostiach, ktoré sa udiali počas ambulantného výkonu. Najvyšší súd SR po preskúmaní rozhodnutí
súdov nižších inštancií konštatoval, že bolo povinnosťou súdov vykonať potrebné dokazovanie aj

vypočutím uvedených svedkov za účelom dôkladného posúdenia tvrdení žalobcu, že k poškodeniu
zdravia - krčnej chrbtice - stavca C1 došlo pri páde žalobcu dňa 29. júna 2015, tak ako to popisuje a
tvrdí žalobca. Dovolací súd je toho názoru, že aj keď uvedení svedkovia a to zamestnanci žalovaného
(ďalší zdravotní personál žalovaného - D. B., D. K., zdravotná sestra I., ktorí žalobcu následne preberali
po kolapsovom stave žalobcu z ambulancie D. G.) a I. G. neboli bezprostredne prítomní pri kolapse

žalobcu dňa 29. júna 2015, títo pokiaľ boli prítomní následne bezprostredne po kolapse žalobcu, môžu
prispieť k ozrejmeniu spornej skutkovej okolnosti, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného nároku
žalobcu významná. Z ich výpovedí je možné zistiť ako vnímali stav žalobcu bezprostredne po jeho
kolapsovomstave,čoimžalobcabezprostrednepokolapsovomstaveuviedolapod..Bolotedapotrebné
vypočuť navrhnutých svedkov zo strany žalobcu, na objasnenie skutkových okolností, ku ktorým došlo v

ambulancii u žalovaného dňa 29. júna 2015, aby pre žalobcu postoj uvedených svedkov k veci nezostal
takpovediac ,,otvorený".19. Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 04.04.2024, č. k. 5Co/17/2024-426, rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z obsahu tohto rozhodnutia vyplýva, že priebeh
zákroku s prihliadnutím na kolaps, ktorý žalobca počas neho utrpel, bol medzi stranami sporný a

preto je potrebné napadnuté rozhodnutie súdu prvého inštancie zrušiť z dôvodu doplnenia dokazovania
vypočutím svedkov za účelom posúdenia tvrdení žalobcu, že k poškodeniu jeho zdravia, teda krčenej
chrbtice stavca C1 došlo práve pri páde dňa 29.06.2015, tak ako to popisuje a tvrdí žalobca. S
prihliadnutím na zrušujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu SR odvolací súd konštatoval, že na to aby
bolo možné dospieť k záveru o unesení, respektíve neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu,

je potrebné doplniť dokazovanie, a to výsluchom ďalšieho zdravotného personálu žalovaného a to jeho
zamestnancami D. B., D. K., zdravotnú sestru I., ktorí následne žalobcu preberali po kolapsovom stave z
ambulancie D. G. a D. G., ktorí síce neboli bezprostredne prítomní pri kolapse žalobcu dňa 29.06.2015,
avšak boli prítomní následne bezprostredne po kolapse žalobcu a môžu prispieť k ozrejmeniu spornej
okolnosti, ktorá je pre meritórne posúdenie návrhu významná. Z ich výpovedi možné zistiť, ako vnímali
stav žalobcu bezprostredne po jeho kolapsovom stave, čo im žalobca po kolapsovom stave uviedol,

nakoľko žalobca je v slabšom postavení poškodeného pacienta s prihliadnutím na nález Ústavného
súdu II. ÚS 716/2016, na ktoré poukazoval dovolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí. Okrem takto
doplneného dokazovania bude potrebné tiež zvážiť opätovné predvolanie ošetrujúceho lekára D. G. a
sestru pani G. k priebehu samotného skutkového deja pri ošetrení žalobcu, predovšetkým k objasneniu
samotného priebehu úkonu a objasneniu, či ku kolapsu žalobcu došlo počas tohto zdravotného výkonu

alebo až po jeho ukončení, akým spôsobom tento kolaps prejavoval, či došlo k strane vedomia zo strany
žalobcu, ako aj postupu lekára a zdravotnej sestry pri samotnom úkone, tak aby bolo ozrejmené, akým
konkrétnym spôsobom tento úkon prebehol a ako sa prejavil kolaps žalobcu pri tomto úkone. Až po
takto doplnenom dokazovaní bude môcť súd prvej inštancie opätovne posúdiť, či žalobca v prejedávanej
veci uniesol respektíve, neuniesol dôkazné bremeno v kontexte, či k poškodeniu krčnej chrbtice došlo

v súvislosti s ošetrením, ktoré vykonával ošetrujúci ORL lekár a potom následne o nároku žalobcu
opätovne rozhodnúť.

20. Súd doplnil dokazovanie výsluchom žalobcom navrhovaných svedkov, I. B. G., D. K. I., D. I. B., D.
D. K. a tiež na návrh žalobcu doplnil dokazovanie výsluchom jeho osoby.

21. Žalobca pri výsluchu uviedol, že absolvoval operáciu prínosových dutín, asi 2 týždne po tomto
zákroku išiel z vlastnej iniciatívy do ambulancie ORL, nešlo o plánovanú kontrolu, ale pretrvávali
pooperačné ťažkosti, ktoré sa prejavovali krvácaním, opuchom v časti tváre, kde sa realizoval operačný
zákrok. Cez známych sa dostal už pred operáciou k D. G., ten si ho zobral pod patronát. D. G. mu navrhol

punkciuprínosovýchdutín,ztohtozákrokumalobavy,malvedomosťotom,žepacientmôžeajzamdlieť.
Z výkonom punkcie pred týmto zákrokom súhlasil, pretože tomuto lekárovi veril. V priebehu výkonu
punkcie sa na prvý raz D. G. nepodarilo zaviesť punkčnú ihlu, dal aj doktorovi najavo, že je to citlivé a
bolestivé. Po zavedení punkčnej ihly mu povedali, aby prešiel do druhej izby a posadil sa na stoličku,
kde prebieha reálny preplach. V priebehu tohto preplachu odpadol. Sedel na stoličke, v miestnosti bola

sestra G., bola odo neho 5m, vo vedľajšej miestnosti bol D. G.. Začal kričať, že mu je zle, na odpadnutie,
a potom si už nepamätá nič, keď sa prebral, ležal na zemi so zdvihnutými nohami a D. G. a sestra G. ho
kriesili. Potom ho premiestnili do pôvodného kresla s opierkami, kde sa robila prvotná punkcia a na tomto
kresle prebehol nedokončený preplach. Bol už bol v stave, že príliš nevnímal. Sedel na stoličke, predtým
ako odpadol a cítil prichádzajúce mdloby, potom už nič. Môže len predpokladať, že zo stoličky spadol, čo

iné môže predpokladať keď jeden bol tam, druhý tam. Keď na človeka idú mdloby, stráca vedomie, tak
prestáva ovládať svoje telo, a má dôvod predpokladať, že zo stoličky spadol. Len predpokladal, že zo
stoličky spadol, pretože inak by nemal závrat, bolesti hlavy, inak by po zákroku odišiel po 15 minútach,
inak by sa nestalo, že ho poslali na ďalšie nemocničné oddelenie. Isté je len to, že mu prišlo nevoľno a
spadol, akým spôsobom spadol, nevedel popísať, pretože bol v bezvedomí. Svedok G. nehovorí pravdu,

ak tvrdí, že preplach sa skončil a z prínosových dutín išla čistá tekutina bez známok hnisu. Preplach sa
nedokončil, lebo sestrička povedala, že pacientovi je nevoľno. Následne ho položili na pojazdné lôžko,
kde ho ohľadne tlaku a pod. monitorovali asi hodinu. V tej dobe volal manželke. Pojazdné lôžko bolo
v ambulancii ORL. Potom ho previezli na pooperačnú izbu ORL oddelenia, kde ho viezla zdravotná
sestra podľa jeho názoru so skúsenosťami, pôvodne nestotožnená, ale jej totožnosť nedávno zistili. Na

pooperačnej izbe bol možno hodinu - hodinu a pol monitorovaný, mal pretrvávajúci vysoký tlak, potom
ho previezli na internú ambulanciu. Na internej ambulancii ho uložili na lôžko, podávali mu infúzie a
medikamenty, stabilizovali ho. Prepustili ho do domáceho ošetrenia s doporučeným liekom Novalgin.
V priebehu tohto deja ho ošetrovali D. B., D. K.. Rok mal ťažkosti, odpadávanie, bolesti hlavy, triašky,závrate, asi po roku od uvedeného incidentu D. J. v nemocnici v Malackách zistil, že má poškodený
krčný stavec, na základe obrazovej dokumentácie, ktorú on doporučil. Upresňujem pokiaľ ide o to, že
by zamdlel to sa nestalo ani raz. Závrate mal, ale nikdy sa mu nestalo, že by som spadol. K závratiam

žalobca uviedol, že jednoducho povedané, padal dole hubou, nemal žiadnu rovnováhu, bez pomoci
nemohol chodiť, bez pomoci sa nedostal ani na WC, maximálne štvornožky. Bolesti hlavy pretrvávali, tak
sa liečil Novalginom, neúspešne, iné lieky mu nedali. Pre bolesti hlavy nemohol vôbec spať, následne
začal trpieť depresiou a úzkosťou. Za svojho života odpadol 2 krát, raz ako dieťa, potom už v nemocnici.
Mal som bežné úrazy, hrával som futbal, pri futbale v detskom veku, ako dieťa som mal zlomenú kľúčnu

kosť.Vneskoršomvekuadoincidentuvnemocnicinemalžiadnyúraz,nikdynespadol,nikdysažiadnym
spôsobom nezranil. Napokon žalobca uviedol, že keby D. G. konal tak ako konať mal a ošetroval ho tak,
ako ho ošetrovať mal, tak by sa v súdnom konaní nikdy nestretli.

22. Svedok I. B. G. uviedol, že žalobcu pozná osobne, sú dlhoročný priatelia, stretávajú sa, bývajú
kúsok od seba. Niekedy koncom 6/2015 bol vonku na záhrade, prišla za ním manželka žalobcu s

tým, že manžel bol v nemocnici na nejakej kontrole, nie je mu dobre, nemôže šoférovať, požiadala ho
vtedy, aby ju doviezol do nemocnice. Prišli na nejaké oddelenie, žalobca ležal, okolo neho boli rôzne
prístroje, mohla to byť pooperačné izba alebo JISKA. V ich prítomnosti bola žalobcovi odobratá krv,
dali ju manželke, spoločne ju odniesli do laboratória. Následne odviezli žalobcu na invalidnom vozíku
do internej ambulancie. Vnútri bol možno aj 2 hodiny, vyšiel s tým, že môže ísť domov, tak ho odviezli

domov. Druhý deň ho išiel pozrieť, žalobca mal neistú chôdzu, sťažoval sa na nevoľnosť, na to, že ho bolí
hlava. Potom sa od známych dozvedel, že bol na Myjave v nemocnici. V nasledujúcom roku pomáhal
žalobcovi tým, že ho vozil keď potreboval na rôzne vyšetrenia. Sú členmi poľovníckeho združenia, v
tom roku sa aktívne žalobca tejto činnosti nevenoval. Žalobca mu rozprával aké má zdravotné ťažkosti,
spomenul aj to, že v nemocnici mal spadnúť. Mal spadnúť zo stoličky, neskôr povedal, že má zlomený

alebo prasknutý niektorý z krčných stavcov. To, že mal spadnúť zo stoličky spomenul, už keď ho boli
zobrať z nemocnice. Že má poškodený stavec to mu povedali až na ďalších vyšetreniach kam ho vozil.
V období pred termínom 29.06.2015 mu žalobcu nehovoril nič o tom, že by utrpel nejaký úraz alebo pád,
pri ktorom by si mohol poškodiť stavec. Bol by to závažnejší pád, napr. pád zo schodov alebo pri vešaní
záclon, o každej drobotine mu zrejme nehovoril. Žalobca mu nerozprával ani po uvedenom dátume, že

by utrpel takýto úraz. Nebol prítomný na ošetrení žalobcu v ambulancii ORL, prišiel až potom.

23. Svedkyňa D. K. I. uviedla, že si nepamätám na deň 11.06.2015, ani na deň 29.06.2015, rámcovo
sa pýtala právničky v nemocnici, k čomu by sa mala na súde vyjadriť, ale s odstupom času sa nevie k
veci vyjadriť, bolo to dávno, žalobcu nepozná. Nevie a nespomína si, či bol pacientom ORL oddelenia.

Nespomína si, z akých dôvodov alebo na akom zákroku mohol byť žalobca na ORL oddelení. ORL
oddelenie je rozdelené na ambulanciu, lôžkovú časť, operačnú časť, v r. 2015 pracovala v lôžkovej
časti ako zdravotná sestra. Pre prípad, že by na ambulancii bolo treba s niečím pomôcť, mohla si
sestra z ambulancie zavolať na výpomoc zdravotnú sestru, ktorá bola aktuálne na lôžkovom oddelení.
Z pohľadu jej ako sestry sa dutiny prepichnú punkčnou ihlou, prepláchnu a po tomto zákroku ide pacient

domov, pacient je dopredu poučený o tom, čo sa ide diať, potom ide pacient domov, toto sa odohráva
v miestnosti, kde je vyšetrovacie kreslo. Ďalej to prebieha tak, že po zákroku ide pacient k umývadlu
v doprovode lekára a sestry, tam si sadne a presmrkáva dutiny, ktoré sa vyplachujú. Pri takom druhu
zákroku preplachovania dutín môže pacientovi prísť nevoľno, môže hlásiť prekolapsový stav, v takom
prípade sa táto situácia rieši s lekárom.

24. Svedok D. I. B. uviedol, že v r. 2015 pracoval na ORL oddelení ako primár. Z pozície tejto funkcie
bol zodpovedný za chod celého oddelenia, na ambulancii bol v obmedzenej miere. Pozrel si spätne
zdravotné záznamy ohľadne žalobcu, on spisoval aj stanovisko pre Úrad dohľadu nad zdravotnou
starostlivosťou. Pokiaľ by si nepozrel tieto záznamy, na žalobcu ani na to, kedy a aký zákrok na oddelení

absolvoval, by si nespomenul. Zo zdravotných záznamov zistil, že pacient v uvedenej dobe bol v
prekolapsovom stave, čo oznámil službukonajúci lekár z ambulancie, preto bol dovezený na lôžkovú
časť ORL oddelenia, kde bol sledovaný a vzhľadom k opakovane nameranému vyššiemu tlaku bol
následne poslaný do internej ambulancie. Bol to čas prelomu bežnej pracovnej doby a pohotovostnej
služby. Mal službu, preto ošetroval žalobcu na lôžkovom oddelení. Pri vyšetrení žalobcu v ambulancii

prítomný nebol. Na otázku, či si spomenie, čo mu žalobca rozprával, ako vnímal stav žalobcu po prijatí
na lôžkové oddelenie a čo konkrétne povedal službukonajúci lekár z ambulancie, svedok uviedol, že
na nič z toho si nepamätá. Pred pojednávaním o spore s nikým u zamestnávateľa nehovoril, ale v
minulosti sa vyjadroval Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Pokiaľ ide o samotný zákrok,ten prebieha asi tak, že sa do nosných dierok vložia tampóniky na kovových drôtikoch za účelom lokálnej
anestézie a zníženia prekrvenia, následne sa zavedie punkčná ihla, ktorou sa prepichne tenká lámavá
kosť, aby sa ihla dostala do dutiny, cez ihlu sa realizuje preplachovanie s fyziologickým roztokom v

spolupráci s pacientom, sleduje sa v emisnej miske aká tekutina vychádza, či tam nie sú cudzie telesá,
hlieny, potom sa dutina prepláchne antibiotickým roztokom. Pri zákroku sedí pacient vo vyšetrovacom
kresle. V čase, keď pacient vysmrkáva fyziologický roztok sa môže pacient nachádzať aj pri umývadle,
ktoré je v rovnakej miestnosti. Pri úkone sú prítomní lekár a zdravotná sestra. Celý zákrok je cca 20
minút. Môžu nastať komplikácie, ale veľmi zriedkavo nastávajú, môže dôjsť ku krvácaniu, prípadne sa

môže tekutina dostať mimo prínosovej dutiny, to sú najčastejšie komplikácie. Ako pri každom bolestivom
úkone, môže dôjsť aj k prekolapsovému stavu, ktorý ohlási sám pacient, alebo je na ňom vidno, že
bledne a podobne. Prekolaptický stav je stav pred stratou vedomia a prakticky kolaps je strata vedomia.
Pokiaľ ide o zdravotný záznam D. K. z internej ambulancie z 29.06.2015, kde sa konštatuje v prípade
žalobcu, že ide o stav po kolapse, čo je v rozpore so zdravotným záznamom, ktorý v rovnaký deň
urobil svedok, kde konštatuje stav prekolaptický. Na otázku, vie vysvetliť tento rozdiel v zdravotných

záznamoch, svedok uviedol, že nie.

25. Svedkyňa D. D. K. uviedla, že pracujem niekedy od r. 2006 na príjmovej ambulancii interného
oddeleniaFakultnejnemocniceTrenčín.Pokiaľideožalobcu,stretlisa,ošetrovalaho,aleužjezmenený.
Žalobcovi robila interné vyšetrenie, ale nepamätá sa, kedy to bolo. Nevie presne uviesť, aké zdravotné

ťažkosti žalobca mal. Žalobca zrejme prišiel na kontrolu na ORL, potom prišiel do ich ambulancie, že má
ťažkosti a necíti sa dobre. Po nahliadnutí lekárskej správy zo dňa 29.06.2015 svedkyňa vysvetlila, že
bol konštatovaný kolaps v dôsledku vazovagálnom po punkcii, vazovagálny znamená nervovo cievny
problém. Kolapsový stav môže nastať pri rôznych lekárskych zákrokoch, napr. aj pri odbere krvi, pri
bolestivom zákroku. Do ich internej ambulancie prišiel žalobca za tým účelom, aby sa vyšetrilo, prečo

odpadol, odpadol v inej ambulancii. Vyšetrenia smerovali k zisťovaniu možno iných príčin kolapsového
stavu.

26. Podľa žalobcu mal tento utrpieť pri ošetrení v odbornej ambulancii 29.06.2015 úraz, pád zo
stoličky, bez následného vyšetrenia v zmysle zobrazovacích metód, RTG, CT, MR, v dôsledku ktorého

malo dôjsť k poškodeniu jeho stavca C1. Až CT vyšetrenie zo dňa 06.07.2016 odhalilo abrupciu
ventrálneho (predného) osteofytu tela stavca C1, bez traumatických zmien predného oblúka tela stavca
C1. Keďže vyšetrenie bolo zrealizované s veľkým časovým odstupom od úrazu, dalo sa hodnotiť len
ako stav po abrupcii ventrálneho osteofytu tela stavca C1 bez bližšej časovej špecifikácie. Kedy došlo
k úrazu žalobcu, v dôsledku ktorého došlo k poškodeniu jeho krčnej chrbtice, sa odborným posúdením

nepodarilo zistiť. Skutočnosť, že k tomu došlo v dôsledku pádu zo stoličky 29.06.2015 žalobca
nepreukázal. Nepotvrdili to ani ďalší svedkovia, ktorí boli na základe úpravy súdov vyšších inštancií
vypočutí. Títo potvrdili najmä to, že punkcia prínosových dutín je náročným zákrokom, bolestivým, pri
ktorom môže prísť pacientovi nevoľno, a to až do takej miery, že pacient zamdlie. Žalobcovi pri zákroku
prišlo nevoľno, to svedkovia potvrdili, či aj zamdlel, v tom sa svedecké výpovede rozchádzajú, svedkovia

G. a G. nepotvrdili kolaps žalobcu ani jeho pád zo stoličky, svedok G. len z rečí žalobcu vedel, že tento
mal v nemocnici spadnúť zo stoličky, svedkovia I. a B. sa k incidentu zo dňa 29.06.2015 nevedeli
vyjadriť, nepamätali si nič konkrétne, svedkyňa K. si nepamätala, aké zdravotné ťažkosti žalobca mal, po
nahliadnutídolekárskejsprávyuviedla,ževyšetrovalastavžalobcupokolapse.Súddoplnildokazovanie
aj výsluchom žalobcu, ten zotrval na tom že zamdlel a len predpokladal, že spadol, čo sa mu zdalo

logické vzhľadom na to, že pred mdlobami sedel na stoličke. Súd má za to, že aj keby bez pochybností
bolo preukázané, že žalobca zamdlel a v dôsledku toho spadol zo stoličky, neznamená to, že práve pri
tomto incidente došlo k poraneniu jeho krčnej chrbtice. CT vyšetrenie, pri ktorom bolo poškodenie krčnej
chrbtice zistené, sa uskutočnilo s odstupom takmer jedného roka a ani odborným posúdením nebolo
možné ustáliť, kedy k zraneniu došlo. K zraneniu žalobcu mohlo dôjsť tak pred jeho ošetrením v ORL

ambulancii, ale aj po ňom. Vzhľadom na to súd nepovažoval za potrebné opätovne vypočuť svedkov
G. a G.. Súd tiež nevyhovel ďalšiemu návrhu žalobcu na výsluch bližšie neztotožnenej zdravotnej
sestry, ktorá mala byť prítomná v pooperačnej izbe, táto nebola osobne pri spornom incidente a navyše
návrh na vykonanie tohto dôkazu dal žalobca neskoro, v tomto súd prijal námietku žalovaného vo veci
koncentrácie konania.

27. Súd teda ani po doplnení dokazovania nezistil chybný úkon pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
ktorý by viedol k vzniku akejkoľvek ujmy žalobcu. Chýba tak základný predpoklad úspešného uplatnenia
nároku a náhradu škody. Preto bola žaloba zamietnutá.28. Pretože nárok žalobcu nebol dôvodný vo svojom základe, nebol dôvod zaoberať sa dôvodnosťou
konkrétne uplatnených finančných nárokov.

29. Žalovaný a intervenient boli v spore úspešní v rozsahu 100 %, preto im súd priznal náhradu trov
konania v tomto rozsahu (§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie

súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.