Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Brišková

Oblasť právnej úpravy – Občianske právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/113/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2521201213
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2521201213.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek

senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.
XXXXXXX XXXX, trvalý pobyt D. XXXX/XX, E., zastúpenej: KATUŠČÁK, ŠVEC & Co. s.r.o., Rohovce
1, IČO: 55 904 114, proti žalovaným: 1/ Mesto Piešťany, Námestie SNP 1475/3, Piešťany, IČO: 00 612
031, 2/ Projekt Piešťany s.r.o., Laurinská 18, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 684 349,
zastúpenej: A.K.F. Legal, s. r. o., Čulenova 5, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 236 400,
o určenie vlastníckeho práva a o určenie neexistencie nájomného práva, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 25. januára 2024 č. k. PN-20C/22/2021-646, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní 1/, 2/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu o určenie že: a) žalovaný 1/ je
výlučným vlastníkom pozemkov evidovaných na LV č. XXXXX, katastrálne územie E., parcela registra
„C“ č. 10124/10, č. 10123/10, č. 10120/6 a b) žalovaná 2/ nie je nájomcom pozemkov evidovaných na
LV č. XXXX, katastrálne územie E., parcela registra „C“ č. 10119/2, č. 10120/1, č. 10060/7, č. 10119/4, č.
10123/1, č. 10120/5, č. 10121/5, č. 10138/4, č. 10140/1, č. 10122/2, č. 10124/1, č. 10124/8 a pozemkov

evidovaných na LV č. XXXXX, katastrálne územie E., parcela registra „E“ č. 5895/4, č. 5895/9, č.
5903/4 (ďalej len „predmetné pozemky“); výrokom II. priznal žalovanému 1/ voči žalobkyni nárok na
náhradu trov konania o určenie vlastníckeho práva v plnom rozsahu a výrokom III. nárok na náhradu trov
konaniaourčenieneexistencienájomnéhovzťahuvplnomrozsahu;výrokomIV.priznalžalovanej2/voči
žalobkyni nárok na náhradu trov konania o určenie vlastníckeho práva v plnom rozsahu a výrokom V.
nárok na náhradu trov konania o určenie neexistencie nájomného vzťahu v plnom rozsahu. Rozhodnutie
odôvodnil ustanovením § 137 písm. c), § 215 ods. 1, 2, § 217 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok,

zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov), § 9b ZoMO (zákon č. 138/1991 Zb. o majetku
obcí v znení účinnom od 1.7.2009 do 31.10.2023).
1.1. Vecne zdôvodnil poukazom na argumentáciu žalobkyne o naliehavom právnom záujme na
požadovanom určení, ktorý vzhliadla vo svojom statuse obyvateľky mesta, ktorú zaujíma hospodárenie
s majetkom mesta, ako vlastníčku susediacich pozemkov a stavieb pri predmetných pozemkoch, pričom
jej vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám môžu byť podľa jej názoru realizáciou výstavby
polyfunkčného projektu Piešťany priamo dotknuté. Tvrdenú neplatnosť zámennej a kúpnej zmluvy

so zriadením predkupného práva podpísanú dňa 21. marca 2019 žalovaným 1/ (ako predávajúcim)
so žalovanou 2/ (ako kupujúcou), pre rozpor so zákonom zdôvodnila tým, že mestské zastupiteľstvo
žalovaného 1/ uznesením schválilo prevod vlastníckych práv k predmetným pozemkom v prospech
žalovanej 2/ a poverilo primátora žalovaného 1/ podpísať kúpnu a zámennú zmluvu s vymedzenímpodstatnej podmienky, že predmetné pozemky budú využité pre dotvorenie areálu plochami zelene.
Kúpna zmluva však nie je obsahovo totožná s uznesením mestského zastupiteľstva, ktoré malo vyjadriť
vôľu vo svojom uznesení č. 156/2018 zo dňa 27.9.2018 a ktorá je prejavom vôle žalovaného 1/ navonok.

1.2. Žalobkyňa v súvislosti s druhým uplatňovaným nárokom označila za absolútne neplatnú i nájomnú
zmluvu s právom uskutočniť stavbu zo dňa 29. apríla 2021, uzavretú medzi žalovaným 1/ (v pozícii
prenajímateľa) a žalovanou 2/ (ako nájomcom), keďže výška nájomného bola dohodnutá sumou 1
euro, čo bolo v rozpore so zákonom, aj zásadami hospodárenia a nakladania s majetkom obce.
Mestské zastupiteľstvo uznesením č. 7/2021 dňa 18.3.2021 schválilo nájomnú zmluvu s odvolaním sa

na dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý však nebol riadne zdôvodnený (absencia odôvodnenia alebo
jeho nejednoznačnosť či nelogickosť zakladala podľa žalobkyne neplatnosť takto vágne vymedzeného
dôvodu hodného osobitného zreteľa). Malo preto dôjsť k netransparentnému a neefektívnemu
nakladaniu s majetkom mesta.
1.3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na
určení vlastníckeho práva žalovaného 1/ (§ 137 písm. c) CSP) by nebolo potrebné preukazovať len za

predpokladu včasného podania žaloby podľa osobitného predpisu § 9b ods. 2 ZoMO. Podanie žaloby
žalobkyňou po márnom uplynutí jednoročnej prekluzívnej lehoty, plynúcej odo dňa prevodu vlastníckeho
práva, malo za následok jej neprípustnosť a zamietnutie žaloby. Súd prvej inštancie dodal, že ani
včas podanou žalobou podľa § 9b ZoMO nemohol obyvateľ obce (mesta) napadnúť akúkoľvek zmluvu
o nakladaní s majetkom obce (mesta), ale iba zmluvu o prevode vlastníctva majetku obce na tretiu

osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, dražbou alebo
priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu (okrem prípadov, keď tento
zákon iný spôsob prevodu pripúšťa).
1.4. Súd prvej inštancie posudzoval prípustnosť určovacej žaloby tiež z hľadiska naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení (§ 137 písm. c) CSP), so záverom, že skutočnosť, že v zámennej

zmluve a kúpnej zmluve absentuje podmienka dotvorenia areálu zelene alebo že žalovaná 2/
uskutočňovala výrub stromov na pozemkoch mesta, ktoré užívala ako nájomca, teda nespokojnosť
žalobkynesnakladanímmajetkumesta,samaosebenepredstavujenaliehavýprávnyzáujemžalobkyne
na požadovanom určení podľa § 137 písm. c) CSP. Žalobkyňa nesprávne stotožňovala naliehavý
právny záujem s verejnoprospešným, všeobecným záujmom, resp. záujmom obyvateľov žalovaného

1/. V prejednávanej veci vôbec nešpecifikovala ako konkrétne by mohli byť dotknuté jej práva, akým
spôsobom sa stalo jej postavenie neistým, keďže sa domáhala určenia vlastníckeho práva v prospech
žalovaného 1/. Priamy zásah do práv žalobkyne nebol ani tvrdený, teda ani preukázaný.
1.5. Žalobkyňa netvrdila, ako ani nepreukázala akým spôsobom by prípadné vyhovenie ktorémukoľvek
z navrhovaných určovacích výrokov privodilo zmenu na jej právach k pozemku alebo k stavbám, či

k iným vecným právam žalobkyne alebo k iným právam, vrátene práv obyvateľky mesta, prípadne
akým konkrétnym spôsobom sa zmení alebo ustáli jej právne postavenie k žalovaným. Žalobkyňa sa
obmedzovala len na všeobecné tvrdenie o priamom dotknutí jej práv ako obyvateľky mesta, práva na
zeleň, na verejnoprospešný záujem, potrebu dodržiavania zákonnosti a transparentnosti. V čom však
žalobkyňa videla ohrozenie svojich práv, ochranu ktorých by mohla dosiahnuť navrhovaným určujúcim

rozsudkom súdu žalobkyňa nekonkretizovala.
1.6. Súd prvej inštancie uzavrel, že po márnom uplynutí zákonnej jednoročnej lehoty na podanie žaloby
o určenie neplatnosti zmluvy o prevode majetku obce v prospech tretej osoby (§ 9b ods. 1, 2 ZoMO)
alebo o určenie vlastníctva obce (mesta) k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, sa
nemôže obyvateľ obce úspešne domáhať určenia neplatnosti právnych úkonov alebo určenia vlastníctva

bez toho, aby preukázal svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa § 137 písm.
c) CSP. Nie je prípustné narúšať právnu istotu a existenciu právnych vzťahov tretích subjektov len
preto, že obyvateľ mesta nie je spokojný s výstavbou v ňom, alebo má odlišnú predstavu o jednotlivých
projektoch a nepodarilo sa mu investičné zámery zmeniť alebo zastaviť v stavebnom konaní, prípadne
protestom prokurátora (dokonca ani v prípade, ak je presvedčený, že uzatvorené zmluvy sú nezákonné).

Opačný výklad by viedol k neprehľadnosti a narušeniu právnej istoty v právnych vzťahoch, na základe
ktorých nadobudli tretie subjekty majetok od obce do svojho vlastníctva, čo by znamenalo aj rozpor
s princípom spravodlivosti a právnej istoty (čl. 2 CSP). Pokiaľ sa obyvateľ mesta cíti ohrozený na
svojich právach, môže sa domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva alebo svojich susedských práv
podľa Občianskeho zákonníka, alebo zmien v rámci stavebného zákona. Zrušenia neplatnosti uznesení

obecného (mestského) zastupiteľstva sa možno domáhal aj prostredníctvom protestu prokurátora,
ktorému podnet žalobkyňa aj podala, no nebolo jej vyhovené. Obdobne bola žalobkyňa aj účastníčkou
stavebného konania, v ktorom sa tiež mohla domáhať realizácie svojich práv.1.7. K námietkam ohľadne procesného postupu súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že
pojednávanie nariadené na deň 25. januára 2024 neodročil na žiadosť žalobkyne, pre tvrdené
nedodržanie zákonnej 5-dňovej lehoty na prípravu pojednávania, a to z dôvodu že takáto zákonná

lehota (§ 178 ods. 2 CSP) súdom dodržaná bola. Predvolanie na pojednávanie na deň 23. januára
2024 bolo žalujúcej strane doručené už dňa 12. októbra 2023, a iba z dôvodu zmeny zákonného sudcu
bol tento termín pojednávania posunutý o dva dni neskôr (na deň 25. januára 2024), v dôsledku čoho
mala žalobkyňa v konečnom dôsledku trojmesačnú lehotu predĺženú o ďalšie dva dni. Naviac o posune
termínupojednávaniabolažalobkyňaupovedomenáelektronickye-mailovousprávouzodňa17.januára

2024, nie až 22. januára 2024 (kedy si prevzala upovedomenie v elektronickej schránke). Súd prihliadal
aj na skutočnosť, že predchádzajúce pojednávanie nariadené na deň 12. októbra 2023 sa neuskutočnilo
na žiadosť právneho zástupcu žalobkyne. Žalobkyňa v aktuálnej žiadosti o odročenie pojednávania
ani len netvrdila, že by posunom pojednávania o dva dni neskôr došlo ku kolízii v pojednávaniach,
alebo že v daný deň by mal jej právny zástupca iné neodkladné povinnosti, brániace mu dostaviť sa na
pojednávanie. Žalujúcou staranou navrhnutý iný termín pojednávania (31.1.2024), pripadajúci na stredu,

nebol rozvrhom práce konajúceho súdu vyhradený zákonnej sudkyni ako pojednávací deň.
1.8. Súd prvej inštancie v závere odôvodnenia objasnil účel predbežného právneho posúdenia súdom,
spočívajúci v zabránení tomu, aby rozhodnutie súdu vo veci samej nebolo pre strany prekvapivé.
Neznamená však to, že tento procesný inštitút v civilnom sporovom konaní by mal poskytovať stranám
sporu ďalší priestor na nové skutkové tvrdenia, ktoré neuviedli vo svojich písomných podaniach.

Súd preto nevzhliadol dôvod na odročenie pojednávania na žiadosť žalobkyne, ktorá sa chcela
k predbežnému právnemu posúdeniu písomne vyjadriť. Naviac predbežné právne posúdenie sa týkalo
len posúdenia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, k čomu sa žalobkyňa vyjadrovala
od začiatku samotného sporu, ako aj v ďalších svojich vyjadreniach. Na záver, že súd zrejme dospeje
na pojednávaní k zisteniu absencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vo vzťahu

k obidvom žalovaným nárokom, bol právny zástupca žalobkyne súdom upozornený už v predvolaní
na pojednávanie na deň 23. januára 2024, ktorým bol súčasne vyzvaný na späťvzatie žaloby podľa §
138 CSP, ako zjavne nedôvodnej pre jej procesnú neprípustnosť. Žalobkyňa na to reagovala podaním
zo dňa 18. októbra 2023, s oznámením o trvaní na podanej žalobe v celom rozsahu. Na ďalšiu
argumentáciu strán sporu, nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci, súd prvej inštancie nepovažoval za

potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
1.9. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspechu podľa § 255 ods.
1 CSP, priznajúc úspešným žalovaným nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v plnom rozsahu
(dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP
súd prvej inštancie nevzhliadol). Návrh žalovanej 2/ na náhradu tzv. separátnych trov podľa § 256 ods.

2 CSP voči žalobkyni, súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodný.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila porušením práva
na spravodlivý proces nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm.

b/ CSP), ako i nesprávnym právnym posúdením veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Vytýkala súdu
prvej inštancie zužujúci výklad naliehavého právneho záujmu (§ 137 písm. c/ CSP), ktorý pojem by
podľa jej názoru nemal zahŕňať len priame vlastnícke právo na konkrétne nehnuteľnosti, ale aj širšie
právne záujmy (právo na ochranu životného prostredia, prístup k informáciám alebo zásady správneho
nakladania s majetkom obce). V určitých situáciách môže tak verejný záujem a záujem obyvateľa mesta

predstavovať naliehavý právny záujem. Nezákonné nakladanie s majetkom sa dotýka všetkých občanov,
ktorí majú záujem na riadnom hospodárení obce a ochrane verejných zdrojov.
2.1. Žalobkyňa predmetnou žalobou chráni svoje vlastnícke právo, ktorého nerušený výkon je ohrozený
výstavbou na pozemkoch, na ktorých užívacie právo prešlo na žalovanú 2/ spôsobom porušujúcim
zákon. Žalovaný 1/ netransparentným spôsobom predal a prenajal mestské pozemky, aby žalovaná

2/ mohla začať výstavbu stavebných objektov polyfunkčného objektu Piešťany. Výstavba tohto
komerčného komplexu nie je vo verejnom záujme, aby mohol byť aplikovaný inštitút dôvodu hodného
osobitného zreteľa. Súčasne nenávratne narušuje flóru a faunu v danej lokalite. Táto skutočnosť môže
v budúcnosti spôsobiť i ďalšie spory súvisiace so zasahovaním do subjektívneho vlastníckeho práva
žalobkyne. Žalobkyňa dala do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/31/2011, ako

i sp. zn. 8Cdo/90/2013 v zmysle ktorých určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah
účastníkov sporu, má spravidla preventívny charakter, pričom naliehavý právny záujem treba skúmať
so zreteľom na cieľ sledovaný podaním návrhu a zmysel navrhovaného rozhodnutia. Preto danosť
naliehavého právneho záujmu žalobkyne, ako vlastníčky pozemkov a stavieb susediacich s pozemkami,na ktorých má prebiehať plánovaná výstavba, je podľa názoru žalobkyne daný, s cieľom predísť
v budúcnosti ďalším napr. susedským sporom. Aj obmedzením množstva zelene v danej lokalite môže
dochádzať k ovplyvňovaniu a zasahovaniu do vlastníckych práv žalobkyne.

2.2. Žalobkyňa poukázala na nedodržanie podmienok na prevod predmetných pozemkov, ktorý bol
podmienený uznesením mestského zastupiteľstva č. 156/2018 zo dňa 27.9.2018, v ktorom bola okrem
iného stanovená podmienka dotvorenia areálu plochami zelene, ktorá sa nepremietla do kúpnej zmluvy.
Žalobkyňa namietala úmysel zmariť realizáciu stavebnej činnosti na pozemkoch mesta, ktorá však musí
rešpektovať práva ostatných vlastníkov v okolí a zákonný postup pri právnych úkonoch. Žalobkyňa sa

tedaaktívnezaujímaodianievjejbezprostrednomsusedstve,ktorévýznamnenegatívneovplyvnívýkon
jej vlastníckeho práva, čo je vzhľadom na veľkosť projektu výstavby nespochybniteľné.
2.3. Žalobkyňa namietala aj nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým bolo porušené
jej právo na spravodlivý proces, spočívajúci v nedodržaní zákonnej 5-dňovej lehoty na prípravu
pojednávania (§ 178 ods. 2 CSP). Uvedená lehota obsahuje viacero materiálnych prvokov, vrátane
harmonogramu zúčastnených strán, aby sa mohli pojednávania nielen osobne zúčastniť, ale súčasne

aby ich osobná účasť bola plnohodnotná z vecnej stránky. Táto požiadavka nemôže byť podľa
žalobkyne zhojená poukazom na oboznámenie sa s termínom pojednávania pár mesiacov pred jeho
konaním, pôvodne nariadeného na deň 23.1.2024, ktorý bol posunutý o dva dni neskôr (25.1.2024),
ako ani možnosťou právneho zástupcu žalobkyne oboznámiť sa s novým termínom pojednávania
prostredníctvom e-mailovej schránky. Možnosť doručovať písomnosť iným spôsobom je subsidiárna

a môže sa uplatniť len v prípade, ak doručenie písomnosti súdu nie je možné uskutočniť na pojednávaní
alebo prostredníctvom elektronickej schránky (§ 105 CSP). Ani dostavenie sa právneho zástupcu
žalobkyne na pojednávanie nebolo možné vyložiť ako jeho súhlas, keďže o odročenie pojednávania
požiadal (v deň relevantného doručenia predvolania na nový termín pojednávania).
2.4. Žalobkyňa vyjadrila nesúhlas v odvolaní i s ďalším procesným postupom súdu prvej inštancie,

ktorý jej neumožnil náležite sa vyjadriť k predbežnému právnemu posúdeniu veci, prednesenom na
pojednávanídňa25.1.2024.Žalobkyňapožiadalaoposkytnutieprimeranejlehotynapísomnévyjadrenie
k predbežnému právnemu posúdeniu veci, ktorej žiadosti nebolo vyhovené.

3. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdiť. Poukázal na zákonom aprobovaný zvolený postup pri prevode a užívaní mestského
majetku formou nájmu, keďže predmetné zmluvy uzatvorili žalovaní v súlade s postupom ustanoveným
preaplikáciuinštitútudôvoduhodnéhoosobitnéhozreteľa,vrátanevyššiehokvórahlasujúcichposlancov
mestského zastupiteľstva. Predmetné zmluvy predstavujú spravodlivé a efektívne užívanie majetku,
ktorého prevod bol realizovaný za vyššiu hodnotu ako bola určená znaleckým posudkom. Zdôvodnenie

osobitného zreteľa obsahovalo samotné uznesenie mestského zastupiteľstva č. 156/2018 a nebolo ho
potrebné premietať do ustanovení kúpnej a zámennej zmluvy. Ak by bolo zámerom skutočne podmieniť
prevod dotknutých pozemkov ich budúcim využitím, žalovaný 1/ by tak výslovne v uznesení stanovil
(takýto postup mestské zastupiteľstvo zvolilo napr. v časti C, výslovným schválením textu, ktorý mal byť
zahrnutý do predmetnej zmluvy).

3.1. Formulácia týkajúca sa dotvorenia areálu plochami zelene iba dopĺňala odôvodnenie osobitného
zreteľa v širšom kontexte, no zámennú a kúpnu zmluvu nepodmieňovala. V čase schválenia
uznesenia mestským zastupiteľstvom boli k dispozícii len situačné nákresy možného funkčného
využitia a nie presne špecifikovaná dokumentácia pre územné konanie. Namietaná formulácia
neurčuje žiaden zákaz (stavebnú uzáveru a pod.) vybudovania iných stavebných objektov, ktoré

vyplynú z územného konania vydaním územného rozhodnutia, pretože determinantom bol poukaz na
vybudovanie cyklistického chodníka a časť prepojovacej komunikácie spájajúcich ulice Bratislavskú
a Komenského, a dotvorenie areálu plochami zelene (nešlo o príkaz v určitom rozsahu vybudovať iba
zeleň dotvárajúcu verejnoprospešnú infraštruktúru).
3.2. Vzhľadom k tomu, že územné konanie prebiehalo následne, žalobkyňa mohla počas konania na

stavebnom úrade vznášať námietky, aj podať odvolanie (uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn.
20S/65/2021 zo dňa 29.9.2021). Žalobu podľa § 9b ods. 2 ZoMO žalobkyňa nepodala do jedného roka
odo dňa predmetného prevodu. Podľa tohto ustanovenia zákona sa však nemohla domáhať neplatnosti
právneho úkonu nájmu. Nepreukázala ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Argumenty
uvádzané žalobkyňou sú zjavným zneužívaním práva, ktoré by nemalo požívať právnu ochranu.

3.3. O zmene termínu pojednávania sa žalujúca strana mohla dozvedieť už dňa 17.1.2024, kedy jej
to súd oznámil e-mailom. Posunom termínu o dva dni neskôr, bol poskytnutý stranám dlhší čas na
prípravu pojednávania. Strany majú síce právo reagovať na predbežné právne posúdenie, čo všakneznamená, že by bol súd povinný pojednávanie odročiť na žiadosť strany, ktorá sa chce písomne
vyjadriť k predbežnému právnemu posúdeniu.

4. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.
Naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení podľa prvého žalobného nároku mohol byť
daný ex lege, ak by bola žaloba podaná včas, k čomu nedošlo. Žaloba je tak neprípustná pre márne
uplynutie prekluzívnej lehoty podľa § 9b ods. 2 ZoMO. Poskytovať súdnu ochranu v podobe určovacieho
rozsudku je možné len v prípade, keď je strana skutočne v stave právnej neistoty. Naliehavý právny

záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo kde
by sa bez tohto určenia stalo právne postavenie žalobcu neistým (sp. zn. 4Cdo/56/2009). Žalobkyňa
nepreukázala akým konkrétnym spôsobom má byť výkon jej vlastníckeho práva ohrozený.
4.1. V zmysle § 9b ZoMO sa žalobkyňa nemohla domáhať neplatnosti právneho úkonu nájomnej zmluvy.
Mestské zastupiteľstvo schválilo nájomnú zmluvu kvalifikovanou trojpätinovou väčšinou poslancov, za
účelom výstavby a umiestnenia verejnoprospešných investícií, a výkonu všetkých s tým súvisiacich

činností, aj za účelom prístupu a príjazdu k polyfunkčnému areálu na dobu určitú (záväzkom žalovanej
2/ bolo počas výstavby investícií zriadiť provizórny prechod pre peších medzi ulicami Komenského
a Bratislavská o šírke približne 2 m, ktorého trasovanie zodpovedá trasovaniu cyklochodníka a chodníka
pre chodcov, priliehajúcich k pozemkom vo vlastníctve žalovanej 2/). Dôvodom hodným osobitného
zreteľa pre uzavretie nájomnej zmluvy bolo teda vybudovanie stavieb určených pre verejné užívanie,

pričom tieto verejnoprospešné investície budú po uplynutí doby nájmu odovzdané bezodplatne, resp.
za symbolickú cenu do vlastníctva žalovaného 1/ v zmysle zásad hospodárenia s majetkom mesta.
4.2. Žalobkyňa podala podnet na vydanie protestu prokurátora proti uzneseniam mestského
zastupiteľstva, ktorým boli kúpna a zámenná zmluva, ako i nájomná zmluva schválené, pričom
oznámením zo dňa 10.1.2022 č. PD127/1/2204-12 bol podnet odložený, čím prokurátor potvrdil

zákonnosť obidvoch rozhodnutí mestského zastupiteľstva. Žalobkyňa aktívne vystupovala vo všetkých
stavebných konaniach týkajúcich sa polyfunkčného areálu. Bezúspešne uplatňovala práva na ochranu
životného prostredia, prístup k informáciám, aj ochranu princípov hospodárenia nakladania s majetkom
obce, v konaní o protestoch prokurátora a v iných administratívnych konaniach.
4.3. Prvé pojednávanie nariadené na prejednanie veci bolo stanovené takmer 2,5 roka po podaní

žaloby na deň 12.10.2023, ktorého sa nezúčastnila žalobkyňa, ani jej právny zástupca, ktorý požiadal
o odročenie pojednávania, keďže sa mu pokazilo motorové vozidlo. Súd prvej inštancie odročil
pojednávanie na termín 23.1.2024, o čom bola žalobkyňa riadne informovaná. Posunom pojednávania
na nový termín, bola predĺžená lehota na prípravu na pojednávanie o dva dni. Na skutočnosť, že súd
pravdepodobne dospeje na pojednávaní k zisteniu, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem, bol

právny zástupca žalobkyne súdom upozornený už v predvolaní na pojednávanie na deň 23.1.2024.

5. Žalobkyňa v odvolacej replike k vyjadreniu žalovaného 1/ zotrvala na žalobných dôvodoch, ako aj
na podanom odvolaní. Uviedla, že pre zmluvné strany je záväzný obsah zmluvy, ako právneho úkonu
prezentujúceho vôľu zmluvných strán navonok.

6. Žalobkyňa v odvolacej replike k vyjadreniu žalovanej 2/ poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 19/09, v ktorom ústavný súd konštatoval, že ústavnoprávna ochrana
slobody vlastníctva nie je len ochranou zahrňujúcou majetok, ale zahŕňa i právo na pokojné užívanie
majetku, ktoré musí byť vnímané v súvislosti s ochranou slobodnej sféry a súkromia vlastníctva. Právo

na pokojné užívanie majetku žalobkyni vyplýva z čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv. Rozsiahlou výstavbou v jej okolí sa obsah vlastníckeho práva zmení, a to predovšetkým
z hľadiska pokojného užívania majetku žalobkyne. Aj vo vzťahu k nájomnej zmluve žalobkyňa namietala
nedodržanie zákonných podmienok pre uplatnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa, resp. jeho
nedostatočné vymedzenie pri uzatváraní nájomnej zmluvy, čo spôsobuje rozpor zmluvy so zákonom.

Stavebné konanie týkajúce sa hlavných stavebných objektov vedených na stavebnom úrade pod č.
3163/9/2022 právoplatne skončené nie je.

7. Žalovaná 2/ v odvolacej duplike (k vyjadreniu žalobkyne k vyjadreniam žalovaného 1/ a žalovanej 2/)
zotrvala na svojej argumentácii. Zdôraznila, že žalobkyňa sa nemohla domáhať neplatnosti právneho

úkonu, pretože nepreukázala naliehavý právny záujem. Dôvodom hodným osobitného zreteľa bolo
vybudovanie stavieb určených pre verejné užívanie (prístupová komunikácia, chodník, verejná zeleň
a pod.), pričom tieto verejnoprospešné investície budú po uplynutí doby nájmu odovzdané do vlastníctva
žalovaného 1/. Naliehavý právny záujem je nevyhnutnou podmienkou pre skúmanie či právne vzťahy,ktoré vznikli na podklade namietaných zmlúv, môžu byť posudzované v súdnom konaní. Cieľom
jednotlivých úkonov protistrany je snaha demotivovať žalovanú 2/ a odradiť ju od realizácie zámeru
vybudovať polyfunkčný areál Piešťany, ktorého súčasťou je zariadenie sociálnych služieb, polyfunkčný

objekt a dom s niekoľkými desiatkami bytov a nebytových jednotiek. Žalobkyňa nedefinuje v čom
konkrétne spočíva jej tvrdené ohrozenie vlastníctva rozsiahlou výstavbou.

8. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné podať odvolanie (§ 355

ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie sa dôvodne zaoberal ustanovením § 137 písm. c) CSP, ako aj § 9b zákona

č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a na základe výsledkov vykonaného
dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny
záujem na podanej určovacej žalobe.

10. Podľa čl. 65 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení

neskorších zmien a doplnení) obec je právnická osoba, ktorá za podmienok ustanovených zákonom
samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami (porov. § 1
ods. 1 veta druhá zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov).
Nutnosť administratívnoprávneho zásahu do slobody konania obcí v súkromnoprávnych vzťahoch
obce je podmienená tzv. verejným záujmom. V súvislosti s kontrolou hospodárenia obce s majetkom,

vykonávanou hlavným kontrolórom obce, Najvyšším kontrolným úradom SR, prokuratúrou, novelou
zákona o majetku obcí zákonom č. 258/2009 Z. z. bola zavedená osobitná forma aktívnej procesnej
legitimácie pre občianske súdne konanie vo vzťahu k nakladaniu s vlastníctvom majetku obce.

11. Aktívna legitimácia sa tu vzťahuje len na prípady najzávažnejšieho porušenia povinností

vyplývajúcich z § 9a ZoMO, vychádzajúc z dikcie zákona (§ 9b ZoMO). Aktívnu legitimáciu na určenie
neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva zaviedol zákon pre obyvateľov obce v prípade
porušenia povinností vyplývajúcich z § 9a ods. 1 ZoMO. Žaloba však môže byť úspešná za podmienky,
že obec (mesto) prevod nezrealizovalo na základe verejnej obchodnej súťaže, dražbou alebo priamym
predajom najmenej za cenu stanovenú osobitným predpisom (vyhláška MS SR č. 492/2004 Z. z.

o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov), okrem prípadov keď zákon
o majetku obcí iný spôsob prevodu pripúšťa. Zákonom stanovenými výnimkami sú prevody majetku
obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa (§ 9a ods. 8 písm. e) ZoMO), ktoré prípady treba posúdiť
individuálne a o každom by malo obecné zastupiteľstvo rozhodnúť trojpätinovou väčšinou všetkých
poslancov, pričom skutočnosť, že sa prevod vlastníctva majetku obce realizoval z dôvodov hodných

osobitného zreteľa je potrebné uviesť v uznesení obecného zastupiteľstva.

12. V záujme obmedzenia právnej neistoty nadobúdateľov majetku obce, zákonodarca ustanovil
jednoročnú prekluzívnu lehotu odo dňa prevodu vlastníckeho práva z majetku obce, v ktorej môžu
oprávnené osoby uplatniť na súde neplatnosť právneho úkonu alebo určenie vlastníctva obce (§ 9b ods.

2 ZoMO).

13. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne konštatoval, že v prípade prvého žalobného nároku
by bola žaloba podaná po uplynutí jednoročnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby podľa § 9b ods.
2 ZoMO (o určenie vlastníctva mesta k majetku, ktorý bol mestom prevedený na tretiu osobu), na ktorej

márne uplynutie je nutné prihliadať a oneskorene podanú žalobu zamietnuť. V prípade jej včasného
podania,bolabyžalobaprocesneprípustná,atobezpotrebypreukázanianaliehavéhoprávnehozáujmu
(podľa § 137 písm. c) CSP v prípade žaloby o určenie existencie práva, naliehavý právny záujem nie je
potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu).

14. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala určovacieho výroku, vo vzťahu ku ktorému tvrdila absolútnu
neplatnosti zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka podľa § 137 písm. c) CSP, dôvodne súd
prvej inštancie skúmal naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení, keďže osobitný
zákon ju neoprávňoval na podanie takejto žaloby. V posudzovanej veci žalobkyňa nebola účastníčkouneplatnosťounamietanejkúpnejazámennejzmluvy,akoaninájomnejzmluvy.Aktívnelegitimovanýmna
podanieurčovacejžalobymôžebyťajsubjekt,ktorýniejeúčastníkomprávnehovzťahu,avšakvprípade,
ak sa žalovaný právny vzťah týka jeho právnej sféry a vyhovenie takejto žalobe by malo priaznivý dopad

na jeho právne postavenie.

15. Výrazom ustálenej súdnej praxe (R 71/2018) pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu
v zmysle § 137 písm. c) CSP je záver, že bez požadovaného určenia by bolo právo žalobcu ohrozené,
alebo by sa bez tohto určenia stalo jeho právneho postavenie neistým (porov. R 17/1972, sp. zn.

4Cdo/56/2009, sp. zn. 5Cdo/31/2011). Medzi účastníkmi musí existovať aktuálny stav objektívnej
neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť iným právnym
prostriedkom (sp. zn. 5Obdo/10/2008). Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide
o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva
žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či zbytočne nevyvoláva konanie, po
ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné ďalšie súdne konanie alebo iné konanie. Pokiaľ chce žalobca

osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí poukázať na určité skutkové okolnosti v prejednávanej
veci, vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom či tu právny vzťah alebo právo je alebo
nie je (sp. zn. 5Cdo/31/2011).

16. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne konštatoval, že argumentáciu žalobkyne

o všeobecnom záujme obyvateľky mesta, záujme na dodržiavaní zákonov a interných predpisov
žalovaného 1/, vrátane zásady transparentnosti s tým súvisiacich procesov, o verejnoprospešnom
záujme, nemožno stotožňovať s naliehavým právnym záujmom na požadovaných určeniach. Žalobkyňa
podľa záveru súdu prvej inštancie nepreukázala akým spôsobom by vyhovenie ktorémukoľvek zo
žalovaných určovacích návrhov privodilo pre žalobkyňu zmenu vo vzťahu k jej vlastníckemu právu

k pozemkom alebo stavbám, či k iným vecným právam žalobkyne, prípade k iným právam, teda akým
konkrétnym spôsobom sa zmení jej právne postavenie, s tým, že takúto zmenu by nemohla dosiahnuť
inak. Žalobkyňa sa obmedzovala na všeobecné tvrdenia o dotknutí jej práv ako obyvateľky mesta,
práva na zeleň, všeobecnoprospešného záujmu, zákonnosti a transparentnosti, ale nekonkretizovala
ohrozenie svojho práva, ochranu ktorého by mohla dosiahnuť iba navrhovanými určovacími výrokmi

rozsudku súdu.

17. Naliehavý právny záujem je vždy potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu,
ktoré žalobkyňa nekonkretizovala skutkovými tvrdeniami, ktoré sa viažu na odstránenie konkrétnej
spornosti žalobkyňou uplatneného práva (R 22/2017). Rozhodujúce je totiž tiež to, ako sa navrhované

určenie premietne do právnych pomerov žalobkyne.

18. Ak žalobkyňa v odvolaní tvrdila, že žalobou chráni svoje vlastnícke právo, ktorého nerušený
výkon je ohrozený výstavbou na pozemkoch (právo na pokojné užívanie), tak konkrétnu hrozbu
(ohrozenie) výkonu oprávnenia vlastníka žalobkyňa netvrdila (ako ani nepreukázala). Obdobne

žalobkyňa nekonkretizovala hrozbu narušenia flóry a fauny predmetnou výstavbou (z povahy veci
realizácia stavby vplýva na svoje okolie, ale bez ďalšieho nepredstavuje jeho ohrozenie). Žalobkyňa
neuviedla konkrétny vplyv, z hľadiska ohrozenia jej práv, na užívanie predmetu jej vlastníckeho práva, či
na iné práva, ako ani akým konkrétnym hroziacim sporom chce žalobkyňa v budúcnosti žalobou predísť.

19. Žiada sa dodať, že ustanovenie § 9b ZoMO normuje, ktoré porušenie zákona je dôvodom na
neplatnosť právneho úkonu, ktorým bol majetok obce prevedený na tretiu osobu. Vzhľadom na
závažnosť sankcie v podobe neplatnosti právneho úkonu prevodu majetku obce (mesta), táto sa
vzťahuje na prípady najzávažnejšieho porušenia povinností vyplývajúcich z § 9a ZoMO. Vychádzajúc
z negatívnej formulácie ustanovenia § 9b ZoMO neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva

obce k prevedenému majetku obce sa nemožno domáhať, ak išlo o prevod na základe obchodnej
verejnej súťaže, dražby, priameho predaja najmenej za cenu stanovenú podľa všeobecného predpisu
a ani v tom prípade, ak išlo o niektorý z iných spôsobov prevodu, ktoré zákon pripúšťa. Ustanovenie § 9b
ods. 2 ZoMO upravujúce jednoročnú prekluzívnu lehotu na podanie žaloby na súde (odo dňa prevodu
vlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa) nemožno obchádzať podávaním žaloby podľa §

9b ods. 1 ZoMO s tvrdením o naliehavom právnom záujme na požadovanom určení podľa § 137 písm.
c) CSP.20. Naliehavý právny záujem nemožno nahrádzať jeho extenzívnym výkladom, uvedením komplexu
práv fyzických osôb, bez naplnenia procesných podmienok prípustnosti určovacej žaloby, v zmysle
ustálenej súdnej praxe. Preventívny charakter určovacej žaloby neznamená, že je postačujúce, ak

žalujúca strana uvedie, že má záujem predísť v budúcnosti možným susedským sporom, len z titulu
vlastníctva pozemkov a stavieb susediacich s pozemkami, na ktorých má prebiehať plánovaná výstavba,
prípadne všeobecným tvrdením, že obmedzením množstva zelene v danej lokalite môže dochádzať
k ovplyvňovaniu a zasahovaniu do jej práv. Obdobne právo nerušene vlastniť a užívať majetok samo
o sebe nepreukazuje naliehavý právny záujem na určovacej žalobe z preventívnych dôvodov zabrániť

investičnej výstavbe v susedstve.

21. Žalobkyňa v prejednávanej veci uviedla tvrdenie o nedodržaní podmienok na prevod predmetných
mestských pozemkov na žalovanú 2/, za účelom výstavby polyfunkčného objektu Piešťany, a to tým,
že prevod vlastníctva bol podmienený uznesením mestského zastupiteľstva, v ktorom bola okrem iného
stanovenápodmienkadotvoreniaareáluplochamizelene,ktorásanepremietladokúpnejzmluvy.Naviac

naprenajatýchpozemkochmestasauskutočnilvýrubexistujúcichstromov,vrámcirealizácieuvedeného
projektu.

22. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala absenciu verejného záujmu, aby mohol byť aplikovaný inštitút
dôvodu hodného osobitného zreteľa podľa osobitného predpisu (ZoMO), takáto žaloba namietajúca

prevod, aj keď by nešlo o prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý predpokladá § 9a ods. 8 ZoMO,
podlieha jednoročnej prekluzívnej lehote v zmysle § 9b ods. 2 ZoMO ktorú žalobkyňa nedodržala.
Súčasne z tvrdení žalobkyne nevyplývalo závažné porušenie zákona alebo nehospodárnosť pri
nakladaní s majetkom mesta, odôvodňujúce naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Mestské zastupiteľstvo schvaľuje zmluvný prevod konkrétneho majetku, z ktorého uznesenia musí

byť zrejmé aký prevod sa schvaľuje, čo je predmetom prevodu, ktorá nehnuteľnosť, v prospech koho
a za akú cenu, pričom nie je potrebné, aby obecné zastupiteľstvo schvaľovalo konkrétnu zmluvu
(porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/223/2008). Z textu uznesenia mestského
zastupiteľstva č. 156/2018 vyplývalo, že určujúcim využitím pozemkov malo byť riešenie napojenia
na komunikačnú sieť s poukazom na predbežné stanovisko OÚ Trnava zo dňa 3.8.2018, podľa

prílohy materiálu, s využitím pozemkov pre dotvorenie areálu plochami zelene a na vybudovanie
verejnoprospešných investícií (cyklistického chodníka a časť prepojovacej komunikácie spájajúcu
Bratislavskú a Komenského ulicu), nie výlučné vytvorenie plochy zelene.

23. Súd prvej inštancie zdôraznil, že mimo zákonný rámec nemôžu byť žaloby o určenie neplatnosti

právnych úkonov alebo určenie vlastníckeho práva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na
tretiu osobu, používané ako prostriedok kontroly občanov pri nakladaní s verejným majetkom, k čomu
slúžia iné zákonné prostriedky kontroly subjektov verejného práva (napr. prokuratúra). V opačnom
prípade by došlo k vytvoreniu neželaného stavu, kedy každý subjektívne nespokojný obyvateľ obce by
mohol vykonávať oprávnenia, ktoré sú zverené príslušným orgánom (napr. hlavnému kontrolórovi obce,

Najvyššiemu kontrolnému úradu SR, príslušnej prokuratúre či poslancom obecného zastupiteľstva).

24. Procesnú prípustnosť určovacej žaloby žalobkyňa nepreukázala ani vo vzťahu k druhému
žalobnému nároku (ktorým sa domáhala určenia, že žalovaná 2/ nie je nájomcom označených
pozemkov). Vychádzajúc z ustanovenia § 137 písm. a) až d) CSP, ako aj z obsahu žaloby, žalobkyňa

netvrdila konkrétny osobitný predpis, na základe ktorého by bola oprávnená domáhať sa určenia
právnej skutočnosti, ako ani neuviedla tvrdenia o skutočnostiach, kedy jediným prostriedkom ochrany
subjektívnych práv dotknutého subjektu je len navrhovaná určovacia žaloba (v ustanovení § 137 CSP
je obsiahnutý demonštratívny výpočet žalôb). Relevantné je pritom to, čoho sa žalujúca strana v
skutočnosti podanou žalobou domáha. Súd prvej inštancie sa preto zaoberal aj prípustnosťou žaloby

z hľadiska naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Ani tu však priamy zásah do práv
žalobkyne alebo ich konkrétne ohrozenie nestačilo len tvrdiť vo všeobecnej rovine, s poukazom na už
vyššieuvedené(odsek15až17tohtorozhodnutiaodvolaciehosúdu),vdôsledkučohonebolpreukázaný
naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení. Žalobkyňa tak nepreukázala dôvody,
pre ktoré sa dožaduje práve navrhovaného určenia meritórnym rozhodnutím a k čomu jej bude určovací

rozsudok slúžiť, teda akej konkrétnej právnej neistote čelí a prečo je rozsudok spôsobilý túto neistotu
odstrániť.25. Ani vo vzťahu k nájmu a nájomnej zmluve nebolo možné vyvodiť prípustnosť určovacej žaloby,
na základe žalobkyňou tvrdeného porušenia zákona pri prenechaní mestských pozemkov do nájmu
žalovanej 2/, ako obyvateľky mesta. Žalobkyňa tu namietala nedostatočné zdôvodnenie dôvodu

hodného osobitného zreteľa v súvislosti s nájmom majetku mesta v uznesení mestského zastupiteľstva.
Je potrebné uviesť, že mestské zastupiteľstvo žalovaného 1/ schválilo nájomnú zmluvu kvalifikovanou
trojpätinovou väčšinou poslancov, za účelom výstavby a umiestnenia verejnoprospešných investícií, ako
i za účelom prístupu a príjazdu k polyfunkčnému areálu na dobu určitú. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Cdo/162/2018 z 28. novembra 2019 pritom vyplýva, že právna úprava dôvody hodné osobitného

zreteľa nešpecifikuje, a tak je ponechané na obciach, aby si mohli individuálne vypracovať zásady, v
ktorých vo všeobecnosti upravia, ktoré prípady bude možné považovať za hodné osobitného zreteľa pri
prevode ich majetku. V zásade by malo ísť o prípady s preferenciou iného ako ekonomického záujmu.
Zákonodarca ponechal rozhodovanie o použití tohto postupu v pôsobnosti obecného zastupiteľstva,
bez úpravy aby jeho použitie v konkrétnom prípade bolo predmetom externého posúdenia. Zákonom
predpísané kvórum na prijatie rozhodnutia o takomto postupe by malo garantovať, že ide o skutočnú

vôľu obecného zastupiteľstva uprednostniť iný významný záujem.

26. S poukazom na vyššie uvedené odvolacia námietka žalobkyne o nesprávnom právnom posúdení
veci súdom prvej inštancie nebola dôvodná, keďže žalobkyňa nepreukázala, že určenie existencie
práva alebo právneho vzťahu, či právnej skutočnosti, o ktoré v konaní ide, ovplyvní právne

postavenie žalobkyne vo vzťahu k predmetu sporu, či založí možnosť uplatnenia (voči žalovaným)
vlastného vynútiteľného práva k predmetu určenia (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Cdo/58/2009). Odvolací súd pripomína, že ak by súd rozhodol, že určovacia žaloba je vecne
opodstatnená, no naliehavý právny záujem žalobcu by preukázaný nemal, došlo by k porušeniu
základného práva na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania (porov. uznesenie Ústavného súdu SR

sp. zn. II. ÚS 590/2017).

27. Žalobkyňa nedôvodne namietala aj porušenie práva na spravodlivý proces, ku ktorému malo dôjsť
tým, že jej nebola poskytnutá minimálna 5-dňová lehota na prípravu pojednávania nariadeného na deň
25. januára 2024.

28. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie nevyhovel žiadosti o odročenie vyššie uvedeného
pojednávania, na žiadosť žalujúcej strany pre nedodržanie lehoty na prípravu pojednávania, pretože
už dňa 12. októbra 2023 jej bolo doručené predvolanie na pojednávanie na deň 23. januára 2024,
pričom z dôvodu zmeny zákonného sudcu bol termín pojednávania posunutý o dva dni neskôr (25.

januára 2024). V dôsledku toho mala žalobkyňa lehotu na prípravu pojednávania predĺženú o ďalšie dva
dni. Ustanovenie § 178 ods. 2 CSP (predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali
dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať) je
potrebné vyložiť v každom jednotlivom prípade s ohľadom na osobitosť procesnej situácie. Možno pritom
dospieť k záveru, že dostatočnou bude lehota aj kratšia ako 5 dní (Števček, M., Ficová, S., Baricová,

J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha :
C. H. Beck, 2016, 661 s.).

29. Odvolací súd konštatuje, že v kontexte osobitosti procesnej situácie v prejednávanej veci,
bolo potrebné považovať lehotu na prípravu pojednávania uskutočneného dňa 25. januára 2024 za

zachovanú,keďžežalujúcastranamalačasovýpriestornaprípravupojednávaniaužododňa12.októbra
2023, kedy jej bolo doručené predvolanie na pojednávanie na deň 23. januára 2024. Zmenou termínu
pojednávania o dva dni neskôr, teda na deň 25. januára 2024, sa lehota na prípravu pojednávania
neskrátila, ale naopak predĺžila (ak žalobkyňa poukazovala, že o posune termínu pojednávania bola
upovedomená dňa 22. januára 2024, doručením predvolania na pojednávanie do elektronickej schránky,

t. j. v deň kedy bola už žalujúcou stranou lehota na prípravu pojednávania v danej veci skonzumovaná,
bola už pripravená na pojednávanie nasledujúceho dňa 23. januára 2024, preto získala na prípravu
ďalšie dva dni).

30. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalujúca strana mala preukázateľne na prípravu

pojednávania dostatok času v trvaní niekoľkých mesiacov, pričom v žiadosti o odročenie pojednávania
ani netvrdila, že by jeho posunom o dva dni neskôr došlo ku kolízii v pojednávaniach, ako ani existenciu
iných neodkladných povinností, pre ktoré by sa žalobkyňa alebo jej právny zástupca nemohol dostaviť na
pojednávanie (ktorého termín sa inak mohol dozvedieť aj z informácie zaslanej mu súdom elektronickousprávou zo dňa 17.1.2024). Právny zástupca žalobkyne sa na súdne pojednávanie dostavil a neuviedol
žiadne dôvody, pre ktoré by žalujúca strana nemala zachovaný plnohodnotný časový priestor na
prípravu pojednávania v zmysle zákona. Na uvedené závery nemá vplyv poukaz na formálne vykázané

predvolanie, doručené do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobkyne dňa 22. januára 2024,
vzhľadom na účel a zmysel ustanovenia § 178 ods. 2 CSP (čl. 3 ods. 2 CSP).

31. Žalobkyňa neopodstatnene namietala aj ďalšie porušenie práva na spravodlivý proces, spočívajúce
v procesnom postupe súdu prvej inštancie tým, že jej nebolo umožnené náležite sa vyjadriť

k predbežnému právnemu posúdeniu veci (písomne uviesť relevantné dôvody na podporu svojich
nárokov), ktoré súd prvej inštancie predniesol na pojednávaní dňa 25. januára 2024.

32. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na reálne poskytnutý priestor
na vyjadrenie žalujúcej strane k predbežnému právnemu posúdeniu a nevyhovel návrhu právneho
zástupcu žalobkyne na poskytnutie lehoty na písomné vyjadrenie k predbežnému právnemu posúdeniu,

s čím by bolo spojené odročenie pojednávania, k čomu nebol daný zákonný dôvod. Súd správne
zdôraznil, že predbežné právne posúdenie slúži predovšetkým na to, aby rozhodnutie súdu vo veci
samej nebolo pre strany prekvapivé, čo však neznamená, že v civilnom sporovom konaní by malo
predbežné právne posúdenie poskytovať stranám sporu ďalší priestor na nové skutkové tvrdenia, ktoré
strany neuviedli vo svojich písomných podaniach, na ktoré mali dostatok času, a boli súdom výslovne

poučené o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. Uvedené platí o to viac, že v prejednávanom
prípade sa predbežné právne posúdenie týkalo výlučne posúdenia naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení. Súd prvej inštancie pripomenul, že žalobkyňa bola od počiatku sporu právne
zastúpená a k naliehavému právnu záujmu sa vyjadrila v žalobe, ako aj vo svojich ďalších písomných
vyjadreniach. Na záver, že súd zrejme dospeje na pojednávaní k zisteniu, že žalobkyňa nemá naliehavý

právny záujem na požadovanom určení, bol právny zástupca žalobkyne upozornený súdom prvej
inštancie už v predvolaní na pojednávanie na deň 23. januára 2024, ktorým bol vyzvaný na späťvzatie
žaloby podľa § 138 CSP, ako zjavne nedôvodnej pre jej procesnú neprípustnosť, na čo právny zástupca
žalobkyne reagoval podaním zo dňa 18. októbra 2023, oznámením, že na podanej žalobe žalobkyňa
v celom rozsahu trvá.

33. Predbežné právne posúdenie veci nemusí sudca osobitne odôvodňovať, čím by predstihol náležitosti
verejnéhovyhláseniarozsudkuapredovšetkýmjehopísomnéhovyhotovenia.Stranyaniichzástupcovia
nie sú oprávnení reagovať na prezentované právne posúdenie inak, ako štandardnými vyjadreniami
k predmetu konania. Nie je účelné, aby súd viedol so stranami a ich zástupcami na základe vlastného

predbežného právneho posúdenia konfrontačnú polemiku o vecnej správnosti prezentovaných záverov.
Predbežnéprávneposúdeniemápredovšetkýmumožniťobjektívnupredvídateľnosťnásledkovsúdneho
rozhodnutiaavytvoriťpriestornaprehodnotenievlastnejprocesnejpozíciesporovýchstrán(Števček,M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 672 s.).

34. Žalobkyňa neuviedla tvrdenia, v zmysle ktorých predpokladala iné meritórne rozhodnutie, pričom
nebola zbavená povinnosti uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, v súlade
so sudcovskou a zákonnou koncentráciou konania (§ 153 CSP a § 154 CSP). Cieľom predbežného
právneho posúdenia je zrýchliť a zjednodušiť konanie, nie ho predĺžiť. Naviac súd v samotnom

rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu podľa § 181 ods. 2 CSP, vyjadrí svoj definitívny právny názor
týkajúcisakonkrétnejprejednávanejveci(porov.rozhodnutieÚstavnéhosúduSRsp.zn.IV.ÚS16/2012,
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/3/2016 z 22. marca 2017).

35. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolacia námietka žalobkyne týkajúca

sa porušenia práva na spravodlivý proces procesným postupom súdu prvej inštancie nebola dôvodná.

36.Odvolacísúdpodľa§387ods.1CSPnapadnutérozhodnutiesúduprvejinštancieakovecnesprávne
potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania úspešných žalovaných 1/, 2/, ktorým podľa
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262

ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.37. Z dôvodu, že žalovaní 1/, 2/ boli úspešní aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP, vzniklo im právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol tak, že
žalovaní 1/, 2/ má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Dôvody

pre aplikáciu ust. § 257 CSP zistené neboli. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

38. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.