Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2Spv/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100457
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Piroš
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100457.3

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: IMPOL HOLDING, a. s., so sídlom:
Ľubochnianska 2, 080 06 Ľubotice, IČO: 50 115 049, právne zast.: JUDr. Slavomír Kučmáš, advokát,
so sídlom: Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva
Slovenskej republiky, so sídlom: Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 30 810 787, za účasti
ďalšieho účastníka konania: BAPE FOOD trade s.r.o., so sídlom: Ovocinárska 51, 083 01 Sabinov, IČO:

50463501, právne zast.: JUDr. Kišeľak, s.r.o., so sídlom: Weberova 8, 080 01 Prešov, IČO: 53 916 425,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu žalovaného č. POZ 2559-2018/II-21-2024 zo dňa
05.04.2024, o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou, doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici dňa 19.06.2024, sa žalobca

domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia predsedu žalovaného č. POZ 2559-2018/II-21-2024 zo
dňa 05.04.2024, ktorým bol zamietnutý rozklad podaný prihlasovateľom: WIN-POL s. r. o., so sídlom:
Tolstého 5, 811 06 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 482 978 (pred zmenou obchodného
menaasídla:IMPOL,s.r.o.,Ľubochnianska2,08006Ľubotice)azároveňbolopotvrdenéprvostupňové
rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č. POZ 2559-2018/N-20-2020 zo
dňa 06.04.2020 o zamietnutí prihlášky ochrannej známky, ktorým úrad vyhovel námietkam podaným

namietateľom: BAPE FOOD trade s.r.o., so sídlom Ovocinárska 51, 083 01 Sabinov, IČO: 50463501
(v tomto súdnom konaní v procesnom postavení ďalšieho účastníka konania) a prihlášku obrazovej
ochrannej známky „A. B.“, č. spisu POZ 2559-2018 zamietol pre všetky nakupované tovary v triede 29
medzinárodného triedenia tovarov a služieb.

2. Správny súd uznesením č. k. 2Spv/3/2024-76 zo dňa 14.01.2025 výrokom I. odmietol správnu žalobu

žalobcu a výrokom II. žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania priznal voči žalobcovi právo na
náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. Proti II. výroku tohto uznesenia bola
žalobcom podaná kasačná sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
(ďalej ako „kasačný súd“) uznesením sp. zn. 4Shk/2/2025 dňa 31.07.2025 tak, že výrok II. tohto
uznesenia zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Kasačný súd
v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súhlasí s názorom žalobcu uvedenom v kasačnej sťažnosti

ohľadom toho, že v preskúmavanej veci neboli splnené podmienky pre aplikovanie ustanovenia § 171
ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „SSP“). Kasačný súd ďalej uviedol, že uvedený § 171 nemôže byť vykladaný izolovane, ale vždy
v súvislosti s ustanoveniami zákona, ktoré mu predchádzajú a o povinnosti nahradiť žalobcom trovy
konania ostatným účastníkom konania je možné rozhodnúť, len ak sú splnené podmienky, za ktorých
je možné im ich priznať.3. Vec po zrušení kasačným súdom bola vrátená na Správny súd v Banskej Bystrici, kde bola zapísaná
pod novou sp. zn. 2Spv/3/2025.

4. Podľa § 170 písm. a) SSP; žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
žaloba bola odmietnutá.

5. Podľa § 171 ods. 1 SSP; ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie
konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

6. V predmetnej veci bola správnym súdom správna žaloba odmietnutá a žalovanému a ďalšiemu
účastníkovi konania bolo voči žalobcovi priznané právo na náhradu trov konania, pričom výrok a trovách
bol kasačným súdom zrušený a vec bola v tejto časti vrátená správnemu súdu na opätovné prejednanie.

7. Kasačný súd sa vo vydanom uznesení sp. zn. 4Shk/2/2025 zo dňa 31.07.2025 vo svojej podstate

nestotožnil s tým, že pri odmietnutí správnej žaloby bolo priznané právo na náhradu trov konania
žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania. Na základe uvedeného správny súd bol povinný opätovne
sa zaoberať náhradou trov konania.

8. Správny súd pri trovách žalovaného poukazuje na body 22 – 24 uznesenia kasačného súdu sp. zn.

4Shk/2/2025 dňa 31.07.2025, kde bolo uvedené, že:
„22. Žalovanému v súlade s § 168 prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Podľa
druhej vety uvedeného ustanovenia je možné priznať náhradu trov konania orgánu štátnej správny len
výnimočne.

23. Čo sa pod pojmom „ak možno spravodlivo požadovať“ presne myslí, zákonodarca bližšie
nešpecifikuje. Je to pochopiteľné, vzhľadom na variabilitu do úvahy prichádzajúcich možných
procesných situácii. Je preto zrejmé, že pokiaľ správny súd pristúpi k priznaniu náhrady trov konania
žalovanému podľa tohto ustanovenia, je jeho povinnosťou svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, hlavne
uviesť, aké konkrétne skutočnosti nastali, že naplnili obsahovú stránku takto procesným právnym

predpisom nastavenej podmienky. Podľa dôvodovej správy k § 168 môže byť jeden z prípadov, kedy
správny súd prizná náhradu trov konania žalovanému, podanie šikanóznej žaloby.
24. Kasačný súd tu nevidel žiadne dôvody na základe ktorých možno spravodlivo od žalobcu požadovať
náhradu trov konania voči žalovanému. Navyše žalovaný vo svojom podaní náhradu trov konania ani
nežiadal.“

9. Správny súd pri trovách ďalšieho účastníka konania poukazuje na body 25 – 28 uznesenia kasačného
súdu sp. zn. 4Shk/2/2025 dňa 31.07.2025, kde bolo uvedené, že:
„25. Ďalší účastník konania má v súlade s § 169 právo na náhradu tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti
s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa mu môže

správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
26. „... v prípade náhrady trov konania ďalšieho účastníka konania je v zásade princíp úspechu v
konaní irelevantný, keď režim náhrady trov konania ďalšieho účastníka konania je koncipovaný na
iných právnych premisách ako je tomu v prípade účastníkov konania (žalobca a žalovaný). Vychádzajúc
zo znenia právnej úpravy je v prípade ďalšieho účastníka konania relevantné jedine to, či nastala

(aspoň) jedna z nasledovných dvoch skutočností: a) či ďalšiemu účastníkovi konania vznikli trovy na
tom právnom základe, že plnil povinnosť uloženú mu súdom a ak áno, tak mu patrí náhrada trov za
tieto úkony a/alebo b) či na priznanie náhrady ďalších trov konania (na návrh) existuje osobitný dôvod.“
uznesenie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Svk/20/2024.
27. Zo súdneho spisu správneho súdu je zrejmé, že ďalšiemu účastníkovi konania v priebehu konania

nevznikli trovy konania, ktoré by sa viazali na plnenie povinnosti uloženej mu súdom. Doručenie správnej
žaloby, prípadne iného podania účastníka konania ďalšiemu účastníkovi konania zo strany súdu a
upovedomenie ďalšieho účastníka konania o možnosti vyjadriť sa k nemu, nie je možné bez ďalšieho
považovať za povinnosť uloženú súdom. Ide o úkon súdu umožňujúci ďalšiemu účastníkovi konania
realizovať jeho procesné právo v tom zmysle, že je upovedomený o predmetnom úkone a zároveň

mu je daná možnosť prezentovať vo vzťahu k súdu vlastnú argumentáciu k tej, ktorá je uvedená v
doručenom podaní. Ďalšiemu účastníkovi konania bola podaním zo dňa 22.11.2024 (č. l. 47) doručená
správna žaloba, a zároveň bol vyzvaný, aby sa k jej obsahu vyjadril. Uvedený úkon nemá podobu
uznesenia, ktorým by súd autoritatívne ukladal ďalšiemu účastníkovi konania príslušnú povinnosť.Výzva adresovaná ďalšiemu účastníkovi konania mala podobu prípisu súdu s uložením lehoty na
vyjadrenie sa. Zároveň bol účastník poučený o tom, že prípadné nedoručenie vyjadrenia neznamená,
že súd v konaní nemôže ďalej konať, ale práve naopak, že pokiaľ sa v lehote nevyjadrí, správny

súd môže vo veci konať ďalej. Vo výzve nebolo uvedené poučenie o hrozbe poriadkovej pokuty za
neposkytnutie vyjadrenia ako povinnosti uloženej súdom. Z povahy výzvy na vyjadrenie, ktorá bola v
rámci konania ďalšiemu účastníkovi konania doručená vyplýva, že túto nie je možné považovať za
výzvu na realizáciu 4Shk/2/2025 povinnosti uloženej súdom v pravom zmysle slova, keďže prestavuje
skôr formálny predpoklad pre realizáciu jeho procesných práv, ako ďalšieho účastníka konania, v rámci

správneho súdneho konania. Podľa rozhodnutia najvyššieho správneho súdu publikovaného v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí za rok 2024 pod č. 87/2024: „Citované ustanovenie tak predovšetkým nepriznáva
ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov podľa zásady jeho úspechu, ale obmedzuje ich zásadne na
trovy vyvolané povinnosťou, ktorú správny súd uložil. Dôvodom takejto úpravy je predovšetkým bránenie
tomu, aby ďalší účastníci vstupovali do konania len preto, aby im neskôr boli priznané trovy (porov.
dôvodová správa k vládnemu návrhu Správneho súdneho poriadku, Národná rada Slovenskej republiky,

VI. volebné obdobie, tlač 1335). Druhá veta ustanovenia § 169 SSP však ako výnimku z tejto zásady
dovoľuje priznať akékoľvek trovy, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Zo znenia tejto vety je
zrejmé, že zákon tieto dôvody ani príkladmo neuvádza, ale ani neobmedzuje. Zo vzájomného vzťahu
oboch týchto viet tak možno ako zásadu dovodiť, že dôvodom hodným osobitného zreteľa nemôže byť
každýúspechďalšiehoúčastníkavkonaní,pretožeprávetomumábrániťprváveta.“Zvyššieuvedených

dôvodov, a to v konkrétnostiach presahujúcich rámec argumentácie sťažovateľa v kasačnej sťažnosti
a v rozsahu vyššie uvedeného odôvodnenia, najvyšší správny súd nezistil, že by sťažovateľovi patrila
náhrada trov za úkony, v rámci ktorých by plnil povinnosti uložené mu súdom.
28. Kasačný súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by mal
maťďalšíúčastníkprávonanáhradutrovkonania.Právnavetavyššiecitovanéhorozhodnutiač.87/2024

znie:„Odôvodhodnýosobitnéhozreteľavzmysle§169ods.2druhejvetySprávnehosúdnehoporiadku,
kvôli ktorému možno ďalšiemu účastníkovi priznať náhradu trov konania o kasačnej sťažnosti, môže ísť
vtedy, ak ďalší účastník ako jediný podá kasačnú sťažnosť a na jej základe kasačný súd zruší rozsudok
správneho súdu a ten následne novým rozsudkom rozhodne v prospech tohto ďalšieho účastníka.
Takisto taký dôvod môže existovať vo vzťahu k trovám konania o kasačnej sťažnosti, ktorou žalobca

napadol výlučne výrok rozsudku správneho súdu o priznaní náhrady trov ďalšiemu účastníkovi.“ V
prejednávanejvecivšaktakétoaniinédôvodyhodnéosobitnéhozreteľanebadať,nakoľkoďalšíúčastník
sa len vyjadril k správnej žalobu po tom, čo mu bola umožnená takáto možnosť, nie povinnosť.“

10. S ohľadom na vyslovený názor kasačného súdu v tejto veci, ktorým je správny súd v zmysle § 469

SSP viazaný, správny súd z dôvodu odmietnutia správnej žaloby rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania v zmysle § 170 písm. a) SSP. Správny súd pritom nezistil dôvody pre
aplikáciu § 171 SSP.

11. Uvedený výrok o trovách konania v sebe subsumuje aj trovy kasačného konania, keďže v otázke

náhrady trov konania je kľúčový konečný výsledok tej-ktorej prejednávanej veci bez ohľadu na to,
že v istom okamihu, v istej časti konania, konkrétny účastník konania dosiahol z pohľadu veci samej
čiastkový úspech spočívajúci „iba“ v tom, že na základe podanej kasačnej sťažnosti sa zrušilo napadnuté
rozhodnutie správneho súdu a vec sa vrátila na ďalšie konanie, ktoré následne ďalej pokračovalo.
Rovnako to platí aj v prípade postupu podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov

konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá, keďže ani z tohto ustanovenia
nevyplýva, že by malo ísť o trovy konania viazané len na prvý stupeň, t. j. konanie pred správnym súdom.
Za takého stavu potom správny súd bol povinný rozhodnúť o celých trovách konania jedným výrokom,
teda aj vrátane trov kasačného konania, v rámci ktorého bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie.
Keďže správna žaloba bola odmietnutá, potom k takému rozhodnutiu prislúchal výlučne závislý výrok o

trováchkonaniaplynúciz§170písm.a)SSP,keďženebolizistenédôvodynaaplikáciu§171SSP,ateda
žiadnemu z účastníkov nebolo priznané právo na náhradu trov konania. O iných trovách aj s ohľadom
na vyššie uvádzané východiská už nemal správny súd dôvod rozhodovať. V tejto súvislosti správny súd
uvádza, že k rovnakým právnym záverom dospel kasačný súd v uznesení sp. zn. 6Ssk/53/2023 zo dňa
31.01.2024 a v uznesení sp. zn. 8Sžfk/31/2021 zo dňa 31.01.2022.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods.
2 SSP).Poučenie:

Uznesenie je právoplatné doručením (§ 151 ods. 2 SSP).
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od jeho doručenia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.

3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa
§ 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak: a) má sťažovateľ
aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe

podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.