Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/90/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114225700
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Bajánková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:6114225700.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej a

sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej v spore žalobcov 1/ K. D., nar. XX. XX.
XXXX, K., V. P. XXX, 2/ D.. K. J., nar. XX. XX. XXXX, H. N. XX, 3/ X.. D. D., nar. XX. XX. XXXX, D. D.,
XX. O. XXXX/XX, žalobcov v 1. až 3. rade zastúpených advokátom Mgr. Dušanom Oravcom, Bratislava,
Laurinská 2, 4/ O. J., nar. XX. X. XXXX, D. D., N. XX, proti žalovaným 1/ Slovenskému pozemkovému
fondu, Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, 2/ X.. Ľ. D., nar. XX. XX. XXXX, D. D., J. XXXX/XX,
3/ X.. J. X., nar. XX. XX. XXXX, K., V. P. XX/XX, 4/ S. A., nar. XX. XX. XXXX, K., V. P. XXX/XXX, 5a/
J. K., nar. XX. XX. XXXX, D. D., U. XXXXX/XX, 5b/ N. K., nar. XX. XX. XXXX, D. D., I. XXXX/XX, 5c/

S. K., nar. XX. XX. XXXX, D. D., V. XXXX/X, 6/ X.. Ľ. N., nar. XX. XX. XXXX, D. D., J. XXXX/XX, 7/
Poľovnícky ochranný spolok - KOŠIAR, Banská Bystrica, Sládkovičova 25B, IČO: 37 952 676, žalovaní
2/, 3/, 4/, 6/ a 7/ zastúpení advokátom JUDr. Danielom Janšom, Banská Bystrica, Horné Záhrady 2, 8/
LESYSlovenskejrepubliky,štátnypodnik,BanskáBystrica,NámestieSNP8,IČO:36038351,ourčenie
neplatnosti a neexistencie zmluvy o užívaní poľovného revíru, vedenom na Okresnom súde Banská
Bystricapodsp.zn.17C/254/2014,odovolanížalobcovprotirozsudkuKrajskéhosúduvBanskejBystrici
z 26. novembra 2020 sp. zn. 16Co/39/2020 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. 16Co/39/2020 z 21. apríla 2021, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalobcov 1/ až 3/ z a m i e t a.

Dovolanie žalobkyne 4/ o d m i e t a.

Žalobcovia 1/ až 4/ sú povinní spoločne nerozdielne nahradiť žalovaným 2/, 3/, 4/, 6/ a 7/ trovy
dovolacieho konania.

Žalovaným 5a/, 5b/ a 5c/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom sp. zn. 17C/254/2014 z 30. októbra 2019 zamietol žalobu,
ktorou sa žalobcovia 1/ až 4/ domáhali určenia, že Zmluva o užívaní poľovného revíru uzatvorená medzi
žalovanými 1/ až 6/ a žalovaným 7/, ktorej predmetom je postúpenie užívania Poľovného revíru Ortúty,
uznaného Lesným úradom Banská Bystrica rozhodnutím č. 748/27/1995 z 05. septembra 1995, ktorá
bola zaevidovaná Obvodným lesným úradom Banská Bystrica 02. januára 2012 pod č. A/2011/1234-2
je neplatná a zároveň, že k uzatvoreniu tejto zmluvy nedošlo.

1.1. Žalobcovia žalobu odôvodňovali tým, že im ako vlastníkom poľovných pozemkov patrilo právo
poľovníctva v spoločnom Poľovnom revíri Ortúty, ktoré bolo na základe uznesenia zhromaždenia
vlastníkov poľovných pozemkov konaného 14. januára 2011 nezákonne postúpené na žalovaného 7/
na základe zmluvy o užívaní poľovného revíru. Zmluvu uzavreli žalovaní 1/ až 6/ ako prenajímatelia azástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov v zmysle § 13 a nasl. Zákona o poľovníctve so žalovaným
7/ ako nájomcom. Táto zmluva bola Obvodným lesným úradom Banská Bystrica zaevidovaná 02.
januára 2012 pod č. A/2011/1234-2. Žalobcovia túto zmluvu považujú za neplatnú z dôvodu, že

neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti, nie sú v nej uvedení najmä prenajímatelia ako vlastníci
poľovných pozemkov, v mene ktorých bola Zmluva podpísaná a zmluva bola uzavretá k zaniknutému
a neexistujúcemu predmetu v dôsledku zániku rozhodnutia OLÚ PR ORTÚTY, žalovaný 8/ zmluvu
nepodpísal a ani ju nezverejnil po jej zaevidovaní, čo v zmysle § 47 ods. 3 OZ zakladá nevyvrátiteľnú
právnu domnienku, že k uzavretiu zmluvy nedošlo. Žalovaní 1/ až 8/ ako členovia žalovaného 7/

podľa názoru žalobcov vykonávajú právo poľovníctva v Poľovnom revíri Ortúty na základe neúčinnej a
neplatnejzmluvyaužívajúpoľovnýrevírOrtúty,ktorýzanikol.Tvrdili,žerozhodnutímObvodnéhoúraduv
Banskej Bystrici z 05. septembra 1995 o uznaní Poľovného revíru Ortúty bol uznaný Poľovný revír Ortúty,
v území ktorého žalobcovia, ako i žalovaní vykonávali spoločné právo poľovníctva. Na základe žiadosti
žalovaného 2/ rozhodnutím z 22. septembra 2006 Obvodný lesný úrad v Banskej Bystrici uznal v území
Poľovného revíru Ortúty poľovný revír pod názvom Spoločný revír vlastníkov poľovných pozemkov

Kremnička, Pršany a Malachov a v dôsledku právoplatnosti tohto rozhodnutia stratilo podľa žalobcov
právoplatnosť a zaniklo rozhodnutie OLÚ Poľovný revír Ortúty, nakoľko podľa § 5 Zákona o poľovníctve
saprávopoľovníctvamohlovykonávaťlennapoľovnýchpozemkoch,ktoréOkresnýnárodnývýboruznal
za poľovný revír, zverník alebo samostatnú bažantnicu. Dňa 30. augusta 2010 Krajský lesný úrad v
Banskej Bystrici vyhovel protestu prokurátora Generálnej prokuratúry SR z 09. júna 2010 a rozhodnutie

OLÚ spoločný poľovný revír zrušil svojim rozhodnutím z 30. augusta 2010. Podľa názoru žalobcov
sa Poľovný revír Ortúty v dôsledku zrušenia rozhodnutia OLÚ spoločný poľovný revír Poľovný revír
Ortúty neobnovil a tento zanikol zo zákona. Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom
revíri Spoločný poľovný revír vlastníkov poľovných pozemkov Kremnička, Pršany a Malachov zvolané
na 14. januára 2011 na základe pozvánky z 26. októbra 2010 bolo zvolané nezákonne, na zasadnutí

vlastníkov nebolo možné relevantne posúdiť splnenie podmienky riadneho zvolania zhromaždenia,
ani uznášaniaschopnosti a platnosti hlasovania, nakoľko sa hlasovalo o poľovnom revíri Spoločný
poľovný revír vlastníkov poľovných pozemkov Kremnička, Pršany a Malachov, resp. Ortúty, ktoré mali
rozdielne výmery poľovných pozemkov. Žalobcovi 2/ ako splnomocnenému zástupcovi žalobcov na
zhromaždení vlastníkov 14. januára 2011 nebolo umožnené hlasovať, zhromaždenie nebolo zvolané

1/3 vlastníkov poľovných pozemkov, pretože zástupcovia uvedení v pozvánke nedisponovali zákonnou
legitímnou výmerou, nemali platné poverenie na zastupovanie poľovných pozemkov a samotné zvolanie
bolo neurčité, nakoľko nebolo zrejmé, ku ktorému revíru sa zvoláva. Jednotlivé uznesenia prijaté na
zhromaždení neboli prijaté 2/3 väčšinou vlastníkov poľovných pozemkov a boli prijaté k zaniknutému
Poľovnému revíru Ortúty.

1.2. Okresný súd mal za preukázané, že Poľovný revír Ortúty uznaný rozhodnutím Okresného úradu
Banská Bystrica č. 748/27/1995 z 05. septembra 1995 nezanikol a existuje, zmluvu o postúpení
užívania spoločného Poľovného revíru Ortúty uzavreli splnomocnenci vlastníkov poľovných revírov ako
zástupcovia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a ako nájomca Poľovnícky ochranný spolok
KOŠIAR. Žalobcovia za strany sporu označili splnomocnencov (žalovaných 1/ až 6/), ktorých nemožno

považovať za účastníkov konania (strany sporu), pričom zaujal právny názor, že v prejednávanej veci
z hľadiska vecnej legitimácie museli byť stranami sporu všetci vlastníci spoločného poľovného revíru a
že vo vzťahu k sporovým stranám ide v prípade neplatnosti zmluvy, ako aj určenia, že k jej uzatvoreniu
nedošlo, o nerozlučné spoločenstvo, pretože ide o spoločné práva a povinnosti. Nevyhnutnosť účasti
všetkých vlastníkov poľovných pozemkov vyplýva tak z charakteru spoločných práv a povinností, a

pokiaľžalobcovianastranežalovanýchokremvlastníkovpozemkov(žalovaní1/,8/),ajsplnomocnených
zástupcov - žalovaných 2/ až 6/ vzhľadom na predmet konania neoznačili všetky pasívne vecne
legitimované subjekty.
1.3. Ďalej súd v konaní zistil, že vo veci nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
pretože napadnutá zmluva bola uzavretá 24. februára 2011, zaevidovaná príslušným Obvodným lesným

úradom 02. januára 2012 a žalobcovia podali žalobu až 05. decembra 2014, teda so značným časovým
odstupom. Žalobcovia mali možnosť proti zaevidovaniu zmluvy domáhať sa preskúmania zákonnosti
postupu a rozhodnutia Obvodného lesného úradu v rámci správneho súdnictva. Pokiaľ ide o tvrdenie
žalobcov, že k uzatvoreniu zmluvy nedošlo z dôvodu, že nebola zverejnená v zmysle zák. č. 211/2000
Z. z.) o slobodnom prístupe k informáciám, súd mal za to, že „v danom prípade ide o hospodárenie so

spoločnou vecou, o ktorom rozhodujú všetci spoluvlastníci spoločnej veci, nielen žalovaný 8/, preto v
takomto prípade nejde o povinné zverejnenie zmluvy“.
1.4. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 5 ods. 1, § 11 ods. 1 až 3, § 13 ods. 1 písm. b), § 14
ods. 1, § 16 ods. 1, 2 zák. č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov(ďalej len zákon o poľovníctve) a žalobu zamietol z dôvodu nesprávne určenej pasívnej legitimácie a
nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
1.5. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu

a keďže v spore boli úspešní žalovaní, súd mal za to, že majú nárok na náhradu trov konania proti
žalobcom v rozsahu 100 % a rozhodol, že žalobcovia 1/ až 4/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalovaným 1/ až 8/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 26. novembra 2020 sp. zn. 16Co/39/2020 v spojení

s opravným uznesením sp. zn. 16Co/39/2020 z 21. apríla 2021 výrokom I. potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie, výrokom II. žalobcom 1/ až 4/ uložil povinnosť nahradiť žalovaným 2/ až 7/ spoločne a
nerozdielne trovy odvolacieho konania v celom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie a výrokom III. vyslovil, že žalovaným 1/ a 8/ sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
2.1. Odvolací súd konštatoval, že zo žalobcami predloženej Zmluvy o užívaní poľovného revíru z
24. februára 2011, ktorá bola zaevidovaná Obvodným lesným úradom v Banskej Bystrici 02. januára

2012 pod č. A/2011/1234-2, vyplýva, že zmluvu uzavrelo ako prenajímateľ „Zhromaždenie vlastníkov
poľovných pozemkov“ zastúpené: 1/ Slovenský pozemkový fond, 2/ X.. Ľ. D., 3/ X.. J. X., 4/ X.. S.
A., 5/ S.. S. K.J. a 6/ X.. Ľ. N. s nájomcom Poľovnícky ochranný spolok - KOŠIAR. Zmluva bola
uzatvorená v zmysle § 13 a nasl. zák. č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve. Zástupcovia „Zhromaždenia
vlastníkov poľovných pozemkov“ uvedení pod bodmi 1. až 6. zmluvy zmluvu uzavreli ako splnomocnenci

splnomocnení na jej uzavretie na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konanom 14. januára
2011, obsah ktorého je predmetom notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade JUDr. Pavla
Zubáka, notára so sídlom v Banskej Bystrici pod č. N 5/2011, NZ 1342/2011 a NCRls 1372/2011. Na
uvedenom zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov bolo prijaté uznesenie č. 4, v zmysle ktorého
Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom revíri Ortúty schválilo, že splnomocnencami

vo veci užívania poľovného revíru budú X.. Ľ. D., X.. J. X., X.. S.R. A., X.. Ľ. N., S.. S. K. a zástupca
Slovenského pozemkového fondu (viď č. l. 178 p. v. spisu). Tá skutočnosť, že tieto osoby boli schválené
za splnomocnencov na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, neznamená, že splnomocnenci
boli oprávnení uzavrieť zmluvu o užívaní poľovného revíru v mene Zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov, ktoré právnu subjektivitu nemá. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom okresného

súdu, že v prejednávanej veci z hľadiska vecnej legitimácie museli byť stranami sporu všetci vlastníci
Spoločného poľovného revíru a že vo vzťahu k sporovým stranám ide v prípade neplatnosti zmluvy,
ako aj určenia, že k jej uzatvoreniu nedošlo, o nerozlučné spoločenstvo, pretože ide o spoločné
práva a povinnosti. Rozhodujúce bolo to, kto je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (povinnosti), o
ktoré v konaní ide. Pokiaľ žalobcovia označili na strane žalovaných okrem (len niektorých) vlastníkov

pozemkov (žalovaný 1/, 8/) aj žalovaných 2/ až 6/ ako subjekty splnomocnené na Zhromaždenie
vlastníkov poľovných pozemkov, vzhľadom na predmet konania žalobcovia neoznačili všetky pasívne
vecne legitimované subjekty. Táto skutočnosť preto správne mala za následok zamietnutie žaloby (viď
dôvody rozsudku okresného súdu, bod 30.). Vzhľadom k tomu, že v súdenej veci existovali procesné
dôvodynazamietnutiežaloby,nebolisplnenépodmienkynavecnéprejednanienárokužalobcov,uzavrel

odvolací súd.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podali žalobcovia (ďalej aj ako „dovolatelia“)
dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnili poukazom na § 420 písm. f) CSP a ust. § 421 ods. 1 písm.
a), b) a c) CSP.

3.1. K prípustnosti dovolania podľa ust. § 420 písm. f) CSP, teda že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, argumentovali nezrušením uznesenia o skončení dokazovania
pred súdom prvej inštancie s odkazom na nález ÚS SR II. ÚS 777/2014, arbitrárnosťou rozhodnutia a
nevykonaním navrhovaného dokazovania.

Namietali, že odvolací súd sa nezaoberal všetkými odvolacími dôvodmi ani podstatnými otázkami v
spore a to, že zmluvu uzatvoril neexistujúci subjekt, zmluva nemá zákonom predpísané náležitosti,
trpí absolútnou neplatnosťou. K otázke nedostatku pasívnej legitimácie uviedli, že za situácie, keď
zmluva neobsahuje predpísané náležitosti ani označenie vlastníkov poľovných pozemkov, ktorých vôľa
mala byť prejavená prostredníctvom uznesení valného zhromaždenia a mali byť zmluvnými stranami,

vyžadovanie, aby žalobcovia všetkých týchto vlastníkov uviedli v žalobe je formalistický prístup a odňatie
spravodlivosti.Malizato,žeoznačenievšetkýchúčastníkovzmluvysplniliasplnomocnenci,ktorízmluvu
uzatvárali sú zároveň nositeľmi právnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (§ 5 ods. 7, § 12 - § 13
zákonaopoľovníctve)obdobneakosprávcabytovéhodomupodľazákonač.182/1993Z.z.ovlastníctvebytov a nebytových priestorov. Za porušenie práva na spravodlivý proces považovali aj odmietnutie
nimi navrhovaných dôkazov na preukázanie nesprávnosti deklarovanej výmery poľovných pozemkov
uvedených v zmluve, oprávnenosti nakladania s poľovnými pozemkami na valnom zhromaždení a s tým

spojeného neplatného zvolania valného zhromaždenia.
3.2. Prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolatelia vyvodili z nesprávneho
záveru súdu o pasívnej legitimácii všetkých vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného
revíru za situácie, keď zmluvu uzavrel neexistujúci subjekt. Za správny považovali názor, podľa ktorého
splnomocnenci zastupujúci vlastníkov poľovných pozemkov majú zákonné poverenie konať v mene a

za vlastníkov všetkých poľovných pozemkov.
3.3. Záverom dovolatelia žiadali napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu
súdu na ďalšie konanie.

4. K dovolaniu sa vyjadril právny zástupca žalovaných 2/, 3/, 4/, 6/ a 7/. Uviedol, že 14. apríla 2021
Okresný úrad Banská Bystrica rozhodnutím vyradil z evidencie Zmluvu o užívaní poľovného revíru z 24.

februára 2011, teda zanikol predmet sporu, pretože zanikla platnosť a účinnosť právneho úkonu, ktorý
bol predmetom žaloby. Pre úplnosť uviedol, že 10. mája 2021 bola pre poľovný revír Ortúty zaevidovaná
nová užívacia zmluva. Záverom dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolanie zamietol v zmysle ust. § 448
CSP.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§
427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech
bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) a zistil, že
dovolanie nie je dôvodné (okrem žalobkyne 4/, ktoré je neprípustné).

6. V priebehu dovolacieho konania došlo k úmrtiu pôvodného žalobcu 4/ S. J. XX. K. XXXX, ktorého
právnou nástupkyňou v tomto konaní ako žalovaná 4/ sa stala O. J. (viď uznesenie Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 17C/254/2014-905 zo 7. marca 2023). Okresný súd vyzval O. J., aby oznámila, či
ju v dovolacom konaní bude zastupovať advokát, a v kladnom prípade založila do spisu plnú moc na jej
zastupovanie (výzva č. l. 924 doručená 13. marca 2023 č. l. 926). Žalobkyňa 4/ zostala nečinná, plnú

moc udelenú na je zastupovanie v dovolacom konaní nepredložila, preto jej dovolanie pre nesplnenie
zákonnej podmienky uvedenej v § 429 ods. 1 CSP dovolací súd odmietol [§ 447 písm. e) CSP].

7.Vpriebehudovolaciehokonaniazomrelajpôvodnýžalovaný5/S..S.K.,ktoréhoprávnyminástupcami
v tomto konaní sa stali J.Í. K., ako žalovaná 5a/, N. K., ako žalovaný 5b/ a S. K., ako žalovaný 5c/(viď

uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/254/2014-908 zo 7. marca 2023).

K dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP

8. V uvedenom prípade dovolatelia prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP odôvodňovali

viacerými pochybeniami. Odvolaciemu súdu vytkli, že sa nezaoberal všetkými odvolacími dôvodmi ani
podstatnými otázkami v spore a redukoval sa iba na posúdenie jednej z podstatných otázok - nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie. Predmetnú otázku odvolací súd v zhode s okresným súdom riešil bez
náležitého odôvodnenia, svojvoľne a arbitrárne v rovine prísneho formalizmu. Dovolatelia ďalej vytkli,
že okresný súd nepripustil ani jeden navrhnutý dôkaz zo strany žalobcov.

9. Pokiaľ ide o argumentáciu dovolateľov ohľadne nedostatočného odôvodnenia rozsudku odvolacieho
súdu táto je len v rovine polemiky. Dovolatelia nesúhlasili so záverom odvolacieho súdu - týkajúcim sa
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, pre ktorú došlo k zamietnutiu žaloby. K rezultátu o nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie malo dôjsť na základe prísneho formalizmu, keď ani zmluva neobsahovala

zákonom predpísané náležitosti a všetkých vlastníkov dovolací súd zdôrazňuje nasledovné.
9.1. Nosným dôvodom zamietnutia žaloby žalobcov bol v danom prípade nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý odpovedá na otázku, či práve
žalobca je nositeľom tvrdeného subjektívneho práva a či práve ním označený žalovaný je nositeľom
tvrdenej subjektívnej povinnosti korelujúcej so žalobcovým súkromným subjektívnym právom. Práve

otázka vecnej legitimácie je ústredným pojmom sporového dokazovania - v procese sa dokazuje
existencia žalobcovho subjektívneho práva a existencia (prípadnej) subjektívnej právnej povinnosti
žalovaného vo sfére hmotného práva. Skúmanie vecnej legitimácie v spore je podstatným predpokladom
pre úspech v konaní a súd ju skúma aj bez návrhu niektorej sporovej strany. Nedostatok vecnejlegitimáciemázanásledoknepriaznivérozhodnutieprestranuvspore,ktoránepreukáže,žejevsporeči
užaktívnealebopasívnelegitimovaná.Zhmotnéhopredpisumôževyplývaťsituácia,keďnajednejalebo
na druhej, prípadne na obidvoch stranách sporu vystupuje viacero subjektov. Hovoríme o tzv. procesnom

spoločenstve. Charakter procesného spoločenstva je determinovaný charakterom predmetu konania,
teda hmotnoprávnou úpravou (Ústavný súd SR z 15. apríla 2020 sp. zn. II. ÚS 375/2019). O nerozlučné
spoločenstvoidelenvtedy,akpovahapredmetusporuneumožňuje,abytenbolprejednanýarozhodnutý
samostatne voči každému zo spoločníkov. O nútené procesné spoločenstvo pôjde vtedy, keď priamo
zo zákona alebo z povahy veci je z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo

spoločenstvo.Vprípadežalobyoneplatnosťprávnehoúkonusavyžaduje,abynastranežalovanýchako
nútené procesné spoločenstvo vystupovali všetci účastníci dotknutého právneho úkonu. Ak by žalobca
namiesto núteného procesného spoločenstva žaloval len jeden subjekt, prípadne nie všetkých nútených
spoločníkov, žaloba by musela byť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietnutá.
9.2. V danom prípade je predmetom konania žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného
revíru (§ 13 zákona o poľovníctve), ktorú uzatvárajú vlastníci poľovných pozemkov tvoriacich spoločný

poľovný revír postupom podľa § 5 v spojení s § 11 ods. 2 zákona o poľovníctve. Vlastníci poľovných
pozemkov uznaného poľovného revíru rozhodujú na tzv. zhromaždeniach vlastníkov poľovných
pozemkov o užívaní uznaného poľovného revíru (§ 11 zákona o poľovníctve). Výsledkom zhromaždenia
vlastníkov je v podstate určitá obdoba zmluvy o budúcej zmluve, keďže na zhromaždení sa vlastníci
poľovných pozemkov dohodnú, že uznaný poľovný revír budú užívať buď samostatne (§ 12 zákona

o poľovníctve), alebo jeho užívanie postúpia subjektu podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve.
Zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov
poľovných pozemkov v medziach zákona o poľovníctve (§ 5 ods. 7 zákona o poľovníctve).
9.2.1. Z právnej úpravy teda vyplýva, že ide o nútené procesné spoločenstvo. Znamená to, že v konaní
o žalobe o určenie neplatnosti zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru je nevyhnutné, aby

vystupovali ako strana sporu všetci vlastníci poľovných pozemkov tvoriacich daný spoločný poľovný
revír. Zmluvu o užívaní spoločného poľovného revíru totiž uzatvárajú všetci vlastníci spoločných
poľovných pozemkov, splnomocnenci zvolení na zhromaždení podľa § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve
konajú iba v mene všetkých vlastníkov. Na základe toho v súdnom konaní o platnosť takejto zmluvy
musia vystupovať vlastníci a nie iba splnomocnenci. Ich postavenie je odlišné od postavenia správcu

bytového domu podľa zákona č. 182/1993 Z. z., ktorým zákon priamo udelil určité oprávnenia konať v
mene vlastníkov bytov a na ich účet (§ 8b).

10.Vovzťahukďalšejuplatnenejnámietkevzťahujúcejsakprípustnostidovolaniapodľaust.§420písm.
f) CSP, spočívajúcej v tom, že okresný súd nepripustil ani jeden navrhnutý dôkaz zo strany žalobcov

dovolací súd uvádza, že ani v tejto časti nejde o argumentáciu spôsobilú založiť dôvodnosť existencie
vady zmätočnosti.
10.1. V súlade s judikatúrou ústavného súdu Najvyšší súd SR vo viacerých rozhodnutiach napr. sp.
zn. 4Cdo/100/2018, 5Cdo/202/2018, 5Cdo/138/2018, 5Cdo/122/2019 vyslovil, že procesnému právu
strany sporu (účastníka konania) navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených

návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo,
z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu (účastníka konania) možno
odôvodniť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku overeniu alebo
vyvráteniu ktorej je navrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je
argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie

nedisponuje vypovedacou potenciou. Tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého
určité tvrdenie, ku ktorého overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, už bolo doterajším konaním
bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v
rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, garantujúcimi strane sporu právo na spravodlivý proces,
čižetátodôkaznávada(tzv.opomenutédôkazy)takmervždyzaložínielennepreskúmateľnosťvydaného

rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť. V danom prípade bola žaloba
zamietnutá pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, ktorá vyplýva z hmotného práva, preto žiadne
dokazovanie o tejto otázke nebolo potrebné; rovnako ako nebolo potrebné skúmať namietaný právny
úkon z hľadiska jeho platnosti.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 CSP všeobecne

11. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo odvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

12. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).

12.1. Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia
odvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr)
splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej
otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho
konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi
a spôsobom vymedzeným v § 431 až § 435 CSP.

12.2. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné
charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o
skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou
riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie
napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj

procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť
o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.
Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo
k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi
posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná

v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a
zrozumiteľným spôsobom).

13. Dovolatelia nevymedzili dovolací dôvod v zmysle ustanovenia § 421 CSP, pretože nenaformulovali
žiadnu právnu otázku, od riešenia ktorej by záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Vo svojom dovolaní

okrem sumáru priebehu konania pred súdmi nižších stupňov, uviedli iba námietky spadajúce pod
dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP, s ktorými sa dovolací súd vyporiadal v bodoch 9. - 10., resp. sú
iba polemikou s rozhodnutím odvolacieho súdu. Dovolací súd preto konštatuje, že dovolatelia nenaplnili
predpoklady kladené na prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 CSP.

14. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zo strany súdu nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu, ktorý
by znemožnil dovolateľom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, a preto dovolací súd konštatuje, že dovolateľmi uplatnený
dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP neexistuje (nie je daný) a dovolací dôvod v zmysle ust. § 421
ods. 1 písm. a), resp. b) CSP nie je vymedzený zákonom predpísaným spôsobom. Z uvedeného dôvodu

preto v sumáre dovolanie dovolateľov podľa ustanovenia § 448 CSP zamietol.

15. Dovolací súd rozhodol o trovách dovolacieho konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní 2/, 3/, 4/, 6/ a 7/ mali plný
úspech vo veci, dovolací súd im tak priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov dovolacieho konania

v celom rozsahu. Žalovaným 5a/, 5b/ a 5c/ žiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli, preto im ich
náhrada nebolo priznaná.

16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.