Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8T/45/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123013438
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Caban, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2123013438.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Cabanom, PhD., v trestnej veci

obžalovaného: F. U., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom Q. ulica XXX/XX, K., pre prečin poškodzovanie
cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 22.10.2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

F. U., nar. XX.XX.XXXX v X.,
trvale bytom Q. ulica XXX/XX, K.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa XX.XX.XXXX v čase od XX:XX hodiny do XX:XX hodiny na parkovisku za budovou H. oddelenia
X. zboru X. na ulici J. I. presne neurčeným ostrým, tvrdým predmetom, ktorý držal v ľavej ruke, najskôr
v čase o XX:XX hodine prešiel naprieč lakom karosérie pravej strany vozidla a v čase o XX:XX hodine
prešiel naprieč lakom karosérie ľavej strany vozidla, čím úmyselne poškodil lak na ľavých predných
dverách, ľavých zadných dverách, ľavom zadnom blatníku, pravých predných dverách a pravých

zadných dverách na tam zaparkovanom osobnom motorovom vozidle značky K. T., M.: PN-XXXBV,
V.: Z farba čierna, čím vlastníkovi uvedeného osobného motorového vozidla F.. T. J., narodenému
XX.XX.XXXX, bytom A. číslo 5, X., spôsobil poškodením laku škodu vo výške X.XXX,- M.,

t e d a

poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l

prečin poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. X K. zákona účinného od 06.08.2024.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 7 (sedem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov.Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému v rámci povolenia podmienečného odkladu
výkonutrestuodňatiaslobodyukladápovinnosť,abyvskúšobnejdobepodľasvojichschopnostínahradil

škodu spôsobenú trestným činom vo výške X.XXX,- € poškodenému: F.. T. J., nar. XX.XX.XXXX, A.
číslo 5, X..

X. § 83 ods. 1 písm. g) K. zákona súd ukladá zhabanie veci, a to:
- 1 ks kovový klinec.

Podľa § 83 ods. 2 Trestného zákona sa vlastníkom zhabanej veci stáva štát.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému:
F.. T. J., nar. 17.06.1979, A. číslo 5, Piešťany, škodu vo výške 1.538,- €.

o d ô v o d n e n i e :

X. Okresnej prokuratúry Piešťany podal dňa 23.11.2023 obžalobu na obvineného: F. U., nar.
XX.XX.XXXX v X., trvale bytom Q. ulica XXX/XX, K., pre prečin poškodzovanie cudzej veci podľa § 245
ods. X K. zákona, ktorý mal byť obvineným spáchaný na skutkovom a právnom základe uvedenom v
obžalobe.

Súd dňa 06.12.2023 vydal trestný rozkaz, ktorý bol doručený prokurátorovi, obvinenému a
poškodenému. Proti trestnému rozkazu podali všetky strany odpor, preto súd vo veci nariadil a vykonal
hlavné pojednávanie.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy: výsluch obžalovaného F. U., výsluch poškodeného T.

J., výsluch svedkov K. I. a X. V., so súhlasom strán boli prečítané znalecký posudok A. PZ, G.: X.-
A.-SL-EXP-2023/1852 (č. l. 50-58), a odborné vyjadrenie k výške škody (č. l. 80), ďalej vecný dôkaz
klinec, prehraté obrazové záznamy DVD4_1, DVD4_2, DVD5, ďalej zápisnica o obhliadke miesta činu
(č. l. 68-79), zápisnica o vydaní veci a záznam z 23.03.2023 (č. l. 62-63), príkaz na odňatie veci a
zápisnica o odňatí veci (č. l. 59-60), nákresy urobené na hlavnom pojednávaní (č. l. 158-159), fotografie

od poškodeného v počte 24 ks (č. l. 193), lustrácia v registri obyvateľov (RO), lustrácia v centrálnej
databáze súdov (CDB), lustrácia v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov (CESDAP), a
odpis z registra trestov (RT).

K výroku o vine.

Súd po vykonanom dokazovaní a hodnotení dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku dospel
k nasledovným záverom.

Ad skutkový stav veci

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že k poškodeniu motorového vozidla Toyota T., M.:
PN XXXBV, poškodeného T. J., došlo dňa XX.XX.XXXX.

Z výpovede poškodeného J. vyplýva, že poškodený dňa XX.XX.Y. prišiel ráno do práce na vozidle K. T.,

M.: PN Y., vozidlo poškodené nebolo, pretože si ho každé ráno kontroluje. Z., približne o XX:XX hod.,
keď bol na výjazde, mu telefonoval kolega, že jeho vozidlo, teda vozidlo poškodeného, je poškodené,
poškriabané z ľavej a z pravej strany. V. svedka I. potvrdzuje, že poškodený J. bol dňa XX.XX.XXXX
na výjazde, na ktorom bol aj so svedkom I., a svedok I. potvrdil, že poškodenému J. vtedy telefonoval
kolega V., že vozidlo poškodeného J. je celé poškriabané z pravej aj z ľavej časti. Q. I. zhodne ako

poškodený J. vo svojej výpovedi uviedol, že vozidlo poškodeného v predmetný deň ráno poškodené
nebolo, pretože ho videl ráno keď prišiel do práce. R. skutočnosti sú potvrdené aj výpoveďou svedka V..
Z výpovede svedka V. vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX prišiel ráno okolo XX:XX hod. do práce, zaparkoval
vedľa vozidla poškodeného, vozidlo poškodeného v tom čase poškodeného nebolo, a po práci, okolo
XX:XX hod. keď prichádzal k svojmu vozidlu, tak videl vozidlo poškodeného už poškodeného, videl ryhu

najprv na ľavej strane, a potom aj na druhej strane. Q. uvedené výpovede posúdil tak, že poškodený J. asvedkovia I. a V., zhodne uviedli, že vozidlo poškodeného ráno poškodené nebolo (všetci traja svedkovia
vozidlo poškodeného ráno videli), a neskôr, okolo XX:XX hod., už poškodené bolo - na oboch stranách
vozidla boli ryhy, ktoré tam v ten deň ráno neboli; súd má na mysli to poškodenie, ktoré je predmetom

konania, teda ryhy na bočných stranách vozidla.

Q. poškodenie vozidla poškodeného má súd preukázané aj zápisnicou o obhliadke miesta činu, ktorej
súčasťou je aj fotoalbum, a fotografiami, ktoré predložil poškodený J. na hlavnom pojednávaní. Z týchto
dôkazov vyplýva, že vozidlo poškodeného K. T., M.: PN XXXBV, bolo poškodené tak, že sa na oboch

stranách vozidla nachádzajú ryhy, ktoré sú dlhé XXX cm, resp. XXX cm, a tiahnu sa naprieč časťami
vozidla: ľavé predné dvere, ľavé zadné dvere, ľavý zadný blatník, pravé predné dvere a pravé zadné
dvere. J. sú neprerušované a nachádzajú sa vo výške približne XX cm (od XX,X cm až do XX,X cm). V.
škody spočívajúcu v poškriabaní laku vozidla mal súd za preukázanú odborným vyjadrením od (K.) VV
T. K., s.r.o., podľa ktorého je výška škody k XX.XX.XXXX X.XXX,- M..

Q., že obžalovaný sa dňa XX.XX.XXXX nachádzal pri vozidle poškodeného, medzi stranami v zásade
sporná nebola. X. J. videl obžalovaného U. kráčať od vozidla poškodeného, približne v čase XX:XX
až XX:XX hod. Q. I. rovnako videl obžalovaného U. ako kráča od vozidla poškodeného. H. U. vo
svojej výpovedi najprv uviedol, že poškodeného J. v predmetný deň stretol, ale presne neuviedol, či
prechádzal okolo vozidla poškodeného K. T. („nespomínam si okolo akých áut som prechádzal.“). Z. sa

ku kamerovým záznamom, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, vyjadril tak, že „v daný čas na
danom mieste som bol, prechádzal som a je tam vidieť, ako sa v medzere vyhýbam medzi autami..“, čo
súd posúdil tak, že obžalovaný U. týmto vyjadrením potvrdil skutočnosť, že na kamerových záznamoch
sa nachádza on, pričom na kamerových záznamoch je zaznamenaný pohyb obžalovaného U. popri
vozidle poškodeného K. T.. K. skutočnosť, že na záznamoch ide o obžalovaného U., napokon vyplýva aj

z porovnania oblečenia, ktoré má osoba na kamerovom zázname, s oblečením, ktoré opísal poškodený
J. a rovnako aj obžalovaný U., pričom v oboch prípadoch ide o totožný opis.

Q.všakbolo,resp.zostranyobžalovanéhoU.namietanébolo,žeonvozidlopoškodenéhoJ.nepoškodil,
nepoškriabal ho, dokonca sa otočil bokom, aby sa autám vyhol, a nie si je vedomý, že by nejakým

úmyselným alebo neúmyselným spôsobom poškodil niektoré motorové vozidlo.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že práve úmyselným konaním obžalovaného U.
došlo k poškodeniu vozidla poškodeného J.. X. súd boli v tomto smere rozhodujúce kamerové záznamy,
ktoré zachytávajú konanie obžalovaného U.. Z kamerových záznamov podľa názoru súdu jednoznačne

vyplýva, že obžalovaný U. kráča smerom k vozidlu poškodeného, počas chôdze pohybuje rukami
striedavo ľavá a pravá ruka popri tele, a keď príde k vozidlu poškodeného, zmení držanie tela a tento
pohyb rúk, a následne, keď už prejde okolo vozidla poškodeného, opätovne pohybuje rukami striedavo
ľavá a pravá ruka popri tele. K. striedavý pohyb je vlastný osobe keď kráča, a práve zmena tohto pohybu,
kedy sa ruky dostanú do stabilnejšej polohy, svedčí o tom, že obžalovaný U. jednou rukou tlačí na

vozidlo a druhú má v tom čase v stabilnej polohe, a keď prejde za vozidlo poškodeného a prestane
jednou rukou tlačiť, ruky sa vrátia do pôvodného pohybu popri tele tak ako boli pri chôdzi. Z. na videu
L obžalovaný ľavou rukou tlačí k vozidlu poškodeného a túto ruku ťahá, a pravú ruku má akoby pred
telom v nemennej stabilnej polohe, a neskôr, keď prejde za vozidlo, začína s pravou rukou opäť hýbať.
Na tomto videu je zaznamenaný pohyb obžalovaného popri pravej strane vozidla (z pohľadu vodiča), a

na videu L je naopak zaznamenaný pohyb obžalovaného popri ľavej strane vozidla (z pohľadu vodiča),
pričom na tomto videu dokonca vidno, ako sa telom natočí trochu do ľavej strany a ľavú ruku dá trochu
od tela smerom k vozidlu poškodeného, čím na toto vozidlo tlačí a ruku akoby ťahá. X. táto zmena
pohybu rúk obžalovaného podľa názoru súdu svedčí o tom, že práve vtedy obžalovaný poškodzuje
vozidlo poškodeného, pretože takýto pohyb rúk, resp. takáto stabilná poloha rúk, je vlastná tomu, keď

osoba rukou tlačí na iný predmet.

X. kontakt medzi vozidlom poškodeného a obžalovaným, resp. predmetom, ktorý obžalovaný držal
v ruke, a ktorým poškodil vozidlo poškodeného, zaznamenaný síce nie je, ale súd nemal dôvodné
pochybnosti o tom, že na kamerových záznamoch je zaznamenaný obžalovaný práve v čase, keď

vozidlo poškodzuje. K tomuto záveru dospel súd na základe súhrnu dôkazov, ktoré je možné logicky a
presvedčivo vysvetliť len týmto spomenutým spôsobom. V tomto smere súd poukazuje na to, že
- na základe výpovede poškodeného J. a svedkov I. a V. mal súd za preukázané, že k poškodeniu vozidla
(ktoré je predmetom konania) došlo práve a len dňa XX.XX.XXXX,- vozidlo bolo poškodené tak, že na oboch stranách vozidla, teda aj na ľavej strane vozidla a aj na
pravej strane vozidla, sa nachádzajú dlhé a neprerušované ryhy približne v rovnakej výške, pričom tento
spôsobom poškodenia svedčí o úmyselnom konaní páchateľa (v prípade náhodného alebo nevedomého

poškriabania by ryha nebola taká dlhá, a ak by aj teoreticky bola, tak by bola len na jednej strane vozidla.
L. a neprerušované ryhy po oboch stranách vozidla za jeden deň vylučujú náhodnú udalosť a svedčia
o úmyselnom konaní osoby, ktorá tieto ryhy urobila),
- obžalovaný sa dňa XX.XX.XXXX pohyboval v bezprostrednej blízkosti vozidla poškodeného, a to raz
po jeho ľavej strane a potom po jeho pravej strane, hoci sa vozidlo nachádzalo na väčšom priestranstve

a obžalovaný sa mohol z miesta A do miesta B pohybovať aj inou cestou (popri iných vozidlách), teda
inou cestou ako práve dva krát okolo vozidla obžalovaného,
- obžalovaný pri prechádzaní popri vozidle poškodeného, v oboch prípadoch, zmenil spôsob chôdze a
pohyb rúk tak, že táto zmena presvedčivo nasvedčuje konaniu spočívajúcemu v poškriabaní vozidla (viď
predchádzajúci odsek), a napokon
- keď obžalovaný odchádzal od vozidla poškodeného a následne poškodeného stretol na ulici, urobil

úškrn, uškŕňal sa, čo vyplýva z výpovede poškodeného J. a svedka I., a toto vyjadrenie emócie len
dotvára vzniknutú situáciu a negatívny postoj obžalovaného k poškodenému.

X. súd poukazuje aj na výpoveď svedka V., ktorý okrem iného uviedol aj to, že ryhy boli čerstvé, a že
„ryha mala ešte tzv. takú pavučinku, keď odvrstvíte vrstvu laku, tak on urobí takú ako pavučinku, takú

čiaročku“, čo súd posúdil ako podporný dôkaz k tomu, že ryhy boli spôsobené len nedávno, t. j. v ten
deň. Q. V. sa síce vyjadril, že nie je odborník na posudzovanie laku, avšak ako príslušník polície má
podľa názoru súdu dostatočné skúsenosti na to, aby toto jeho vyjadrenie bolo relevantné.

Na základe týchto skutočností súd neuveril obrane obžalovaného, v zmysle ktorej obžalovaný poprel, že

by úmyselne poškodil vozidlo poškodeného. H. napokon aj pripustil, že by on vozidlo mohol poškriabať,
aledoplnil,žetobybolonevedome,resp.neúmyselne(„Aksaajniečostalo,moholsomsitonevšimnúť.“
alebo „ak sa niečo stalo, tak sa to stalo omylom, ako som prechádzal a že som si to neuvedomil.“ alebo
„otázka: mohlo sa to stať prechádzaním, ale nie som si toho vedomý. H.: mohlo sa to stať prechádzaním,
ale nie som si toho vedomý.“). Na základe vyššie uvedených dôkazov mal však súd za preukázané, že

zo strany obžalovaného išlo o úmyselné konanie.

X. obžalovaný tvrdil, že „sa na spomínaných kľúčoch, ani na žiadnom klinci ani na žiadnych osobných
veciach nenašli stopy, ktoré by ma spájali s týmto skutkom“, tak súd túto skutočnosť premietol aj do
skutkovej vety v tom zmysle, že išlo o presne neurčený predmet. Z vykonaného dokazovania nebolo

možné jednoznačne ustáliť, aký predmet obžalovaný použil (či klinec, kľúče alebo iný predmet), avšak z
kamerovýchzáznamovazpovahypoškodeniavyplýva,žepredmetpoužitýbol.V.nakvalitukamerových
záznamov a skutočnosť, že priamy kontakt medzi týmto predmetom a vozidlom poškodeného nie je
na kamerových záznamoch vidieť, nemožno presne určiť, o aký predmet išlo. K. skutočnosť však
nespochybňuje záver, že to bol práve obžalovaný, ktorý vozidlo poškodeného poškodil, a to bližšie

neurčeným predmetom.

Ad právny stav veci

Q. po posúdení preukázaného skutkového stavu dospel k záveru, že sú preukázané všetky znaky

skutkovej podstaty prečinu poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. X K. zákona účinného od
XX.XX.XXXX (zmena právnej kvalifikácie oznámená na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX), a to
z nasledovných dôvodov.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný U. poškodil (poškriabal) cudziu vec (motorové

vozidlo K. T. vo vlastníctve poškodeného J.) a spôsobil tak na cudzom majetku (vozidle poškodeného
J.) malú škodu (X.XXX,- M., čo je viac ako XXX M. v zmysle XXX ods. X K. zákona).

Q. má za to, že v prípade obžalovaného U. ide o úmyselné konanie, ktoré vyplýva z charakteru
poškodenia. L. (viac ako XXX cm) a neprerušované ryhy, a to dokonca na oboch stranách vozidla,

jednoznačne svedčia o úmyselnom konaní, a úmysle obžalovaného U. takéto poškodenie spôsobiť. Ak
by malo ísť o nevedomé, resp. neúmyselné konanie, tak ak by aj došlo k poškriabaniu laku vozidla (napr.
obtrením o vozidlo), tak takéto poškriabanie by bolo výrazne kratšie a ryha ním spôsobená by rozhodne
nemala viac ako X,X metra, a najmä, neboli by poškodené obidve strany vozidla v podstate rovnakýmspôsobom (neprerušované ryhy podobnej dĺžky a nachádzajúce sa v podobnej výške). Q., že ide o dve
ryhy na oboch stranách vozidla, že ide o ryhy dlhšie ako X,X metra, a že sa obidve ryhy nachádzajú
v porovnateľnej výške, tak všetky tieto skutočnosti svedčia o úmyselnom konaní, pretože neúmyselné

alebo náhodné konanie by neviedlo k takýmto rozsiahlejším a porovnateľným poškodeniam.

I. prečinu podľa § 10 ods. X K. zákona je daný tým, že obžalovaný sa pred skutkom už opakovane
dopustil trestnej činnosti, a napriek tejto skúsenosti sa opätovne dopustil trestného konania, a to
úmyselného konania, ktorým spôsobil škodu zjavne vyššiu oproti hranici XXX M., a to voči osobe,

ktorú poznal, a o ktorej z kontextu jeho výpovede (napr. „V danom prípade, v ktorom uvádza pán
J., že ma pozná z prípadu pytliactva, ako uvádza v záverečnej reči prokurátora, tak by som chcel
uviesť, že zavádza, nakoľko vtedy rovnako nebol som nijako predvedený, hľadali ma tieto osoby u
matky v obchode, rovnako obťažovali moju matku a k tomu prípadu by som chcel dodať..“) vedel, že
je príslušníkom policajného zboru. Z týchto dôvodovo súd dospel k záveru, že závažnosť činu nie je
nepatrná.

K niektorým námietkam obžalovaného súd uvádza nasledovné.

X. obžalovaný poukazoval na ním tvrdený nesprávny postup pri jeho zadržaní (kto a ako ho mal
kontaktovať, neskôr zadržať, eskortovať do C. a ďalšie), tak jednak tieto skutočnosti z vykonaného

dokazovania preukázané neboli, ale najmä, tieto skutočnosti nesúvisia s meritom veci (preto ani
preukazované byť nemuseli), nakoľko nemajú vecnú súvislosť so skutočnosťami rozhodujúcimi pre
rozhodnutievovecisamej.X.prejednávanejvecijerozhodovanieoskutku,ktorýjepredmetomobžaloby,
a nie preskúmavanie správnosti postupu policajtov, to je úlohou ich nadriadených prípadne prokurátora.
I. ide o námietky proti takým úkonom, ktoré sa rozhodnutia vo veci samej netýkali, resp. rozhodnutie

vo veci samej nie je založené na týchto úkonoch. Z týchto dôvodov súd odmietol vykonať aj návrhy
obžalovaného, a to výsluch policajtov v súvislosti s umiestnením do C. a videozáznam v zmysle návrhu
zo dňa XX.XX.XXXX, nakoľko tieto návrhy sa týkajú okolností nepodstatných pre rozhodnutie vo veci
samej.

K výroku o treste.

X. úvahe nad druhom a výmerou trestu súd vychádzal najmä z ustanovenia § 34 ods. X K. zákona, v
zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život. Q. má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Q. zároveň zohľadňoval zásady uvedené v § 33a K. zákona.

Q. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a

možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania
s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.

H. F. U. má v odpise registra trestov X záznamy, a to:

a) odsúdenie H. súdu X. z XX.XX.XXXX, sp. zn. XT/XXX/XXXX, trestný čin pytliactvo, podmienečný trest
odňatia slobody, osvedčenie sa, na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený,
b) odsúdenie H. súdu X. z XX.XX.XXXX, sp. zn. 1T/113/2014, trestný čin nebezpečné vyhrážanie, trest
povinnej práce, trest vykonaný, na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený,
c) odsúdenie Okresného súdu Piešťany z 18.12.2017, sp. zn. 16T/15/2017, trestný čin ublíženie

na zdraví, podmienečný trest odňatia slobody, osvedčenia sa, na páchateľa sa hľadí, akoby nebol
odsúdený.

H. F. má v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov X záznamov za obdobie od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX, a to priestupky na úseku dopravy.

X. prečine poškodzovanie cudzej veci podľa § X45 ods. X K. zákona je trestná sadzba trestu odňatia
slobody až 2 (dva) roky.Q. u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a ani žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Q. obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere X (sedem) mesiacov, teda trest v dolnej polovici

trestnej sadzby, ktorý považuje za primeraný, spravodlivý a naplňujúci účel trestu.

Q. zároveň dospel k záveru, že u obžalovaného sú dané okolnosti podľa § 49 ods. X písm. a) K. zákona,
a preto súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil obžalovanému
skúšobnú dobu v trvaní XX (dvadsaťštyri) mesiacov.

Q. pri úvahe nad druhom a výmerou trestu zohľadnil trestnú a priestupkovú minulosť obžalovaného.
Aj keď sa pri predchádzajúcich odsúdeniach na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený, čo je
dôvodom, prečo súd nekonštatoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) K. zákona (bol už za
trestný čin odsúdený), tak tieto odsúdenia je možné zohľadniť na účely rozhodovania o treste, pretože
z nich možno zistiť, či obžalovaný má alebo nemá sklony k protiprávnemu konaniu. Q., že obžalovaný

bol už v minulosti tri krát odsúdený, z toho dva krát za násilnú trestnú činnosť, pričom tieto odsúdenia
sú za dlhšie časové obdobie od roku XXXX do roku XXXX, v spojení s X záznamami za priestupky
za obdobie necelých X rokov (čo súd posúdil ako vyššiu intenzitu priestupkového konania) odôvodňuje
záver, že obžalovaný má sklony k páchaniu protiprávneho konania, a u obžalovaného nejde len o
ojedinelévybočeniezinakriadnehoživota.Q.ďalejvneprospechobžalovanéhozohľadniljehonekritický

postoj k trestnej činnosti, čo svedčí o neprijatí zodpovednosti za svoje konanie, a tiež jeho postoj k
vzniknutej škode a poškodenému, v zmysle ktorého obžalovaný odmietal akúkoľvek náhradu škody. K.
skutočnosti viedli súd k záveru, že účel trestu zabezpečí len trest odňatia slobody, pretože alternatívny
trest by bol neprimerane mierny a neviedol by k náprave obžalovaného. X. súd obžalovanému ukladal
trest odňatia slobody, a to vo výmere X mesiacov. D. o výmeru o X mesiac dlhšiu oproti predchádzajúcej

výmere v trestnom rozkaze, ktorá je odôvodnená tým, že obžalovaný zotrval na svojom nekritickom
postoji aj počas ďalšieho priebehu konania. Na druhej strane dlhší časový odstup (najmenej X rokov) od
prechádzajúcich odsúdení, ako aj povaha trestnej činnosti, v zmysle ktorej nešlo o konanie proti životu
a zdraviu, ale „len“ o konanie proti majetku, ktoré sa týkalo skôr vizuálneho poškodenia veci a nie jej
funkčnosti, viedli súd k záveru, že výkon trestu odňatia slobody je možné podmienečne odložiť, nakoľko

tieto skutočnosti zakladajú dôvody pre takýto postup v zmysle § 49 ods. X písm. a) K. zákona.

Za účelom účinnejšieho naplnenia účelu trestu súd obžalovanému uložil aj povinnosť, aby v skúšobnej
dobe podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom poškodenému, ktorá má viesť
nielen k tomu, aby viedla obžalovaného k prijatiu zodpovednosti za svoje konanie a k náprave dôsledkov

svojho konania, ale aj k tomu, aby bolo naplnené právo poškodeného na náhradu škody; táto skutočnosť
potom môže byť predmetom skúmania v zmysle rozhodovania podľa § 50 ods. X K. zákona.

K výroku o ochrannom opatrení.

Q. v súlade s § 83 ods. X písm. g) K. zákona uložil zhabanie veci, a to X ks kovový klinec, pretože
to vyžaduje bezpečnosť ľudí a majetku, nakoľko ide o vec, ktorá môže ohroziť alebo poškodiť zdravie
ľudí a majetok. Q. k tejto veci súd neukladal trest prepadnutia veci, pretože s poukazom na § 60 ods. X
K. zákona súd nemal bez dôvodných pochybností za preukázané, že táto vec patrí obžalovanému. X.
zápisnice o vydaní veci zo dňa XX.XX.XXXX túto vec síce vydal obžalovaný, ale v rámci vyjadrenia k

tomutodôkazuvýslovneuviedol,žetenklinecniejejeho;skutočnosť,žeobžalovanýsvecoudisponoval,
ešte neznamená, že vec aj vlastnil.

K výroku o náhrade škody.

Q. obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške X.XXX,- €, pretože z
vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že práve obžalovaný spôsobil poškodenému
majetkovú škodu tým, že poškodil motorové vozidlo K. T., M.: X ktoré vlastní poškodený, pričom výšku
škody mal súd za preukázanú odborným vyjadrením od (K.) VV T. K., s.r.o., a zároveň výška škody
je aj súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku. Z výsluchu obžalovaného a z výsluchu

poškodeného mal súd zároveň za preukázané, že poškodený si nárok na náhradu škody riadne a včas
uplatnil, a že ku dňu rozhodovania súdu obžalovaný poškodenému škodu nenahradil, a to ani čiastočne,
ažepoškodenýsinároknanáhraduškodyvočiobžalovanémuvcivilnomkonaníneuplatnil,avecneriešil
ani vo vzťahu k poisťovni.Nazákladetýchtoskutočnostísúdnezistilprekážkuprerozhodnutieonárokunanáhraduškodyvzmysle
§ 287 ods. X Trestného poriadku v prospech poškodeného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,

ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za
zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,

manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech
jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.