Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 13, 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425010206
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4425010206.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky konajúci samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci obžalovaného

A. B., pre prečin usmrtenia podľa § 148 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, na základe obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 2Pv/434/23/4404 z 15.05.2025, na hlavnom
pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 13.08.2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale B. C. D., prechodne bytom C. D., D. E. XX

j e v i n n ý , ž e

ako vodič motorového vozidla značky Škoda Octavia, šedej metalízovej tmavej farby s evidenčným
číslom C., dňa 06.11.2023 v čase okolo 05.25 hodine, pri predchádzaní iného motorového vozidla
a autobusu v mierne pravotočivej zákrute, prešiel do protismeru a nestihol sa bezpečne zaradiť
na ceste číslo 1/75 v 61,8 kilometri na úseku medzi obcami F. C. G. H. I., v dôsledku čoho došlo
k čelnej zrážke s vozidlom značky Škoda Octavia, šedej metalízovej farby s evidenčným číslom C.
v ľavom jazdnom pruhu od obce I., ktorého vodičom bol J. J., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom
F. E. XXX, pričom následkom dopravnej nehody prišlo k usmrteniu spolujazdkyne D. K., narodenej

XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX, ktorej bezprostrednou príčinou smrti bol úrazovo-krvácavý šok
v dôsledku početných poranení viacerých orgánových systémov – polytraumy, priečne roztrhnutie steny
hrudnej srdcovnice/aorty, poškodený J. J. utrpel polytraumu (mnohonásobné poranenia) s rozvojom
hemodynamickej instability (nestabilitou dynamiky krvného obehu) a hyposaturáciou – mnohonásobné
poranenia, zlomeninu II-VII rebra vpravo a II-XI rebra vľavo, vpravo od III rebra s posunom úlomkov
o šírku rebra, vľavo – infrakcia II a III rebra, V a VI rebra a XI rebra so zakrvácaním dutiny hrudnej
obojstranne, trieštivú zlomeninu hrudnej kosti s hematómom za hrudnou kosťou, pomliaždenie v pravom
hornom pľúcnom laloku, kompresívnu zlomeninu tela jedenásteho hrudníkového stavca, zlomeninu

priečneho výbežku druhého driekového stavca vľavo, kompletnú zlomeninu prednej a zadnej steny
a strechy acetabula (kĺbová jamka bedrového kĺbu) vpravo, zlomeninu sedacej kosti vpravo, zlomeninu
dolného a horného ramienka lonovej kosti vpravo, špirálovú zlomeninu diafýzy píšťaly a ihlice vpravo
s posunom kostných úlomkov, tržné rany pravého kolena, drobné kožné odreniny na pravej a ľavej
hornej končatine, drobné ranky na ľavom predkolení, menšie laceračné zmeny na slezine, hemoragicko
– kontúzne zmeny v mezentériu vľavo, na následky ktorých dňa XX.XX.XXXX zomrel, čím porušil
povinnosťpodľa§9odsek1,§15odsek5písmenoa),písmenob),písmenoc),§16odsek1spoukazom

na § 137 odsek 1, odsek 2 písmeno j), písmeno l) zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení
neskorších predpisov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal na dvoch osobách preto, že hrubo porušil predpisy
o bezpečnosti dopravy,

č í m s p á c h a lprečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 (ďalej
len „Trestný zákon“).

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 149 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (za zistenia
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona a za nezistenia žiadnej

priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona) na trest odňatia slobody 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona a za podmienok podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona
sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej
dobe sa ukladá probačný dohľad.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 odsek 4 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá príkaz spočívajúci v povinnosti
vkaždomrokuplynutiaskúšobnejdobyzúčastniťsavzdelávaciehoprogramu,zameranéhonarozvíjanie
teoretických znalostí pravidiel cestnej premávky.

Podľa § 51 odsek 5 Trestného zákona je obžalovaný povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú
probačným a mediačným úradníkom.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá na dobu 7 (sedem) rokov.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodené fyzické a právnické osoby:
1. B. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom L. E. XX,
X. F. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom L. E. XX,

3. Sociálna poisťovňa Bratislava, Ul. 29. Augusta 8 a 10, IČO: 30807484,
4. Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., Bratislava – mestská časť Petržalka, Panónska cesta č. 2, IČO:
35937874,
5. Union zdravotná poisťovňa a.s., Bratislava, Karadžičova č. 10, IČO: 36284831,
s nárokom na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal pod sp.zn. 2Pv/434/23/4404 dňa 15.05.2025
obžalobu na obvineného A. B. pre hore uvedený skutok, právne posúdený ako prečin usmrtenia podľa
§ 149 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý je mu kladený za vinu podanou
obžalobou v tejto veci, súd mu preto položil otázky primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno
d), písmeno f), písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku a keďže obžalovaný na všetky tieto mu
položené otázky odpovedal kladne, súd po zistení stanoviska prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie
obžalovaného prijať, podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal

a podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie ohľadne žalovaných skutkov sa
nevykoná.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine, prijaté súdom aj s poukazom na ostatné dôkazy
zadovážené v prípravnom konaní, preukazujúce vinu obžalovaného okrem jeho samotného priznania,

súd dospel k záveru, že obžalovaný skutkom, ktorý mu kládol za vinu prokurátor podanou obžalobou,
naplnil všetky formálne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek
1, odsek 3 Trestného zákona z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej stránky,
keďže z nedbanlivosti (§ 16 písmeno a) Trestného zákona) zasiahol do záujmu, chráneného Trestným
zákonom, a to záujmu na ochrane života a zdravia ľudí tak, že inému z nedbanlivosti spôsobil smrť

a čin spáchal na dvoch osobách preto, že hrubo porušil predpisy o bezpečnosti dopravy. Súd nemalžiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním
obžalovaného a následkom jeho činu na jednej strane a jeho nedbanlivostným zavinením na strane
druhej. Obžalovaný naplnil zákonné znaky tohto prečinu aj po stránke materiálnej, pretože závažnosť

jehokonaniarozhodneniejenepatrná(§10odsek2Trestnéhozákona).Vkonkrétnomprípadejeurčená
predovšetkým spôsobom vykonania činu a okolnosťami jeho spáchania (predovšetkým z hľadiska
charakteru obžalovaným ako vodičom porušených dôležitých povinností a zisteného spôsobu jeho
jazdy), jeho následky (keď spôsobil smrť dvom účastníkom cestnej premávky) a mierou zavinenia
obžalovaného.

Súd skutok kvalifikoval podľa neskoršieho Trestného zákona účinného od 06.08.2024, pretože dospel
k záveru, že tento neskorší Trestný zákon je pre obžalovaného podľa § 2 odsek 1 Trestného zákona
priaznivejší, a to nie z hľadiska trestnej sadzby, ktorá je u žalovaného prečinu rovnaká tak podľa
Trestného zákona účinného do 06.08.2024, ako aj podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024, ale
z hľadiska všeobecných ustanovení Trestného zákona. Trestný zákon s účinnosťou od 06.08.2024 totiž
predovšetkým podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona umožňuje s probačným dohľadom odložiť výkon

aj trestu odňatia slobody, ktorý neprevyšuje 4 roky, čo je dolná hranica trestnej sadzby u žalovaného
prečinu a podľa ktorého ustanovenia súd v prejednávanej veci postupoval tak, ako bude nižšie uvedené.

Z tohto dôvodu súd obžalovaného uznal vinným tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

S poukazom na postup podľa § 257 odsek 7 a odsek 8 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní
vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste a výrokom o náhrade škody, a to oboznámením listinných
dôkazov.

Obžalovaný A. B. je rozvedený, otec dvoch maloletých detí. Aktuálne žije sám v nájomnom byte,

poskytnutom mu zamestnávateľom. Obžalovaný je riadne zamestnaný ako zdravotník vo M. C. D. a od
01.04.2025 pracuje tiež na vedľajší pracovný úväzok v Centre sociálnych služieb Sibírka v Bratislave.
Podľaobžalovanýmpredloženejsprávyjeod13.09.2024podrobovanýpsychoteraupetickejstarostlivosti
z dôvodu prežitia dopravnej nehody v prejednávanej veci. Obžalovaný dosiaľ nebol súdne trestaný,
v karte vodiča má evidovaný iba jeden priestupok na úseku cestnej dopravy (za neosvetlenie vozidla,

za ktorý mu bola uložená pokuta 16,- Eur), inak priestupkovo riešený doteraz nebol.

Súd pri ukladaní trestu postupoval podľa všeobecných zásad pre ukladanie sankcii, vyjadrených v ust.
§ 33a Trestného zákona, pričom tento v ust. § 33a odsek 3 Trestného zákona osobitne ustanovuje, že
tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť uložená sankcia,

ktorá ho postihuje citeľnejšie a páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na
osobnej slobode, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej
slobode páchateľa. Následne súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust. § 34
Trestnéhozákonaprihliadolnaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť jeho nápravy, jeho správanie po

spáchaní činu a ostatné zákonné kritériá, vrátane zohľadnenia práv a právom chránených záujmov osôb
poškodených trestným činom , ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona
(priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval) a súčasne aj podľa § 36 písmeno

j) Trestného zákona (doteraz viedol riadny život). Priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona
súd u obžalovaného nezistil žiadnu. Z uvedeného vyplýva, že u obžalovaného pri absencii priťažujúcej
okolnosti prevažovali okolnosti poľahčujúce, ich prevaha by však v prípade kvalifikácie skutku podľa
Trestného zákona účinného v čase jeho spáchania mala za následok iba zníženie hornej hranice
trestu odňatia slobody, na dolnú hranicu trestnej sadzby by vplyv nemala a súčasne by ustanovená

dolná hranica trestu odňatia slobody 4 roky rozdielne s právnou úpravou od 06.08.2024 neumožňovala
podmienečný odklad výkonu trestu. Z týchto dôvodov mal súd za to, že pre obžalovaného je nová právna
úprava priaznivejšia s tým, že táto v ust. § 33a odsek 3 Trestného zákona prioritu ukladania sankcii
nespojených s ujmou na osobnej slobode aj výslovne zakotvila.

Súd obžalovanému ukladal trest podľa § 149 odsek 3 Trestného zákona, ktorý ustanovuje sadzbu trestu
odňatia slobody 4 až 10 rokov, pričom pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere prihliadol na
pomer a mieru závažnosti u obžalovaného výlučne zistených poľahčujúcich okolností tak, ako je vyššie
uvedené.Súd obžalovanému uložil trest na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 4 roky, pričom mal
splnené podmienky pre podmienečný odklad výkonu tohto trestu s probačným dohľadom podľa § 51

odsek 1 Trestného zákona s poukazom na ust. § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona. Súd mal totiž
dôvodne za to, že vzhľadom na osobu obžalovaného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie,
v ktorom žije a pracuje a aj vzhľadom na okolnosti prípadu, na zabezpečenie ochrany spoločnosti
a nápravu obžalovaného priamy výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

V tejto súvislosti súd osobitne zdôrazňuje, že obžalovaný bol doposiaľ osobou absolútne bezúhonnou,
o ktorej nie sú k dispozícii žiadne negatívne informácie ani poznatky o porušovaní právneho poriadku
a preto je nepochybné, že skutok v prejednávanej veci je excesom nielen v doteraz obžalovaným
vedenom riadnom živote ako človeka, ale aj ako účastníka cestnej premávky a vodiča motorového
vozidla, keďže tento až na jeden prípad spáchania dopravného priestupku skutočne nízkej závažnosti
do momentu spáchania skutku v prejednávanej veci absolútne dodržiaval aj pravidlá cestnej premávky.

Obžalovaný riadne pracuje, dokonca aktuálne vykonáva aj pracovnú činnosť vo vedľajšom pracovnom
pomere, pričom je otcom dvoch maloletých, výživou na neho odkázaných detí. Obžalovaný pritom sám
k spáchaniu skutku pristupuje výrazne kriticky s tým, že jeho spáchanie má a bude mať pre neho
do konca života negatívne následky, keďže týmto skutkom spôsobil smrť nielen vodičovi protiidúceho
vozidla, ale aj svojej spolujazdkyni – vlastnej matke, ktorej smrť spôsobila rozvrat v jeho osobnom

a rodinnom živote. Pokiaľ súd z hľadiska splnenia podmienok podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona posudzoval povinne aj okolnosti prípadu, nevyhnutne zohľadňoval fakt, že obžalovaný svojim
konaním, ktorým hrubo porušil predpisy o bezpečnosti dopravy, spôsobil smrť až dvoch osôb (čo práve
odôvodňuje predmetnú právnu kvalifikáciu jeho skutku s uvedenou dolnou hranicou trestnej sadzby), na
druhej strane súd prihliadal na skutočnosť, že obžalovaným spáchaný trestný čin s uvedeným závažným

následkom, je trestným činom nedbanlivostným, kde absentuje akákoľvek pohnútka trestný čin spáchať.
Ako už súd uviedol vyššie, z doterajšieho správania sa obžalovaného ako účastníka cestnej premávky
nemožno vyvodiť, že by uvedené jeho nedbanlivostné konanie s nenapraviteľným následkom na živote
dvoch ľudí bolo vyvrcholením jeho predchádzajúceho porušovania pravidiel cestnej premávky, keďže
z vykonaného dokazovania opačne vyplýva, že tento bol aj dosiaľ takmer absolútne disciplinovaným

vodičom.

Súd preto dospel k záveru, že priamy výkon trestu odňatia slobody nie je potrebný ani z hľadiska
nápravy obžalovaného ako páchateľa nedbanlivostného trestného činu, predstavujúceho u neho
vybočenie z medzí dodržiavania právneho poriadku a pravidiel cestnej premávky, ale ani z hľadiska

potreby ochrany spoločnosti. Podľa názoru súdu potrebnú ochranu spoločnosti a aj morálne
odsúdenie obžalovaného je spôsobilá zabezpečiť hrozba výkonu trestu odňatia slobody v podobe
jeho podmienečného odkladu s probačným dohľadom za určenia skúšobnej doby v dlhšej výmere
– 4 roky. Súd súčasne obžalovanému ako osobitnú podmienku jeho probačného dohľadu uložil
príkaz (hoci výslovne neuvedený v demonštratívnom výpočte možných povinností podľa § 51 odsek

4 Trestného zákona), spočívajúci v povinnosti v každom jednom roku plynutia skúšobnej doby sa
podrobiť vzdelávaciemu programu, zameraného na rozvíjanie teoretických znalostí pravidiel cestnej
premávky (tzv. školenia vodičov), ktorá povinnosť podľa názoru súdu napomôže eliminácii akéhokoľvek
možného obdobného zlyhania obžalovaného ako účastníka cestnej premávky v budúcnosti a podporí
ho v dodržiavaní jej pravidiel.

V súlade s účelom trestu, spočívajúci v zabezpečení ochrany spoločnosti a v zabránení obžalovanému
v páchaní obdobnej trestnej činnosti v budúcnosti, súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá, keďže sa trestnej činnosti v prejednávanej veci dopustil v súvislosti s touto činnosťou.
Súd stanovil výmeru tohto druhu trestu na 7 rokov, ktorá výmera trestu podľa názoru súdu je spôsobilá

zabezpečiť vyššie uvedený účel trestu u obžalovaného z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie,
ale reflektuje aj charakter obžalovaným porušených dôležitých povinností na úseku bezpečnosti cestnej
premávky a aj ním spôsobený následok.

Podľa názoru súdu tak vyššie uvedená kombinácia obžalovanému uložených trestov je spôsobilá naplniť

účel trestu podľa § 34 Trestného zákona, nie je v rozpore ani s oprávnenými záujmami osôb, ktoré
boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu (keďže vytvorí podmienky pre prípadné znášanie
následkov spáchaného trestného činu obžalovaným aj v ich majetkovom vyjadrení – náhrade škody
a nemajetkovej ujmy) a súčasne plne zodpovedá koncepcii trestania a ukladania sankcii, zvýraznenejnovelou Trestného zákona účinnou od 06.08.2024 v ust. § 33a odsek 3 a tak bude zabezpečený čo
najmenší vplyv na maloleté deti obžalovaného tak, ako ukladá § 34 odsek 3 Trestného zákona.

V prejednávanej veci do skončenia vyšetrovania uplatnili nárok na náhradu škody viaceré fyzické
a právnické osoby.

Pokiaľ ide o poškodeného J. J. – pozostalého syna po nebohom poškodenom J. J., tento vo svojom
výsluchu v prípravnom konaní dňa 16.10.2024 síce uviedol, že žiada náhradu škody za smrť svojho

otca, pretože ako pozostalý utrpel ujmu, avšak ani v tomto výsluchu ako ani neskôr do záverečného
preštudovania spisu tento svoj nárok nevyčíslil uvedením konkrétnej čiastky ako ani odkazom na určenie
výšky svojho nároku. Z tohto dôvodu o takto uplatnenom nároku na náhradu škody poškodeného J. J.
súd vôbec nemohol rozhodovať, a to ani odkazom poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný
proces.

V prípravnom konaní uplatnili ako poškodení nárok na náhradu škody pozostalí po nebohej poškodenej
Zore Hajnalovej – pozostalý syn B. B. a pozostalá nevesta F. B., a to spoločným písomným podaním
v celkovej výške 55.830,- Eur s tým, že táto suma pozostáva z nákladov na pohreb vo výške 830,- Eur
podľapriloženejfaktúry,nemajetkovejujmypozostaléhosynaB.B.vovýške30.000,-Euranemajetkovej
ujmy pozostalej nevesty F. B. v sume 25.000,- Eur. Poškodení súčasne s takto uplatneným nárokom

na náhradu škody uviedli, že pohrebné náklady boli uplatnené aj voči poisťovni Genertel poisťovňa a.s.
v rámci povinného zmluvného poistenia vozidla vinníka dopravnej nehody, ktorá odmietla tieto náklady
plniť do doby právoplatného skončenia trestného stíhania a preto v trestnom konaní svoj nárok na
náhradu škody, vrátane nemajetkovej ujmy, podávajú z opatrnosti.
Vo vzťahu k týmito poškodenými uplatneným nárokom na náhradu škody by bolo potrebné vykonať

ďalšie dokazovanie (a to nielen na účel záveru o dôvodnosti a výške uplatňovanej nemajetkovej ujmy
obomi poškodenými, ale aj vo vzťahu k uplatňovaným pohrebným nákladom, ktorých vynaloženie sa
môže zohľadňovať aj v dedičskom konaní po nebohej poškodenej, ktorej synmi sú poškodený B. B. aj
obžalovaný), ktoré dokazovanie ale presahuje potreby tohto trestného konania a by ho neprimerane
predĺžilo. Súd preto podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodených B. B. a F. B. s uplatnenými

nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces, v ktorom v súvislosti s náhradou škody ako pasívne
legitimované prichádzajú do úvahy viaceré subjekty.

Do skončenia vyšetrovania uplatnili nárok na náhradu škody jednak Sociálna poisťovňa vo výške 135,90
EurvsúvislostisvyplatenýminemocenskýmidávkaminebohémupoškodenémuJ.J.,jednakVšeobecná

zdravotná poisťovňa a.s. vo výške 40.923,30 Eur v súvislosti s nákladmi, vynaloženými na poskytnutie
zdravotnej starostlivosti ich poistencovi J. J. a tiež aj Union zdravotná poisťovňa a.s. vo výške 66,70
Eur v súvislosti s nákladmi, vynaloženými na poskytnutie zdravotnej starostlivosti ich poistenkyni D. K..
Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný sa skutku v prejednávanej veci dopustil ako vodič dopravného
prostriedku, ktorého prevádzka je zo zákona povinne zmluvne poistená pre prípad spôsobenia škody

a teda tak, ako je vyššie uvedené, v súvislosti s touto prevádzkou spôsobnou škodou prichádzajú
preto do úvahy ako pasívne legitimované viaceré subjekty, súd aj tieto poškodené právnické osoby
s uplatnenými nárokmi na náhradu škody podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkázal na civilný
proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje,
a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného
poriadku).