Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. máj 2024

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/61/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6721010477
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphy
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2024:6721010477.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphy, v trestnej veci obžalovanej 1/ A. B.,
nar. XX.XX.XXXX a obžalovanej 2/ A. B. C., D.: XX XXX XXX, pre pokračovací zločin neodvedenia dane
a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 31.05.2024 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX E. F., trvale bytom F.,

G. H. XXXX/XX,

j e v i n n á, ž e

1/
I. F. J. A. C. A. A. J. K. A. B. C., so sídlom G. H. XX, F., IČO: XX XXX XXX, podnikajúca ako obchodná

spoločnosť registrovaná na L. M. N. N., pobočka Zvolen, ako mesačný platca DPH od 01. 03. 2016,
v rozpore s § 78 zákona č. 222/2004 o DPH v znení neskorších predpisov:

- dňa 19.06.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2019, v ktorom vykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 001,62 € s lehotou splatnosti dňa 25.06.2019, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 1 453,79 €,

- dňa 18.07.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie jún 2019, v ktorom vykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 737,81 € s lehotou splatnosti dňa 25.07.2019, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 737,81 €,
- dňa 20.08.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie júl 2019, v ktorom vykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 963,94 € s lehotou splatnosti dňa 26.08.2019, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 1 963,94 €,
- dňa 20.09.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie august 2019, v ktorom

vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 740,81 € s lehotou splatnosti dňa 25.09.2019, z ktorej
neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 2 740,81 €,
- dňa 21.10.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie september 2019, v ktorom
vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 915,82 € s lehotou splatnosti 25.10.2019, z ktorej
neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 1 918,82 €,
- dňa 19.11.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie október 2019, v ktorom

vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 520,91 € s lehotou splatnosti dňa 25.11.2019, z ktorej
neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 1 520,91 €,
- dňa 16.12.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie november 2019, v ktorom
vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 615,56 € s lehotou splatnosti dňa 27.12.2019, z ktorej
neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 1 435,19 €,
- dňa 24.01.2020 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie december 2019, v ktorom
vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 544,49 € s lehotou splatnosti dňa 27.01.2020, z ktorej

neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 2 544,49 €,- dňa 20.02.2020 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie január 2020, v ktorom vykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 163,45 € s lehotou splatnosti dňa 25.02.2020, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 2 163,45 €,

- dňa 17.03.2020 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie február 2020, v ktorom
vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 759,30 € s lehotou splatnosti dňa 25.03.2020, z ktorej
neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 2 759,30 €,
- dňa 17.04.2020 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie marec 2020, v ktorom vykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 744,23 € s lehotou splatnosti dňa 27.04.2020, z ktorej neodviedla

daň z pridanej hodnoty vo výške 1 744,23 €,
- dňa 19.05.2020 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2020 v ktorom vykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 343,60 € s lehotou splatnosti dňa 25.05.2020, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 1 343,60 €,

teda celkovo za uvedené obdobie neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 22 323,34 €, čím

neodvedením dane spôsobila skrátenie príjmov Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v zastúpení L.
M. N. N. o sumu vo výške 22 323,34 €,

t e d a

v bode 1/
vo väčšom rozsahu zadržala a neodviedla určenému príjemcovi splatnú daň v úmysle zadovážiť sebe
alebo inému neoprávnený prospech a spáchala taký čin závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas,

č í m s p á c h a l a

v bode 1/

pokračovacízločinneodvedeniadaneapoistnéhopodľa§277ods.1,ods.2písm.a),písm.b)Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 277 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona, § 36
písm. j), písm. k) Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona, § 46 Trestného
zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd výkon trestu podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona, súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch ) rokov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Trestného zákona, súd obžalovanej 1/ u k l a d á aj trest zákazu
činnosti výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu vo výmere 72 (sedemdesiatdva) mesiacov.

Obžalovaná 2/ právnická osoba: A. B. C., so sídlom
G. H. XX, F.,
IČO: XX XXX XXX,
v zastúpení: A. B., štatutárny zástupca

1/ako obchodná spoločnosť registrovaná na L. M. N. N., pobočka Zvolen a obžalovaná 1/ A. B. I. F. J. A.
C. A. A. J. K. A. B. C., so sídlom G. H. XX, F., IČO: XX XXX XXX, ako mesačný platca DPH od 01. 03.
2016, v rozpore s § 78 zákona č. 222/2004 o DPH v znení neskorších predpisov:

- dňa 19.06.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2019, v ktorom vykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 001,62 € s lehotou splatnosti dňa 25.06.2019, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 1 453,79 €,
- dňa 18.07.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie jún 2019 v ktorom vykázala

vlastnú daňovú povinnosť vo výške 737,81 € s lehotou splatnosti dňa 25.07.2019, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 737,81 €,
- dňa 20.08.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie júl 2019 v ktorom vykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 963,94 € s lehotou splatnosti dňa 26.08.2019, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 1 963,94 €,
- dňa 20.09.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie august 2019, v ktorom

vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 740,81 € s lehotou splatnosti dňa 25.09.2019, z ktorej
neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 2 740,81 €,
- dňa 21.10.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie september 2019, v ktorom
vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 915,82 € s lehotou splatnosti 25.10.2019, z ktorej
neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 1 918,82 €,

-dňa19.11.2019podaladaňovépriznaniekDPHzazdaňovacieobdobieoktóber2019vktoromvykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 520,91 € s lehotou splatnosti dňa 25.11.2019, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 1 520,91 €
- dňa 16.12.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie november 2019 v ktorom
vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 615,56 € s lehotou splatnosti dňa 27.12.2019, z ktorej

neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 1 435,19 €,
- dňa 24.01.2020 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie december 2019, v ktorom
vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 544,49 € s lehotou splatnosti dňa 27.01.2020, z ktorej
neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 2 544,49 €,
- dňa 20.02.2020 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie január 2020, v ktorom vykázala

vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 163,45 € s lehotou splatnosti dňa 25.02.2020, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 2 163,45 €,
- dňa 17.03.2020 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie február 2020, v ktorom
vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 759,30 € s lehotou splatnosti dňa 25.03.2020, z ktorej
neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 2 759,30 €,

- dňa 17.04.2020 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie marec 2020, v ktorom vykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 744,23 € s lehotou splatnosti dňa 27.04.2020, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 1 744,23 €,
- dňa 19.05.2020 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2020, v ktorom vykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 343,60 € s lehotou splatnosti dňa 25.05.2020, z ktorej neodviedla

daň z pridanej hodnoty vo výške 1 343,60 €,

teda celkovo za uvedené obdobie neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 22 323,34 €, čím
neodvedením dane spôsobila skrátenie príjmov O. P. C. P. v zastúpení L. M. N. N. o sumu vo výške
22 323,34 €,

t e d a

v bode 1/

vo väčšom rozsahu zadržala a neodviedla určenému príjemcovi splatnú daň v úmysle zadovážiť sebe
alebo inému neoprávnený prospech a spáchala taký čin závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas,

č í m s p á c h a l a

v bode 1/
pokračovacízločinneodvedeniadaneapoistnéhopodľa§277ods.1,ods.2písm.a),písm.b)Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 277 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona, § 36
písm. j), písm. k) Trestného zákona, § 15 Zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických
osôb, na peňažný trest vo výške 1 500,- (jedentisícpäťsto) Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal pod č. 2 Pv 208/20/6611-27 dňa 10.08.2021 na Okresný
súd Zvolen obžalobu na obvinenú 1/ A. B. a obvinenú 2/ A. B. C., pre pokračovací zločin neodvedenia
dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm.
b) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
1/obv.1/A.B.akozodpovednáosobapodnikateľskéhosubjektupodnikajúcehopodobchodnýmmenom

A. B., C., so sídlom G. H. XX, F., IČO: XX XXX XXX a obv. 2/ spol. A. B. C. so sídlom G. H. XX, F., IČO:
XX XXX XXX ako zodpovedná osoba podnikajúca ako obchodná spoločnosť registrovaná na L. M. N.
N., pobočka Zvolen ako mesačný platca DPH od 01.03.2016, v rozpore s § 78 zákona č. 222/2004 o
DPH v znení neskorších predpisov:
- dňa 19.06.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2019, v ktorom vykázala

vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 001,62 € s lehotou splatnosti dňa 25.06.2019, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 1 453,79 €,
- dňa 18.07.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie jún 2019 v ktorom vykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 737,81 € s lehotou splatnosti dňa 25.07.2019, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 737,81 €,

- dňa 20.08.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie júl 2019 v ktorom vykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 963,94 € s lehotou splatnosti dňa 26.08.2019, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 1 963,94 €,
-dňa20.09.2019podaladaňovépriznaniekDPHzazdaňovacieobdobieaugust2019,vktoromvykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 740,81 € s lehotou splatnosti dňa 25.09.2019, z ktorej neodviedla

daň z pridanej hodnoty vo výške 2 740,81 €,
- dňa 21.10.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie september 2019, v ktorom
vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 915,82 € s lehotou splatnosti 25.10.2019, z ktorej
neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 1 918,82 €,
-dňa19.11.2019podaladaňovépriznaniekDPHzazdaňovacieobdobieoktóber2019vktoromvykázala

vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 520,91 € s lehotou splatnosti dňa 25.11.2019, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 1 520,91 €
- dňa 16.12.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie november 2019 v ktorom
vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 615,56 € s lehotou splatnosti dňa 27.12.2019, z ktorej
neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 1435,19 €,

- dňa 24.01.2020 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie december 2019, v ktorom
vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 544,49 € s lehotou splatnosti dňa 27.01.2020, z ktorej
neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 2544,49 €,
- dňa 20.02.2020 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie január 2020, v ktorom vykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 163,45 € s lehotou splatnosti dňa 25.02.2020, z ktorej neodviedla

daň z pridanej hodnoty vo výške 2 163,45 €,
- dňa 17.03.2020 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie február 2020, v ktorom
vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 759,30 € s lehotou splatnosti dňa 25.03.2020, z ktorej
neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 2 759,30 €,
- dňa 17.04.2020 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie marec 2020 v ktorom vykázala

vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 744,23 € s lehotou splatnosti dňa 27.04.2020, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 1 744,23 €,
- dňa 19.05.2020 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2020 v ktorom vykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 343,60 € s lehotou splatnosti dňa 25.05.2020, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 1 343,60 €,teda celkovo za uvedené obdobia neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 22 323,34 €, čím
neodvedením dane spôsobila skrátenie príjmov O. P. C. P. v zastúpení L. M. N. N. o sumu vo výške
22 323,34 €;

2/obv.1/A.B.akozodpovednáosobapodnikateľskéhosubjektupodnikajúcehopodobchodnýmmenom
A. B., C., so sídlom G. H. XX, F., IČO: XX XXX XXX a obv. 2/ spol. A. B. C. so sídlom G. H. XX, F.,
D.: XX XXX XXX ako zodpovedná osoba podnikajúca ako obchodná spoločnosť, v úmysle zadovážiť si
neoprávnený finančný prospech ako zamestnávateľ, ktorý bol povinný podľa predložených mzdových

listov odvádzať L. M. N. N., pobočka F. daň zo závislej činnosti za svojich zamestnancov:
- za mesiac jún 2019 zrazila a neodviedla z vymeriavacieho základu miezd svojich zamestnancov
preddavky na daň výške 71,15 €, z ktorej neodviedla daň zo závislej činnosti vo výške 71,15 €,
- za mesiac júl 2019 zrazila a neodviedla z vymeriavacieho základu miezd svojich zamestnancov
preddavky na daň vo výške 79,60 €, z ktorej neodviedla daň zo závislej činnosti vo výške 79,60 €,
- za mesiac august 2019 zrazila a neodviedla z vymeriavacieho základu miezd svojich zamestnancov

preddavky na daň vo výške 69,63 €, z ktorej neodviedla daň zo závislej činnosti vo výške 69,63 €,
-zamesiacseptember2019zrazilaaneodviedlazvymeriavaciehozákladumiezdsvojichzamestnancov
preddavky na daň vo výške 80,56 €, z ktorej neodviedla daň zo závislej činnosti vo výške 80,56 €,
- za mesiac november 2019 zrazila a neodviedla z vymeriavacieho základu miezd svojich zamestnancov
preddavky na daň vo výške 69,63 €, z ktorej neodviedla daň zo závislej činnosti vo výške 69,63 €,

- za mesiac január 2020 zrazila a neodviedla z vymeriavacieho základu miezd svojich zamestnancov
preddavky na daň vo výške 95,97 €, z ktorej neodviedla daň zo závislej činnosti vo výške 95,97 €,
- za mesiac február 2020 zrazila a neodviedla z vymeriavacieho základu miezd svojich zamestnancov
preddavky na daň vo výške 67,51 €, z ktorej neodviedla daň zo závislej činnosti vo výške vo výške
67,51 €,

- za mesiac marec 2020 zrazila a neodviedla z vymeriavacieho základu miezd svojich zamestnancov
preddavky na daň vo výške 57,91 €, z ktorej neodviedla daň zo závislej činnosti vo výške 57,91 €,
- za mesiac apríl 2020 zrazila a neodviedla z vymeriavacieho základu miezd svojich zamestnancov
preddavky na daň vo výške 58,63 €, z ktorej neodviedla daň zo závislej činnosti vo výške 58,63 €,
teda v rozpore s § 49 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov celkovo

za uvedené obdobia neodviedla daň zo závislej činnosti vo výške 650,59 €, čím neodvedením dane
spôsobila skrátenie príjmov Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v zastúpení L. M. N. N. o sumu vo
výške 650,59 €.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej 1/ A. B., výsluchom

poškodeného Q. A. L. (splnomocnený zástupca za L. M. N. N.), tiež výsluchom svedkyne D. L. N.,
svedkyne D. Q. G., svedkyne D. C. R., svedkyne A. I. R., svedkyne F. B. a aj výsluchom svedka Q. N..
Okrem toho súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa so Zápisnicou o výsluchu obžalovanej 1/ A.
B. z prípravného konania /č.l. 208 - 213/ a so Zápisnicou o výsluchu svedkyne D. L. N. /č.l. 8-19/.

Podľa § 269 a § 253 ods. 2 Tr. poriadku sa súd oboznámil s nasledujúcimi listinnými dôkazmi: Podklady
z daňového úradu vrátane daňových priznaní /č.l. 35-132/, Správy banky /č.l. 138-165/, Správy C. A. /č.l.
166-167 a č.l. 224/, Správy F. A. L. /č.l. 168 a č.l. 228 a 229/, Správy E. F. A. /č.l. 170-172 a č.l. 225-227/,
C. F. A. R. /č.l. 173 a č.l. 223/, Správa Okresného súdu Zvolen /č.l. 174/, Správa J. M. F., katastrálny
odbor /č.l. 175/, Správa J. M. F., odbor živnostenského podnikania /č.l. 176/, Výpis zo živnostenského

registra /č.l. 177-179/, Správa ODI /č.l. 180-181/, Správa Geodetického a kartografického ústavu /
č.l. 183-184/, Výpis z obchodného registra /č.l. 292-293/, Poskytnutie súčinnosti daňového úradu
s potvrdeniami o platbách /č.l. 294-303/, Register trestov /č.l. 5, č.l. 11 a č.l. 17 z prílohovej obálky/,
Priestupky /č.l. 6, č.l. 12 a č.l. 18 z prílohovej obálky/, Zápisnica o hlavnom pojednávaní v konaní
2T/145/2021 /č.l. 421/, Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/145/2021 /č.l. 439/, Úradný

záznam /č.l. 443 p.v./, Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2To/22/2023 /č.l. 471/.
Okrem toho súd oboznámil aj spis Špecializovaného trestného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/13/2017
a z neho najmä:
- Zápisnica obvineného Q. B. zo dňa 10.8.2016 /č.l. 918-924; strana 11/,
- Zápisnica obvineného Q. B. zo dňa 13.10.2016 /č.l. 925-951; strana 16/,

- Zápisnica obvineného Q. B. zo dňa 24.01.2017 /č.l. 960-96; strana 8/,
- Zápisnica svedkyne A. B. zo dňa 06.06.2016 /č.l. 1114-1117; strana 3/,
- Zápisnica svedkyne A. B., zo dňa 04.08.2016, /č.l. 1122-1132; strana 7/,
- Zápisnica svedkyne A. B. zo dňa 11.08.2016 /č.l. 1150-1162; strana 7/,- Zápisnica svedkyne A. B. zo dňa 11.10.2016 /č.l. 1163-1179; strana 13/,
- Zápisnica svedkyne Q. B. zo dňa 12.07.2016 /č.l. 1196-1205; strana 8/,
- Zápisnica svedkyne Q. B. zo dňa 11.10.2016 /č.l. 1233-1249; strana 16/.

Podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku súd na hlavnom pojednávaní oboznámil tiež Znalecký posudok č. 4/2021
vypracovaný D. K. R. /č.l. 233-282/ a k predmetnému znaleckému posudku znalkyňu aj vypočul.

Obžalovaná 1/ na hlavnom pojednávaní využila svoje právo nevypovedať. Z uvedeného dôvodu

súd na návrh prokurátora prečítal obsah Zápisnice o výsluchu obvinenej A. B. zo dňa 08.07.2021 /č.l.
208 - 213/. Z predmetnej výpovede vyplýva, že obžalovaná 1/ je jedinou spoločníčkou a konateľkou
spoločnosti A. B., C., a to konkrétne od 19.06.2015. Predmetom činnosti tejto spoločnosti je najmä
prevádzkovanie pohrebnej služby. Obžalovaná 1/ mala vedomosť o nedoplatkoch spoločnosti A. B., C.
E. L. M., a to za obdobie máj 2019 až apríl 2020 v celkovej výške 22.323,34 Eur. Tiež si bola vedomá,
že neodviedla preddavky na daň za svojich zamestnancov za obdobie jún, júl, august, september,

november 2019 a január až apríl 2020, v celkovej výške 650,59 Eur. Tieto nedoplatky vznikli z dôvodu,
že v roku 2019 uhrádzala staré nedoplatky z rokov 2017, 2018 a 2019. Obžalovaná 1/ poznamenala,
že vyššie uvedené nedoplatky na DPH čiastočne uhradila, a to za mesiac máj 2019 až január 2020, v
celkovej výške 16.476,21 Eur. Táto situácia vznikla následkom toho, že firmu prebrala po otcovi Q. B.,
ktorý napriek tomu, že už nebol majiteľom firmy, nakladal s jej finančnými prostriedkami. Otec si bral

peniaze sám priamo z pokladne a bez jej súhlasu. Konkrétne si bral 100,- Eur za každý pohreb a 50
Eur za kríže, ktoré maľoval. Mala vedomosť aj o tom, že prostredníctvom týchto peňazí splácal dlhy
svojej manželky D. B..

PoškodenýQ.A.L.,splnomocnenýzástupcazaL.M.N.N.,uviedol,žepokiaľideodlhnadanizozávislej

činnosti v zmysle podanej obžaloby, tento bol zo strany obžalovanej 1/ uhradený v plnom rozsahu, teda
vo výške 650,59 Eur. V súčasnosti L. M. N. N. na dani zo závislej činnosti neeviduje u obžalovanej
2/ žiadne nedoplatky. Vo vzťahu k DPH poznamenal, že všetky nedoplatky na dani v zmysle podanej
obžalobyboliuhradené,svýnimkoumesiacafebruár2020,kdejeevidovanýnedoplatokvovýške960,08
Eur, ďalej s výnimkou mesiaca marec 2020, kde je evidovaný nedoplatok vo výške 1.744,23 Eur a aj

s výnimkou mesiaca apríl 2020, kde daňový úrad eviduje nedoplatok vo výške 1.343,60 Eur. Pokiaľ ide
o celkový dlh obžalovanej 2/, teda aj za obdobie, ktoré nie je zahrnuté v podanej obžalobe, L. M. N. N. ku
dňu09.02.2022evidujecelkovýnedoplatoknadanivovýške35.449,08Eur,ztohoDPHje18.139,33Eur
(vlastná daňová povinnosť 14.363,93 Eur a úroky z omeškania 3.775,40 Eur) a daň z príjmu právnických
osôb 17.309,75 Eur. Svedok ďalej uviedol, že nedoplatok na dani zo závislej činnosti nebol predmetom

daňového exekučného konania, a to z dôvodu, že obžalovaná 2/ nevlastnila žiaden majetok. Od správcu
dane má informáciu, že celkové nedoplatky na dani sú predmetom evidencie dočasnej nevymožiteľnosti
v zmysle § 83 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov.

Svedkyňa D. L. N., zamestnankyňa L. M. N. N., vypovedala, že obžalovaná 2/ je mesačným platiteľom
DPH. Daňové priznania boli podávané pravidelne v súlade so zákonom. Všetky nedoplatky na dani
v zmysle podanej obžaloby boli uhradené, s výnimkou mesiaca marec 2020, kde je evidovaný dlh vo
výške 1.504,31 Eur a s výnimkou mesiaca apríl 2020, kde je evidovaný dlh vo výške 1.343,60 Eur. Za
mesiac február 2020 bol nedoplatok vo výške 960,08 Eur uhradený v celosti, a to dňa 24.03.2022 vo

výške 600,00 Eur a dňa 07.12.2022 vo výške 360,08 Eur. Všetky nedoplatky za obdobie od mája 2019
až do januára 2020 boli uhradené dobrovoľne daňovým subjektom a nedoplatok za február 2020 bol
uhradený aj v rámci exekučného konania. Aktuálny dlh obžalovanej 2/ na DPH je vo výške 20.033,73
Eur. Pokiaľ ide o daň zo závislej činnosti v zmysle podanej obžaloby, táto je v celosti uhradená. Daň zo
závislej činnosti za rok 2019 bola splatná dňa 30.04.2020, pričom táto daň bola zo strany obžalovanej

2/ uhradená dňa 02.03.2020, teda v lehote splatnosti. Daň zo závislej činnosti za rok 2020 bola splatná
dňa 30.04.2021 a rovnako bola zo strany obžalovanej 2/ uhradená v plnej výške v lehote splatnosti.

Svedkyňa D. Q. G. vypovedala, že pracuje na pozícii exekútorky L. M. N. N.. Na vymáhanie jej boli
postúpené aj daňové nedoplatky obžalovanej 2/. Na základe lustrácií bolo zistené, že obžalovaná 2/

nevlastní žiadny nehnuteľný majetok ani bankové účty, pričom jediná možnosť exekúcie bola odberom
hotovosti z pokladne, čo sa aj realizovalo. Takýmto spôsobom sa však nepodarilo uhradiť nedoplatky
v plnom rozsahu. Malo to ale pozitívny vplyv na obžalovanú 1/, ktorá sa dostavila na daňový úrad a sama
navrhla úhrady nedoplatkov na dani. Takýmto spôsobom došlo k úhrade dlhu na dani vo výške 3.840,-Eur. V zmysle podanej obžaloby eviduje daňový úrad v súčasnosti nedoplatok na DPH za marec 2020 vo
výške 1.504,31 Eur a za mesiac apríl 2020 vo výške 1.343,60 Eur. Čo sa týka dane zo závislej činnosti,
táto je za obdobie uvedené v obžalobe, uhradená v celom rozsahu.

Svedkyňa D. C. R. uviedla, že obžalované nepozná. Zaoberá sa vedením účtovníctva, avšak pre
obžalovanú 1/ a ani pre obžalovanú 2/ nikdy účtovné služby neposkytovala.

Svedkyňa A. I. R. uviedla, že obžalované 1/ a 2/ pozná, avšak len v rámci pracovného styku. Poskytuje

im účtovné služby už viac ako 20 rokov. Problémy v spoločnosti obžalovanej 2/ začali ešte v čase, keď
pohrebníctvo viedol otec obžalovanej 1/ Q. B.. On a jeho manželka D. B. brali z pokladne peniaze, čo
spôsobovalo problémy aj v účtovníctve. Q. B. následne prepísal pohrebníctvo na svoje dcéry A. a Q..
Peniaze z pokladne však mizli aj naďalej. Dlh na pokladni narastal, pričom evidovaný stav pokladne v
účtovníctve nezodpovedal reálnemu stavu, na čo obžalovanú 1/ niekoľkokrát upozorňovala. Obžalovaná
1/ z pokladne uhrádzala aj dlhy svojho otca, z ktorého dôvodu obžalovanej 1/ navrhla, aby s otcom

uzavrela zmluvu o pôžičke, na základe čoho by ona mohla preúčtovať peniaze z pokladne na účet
na pôžičky. To sa však nestalo, a teda peniaze stále zostali účtovne na pokladni, ale reálne tam
neboli. Keďže poznala problematiku neodvedenia a nezaplatenia dane, vedela, že pokiaľ znalkyňa
prezrie účtovníctvo obžalovanej 2/, tak bude konštatovať dostatok finančných prostriedkov na pokladni.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaná 1/ reálne nemala dostatok finančných prostriedkov v pokladni, nebola

schopná v žalovanom období rokov 2019 a 2020 riadne plniť svoju daňovú povinnosť. Pokiaľ by
peniaze reálne zostali v pokladni, obžalovaná 1/ by nemala problém uhrádzať svoje záväzky, vrátane
žalovanej dane. Svedkyňa chodila spolu s obžalovanou 1/ na daňový úrad, zdravotnú poisťovňu
a sociálnu poisťovňu, pričom sa snažili uvedenú situáciu riešiť prostredníctvom splátkových kalendárov.
Obžalovaná 1/ si nedovolila svojmu otcovi oponovať a zabrániť mu vo vyberaní peňazí z pokladne. Otec

obžalovanej 1/ bol veľký nervák a ona sa chcela vyhnúť konfliktu s ním. Na otázku, prečo obžalovaná 1/
uhrádzala záväzky svojho otca ešte z čias, keď podnikal ako SZČO, svedkyňa uviedla, že záväzky za
dodanie tovaru, ako napr. truhly, kvety a pod. uhrádzala z dôvodu, aby dodávatelia neprestali dodávať
tovar do jej spoločnosti. Záväzky voči daňovému úradu uhrádzala za svojho otca preto, že jej to poradila
priamo ona, a to z dôvodu udržania si korektných vzťahov. Hlavným problémom bolo, že obžalovaná

brala peniaze z pokladne a uhrádzala dlhy za iný subjekt, čo je neudržateľné.

Svedkyňa F. B. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovanú 1/ pozná. Aktuálne nie sú v žiadnom
vzťahu, ale pracovala pre jej otca, keď podnikal ako SZČO. Následne, keď firma prešla na obžalovanú
1/, pracovala aj v jej spoločnosti, a to od 01.07.2015 do 23.10.2015 a následne od apríla 2021 až do

29.01.2024. Vo firme vykonávala administratívne práce. Vedela o tom, že Q. B. bral peniaze z pokladne.
Takmer vždy zobral všetky peniaze a v pokladni nechal asi 100,00 Eur. Svedkyňa ďalej uviedla, že si
myslí, že obžalovaná 1/ nedala Q. B. súhlas, aby tieto peniaze vzal. Q. B. si tieto peniaze brával hneď
ako rodina pozostalých odišla, takže sa nedali prijať žiadne opatrenia na zamedzenie jeho prístupu
k pokladni. Takýmto spôsobom si mesačne bral z pokladne odhadom 3 až 4 tisíc Eur.

Svedok Q. N. uviedol, že s obžalovanou 1/ je v kamarátskom vzťahu. V čase skutku pracoval
vspoločnostiobžalovanej2/,pričomnajmäkomunikovalsozákazníkmiavybavovalpohreby.Potvrdil,že
Q.B.,napriektomu,žeužnebolmajiteľompohrebníctva,ovšetkomrozhodovalon.Keďklientizaplatiliza
poskytnuté služby, časť týchto peňazí si bral Q. B. alebo mu ich dala obžalovaná 1/, avšak nie svojvoľne.

Za každý pohreb mu obžalovaná 1/ dala asi 100,- Eur. Do mesiaca to mohlo byť spolu 2.000 až 2.500
Eur. Ďalej poznamenal, že Q. B. bol veľmi impulzívny a obžalovaná 1/ a aj jej sestra Q. sa ho báli.

Z Podkladov z daňového úradu vrátane daňových priznaní /č.l. 35-107/ vyplýva, že obžalovaná 2/
podávala daňové priznania k dani z príjmov právnickej osoby a daňové priznania k dani z pridanej

hodnoty v súlade so zákonom. Napriek tomu si však následne nesplnila svoju povinnosť zaplatiť splatnú
daň, čím jej vznikol na dani nedoplatok v zmysle podanej obžaloby.

Zo Správy banky /č.l. 138-165/ súd zistil, že obžalovaná 2/ mala od 23.06.2015 do 01.07.2017 vedený
účet v S., I.. Jediným disponentom na účte bola obžalovaná 1/. Na účte bola od 06.10.2016 až do

zrušenia vedená exekúcia v prospech L. M. N. N.. Okrem uvedeného účtu nemala obžalovaná 2/
založený žiaden iný účet v inej banke na území SR.Zo Správy C. A. /č.l. 166-167 a č.l. 224/ je zrejmé, že obžalovaná 2/ mala ku dňu 19.02.2021 splnené
odvody poistného do C. A..

Zo Správy zdravotnej poisťovne Dôvera /č.l. 168 a č.l. 228/ vyplýva, že poisťovňa neevidovala ku dňu
21.05.2020 a ani ku dňu 25.01.2021 voči obžalovanej 2/ pohľadávky z titulu nedoplatkov na poistnom.

Zo C. E. F. A. /č.l. 170-172 a č.l. 225-227/ súd zistil, že obžalovaná 2/ nemala ku dňu 21.05.2020 a ani
ku dňu 26.01.2021 evidovaný žiaden dlh na zdravotnom poistení.

Zo Správy zdravotnej poisťovne R. /č.l. 173 a č.l. 223/ je zrejmé, že obžalovaná 2/ mala ku dňu
29.05.2020 evidovaný dlh na poistnom vo výške 1,26 Eur, z toho za zamestnávateľa vo výške 0,90 Eur
a za zamestnancov vo výške 0,36 Eur. Povinnosť predkladania mesačných výkazov si obžalovaná 2/
nesplnila v júli 2019 a v septembri 2020. Za obdobie kedy si obžalovaná 2/ nesplnila vyššie uvedenú
povinnosť, zdravotná poisťovňa nevie vyčísliť nedoplatok na poistnom. Za obdobie 05/2019 do 04/2020

poisťovňa neeviduje u obžalovanej 2/ nedoplatok na poistnom.
Zo Správy J. C. F. /č.l. 174/ vyplýva, že ku dňu 01.07.2017 sa voči žalovanej 2/ neviedlo žiadne exekučné
konanie.

Zo Správy J. M. F., katastrálny odbor /č.l. 175/ súd zistil, že obžalovaná 2/ nie je evidovaná v katastri

nehnuteľností okresu F..

Zo Správy J. M. F., odbor živnostenského podnikania /č.l. 176 - 179/ je zrejmé, T. C. A. B. C. vzniklo ku
dňu 19.06.2015, pričom jediným konateľom spoločnosti je obžalovaná 1/.

Zo Správy J. L. D. F. /č.l. 180-181/ vyplýva, že obžalovaná 2/ je evidovaná ako držiteľ a vlastník
motorového vozidla zn. E. A., EČV: F. a tiež ako držiteľ motorového vozidla zn. U. V., EČV: F..
Zo Správy Geodetického a kartografického ústavu /č.l. 183-184/ súd zistil, že obžalovaná 2/ nie je v
katastri nehnuteľností evidovaná ako vlastník nehnuteľnosti.

Zo Správy Daňového úradu a z potvrdení o platbách dane zo závislej činnosti /č.l. 294-303/ je zrejmé,
že obžalovaná 2/ uhradila:
- dňa 02.03.2020 predpis vo výške 71,15 Eur za obdobie jún 2019;
- dňa 02.03.2020 predpis vo výške 79,60 Eur za obdobie júl 2019;
- dňa 03.02.2020 predpis vo výške 69,93 Eur za obdobie august 2019;

- dňa 03.02.2020 predpis vo výške 80,56 Eur za obdobie september 2019;
- dňa 30.01.2020 predpis vo výške 69,63 Eur za obdobie november 2019;
- dňa 02.03.2020 predpis vo výške 95,97 Eur za obdobie január 2020;
- dňa 30.03.2020 predpis vo výške 112,46 Eur za obdobie február 2020;
- dňa 30.04.2020 predpis vo výške 181,39 Eur za obdobie marec 2020;

- dňa 08.06.2020 predpis vo výške 182,11 Eur za obdobie apríl 2020.

Z Registra trestov / č.l. 20 z prílohovej obálky/ vyplýva, že obžalovaná 1/ má v registri 1 záznam.
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/145/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 2To/22/2023 zo dňa 10.01.2024 bola právoplatne uznaná za vinnú z prečinu

subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zákona, za čo jej bol uložený peňažný trest vo výške 800
Eur. Peňažný trest obžalovaná 1/ uhradila dňa 21.02.2024, z ktorého dôvodu sa na ňu hľadí, akoby
nebola odsúdená.

Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov /č.l. 21 z prílohovej obálky/ súd zistil, že

obžalovaná 1/ má evidovaný 1 záznam. Dňa 05.09.2022 sa dopustila priestupku proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo jej
bola uložená pokuta vo výške 10,00 Eur.

Zo Zápisníc o výsluchu obvineného Q. B. /spis ŠTS BB sp. zn. 4T/13/2017/ vyplýva, že Q. B. finančne

podporoval svoju manželku D. B., ktorej dával peniaze zo spoločnosti A. B., C.. Poznamenal však, že
peniaze si neberie sám, ale tieto mu dáva jeho dcéra A. B.. Po tom, čo prepísal pohrebníctvo na svoje
dcéry, nezasahoval do jeho chodu, len im radil, čo a ako majú robiť. Čo sa týka finančných prostriedkov
z pohrebov, tie zostávali dcéram. Poznamenal však, že niekedy mu dali peniaze za prácu, ktorú vykonal,nedávalimuvšakpeniazezakaždýpohreb.Vpriemeremalmesačnezpohrebovasi500,00Eur. Včase,
keď žil s D. B., nemal žiadne podlžnosti. Jeho manželka mala dlhy, o čom sa dozvedel tak, že mu dlžníci
prišli povedať, že im dlhuje peniaze. Uvedené peniaze si na 99 % požičiavala na hracie automaty.

ZoZápisnícovýsluchusvedkyneA.B./spisŠTSBBsp.zn.4T/13/2017/súdzistil,žeQ.B.naňuprepísal
pohrebníctvo dňa 01.07.2015, a to z dôvodu, že jeho manželka D. B. brala zo spoločnosti peniaze. Ďalej
uviedla, že situácia vo firme je dosť zlá. Ich otec Q. B. im berie všetky peniaze, ktoré dokážu vyrobiť
v rámci ich podnikania. Neostávajú im v podstate žiadne finančné prostriedky, začínajú byť dlžní ľuďom,

s ktorými spolupracujú. Najnovšie zistila, že D. B. si v mene ich pohrebníctva požičiava od ľudí finančné
prostriedky. O tomto všetkom informovala aj svojho otca. Od uvedenej doby sa otec správa ešte horšie,
berie im všetky peniaze z podnikania. V roku 2015 vyhodili D. B. z domu, pretože im začali chýbať
nemalé peniaze. Otec jej tvrdil, že D. mu ukradla 5.000 Eur, čomu nemala problém uveriť, pretože v tej
dobe mizli v priebehu niekoľkých mesiacov vysoké sumy.
Zo Zápisníc o výsluchu svedkyne Q. B. /spis ŠTS BB sp. zn. 4T/13/2017/ je zrejmé, že všetky peniaze,

ktoré so sestrou zarobia, čistý zisk okolo 2.500 až 3.000 Eur, im berie otec Q. B.. Poznamenala, že
otec tieto peniaze nemíňa na nákupy, ale dáva ich D. B.. Po zatknutí otca k nim prestali chodiť rodiny
vybavovať pohreby, takže boli vo finančnej tiesni. Keď sa im podnikanie opäť rozbehlo, začali splácať
staré dlhy. Sestra A. B. dávala otcovi peniaze, keď si vypýtal, vyplácala jeho podlžnosti a po niekoľkých
mesiacoch mu dávala 100 Eur za každý pohreb.

Zo Znaleckého posudku č. 4/2021 vypracovaného D. K. R. /č.l. 233-282/ vyplýva, že znalec z
poskytnutých dokladov zistil celkovú výšku nedoplatkov obžalovanej 2/ voči Daňovému úradu ku dňu
08.06.2020 vo výške 27.454,11 Eur. Nedoplatok na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie2017bolvcelkovejvýške5.132,77EuranedoplatoknaDPHzaobdobieod05/2019do04/2020

bol vo výške 22.323,34 Eur. Ďalej bolo zistené, že obžalovaná 1/ za svojich zamestnancov za sledované
obdobie od 05/2019 do 04/2020 čiastočne zrazila daň zo závislej činnosti a čiastočne ju aj odviedla v
prospech daňového úradu. Vypočítaná daň z príjmov zo závislej činnosti za celé sledované obdobie bola
vo výške 1.172,28 Eur, z tejto vypočítanej dane bola zrazená z vyplatených miezd daň vo výške 808,69
Eur a z tejto zrazenej dane bolo odvedené v prospech daňového úradu 158,10 Eur a neodvedených bolo

650,59 Eur. Znalec skúmaním zistil, že v pokladni obžalovanej 2/ bol dostatok finančných prostriedkov
v ktorýkoľvek deň sledovaného obdobia na to, aby boli mzdy vyplatené, z nich zrazená daň z príjmov zo
závislej činnosti a táto zrazená daň odvedená príslušnému daňovému úradu.
Nedoplatok na dani z pridanej hodnoty bol v celkovej výške 22.323,34 Eur a týkal sa zdaňovacieho
obdobia máj 2019 až apríl 2020. V priebehu roka 2020 bola uhradená DPH za zdaňovacie obdobie máj

2019 až január 2020 v celkovej sume 16.476,21 Eur. Neuhradená DPH za zdaňovacie obdobie február
2020 až apríl 2020 zostala vo výške 5.847,13 Eur. Obžalovaná 2/ mala dostatok finančných prostriedkov
na to, aby uhradila v termíne splatnosti všetky nedoplatky na daniach voči daňovému úradu.

Podľa § 277 ods. 1 Tr. zákona, kto v malom rozsahu zadrží a neodvedie určenému príjemcovi splatnú

daň,poistnénasociálnepoistenie,verejnézdravotnépoisteniealebopríspevoknastarobnédôchodkové
sporenie, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený
prospech, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.

Podľa § 277 ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona, odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ

potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) vo väčšom rozsahu.

Podľa § 138 písm. b/ Tr. zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného po

dlhší čas.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou
väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie
suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma

dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky
prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.Súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach tak, ako to
predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil tak, ako je

rozvedený vo výroku tohto rozsudku.

Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že vo vzťahu ku čiastkovým
útokom uvedeným v bode 2/ podanej obžaloby, ktoré sa týkajú neodvedenia dane zo závislej činnosti
za svojich zamestnancov, bola predmetná obžaloba podaná bezdôvodne. Z dôkazov vykonaných na

hlavnom pojednávaní totiž vyplynulo, že obžalovaná 1/ uvedenú daň za obdobie jún 2019 až apríl 2020
uhradila v lehote splatnosti, z ktorého dôvodu ani pri jednom z dielčích útokov uvedených v bode 2/
obžaloby nemožno hovoriť o naplnení skutkovej podstaty trestného činu neodvedenia dane a poistného
podľa § 277 ods. 1 Tr. zákona. Základným a podstatným znakom uvedenej skutkovej podstaty totiž
je, aby zadržaná a neodvedená daň bola splatná. Pokiaľ teda povinný subjekt daň, ktorá ešte nie je
splatná, nezaplatil, nedošlo z jeho strany k porušeniu žiadnej zákonom stanovenej povinnosti, ktoré by

bolo možné sankcionovať v podobe trestnoprávnych následkov.

V predmetnom prípade bola daň zo závislej činnosti za rok 2019 splatná dňa 30.04.2020 a táto daň
bola zo strany obžalovanej 1/ uhradená najneskôr dňa 02.03.2020, teda v lehote splatnosti. Rovnaké
konštatovanie platí aj vo vzťahu k dani zo závislej činnosti za obdobie január až apríl 2020, ktorá

bola splatná dňa 30.04.2021 a zo strany obžalovanej 1/ bola v plnej výške uhradená najneskôr dňa
08.06.2020, teda tiež v lehote splatnosti. Uvedené vyplýva jednak z výpovede svedkyne D. L. N., ale aj
z potvrdení o úhradách, ktoré boli súdu doručené zo strany L. M. N. N..
Vzhľadom k tomu, že v predmetnom prípade išlo o pokračovací trestný čin, považoval súd za správne,
jednotlivé čiastkové útoky uvedené v bode 2/ podanej obžaloby z výrokovej časti rozsudku vypustiť

a nerozhodovať o oslobodení obžalovaných v tejto časti obžaloby.

Pokiaľ ide o čiastkové útoky uvedené v bode 1/ podanej obžaloby, týkajúce sa neodvedenia dane
z pridanej hodnoty, súd mal na základe skutočností vyplývajúcich z jednotlivých dôkazných prostriedkov
preukázané, že obžalované 1/ a 2/ mali vedomosť o svojej daňovej povinnosti. Napriek tomu, že

obžalované vykázali za obdobie uvedené v obžalobe vlastnú daňovú povinnosť, z tejto neodviedli daň
v lehote splatnosti, v dôsledku čoho im vznikol nedoplatok na dani v celkovej výške 22.323,34 Eur.
Takýmto konaním zároveň spôsobili skrátenie príjmov O. P. C. P. o túto sumu.
Uvedené vyplýva jednak z výpovede obžalovanej 1/, ktorá uviedla, že si bola vedomá nedoplatkov na
dani z pridanej hodnoty za obdobie uvedené v obžalobe, avšak tieto nedoplatky nedokázala uhrádzať

z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. V tomto smere nemožno opomenúť ani výpoveď Q. A. L.,
splnomocneného zástupcu za L. M. N. N. a tiež výpovede svedkýň D. L. N., D. Q. G. a A. I. R., z ktorých
jednoznačne vyplýva, že obžalovaná 2/ neodviedla daň z pridanej hodnoty za obdobie jún 2019 až máj
2020 v lehote splatnosti, v dôsledku čoho jej vznikol nedoplatok na dani v celkovej výške 22.323,34
Eur. Predmetná skutočnosť, v konečnom dôsledku vyplýva aj z obsahu Znaleckého posudku č. 4/2021

vypracovaného D. K. R. a aj z listinných podkladov predložených zo strany Daňového úradu.

Je síce pravdou, že počas trestného konania došlo zo strany obžalovaných k čiastočnej úhrade
nedoplatku na DPH, s výnimkou DPH za mesiac február 2020 vo výške 2.759,30 Eur, za mesiac marec
2020 vo výške 1.744,23 Eur a za mesiac apríl 2020 vo výške 1.343,60 Eur, tieto úhrady však neboli

urobené v lehote splatnosti. V tomto smere je potrebné si uvedomiť, že obžalované napriek neskoršej
čiastočnej úhrade splatnej dane, naplnili všetky znaky skutkovej podstaty zločinu neodvedenia dane
a poistného podľa § 277 ods. 1 ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona, pretože k naplnenie objektívnej
stránky tohto trestného činu došlo už momentom zadržania a neodvedenia splatnej dane. Podstatným
pre prípadné vyvodenie trestnej zodpovednosti je zistenie, aký bol rozsah neodvedenej dane ku dňu

jej splatnosti, pretože práve okamih splatnosti dane, ako jeden z formálnych znakov skutkovej podstaty
tohto trestného činu, ohraničuje dobu páchania trestného činu a predstavuje okamih jeho dokonania.
Po tomto okamihu sa páchateľ môže zbaviť trestnej zodpovednosti, využijúc dobrodenie zákona
uvedené v ust. § 86 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona o účinnej ľútosti, a to takým spôsobom, že splatnú daň
dodatočne zaplatí. Musí však zaplatiť celú splatnú daň, nie len jej časť, pričom tak musí urobiť najneskôr

v nasledujúci deň po dni, keď sa po skončení vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami.
Nemožnovtomtosmereopomenúťaniust.§86ods.2Tr.zákona.Ztohtototižvyplýva,žetrestnosťčinu,
okreminéhoajtrestnéhočinuneodvedeniadaneapoistnéhopodľa§277Tr.zákona,nezanikne,akideo
páchateľa, ktorý bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý, aleboak trestné stíhanie páchateľa za obdobný čin bolo v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch
zastavené z dôvodu zániku trestnosti trestného činu podľa odseku 1. Postihnutým za obdobný čin sa
rozumie podľa § 128 ods. 5 Tr. zákona ten, komu bola za obdobný čin uložená sankcia alebo iné

opatreniezapriestupokaleboinýobdobnýdelikt.Nepôjdeopostihnutého,akbolauloženásankciaalebo
iné opatrenie zahladené.

Vzhľadom k tomu, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že zo strany obžalovaných nedošlo
k úhrade celej splatnej dane najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa po skončení vyšetrovania mohli

oboznámiť s jeho výsledkami, nebolo možné pristúpiť ani k uplatneniu inštitútu účinnej ľútosti podľa
§ 86 ods. 1 Tr. zákona. K preštudovaniu spisu zo strany obžalovaných totiž došlo dňa 30.07.2021,
pričom čiastkové úhrady splatnej DPH boli síce vykonané najneskôr dňa 26.11.2020, avšak s výnimkou
úhrady DPH za mesiac február, marec a apríl 2020. K úhrade nedoplatku za obdobie február 2020
došlo až na základe daňového exekučného konania a zvyšná časť vo výške 960,08 Eur bola uhradená
dvoma splátkami, konkrétne dňa 24.03.2022 vo výške 600 Eur a dňa 07.12.2022 vo výške 360,08 Eur.

Nedoplatky na DPH za mesiace marec a apríl 2020 dokonca neboli uhradené ani v čase výsluchu D. L.
N. na hlavnom pojednávaní dňa 18.05.2023, pričom tieto boli stále predmetom daňového exekučného
konania.

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

4Tdo/73/2015 zo dňa 25.10.2016 a sp. zn. 6Tdo/21/2016 zo dňa 22.06.2016, z obsahu ktorých vyplýva,
že pokiaľ aj obvinený časť dlžnej sumy DPH uhradí pred oboznámením sa s výsledkami vyšetrovania,
táto skutočnosť ho nemôže zbaviť trestnej zodpovednosti práve z dôvodu, že nezaplatil celú dlžnú
čiastku. Ustanovenie § 86 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona o účinnej ľútosti totiž predpokladá, že splatná daň
bola zaplatená v celkovej dlžnej čiastke a nie iba jej časť.

Súd samozrejme neopomenul povinnosť skúmať v predmetnom konaní solventnosť obžalovanej 2/
v čase splatnosti dane, čo je základom pre vyvodenie trestnej zodpovednosti podľa § 277 Tr. zákona.
Je potrebné však zdôrazniť, že súd skúmal nielen skutočnosť, či obžalovaná 2/ mala dostatok
peňažnýchprostriedkovnaúhradusplatnejdane,aleajjejspôsobnakladaniasfinančnýmiprostriedkami

v rozhodnom období.
Zo záverov Znaleckého posudku č. 4/2021 vypracovaného D. K. R. jednoznačne vyplýva, že obžalovaná
2/ mala dostatok finančných prostriedkov na to, aby v termíne splatnosti uhradila všetky nedoplatky na
daniach voči L. M. N. N.. Obžalovaná 1/ závery predmetného znaleckého posudku síce spochybňovala,
pričom zdôrazňovala, že účtovne síce spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov na úhradu

splatnej dane, avšak reálne sa finančné prostriedky v pokladni obžalovanej 2/ nenachádzali, z ktorého
dôvodu nebolo reálne v jej možnostiach splatnú daň uhradiť. V tomto smere odkazovala najmä na
konanie svojho otca, ktorý mal bez jej súhlasu vyberať finančnú hotovosť priamo z pokladne spoločnosti,
ktorú následne nevrátil. Okrem toho tiež tvrdila, že z finančných prostriedkov vedených v pokladni
uhrádzala dlhy svojho otca, a to z dôvodu nenarušenia korektných obchodných vzťahov s dodávateľmi.

Súd na vyššie uvedenú obhajobu neprihliadal, pretože sa nestotožnil s tvrdením obžalovanej 1/, že
plnenie iných povinností, v tomto prípade splácanie dlhov svojho otca, resp. umožnenie nakladania
s finančnými prostriedkami z pokladne tretej osobe, má obžalované exkulpovať z nezaplatenia splatnej
dane. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane uviedol, že ak

sa spoločnosť dostane do situácie, že ako dlžník nemá dostatok finančných prostriedkov na uhradenie
všetkých svojich splatných záväzkov je povinná všetkých svojich veriteľov (zamestnanci, daňový úrad,
C. A., zdravotná poisťovňa, obchodní partneri a iní) uspokojovať pomerne a rovnomerne. Ak podnikateľ
nie je schopný uhrádzať tak prevádzkové náklady, odvody povinných platieb, ako aj mzdy svojich
zamestnancov, musí prispôsobiť hospodárenie podniku tak, aby si mohol plniť všetky svoje povinnosti,

prípadne svoje podnikanie ukončiť (bližšie pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 6Tdo/62/2011
zo dňa 16.08.2012 alebo aj rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3Tdo/85/2017 z 26.04.2018).

Obžalovaná 1/ tým, že nezaplatila splatnú daň zvýhodnila vlastný podnikateľský subjekt za účelom
jeho ďalšieho fungovania, a to tým, že selektívne uprednostnila úhradu ňou vybraných výdavkov na

úkor splatnej dane, ktorá požíva charakter prednostnej pohľadávky. Ako vyplýva z vyššie uvedeného,
obžalované vedeli o svojej povinnosti zaplatiť daň, preto ak prednostne plnili záväzky z iných vzťahov,
uvedená skutočnosť ich nemôže exkulpovať z nezaplatenia splatnej dane. Súd zastáva názor, že
obžalované mali svoje hospodárenie prispôsobiť tak, aby mohli plniť svoje povinnosti, prípadne malisvoje podnikanie ukončiť. Obžalované v danom prípade neurobili žiadne kroky smerujúce k tomu, aby
plnili svoje záväzky voči daňovému úradu, pričom na uvedenú skutočnosť obžalovanú 1/ niekoľkokrát
upozornila aj svedkyňa A. I. R., ktorá jej dokonca navrhovala možnosť riešenia prostredníctvo

uzatvorenia zmluvy o pôžičke, ktorú možnosť však obžalovaná ignorovala.

S poukazom na vyššie uvedené, po dôkladnom vyhodnotení všetkých dostupných dôkazov samostatne
ako aj v ich súhrne, súd dospel k jednoznačnému záveru o tom, že skutok uvedený v bode 1/ obžaloby,
ktorý je predmetom tohto konania sa stal a spáchali ho práve obžalované 1/ a 2/.

Z hľadiska právnej kvalifikácie skutku, obžalované konaním popísaným v skutkovej vete rozsudku
naplnili zákonné znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty zločinu neodvedenia dane a poistného podľa
§ 277 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona, a to s poukazom na skutočnosť, že svojím
konaním spôsobili škodu väčšieho rozsahu, t.j. až vo výške 22.323,34 Eur, pričom trestný čin spáchali
závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zákonom ustanovených zásad pre ukladanie
trestov. Z týchto vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a v takej výmere, ako
to ustanovuje Trestný zákon.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle § 34 Tr. zákona prihliadol najmä na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu

páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V predmetnom prípade súd posudzoval trestnú sadzbu pri trestnom čine neodvedenie dane a poistného
podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona, kde je táto upravená vo výmere 3 až
8 rokov. Pri ustálení konkrétnej trestnej sadzby bol v zmysle ust. § 38 ods. 2 Tr. zákona povinný

ďalej posúdiť existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzájomný pomer medzi nimi. Súd
u oboch obžalovaných vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zákona (viedli
pred spáchaním trestného činu riadny život) a § 36 písm. k/ Tr. zákona (pričinili sa o odstránenie
škodlivých následkov trestného činu a dobrovoľne nahradili spôsobenú škodu). Na druhej strane súd
u obžalovaných nevzhliadol žiadnu priťažujúcu okolnosť.

S poukazom na prevahu poľahčujúcich okolností, súd v zmysle ust. § 38 ods. 2 ods. 3 Tr. zákona,
znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Modifikovaná trestná sadzba uloženia trestu odňatia
slobody po znížení hornej hranice tak predstavuje rozpätie 3 roky až 6 rokov a 4 mesiace.

S prihliadnutím na výsledky dokazovania, poukazujúc najmä na dĺžku trvania trestného konania, ale aj
na postoj obžalovanej 1/, ktorá vzniknutú škodu z väčšej časti uhradila ešte v prípravnom konaní, berúc
do úvahy aj dlhší časový odstup od spáchania trestného činu, považoval súd použitie trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom za neprimerane prísne, z ktorého dôvodu pri ukladaní trestu obžalovanej
1/ aplikoval ust. § 39 ods. 1 ods. 3 písm. e/ Tr. zákona, teda mimoriadne zníženie trestu pod zákonom

ustanovenú trestnú sadzbu.
Súd po zvážení všetkých vyššie uvedených okolností pokladal za správne uložiť obžalovanej 1/ trest
odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Po preskúmaní skutočností uvedených v § 49 ods. 1 písm. a)
Tr. zákona v spojení s § 50 ods. 1 Tr. zákona súd zistil, že v prejednávanom prípade nie je nevyhnutné
uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Vzhľadom na uvedené súd výkon uloženého trestu

odňatia slobody vo výmere 1 mesiac podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, keď
takto určenú dĺžku skúšobnej doby považuje súd za primeranú okolnostiam, za ktorých obžalovaná 1/
trestný čin spáchala.

Vzhľadomktomu,žeobžalovaná1/savyššieuvedenéhotrestnéhočinudopustilavsúvislostisvýkonom

funkcie štatutárneho orgánu v spoločnosti obžalovanej 2/, súd jej v zmysle ust. § 61 ods. 1, ods. 2 ods.
6 Tr. zákona. obligatórne uložil aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu
vo výmere 72 mesiacov.Súd je presvedčený, že takto uložený trest vo vzťahu k obžalovanej 1/ je zákonný a primeraný, nakoľko
v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok
individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu), ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné

pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Tr. zákona.

Vo vzťahu k obžalovanej 2/ súd pri výbere druhu trestu vychádzal z ust. § 10 zákona č. 91/2016 Z. z.
o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov. S prihliadnutím
na okolnosti prípadu, keď obžalovaná 2/ sčasti uhradila nedoplatok na dani už v prípravnom konaní,

pričom od spáchania uvedeného trestného činu uplynulo už takmer 5 rokov, súd v prípade obžalovanej
2/ považoval za dostačujúce uloženie peňažného trestu. Tento trest uložil vo výške 1.500,- Eur, teda na
samej spodnej hranici, a to z dôvodu, aby nedošlo k ohrozeniu uspokojenia pohľadávok oprávnených
veriteľov, vrátane daňového úradu.

Súd takto uložený trest vo vzťahu k obžalovanej 2/ považoval za trest uložený zákonne, za trest

primeranýokolnostiamanásledkomspáchanéhoskutkuiosobeobžalovanejanapokonhosúdpovažuje
aj za trest spravodlivý.

Pokiaľ sa týka škody – daňového dlhu, súd poukazuje na existujúcu a ustálenú judikatúru (in concreto,
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo/62/2011 zo dňa 16.08.2012), ktorou bolo okrem iného

ustálené a vyslovené, že neuhradenú daňovú povinnosť si pri trestných činoch daňových v zmysle
existujúcej judikatúry nemôže štát zastúpený príslušným daňovým úradom uplatňovať v adhéznom
konaní ako škodu, nakoľko nárok štátu na uhradenie dane nie je nárokom na náhradu škody spôsobenej
trestným činom, keďže tento nevzniká ako následok konania páchateľa, ale ide o nárok štátu vyplývajúci
priamo zo zákona. Na vymoženie daňového nedoplatku má štát voči povinnému iné zákonom stanovené

možnosti.

S poukazom na uvedené súd neučinil žiaden výrok o náhrade škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní

od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech
(§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d, § 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba