Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. september 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5S/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3018200185
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Rybárová Slivová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:3018200185.4

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Rybárovej
Slivovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej,
v právnej veci žalobcu: TERMONOVA, a.s., so sídlom SNP 98, 018 51 Nová Dubnica, IČO: 36 322 644,
právne zastúpený: GARANT PARTNER legal s. r. o., so sídlom Einsteinova 21, 851 01 Bratislava,
proti žalovanému: Mesto Nová Dubnica, so sídlom Trenčianska 45/41, 018 51 Nová Dubnica, právne

zastúpený: LEGAL POINT s.r.o., so sídlom Nemocničná 979, 017 01 Považská Bystrica, za účasti
ďalších účastníkov konania: 1/ Daejung Europe s.r.o., so sídlom Obchodná 4063/41, 018 41 Dubnica
nadVáhom,IČO:36840611,právnezastúpený:JUDr.MartinBartko-JUDr.SilviaBartková,advokátska
kancelária, so sídlom Piaristická 6667, 911 01 Trenčín, 2/ RBS DEVELOP, s.r.o., so sídlom Okružná
591/75, 018 51 Nová Dubnica, IČO: 36 799 700, 3/ OKTAN, a.s., so sídlom Cukrovarská 22, 075 01
Trebišov, IČO: 36 458 651, 4/ Slovenská správa ciest, so sídlom Miletičova 19, 826 19 Bratislava,

5/ Badertscher SK s.r.o., so sídlom Ulica na Hlinách 1, 018 51 Nová Dubnica, IČO: 35 927 071, 6/
TUBASPOL, s.r.o., so sídlom Priemyselná ulica 982/10, 018 51 Nová Dubnica, IČO: 47 537 043, 7/
PW s.r.o., so sídlom Nová 310, 018 51 Nová Dubnica - Kolačín, IČO: 36 332 305, 8/ JFcon, s.r.o., so
sídlom Družstevná 942/6, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 46 347 909, 9/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
pobytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. C. F., 10/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom H. XXX/XXX,
XXX XX C. E., 11/ A. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom I. XXXX/X, XXX XX C., 12/ J. E. K., nar.

XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. C. F., o žalobe opomenutého účastníka, takto

r o z h o d o l :

Súd ukladá žalovanému Mestu Nová Dubnica, stavebný úrad povinnosť doručiť žalobcovi -
opomenutému účastníkovi rozhodnutie Mesta Nová Dubnica, stavebný úrad č.
VÚPaD/2599/2015/Sá zo dňa 14.01.2016 do 30 dní od doručenia tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie na správnom súde

1.Žalobouopomenutéhoúčastníkapodľa§179zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvznení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zo dňa 22.05.2018, doručenou Krajskému súdu v Trenčíne
(ďalej aj ako „krajský súd“), sa žalobca domáhal, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť
doručiť žalobcovi žalovaným vydané stavebné povolenie č. VÚPaD/2599/2015/Sá, č. j. 17/2016 zo dňa
14.01.2016, ktorým bola povolená stavba „Priemyselný areál Daejung, Nová Dubnica“ na pozemku CKN

parc. č. 442/1, CKN parc. č. 442/18, CKN parc. č. 442/31 v katastrálnom území C. E. pre stavebníka
Daejung Europe, s.r.o., Obchodná 4063/41, Nová Dubnica (ďalej aj „stavebné povolenie“).
Žalobca uviedol, že je dodávateľom tepla, ktorý vyrába a dodáva teplo z účinného centralizovaného
zdroja zásobovania teplom na vymedzenom území Mesta Nová Dubnica, nakoľko teplo vyrába zo
100 % biomasy. Uvedený zdroj predstavuje systém centralizovaného zásobovania teplom. Žalobca je
teda prevádzkovateľom účinného centralizovaného zdroja tepla v rozsiahlej sústave centralizovaného

zásobovania teplom, ktorá pokrýva takmer celé územie Mesta Nová Dubnica.Žalobca poukázal na ustanovenie § 12 ods. 10 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike (ďalej
len „zákon č. 657/2004 Z.z.“), podľa ktorého pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom
území je dodávateľ v konaní podľa osobitného predpisu dotknutým orgánom, ktorého stanovisko je

záväzné. Dodávateľ tepla má súčasne postavenie účastníka konania podľa osobitného predpisu, ak
sa povoľuje výstavba sústavy tepelných zariadení alebo inej časti na vymedzenom území dodávateľa
zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom. Vymedzeným územím v prípade žalobcu je
katastrálne územie Mesta Nová Dubnica, k čomu odkázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 13S/76/2015-63 zo dňa 29.06.2016 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 4Sžk/2/2016 zo dňa 12.09.2017.
Keďže v stavebnom konaní, ktoré prechádzalo vydaniu stavebného povolenia, žalovaný nekonal so
žalobcom ako s účastníkom konania, hoci žalobcovi toto postavenie vyplýva z ustanovenia § 12 ods.
10 zákona č. 657/2004 Z.z., čím zasiahol do žalobcových práv a právom chránených záujmov, možno
mať za to, že stavebné povolenie nebolo zákonom stanoveným spôsobom doručené, a teda nie je
právoplatné.

Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 21 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z.z., podľa ktorého ak
sa na vymedzenom území plánuje vybudovať nový objekt spotreby tepla s projektovanou ročnou
potrebou tepla vyššou ako 30 MWh a dodávateľ na tomto vymedzenom území dodáva teplo z účinného
centralizovaného zásobovania teplom, musí sa projektovaná ročná spotreba tepla prednostne pokryť od
tohtododávateľa,aktoumožňujútechnicképodmienkyainštalovanývýkonzariadenínavýrobutepla.Zo

stavebného povolenia nevyplýva skúmanie ročnej projektovanej spotreby tepla pre povoľovaný objekt,
uvedená skutočnosť však podľa žalobcu vyplýva z rozhodnutia Mesta Nová Dubnica č. 46/16 ŽO zo dňa
08.01.2016, ktorým mesto vydalo záväzné stanovisko o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných
zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom do 10 MW s koncepciou rozvoja obce v oblasti
tepelnej energetiky. Spotreba tepla pre novovybudovaný objekt je 29,424.108kJ/rok, čo pri prepočte

v zmysle zákona č. 657/2004 Z.z. predstavuje ročnú projektovanú spotrebu tepla nad 30 MWh. Podľa
znaleckého posudku č. 3/2018 vypracovaného dňa 15.10.2018 L. B., znalcom z odboru energetiky, je
projektovaná ročná spotreba tepla povoľovaného objektu až na úrovni 817,333 MWh/rok.
Splnenie podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z.z. v konkrétnom
stavebnom konaní skúma stavebný úrad, avšak pri rešpektovaní zákonom priznaných práv dodávateľovi

tepla z účinného centralizovaného zdroja tepla, ktorý má právo v konaní predkladať dôkazy, vznášať
námietky.Skúmasanajmä,činastranejednejvýstavbounovéhoobjektuzhľadiskaplánovanejspotreby
tepla sú alebo nie sú naplnené podmienky pre jeho pripojenie, na strane druhej či existujúci dodávateľ
tepla z účinného centralizovaného zásobovania teplom má voľné kapacity na pripojenie. Tieto okolnosti
je možné podľa žalobcu dôsledne preskúmať len za predpokladu, že dodávateľ tepla je účastníkom

administratívneho konania.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.07.2018 vyjadril názor, že žalobca nemá postavenie
opomenutého účastníka správneho konania, a to z dôvodu, že povoľovaná stavba – „Priemyselný areál
Daejung, Nová Dubnica“ – sa nenachádza na vymedzenom území žalobcu. K žalobcom uvádzaným

rozhodnutiam súdov na podporu žalobnej argumentácie žalovaný uviedol, že tieto neobsahujú žiadne
právne (výkladové) úvahy, na základe ktorých súdy dospeli k záveru, že vymedzeným územím v prípade
žalobcu je celé katastrálne územie G. C. E. bez ohľadu na to, či sú na tomto území vybudované
verejné rozvody tepla. Pojem „vymedzené územie“ je podľa § 2 písm. q) zákona č. 657/2004 Z.z.
definovaný ako „územie, na ktorom sa dodávateľovi ukladá povinnosť distribúcie a dodávky tepla.“

Ďalej sa pojem „vymedzené územie“ uvádza v ustanovení § 5 ods. 5 písm. g) zákona č. 657/2004
Z.z., podľa ktorého žiadateľ o povolenie na podnikanie v tepelnej energetike pripája k žiadosti aj návrh
na vymedzené územie. Napokon sa pojem „vymedzené územie“ uvádza v ustanovení § 7 ods. 2
písm. i) zákona č. 657/2004 Z.z., z ktorého vyplýva, že obligatórnou súčasťou povolenia na podnikanie
v tepelnej energetike je aj vymedzené územie. Podľa žalovaného ani zákon č. 657/2004 Z.z. ani žiadny

vykonávací právny predpis neupravuje spôsob, akým sa vymedzené územie vytvára, resp. graficky
zaznačuje. Každý subjekt žiadajúci o povolenie v zmysle zákona č. 657/2004 Z.z. prikladá k žiadosti
návrh vymedzeného územia podľa svojho uváženia na inom podklade. Niekto použije situačný náčrt,
niekto ho zakresľuje do máp z katastrálnych operátov a pod. V kontexte ustanovenia § 7 zákona
č. 657/2004 Z.z. je podľa žalovaného zjavné, že otázka povahy podkladu, na ktorom bude vymedzené

územie zobrazené, je absolútne nepodstatná, lebo podstatné sú práve jednotlivé technické zariadenia,
ich výkony, siete medzi nimi a tieto majú byť následne po ich povolení zakreslené „situačne“ tak, aby
bolo zjavné, v akom meste, v akej časti a v akej nehnuteľnosti sa nachádzajú. To je podľa žalovaného
účelom právneho predpisu a potvrdzuje to aj prax Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Skutočnosť,že všetky tieto rozdielne spôsoby sú schvaľované a akceptované, podľa žalovaného len dokresľuje fakt,
že podstatným pre určovanie vymedzeného územia je najmä reálne zakreslenie a grafické znázornenie
schvaľovaných zariadení a jednotlivých vedení medzi nimi. Ich zoznam a technická špecifikácia tvoria

prílohu č. 1 k povoleniu podľa zákona č. 657/2004 Z.z.
Žalovaný poukázal na stanovisko Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, odbor vecnej regulácie,
č. 17700/2018/BA, 1425-2018-BA zo dňa 16.05.2018, ktoré bolo zaslané do konania vedeného
Slovenskou obchodnou inšpekciou v súvislosti s kontrolou dodržiavania zákona č. 657/2004 Z.z.
spoločnosťou Daejung Europe s.r.o.

Žalovaný ďalej vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že v správnom konaní sa „riadil logikou veci“.
Po tom, ako mu Úrad pre reguláciu sieťových odvetví doručil všetky Prílohy č. 2, ktoré historicky
osvedčoval žalobcovi, zistil, že pri vydávaní povolenia na predmet podnikania „výroba, rozvod tepla“
pre žalobcu bola overená Príloha č. 2 zo dňa 03.07.2006 – mapa vymedzeného územia, z ktorej je
evidentne zrejmá farebne zakreslená hranica vymedzeného územia (slabšie červenou farbou), pričom
táto hranica presne rešpektuje objekty, v ktorých sa nachádzajú zariadenia na dodávku a distribúciu

tepla a jednotlivé vedenia medzi nimi. Z uvedeného je zrejmé, že povoľovaná nehnuteľnosť sa
jednoznačne nenachádza vo vymedzenom území žalobcu. Keďže sa v dotknutej lokalite doposiaľ
nedobudovávali žiadne nové vedenia a siete, aj z tohto dôvodu mal žalovaný za to, že nemohlo
dôjsť k žiadnej zmene vo vymedzenom území. Ani objekty už stojace okolo povoľovanej stavby nie
sú zásobované centralizovaným zdrojom tepla od žalobcu. Navyše pozemok, na ktorom je postavený

povoľovaný objekt, sa nachádza v extraviláne mesta. Žalovaný uviedol, že vo svojej rozhodovacej
činnosti vychádzal z interpretácie všetkých špecifikácií pojmu, či už zákonných alebo geografických,
pričom pojem „vymedzené územie“ jednoznačne poníma ako územie definované sústavou tepelných
a distribučných zariadení, na ktoré má konkrétny držiteľ povolenia vydané povolenie na podnikanie
v zmysle zákona č. 657/2004 Z.z. spolu s vedeniami, ktoré spájajú jednotlivé tepelné zariadenia, pričom

tieto sú funkčne a hermeticky prepojené. Doplnil, že vymedzené územie môžu tvoriť výlučne funkčné
tepelné zariadenia vlastníka týchto zariadení, pretože ustanovenie § 33 ods. 6 zákona č. 657/2004
Z.z. upravuje spôsob, akým má vlastník tepelných zariadení nakladať so zariadeniami, ktoré prestal
používať.

3. Uznesením č. k. 11S/63/2018-89 zo dňa 25.09.2018 krajský súd pribral do konania ako účastníkov
konania spoločnosť Daejung Europes.r.o., G. B., spoločnosti RBS DEVELOP, s.r.o., OKTAN, a.s.,
Slovenskú správu ciest, spoločnosti Badertscher SK, s.r.o., TUBASPOL, s.r.o., PW s.r.o., JFcon, s.r.o.

4. Na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe podal žalobca repliku zo dňa 01.10.2018, v ktorej

zdôraznil, že je výrobcom a dodávateľom tepla, ktoré je vyrábané vysokoúčinnou kombinovanou
výrobou, tzn. výroba tepla zo 100 % biomasy a výroba elektriny zo zostatkového tepla, ktorá predstavuje
technológie na dosahovanie cieľov energetickej politiky Európskej únie. Žalobca poukázal na dôvodovú
správu k zákonu č. 100/2014 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 657/2004 Z.z. a do ktorého sa
týmto transponovali niektoré ustanovenia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ zo dňa

25.10.2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/
EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES v znení Smernice Rady 2013/12/EÚ zo dňa
13.05.2013. Z ustanovenia čl. 14 ods. 2 citovanej smernice vyplýva, že členské štáty prijmú politiky,
ktoré podporia, aby sa na miestnej a regionálnej úrovni náležite zohľadnil potenciál využívania účinných
systémov vykurovania a chladenia, a to najmä tých, ktoré využívajú vysokoúčinnú kombinovanú výrobu.

Zohľadní sa potenciál pre rozvoj miestnych a regionálnych trhov s teplom.
Žalobca zopakoval, že zákon č. 657/2004 Z.z. definuje vymedzené územie ako územie, na ktorom sa
dodávateľovi ukladá povinnosť distribúcie a dodávky tepla. Vymedzené územie pre účely „povinnosti
distribúcie tepla“ je kategóriou podstatne širšou ako je kategória „povinnosti dodávky tepla.“ Po pojmom
„povinnosť dodávky tepla“ je potrebné rozumieť predaj tepla na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej

vody, ktorá povinnosť má podklad v záväzkovom vzťahu, a to z odberného miesta, na ktorom je určené
meradlo na meranie množstva dodaného tepla pre odberateľa. Pod pojmom „povinnosť distribúcie tepla“
je potrebné rozumieť prepravu tepla verejným rozvodom, ako časti sústavy tepelného zariadenia držiteľa
povolenia na rozvod tepla, viacerým odberateľom, t.j. nielen existujúcim verejným rozvodom, ale aj jeho
rozširovaním pre budúcich odberateľov v prípade budovania nových objektov spotreby tepla. Vo vzťahu

k takto definovaným pojmom nie je potom podľa žalobcu možné pojem „vymedzené územie“ stotožňovať
iba s časťou územia, na ktorom sú umiestnené technické zariadenia držiteľa povolenia na podnikanie
vtepelnomhospodárstve,prostredníctvomktorýchjezabezpečovanýrozvodteplanapredajkonečnému
odberateľovi. Popis technických zariadení, ktoré tvoria prílohu č. 1, resp. zákres ich umiestneniav priestore, verejný rozvod a v objektoch spotreby tepla OST, je významný iba z pohľadu preukázania
spôsobilosti na výkon podnikania v tepelnej energetike vo vzťahu ku charakteru činnosti v danej oblasti
– výroba tepla, rozvod tepla alebo výroba a súčasne aj rozvod tepla. Ide o zákonnú podmienku, bez

existencie ktorej nie je možné v danej oblasti podnikať. Tzn. bez preukázania vlastníctva, resp. nájmu
technických zariadení nie je možné získať povolenie na daný druh podnikania. Uvedené tvrdenie vyplýva
nielen zo zákona, ale aj priamo z Povolenia č. 2006T 0161 z výrokovej časti, kde sa uvádza: „Povolenie
sa vzťahuje len na technické zariadenia, na ktoré držiteľ povolenia preukázal technické predpoklady
na vykonávanie povolenej činnosti.“ Iba na týchto zariadeniach môže žalobca podnikať, pokiaľ nedôjde

k ich rozšíreniu, ktoré je povinný zákonným spôsobom oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
a zapísať do prílohy č. 1. Neoddeliteľnú súčasť povolenia ďalej tvorí mapa vymedzeného územia, a to
ako príloha č. 2, ktorá bola Úradom pre reguláciu sieťových odvetví potvrdená. V prípade, ak by úmyslom
zákonodarcu bolo vymedzené územie definovať existenciou technických zariadení držiteľa povolenia,
nemalo by podľa žalobcu opodstatnenie rozlišovanie zákonom stanovených podmienok, jednak ako
súčasti návrhu na vydanie povolenia, ako aj samotného povolenia, ktoré spočívajú v povinnosti popisu

technických zariadení a súčasne v určení vymedzeného územia.

5. Spoločnosť Daejung Europe, s.r.o. ako ďalší účastník 1/ vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.04.2021
správnu žalobu ako nedôvodnú navrhla zamietnuť. Stotožnila sa s vyjadrením žalovaného k správnej
žalobeanadrámecjehoargumentáciedoplnila,žepodaniežalobyvtomtokonanípredsprávnymsúdom

je len pokračovaním snahy žalobcu o získanie výhod, na ktoré nemá nárok, keďže žalobca sa zároveň
civilnou žalobou podanou na Okresný súd Trenčín dňa 19.03.2018 domáha voči spoločnosti Daejung
Europe s.r.o. domnelej náhrady škody vo výške 129.465,55 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8% ročne od 01.02.2018 do zaplatenia a po skutkovej a právnej stránke odôvodňuje civilnú žalobu
práve tým, že spoločnosť Daejung Europe s.r.o. postavila na základe stavebného povolenia vydaného

Mestom Nová Dubnica č. VÚPaD/2599/2015/Sá zo dňa 14.01.2016 stavbu „Priemyselný areál Daejung,
Nová Dubnica“, pričom pri tom mala porušiť ustanovenie § 21 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z.z. Žalobca
v konaní vedenom pred Okresným súdom Trenčín tvrdí, že spoločnosť Daejung Europe, s.r.o. porušila
zákonnú povinnosť, pokiaľ neodoberá teplo od žalobcu, a v dôsledku tejto skutočnosti vznikla žalobcovi
škoda, ktorej výška má byť ustálená znaleckým posudkom L. L. B. č. 3/2018 zo dňa 15.01.2018.

Spoločnosť Daejung Europe, s.r.o. zotrvávala na názore, že pri výstavbe svojho Priemyselného areálu
Daejung v Novej Dubnici postupovala v súlade so všetkými právnymi predpismi dopadajúcimi na
výstavbu a v zmysle vydaných povolení a neporušila žiadnu povinnosť uloženú zákonom. Pri výstavbe
areálu spoločnosť Daejung Europe, s.r.o. spolupracovala odborníkmi garantujúcimi technicky odborné
a zároveň zákonné vedenie výstavby budovy „Priemyselného areálu Daejung, Nová Dubnica“, a je

jednoznačne toho názoru, že všetky zákonné predpisy a povolenia boli dodržané, v dôsledku čoho bolo
vydané aj povolenie na užívanie tohto areálu. Stavba „Priemyselný areál Daejung, Nová Dubnica“ bola
po jej dostavbe riadne skolaudovaná vecne a miestne príslušným stavebným úradom, a to Mestom
Nová Dubnica pod č. kolaudačného rozhodnutia č. VÚPaD/1254/2016/Sá, č.j. 3257/2016 zo dňa
08.06.2016. V uvedenom kolaudačnom rozhodnutí sa výslovne konštatuje, že stavba „bola zrealizovaná

v súlade so Stavebným povolením č. 17/2016 v spise č. VÚPaD/2599/2015Sá zo dňa 14.01.2016, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 19.01.2016, Rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred jej dokončením
č. 2107/2016 v spise č. VÚPaD/728/2016/Sá zo dňa 14.04.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť
29.04.2016, vydané stavebným úradom a projektovou dokumentáciou overenou v stavebnom konaní
a v konaní o zmene stavby pred jej dokončením.“ Pri kolaudácii stavby neboli zistené žiadne nedorobky

a medzi podmienkami na užívanie stavby nebolo určené akékoľvek riešenie vo vzťahu k žalobcovi.
Uvedené kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a na základe neho spoločnosť Daejung
Europe, s.r.o. už takmer 5 rokov nerušenie užíva Stavbu „Priemyselný areál Daejung, Nová Dubnica“ pre
svoje administratívne a výrobné procesy. Na základe uvedeného tak spoločnosť Daejung Europe, s.r.o.
považujezaabsurdné,abysažalobcapotakmerpiatichrokochodvydaniaprávoplatnéhokolaudačného

rozhodnutia na stavbu domáhal doručenia jemu predchádzajúceho stavebného povolenia.
Spoločnosť Daejung Europe, s.r.o. poukázala tiež na to, že žalobca dokonca inicioval inšpekciu, ktorá
bola u spoločnosti Daejung Europe, s.r.o. realizovaná Slovenskou obchodnou inšpekciou v období
od 01.03.2018 do 10.07.2018. Kontrola bola vykonávaná v zmysle zákona č. 182/2002 Z.z. o štátnej
kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov

vzneníneskoršíchpredpisov,sozameranímnakontroludodržiavaniazákonač.250/2007Z.z.oochrane
spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, a bola výslovne zameraná na dodržiavanie ustanovení zákona č. 657/2004 Z.z.,
a to § 21 ods. 3 tohto zákona. Slovenská obchodná inšpekcia u spoločnosti Daejung Europe, s.r.o.vykonala dôslednú kontrolu a oboznámila sa so všetkými relevantnými dokumentmi potrebnými pre
správne posúdenie toho, či nedošlo zo strany spoločnosti Daejung Europe, s.r.o. k porušeniu povinnosti
ustanovenej v § 21 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z.z. Ako vyplýva aj zo Záznamu z vykonanej kontroly zo

dňa 10.07.2018, str. 3, predmetom kontroly je prešetrenie podnetu, ktorý bol doručený na inšpektorát
SOI v Trenčíne zo strany žalobcu a ktorý poukazuje na nesplnenie povinnosti kontrolovaného subjektu
pripojiť sa do systému centralizovaného zásobovania teplom v zmysle § 21 ods. 3 zákona č. 657/2004
Z.z. V závere prešetrovania podnetu žalobcu Slovenská obchodná inšpekcia konštatuje, že nie je
preukázané, že v čase projektovania novej budovy Priemyselný areál Daejung sa tento nachádzal

na vymedzenom území podávateľa podnetu – žalobcu. Slovenská obchodná inšpekcia ako kontrolný
orgán pri svojom rozhodovaní brala do úvahy stanovisko Úradu pre reguláciu sieťových odvetví,
ktorý úrad je príslušný orgán na vydávanie povolenia na podnikanie v tepelnej energetike, a to aj na
základe posúdenia vymedzeného územia dodávateľov tepla. Z rozsiahleho vyšetrovania realizovaného
Slovenskou obchodnou inšpekciou vyplýva jednoznačný záver, uvedený na str. 6 záznamu z vykonanej
kontroly zo dňa 10.07.2018, kde sa výslovne uvádza: „Na záver kontrolný orgán konštatuje, že

nakoľko neboli splnené všetky podmienky, ktoré ustanovuje § 21 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z.z.,
nevznikla z pohľadu orgánu dozoru povinnosť pokryť projektovanú ročnú potrebu tepla priemyselného
areálu Daejung od dodávateľa tepla z účinného centralizovaného zásobovania teplom, nakoľko nebolo
jednoznačne preukázané, že sa v čase projektovania nachádzal vo vymedzenom území takéhoto
dodávateľa tepla.“

6. Ďalší účastník konania v rade 3/ poukázal na to, že ročná projektovaná spotreba tepla pre povoľovaný
objekt vyplýva z rozhodnutia Mesta Nová Dubnica č. 46/16 ŽO zo dňa 8.1.2016, ktorým mesto
vydalo záväzné stanovisko o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s celkovým
inštalovaným tepelným výkonom do 10 MW s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky.

7. Ďalší účastník konania v rade 6/ sa pridržal a odkázal na písomné vyjadrenie žalovaného.

8. Žalovaný na vyjadrenie spoločnosti Daejung Europe, s.r.o. vo vyjadrení zo dňa 07.10.2022 uviedol, že
saabsolútnestotožňujesargumentáciouuvedenouvpísomnompodaníúčastníkaDaejungEuropes.r.o.

Poukázal na správnosť výkladu a názoru prednesenú aj v dotknutom vyjadrení ohľadom interpretácie
pojmu vymedzené územie, čo predstavuje podľa názoru žalovaného esenciálny problém a otázku, ktorú
je nutné ustáliť.

9. Na vyjadrenie spoločnosti Daejung Europe, s.r.o. reagoval žalobca replikou zo dňa 18.11.2021.

Poukázal na rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37Cb/66/2018 zo dňa 27.08.2021 zamietajúci
žalobu, ktorou sa žalobca voči spoločnosti Daejung Europe, s.r.o. domáhal náhrady škody z titulu
porušenia ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 357/2004 Z.z. Žalobca upriamil pozornosť na argumentáciu
okresného súdu, stotožňujúceho sa s názorom Krajského súdu v Trenčíne vo veci sp. zn. 13S/76/2015
v spojení v názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 4Sžk/2/2016, z ktorých

odvodil, že priemyselný areál spoločnosti Daejung Europe, s.r.o. bol postavený na vymedzenom území
žalobcu, hoci sa v blízkosti priemyselného areálu nenachádzali rozvody tepla vo vlastníctve žalobcu.
Tento názor považoval okresný súd za potvrdený aj existenciou prílohy č. 2 k povoleniu vydanému
žalobcovi s názvom prílohy „Mapa vymedzeného územia pre zásobovanie tepelnou energiou“, na ktorej
je zakreslené celé katastrálne územie G. C. E..

(pozn. správneho súdu: spomínaný rozsudok bol zrušený Krajským súdom v Trenčíne uznesením sp. zn.
16Cob/30/2021 dňa 29.09.2022. Krajský súd Trenčín konštatoval, že otázka, či sa stavba žalovaného
nachádza na vymedzenom území žalobcu, nebola súdom prvej inštancie riadne vyriešená a zostala
sporná, pričom vymedzené územie nie je dané plochou katastra, ale konkrétnymi technologickými
zariadeniamidržiteľapovolenia;vnáslednomkonaníOkresnýsúdTrenčínviazanýnázoromodvolacieho

súdu v rozsudku č. k. 37Cb/66/2018-274 zo dňa 17. februára 2023 neprijal názor, že vymedzené územie
sa stotožňuje s celou plochou katastra; naopak, s poukazom na stanovisko ÚRSO zo 16.05.2018
uzavrel, že vymedzené územie je „určené zariadeniami a nie plochou“, teda existenciou konkrétnych
technologických zariadení a rozvodov umožňujúcich reálne pripojenie plánovaného objektu.)

10. K replike žalobcu podala spoločnosť Daejung Europe, s.r.o. dupliku zo dňa 25.11.2021, v ktorej
poukázala na to, že hoci Krajský súd v Trenčíne vo veci sp. zn. 13S/76/2015 vyslovil, že vymedzeným
územím v prípade žalobcu je celé katastrálne územie G. C. E., nemal v tom čase Krajský súd v Trenčíne
pre konštituovanie svojho právneho názoru všetky potrebné podklady a vychádzal len z obmedzenéhorozsahu dokazovania v zmysle predmetu jeho konania. Najmä mu chýbalo až neskôr vydané stanovisko
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 16.05.2018, ktorý úrad je jediný oprávnený vydávať
povolenie na podnikanie v tepelnej energetike. Uvedený úrad v roku 2018 vo svojom stanovisku

zreteľne vysvetlil a v podstate zadefinoval, čo sa rozumie pod pojmom vymedzené územie. So zreteľom
na toto stanovisko neobstojí argumentácia žalobcu, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nie je
oprávnený vykladať záväzným spôsobom zákony, a preto súd nemôže na toto stanovisko Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví prihliadať. Podľa spoločnosti Daejung Europe, s.r.o. kto iný je povolanejší
na ozrejmenie rozsahu povolenia na podnikanie v tepelnej energetike ako orgán, ktorý ho sám vydáva?

Práve preto tento orgán vydáva ku každému povoleniu alebo jeho zmene aj mapu ako prílohu č.
2, aby bolo zrejmé, na ktorých častiach územia môže žalobca podnikať. Uvedené stanovisko Úradu
pre reguláciu sieťových odvetví bolo formulované a vyslovené už po rozhodnutiach Krajského súdu
v Trenčíne a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré sa žalobca odvoláva, pričom Úrad pre
reguláciu sieťových odvetví zo svojej autority a hlavne kompetencie jednoznačne precizuje obsah
pojmov na úseku štátnej správy, za ktorý zodpovedá a ktorý sám svojimi postupmi a rozhodnutiami

reguluje. V danom prípade Priemyselného areálu spoločnosti Daejung Europe, s.r.o. žalobca nielen že
nemal a nemá vybudované rozvody tepla (a nie sú vybudované ani verejné rozvody tepla) k pozemku
Priemyselnéhoareálu,aleanidokoncaanidojehoblízkosti.SpoločnosťDaejungEurope,s.r.o.satakani
teoreticky nemala ako pripojiť do sústavy zariadení žalobcu, keďže žiadne zariadenie nebolo žalobcom
vybudované do blízkosti jej pozemku, na ktorom sa projektovala stavba. Faktom je, že rozvody žalobcu k

pozemku spoločnosti Daejung Europe, s.r.o. by museli viesť cez niekoľko pozemkov rôznych vlastníkov.
Je však povinnosťou žalobcu tieto technologické zariadenia budovať tak, aby jednotlivé subjekty mali
aspoň teoretickú možnosť na svojom pozemku vybudovať si prípojku k rozvodu žalobcu a na tento sa
napojiť. V čase projektovania stavby spoločnosti Daejung Europe, s.r.o. tu takáto možnosť nebola, čo
potvrdilo nielen Mesto Nová Dubnica ako príslušný stavebný úrad, ale aj Úrad pre reguláciu sieťových

odvetví a tiež Slovenská obchodná inšpekcia. V tomto smere absolútne neobstojí ani argumentácia
žalobcu, že bolo povinnosťou Daejung Europe, s.r.o. rozvody tepla dobudovať až k prevádzke žalobcu.
Žalovaný buduje stavbu a rozvody na svojom pozemku, nie je subjektom, ktorý by mal právo na
cudzích pozemkoch budovať rozvody ani nie je subjektom, ktorému by URSO vydávalo povolenie
na technologické zariadenia, ako je to v prípade žalobcu. Daejung Europe, s.r.o. buduje prípojky po

hranicu svojho pozemku. Napojenie na existujúce rozvody plynu, vody alebo kanalizácie, či elektriny
realizujú dodávatelia týchto energií zo svojich existujúcich rozvodov k rozvodom na pozemku Daejung
Europe, s.r.o. Bolo preto povinnosťou žalobcu mať technologické zariadenia tak postavené alebo tak
pripravené, aby sa Daejung Europe, s.r.o. mohol reálne do prípadných rozvodov tepla pripojiť. Žalobca
neurobil v tomto smere nič. Dokonca doposiaľ jeho rozvody nesiahajú na hranicu pozemku spoločnosti

Daejung Europe, s.r.o. Veď aj z tohto dôvodu, budovania a rozširovania technológií žalobcu, sa vždy
pri zmene rozsahu, typu alebo počtu technologických zariadení (rozvodov) žalobcu vydáva Úradom
pre reguláciu sieťových odvetví Zmena povolenia aj s novou prílohou č. 2 (mapou). Pritom u žalobcu
sa v dôsledku zmien technologických zariadení a rozvodov jedná už o najmenej Zmenu č. 20. Tieto
zmeny súvisia práve so zmenou rozsahu technologických zariadení žalobcu. Pokiaľ by malo byť ako

vymedzené územie celé katastrálne územie, nebol by dôvod vydávať zakaždým nové mapy ako prílohy
Zmeny povolenia na podnikanie v tepelnej energetike a graficky v nich farebne vyznačovať jednotlivé
rozvody. Uvedené tak úplne vyvracia tvrdenie žalobcu v jeho vyjadrení o tom, „že by sa nevyžadovalo
jeho grafické znázornenie, nakoľko by bolo explicitne dané existenciou sústavy tepelných zariadení.“
Práve mapa potvrdená ÚRSO-m, ktorú žalobcu doložil do konania Okresného súdu Trenčín sp. zn.

37Cb/66/2018, farebne jasne a zreteľne zakresľuje jednotlivé zariadenia žalobcu v katastrálnom území,
čo len potvrdzuje stanovisko URSO, že vymedzené územie je dané nie paušálnou plochou katastrálneho
územia, ale technologickými zariadeniami žalobcu. Z týchto dôvodov tak jednoznačne vyplýva, že
Priemyselný areál Daejung Europe, s.r.o. sa nenachádza vo vymedzenou území, a teda ani teoreticky
nemohlo dôjsť k porušeniu ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike a

Mesto Nová Dubnica postupovalo v stavebnom konaní správne.
Spoločnosť DaejungEurope, s.r.o. doplnila, že žalobca sa opakovane snaží privlastniť si monopol
dodávať teplo paušálne na celé katastrálne územie, v ktorom sa prevádzka žalobcu nachádza, s tým,
abyvšetkysubjektyvdanomkatastrálnomúzemíbolipovinnéodoberaťteploprávealenodžalobcu,bez
ohľadu na to, či technologicky rozvody žalobcu toto umožňujú. Každý právny pojem použitý v právnom

predpise má však určitý právny obsah, ktorý sa jeho výkladom zisťuje. Výklad tohto pojmu tak, ako
ho zvolil žalobca, je síce pre žalobcu výhodný, ale je logicky právne a aj vecne nesprávny. Jediné
správne a logické je len také vysvetlenie vymedzeného územia, ktoré ho definuje ako územie, na
ktorom reálne môže dodávateľ dodávať ním vyrobené teplo. V čase vypracovania projektu na stavbuDaejung Europe, s.r.o., ako aj v čase stavebného konania, žalobca nebol reálne spôsobilý zabezpečiť
stavebníkovi dodávku tepla žiadnym spôsobom. Žalobca nedisponoval takými rozvodmi tepla, na ktoré
by sa spoločnosť DaejungEurope, s.r.o. mohla napojiť a preto Mesto Nová Dubnica ako príslušný

stavebný úrad postupovalo správne, pokiaľ ustálilo, že stavba areálu spoločnosti DaejungEurope, s.r.o.
sa na vymedzenom území nenachádza. Výkladom obsahu pojmu vymedzeného územia, ku ktorému
dospel žalobca ako celého katastrálneho územia môže ľahko vzniknúť situácia, že objekt budovaný na
opačnom konci katastrálneho územia obce by bol podľa žalobcu povinný odoberať teplo od žalobcu,
hoci žalobca technologicky by žiadne teplo pre neexistujúce rozvody subjektu dodať nemohol. Takýto

výklad je však absurdný. Aby takéto absurdity nevznikali, definoval aj z tohto dôvodu URSO vymedzené
územie ako územie dané zariadeniami žalobcu a nie plochou, teda ako územie, kde môže dodávateľ
tepla reálne toto teplo dodávať, teda kde má v danom čase vybudované svoje rozvody. Len takýto výklad
je logický a správny.

11. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 11S/63/2018-306 zo dňa 23. mája 2023 odmietol žalobu
podľa § 98 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
Krajský súd dospel k záveru, že žalobca nemal postavenie účastníka v danom stavebnom konaní,
pretože pozemky, na ktorých bola povolená stavba „Priemyselný areál Daejung, Nová Dubnica“ (CKN

parc. č. 442/1, CKN parc. č. 442/18, CKN parc. č. 442/31 v katastrálnom území C. E.) nepredstavovali
„vymedzené územie“ podľa § 12 ods. 10 zákona č. 657/2004 Z.z. Podľa jeho výkladu bolo možné
za vymedzené územie považovať iba také, na ktorom sa nachádzajú funkčné tepelné zariadenia
umožňujúce distribúciu a dodávku tepla. Súd pri rozhodnutí vychádzal najmä z českej právnej úpravy
(vyhláška Energetického regulačního úřadu č. 8/2016 Sb.), keďže slovenské právo podľa neho

neobsahovalo využiteľnú legálnu definíciu tohto pojmu. Uviedol, že vymedzené územie je určené
zariadeniami, nie samotnou plochou. Krajský súd uviedol, že rozhodnutia, na ktoré žalobca poukazoval
a ktoré považovali celé katastrálne územie G. C. E. za vymedzené územie, nemohol akceptovať ako
záväznú judikatúru, pretože podľa jeho názoru neobsahovali právne úvahy, ktoré by bolo možné vnímať
ako výklad ustanovení § 12 ods. 10 a § 2 písm. q) zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike, keďže

výklad pojmu „vymedzené územie“ nebol v týchto konaniach predmetom spornej otázky, ktorú by bolo
potrebné riešiť. Na základe tohto právneho názoru krajský súd konštatoval, že žalobca nebol účastníkom
konania o vydanie stavebného povolenia, a preto jeho žalobu odmietol; zároveň rozhodol, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

12. Proti uzneseniu krajského súdu podal kasačnú sťažnosť žalobca. Namietal, že uznesenie krajského
súdubolonepreskúmateľné,nedostatočneavnútornerozpornéodôvodnené.Tvrdil,žesúdneprimerane
vychádzal z českej právnej úpravy pri výklade pojmu „vymedzené územie“, namiesto aby použil
slovenské pramene práva a súvisiacu judikatúru, a že ignoroval rozhodnutie ÚRSO č. 2006T0161 s
prílohou č. 2, ktorá podľa neho jednoznačne určovala vymedzené územie ako konkrétne ohraničenú

plochu. Namietal aj nesprávny výklad „vymedzeného územia“ založený na existencii zariadení, ktorý
považoval za neurčitý a prakticky vylučujúci uplatnenie § 21 ods. 3 zákona o tepelnej energetike i
jeho postavenie „dotknutého orgánu“ podľa § 12 ods. 10. Zároveň poukázal na skoršie rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/2/2016 zo dňa 12. septembra 2017 a Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 13S/76/2015 zo dňa 29. júna 2016, ako aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2019-78 zo

dňa 18. novembra 2020, ktoré sa podľa neho podrobne zaoberali výkladom pojmu „vymedzené územie“
a postavením dodávateľa tepla ako dotknutého orgánu.

13. Najvyšší správny súd SR uznesením sp. zn. 4Svk/13/2024 zo dňa 10. februára 2025 sťažnosti
žalobcu vyhovel, keď dospel k záveru, že napadnuté uznesenie krajského súdu nebolo dostatočne

odôvodnené, a tým nepreskúmateľné. Konštatoval, že krajský súd sa nevysporiadal s relevantnými
námietkami sťažovateľa uvedenými v správnej žalobe, najmä s jeho odkazmi na predchádzajúcu
rozhodovaciu činnosť súdov v obdobných veciach (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/2/2016
a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/76/2015), ako aj vysporiadanie sa s námietkami
ohľadne predloženého rozhodnutia ÚRSO č. 2006T0161, ktoré podľa sťažovateľa jednoznačne určuje

vymedzené územie rozhodné pre prejednávanú vec. Kasačný súd vytkol krajskému súdu, že sa v
odôvodnení svojho rozhodnutia zameral najmä na jazykový výklad pojmu „vymedzené územie“, pričom
svoje závery oprel len o právnu úpravu Českej republiky, ktorá mohla slúžiť najviac ako podporná
argumentácia, nie ako záväzný výkladový zdroj. Uviedol, že ak slovenský právny poriadok obsahujevlastnú právnu úpravu, správny súd mal vychádzať z jej prameňov a judikatúry Slovenskej republiky
a mal použiť širšie spektrum výkladových metód – nielen jazykový, ale aj systematický, teleologický,
logický a historický výklad. Z týchto dôvodov Najvyšší správny súd uznesenie zrušil a vec vrátil

Správnemu súdu v Banskej Bystrici, pričom mu uložil povinnosť v ďalšom konaní vec opätovne
prejednať,náležiteapresvedčivoodôvodniťsvojerozhodnutie,vysporiadaťsasnámietkamisťažovateľa
vrátane významu rozhodnutia ÚRSO č. 2006T0161 a príslušnej judikatúry a zároveň posúdiť účastníctvo
žalobcu podľa § 59 stavebného zákona v spojení s § 12 ods. 10 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej
energetike.

Právny rámec

14. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), prechodného
ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

15. Podľa § 179 ods. 1 SSP ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom
administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť
tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako

tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný
doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

16. Podľa § 2 písm. q) zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení účinnom do 31.12.2018
na účely tohto zákona sa rozumie vymedzeným územím územie, na ktorom sa dodávateľovi ukladá

povinnosť distribúcie a dodávky tepla.

17. Podľa § 12 ods. 10 zákona č. 657/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2018 pri výstavbe sústavy
tepelných zariadení na vymedzenom území je dodávateľ v konaní podľa osobitného predpisu dotknutým
orgánom, ktorého stanovisko je záväzné. Dodávateľ tepla má súčasne postavenie účastníka konania

podľa osobitného predpisu, ak sa povoľuje výstavba sústavy tepelných zariadení alebo jej časti na
vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom.

Posúdenie veci správnym súdom

18. Podľa ustanovenia § 179 SSP ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom
administratívneho konania malo konať, správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od
vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky
splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi

vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

19. Na základe uvedeného správny súd pristúpil ku skúmaniu splnenia základných podmienok žaloby
opomenutého účastníka konania, a to:
- správnosť tvrdenia žalobcu, podľa ktorého mu malo byť doručené rozhodnutie orgánu verejnej správy,

pretože mu svedčil status účastníka konania, ktoré vyústilo do vydania daného rozhodnutia (t.j. či
žalobcovi patrí postavenie opomenutého účastníka),
- skutočnosť, že od vydania daného rozhodnutia neuplynuli viac ako tri roky.

20. Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že Mesto Nová Dubnica, ako príslušný stavebný

úrad, vydalo stavebné povolenie stavebné povolenie č. VÚPaD/2599/2015/Sá, č. j. 17/2016 zo dňa
14.01.2016, ktorým bola povolená stavba „Priemyselný areál Daejung, Nová Dubnica“ na pozemku CKN
parc. č. 442/1, CKN parc. č. 442/18, CKN parc. č. 442/31 v katastrálnom území C. E. pre stavebníka
Daejung Europe, s.r.o., Obchodná 4063/41, Nová Dubnica (ďalej aj „stavebné povolenie“). Stavebné
povolenie bolo doručované stavebníkovi, účastníkom konania ako aj jednotlivým dotknutým orgánom

do vlastných rúk. Uvedené vyplýva zo strany 14 napadnutého rozhodnutia.

21. Žalobca podal správnu žalobu opomenutého účastníka konania na krajský súd dňa 29.05.2018,
a preto možno skonštatovať, že od vydania napadnutého rozhodnutia (t.j. odo dňa 14.01.2016) v časepodania žaloby neuplynuli viac ako tri roky, teda lehota na podanie žaloby opomenutého účastníka podľa
§ 179 ods. 1 SSP bola splnená.

22. V preskúmavanej veci bol sporným výklad termínu „vymedzené územie“, od ktorého je závislá
aplikácia ustanovenia § 12 ods. 10 zákona č. 657/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2018 na
prejednávaný prípad.

23. Pri výklade pojmu „vymedzené územie“ boli účastníkmi konania zastávané dve základné

interpretačné línie.
Prvá, plošná, zastávaná žalobcom a skoršími rozhodnutiami správnych súdov, chápe vymedzené
územie ako územie vyznačené v grafickej prílohe rozhodnutia ÚRSO – teda ako geograficky určenú
oblasť, spravidla zhodnú s katastrálnym územím mesta alebo obce. V tomto prístupe má mapa - grafická
príloha rozhodnutia ÚRSO určujúci význam a samotná existencia zariadení v teréne nie je rozhodujúca.
Druhá, funkčná, zastávaná žalovaným a ďalším účastníkom konania v rade 1/, URSO a civilnými súdmi,

vychádza z toho, že vymedzené územie je určené technickými zariadeniami dodávateľa – teda sieťou a
rozvodmi, prostredníctvom ktorých je schopný reálne zabezpečovať dodávky. Nie je teda rozhodujúce,
aká plocha je vyznačená v mape, ale kde sa nachádzajú existujúce zariadenia. Vymedzené územie sa
preto rozširuje alebo zužuje podľa skutočného rozsahu technologickej infraštruktúry.

24. Najvyšší správny súd SR uložil správnemu súdu vychádzať primárne z prameňov a judikatúry
Slovenskej republiky a použiť pri výklade pojmu vymedzené územie širšie spektrum výkladových metód.

25. Súdy a iné orgány sa k pojmu „vymedzené územie“ buď vo všeobecnosti alebo konkrétne vo vzťahu
k spoločnosti TERMONOVA, a.s., vyjadrovali nasledovne:

26. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/76/2015-63 zo dňa 29.06.2016, v ktorom sa
totožný žalobca – TERMONOVA, a.s. – domáhal postavenia účastníka konania, k pojmu vymedzené
územie uvádza: „Pokiaľ ide o posúdenie, či v danom prípade sa jedná o vymedzené územie, krajský
súd poukazuje na rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 22.01.2008, na základe

ktorého sa žalobca stal držiteľom povolenia na výrobu a rozvod tepla pre vymedzené územie G. C. E..
Z uvedeného vyplýva, že stavba „Výrobno-obchodný areál TUBASPOL“, stojaca na pozemku registra C
p.č. 442/17 v k. ú. C. E. v k.ú. C. E., sa nachádza na vymedzenom území v zmysle § 2 písm. q) zákona
č. 657/2004 Z.z., a to bez ohľadu na to, či sú na tomto území vybudované verejné rozvody tepla.“

27. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4Sžk/2/2016 zo dňa 12.09.2017, ktorým bolo
potvrdené uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/76/2015-63 zo dňa 29.06.2016 uvádza:
„Krajský súd ďalej ustálil, že predmetná stavba - „Výrobno-obchodný areál TUBASPOL sa nachádza na
vymedzenom území v zmysle § 2 písm. q) zákona č. 657/2004 Z.z., a to bez ohľadu na to, či sú na tomto
území vybudované verejné rozvody tepla“ (bod 1.7)

„V tejto veci odvolací súd poukazuje na skutočnosti, ktoré vo svojom rozhodnutí správne posúdil a ustálil
už krajský súd, a to, že v danom prípad sa jedná o „vymedzené územie“ v zmysle zákona č. 657/2004
Z.z....“ (bod 5.12)
Na inom mieste uvádza, že má „z predloženej dokumentácie preukázané, že ide o vymedzené územie,
že žalobca má postavenie dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom.“ (bod 5.13)

28. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, odbor vecnej regulácie, v stanovisku č. 17700/2018/BA,
1425-2018-BA zo dňa 16.05.2018, ktoré bolo zaslané do konania vedeného Slovenskou obchodnou
inšpekciou v súvislosti s kontrolou dodržiavania zákona č. 657/2004 Z.z. spoločnosťou Daejung Europe
s.r.o., okrem iného uviedol: „Pojem vymedzené územie podľa § 2 písm. q) zákona a pojem povinný odber

tepla podľa § 21 ods. 3 zákona nemožno vykladať paušálne, ani univerzálnym stanoviskom. Výklad
týchto pojmov realizuje orgán aplikácie práva, v tomto prípade úrad, ako správny orgán v tom ktorom
konaní individuálne na základe skutkových okolností toho ktorého konania, bez ohľadu na to, o aké
katastrálne územie a akého výrobcu tepla sa jedná. Podľa § 7 ods. 2 písm. i) v povolení vydanom
právnickej osobe sa uvedie stručný technický popis sústavy tepelných zariadení, na ktorých môže

podnikať, a ich výkonové hodnoty. Technický popis sústavy tepelných zariadení je uvedený v prílohe č.
1 k povoleniu na podnikanie v tepelnej energetike. Vzhľadom na uvedené podľa Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví je vymedzené územie – príloha č. 2 k povoleniu na podnikanie v tepelnej energetike
– grafické zakreslenie sústavy tepelných zariadení z prílohy č. 1, je určené zariadeniami a nie plochou.Držiteľ povolenia má zariadenia vo vlastníckom vzťahu alebo inom obdobnom právnom vzťahu, preto
by sa nemali vyskytovať súčasne rovnaké zariadenia v dvoch povoleniach. V prílohe č. 2 povolenia na
podnikanie v tepelnej energetike je zakreslené technologické zariadenie výrobcu tepla v konkrétnom

katastrálnom území. To však neznamená, že v danom katastrálnom území má ktorýkoľvek výrobca
monopol. V danom katastrálnom území môže mať umiestnené technologické zariadenie aj iný výrobca
tepla. Takáto situácia sa obvykle vyskytuje vo väčších mestách, kde v rovnakom katastrálnom území
mesta môžu byť umiestnené viaceré teplárne alebo technologické zariadenia na výrobu alebo rozvod
tepla rôznych výrobcov tepla. Vymedzené územie podľa § 2 písm. q) zákona rôznych výrobcov v tom

istom katastrálnom území sa teoreticky môže dotýkať, alebo aj prekrývať, resp. v jednom katastrálnom
území alebo viacerých katastrálnych územiach môžu mať vymedzené územia podľa § 2 písm. q) zákona
viacerí výrobcovia tepla. Ak má na vymedzenom území umiestnené technologické zariadenie na výrobu
a rozvod tepla nejaký výrobca tepla a sú súčasne splnené podmienky stanovené § 21 ods. 3 zákona,
mal by sa plánovaný nový objekt spotreby tepla pokrývať prednostne od dodávateľa tepla, ktorý má
v danom území umiestnené zariadenie na výrobu a rozvod tepla. Ak však v danom území výrobca

tepla nemá technologické zariadenie na výrobu a rozvod tepla, nemôže od plánovaného objektu nikto
vyžadovať,abysapripojilkzdrojutepla.Aktedanapr.vkatastrálnomúzemíC.E.mávymedzenéúzemie
TERMONOVA, a.s., ale ho má vymedzené konkrétnym technologickým zariadením na výrobu a rozvod
tepla, ktoré neumožňuje pripojenie plánovaného objektu spotreby tepla (napr. nemá natiahnuté rúry až
k pozemku, na ktorom sa má vybudovať nový objekt spotreby), nemožno aplikovať ustanovenie § 21

ods. 3 o povinnom odbere tepla.“

29. Zo Záznamu z kontroly zo dňa 10.7.2018, vyhotoveného Slovenskou obchodnou inšpekciou po
kontrole realizovanej v Priemyselnom areáli spoločnosti DaejungEurope, s.r.o. v Novej Dubnici, vyplýva,
že podľa inšpektorov Slovenskej obchodnej inšpekcie „nie je preukázané, že v čase projektovania novej

budovy Priemyselný areál Daejung satento nachádzal na vymedzenom území podávateľa podnetu.“ Zo
záznamu z kontroly je zrejmé, že pri jeho spracúvaní sa prednostne prihliadlo na stanovisko Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví č. 17700/2018/BA, 1425-2018-BA zo dňa 16.05.2018.

30. Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 41Cob/97/2023 zo dňa 03.07.2024 potvrdil záver

OkresnéhosúduTrenčínvrozsudkuč.k.37Cb/66/2018-274zodňa17.02.2023,že„vymedzenéúzemie“
podľa § 2 písm. q) zákona o tepelnej energetike nebolo totožné s celým katastrálnym územím mesta, ale
bolo určené konkrétnymi technologickými zariadeniami držiteľa povolenia. Súd vychádzal zo stanoviska
ÚRSO z 16.05.2018, podľa ktorého príloha č. 2 k povoleniu (mapa) graficky zachytávala sústavu
tepelných zariadení uvedenú v prílohe č. 1, a teda vymedzené územie sa určovalo „zariadeniami,

a nie plochou“. Z toho dôvodu súd považoval za rozhodujúce, či mal dodávateľ (žalobca) v čase
plánovania stavby žalovaného reálne vybudované rozvody a zariadenia umožňujúce napojenie objektu
– inak nebola splnená podmienka „technických podmienok“ podľa § 21 ods. 3 a nevznikala povinnosť
prednostného odberu tepla. Keďže žalobca v relevantnom čase nemal rozvody tepla dovedené aspoň po
hranicu pozemku žalovaného a napojenie by si vyžadovalo zásah cez cudzie pozemky, súd uzavrel, že

stavba žalovaného sa nenachádzala na vymedzenom území v zmysle zákona. Odvolací súd námietky
žalobcu, že „vymedzené územie“ malo byť určené plochou podľa mapy (Prílohy č. 2 k povoleniu ÚRSO)
a že skoršie rozhodnutia KS Trenčín sp. zn. 13S/76/2015 potvrdené NS SR sp. zn. 4Sžk/2/2016 vykladali
opak, neprijal. Výslovne uviedol, že sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie,
ktorý vysvetlil, prečo na tieto správne rozhodnutia neprihliadol: neboli pre vec záväzné a otázka výkladu

pojmu „vymedzené územie“ podľa § 2 písm. q) zákona o tepelnej energetike v nich nebola predmetom
meritórneho posúdenia. Naopak, odvolací súd – rovnako ako prvostupňový – vychádzal zo stanoviska
ÚRSO z 16.05.2018, podľa ktorého je vymedzené územie v prílohe k povoleniu grafickým zakreslením
sústavy tepelných zariadení z Prílohy č. 1, teda je „určené zariadeniami, a nie plochou“. Z toho odvodil,
že keď žalobca v čase plánovania stavby žalovaného nemal rozvody dovedené aspoň po hranicu

jeho pozemku, neboli splnené „technické podmienky“ podľa § 21 ods. 3 a stavba sa nenachádzala na
vymedzenom území v zmysle zákona. Výsledkom bolo potvrdenie zamietnutia žaloby.

31. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 8Sžk/23/2020 zo dňa 30.03.2021 zrušil uznesenie Krajského
súdu v Žiline zo 17.03. 2020, č. k. 30S/175/2018-120 a vec mu vrátil na dalsie konanie, keďže výklad

účasti „dodávateľa na vymedzenom území“ podľa § 12 ods. 8 a 9 v spojení s § 12 ods. 4 zákona o
tepelnej energetike nebol správny. Zdôraznil, že podľa § 2 písm. q) sa vymedzeným územím rozumelo
územie, na ktorom sa dodávateľovi ukladala povinnosť distribúcie a dodávky tepla, pričom z jazykového
výkladu pojmu „územie“ vyplývalo, že ide o geograficky ohraničenú časť územia určovanú hranicami.Nebolo podstatné, či k posudzovanému objektu už viedol verejný rozvod tepla alebo tepelná prípojka;
rozhodujúce bolo, či pozemky plánovanej výstavby spadali do vymedzeného územia dodávateľa (podľa
prílohy č. 2 k povoleniu). Z uvedených dôvodov by malo byť pre posúdenie vzniku účastníctva v súlade

s § 12 ods. 4 zákona o tepelnej energetike postačujúcim len posúdenie otázky, či pozemky, na ktorých
je plánovaná výstavba tepelných zariadení žiadateľky o vydanie záväzného stanoviska obce spadajú
do vymedzeného územia dodávateľa tepla z centrálneho zdroja tepla, a to nezávisle od existencie
dodávateľsko-odberateľského vzťahu medzi žalobkyňou a žiadateľkou záväzné stanovisko obce podľa
§ 12 ods. 8 zákona o tepelnej energetike.

32. Úvodom správny súd konštatuje, že definícia v § 2 písm. q) zákona č. 657/2004 Z.z. – „vymedzené
územie“ je slovenské špecifikum, ktoré nevychádza zo smerníc Európskej únie. Súd vzal na zreteľ
predovšetkým jazykový výklad, ku ktorému sa už vyjadril Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn.
8Sžk/23/2020zodňa30.03.2021,sícevsúvislostisúčastníctvompodľas§12ods.4zákonač.657/2004
Z.z., ale to nemení nič na jeho relevancii aj v súvislosti s účastníctvom podľa § 12 ods. 10 zákona

č. 657/2004 Z.z. tak, že z jazykového výkladu pojmu vymedzené územie podľa § 2 písm. q) vyplýva,
že vymedzené územie je potrebné chápať ako geograficky ohraničenú časť územia obce alebo mesta
určenú jej hranicami bez ohľadu na existenciu verejného rozvodu tepla resp. tepelnej prípojky.

33. K definícii pojmu „vymedzené územie“ sa explicitne v rámci prieskumu zákonnosti napadnutého

rozhodnutia vyjadrili aj súdy v správnom súdnictve, a to rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č. k.
13S/76/2015-63 zo dňa 29.06.2016 potvrdené uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/2/2016
zo dňa 12.09.2017, ktoré mali za to, že výrobno-technický areál bol postavený na vymedzenom
území žalobcu v zmysle § 2 písm. q) zákona č. 657/2004 Z.z. V predmetnej veci správny súd ani
s ohľadom na závery kontroly vykonanej SOI nemal dôvod odkloniť sa od názoru vysloveného súdmi

v uvedených konaniach a vychádzal z týchto záverov.. S ohľadom na uvedené súd v tomto konaní ustálil,
že stavba žalovaného bola postavená na vymedzenom území žalobcu v zmysle ustanovení zákona
č. 657/2004 Z.z., a to aj napriek skutočnosti, že sa tam nenachádzali rozvody tepla. Uvedený názor je
podľa súdu potvrdený aj samotnou prílohou č. 2 k rozhodnutiu ÚRSO č. 2006T0161, ktorej názov je
„Mapa vymedzeného územia pre zásobovanie tepelnou energiou,“ resp. Mapa vymedzeného územia

TERMONOVA, a.s., Nová Dubnica“, na ktorej je zakreslené celé katastrálne územie G. C. E..“

34. Pokiaľ ide o rozhodnutie civilného súdu – Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý zaujal iný názor
s poukazom na to, že správne súdy vo vyššie uvedenej veci „len skonštatovali skutočnosti, ktoré vo
svojomkonanínedokazovalianebolozodôvodneniarozhodnutiazrejmé,akodospeliktýmitotvrdeniam,

či to neboli len prevzaté tvrdenia strany sporu“, správny súd má za to, že sa jedná o nepochopenie
podstaty správneho súdnictva, keď správne súdy ako „právne súdy“, v opozícii oproti skutkovým civilným
súdom, v zásade nevykonávajú dokazovanie, ale prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej
moci, pričom správne súdy zaujímajú primárne stanovisko k správnosti právnej kvalifikácie rozhodného
ustanovenia aplikovaného orgánmi verejnej správy. Takéto vysporiadanie sa s rozsudkami správnych

súdov nepovažoval správny súd za správne a mal za to, že odklon od výklad pojmu „vymedzené územie“
vykonaný správnymi súdmi nebol civilným súdom náležite odôvodnený. Správny súd poukazuje aj na
to, že výklad pojmu v slovenskom právnom poriadku podáva primárne súd, pokiaľ sa vec ocitne v štádiu
pred súdom, nie je rozhodný „autorský“ výklad podaný URSO aj keď sa jedná o výklad pojmu z oblasti
tepelnej energetiky.

35. Správny súd poukazuje aj na to, že v legislatívnom procese bol návrh novely zákona o tepelnej
energetike, prijatá ako zákon č. 363/2022 Z.z., ktorá navrhovala zmenu definície vymedzeného
územia nasledovne: „vymedzeným územím územie, na ktorom držiteľ povolenia na rozvod tepla
vykonáva rozvod tepla prostredníctvom súboru zariadení určených na rozvod tepla“, avšak po skončení

medzirezortného pripomienkového konania zmena definície vypadla z návrhu novely a do parlamentu
bol predložený zákon bez tohto novelizačného bodu, čo podľa správneho súdu svedčí o tom, že
výkladnom zákona v okolnostiach predmetnej veci nie je možné dospieť k záveru, ktorý je možné
dosiahnuť len novelizáciou zákonnej definície, keďže by šlo o neprípustné dotváranie práva súdom.

36. Správny súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že s poukazom na ustanovenie § 2 písm. q) a §
12 ods. 10 zákona č. 657/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2018 mu patrilo postavenie účastníka
v konaní, ktorého rezultátom bolo stavebné povolenie č. VÚPaD/2599/2015/Sá, č. j. 17/2016 zo dňa
14.01.2016, ktorým bola povolená stavba „Priemyselný areál Daejung, Nová Dubnica“ na pozemku CKNparc. č. 442/1, CKN parc. č. 442/18, CKN parc. č. 442/31 v katastrálnom území C. E. pre stavebníka
DaejungEurope, s.r.o., Obchodná 4063/41, Nová Dubnica. Žalobca bol opomenutým účastníkom
konania, a preto správny súd rozhodol podľa § 179 ods. 1 SSP o uložení povinnosti žalovanému doručiť

žalobcovi napadnuté rozhodnutie tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

37. Podľa § 179 ods. 2 SSP ak orgán verejnej správy bezdôvodne nedoručí rozhodnutie alebo opatrenie
opomenutému účastníkovi, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Podľa § 179
ods. 3 SSP doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona

odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia
o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy
jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý
účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených
osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať
a rozhodnúť. Podľa § 179 ods. 4 SSP po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie

zastaví.

38. Uznesenie senátu správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Uznesenie senátu správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnákasačnásťažnosťvlehotejednéhomesiacaododňajehodoručenia.
Kasačná sťažnosť sa podáva Správnemu súdu v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo
konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným

Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej
len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.