Uznesenie – Ostatné ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. september 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Svk/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100803
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Fečík
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0924100803.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): D.. F. O., narodený
X.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX A., proti žalovanému: Pozemková mafia F. T. F. T. F.J. F.,
zločineckej organizácie (označenie žalobcom), konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu
Správneho súdu v Košiciach č.k. 2S/48/2024-15 z 24.1.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa odmieta.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na správnom súde

1. Podaním z 25.11.2024, doručeným Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) dňa
18.11.2024, sa žalobca domáhal ochrany pred konaním zločineckej organizácie - tzv. „pozemkovej
mafie“ ako aj pred korupciou. Žalobca vo svojom podaní uviedol, že zločinecká organizácia sa mu
4x vyhrážala zabitím a 2x sa ho pokúsila zabiť na jeho pozemku, v lokalite Sokoľ (Košice - okolie)
si uzurpovala pozemky, ktoré neboli v jej osobnom vlastníctve a realizovala stavby bez stavebného
povolenia. Vo svojom podaní tiež uviedol, že došlo k zneužívaniu právomocí verejného činiteľa a ku

korupcii.Prílohoupodanianavrhovateľa/žalobcubolalistinaoznačenáako„Stručnáanalýzapozemkovej
mafie“ a listina „Dodanie základného geodetického dokumentu na pridelenie záhrady č. 811/25 (staré č.
190/13) v lokalite Sokoľ - Nad Studňou pred rokom 1990 - odpoveď“ zo dňa 22.12.2011.

2. Žalobca dňa 13.1.2025 osobne doručil správnemu súdu podanie označené ako „Doloženie výpisu
z termínovaného vkladu“ z toho istého dňa. Prílohou podania bola kópia výpisu z termínovaného

vkladu žalobcu vedeného v 365.bank, a. s., kde žalobca rukou dopísal, že zo sumy 901 eur bolo
ukradnutých 569 eur, ktoré boli odovzdané súdnemu exekútorovi na príkaz šéfa pozemkovej mafie p. T.
F. a informačný formulár banky pre vkladateľov.

3. Správny súd uznesením č.k. 2S/48/2024-15 z 24.1.2025, žalobcovi doručeným dňa 29.1.2025,
rozhodol o zastavení konania podľa § 18 ods. 1 a § 99 písm. h) Správneho súdneho poriadku (ďalej

len „SSP“) z dôvodu, že vec nepatrí do právomoci správneho súdu a ani do právomoci iných súdov
v rámci Slovenskej republiky s tým, že po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania bude vec
postúpená príslušnému útvaru Policajného zboru, v danom prípade Obvodnému oddeleniu Policajného
zboru Košice - Ťahanovce. V uvedenom uznesení bol žalobca poučený o tom, že je voči nemu prípustné
podanie kasačnej sťažnosti, lehote a mieste jej podania, obsahových náležitostiach kasačnej sťažnosti
a povinnosti právneho zastúpenia pri podaní kasačnej sťažnosti.

II.Kasačná sťažnosť

4. Žalobca dňa 31.1.2025 doručil správnemu súdu podanie, ktoré bolo podľa obsahu posúdené ako

kasačná sťažnosť proti uzneseniu správneho súdu č.k. 2S/48/2024-15 z 24.1.2025 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“).

5. Správny súd následne uznesením č.k. 2S/48/2024-24 z 4.2.2025, žalobcovi doručeným dňa
12.2.2025, uložil žalobcovi povinnosť v lehote 10 dní od doručenia daného uznesenia doručiť súdu

1. splnomocnenie udelené advokátovi alebo potvrdenie o právnickom vzdelaní žalobcu, resp. jeho
zamestnanca alebo člena a to na účel zastupovania v kasačnom konaní, 2. návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh). V danom uznesení bol žalobca súčasne poučený, že ak si uloženú povinnosť
nesplní, dôjde k odmietnutiu jeho kasačnej sťažnosti.

6. Dňa 13.2.2025 bolo správnemu súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom tento rozvíjal skutočnosti

uvedené vo svojich predchádzajúcich podaniach, avšak celkom zjavne týmto podaním nedošlo k
splneniu povinnosti uloženej žalobcovi uznesením správneho súdu č.k. 2S/48/2024-24 z 4.2.2025.
Obdobné podanie doručil žalobca správnemu súdu aj dňa 17.3.2025.

III.

Posúdenie veci kasačným súdom

7.SenátNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskejrepublikykonajúciakokasačnýsúd(§438ods.2SSP)
predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej
sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal

žalobca ako sťažovateľ v lehote včas (§ 443 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu
spolu s konaním, pričom dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je nutné odmietnuť.

8. Kasačná sťažnosť predstavuje mimoriadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho súdu
podľa § 10 SSP (§ 438 ods. 1 a § 439 ods. 1 SSP).

9. Podľa § 439 ods. 2 písm. d) alinea prvá SSP kasačná sťažnosť nie je prípustná proti uzneseniu o
právomoci.

10. Napadnutým uznesením došlo k zastaveniu konania práve z dôvodu nedostatku právomoci
správneho súdu, z čoho jednoznačne vyplýva, že proti nemu nie je kasačná sťažnosť prípustná.

Na uvedenom závere o neprípustnosti kasačnej sťažnosti nič nemení ani nesprávne poučenie v
napadnutom uznesení, podľa ktorého možno proti nemu podať kasačnú sťažnosť. Prípustnosť kasačnej
sťažnosti totiž ustanovuje zákon (§ 438 a § 439 SSP) a nie obsah poučenia uvedený v rozhodnutí
správnehosúdu.Poučenieoprípustnostikasačnejsťažnostialeboneprípustnostiopravnéhoprostriedku
(§ 139 ods. 1 SSP) by síce logicky malo zodpovedať zneniu § 438 a § 439 SSP, avšak jeho prípadná

nesprávnosť nemá za následok nezákonnosť samotného rozhodnutia.

11. Keďže proti napadnutému uzneseniu kasačná sťažnosť podľa 439 ods. 2 písm. d) SSP nebola
prípustná, rozhodol kasačný súd podľa § 459 písm. c) SSP o odmietnutí kasačnej sťažnosti.

12. Kasačný súd súčasne zvažoval, či sú naplnené podmienky aj pre odmietnutie kasačnej sťažnosti
podľa § 459 písm. d) SSP pre nesplnenie podmienok podľa § 449 SSP, teda pre podanie kasačnej
sťažnosti bez zastúpenia advokátom. Znenie § 449 SSP však logicky dopadá len na podanie kasačnej
sťažnosti, ktorá je prípustná, čomu logicky zodpovedá aj poučenie o povinnom zastúpení advokátom
v kasačnom konaní v napadnutom rozhodnutí. Zákon totiž nepočíta s podaním neprípustnej kasačnej

sťažnosti a preto pre tento prípad ani nerieši otázku jej podania advokátom vrátane príslušného
poučenia. Inak povedané, ak poučenie znie, že „proti rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok“,
logicky neobsahuje dôvetok o jeho prípadnom podaní advokátom. Uvedené jednak plne zodpovedá
princípu hospodárnosti konania (§ 5 ods. 7 SSP) ako aj tomu, že vyžadovanie právneho zastúpenia by
pri neprípustnej kasačnej sťažnosti predstavovalo u sťažovateľa celkom zjavne zbytočne vynaložené

prostriedky. Kasačný súd preto dôvod odmietnutia kasačnej sťažnosti podľa § 459 písm. d) SSP nezistil.
Odmietnutie kasačnej sťažnosti pre neprípustnosť podľa § 459 písm. c) SSP má totiž prednosť pred jej
odmietnutím podľa § 459 písm. d) SSP.13. Ako obiter dictum sa však kasačnému súdu žiada dodať, že podanie žalobcu zo dňa 25.11.2024 malo
podľa obsahu skôr podobu nejasného podania vo veci samej, pretože žalobca uvádzal aj skutočnosti,
ktoré mohli súvisieť s postupom alebo rozhodovaním orgánov verejnej správy (napr. postavenie „čiernej“

stavby atď.). Ak pritom z nejasného podania vo veci samej vyplýva aspoň čiastočne, že sa týka postupu
alebo rozhodovania orgánov verejnej správy, javí sa vo vzťahu k ochrane procesných práv podávateľa
ako i procesnej čistote vhodnejším postup podľa § 59 ods. 1 a 2 SSP, spočívajúci vo výzve správneho
súdu podávateľovi na doplnenie alebo opravu takéhoto podania. Zákon totiž výslovne ustanovuje právo
podávateľa na doplnenie alebo opravu nejasného, neúplného alebo nezrozumiteľného podania. Ak

by podávateľ takejto výzve v určenej lehote nevyhovel, správny súd by potom uznesením rozhodol o
odmietnutí podania podľa § 59 ods. 3 SSP. Konštrukt zastavenia konania „bez ďalšieho“ podľa § 18 ods.
1 SSP v spojení s § 99 písm. h) SSP je potrebné vnímať skôr reštriktívne. Jednak sa zastavuje konanie
bez toho, aby sa podradilo pod niektorý z druhov konania uvedených v § 6 ods. 1 SSP. Zároveň, ak sa
zastavenie konania spája s postúpením veci inému orgánu než súdu, môže hroziť denegatio iustitiae. Ak
totižpodaniežalobcubudesúčasneobsahovaťajskutočnostizakladajúceprávomoctohtoinéhoorgánu,

nebude mať tento orgán záujem vyvolať kompetenčný konflikt. Týmto by však došlo k odignorovaniu tých
skutočností uvedených v podaní, ktoré by po doplnení predsa len mohli založiť právomoc správneho
súdu. Uvedené závery však kasačný súd pri svojom rozhodovaní nemohol zohľadniť, aj keby ich
sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, hoci tak neučinil, pretože pri odmietnutí kasačnej sťažnosti
pre jej neprípustnosť sa dôvodnosť argumentácie obsiahnutej v kasačnej sťažnosti neposudzuje.

IV.
Záver

14. Kasačný súd podľa § 459 písm. c) SSP rozhodol o odmietnutí kasačnej sťažnosti z dôvodu jej

neprípustnosti podľa § 439 ods. 2 písm. d) SSP.

15. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný senát podľa § 467 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP
tak, že účastníkom konania náhradu trov kasačného konania nepriznal a to žalobcovi ako sťažovateľovi
s odkazom na § 170 písm. a) SSP z dôvodu odmietnutia kasačnej sťažnosti.

16. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte pomerom
hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).
1. Odmietnutie kasačnej sťažnosti pre neprípustnosť podľa § 459 písm. c) SSP má prednosť pred jej
odmietnutím podľa § 459 písm. d) SSP. Zákon totiž nepočíta s podaním neprípustnej kasačnej sťažnosti

a preto pre tento prípad ani nerieši otázku jej podania advokátom vrátane príslušného poučenia.

2. Ak z nejasného podania vo veci samej vyplýva aspoň čiastočne, že sa týka postupu alebo
rozhodovania orgánov verejnej správy, javí sa vo vzťahu k ochrane procesných práv podávateľa a
ako i procesnej čistote vhodnejším postup podľa § 59 ods. 1 a 2 SSP, spočívajúci vo výzve správneho

súdu podávateľovi na doplnenie alebo opravu takéhoto podania. Zákon totiž výslovne ustanovuje právo
podávateľa na doplnenie alebo opravu nejasného, neúplného alebo nezrozumiteľného podania. Ak
by podávateľ takejto výzve v určenej lehote nevyhovel, správny súd by potom uznesením rozhodol o
odmietnutí podania podľa § 59 ods. 3 SSP. Konštrukt zastavenia konania „bez ďalšieho“ podľa § 18 ods.
1 SSP v spojení s § 99 písm. h) SSP je potrebné vnímať skôr reštriktívne. Jednak sa zastavuje konanie

bez toho, aby sa podradilo pod niektorý z druhov konania uvedených v § 6 ods. 1 SSP. Zároveň, ak sa
zastavenie konania spája s postúpením veci inému orgánu než súdu, môže hroziť denegatio iustitiae. Ak
totižpodaniežalobcubudesúčasneobsahovaťajskutočnostizakladajúceprávomoctohtoinéhoorgánu,
nebude mať tento orgán záujem vyvolať kompetenčný konflikt. Týmto by však došlo k odignorovaniu tých
skutočností uvedených v podaní, ktoré by po doplnení predsa len mohli založiť právomoc správneho

súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.