Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoP/57/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123222150
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7123222150.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Ingrid Radomskej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťaťa: G.
N., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v tomto konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny N., M. M.X. M. I.. X, N., dieťa rodičov: matky R.. W.. Z. J., I.. XX.XX.XXXX,
Z. W. X, N., zastúpená ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Kerecman, spoločnosť s ručením
obmedzeným, so sídlom Rázusova 1, Košice a otca: R.. G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, Z.,
zastúpený advokátom JUDr. Jakub Magda, so sídlom Požiarnická 3969/21, Prešov, v konaní o návrhu
matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, o

odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. 18P/191/2023 - 1007 zo dňa 05.02.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. II. a IV.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné na maloleté dieťa zo sumy 160 mesačne
na sumu 350 eur mesačne od 19.12.2023, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn.
11P/179/2015 zo dňa 12.04.2016. Výrokom II. určil dlžné výživné na sumu 2 470 eur a zaviazal otca
zaplatiť ho v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Výrokom III. zamietol návrh otca na zverenie

maloletej do striedavej osobnej starostlivosti a výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania. Rozsudok odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu dňa 19.12.2023 matka
navrhovala zvýšiť výživné na maloletú na sumu 350 eur mesačne od 01.01.2024 do budúcna. Návrh
odôvodnila tým, že oproti stavu v čase poslednej úpravy došlo k zvýšeniu pravidelných mesačných
výdavkov dieťaťa aj matky. Na strane otca sa majetkové a zárobkové pomery zlepšili, dokončil stavbu
rodinného domu, je vlastníkom dvoch motorových vozidiel a motorky. Otec návrh matky považoval za
nedôvodný. Súd vychádzal zo zistených majetkových pomerov rodičov, z ktorých vyplynulo, že matka je

zamestnaná a jej priemerný mesačný príjem bol v roku 2023 vo výške 1.370 eur s daňovým bonusom
140 eur mesačne, za prvých deväť mesiacov roku 2024 bol jej priemerný príjem 1.557 eur s daňovým
bonusom 140 eur mesačne. Otec je zamestnancom spoločnosti M. H. M..L..T.., ktorého je jediným
spoločníkom a jeho čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od októbra 2023 do septembra 2024
predstavoval 147 eur. Otec je vedený ako držiteľ a vlastník motocykla O. H. H. F. K. X.. Spoločnosť M.
H. M..L..T.. je vedená ako vlastník motorového vozidla O. G. F. M. F.. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že
jeho príjem je cca 1 000 eur mesačne. Uviedol, že svoje príjmy v spoločnosti M. H. M..L..T.., v ktorej je

vedenýakozamestnanec,optimalizujekvôliodvodom.F.savenujeasiodroku2006.Získaltitulinžinierv
rokoch 2006/2007 na E. U.. Uvádzal, že v jeho možnostiach je platiť výživné vo výške 200 eur mesačne.
Nevypláca si podiel na zisku v spoločnosti M. H. M..L..T.., ktorej je jediným spoločníkom a konateľom,firma má pritom peniaze, ale snaží sa dosiahnuť zveľadenie firmy a preinvestovanie získaných peňazí.
Otec má ešte ďalšiu maloletú dcéru vo veku 6 rokov, ktorú vychováva so svojou súčasnou manželkou.

2. Otec je spoločníkom a konateľom spoločnosti M. H. M..L..T.. od 09.07.2022. „Z výpisu z bankového
účtu J. Z. spoločnosti M. H. s.r.o. za obdobie od 10.07.2023 do 30.11.2024 vyplýva, že aktuálny zostatok
na tomto účte je 38.064,71 Eur. Na súkromnom účte otca v B. banke za obdobie od januára 2023 do
30.11.2024 mal súd za preukázaný v októbri 2024 zostatok 5.775,36 Eur s tým, že v mesiaci november
dňa 12.11.2024 otec previedol sumu 5.000,-Eur na odkladací účet, ktorý rovnako patrí jemu. Ohľadom

odkladacieho účtu sa vyjadril, že je to akýsi podúčet v rámci bankových služieb, ktorý má slúžiť na
ochranu jeho peňazí, aby neboli dostupné na bežnom na účte. Z výpisu z účtu v B. banke na fyzickú
osobu otca za obdobie od 30.11.2024 do 31.12.2024 mal súd za preukázané, že otec na tento účet z
odkladacieho účtu v daný mesiac poukázal 1.700,Eur. Otec uviedol, že čo sa týka bankového účtu jeho
spoločnosti tak na tento účet prijíma platby za vykonanú prácu a zároveň výlučne z tohto účtu poukazuje
platby na nákup spotrebného materiálu na výkon svojej práce. „

3. Súd výrok o výživnom odôvodnil tým, že výživné zo strany otca je potrebné zvýšiť z dôvodu, že od
poslednej úpravy uplynula už doba deviatich rokov a už len táto skutočnosť je dôvodom na úpravu
výšky výživného. Poukázal na to, že otec vykonáva podnikateľskú činnosť prostredníctvom obchodnej
spoločnosti M. H. M..L..T.., ktorej je jediným spoločníkom a konateľom. Z predložených bankových

výpisov súd mal za preukázané, že táto spoločnosť je zisková a aktívna. „Z predložených bankových
výpisov z účtu spoločnosti otca M. H. s.r.o. za obdobie od júla 2023 do novembra 2024 mal súd za
preukázané, že výkonom podnikateľskej činnosti je otec v zisku, má pravidelný mesačný príjem a ku
koncu novembra 2024 mal na podnikateľskom účte 38.000,-Eur. Súd sa nestotožnil s tvrdením otca,
že treba rozlišovať v tom, že obchodná spoločnosť otca ako podnikateľský subjekt a otec ako fyzická

osoba nie sú totožní nakoľko v zmysle obchodného zákonníka je podnikateľská činnosť vykonávaná
za účelom zisku a na vlastnú zodpovednosť a pre účely rodinnoprávneho konania je dôležitý nielen
reálny, ale potenciálny príjem. Nie je preto v tomto konaní primárny spôsob fungovania obchodnej
spoločnosti s ručením obmedzeným v režime obchodného práva. Otec sa sám rozhodol, že svoj príjem
bude zabezpečovať podnikateľskou činnosťou a je len na ňom ako s takto zarobenými peniazmi resp.

výnosmi spoločnosti naloží. Súd nepopiera jeho tvrdenia o tom, že chce primárne rozvíjať firmu nakoľko
ju má len 2 roky avšak otcovi nič nebráni v tom, aby pred investovaním zisku do ďalšieho rozvoja jeho
spoločnosti zabezpečil finančné prostriedky na výživu maloletej G., ale aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Z výpisov z účtu vyplýva, že v novembri 2024 bol rozdiel v príjmoch a výdavkoch na podnikateľskom
účte 897,-Eur,v októbri 2024 to bolo 2.671,-Eur, za september 2024 to bolo 11.837,-Eur, za obdobie

august 2024 to bolo 1.908,-Eur, za obdobie júl 2024 to bolo mínus 232,-Eur, za obdobie júna 2024 to
bolo 2.179,-Eur, za obdobie mája 2024 to bol 3.288,-Eur, za obdobie apríl 2024 to bolo 2.560,-Eur, za
obdobie marec 2024 to bolo 4.378,-Eur, za obdobie február 2024 to bolo 2.435,-Eur, za obdobie január
2024 to bolo mínus 190,-Eur. Z toho sa javí, že spoločnosť prosperuje. Otec sám potvrdil, že tento
podnikateľský účet slúži na prijímanie platieb za vykonanú prácu a nákup materiálu na vykonávanie

práce. Súd rovnako nepresvedčili tvrdenie otca o tom, že pohyby platieb na jeho súkromnom účte vo J.
Z., na ktoré poukázala matka, sú platbami za nezištnú pomoc kamarátom a známym bez akéhokoľvek
zisku.Jelenťažkouveriteľné,ževykonalprácezarok2023a2024,kdehodnotamateriálupredstavovala
takmer 30.000,-Eur bez toho, aby mu za to klienti, hoci aj známi, vôbec nezaplatili resp. že prijaté
platby sú výlučne refundáciou za vynaložený materiál. Ak to tak bolo, tak je to opäť výlučne na jeho

zodpovednosti, že práce, ktoré ho živia resp. ktorými sa sám rozhodol živiť, vykonáva bez nároku na
odmenu. Otec ako podnikateľ si môže korigovať svoju prácu ako chce, nemá stanovený pracovný čas,
prácu môže vykonávať kedykoľvek aj vzhľadom na široký záber predmetu činnosti, avšak predpoklad
je, že so ziskom. „

4. Súd uviedol, že pri určovaní výživného vychádza zo zásad uvedených v § 62 a § 75 Zákona o
rodine. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri rozhodovaní o vyživovacej
povinnosti každého rodiča je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič mohol reálne dosahovať a nie príjem,
ktorý fakticky dosahuje. „V súvislosti s určením výšky výživného zo strany povinného rodiča je
potrebné uviesť, že neexistujú záväzné kritériá pre jeho určenie a vždy sa vychádza z individuálneho

posúdenia oprávnených potrieb každého dieťaťa. Hoci na území SR neexistuje tabuľková úprava výšky
výživného, z ktorej by bolo možné vychádzať, je možné vziať do úvahy Metodiku pre výpočet výživného
rodičov k deťom vypracovanú v rámci projektu Implementácia opatrení na podporu reformy štruktúry a
optimalizácie procesov v rodinnoprávnej agende. Podľa tejto metodiky je výška výživného na dieťa voveku 15 - 19 rokov pri existencii dvoch vyživovacích povinností stanovená na 18 % z čistého mesačného
príjmu povinného rodiča.

Zároveň súd poukazuje aj na značne dlhý časový odstup od poslednej úpravy výšky výživného a to
9 rokov, čo v živote maloletého dieťaťa predstavuje veľmi dlhý čas, počas ktorého sa jeho potreby
nevyhnutne menia a zvyšujú, čo nemožno nijakým spôsobom poprieť. Ak by otec maloletej prispel každý
rok od určenia výživného o aspoň 15,- až 20,-Eur mesačne navyše prihliadajúc pri tom na to, že každým
rokom dochádza aj k zvyšovaniu cien, ale aj k zvyšovaniu miezd v národnom hospodárstve SR (o

približne 100,-Eur v priemere mesačne), tak by ku dňu rozhodnutia bola suma výživného cca na 350,-
Eur mesačne, preto túto sumu určil ako výživné. U maloletej sa v priebehu rokov objavili aj ochorenia
( alergie, zhoršený zrak), krúžok tanečnej, s ktorými sú nespochybniteľne spojené zvýšené náklady,
ktoré predtým neexistovali. „

5. Súd uviedol, že za odôvodnené výdavky maloletej považoval sumu 550 eur. Položka strava vo výške

260 eur je neprimeraná vzhľadom na vek dieťaťa. Za neprimerané považoval súd položku oblečenie a
obuv 100 eur, ale iba v rozsahu 1 000 eur ročne. S prihliadnutím na to, že matka sa o dieťa osobne
stará, je otec povinný prispievať na výživu maloletej väčším dielom ako matka, súd uviedol, že v rozsahu
dvoch tretín potrieb dieťaťa. Odôvodnené potreby maloletej nevybočujú z rámca potrieb iných detí v
rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky, okrem nákladov na zdravotnú starostlivosť

a krúžok, pričom výživné 350 eur mesačne spolu s vyživovacou povinnosťou matky pokryje aktuálne
odôvodnené potreby maloletej. Súd mal za preukázané, že otec disponuje finančnými prostriedkami,
ktoré síce nie je možné kvantifikovať mesačne tak ako u matky, ktorá má trvalý pracovný pomer na
dobu neurčitú a jednoznačne vyplývajú zo mzdových listov bez akejkoľvek optimalizácie, a tieto finančné
prostriedky otca potvrdzujú, že je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné na maloletú G. 350

eur mesačne. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie § 52 CMP.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, a to proti výrokom I. a
II. napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu absencie náležitého odôvodnenia. Súd dospel k záveru, že
obchodná spoločnosť M. H. M..L..T.., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je otec, je zisková a
aktívna. K tomuto záveru súd dospel výhradne na podklade predložených bankových výpisov a zistenia
výšky disponibilných finančných prostriedkov ku koncu príslušného roka. Bez skúmania záväzkov, resp.
nákladov uvedenej spoločnosti nemožno konštatovať, že obchodná spoločnosť je zisková. Existencia

záväzkovnegatívneovplyvnímajetkovúsférusamotnejobchodnejspoločnosti.Súdneskúmalexistenciu
záväzkov uvedenej obchodnej spoločnosti voči tretím osobám. Takýmto spôsobom ako to urobil súd,
teda skúmaním výhradne prostredníctvom disponibilných finančných prostriedkov, nemožno riadne
preukázať reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca ako povinného rodiča. Súd v rámci
posudzovania príjmu otca nezohľadnil zdanenie príjmu obchodnej spoločnosti. Prípadná potencionalita

príjmu otca mala byť určená komparáciou miezd dosahovaných v rovnakej alebo porovnateľnej
pracovnej pozícii, akú vykonáva otec a nie výlučne na podklade disponibilných prostriedkov obchodnej
spoločnosti otca. Z obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplýva, aký je priemerný mesačný príjem
otca v čistom. Nie je možné verifikovať a preskúmať závery súdu o primeranosti výšky výživného s
poukazom na súdom odkazované percentuálne kritériá podľa metodiky pre výpočet výživného rodičov k

deťom. Súd určil výšku výživného matematickým výpočtom podľa rastúcej inflácie a miezd v národnom
hospodárstve.Súduviedol,žeotecposkytujemaloletejajplnenianadrámecurčenéhovýživného, avšak
uvedenú skutočnosť nezohľadnil pri určení výšky výživného. S poukazom na systematiku napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že výška výživného bola určovaná pred zisťovaním mesačných výdavkov na
zabezpečenie potrieb maloletej. Súd nesprávne určil aj zameškané výživné, keď neprihliadol na plnenie

otca nad rámec určenej vyživovacej povinnosti. Súd v bode 42 rozhodnutia uvádza, že je len ťažko
uveriteľné, že otec vykonáva práce za rok 2023 a 2024 bez toho, aby mu za to klienti, hoci aj známi,
vôbec zaplatili, resp., že prijaté platby sú výlučne refundáciou za vynaložený materiál. Uvedené tvrdenie
otca nebolo akýmkoľvek spôsobom účinne popreté, resp. náležite vyvrátené. Súd má povinnosť založiť
svoje rozhodnutie len na skutočnostiach, ktoré je možné verifikovať, resp., ktoré boli preukázané náležite

v súdnom konaní. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo výrokoch I. a II. zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.7. Vo vyjadrení k odvolaniu matka navrhla rozsudok potvrdiť. Poukázala na § 63 ods. 2 Zákona o rodine
a na to, že súd v priebehu konania otca štyrikrát písomne vyzval, aby predložil dôkazy za účelom zistenia
jeho pomerov. Otec tak v priebehu celého súdneho konania neurobil, a preto má matka za to, že boli

splnené všetky podmienky na to, aby súd vychádzal z zákonnej fikcie 20-násobku životného minima ako
príjmu otca. Výživné vo výške 350 eur zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom
otca. Podstatné je aj to, že otec je jediným spoločníkom a konateľom v obchodnej spoločnosti a jemu
patrí právo rozhodovať o tom, akú odmenu si ako konateľ alebo spoločník pri rozdelení zisku vyplatí.

8. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

9. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.

10. Ani otec nespochybňuje, že existujú dôvody na zvýšenie výživného sporného, sporné je, aká má
byť výška výživného otca. Otec súhlasil so zvýšením výživného na sumu 200 eur mesačne. Odvolací
súd má za to, že súd správne určil výšku výživného na 350 eur mesačne. Je pravda, že súd prvej
inštancie neuviedol presne, z akého príjmu otca vychádzal. Z bodu 42 odôvodnenia však vyplýva, že
obchodná spoločnosť, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je otec, na svojom bankovom účte

prijímala a vykonávala platby, pričom rozdiel v príjmoch a výdavkoch za obdobie január - november bol
cca 31.500 Eur, priemerne teda cca 2850 Eur mesačne, a z tejto sumy je v zásade možné vychádzať
pri určení výživného. Jedná sa o príjem právnickej osoby, ktorý je zdaňovaný maximálne 21% sadzbou,
po odpočítaní dane teda otcovi môže zostať k dispozícii minimálne cca 2.250 Eur. Výdavky právnickej
osoby sú zahrnuté vo výpočte príjmu právnickej osoby, pretože z uvedeného účtu otec platil náklady

uvedenej právnickej osoby. Aj súd prvej inštancie uviedol, že sa nestotožnil s tvrdením otca, že treba
rozlišovať to, že obchodná spoločnosť otca a otec sú odlišné subjekty. Aj odvolací súd považuje za
správne príjem takejto spoločnosti považovať za príjem otca. Aj keď je pochopiteľné aj rozhodnutie otca
investovať do spoločnosti samotnej, zo zákona vyplýva, že povinnosť otca platiť výživné má prednosť
pred takýmito ekonomickými rozhodnutiami otca o ďalšom rozširovaní firmy.

11.Odvolacísúdsúhlasíajsozáveromsúduprvejinštancieotom,žejeťažkouveriteľné,žeotecvykonal
práce s hodnotou materiálu 30 000 eur bez toho, aby za túto prácu klienti zaplatili. Túto skutočnosť
podľa názoru odvolacieho súdu ani nebolo možné preukázať, záver o tom, že to je ťažko uveriteľné,
nie skutkový, nevyplýva z vykonaného dokazovania, avšak je pre vec relevantný a je odôvodnený. Súd

konštatuje skutkovú situáciu správne, že platby vo výške 30 000 eur boli vynaložené podľa tvrdenia otca
bez toho, aby títo klienti okrem materiálu zaplatili aj za prácu a urobil úsudok, že je to neuveriteľné.
Ak by to aj bolo pravdou, odvolací súd je toho názoru, že by sa jednalo o zanedbanie možnosti otca
získať príjem.

12. Z výpovede otca je zrejmé, že jeho príjem je 1 000 eur mesačne, čiže suma zárobku vyplývajúca
z oznámenia spoločnosti, ktorá ho zamestnáva, o výške príjmu nie je relevantná a nezodpovedá
skutočnosti.

13. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 620/2024 zo dňa 10.12.2024 vyšetrovací princíp

v mimosporovom konaní sa týka iba rozsahu dokazovania, nie aj rozsahu rozhodujúcich skutkových
tvrdení, ktorých pravdivosť má byť dokazovaním overená.

14. Otec spolu s odvolaním nepredložil dôkazy ani nenavrhol, aby súd skúmal výdavky jeho spoločnosti.
Pokiaľ súd vykonal dôkazy len o príjmoch a finančných výdavkoch v tejto spoločnosti a otec nenavrhol

vykonať dokazovanie o jej výdavkoch, resp. netvrdil, že jej príjmy ovplyvňujú aj ďalšie výdavky, nebolo
potrebné dokazovanie v tomto smere vykonávať.

15. Súd nepoužil postup podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, ale určil výživné otca podľa svojej úvahy
vychádzajúc z informácií o príjme právnickej spoločnosti otca.

16. Odôvodnenie súdu v bode 45. nemôže byť jediným odôvodnením zvýšenia vyživovacej povinnosti
a ani nie je. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd poukazuje okrem iného aj na metodiku, z ktorej
vyplýva, že výživné na dieťa vo veku maloletej má byť určené vo výške cca 18 % z čistého mesačnéhopríjmu povinného rodiča a taktiež uvádza záver o tom, že potreby maloletej sú vo výške 550 eur a otec
je schopný s prihliadnutím na svoju finančnú situáciu platiť výživné vo výške 350 eur mesačne. Tieto
závery súdu prvej inštancie sú správne a vyplývajú z vykonaného dokazovania.

17. Z rozsudku nevyplýva, že výška výživného bola určovaná pred zisťovaním mesačných výdavkov
na zabezpečenie potrieb maloletej, samotné usporiadanie textu rozsudku nie je toho dôkazom. Súd
zistil všetky relevantné skutočnosti, rozhodol na pojednávaní po zohľadnení zistených skutočností a až
potom vyhotovil rozhodnutie.

18. Čo sa týka výšky výdavkov na zabezpečenie potrieb maloletej, súd uviedol, že sa jedná o sumu
550 eur mesačne, aj keď je pravda, že súčet položiek, ktoré uvádza súd prvej inštancie v bode 46.
netvorí presne sumu 550 eur, čo ale nespôsobuje nesprávnosť rozhodnutia. Pri určovaní sumy potrieb
maloletých detí je potrebné vychádzať nielen z toho, aká je minimálna výška týchto výdavkov, ale
je potrebné pritom prihliadať aj na životnú úroveň rodičov, pretože deti majú právo podieľať sa na

životnej úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Potrebu stravovania, bývania, obliekania,
vzdelávanie, oddychu, zdravotnú starostlivosť a iné potreby možno napĺňať v rôznej kvalite a tomu
zodpovedá aj suma, ktorú je potrebné na tieto plnenia vynaložiť.

19. Náklady dieťaťa nemôžu byť určované ako konštantné, tieto sa vždy prispôsobujú príjmu rodičia.

Z rozhodnutia explicitne nevyplýva ako súd vykonal korekciu výšky nákladov, implicitne však z neho
vyplýva, že korekcia bola uskutočnená na takú výšku nákladov, ktoré súd považoval za reálne a
odôvodnené vzhľadom na vek a potreby dieťaťa. Vo všeobecnosti je možné uviesť, že tieto závery o
výške priemerných nákladov nie sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej a ako súd už uviedol, výška
nákladov dieťaťa sa vždy prispôsobuje jeho možnostiam a schopnostiam rodičov.

20. V konaní bolo preukázané, že otec poskytoval maloletej plnenia nad rámec určenej vyživovacej
povinnosti, jednalo sa však o také plnenia, ktoré nebolo možné zarátať do dlžného výživného. Pokiaľ
otec dieťaťu poskytne dar alebo vreckové navyše, nie je to plnenie, ktoré by bolo možné započítať
do zvýšeného výživného. Je pravda, že tieto plnenia navyše ani v konaní ich presná výška nebola

preukázaná, a preto ju súd ani nemohol uvažovať o započítaní konkrétnej čiastky do dlžného výživného.

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch I. a II. a súvisiacom výroku
IV. potvrdil postupom podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 387 ods. 1 CSP.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 58 a § 52 CMP. Ustanovenie
§ 52 CMP je všeobecným pravidlom rozhodovania o trovách konania v konaniach vedených podľa
ustanovení CMP. Ak CMP ustanovuje inak (napr. v ustanoveniach § 53 - 55), možno sa od tohto
všeobecného pravidla odchýliť. V danom prípade nie sú dané dôvody na odklon od všeobecného
pravidla vyplývajúceho z § 52 CMP.

23. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).