Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoP/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124209617
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7124209617.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Ingrid Radomskej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K.
V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. XX, S., v tomto konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny S., W. K.Á. Č.. X, S., dieťa rodičov: matky: F. W., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Ž. XX, S., zastúpená JUDr. Erich Markocsy, advokát, so sídlom Francisciho č. 5, Prešov a
otec: J. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Q. X, S., v konaní o návrhu starej matky maloletého dieťaťa: A.
S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. V.H. X, X., za účasti Krajskej prokuratúry S., Q. 5, S., o zverenie
maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu

Košice č. k. 18P/72/2024 - 273 zo dňa 29.01.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odmieta odvolanie proti výroku II. rozsudku.

II. Potvrdzuje rozsudok vo výroku III. a vo výroku V.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletú K. do náhradnej osobnej starostlivosti
starej matky, výrokom II. uložil matke prispieva na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne na účet

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny S., výrokom III. zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II č.
k. 27P/124/2015 zo dňa 17.06.2016 v časti platobného miesta kam má otec poukazovať výživné tak,
že otec je povinný platiť ho na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny S.. Výrokom V. rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2.Súdprvejinštancierozsudokodôvodniltým,ženávrhomdoručenýmsúdudňa21.05.2024starírodičia
žiadali, aby súd nariadil neodkladné opatrenia a dočasne zveril maloletú K. do ich osobnej starostlivosti.

Tým istým podaním sa zároveň domáhali, aby súd vo veci samej rozhodol o zverení maloletej do ich
osobnej starostlivosti. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že rodičia maloletej nežijú spolu, otec
si založil novú rodinu, rovnako aj matka. Maloletá K. žila s matkou. V súčasnosti prebieha trestné
konanie vo veci zločinu sexuálneho násilia, v ktorom bolo vznesené obvinenie voči manželovi matky,
ktorého trestného činu sa mal dopustiť vo vzťahu k maloletej K.. Otec uviedol, že nemá priestor na
starostlivosť o maloletú, nakoľko žije v domácnosti s družkou a troma maloletými deťmi, súhlasil s
náhradnou osobnou starostlivosťou. Matka nesúhlasila so zverením maloletej do náhradnej osobnej

starostlivosti, spochybňovala skutok sexuálneho zneužívania, ktorého sa mal dopustiť jej manžel na
maloletom dieťati. Zo spisu vyplýva, že príjem matky je priemerne mesačne 653,44 eur, otec spracuje v
Reedukačnom centre v S. ako pomocný vychovávateľ, má príjem cca 1.100 eur mesačne a exekučné
zrážky zo mzdy vo výške viac ako 500 eur mesačne. Súd odôvodnil zverenie maloletej do náhradnejosobnej starostlivosti. Uviedol, že „Súd ponechal otcovi pôvodnú výšku vyživovacej povinnosti 100,-Eur
mesačne s prihliadnutím na jeho majetkové a zárobkové pomery ako aj existenciu ďalšej vyživovacej
povinnosti voči maloletému dieťaťu. Matke určil aj s prihliadnutím na jej návrh a jej príjmové a majetkové

pomery vyživovaciu povinnosť vo výške 100,-Eur mesačne nakoľko to jej aktuálne príjmy a výdavky
umožňujú čo vyplýva zo mzdových listov jej zamestnávateľa s tým, že obaja rodičia budú výživné
poukazovať na účet Úradu, práce, sociálnych vecí a rodiny Košice. „ Výrok o trovách konania odôvodnil
ustanovením § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, a to proti výrokom II. a
III. Uviedol, že nemôže súhlasiť s nepomerom uložených vyživovacích povinností. V roku 2016 bola
priemerná čistá mesačná mzda robotníka 600 až 750 eur, v roku 2016 Okresný súd Košice II rozsudkom
zo 16.06.2016 mu určil vyživovaciu povinnosť vo výške 100 eur mesačne. Túto výšku vyživovacej
povinnosti mu súd uložil aj na základe jeho súčasnej situácie. V roku 2016 bola jeho priemerná mesačná
mzda podstatne menšia, nemal žiadne exekučné zrážky a hlavne nemal žiadne ďalšie vyživovacie

povinnosti. Súd mu tak na základe týchto skutočností v roku 2016 určil vyživovaciu povinnosť vo výške
100 eur. V súčasnej dobe má niekoľko desiatok exekučných konaní, ktorých celková výška je viac ako
70 000 eur. Po vykonaní zrážok, ktoré sú okolo 550 eur mesačne mu ostáva 420 až 460 eur mesačne.
Z tejto sumy musí zaplatiť nájom, paušál, internet, cestovné a iné plnenia, čo mu nevychádza. Ostatné
veci hradí partnerka, s ktorou má aj spoločné maloleté dieťa. Je nemysliteľné, aby v súčasnej situácii

mal určené rovnako vysoké výživné, keď má exekučné zrážky a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka
uviedla, že má mesačne v čistom 800 eur, čo je podstatne viac ako jeho 450 eur mesačne. V domácnosti
žijú dve osoby a uviedla väčšie výdaje na stravu a chod domácnosti ako uviedol on pri päťčlennej
domácnosti. Matka nemá žiadne exekúcie, nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť a má podstatne
vyšší príjem ako má on. Súd sa nezaoberal podrobne je finančnou situáciou, len vyhovel jej návrhu,

že žiada platiť výživné 100 eur mesačne. Matka sa platením výživného 100 eur nedostane pod úroveň
životného minima ako on. Matka klamala na pojednávaní a zapierala, klamala a zavádzala súd aj o
tom, že vie platiť aj vyššie výživné, lebo jej majetkové pomery to dovoľujú. Navrhol, aby odvolací súd
spravodlivo upravil výšku výživného a zohľadnil všetky skutočnosti a okolnosti.

4.OkresnáprokuratúravovyjadrenínavrhlarozsudokpotvrdiťaodvolanieotcaprotivýrokuII.odmietnuť.
Poukázala na to, že vyživovaciu povinnosť otca vo výške 100 eur vzhľadom na vek maloletej a tomu
zodpovedajúce pomery a zistenú výšku čistého príjmu otca nemožno považovať za nezákonnú, resp.
nespravodlivo určenú. Poukázala na to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a súd pri
rozhodovaní o výživnom neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Uviedla, že otec sa v odvolaní bráni, že musí platiť nájom, paušál, internet, cestovné a tieto položky
nie sú pre život nevyhnutné. Z rozsudku vyplýva, že mesačné výdaje na paušál, interné, televíziu,
zariadenia I. predstavujú sumu 190 eur, a teda možno konštatovať, že iba samotné výdavky otca na
položky, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, sú vyššie ako súdom určená vyživovacia povinnosť na
maloletú. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má

právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie jeho vlastných potrieb. Poukázala aj na to,
že medzi nepostihnuteľné sumy pri exekučných zrážkach patrí aj suma v súčasnosti 95,89 eur na každú
osobu, ktorej povinný poskytuje výživné. Otcovi ako povinnému bolo ponechaných 95,80 eur mesačne
ako takzvaná nepostihnuteľná suma práve preto, aby prípadná exekúcia nemohla brániť plneniu jeho
vyživovacej povinnosti.

5. Stará matka vo vyjadrení uviedla, že v dnešnej dobe suma 100 eur nemá takú hodnotu ako v roku
2016. Maloletá nemôže za to, v akej situácii sa nachádza je biologický otec, ako každý, má aj ona svoje
potreby.

6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že otec nie je oprávnený podať odvolanie proti výroku II.
rozsudku a samotné odôvodnenie odvolania otca je možné hodnotiť ako nelogické a zavádzajúce.
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny.

7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

8. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
odvolanieotcaprotivýrokuII.rozsudkujepotrebnéodmietnuťarozsudokvovýroku III.jevecnesprávny.9. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

10. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

11. Aj v konaniach vedených podľa ustanovení CMP sa aplikuje ust. § 359 CSP, a teda odvolanie
proti rozhodnutiu môže podať len ten účastník konania, v neprospech ktorého je rozhodnutie vydané
(Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok.
Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C.H. Beck, 2017, 1112 s., komentár k § 59 CMP).

12. V danom prípade otec podal odvolanie proti výroku II. rozsudku, ktorým je upravená vyživovacia
povinnosť matky. Tento výrok teda nie je v neprospech otca, otec teda nie je oprávnenou osobou na
podanie odvolania proti tomuto výroku. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie otca proti výroku
II. rozsudku odmietol postupom podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 386 písm. b) CSP.

13. Vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti otca súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Zo súdom zisteného
skutkového stavu vyplýva, aký je príjem otca a rovnako z rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie
zohľadnil aj to, že otec má ďalšie vyživovacie povinnosti a exekúcie. Ak ty tieto skutočnosti nezohľadnil,
zrejme by výživné zvyšoval, pretože vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od vydania pôvodného rozsudku

v roku 2016, vzhľadom na rast životných nákladov a rast potrieb maloletej, by bolo možné uvažovať
skôr o zvýšení výživného. Súd prvej inštancie však zohľadnil ďalšie vyživovacie povinnosti otca, správne
ponechal vyživovaciu povinnosť na sume 100 eur mesačne a zmenil platobné miesto vzhľadom na
rozhodnutie o náhradnej osobnej starostlivosti. Takéto rozhodnutie je vecne správne. Skutočnosť, že
otec má exekúcie a po vykonaní zrážok mu zostáva suma okolo 420 a 460 eur, nie je dôvodom na iné

rozhodnutie. To, že otec má povinnosť zaplatiť určité pohľadávky a vykonávajú sa exekučné zrážky,
nemôžu ísť na ťarchu dieťaťa. Pri určovaní výživného súd vychádza z celého príjmu otca, ktorý je vo
výške okolo 1100 eur mesačne. Tak ako uviedla vo vyjadrení Okresná prokuratúra, už len výdavky na
plnenia, ako sú paušál a internet, by pokryli výživné pre maloletú a tieto plnenia naozaj nie sú pre život
nevyhnutné.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Odvolací súd má za to, že majetkové pomery otca
umožňujú platiť výživné v určenej výške.

15. Dôvodom pre iné určenie vyživovacej povinnosti otca nie je ani to, že by matka mohla platiť vyššie
výživné. Pre rozhodnutie o vyživovacej povinnosti otca boli dôležité pomery otca, nie pomery matky.
Odvolací súd podotýka, že aj výška vyživovacej povinnosti matky vychádza zo súdom prvej inštancie
zisteného skutkového stavu, keď jej príjem je vo výške okolo 650 eur mesačne.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo výroku III. a súvisiacom výroku V. o trovách konania
potvrdil postupom podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 387 ods. 1 CSP.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 58 a § 52 CMP. Ustanovenie

§ 52 CMP je všeobecným pravidlom rozhodovania o trovách konania v konaniach vedených podľa
ustanovení CMP. Ak CMP ustanovuje inak (napr. v ustanoveniach § 53 - 55), možno sa od tohto
všeobecného pravidla odchýliť. V danom prípade nie sú dané dôvody na odklon od všeobecného
pravidla vyplývajúceho z § 52 CMP.

18. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).