Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. november 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/56/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200913
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Kurucová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200913.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, D., právne zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským,
advokátom, so sídlom Račianska 66, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul.
29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne E. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.07.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 06.07.2022, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredie č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 21.04.2022 a vec v r a c i aSociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v ažalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.04.2022 Sociálna poisťovňa – ústredie
(ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) vychádzajúc z ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon
o sociálnom poistení“ alebo „zákon o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase“) zamietla
žiadosť žalobcu zo dňa 17.02.2022 o určenie sumy starobného dôchodku s prihliadnutím na dobu
služobného pomeru (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Žalobca žiadosťou zo dňa 22.12.2014

požiadal o priznanie starobného dôchodku od 16.12.2014. Nárok na starobný dôchodok vznikol
žalobcovi dňa 16.12.2014 získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Dôchodkový vek 62
rokovžalobcadosiaholdňa12.10.2012.PodľapotvrdeniaFinančnéhoriaditeľstvaSRzodňa07.04.2014
bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 01.01.2004 za dobu základnej vojenskej služby (od
01.04.1973 do 31.03.1975) a za dobu služby v colnej správe (od 01.03.1973 do 31.03.1975 a od
01.04.1975 do 31.12.2003). V tejto dobe zamestnanie žalobcu – funkcia colník nebolo zaradené do I.
alebo II. kategórie funkcií. Z tohto dôvodu nie je možné hodnotiť obdobie služobného pomeru pre určenie

sumy starobného dôchodku, keďže žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a výkon zamestnania
colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto pri hodnotení doby výkonu
služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a čl. 33 Dohovoru invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach, 1967 (č. 128), zverejnenému v Zbierke zákonov pod č. 416/1991
Zb. (ďalej len „Dohovor“). Dobu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby colníka
nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok

vo všeobecnom systéme a na určenie sumy starobného dôchodku. Správny orgán prvého stupňa tiež
uviedol, že pokiaľ bolo rozhodnuté inak v rozhodnutiach, na ktoré poukazoval žalobca, ide o individuálne
prípady, v ktorých Najvyšší súd SR zaviazal žalovanú rozhodnúť podľa jeho právneho názoru, ide všako právny názor, ktorý doposiaľ nebol zovšeobecnený, a preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax
súdu vyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach.
2. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol, že prvostupňový správny orgán pri

rozhodovaní o jeho starobnom dôchodku nevychádzal z celkovej doby poistenia, ale vzal do úvahy
iba dobu, ktorá nebola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku. Správny orgán prvého stupňa
neprihliadol pri rozhodovaní na Dohovor ani na ustálenú rozhodovaciu prax súdov. Prvostupňové
rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaná diskriminuje poistencov
osobitného systému, pretože im nehodnotí niektoré doby poistenia vôbec alebo im hodnotenie

odsúva, mení podmienky a odníma výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho
poistenia. Žalovaná podľa jeho názoru nepostupovala pri zápočte doby poistenia v súlade so zákonom
s poukázaním na rozsudky Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011, sp. zn.
10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp. zn. 7So/28/2015 zo dňa 23.02.2017 a ďalšie. Poukázal na to,
že ak sa uznáva podmienka celkovej doby poistenia za splnenú u policajtov zaradených do I. a II.
kategórie funkcií, neexistuje žiadna zákonná prekážka, ktorá by pripúšťala posúdenie doby poistenia

u ostatných policajtov inak. Rovnako u poistencov poistených v iných systémoch v zahraničí alebo
v Slovenskej republike sa vychádza z celkovej doby poistenia vrátane doby získanej v inom systéme.
Prvostupňové rozhodnutie preto považoval za arbitrárne, žiadal jeho zrušenie a vrátenie veci na nové
konanie a rozhodnutie.
3. Keďže správny orgán prvého stupňa nevyhovel odvolaniu žalobcu v celom rozsahu, postúpil ho na

rozhodnutie žalovanej.
4. Generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.07.2022 odvolanie žalobcu
proti prvostupňovému rozhodnutiu v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie (ďalej
len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení je uvedené, že dobu služby a vymeriavacie základy
dosiahnuté počas výkonu služby colníka nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení

hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme. Námietky žalobcu, ktoré sa týkajú
rozsudkov Najvyššieho súdu SR, nie sú dôvodné, pretože v rozsudkoch, sp. zn. 10So/59/2014 a sp.
zn. 7So/138/2011 išlo o prípady, keď poistenec získal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu
zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, a preto nejde o skutkovo podobnú vec. Právny
názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 nebol

doposiaľ zovšeobecnený a nejde o ustálenú rozhodovaciu prax, pričom je potrebné zohľadniť aj názor
vyjadrený v uznesení Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 481/2011 zo dňa 10.11.2011 (dôveru v určitú
rozhodovaciu prax v skutkovo i právne porovnateľných veciach vyvoláva až prezentovaná rozhodovacia
prax súdu vyššej inštancie, ktorá sa ustálila po určitú dobu, a nie ojedinelé rozhodnutie súdu). Žalovaná
zosúladila svoju prax s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012.

Inak bolo rozhodnuté o dôchodkových nárokoch poistencov so získanou dobou služobného pomeru
len v individuálnych prípadoch, v ktorých bola žalovaná zaviazaná rozhodnúť podľa právneho názoru
vyjadreného v súdnom rozhodnutí v konkrétnom právoplatnom súdnom rozhodnutí.
II. Správna žaloba
5. Správnou žalobou zo dňa 11.07.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 11.07.2022, sa

žalobca domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil
žalovanej na ďalšie konanie, a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. Žalobca uviedol, že
bolo porušené jeho právo na priznanie starobného dôchodku v správnej výške a to tým, že žalovaná
nebrala do úvahy celú dobu dôchodkového poistenia.
6. Celková doba poistenia podľa názoru žalobcu, nemôže byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov

odlišne. Odlišné posudzovanie celkovej doby poistenia spočíva v tom, že správny orgán prvého stupňa
a aj žalovaná u tých výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie, považuje za
celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov
(tento postup je v súlade aj s rozhodovacou praxou súdov). U výsluhových dôchodcov, ktorí neboli
zaradení ani do jednej z týchto kategórii, postupuje opačne a to tak, že dobu, ktorá bola hodnotená

pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava. Z uvedeného vyplýva, že aj
keď obaja výsluhoví dôchodcovia boli poistení rovnakú dobu, je im priznaný výsluhový dôchodok podľa
rovnakého zákona, prístup žalovanej k posúdeniu tejto, z hľadiska uplatneného nároku, rozhodujúcej
skutočnosti je nielen iný, ale aj diskriminujúci. Rozhodnutie žalovanej je v rozpore aj s ustanovením §
274 zákona o sociálnom poistení, z ktorého dikcie nesporne vyplýva, že citované ustanovenie upravuje

výšku dôchodkového veku a nie celkovú dobu poistenia. Právne posúdenie veci žalovanou preto
nezodpovedalo skutkovému stavu ani listinným dôkazom, ktoré boli založené v dávkovom spise a z
ktorého pri rozhodovaní žalovaná vychádzala.7. V dôsledku nesprávneho postupu žalovanej je nesprávne určený aj osobný mzdový bod žalobcu a
aj priemerný osobný mzdový bod. Žalobca dosiahol zákonom určený dôchodkový vek 62 rokov dňa
12.10.2012. Jeho celková doba poistenia ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku bola 46 rokov a 306

dní už pri rozhodovaní o priznaní starobného dôchodku (15 rokov + 31 rokov a 306 dní hodnotených
pri priznaní výsluhového dôchodku) a nie 15 rokov, z ktorej žalovaná vychádzala pri určovaní výšky
starobného dôchodku. V dôsledku nesprávneho posúdenia celkovej doby dôchodkového poistenia sú
skutkové a právne závery žalovanej uvedené v napadnutom rozhodnutí nesprávne.
8. Žalobca poukázal na čl. 33 ods. 2 Dohovoru, ako aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, napríklad

sp. zn. 7 So/138/2011, sp. zn. 10So/59/2014, 9So/46/2015 z 25.01.2017, sp. zn. 7So/58/2015 z
23.02.2017, sp. zn. 9So/154/2015 z 28.06.2017, sp. zn. 7So/16/2016 z 28.06.2017, sp. zn. 7So/19/2016
zo 04.07.2017, sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019 zo dňa
a ďalšie. Dal do pozornosti aj názor Ústavného sudu SR, podľa ktorého „súčasťou princípu právnej istoty
je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach
dala rovnaká odpoveď (napr. rozhodnutia ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99) teda to, že

obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (napr. rozhodnutie ÚS SR II. ÚS
243/05), pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti
pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Ďalej podľa názoru ústavného súdu za diskriminačný možno
považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho
nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (napr. rozhodnutie ÚS SR IV. ÚS 14/07).“

9. Medzi žalovanou a žalobcom nie je sporné, či žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok ani to, či
žalobca dosiahol dôchodkový vek, ale je sporná celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná
posúdila v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané a v rozpore s rozhodovacou praxou
Najvyššieho súdu SR. Poistencom v I. a II. kategórií zostáva zachovaný skorší odchod do dôchodku,
avšak posúdenie celkovej doby poistenia nemá oporu v ustanovení § 274 zákona o sociálnom poistení

a nedá sa z neho odvodzovať iný spôsob pre posudzovaní splnenia druhej podmienky pre vznik
nároku na dôchodok, t. j. vyvodzovať z toho záver, že celková doba vo všetkých systémoch sa týka
výlučne výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórie činnosti, ako sa to snaží žalovaná
interpretovať. Tento postup priznáva zvýhodnenie len na skorší odchod do dôchodku pre zvýhodnené
kategórie činnosti I. a II.

10. Napadnuté rozhodnutie je preto arbitrárne a skutkové zistenia a právne závery sú v rozpore s
právnymi predpismi, o ktoré žalovaná opiera svoje rozhodnutie, rovnako ako interpretácia právnych
predpisovjevnesúladesobsahomprávnejpraxe.Žalobcapretopovažujezapreukázané,žežalovanáaj
správny orgán prvého stupňa pri posudzovaní jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku a určovaní
jeho výšky, postupovali v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré žalobca poukázal a pretože pri výklade

právnych predpisov nebrali do úvahy ustálenú judikatúru, jeho vec neposúdili správne ani po skutkovej
ani po právnej stránke.

III. Vyjadrenie žalovanej
11. Vo vyjadrení žalovanej k žalobe zo dňa 16.11.2022, žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú

zamietol.Uviedla,žesapridržiavaskutkovýchaprávnychdôvodovuvedenýchvnapadnutomrozhodnutí
a v prvostupňovom rozhodnutí a má za to, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a vecne správne.
12. K námietkam žalobcu žalovaná uviedla, že ide o námietky totožné s námietkami uvedenými
v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, s námietkami nesúhlasí a považuje ich za
nedôvodné. Postup žalovanej pri posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok bol správny

a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo
rozhodnuté o nároku žalobcu.
IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

13. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej (replike) zo dňa 03.04.2023 uviedol, že žalovaná

vychádza z právnej argumentácie založenej na rovnakých skutkových dôvodoch, ako to uviedla
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Do pozornosti súdu dal dlhodobo odmietavý postoj žalovanej
k právnej argumentácii uvedenej v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, na ktorú poukázal už
v správnej žalobe a žalovaná naďalej volí diskriminačný prístup k tej skupine výsluhových dôchodcov,
ktorých činnosť nebola zaradená do I. alebo II. kategórie. Žalovaná prehliada, že žalobca bol

poistencom žalovanej až do prijatia zákona č. 328/2002 Z. z. a prijatím tohto zákona nedošlo k zmene
podmienokapravidielpriposudzovanídobydôchodkovéhopoistenia.Žalovanástotožňujecelkovúdobu
poistenia s hodnotenou dobou poistenia pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok, čo žalobca
považuje za neudržateľnú právnu argumentáciu. Ustanovenie § 274 zákona o sociálnom poistenínerozlišuje jednotlivé kategórie činností a nemá žiaden právny význam pre posudzovanie celkovej doby
dôchodkového poistenia. Opätovne poukázal na ustálenú súdnu prax v právnej otázke, ktorá je kľúčová
v predmetnej veci. Uviedol, že žalovaná je právnym názorom uvedeným v rozsudkoch Najvyššieho

súdu SR viazaná a pokiaľ ho vo svojich rozhodnutiach nerešpektuje, znižuje autoritu súdov v očiach
účastníkov konania. V ostatnom sa pridŕžal argumentácie uvedenej v správnej žalobe.
14. Žalovaná sa napriek výzve k vyjadreniu žalobcu zo dňa 03.04.2023 nevyjadrila.
V. Konanie na správnom súde
15. Podľa ustanovenia § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších

predpisov (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto
zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
16. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami sa na
účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“
17. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „V konaní podľa tejto hlavy
správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia

účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“
18. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je v tejto hlave
ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej
správnej žalobe.“
19. Podľa § 202 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správnu žalobu fyzickej osoby správny

súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky
náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.“
20. Podľa § 203 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a
jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“
21. Podľa § 203 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je

správny súd viazaný žalobnými bodmi.“
22. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a
§ 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, je
potrebné zrušiť v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Správny súd rozhodol vo veci na

pojednávaní a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 04.11.2025 (§ 137 ods. 3 SSP).
VI. Aplikovaná právna úprava
23. Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Tento
zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného
bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej

záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len "policajt"), profesionálnych
vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne
zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.“
24. Podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Obdobie
dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného

dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné
na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ
nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného
na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť
nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym

orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom
štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa.“
25. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Obdobie
dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka
prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok

na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok,
invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.“
26. Podľa § 60 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Obdobie
dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto
obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký

výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa
osobitného predpisu.“
27. Podľa § 60 ods. 10 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Rok
dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.“28. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Poistenec má
nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.“
29. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Dôchodkový

vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy
dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného
po roku 1956, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b.“
30. Podľa Prílohy 3a zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase je dôchodkový
vek muža (poistenca), narodeného v roku 1950, 62 rokov.

31. Podľa § 218 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Odvolací orgán
preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní,
prípadne zistené nedostatky odstráni.“
32. Podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak sú na to
dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.“
33. Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Za obdobie

dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004
podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie
náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie
podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.“
34. Podľa 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Za obdobie

dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a
vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak
a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo
čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.“

35. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru „Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená, nepresahuje druhú dávku.“

36. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“
37. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a
v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“
38. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR „Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných

slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom
pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú
prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.“
39. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR „Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe
a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.“

VII. Právne posúdenie veci správnym súdom
40.Správnysúduvádza,žesodkazomnazákonč.151/2022Z.z.ozriadenísprávnychsúdovaozmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v
Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov správne súdy začali svoju činnosť 01.06.2023.
V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave,

Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna
vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského
oddelenia 14Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 21. mája
2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa.
41. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že

žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná
(najmä § 6 a 7 SSP).
42. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť
súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom
vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovanej (§

119 a § 135 ods. 1 v spojení s ustanovením § 493e SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd
vychádzal zo žalovanou predloženého dávkového spisu.
43. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 04.11.2025 uviedol, že vo vzťahu k vyjadreniu
žalovanej o zosúladení jej rozhodovacej praxe s ustálenou rozhodovacou praxou súdov poukazuje narozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/6/2017 zo dňa 06.03.2017, v ktorom Najvyšší súd SR
vymedzil, čo sa považuje za ustálenú rozhodovaciu súdnu prax. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho
správneho súdu SR, sp. zn. 6Ssk/18/2025 zo dňa 29.05.2025 a rozsudok Veľkého senátu Najvyššieho

správneho súdu SR, sp. zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 05.06.2024. Poverený zástupca žalovanej na
pojednávaní uviedol, že žalovaná trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového
rozhodnutia a žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
44. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná v celom rozsahu
zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bola

zamietnutá žiadosť žalobcu zo dňa 17.02.2022 o prepočítanie starobného dôchodku. Žalobca namietal
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej z dôvodu nesprávneho skutkového a právneho
posúdenia veci.
45. Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca dosiahol dôchodkový vek
podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dovŕšením 62 roku veku dňa 12.10.2012. Nebolo
sporné ani to, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku od 01.01.2004, pre účely ktorého

bola zhodnotená žalobcovi doba trvania služobného pomeru colníka, a to doba výkonu základnej
vojenskej služby alebo náhradnej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným
v dobe jej výkonu od 01.04.1973 do 31.03.1975 a doba trvania služobného pomeru v colnej správe
od 01.03.1973 do 31.03.1975 a od 01.04.1975 do 31.12.2003. Zároveň bol rozhodnutím žalovanej
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.01.2015 žalobcovi priznaný nárok na starobný dôchodok od

16.12.2014. Žiadosťou zo dňa 17.02.2022, doručenou žalovanej dňa 18.02.2022, žalobca požiadal
o prepočítanie starobného dôchodku, a to na základe započítania doby služobného pomeru na
účel určenia starobného dôchodku. Sporným bolo započítanie doby, zhodnotenej pre účely priznania
a určenia výšky výsluhového dôchodku, do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia
nároku žalobcu na starobný dôchodok v podľa § 65 a nasl. zákona o sociálnom poistení. Žalobca

namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovanej vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď
pri rozhodovaní o žiadosti o prepočítanie priznanej výšky starobného dôchodku nezohľadnila dobu
zhodnotenú pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku
na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia s odôvodnením, že nakoľko
doba služobného pomeru colníka nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov

vykonávaných funkcií do I. ani do II. kategórie funkcií, nie je možné príslušnú dobu zamestnania hodnotiť
v kategórii funkcií, a teda ani aplikovať § 274 zákona o sociálnom poistení a čl. 33 ods. 2 Dohovoru.
46. Správny súd zo spisového materiálu zistil, že žalobcovi nebola žalovanou pri rozhodovaní o nároku
na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení zhodnotená doba výkonu vojenskej služby
alebo náhradnej vojenskej služby a doba trvania služobného pomeru v colnej správe (zaradená do III.

pracovnej kategórie), ktorá bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok priznaný žalobcovi od 01.01.2004.
Z Osobného listu dôchodkového poistenia žalobcu ako prílohy rozhodnutia o priznaní starobného
dôchodku zo dňa 26.01.2015 vyplýva, že žalovaná mu z celkovej doby dôchodkového poistenia vylúčila
vyššie uvedené doby výkonu služobného pomeru a nehodnotila ich pre účely nároku na starobný
dôchodok. Zhodnotila iba obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 15 rokov a 0 dní, získané vo

všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
47. V súvislosti s ústavným právom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe správny súd
poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016, podľa ktorého
„Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či
poisteniebolozískanévosobitnomsystémesociálnehozabezpečenia(ktorýsavyčlenilzovšeobecného

systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“ Zároveň
správny súd dáva do pozornosti Dohovor prijatý na 51. zasadnutí Generálnej konferencie Medzinárodnej
organizácie práce. Pre Českú a slovenskú federatívnu republiku nadobudol platnosť 11.01.1991 s tým,
že prijala záväzky vyplývajúce z III. časti tohto Dohovoru, ktorá sa týka starobných dôchodkov.
48. Z právnej úpravy, ktorá sa týka sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný

aj osobitný systém sociálneho poistenia je pre účely splnenia podmienok vzniku nároku na dávky
dôchodkového poistenia založený na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém
sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktorá
by zohľadňovala dobu ich poistenia v celom rozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len
úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov

a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca,
avšak nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho
poistenia.49. Výkladom zákonných ustanovení týkajúcich sa započítania doby profesionálnej služby pre účely
zistenia obdobia dôchodkového poistenia v súvislosti so splnením podmienok vzniku nároku na starobný
dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a pre určenie jeho výšky (sumy) v

spojenísaplikácioučl.33ods.2DohovoruavsúladesÚstavouSRsazaoberalopakovaneNajvyššísúd
SR vo svojej rozhodovacej činnosti. Správny súd dáva v súvislosti s prejednávanou vecou do pozornosti
najmä rozhodnutia uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod
R 55/2011, R 53/2011 (sp. zn. 9So/62/2009), rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011
z 15.08.2011 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR č. 6/2013 (pod R

83/2013), ako aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR napr. sp. zn. 10So/59/2014 z 15.04.2015,
sp. zn. 9So/154/2015 z 28.06.2017, sp. zn. 7So/58/2015 z 23.02.2017, sp. zn. 9So 15/2016 zo dňa
28.02.2018 a sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019, a podporne aj rozsudky krajských súdov v
obdobných veciach vychádzajúcich z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR a judikatúru
Ústavného súdu SR (rozhodnutia ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, II. ÚS 243/05 a IV.
ÚS 481/2011).

50. Z právnej vety rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu SR a súdov SR pod č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa
zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (t. j. policajta
a vojaka prípravnej služby, tiež colníka) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa
zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. Pri určení

výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby
dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom
stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods.
2 Dohovoru, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne o sumu
výsluhového dôchodku.

51. Zo záverov vyššie uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázal aj žalobca,
vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení
a určenie sumy starobného dôchodku podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, mala žalovaná
žalobcovi zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, teda obdobie získané vo všeobecnom, aj v
osobitnom systéme sociálneho poistenia, a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať

teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v
osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku je potom potrebné
podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by mu patrila len za obdobie
dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového
zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu

starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre
účely priznania výsluhovej dávky. Žalobcovi teda následne vzniká nárok na starobný dôchodok v sume,
ktorá je zistená rozdielom medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok
v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme, a výškou
dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky,

pričom určenú teoretickú výšku starobného dôchodku je možné skrátiť najviac vo výške výsluhovej
dávky.
52. Pokiaľ žalovaná vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný
dôchodok a jeho sumu podľa zákona o sociálnom poistení úplne vylúčila hodnotenie doby jeho poistenia
získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, porušila ústavne zaručené právo

žalobcu na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky.
Žalovaná totiž týmto postupom nezohľadnila celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a príjmy
dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil
dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového
poistenia.

53. Argumentácia žalovanej uvedená v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že dobu pracovnej
činnosti colníka, ktorá nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhu vykonávaných
funkcií ani do I. ani do II. kategórie funkcií, nie je možné hodnotiť v kategórií funkcií, a teda ani
aplikovať § 274 zákona o sociálnom poistení a čl. 33 ods. 2 Dohovoru, je irelevantná, pretože
výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. výkon služby vo zvýhodnenej kategórii

funkcií sa netýka vymedzenia dôb dôchodkového poistenia, ktoré sú upravené v § 60 zákona o
sociálnom poistení, a preto nie je pre určenie rozsahu doby dôchodkového poistenia zásadný. Má
vplyv len na zníženie dôchodkového veku a určenie sumy starobného dôchodku, ktorého výpočet je
výhodnejší. Započítateľnosť jednotlivých dôb dôchodkového poistenia však neovplyvňuje. Napokonžalobca nevykonával a ani netvrdil, že vykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií a nedomáhal
sa ani zníženia dôchodkového veku, žiadosť o prepočítanie starobného dôchodku doručil správnemu
orgánu prvého stupňa až po dosiahnutí dôchodkového veku 62 rokov. Pokiaľ teda žalovaná s poukazom

na § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení konštatovala, že podľa evidenčných
listov dôchodkového zabezpečenia, ktoré sa nachádzajú v evidencii Sociálnej poisťovne, ústredie,
doba pracovnej činnosti žalobcu bola zaradená do III. pracovnej kategórie, t. j. nebola zaradená do
zvýhodnenej pracovnej kategórie, takáto argumentácia je pre právne posúdenie veci irelevantná.
54. Správny súd považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že všeobecné súdy SR sa vo

svojej rozhodovacej činnosti opakovane zaoberali výkladom ustanovenia § 60 ods. 2 (resp. § 255
ods. 5 zákona o sociálnom poistení), najmä v prípadoch policajtov či vojakov, ktorých služba mohla
byť zaradená do zvýhodnenej kategórie funkcií, čo bolo v prípade žalobcu skutkovo odlišné. Avšak
podstatou právneho výkladu tohto zákonného ustanovenia v súlade s Ústavou SR a pri rešpektovaní čl.
33 ods. 2 Dohovoru bola nevyhnutnosť započítať pre účely priznania starobného dôchodku a určenia
jeho výšky celé obdobie dôchodkového poistenia, ktoré poistenec získal s možnosťou jeho pomerného

krátenia o sumu zodpovedajúcu tej dobe dôchodkového poistenia, ktorá bola zohľadnená v inej dávke,
majúcej po dovŕšení dôchodkového veku charakter dávky v starobe (t. j. takej výsluhovej dávky, ktorá sa
vypláca aj po dovŕšení dôchodkového veku). Bolo povinnosťou žalovanej aj správneho orgánu prvého
stupňa v otázke započítania celého obdobia dôchodkového poistenia žalobcu, ktorý je poberateľom
výsluhového dôchodku, rešpektovať ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR. Jeho

tvrdenie,žerešpektovanieaplikačnejjudikatúryNSSRniejemožnézdôvodu,žeobdobieprofesionálnej
služby nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, nezodpovedá zistenému skutkovému stavu
veci. Konštantná judikatúra Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudky č. 7So/138/2011, 9So/176/2015),
týkajúca sa potreby započítať aj poberateľovi výsluhovej dávky celkovú dobu dôchodkového poistenia a
v nej dosiahnuté zárobky s následným pomerným krátením sumy dôchodkovej dávky zo všeobecného

systému dôchodkového zabezpečenia/poistenia o sumu zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby, sa
vzťahuje aj na colníkov, pretože pojmom „policajt“ sa v zmysle § 1 ods. 3 v spojení s § 143ai ods.
2 zák. č. 328/2002 Z. z. označuje aj colník. To znamená, že príslušná judikatúra sa nevzťahuje len
na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I. resp. II. kategórii funkcií v
rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vo všeobecnosti z nej vyplýva nárok poberateľa

výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho
krátenia v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru.
55. Žalovaná ďalej vo vyjadrení k žalobe uviedla, že právne názory vyjadrené v rozhodnutiach
Najvyššieho súdu SR, na ktoré v žalobe aj v odvolaní poukazoval žalobca, nie sú zovšeobecnené.
Vymedzenie, čo je potrebné rozumieť pod pojmom „ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu“,

možno nájsť napr. v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/6/2017 zo dňa 06.03.2017, v ktorom
súd v bode 26.1 odôvodnenia uvádza: “Ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu“ je vyjadrená
predovšetkýmvstanoviskáchaleborozhodnutiachnajvyššiehosúdu,ktorésú(akojudikáty)publikované
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však
možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho

súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané
(nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili,
prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali.“
56.Nemožnopretosúhlasiťsnázoromžalovanej,ževovzťahukotázkezapočítaniadobyvýkonu služby
colníka (ktorá nespadá do I. alebo II. kategórie funkcií), zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku,

do obdobia dôchodkového poistenia s cieľom posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok v
podľa zákona o sociálnom poistení, nie je „zovšeobecnený“ právny názor, prezentovaný v rozhodovacej
praxi Najvyššieho súdu SR a súdov SR. Žalovaná je vo svojej rozhodovacej praxi povinná postupovať
v obdobných prípadoch rovnako, zohľadňujúc ustálenú rozhodovaciu prax súdov. Aj správny súd má
pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy povinnosť zohľadniť právne

názory vyslovené najvyššími súdnymi autoritami v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti. Pokiaľ
by tak nepostupoval, vyvolal by svojím postupom vadu, ktorá by mala podstatný vplyv na zákonnosť
jeho rozhodnutia, pretože by tým bola porušená zásada legitímneho očakávania účastníkov konania
vo vzťahu k judikovanému právnemu názoru Najvyššieho súdu SR resp. Najvyššieho správneho súdu
SR týkajúca sa rovnakej právnej otázky. Pokiaľ žalovaná ani správny orgán prvého stupňa vo svojom

konaní a rozhodovaní nerešpektovali ustálenú súdnu prax, a teda záväzný právny názor týkajúci sa
započítateľnosti celého obdobia dôchodkového poistenia poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový
dôchodok z osobitného systému dôchodkového poistenia s následným určením sumy starobného
dôchodku postupom krátenia podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, nie je možné ich rozhodnutia považovať zazákonné. Najvyšší súd SR v rozhodnutiach (napr. sp. zn. 1Sžso/36/2010 z 23.08.2011, 1So/54/2012 zo
dňa 13.08.2013) zdôraznil, že „... Právny názor súdu vyslovený podľa § 250j ods. 6 O.s.p. [v dôsledku
legislatívnych zmien došlo k prečíslovaniu ustanovenia - poznámka odvolacieho súdu; pozn. aktuálne

§ 5 ods. 10 a § 191 ods. 6 SSP] je imperatívnym príkazom pre konanie správneho orgánu vo veci,
ktorý nezoslabuje ani plynutie času, resp. vyslovenia viacerých novších právnych názorov súdom v
dôsledku nedodržania pôvodného právneho názoru. Iba odôvodnený judikatúrny posun oslobodzuje
správny orgán spod záväzku prvšieho právneho názoru.“. Nerešpektovanie záväzného právneho názoru
NajvyššiehosúduSR,ktorýbolzverejnenývZbierkesúdnychrozhodnutíastanovísksprávnymorgánom

prvého stupňa a nezohľadnenie celého obdobia dôchodkového poistenia žalobcu pre účely posúdenia
jehožiadostiopriznaniestarobnéhodôchodku,resp.preúčelysprávnehourčeniavýškyjehostarobného
dôchodku je v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, čl. 33 ods. 2 Dohovoru, ako aj s
povinnosťou rešpektovať právne názory formulované v rámci ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho
súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR v skutkovo totožných veciach.
57. Orgány verejnej správy nepostupovali v súlade so zákonom, ak pre účely rozhodnutia o starobnom

dôchodku žalobcovi vylúčili obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal v osobitnom systéme
sociálneho poistenia, a teda žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ich správny súd zrušil
podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

58.Vďalšomkonanísprávnyorgánprvéhostupňaopätovneposúdinárokžalobcunastarobnýdôchodok
na základe jeho žiadosti o prepočítanie podľa § 65 zákona o sociálnom poistení, zohľadní celé obdobie
dôchodkového poistenia, ktoré získal do dovŕšenia dôchodkového veku 62 rokov a vypočíta teoretickú
výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia
odpracoval iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Od takto vypočítanej teoretickej sumy

starobného dôchodku následne v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru odpočíta sumu výsluhového
dôchodku v časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac vo výške výsluhovej dávky, pretože
po dovŕšení dôchodkového veku plní aj výsluhový dôchodok funkciu starobného dôchodku, a to vo výške
primeranej dobe trvania služobného pomeru colníka. Správny orgán prvého stupňa je zároveň povinný
svojerozhodnutieodôvodniťtakýmspôsobom,abytotoodôvodneniezodpovedalopožiadavkenariadne

odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy.
59. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj
prvostupňovérozhodnutiejepotrebnépodľa§191ods.1písm.c)aods.3písm.a)SSPzrušiťavecvrátiť
správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Právnym názorom vyjadreným v tomto rozhodnutí
je správny orgán viazaný (§ 191 ods. 6 veta prvá SSP).

60. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s
poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal
právo na ich náhradu v celom rozsahu. O ich výške bude v zmysle ustanovenia § 175 ods. 2 SSP
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva
sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§
443 ods. 1 SSP).
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na

kasačnom súde (§ 444 SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1
SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemalspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).