Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Juraj Štorcel, PhD.
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 7S/58/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101821
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101821.2
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom
Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom:
Hrnčiarska 29, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný
úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom: Tomášikova 46, 832 05 Bratislava,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OSZP3-2024/283508-002 zo dňa
14.10.2024, o opakovanom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 04.07.2025,
takto
r o z h o d o l :
Súd opakovaný návrh žalobcu zo dňa 04.07.2025 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo
dňa 12.12.2024 z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
I.
1. Žalobca podaním zo dňa 04.07.2025 požiadal správny súd, aby znovu rozhodol o návrhu na priznanie
odkladného účinku k správnej žalobe zo dňa 12.12.2024 (ďalej len „návrh“), pričom taktiež požiadal
správny súd, aby sa dôkladne oboznámil so žalobou zo dňa 12.12.2024 (ďalej len „žaloba“) a skutkovým
stavom. Žalobca mal za to, že správny súd prijal uznesenie č. k. 7S/58/2024-49 zo dňa 20.05.2024,
ktorým došlo k zamietnutiu návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
12.12.2024 bez toho, aby vedel, čoho sa žaloba týkala, čo je jej právnym základom a že len formálne
a účelovo prijal: „šablónovité uznesenie, ktoré v doslovne rovnakom znení súd zasiela žalobcovi bez
ohľadu na žalobnú vec a teda bez podrobnej a dôkladnej znalosti žaloby a bez vykonania potrebných
procesných úkonov smerujúcich k odstráneniu prípadných nezrozumiteľností.“ Správny súd vyhodnotil
podanie zo dňa 04.07.2025 ako opakovaný návrh na priznanie odkladného účinku žalobe. Žalobca sa
žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OSZP3-2024/283508-002
zo dňa 14.10.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu
a potvrdil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. 17114/3324/2023/371-KO zo dňa
12.09.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový orgán nepriznal žalobcovi
postavenie účastníka konania v správnom konaní o vydanie súhlasu na výrub 13 ks stromov podľa
zákona č. 543/2002 Z. z o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov rastúcich na
pozemkoch C-KN parc. č. XXXX/X, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X A. B. C. D. XXXX/XXX, XXXX
E. F. G. H..
2. Žalobca oprel svoju procesnú legitimáciu a charakter žaloby o § 178 ods. 3 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a o závery veľkého
senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19Svs/7/2024, podľa ktorých je
zainteresovaná verejnosť osobitným procesným subjektom a predmetom takejto žaloby je ochrana
zákonnostivoblastiživotnéhoprostrediaakotakej.Citovaltiežodbornúliteratúruajudikatúrukasačnéhosúdu a Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorých vyvodzuje, že odkladný účinok má smerovať k
zabezpečeniu zákonnosti a verejného záujmu.
3. Ako vecné dôvody návrhu žalobca konkretizoval podozrenie nezákonností podľa osobitných
predpisov, najmä podľa § 38 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 16a ods. 1 zákona č.
364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov s tým, že bez odkladného
účinku by došlo k pokračovaniu realizačných krokov, ktorých následky by bolo ťažké alebo nemožné
odstrániť. Žalobca tiež zdôraznil zásadu prevencie a princíp predbežnej opatrnosti vyjadrené v § 13
zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov a v súvisiacej judikatúre.
Uviedol, že v praxi vecí týkajúcich sa životného prostredia súdne prieskumy často skončia zrušením
rozhodnutí až po tom, čo sa projekt medzičasom zrealizoval s nezvratnými dopadmi na zložky životného
prostredia, vrátane výrubu drevín či zásahov do krajiny. K otázke nevyhnutnosti dočasnej ochrany
žalobca citoval uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/62/2017-154, konkrétne bod 16, podľa
ktorého môže hroziť závažná ujma aj pri negatívnych procesných rozhodnutiach, ak ich účinky umožňujú
pokračovať v ďalších krokoch smerujúcich k realizácii zámeru, pričom zdôraznil, že úlohou súdu nie je
„chrániť kabinety pred verejnou kontrolou“, ale zabezpečiť zákonnosť postupov orgánov verejnej správy.
4. Žalovaný sa k opakovanému návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby v stanovenej lehote
nevyjadril.
II.
5. Podľa § 58 ods.1 SSP, ak nejde o podanie vo veci samej alebo návrh na priznanie odkladného účinku
a z podania nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, vyzve správny súd na doplnenie alebo
opravu tohto podania.
6. Podľa § 59 ods.1 SSP, ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo
sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho,
kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2.
7. Podľa § 59 ods.2 SSP, v uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné
alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
8. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.
9. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného
uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy
hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore
s verejným záujmom.
10. Podľa § 186 ods.1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.
11. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
III.
12. Podľa §185 písm. a) SSP možno priznať odkladný účinok správnej žalobe len výnimočne, ak žalobca
hodnoverne osvedčí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
inými právnymi následkami mu hrozí aspoň jeden z nasledujúcich následkov: 1. závažná ujma, značnáhospodárska alebo finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, iný závažný nenapraviteľný
následok. Súčasne platí, že priznanie odkladného účinku nesmie byť v rozpore s verejným záujmom.
Odkladný účinok je výnimočný inštitút, ktorý dočasne pozastavuje všetky účinky napadnutého aktu
a bráni jeho použitiu ako podkladu pre nadväzujúce rozhodnutia, preto sú požiadavky na tvrdenia
a osvedčenie mimoriadne prísne. Dôkazne bremeno nesie výlučne žalobca.
13. Správny súd skúmal, či žalobca v preskúmavanej veci osvedčil niektorý zo zákonných dôvodov
a zároveň preukázal, že priznanie odkladného účinku nebude v rozpore s verejným záujmom. Súd
prihliadol na obsah správneho spisu, podania účastníkov a pripojené listiny. V rámci individuálneho
posúdenia veci, aj so zreteľom na postavenie žalobcu ako subjektu zainteresovanej verejnosti dospel k
záveru, že hmotnoprávne predpoklady pre priznanie odkladného účinku splnené neboli.
14. Žalobca svoje tvrdenia vystaval najmä na všeobecných úvahách o potrebe „zachovať status
quo“, na princípe prevencie a na verejnom záujme ochrany životného prostredia. Neidentifikoval však
konkrétne a bezprostredne hroziace následky, ktoré by bolo možné subsumovať pod § 185 písm.
a) SSP, a nepredložil dôkazy, z ktorých by hrozba vyplývala, ako napr. odborné posudky, merania,
fotodokumentáciu, harmonogram zásahov, vyčíslenie škody, popis dotknutých zložiek životného
prostrediaakauzality.Tvrdenédopadyzostalihypotetické,bezčasovéhorámca,bezurčeniadotknutého
subjektívneho alebo verejného práva a bez vysvetlenia, prečo by prípadné následky nebolo možné
neskôr napraviť zákonnými prostriedkami. Za týchto okolností nie je splnená prvá kumulatívna
podmienka testu (priama hrozba kvalifikovaného následku). Ak nie je osvedčená, nie je možné pozitívne
uzavrieť ani druhú podmienku (súlad priznania odkladného účinku s verejným záujmom). Navyše,
priznanie odkladného účinku by v danej situácii predstavovalo neprimeraný zásah do prezumpcie
zákonnosti a vykonateľnosti správnych aktov, do právnej istoty a do práv tretích osôb.
15. Žalobca namietol, že ho mal správny súd podľa § 59 SSP vyzvať na odstránenie vád podania,
resp. na doplnenie návrhu na odkladný účinok zo dňa 12.12.2024. Správny súd s touto argumentáciou
nemôže súhlasiť, pretože § 58 a § 59 SSP upravujú postup pri vadách podania, a to formálne náležitosti
a zrozumiteľnosť, t. j. prípady, keď podanie neobsahuje zákonom vyžadované formálne prvky podľa § 57
SSP alebo je nezrozumiteľné/neurčité. Takouto vadou je napríklad chýbajúci podpis, neoznačenie súdu,
účastníkov či neidentifikovateľný predmet konania. V prejednávanej veci návrh žalobcu na odkladný
účinok zo dňa 12.12.2024 obsahoval všetky všeobecné náležitosti podania a bol zrozumiteľný. To, že
žalobca nepredložil dôkazy osvedčujúce bezprostrednú a závažnú ujmu nie je vadou podania v zmysle
§ 58 a § 59 SSP, ale neunesením dôkazného bremena k materiálnym podmienkam podľa § 185 písm. a)
SSP. Tento kvalitatívny nedostatok sa neodstraňuje postupom podľa § 59 SSP. Aj keď § 59 ods. 2 SSP
zvyšuje poučovaciu povinnosť pri podaní vo veci samej, v konaní o odkladnom účinku ide o návrh na
dočasnú úpravu právnych pomerov, pri ktorom súd zásadne nevyzýva na dopĺňanie skutkových tvrdení
a dôkazov namiesto účastníka, pretože ten musí riziká nedostatočného osvedčenia niesť sám. Navyše,
žalobca je právne zastúpený a bol si vedomý, aké kritériá § 185 písm. a) SSP vyžaduje. Z uvedeného
dôvodu správny súd nepostupoval podľa § 59 SSP, z čoho zároveň nemožno vyvodzovať pochybenie
súdu.
16. Na doplnenie správny súd uvádza, že postavenie žalobcu ako zainteresovanej verejnosti nemení
rozloženie dôkazného bremena; aj takýto subjekt musí uviesť konkrétne, verifikovateľné skutočnosti a
priložiť dôkazy, ktoré umožnia správnemu súdu urobiť záver o bezprostrednej hrozbe kvalifikovaného
následku. Priznanie odkladného účinku by za daného skutkového stavu znamenalo neprimeranú
preferenciu dočasnosti pred právnou istotou, s možným zásahom do práv tretích osôb a do riadneho
výkonu verejnej správy bez toho, aby žalobca preukázal potrebu takéhoto zásahu.
17. V prejednávanej veci žalobca v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia
dôkazmi (§ 5 ods. 9 SSP) neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych
hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe spočívajúcej v existencii
hrozby závažnej ujmy, značnej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku (§ 185 písm. a)
SSP).
18. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil priamu hrozbu závažnej ujmy alebo iného zákonom
pomenovaného následku ako prvotného predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe,správny súd sa v ďalšom nevenoval otázke, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom.
19. Vo veci neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v § 185 písm. a)
SSP, preto správny súd posúdil návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe ako nedôvodný
a v súlade s § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
20. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.