Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 40Cb/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123455438
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Žaneta Motyková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:6123455438.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Žanetou Motykovou v spore žalobcu: ELZI s.r.o., Ďurďošík 68, 044

45 Ďurďošík, IČO: 48 037 711, právne zast.: JUDr. Rastislav Cestický, Palackého 1, 040 01 Košice -
Staré Mesto, IČO: 42 249 414, proti žalovanému: EW3M s. r. o., Masarykova 7261/27, 080 01 Prešov,
IČO: 47 539 127, právne zast.: Marják, Ferenci & Partners s.r.o., Tajovského 17, 040 01 Košice - Staré
Mesto, IČO: 50 164 988, o zaplatenie 21 278,31 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 21.278,31 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 13 % ročne zo sumy 21.278,31 Eur od 15.07.2023 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 28.11.2023 podal Okresnému súdu Banská Bystrica návrh na vydanie platobného
rozkazu, v ktorom žiadal od žalovaného zaplatenie sumy 21 278,31 Eur s príslušenstvom a náklady
spojené s uplatnením pohľadávky, ako aj nahradiť trovy konania. Prostriedky procesného útoku žalobcu
spočívali v tom, že na základe Zmluvy o dielo a objednávky zo dňa 20.07.2022 dodal žalovanému dielo.
Za vykonané dielo žalobca dňa 04.07.2023 vystavil žalovanému faktúru č. 23022 vo výške 21 278,31

Eur, ktorú žalovaný ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu napriek predžalobnej výzve
neuhradil. K započítaciemu prejavu žalovaného uskutočneného v priebehu konania uviedol, že medzi
žalobcom a žalovaným existoval ďalší obchodnoprávny vzťah na stavbu bytového domu v Trebišove a
žalobcatamnezabezpečildohodnutýmateriál,pretotentomateriálzabezpečovalžalovaný,ktorýsvojmu
dodávateľovi za tento materiál aj zaplatil. Za dodaný materiál žalovaný nezaplatil žalobcovi, ktorý si
uvedené ani nenárokoval a preto pohľadávka žalovaného voči žalobcovi v tejto súvislosti ani nevznikla.
Rovnakopodľažalobcunevzniklapohľadávkažalovanéhotýkajúcasanedokončenýchstavebnýchprác,

keďže za tieto žalovaný žalobcovi opäť nezaplatil a nedokončené stavebné práce vykonal tretí subjekt,
ktorému žalovaný za tieto práce aj zaplatil.

2.Prostriedkyprocesnejobranyžalovanéhospočívalivtom,žezmluvnývzťahmedzisporovýmistranami
považoval za nepreukázaný. Ak by tento zmluvný vzťah aj bol preukázaný, žalovaný si eventuálne
jednostranne započítal pohľadávky vzniknuté mu voči žalobcovi v rozsahu 22 797,08 Eur titulom
neuhradenej faktúry číslo FV2023031 za dodanú oceľ, keďže žalobca nezabezpečil dojednaný materiál

na základe objednávky číslo 20084 zo dňa 06.12.2020 na stavbe bytového domu Trebišov. Žalovaný
tento materiál zabezpečil a vyfakturoval ho žalobcovi v sume 15 297,08 Eur. Voči uplatnenému nároku
žalobcu si započítal aj pohľadávku vo výške 7 500,- Eur za nedokončené stavebné práce v rozsahu -nedokončené vonkajšie únikové schodisko, nezhotovené nosné oceľové preklady na podporu prvého
nadzemného podlažia na stavbe bytového domu Trebišov. Žalobu navrhol zamietnuť.

3. Súd spor prejednal na pojednávaniach dňa 19.03.2023, 18.06.2023 a 27.08.2025, na ktorých vykonal
dokazovanie výsluchom svedka a oboznámením sa s listinnými dôkazmi.
Svedok A. B. ako majster pri stavbe bytového domu v Trebišove uviedol, že žalobca na predmetnej
stavbe robil podperné konštrukcie súvisiace so statikou, žalobca mal vykonať práce v rozsahu 90 %,
pričom nedokončil schodisko.

Svedok C. D. vo svojej písomnej výpovedi uviedol, že bol asistentom manažéra stavby a neskôr výrobný
riaditeľ pri stavbe bytového domu v Trebišove. Z jeho výpovede vyplynulo, že žalobca nevykonal všetky
zazmluvnené práce pre neplatenie faktúr zo strany objednávateľa alebo pre meškanie platieb.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

4. Žalobca a žalovaný uzatvorili Objednávku číslo 20084 zo dňa 06.12.2021, na základe ktorej
mal žalobca vykonať dielo pre žalovaného s miestom výkonu diela - bytový dom Trebišov, ulica
Československej armády 20 v hodnote 53 304,72 Eur bez DPH (č.l.29). Žalobca nedodal na základe
predmetnej objednávky žalovanému časť materiálu v hodnote 15 297,08 Eur a nevykonal
všetky objednané práce.

5. Žalobca a žalovaný uzatvorili Objednávku číslo 200170 zo dňa 20.07.2022, na základe ktorej žalobca
vykonal dielo pre žalovaného s miestom výkonu diela OR PZ Revúca, Priemyselná ulica v hodnote 30
995,42,- Eur bez DPH (č. l. 75 a 134-135). Objednané práce a cena za ich vykonanie boli odsúhlasené
hlavným dodávateľom, spoločnosťou EBC Group s.r.o. mailom zo dňa 19.05.2023 a 26.05.2023. (č.l.

115-116)

6. Žalobca za vykonané práce dňa 04.07.2023 vystavil žalovanému faktúru číslo 23022 vo výške 21
278,31 Eur s lehotou splatnosti 14.07.2023. (č.l. 11). Žalovaný predmetnú faktúru neuhradil.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod nasledovné zákonné ustanovenia:

7. Podľa § 1 odsek 1,2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej ako „Obchodný zákonník“),
tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy
súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak

niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,
podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

8. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú záväzkové vzťahy

medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené

okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

10. Podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje
prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno
rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala,

a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

11. Podľa § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana
požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

12. Podľa § 380 Obchodného zákonníka, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane
vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.13. Podľa § 536 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať
určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie
určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej

opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie
vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve
dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu
uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

14. Podľa § 546 odsek 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

15. Podľa § 548 odsek 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v

čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.

16. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči

druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

17. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo

požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

18. Podľa § 369c Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa

§ 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a
to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

19. Podľa § 1 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým vykonávajú niektoré ustanovenia

Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“), Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka
omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa
použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa
sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná

základnejúrokovejsadzbeEurópskejcentrálnejbankyplatnejkprvémudňuomeškaniazvýšenejodeväť
percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

Právne posúdenie veci:

20. V konaní bolo nesporné, že žalobca vykonal dielo pre žalovaného a rovnako nebola sporná cena za
takto vykonané dielo vo výške 21 278,31 Eur. Naopak, sporným bolo, respektíve prostriedky procesnej
obrany žalovaného spočívali okrem iného aj v tom, že medzi stranami sporu nebola uzatvorená písomná
objednávka číslo 200170 zo dňa 20.07.2022 v dôsledku ním tvrdenej absencie podpisu žalovaného.
Sporným zároveň bolo, či záväzok žalovaného uplatnený v tomto konaní zanikol v dôsledku započítania

a či medzi sporovými stranami existovali vzájomné pohľadávky spôsobilé na započítanie.

21. Právny vzťah medzi sporovými stranami súd posúdil ako obchodnoprávny a aplikoval na neho
ustanovenia Obchodného zákonníka, pretože na oboch stranách vystupovali podnikateľské subjekty pri
výkone svojej podnikateľskej činnosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 261 ods. 1 Obchodného

zákonníka.

K existencii právneho vzťahu medzi sporovými stranami22.Kprostriedkomprocesnejobranyžalovaného,vzmyslektorejžalobcanepreukázalexistenciuzmluvy
o dielo a objednávky na vykonané práce medzi stranami sporu súd uvádza, že žalobca v konaní
predložil objednávku číslo 200170 zo dňa 20.07.2022, čím preukázal existenciu právneho vzťahu medzi

sporovými stranami. Žalovaný v priebehu konania po predložení predmetnej listiny namietal, že táto
objednávka na č.l. 75 neobsahuje podpis žalovaného. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že na fotokópií
predloženej v súdnom spise slabo vidno podpis konateľa žalovaného, avšak v reakcii na tieto námietky
žalovaného žalobca v konaní predložil originál predmetnej objednávky zo dňa 20.07.2022 na č.l. 134 -
135, ktorá jednoznačne obsahuje podpis konateľa žalovaného. Na základe uvedeného má preto súd za

preukázané uzatvorenie písomnej objednávky dňa 20.07.2022. Navyše, súd poukazuje na skutočnosť,
že žalovaný v konaní nepoprel vykonanie predmetných prác ako ani cenu za takto vykonané práce,
preto by neexistencia písomnej objednávky nespôsobovala neplatnosť žalobcom uplatneného nároku.

K započítaniu pohľadávok zo strany žalovaného

23. Žalovaný v konaní uskutočnil započítací úkon voči pohľadávke žalobcu, čím podľa jeho názoru došlo
k zániku žalobcom uplatnenej pohľadávky. Žalovaný v konaní tvrdil a preukázal, že medzi sporovými
stranami bola uzatvorená ďalšia objednávka - objednávka číslo 20084 zo dňa 06.12.2021 na stavbu
bytového domu v Trebišove, teda na stavbu iného diela ako tomu bolo v prejednávanej právnej veci.
Medzi sporovými stranami tak nesporne existoval ďalší zmluvný vzťah ohľadne výstavby bytového domu

v Trebišove.
Na základe uzatvorenej objednávky mal žalobca zabezpečiť pre žalovaného materiál v hodnote 15
297,08 Eur, čo však neurobil, tak ako to vyplýva zo zhodných tvrdení strán sporu. Žalovaný si preto
zabezpečil dohodnutý materiál sám a žalobcovi vyfakturoval cenu materiálu vo výške 15 297,08 Eur
faktúrou číslo F2023031. Takto vymedzenú pohľadávku si následne chcel v konaní započítať na

žalobcom uplatnený nárok. V tejto súvislosti však súd poukazuje na skutočnosť, že ak aj mal žalobca
v rámci iného zmluvného vzťahu zabezpečiť pre žalovaného materiál a neurobil tak, súd nevidí dôvod,
prečo by mal za tento materiál žalobca platiť. Ak si žalovaný predmetný materiál zabezpečil vo vlastnej
réžii a za tento tovar riadne zaplatil, súdu nie je zrejmé, prečo ho následne prefakturoval žalobcovi.
V konaní nie je sporné, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť zabezpečiť predmetný tovar na stavbe

bytového domu v Trebišove, avšak, ak si ho žalovaný následne zabezpečil sám, nie je povinnosťou
žalobcu za tento tovar zaplatiť. Samotná skutočnosť, že žalovaný vystavil žalobcovi faktúru číslo
FV2023031 na úhradu sumy 15 297,08 Eur nestačí na preukázanie dôvodnosti takejto pohľadávky.
Faktúra je totiž len účtovný doklad a nie dôkaz preukazujúci pohľadávku žalovaného ako takú. Na
základe uvedeného má súd za to, že žalovaný nepreukázal oprávnenosť a existenciu svojej pohľadávky

titulom ceny tovaru voči žalobcovi. Žalovaný teda nedisponuje pohľadávkou vo výške 15 297,08 Eur voči
žalobcovi, ktorá by bola spôsobilá na započítanie a spôsobila by zánik dôvodnej pohľadávky žalobcu
v tomto rozsahu.
Žalovaný si zároveň v konaní chcel započítať na žalobcom uplatnený nárok aj cenu neukončených
stavebných prác v rozsahu: nedokončené vonkajšie únikové schodisko, nezhotovené nosné oceľové

preklady na podporu prvého nadzemného podlažia na stavbe bytového domu Trebišov vo výške 7 500,-
Eur. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca nevykonal všetky dojednané práce na stavbe
bytového domu v Trebišove a žalobca túto skutočnosť ani nerozporoval, avšak súd nemal preukázaný
rozsah nedokončených prác a tomu zodpovedajúcu cenu nevykonaných prác. Právny zástupca
žalovaného na pojednávaní dňa 19.03.2025 následne uviedol, že sumu 7 500,- Eur započítavajú ako

škodu, ktorá vznikla tým, že nedorobky po žalobcovi dokončil náhradný zhotoviteľ. Zodpovednosť
za škodu je objektívnou zodpovednosťou, kde sa pre vznik zodpovednosti nevyžaduje zavinenie.
Predpokladom pre vznik zodpovednosti podľa § 373 Obchodného zákonníka je porušenie povinnosti
zo záväzku alebo inej právnej povinnosti vymedzenej v Obchodom zákonníku, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Existenciu týchto predpokladov musí preukázať

žalovaný, ktorý o sebe tvrdí, že mu škoda vznikla. Žalovaný však nepreukázal všetky predpoklady
náhrady škody a v tejto súvislosti neuniesol dôkazné bremeno. Súdu nie je zrejmé, z čoho žalovaný
vychádzal pri stanovení svojej pohľadávky vo výške 7 500,- Eur a v tejto súvislosti súdu neposkytol
ani základné skutkové tvrdenia, preto má súd za to, že žalovaný nepreukázal oprávnenosť a existenciu
svojej pohľadávky titulom náhrady škody vo výške 7 500,- Eur, ktorá by bola spôsobilá na započítanie

a spôsobilá by zánik dôvodnej pohľadávky žalobcu v tomto rozsahu.24. Na základe uvedeného súd vyhodnotil započítací úkon žalovaného ako neplatný z dôvodu
nepreukázania svojich na započítanie spôsobilých pohľadávok a zaviazal ho na úhradu dôvodne
uplatnenej pohľadávku žalobcu výške 21 278,31 Eur.

25. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný sa nesplnením dlhu dostal do omeškania, súd priznal
žalobcovi aj nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 21
278,31 Eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávky žalobcu, t. j. od 15.07.2023 a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t. j. do zaplatenia.

26. Žalobca si v podanej žalobe uplatnil aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky. V konaní bolo preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne, preto mu súd tento nárok
priznal vo výške 40,- Eur tak, ako to ustanovuje nariadenie vlády SR.

27. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V
spore bol plne úspešný žalobca, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100 %, nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku.

28. Podľa § 262 odsek 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Prešov na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.