Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-9T/100/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8421010455
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Svetlana Filipová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8421010455.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom Mgr. Svetlanou Filipovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.

septembra 2025 v Kežmarku, t a k t o

r o z h o d o l :

obžalovaný
A. B., narodený XX.XX.XXXX v A.,
trvale bytom C. D. XX/XX, E. F., G. A.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 12.09.2020 v čase približne 00.28 hod., na ulici pred rodinným domom s popisným číslom XXX,
v rómskej osade vo Veľkej Lomnici, okres A., za prítomnosti väčšieho počtu osôb, fyzicky napadol
poškodeného H. I., tým spôsobom, že ho dva krát udrel lopatou do oblasti hlavy, pričom raz zasiahol ľavú
stranu tváre a raz ho zasiahol ostrou hranou lopaty do pravej strany tváre, čím mu spôsobil otvorenú
zlomeninu hornej čeľuste a očnice vpravo, tržno-zmliaždenú ranu temenno-záhlavne oblasti hlavy vľavo,
otras mozgu, s dobou obmedzenia na obvyklom spôsobe života v trvaní 5 týždňov, v rámci ktorých
prvé 4 týždne jedol len mäkkú stravu, nevykonával fyzickú záťaž, ani bežné domáce práce, postupne

počas ďalšieho týždňa začal zvyšovať svoju fyzickú aktivitu, po štyroch týždňov klesla aj intenzita bolestí
hlavy, poškodenému bola taktiež spôsobená rozsiahla jazva na pravej strane tváre, ktorá začína na
pravej strane čela, pokračuje smerom dole cez horné a dolné očné viečko, ďalej cez líce cez hornú
a dolnú peru a končí na brade, čo spôsobuje estetické obmedzenie, teda pri útoku bola zasiahnutá hlava
poškodeného, a to dvoma údermi lopatou pôsobiacimi stredne vysokou intenzitou sily, pričom kostný
skelet tvorí schránku, v ktorej je uložený mozog ako životne dôležitý orgán, pričom pri vyššie pôsobiacej
sile mohli vzniknúť aj jeho vážnejšie poranenia, taktiež mohlo vzniknúť aj závažné poranenie oka ako
zmyslového orgánu, k čomu však priaznivou zhodou okolností nedošlo,

t e d a

obžalovaný A. B., narodený XX.XX.XXXX v A.,

- inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví konaním sčasti dokonaným a sčasti sa dopustil
konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle inému

úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,

- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a taký čin spáchal
závažnejším spôsobom konania – so zbraňou,

č í m s p á c h a l

- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 (ďalej
len Trestný zákon) v časti dokonaný a v časti v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona,- prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písmeno a/ Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 44 Trestného zákona súd upúšťa od uloženie súhrnného trestu, pretože pokladá trest uložený
skorším rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp.zn. 9T/60/2019-228 (spis od 01.06.2023 vedený na

OkresnomsúdePopradpodsp.zn.KK-9T/60/2019)zodňa06.09.2021,právoplatnýmvovýrokochovine
a treste dňa 16.06.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3To/33/2021-258
zo dňa 16.06.2022, ktorým bol obžalovanému A. B. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 3 rokov so zaradením do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej
strane:

1. J. K. B., L., M. M. A. XX, XXX XX, N., O.: XX XXX XXX, škodu vo výške 826,67 eur /

z titulu vynaložených liečebných nákladov pre H. I., narodeného XX.XX.XXXX/,

2. H. I., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX/XXX, XXX XX E. F., okres A., škodu vo výške
3.603,60 eur /z titulu bolestného/.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 26.10.2021 bola Okresnému súdu Kežmarok doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry
Kežmarok číslo Pv 528/20/7703-33 zo dňa 25.10.2021 voči obvinenému A. B. v znení skutkovej vety
(súd vykonal len opravu chyby v písaní v časti „uložený mozog ako životne uložený orgán“ na správne
znenie „uložený mozog ako životne dôležitý orgán“), právnej vety a právnej kvalifikácie tak, ako je
uvedené vo výroku tohto odsudzujúceho rozsudku. Trestná vec bola pôvodne vedená na Okresnom

súde Kežmarok pod spisovou značkou 9T/100/2021 a v dôsledku legislatívnych zmien v organizácii
všeobecného súdnictva Slovenskej republiky je trestná vec vedená od 01.06.2023 na Okresnom súde
Poprad pod spisovou značkou KK-9T/100/2021.

Krajský súd v Prešove uznesením sp.zn. 4To/7/2025-481 zo dňa 21.03.2025, právoplatným dňa

21.03.2025, podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno c/ Trestného poriadku zrušil odvolaním
prokurátora a poškodeného napadnutý oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Poprad sp.zn.
KK-9T/100/2021-450 zo dňa 12.11.2024 a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil vec okresnému
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Na hlavnom pojednávaní dňa 11.09.2025 obžalovaný požiadal o možnosť urobiť vyhlásenie podľa §
257 odsek 1 Trestného poriadku, čo mu súd umožnil, nakoľko po začatí hlavného pojednávania dňa
11.03.2022 sa obžalovaný vyjadril, že nebude robiť žiadne vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/
až písmeno c/ Trestného poriadku.

Obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, že je vinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe a skutok oľutoval. V súlade s § 257 odsek 7 Trestného poriadku
odôvodnil zmenu svojho postoja, keďže v prípravnom konaní popieral spáchanie skutku, tým, že sa
bál výšky trestu, hrozilo mu štyri až desať rokov, ale po zmene Trestného zákona sa rozhodol, že
sa prizná. Využil prítomnosť svedka poškodeného H. I. a osobne sa mu ospravedlnil za zranenie, na

čo poškodený uviedol, že už vychádzajú dobre a na gesto poškodeného k nemu pristúpil obžalovaný
a podali si ruky na znak zmierenia. Obžalovaný pri postupe podľa § 257 odsek 5 Trestného poriadku
odpovedal kladne na všetky otázky podľa § 333 odsek 3 písmeno c/, písmeno d/, písmeno f/, písmeno
g/ a písmeno h/ Trestného poriadku a po odporúčaní prokurátora, zraneného svedka poškodeného
a obhajcu súd uznesením podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného

o vine a podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku rozhodol, že v rozsahu, v akom obžalovaný priznalspáchanie skutku, dokazovanie nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokmi o treste a o náhrade
škody. Súd prijal vyhlásenie obžalovaného aj v dôsledku toho, že odôvodnil zmenu svojho postoja
a vzhľadom na absenciu relevantnej judikatúry súdnych autorít vyššieho stupňa, ktorá sa nestihla ešte

vytvoriť pre krátkosť času od novelizácie ustanovenia § 257 odsek 7 Trestného poriadku v znení účinnom
od 15.03.2024, samosudca vyhodnotil zdôvodnenie zmeny postoja obžalovaným v jeho prospech tak,
že ho akceptoval.

Súd na podklade prijatého vyhlásenia obžalovaného o vine, dokazovania vykonaného na hlavnom

pojednávaní od 11.03.2022 do 12.11.2024, a to aj na podklade vyšetrovacieho spisu Odboru kriminálnej
polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Kežmarok ČVS: ORP-37/VYS-KK-2021 a pripojeného
priestupkové spisu Obvodného oddelenia Policajného zboru Kežmarok, Odbor poriadkovej a dopravnej
polície G. P. B. E. A. Q. G./XXXX-X a po zohľadnení odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 4To/7/2025-481 zo dňa 21.03.2025, mal za preukázané naplnenie všetkých zákonných znakov
stíhaných trestných činov v zmysle podanej obžaloby. Obžalovaného od začiatku prípravného konania

usvedčovala najmä výpoveď manželky zraneného poškodeného, A. I., ako priamej svedkyne útoku a jej
trestné oznámenie podané bezprostredne po skutku, výpoveď zraneného svedka poškodeného H. I.,
výpoveď jeho syna prezývaného Baterky a výpoveď E. I. ako ďalšieho priameho svedka útoku. Závery
znalca traumatológa H. D. B. podporovali mechanizmus vzniku zranení u H. I. v zmysle skutkovej vety
obžaloby rovnako tak rozsah utrpených zranení a dobu liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe

života. Čas a miesto skutku korešponduje aj so zabezpečenými zvukovými záznamami z telefonických
hovorov prijatých na linke záchrany.

Súd v dôsledku novely Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. zákonom č. 40/2024 Z. z. účinným od
06.08.2024 z dôvodu pre obžalovaného priaznivejšej úpravy zásad ukladania trestov v porovnaní

s právnou úpravou účinnou do 05.08.2024 (absencia ustanovení § 38 odsek 3, odsek 4 Trestného
zákona v znení účinnom do 05.08.2024, zásada menšej citeľnosti trestnej sankcie v zmysle § 33a
odsek 3 Trestného zákona, navýšenie hornej hranice trestnej sadzby pre aplikovanie podmienečného
odsúdenia podľa § 50 odsek 1 a § 51 odsek 1 Trestného zákona), aplikoval podľa § 2 odsek 1 druhá
veta Trestného zákona na prejednávaný prípad neskorší Trestný zákon, ktorý nadobudol účinnosť v

medziobdobí medzi spáchaním skutkov a vynesením rozsudku, teda Trestný zákona v znení účinnom
od 06.08.2024, o čom súd poučil obžalovaného pred postupom podľa § 257 Trestného poriadku.

Objektom zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona je zdravie človeka.
Objektívna stránka spočíva v aktívnom konaní obžalovaného, ktorým spôsobil H. I. ťažkú ujmu na

zdraví v zmysle § 123 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, pričom v prejednávanom prípade došlo
v časti k dokonaniu zločinu spôsobením ťažkej ujmy na zdraví poškodeného podľa § 123 odsek 3
písmeno f/ Trestného zákona, ktorá spočívala v zohyzdení tváre rozsiahlou jazvou na jej pravej strane
od čela, cez horné a dolné očné viečko, cez líce, cez hornú a dolnú peru až na bradu. V časti došlo ku
konaniu, ktoré smerovalo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví tým, že išlo o opakovaný útok na hlavu

poškodeného úderom stredne vysokou intenzity a úderom s vysokou intenzitou pôsobiacej sily. V lebke
je uložený životne dôležitý orgán – mozog, ktorý bol ohrozený a mohol byť aj vážne poranený vznikom
pomliaždeniny mozgu, či vnútro lebečným krvácaním, čo by predstavovalo ťažkú ujmu na zdraví podľa
§ 123 odsek 3 písmeno e/ Trestného zákona. Pri údere do tváre mohlo vzniknúť aj závažné poranenie
oka ako dôležitého zmyslového orgánu videnia, čo by predstavovalo ťažkú ujmu na zdraví podľa § 123

odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona. Medzi zisteným mechanizmom vzniku zranení u poškodeného
konaním obžalovaného a následkom (porušením chráneného objektu) je daná príčinná súvislosť. Pri
stíhanom zločine ustanovenie § 138 písmeno a/ Trestného zákona vylučuje použitie kvalifikačného
momentu závažnejšieho spôsobu konania – spáchanie skutku so zbraňou v zmysle § 122 odsek 3
Trestného zákona.

Objektom prečinu výtržníctva podľa § 364 Trestného zákona je záujem na ochrane pokojného
občianskeho spolunažívania pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný poriadok. Objektívna
stránka spočíva v aktívnom konaní obžalovaného, ktorým sa dopustil v tomto prípade najmä fyzicky
výtržnosti tým, že napadol poškodeného, a to verejne v zmysle § 122 odsek 2 písmeno b/ Trestného

zákona, t.j. pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami, a zároveň na mieste verejnosti
prístupnom (miesto, kde má prístup širší okruh ľudí, a kde sa viac ľudí aj spravidla zdržiava). Kvalifikačný
moment závažnejšieho spôsobu konania – použitím zbrane podľa § 364 odsek 2 písmeno b/ Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona je splnený tým, že znalec konštatovalporanenia hlavy lopatou, čo spĺňa definíciu zbrane podľa § 122 odsek 3 Trestného zákona, pretože
lopatou možno urobiť útok voči telu iného dôraznejším. Medzi zisteným miestom skutku, nočným časom
ahromadnosťouudalostijemedzikonanímobžalovanéhoanásledkom(porušenímchránenéhoobjektu)

daná príčinná súvislosť.

Oba stíhané trestné činy sú úmyselné, teda došlo k naplneniu ich subjektívnej stránky konaním
obžalovaného v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a/ Trestného zákona. Obžalovaný bol v čase
stíhaného skutku spôsobilým všeobecným subjektom oboch stíhaných trestných činov pri kumulatívnom

splnení podmienky veku podľa § 22 odsek 1 Trestného zákona a podmienky zachovanej príčetnosti (a
contrario k definícii nepríčetnosti podľa § 23 Trestného zákona).

Obžalovaný v rámci dokazovania k výroku o treste na hlavnom pojednávaní vypovedal, že žije
s manželkou, má osem detí, z toho sedem maloletých, ktoré chodia na základnú školu. Pracoval, toho
času je nezamestnaný, ale vykonáva brigádne búracie práce a chce sa trvalo zamestnať, starať sa

o rodinu, aby sa jeho deti mali lepšie. Manželka nepracuje. Od roku 2020 nemal žiadne ďalšie priestupky
ani trestné stíhania. Vzťahy s poškodeným a jeho rodinou sú už teraz v poriadku, urovnalo sa to. Keby
sa dostal do výkonu trestu, jeho deti by trpeli a manželka by sa o nich nedokázala sama postarať, aj
predtým, keď bol vo výkone trestu, musela jej pomáhať rodina.

Podľa správy o povesti z miesta bydliska, obžalovaný býva s manželkou a deťmi v murovanej chatrči
pozostávajúcej z jednej izby. Iné skutočnosti obci známe neboli.

Podľa lustrácie obžalovaného v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, obžalovaný má partnerku R.
B. a evidovaných osem detí, ročníky narodenia XXXX, XXXX (deň narodenia XX.XX.XXXX), XXXX,

XXXX, XXXX, XXXX, XXXX L. XXXX.

Podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, obžalovaný
dňa 12.09.2020 o 07.08 hod. v osade pred rodinným domom XX/XX sa vyhrážal fyzickou ujmou osobe
H. I. a to tak, že ho dobije, následne na to ho fyzicky napadol tak, že ho jedenkrát udrel otvorenou dlaňou

ruky do oblasti tváre bez spôsobenia zranenia vyžadujúceho si lekárske ošetrenie (pokuta 30,00 eur)
a dňa 29.11.2019 porušil osobitné ustanovenia o chodcoch (pokuta 20,00 eur).

Súd na podklade odpisu z Registra trestov vedeného Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky
a z pripojených spisov Okresného súdu Poprad sp.zn. KK-9T/60/2019 a Okresného súdu Prešov sp.zn.

1PP/43/2024 zistil, že obžalovaný bol v rokoch 1998 až 2022 päťkrát súdne trestaný, prvé tri záznamy
(z rokov 1998, 1999 a 2003) boli pred účinnosťou Trestného zákona č.
300/2005 Z. z. pre majetkovú trestnú činnosť (krádeže), z toho dve najstaršie odsúdenia spáchal ako
mladistvý. Štvrté odsúdenie právoplatné dňa 05.11.2014 bolo pre prečin nezaplatenia dane a poistného
podľa § 247 odsek 1 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, kedy sa dňa 15.06.2016

osvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Teda štyri záznamy sú toho času už zahladené.
Piaty záznam sa vzťahuje na rozsudok Okresného súdu Kežmarok spisová značka 9T/60/2019 zo dňa
06.09.2021 pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona za skutok zo dňa 21.12.2018,
právoplatný v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove spisová značka 3To/33/2021 zo dňa
16.06.2022, kedy mu bol uložený prvý nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov

v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Pôvodne mu súd prvého stupňa uložil nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere štyri roky, ktorý odvolací súd znížil na výmeru troch rokov s odôvodnením,
nepodmienečný trest odňatia slobody v danej výmere uložený na dolnej hranici trestnej sadzby postačí
na účel zabezpečenia individuálnej i generálnej prevencie, podporuje to aj spôsob spáchania skutku,
kedy obžalovaný využil u poškodeného stav opitosti, teda nepôsobil na neho silou veľkého rozsahu

a nespôsobil mu žiadne zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie, ale presne vyzistil, kde má
finančné prostriedky ukryté a odtiaľ ich vzal bez spôsobenia vážnych následkov na zdraví poškodeného.
Obžalovaný vykonával trest od 24.06.2022 a dňa 11.07.2024 bol podmienečne prepustený na slobodu
na základe uznesenia Okresného súdu Prešov sp.zn. 1PP/43/2024-20 zo dňa 11.07.2024, právoplatným
dňa 11.07.2024 s tým, že súd mu určil skúšobnú dobu tri roky, súčasne mu nariadil probačný dohľad

v trvaní 18 mesiacov a uložil mu aj povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne
o zamestnanie uchádzať. Zvyšok nevykonaného trojročného nepodmienečného trestu je 11 mesiacov
a 13 dní.Podľa priebežnej správy probačného a mediačného úradníka Krajského súdu v Prešove s miestom
výkonu služby na pracovisku Kežmarok Okresného súdu Poprad o priebehu probácie u podmienečne
prepusteného odsúdeného A. B. zo dňa 26.09.2025 pod číslom 2Pr/71/2024, probačný dohľad plní

svoj účel, odsúdený spolupracuje s probačným a mediačným úradníkom, na stretnutia sa dostavuje
podľa vopred určených termínov (k podaniu správy od 23.07.2024 už celkovo sedemkrát), uloženú
povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa alebo preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie
doposiaľ dokladoval potvrdeniami o hľadaní si práce, dňa 03.10.2024 osobne predložil pracovnú zmluvu
uzamestnávateľaN.H.M.M..M.P.vB.od07.10.2024do23.12.2024adňa01.04.2025osobnepredložil

dohodu o vykonaní práce u zamestnávateľa S. N., M. E. T. od 05.06.2025 do 30.06.2025. Toho času je
ako uchádzač o zamestnanie evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok. Odsúdený
je ženatý, má manželku a osem detí. Má vytvorené samostatné bývanie v mieste trvalého bydliska, kde
žijú i jeho rodičia a súrodenci.

Podľa hodnotenia odsúdeného Ústavom na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody

Prešov zo dňa 19.06.2024 pre účely konania o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu, odsúdený pred nástupom do výkonu trestu bol bez trvalého pracovného pomeru, do
výkonu trestu bol predvedený dňa 24.06.2022, jeho správanie bolo bez nedostatkov. Dňa 02.08.2022
bol premiestnený do ÚVTOS Košice – Šaca, kde sa správal na požadovanej úrovni, dňa 27.09.2022
bol na základe kladného vyhodnotenia jeho žiadosti premiestnený do ÚVTOS Prešov s miestom

výkonu služby v Sabinove. Plnil si svoje povinnosti, príkazy a pokyny príslušníkov ZVJS rešpektoval
a nedovolenej činnosti sa nedopúšťal. Udržiaval osobnú hygienu, ustrojenosť i čistotu v ubytovacích
priestoroch, neprejavoval sa konfliktne a rešpektoval autority. Prvá disciplinárne odmena mu bola
udelená v apríli 2023 pre príkladný výkon činností pre všeobecný rozvoj osobnosti. V máji 2023 mal
evidovaný kladný poznatok za dlhodobú participáciu pri čistiacich a upratovacích prácach v spoločných

priestoroch ústavu. V júni 2023 bol krátkodobo pracovne zaradený na pracovisku v ústave. V auguste
2023 porušil zákaz účasti hazardných hier, následne sa porušenie už neopakovalo. V novembri 2023
mal kladný poznatok za iniciatívu pri vykonávaní pomocných upratovacích prác v priestoroch ústavu.
Vo februári 2024 mu bola udelená druhá disciplinárna odmena taktiež pre príkladný výkon činností
pre všeobecný rozvoj osobnosti. V júni 2024 mal dva kladné poznatky za iniciatívu pri pomocných

prácach v rámci reorganizácie návštevnej miestnosti a následne za zodpovedný výkon čistiacich prác
podľa potrieb ústavu, výkon služby v oddiele a slušné správanie voči osobám, s ktorými prichádzal do
styku. Vzhľadom na nedostatok pracovných miest v čase podania správy nebol pracovne zaradený.
Kontakt s vonkajším prostredím realizoval všetkými zákonnými formami, rodinu mu bola počas výkonu
trestu významnou oporou. Pravidelne sa zapájal do kultúrno-osvetových aktivít. Bol aktívnym členom

sociálno-psychologickej výcvikovej skupiny a stolnotenisového krúžku. Disciplinárny trest vykázaný
nemal. Deklaroval kritický postoj k spáchanému trestnému činu.

Z lustrácie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, nevyplynul žiaden záznam o vedenom trestnom
konaní voči osobe obžalovaného okrem trestných konaní, o ktorých má obžalovaný záznam v registri

trestov a predmetného vedeného trestného konania.

V záverečnej reči prokurátor trval na uznaní viny obžalovaného podľa obžaloby a navrhoval mu
uložiť podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, § 36 písmeno l/ Trestného zákona, § 37 písmeno m/
Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona, § 42 odsek 1

Trestného zákona súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej trestnej
sadzby so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia pri zrušení výroku o treste z rozsudku
Okresného súdu Kežmarok spisová značka 9T/60/2019 zo dňa 06.09.2021 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove spisová značka 3To/33/2021 zo dňa 06.09.2021. K tomu prokurátor navrhoval
uložiť obžalovanému povinnosť nahradiť uplatnené nároky na náhradu škody poškodenej zdravotnej

poisťovni v sume 826,67 eur a zranenému poškodenému z titulu bolestného v sume 3.603,60 eur.
Obhajca vzhľadom na priznanie sa obžalovaného a ukladanie súhrnného trestu žiadal prihliadať na jeho
správanie, vykonanie časti trestu a jeho podmienečné prepustenie, charakteristiky a odpis z registra
trestov s poukazom na to, že sa stará o mnohopočetnú rodinu, preto súdu navrhoval zváženie upustenia
od uloženia súhrnného trestu a poškodené strany navrhoval odkázať s ich nárokmi na civilný proces.

Obžalovaný v záverečnej reči skutok oľutoval a právo posledného slova nevyužil.

Trest má podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (prvok individuálnej prevencie) a vytvorí podmienky najeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (prvok
generálnej prevencie), trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Vykonaným dokazovaním súd zistil splnenie podmienok pre aplikovanie zákonných ustanovení
o súhrnnom treste, pretože odsudzuje páchateľa za trestné činy zo dňa 12.09.2020, ktoré spáchal skôr,
ako bol Okresným súdom Poprad ako súdom prvého stupňa v konaní sp.zn. KK-9T/60/2019 vyhlásený
dňa 06.09.2021 odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. V zmysle § 42 odsek 3 Trestného zákona
toto skoršie odsúdenie v konaní Okresného súdu Poprad sp. zn. KK-9T/60/2019 nebolo

doposiaľ zahladené, obžalovaný ako odsúdený bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia
slobody uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 1PP/43/2024-20 zo dňa 11.07.2024, právoplatným
dňa 11.07.2024, a toho času mu plynie trojročná skúšobná doba (do 12.07.2027) a osemnásťmesačný
probačný dohľad (do 12.01.2026).

Súd pri ukladaní súhrnného trestu vychádzal z úhrnnej zákonnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody

vo výmere štyri roky až desať rokov určenej v súlade s § 41 odsek 2 Trestného zákona (podľa § 155
odsek 1 Trestného zákona trestná sadzba vo výmere štyri roky až desať rokov, podľa § 188 odsek 1
Trestného zákona trestná sadzba vo výmere tri roky až osem rokov a podľa § 364 odsek 2 Trestného
zákona trestná sadzba vo výmere šesť mesiacov až tri roky), ktorej hornú hranicu navýšil o jednu tretinu
vypočítanú z rozdielu hornej a dolnej hranice úhrnnej trestnej sadzby, t.j. o dva roky na úroveň dvanásť

rokov.

Súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti, podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona za
priznanie a úprimné oľutovanie skutku a podľa § 36 písmeno p/ Trestného zákona, keďže spáchal
trestné činy, ale trestné stíhanie pre ktoré bolo vedené trvalo neprimerane dlho a túto skutočnosť

nemožno spravodlivo pričítať výlučne páchateľovi ani jeho obhajcovi. V priebehu súdneho procesu došlo
dňom 04.04.2022 a dňom 22.06.2022 k opakovanej zmene v osobe zákonného sudcu. Obžalovaný
využil v trestnej veci Okresného súdu Poprad sp.zn. KK-9T/60/2019 svoje zákonné právo na podanie
mimoriadneho opravného prostriedku a tento žiadaný spis nebolo možné pripojiť k spisu Okresného
súdu Poprad sp. zn. KK-9T/100/2021 počas obdobia viac ako roka a siedmich mesiacov (od podania

dovolania odsúdeným dňa 12.09.2022 počas úkonov dovolacieho konania súdom prvého stupňa do
predloženia veci Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 18.01.2023, dovolací súd rozhodol dňa
21.02.2024 a spis bol vrátený súdu prvého stupňa dňa 18.04.2024).

Nemožno opomenúť i dĺžku samotného prípravného konania, v ktorom došlo vo vzťahu ku skutku zo

dňa 12.09.2020 k rozhodnutiu o začatí trestného stíhania dňa 21.10.2020, ale k rozhodnutiu o vznesení
obvinenia až dňa 23.03.2021 a k podaniu obžaloby dňa 26.10.2021, teda prípravné konanie trvalo viac
ako rok, pričom vyšetrovanie pri zločine a prečine malo byť podľa § 209 odsek 2 Trestného poriadku
skončené do štyroch mesiacov a v danom prípade k tomu došlo bez postupu podľa § 209 odsek 3
Trestného poriadku.

Súd u obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona, pretože
spáchal viac trestných činov. Súd u obžalovaného nezistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/
Trestného zákona za to, že už bol za trestný čin odsúdený, pretože prvé štyri odsúdenia sú toho času
zahladené a k piatemu odsúdeniu sú splnené podmienky pre aplikovanie ustanovení o súhrnnom treste.

S poukazom na ustanovenie § 38 odsek 2 Trestného zákona je možné konštatovať prevahu
poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami v pomere 2 : 1.

Súd vzal v úvahu špecifické okolnosti skutku, a to okolnosti danej noci, kedy sa skutok stal

a predchádzajúceho večera, kedy v mieste trvalého bydliska obžalovaného a poškodeného dochádzalo
k opakovaným výtržnostiam rôznych osôb, čo preukazuje aj záznam z mobilného telefónu svedka
E. I. vyhotovený podľa znaleckého posudku expertízneho ústavu dňa 11.09.2020 o 22.20 hod. a
prepis zvukovej časti tohto záznamu a jeho preklad z rómskeho jazyka do slovenského jazyka,
z ktorých vyplývala nevraživosť a vyhrážky adresne k osobe obžalovaného a jeho rodine (nie vyhrážky

obžalovaného a jeho rodiny voči poškodeného rodine). Ďalej je to výpoveď svedkyne D. B., ktorá od
prípravného konania tvrdila, že bola priamym svedkom útoku na H. B. (brata obžalovaného) v priebehu
danéhovečeraanahlavnompojednávanípriznala,ževprípravnomkonanízostrachupredpoškodeným
(H. I. a jeho rodinou) nepovedala mená osôb, ktoré mali biť brata obžalovaného. Podľa hlasu vtedyspoznala, že tam medzi troma až štyrmi útočníkmi bol aj syn poškodeného, H. I. prezývaný Baterky
(v priebehu dokazovania na súde vyplynulo, že prezývku N. má syn poškodeného H. I.). V konečnom
dôsledkuuvedenékonfliktyviedlikhromadnejnočnejudalostizaloženejnakonflikteanevraživostidvoch

rodín (rodina obžalovaného a rodina zraneného svedka poškodeného), kde krátku chvíľu pred skutkom
obžalovaného voči zranenému poškodenému došlo k ujme na zdraví brata obžalovaného (vo vzťahu
ku ktorému sa ale zo strany orgánov činných v trestnom konaní doposiaľ nepodarilo zistiť páchateľa /
páchateľov).

Opomínať nemožno ani samotnú dobu piatich rokov, ktorá medzičasom uplynula od spáchania skutku.

Súd akcentuje, že orgány činné v trestnom konaní v rámci neodkladných úkonov ani následne v priebehu
celého viac ako rok trvajúceho vyšetrovania nezabezpečili tak základný kriminalistický úkon a dôkazný
prostriedok, akým je zápisnica o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou, čo v podstate sťažilo
i predĺžilo dokazovanie na hlavnom pojednávaní pri výsluchoch obžalovaného a početných svedkov

a odzrkadľuje sa i v záväznom pokyne odvolacieho súdu, ktorý zrušil pôvodne oslobodzujúci rozsudku
súdu prvého stupňa, kedy okresnému súdu uložil okrem iného povinnosť, aby okresný súd v prvom
rade ustálil miesto, kde mal byť napadnutý brat obžalovaného, vo vzťahu k miestu, kde mal ležať
poškodený H. I. po tom, čo mu mali byť spôsobené inkriminované poranenia a zistené skutočnosti
vyhodnotiť v súvislosti s výpoveďou svedka A. H.. Samosudca pri oboznámení rozhodnutia odvolacieho

súdu na hlavnom pojednávaní konštatoval, že pre splnenie pokynu odvolacieho súdu bude nevyhnutné
vzhliadnuť miesto činu, zistiť prípadné zmeny v usporiadaní obydlí od času skutku, fotograficky ho
zadokumentovať a následne opakovať výsluchy tak, aby vypočúvané osoby označovali miesto činu
in concreto a in situ, pretože doposiaľ vedené výsluchy boli založené na subjektívnom vnímaní
priestoru jednotlivými vypočúvanými osobami a priestorovej predstavivosti adresátov ich výpovedí

bez akýchkoľvek podkladov umožňujúcich reálne objektívne vzhliadnutie miesta činu a konfrontovanie
vypočúvaných osôb s týmito podkladmi za účelom ustálenia presných miest jednotlivých udalostí v rámci
priebehu stíhaného skutkového deja.

Súd taktiež prihliadal na osobu a pomery obžalovaného, na ktorého je výživou stále odkázaných sedem

maloletých detí a manželka, jeho vzorné, disciplinované, nekonfliktné, autority rešpektujúce a ústavom
kladne hodnotené iniciatívne správanie počas viac ako dvojročného výkonu trestu od 24.06.2022 do
11.07.2024 a na rodinnú súdržnosť, ktorá plynie z postrehu ústavu, že obžalovanému počas výkonu
trestu bola rodina veľkou oporou. Obžalovaný si rovnako tak už viac ako rok vzorne plní povinnosti
plynúce z režimu podmienečného prepustenia a nariadenej probácie. Na slobode pracoval, resp. podľa

možností aktívne naďalej prejavuje snahu zamestnať sa a dosahovať príjem z pracovnej činnosti, aby
zabezpečil potreby vlastnej rodiny.

Súd s osobitným zreteľom akcentuje osobné ospravedlnenie sa obžalovaného a v reakcii na to
ponúknuté gesto zmierenia iniciované samotným zraneným poškodeným H. I. v pojednávacej miestnosti

za prítomnosti obhajcu, prokurátora, samosudcu a zapisovateľky na hlavnom pojednávaní dňa
11.09.2025 (čo môže mať nepochybne veľký prevenčný význam a prínos pre ďalšie bezkonfliktné
občianske spolunažívanie oboch rodín v mieste ich bydliska, pričom k tomu došlo zrejme aj v priamej
príčinnej súvislosti s vedeným trestným konaním a už vykonanou časťou nepodmienečného trestu
obžalovaným).

Vzhľadomnaurčenúdolnúhranicuúhrnnejzákonnejtrestnejsadzbyvovýmereštyrochrokovapôvodne
uložený trest v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad sp. zn. KK-9T/60/2019 vo výmere
troch rokov nepodmienečne, ku ktorému vychádza ukladanie súhrnného trestu v tomto konaní, (kde
po výkone dvoch tretín skôr uloženého trestu došlo k podmienečnému prepusteniu a nevykonaný

zvyšok trestu predstavuje výmeru 11 mesiacov a 13 dní, pričom skúšobná doba podmienečného
prepustenia má plynúť až do polovice júla 2027 a nariadená probácia do polovice januára 2026),
sa súd zaoberal primeranosťou úhrnnej trestnej sadzby osobe páchateľa, jeho rodinným pomerom
a skutkovým okolnostiam trestných činov, pričom dospel k záveru, že v prípade obžalovaného by bolo
možné a vhodné pri ukladaní súhrnného trestu aplikovať inštitút mimoriadneho zníženia trestu podľa

§ 39 odsek 1 Trestného zákona tak, aby namiesto nepodmienečného súhrnného trestu minimálne na
dolnej hranici úhrnnej zákonnej trestnej sadzby bol obžalovanému ukladaný nepodmienečný trest pod
štvorročnú hranicu, kde ustanovenie § 39 odsek 3 písmeno e/ Trestného zákona stanovuje zákonný limit
maximálnehozníženiatrestuodňatiaslobodynaniemenejakošesťmesiacov,alevzhľadomnapôvodneuložený trest vo výmere troch rokov, by teda malo ísť o mimoriadne zníženie štvorročnej dolnej hranice
úhrnnej zákonnej trestnej sadzby maximálne do jedného roka k úrovni trestu vo výmere troch rokov.

Súd sa zaoberal aj aplikovaním § 38 odsek 3, odsek 5 Trestného zákona s ohľadom na charakter
stíhaného zločinu ublíženia na zdraví a prečinu výtržníctva v kvalifikovanej skutkovej podstate, keďže
môže vyvstať právny spor o tom, či by bola splnená podmienka na súčasné použitie alebo nepoužitie
ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona pri ukladaní súhrnného trestu podľa § 41 odsek 2, § 42
odsek 1 Trestného zákona z dôvodu neprimeranej prísnosti ich súbežného aplikovania pre páchateľa.

Ak by súd posudzoval skutok zo dňa 12.09.2020 ako opakované spáchanie zločinu, podľa § 38 odsek 3
Trestného zákona by sa mala zvýšiť dolná hranica štvorročnej úhrnnej zákonnej trestnej sadzby o jednu
tretinu, t.j. o dva roky na úroveň šesť rokov. Aj v takom prípade ustanovenie § 39 odsek 3 písmeno d/
Trestného zákona nevylučuje mimoriadne zníženie šesťročnej dolnej hranice trestnej sadzby podľa § 39
odsek 1 Trestného zákona na úroveň troch rokov, pretože keď je dolná hranica trestnej sadzby aspoň
päť rokov, možno po maximálne prípustnom mimoriadnom znížení uložiť trest odňatia slobody dva roky.

Obžalovaný za danej skutkovej a procesnej situácie ale nie je v postavení pravého recidivistu, pretože
recidívou je v trestnom práve taká situácia, ak ten istý páchateľ (recidivista) znovu spácha trestný čin po
tom, ako ho súd právoplatne odsúdil za iný, predchádzajúci trestný čin. Obžalovaný spáchal zločin
ublíženia na zdraví a prečin výtržníctva riešený v predmetnom konaní Okresného súdu Poprad sp. zn.

KK-9T/100/2021 dňa 12.09.2020 a Okresný súd Poprad v konaní sp. zn. KK-9T/60/2019 vyhlásil vinu
obžalovaného zo zločinu lúpeže za skutok spáchaný dňa 21.12.2018 až dňa 06.09.2021, výrok o vine
potvrdil odvolací súd dňa 16.06.2022, kedy nadobudol právoplatnosť (obžalovaný spáchal ďalšie trestné
činy dňa 12.09.2020 pred dňom právoplatnosti odsúdenia j. nie po dni 16.06.2022). V teórii trestného
práva existuje taktiež nepravá recidíva, ktorá znamená, že po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku súdom

prvého stupňa ale ešte pred nadobudnutím jeho právoplatnosti, spácha páchateľ ďalší trestný čin. Ani
tento prípad recidívy sa nevzťahuje na predmetné konanie (ďalšie trestné činy spáchal dňa 12.09.2020,
t.j. ešte pred vyhlásením odsudzujúceho rozsudku súdom prvého stupňa dňa 06.09.2021 pre zločin
lúpeže).

Súd vylúčil aplikovanie mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 odsek 5 Trestného zákona, pretože
k vyhláseniu o vine zo strany obžalovaného nedošlo v úvode hlavného pojednávania, ale až po
novelizácii Trestného zákona a po vrátení veci z odvolacieho konania a samosudca má za to, že je
povinný aplikovať ustanovenia priaznivejšie pre obžalovaného, za ktoré považuje v danom prípade
ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona v spojení s § 39 odsek

3 Trestného zákona, keďže má za to, že sú splnené zákonné podmienky na aplikovanie predmetného
inštitútu.

Súdsúčinnosťouod06.08.2024vzmysle§33aodsek1,odsek2Trestnéhozákonanemôžepáchateľovi
ukladať neprimerané sankcie a výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť. Sankcie sa

ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu a na osobu páchateľa a jeho pomery.
Podľa § 33a odsek 3 Trestného zákona súd je povinný brať v úvahu citeľnosť trestnej sankcie, pretože
tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená
sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou
na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou

na osobnej slobode páchateľa. Podľa § 33a odsek 4 Trestného zákona, pri ukladaní sankcií sa prihliada
aj k právom chráneným záujmom poškodeného.

Súd je ďalej povinný pri rozhodovaní o treste zohľadňovať požiadavku personalizácie trestu podľa §
34 odsek 3 Trestného zákona, aby sa výkon trestu čo najmenej dotýkal rodiny obžalovaného. Súd

má rovnako tak povinnosť podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery prihliadať aj na možnosti nápravy páchateľa, na jeho správanie po spáchaní trestného činu,
najmä čo sa týka jeho úsilia o odstránenie škodlivého následku trestnej činnosti a dosiahnutia urovnania
s poškodeným.

Súd teda prihliadal na všetky vyššie uvádzané zistené skutočnosti, okolnosti spáchania trestných
činov, disciplinovaný výkon nepodmienečného trestu a doposiaľ bezproblémový priebeh skúšobnej doby
podmienečného prepustenia a priebeh probácie, pomery a správanie obžalovaného po skutku, gesto
zmieru s poškodeným a aj na odôvodnenie Krajského súdu v Prešove v rozsudku sp. zn. 3To/33/2021 zodňa 16.06.2022 (konanie na Okresnom súde Poprad sp.zn. KK-9T/60/2019) k zmierňujúcim okolnostiam
zločinu lúpeže, kedy odvolací súd obžalovanému uložil o rok miernejší nepodmienečný trest ako súd
prvého stupňa.

S osobitným zreteľom súd prihliadal ďalej na to, že trojročný nepodmienečný trest odňatia slobody bol
obžalovanému uložený ako jeho prvý nepodmienečný trest, napriek tomu, že zločin lúpeže nespáchal
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a všetky predošlé odsúdenia mal v tom čase zahladené,
pričom išlo o právoplatné odsúdenia ešte z rokov 1998, 1999, 2003 a 2014, z toho najstaršie dve

odsúdenia boli za skutky spáchané v čase, keď bol mladistvý, zločinu lúpeže zo dňa 21.12.2018
najbližšie predchádzajúce odsúdenie z roku 2014 sa netýkalo násilnej trestnej činnosti a ani v jednom
prípade z piatich odsúdení mu nebol doposiaľ uložený žiaden alternatívny trest, čo je v rozpore s toho
času vyzdvihovanými princípmi tzv. restoratívnej justície.

Súd preto dospel k záveru, že skôr uložený nepodmienečný trest vo výmere troch rokov, z ktorého

obžalovaný vykonal dve tretiny a z výkonu ktorého je toho času podmienečne prepustený, postačuje na
nápravu páchateľa i na ochranu spoločnosti.

K tomu je nutné poukázať na možné negatívne a demotivujúce vplyvy na osobu podmienečne
prepusteného obžalovaného v resocializačnom procese, v ktorom po výkone trestu ďalej pokračuje

na slobode, v prípade, že by bol v tomto konaní uložený súhrnný trest pri zrušení skoršieho výroku
o treste vrátane nadväzujúceho rozhodnutia o podmienečnom prepustení, čo by znamenalo opätovný
nástup obžalovaného do výkonu trestu. Procesné úkony súdu spojené s nariadením výkonu trestu
a započítaním už vykonanej časti trestu a samotný výkon trestu v ústave i prípadné opätovné konanie
súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného na jednej strane pre štát predstavujú ďalšiu časovú,

personálnu a finančnú záťaž z verejných financií, nevylučujúc vznik ďalších s tým spojených nárokov
spolu posudzovaných osôb ako osôb odkázaných na výživu obžalovaného k štátnemu systému
sociálneho zabezpečenia a výkon trestu na druhej strane predstavuje citeľný zásah do osobnej slobody
obžalovaného a života jeho mnohopočetnej rodiny. Z pohľadu samosudcu je účelnejšie a prínosnejšie
za danej situácie i pre samotnú spoločnosť, aby sa obžalovaný naďalej snažil o vedenie riadneho

života na slobode, pokračoval v doterajšej vynaloženej snahe a v rámci toho si aj osobne plnil svoje
rodičovské povinnosti, čo by počas výkonu nepodmienečného trestu robiť nemohol (nemusel) a celá
ťarcha rodičovskej zodpovednosti voči siedmim maloletým deťom (od 18.11.2025 voči šiestim maloletým
deťom) by ostala na pleciach jeho nezamestnanej manželky, čo sa skôr javí ako citeľnejšia sankcia pre
príbuzných obžalovaného ako samotného obžalovaného. Súd taktiež prihliadal na to, že výkon trestu

u obžalovaného by znemožnil a oddialil aj šancu na aspoň čiastočné uspokojenie nárokov poškodených
(s prihliadnutím na ťaživú sociálnu situáciu obžalovaného a jeho finančné možnosti), čo je v súlade s §
33a odsek 4 Trestného zákona. Preto súd vo výroku o treste tohto odsudzujúceho rozsudku rozhodol
podľa § 44 Trestného zákona o upustení od uloženia súhrnného trestu.

Samosudca zastáva názor, že účel trestu v podobe individuálnej i generálnej prevencie, vyjadrenia
morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou a resocializácie osoby obžalovaného nateraz plní
vykonaná časť nepodmienečného trestu i prebiehajúci režim podmienečného prepustenia, kde
v prípade, ak sa v dôsledku nevedenia riadneho života obžalovaný ako odsúdený neosvedčí, napriek
upusteniu od uloženia súhrnného trestu v tomto trestnom konaní, nič to nemení na pretrvávaní

hrozby nariadenia výkonu zvyšku nepodmienečného trestu v ostávajúcej časti nevykonaného trestu
vo výmere takmer jedného roka Okresným súdom Prešov v konaní sp. zn. 1PP/43/2024. Ak
obžalovaný zlyhá v dovŕšení svojej resocializácie opätovným spáchaním trestnej činnosti počas
skúšobnej doby podmienečného prepustenia, resp. hrozba pre neho plynie aj z páchania menej
závažného protiprávneho konania - priestupkov, následkom bude výkon ostávajúcej časti nevykonaného

nepodmienečného trestu uloženého mu v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.
KK-9T/60/2019.

Nárok na náhradu škody si v súlade s § 46 odsek 3 Trestného poriadku riadne, čo do dôvodu a výšky
a včas, t.j. do skončenia prípravného konania, uplatnili dva subjekty.

Podľa § 124 odsek 1 Trestného zákona, škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku
alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnejsúvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na
účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

Podľa § 420 odsek 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 2 odsek 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, bolesť je ujma spôsobená poškodením zdravia, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho
následkov.

Podľa zásad na hodnotenie bolesti v zmysle § 9 odsek 1 prvá veta zákona č. 437/2004 Z. z., posudzujúci

lekár hodnotí bolesť podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

J. K. B., L. zdokladovala vynaložené náklady za poskytnutie zdravotnej starostlivosti svojmu poistencovi,
zranenému svedkovi poškodenému, v celkovej sume 826,67 eur (z toho suma 4,16 eur za všeobecnú
ambulantnú starostlivosť dňa 14.09.2020, suma 3,83 eur za lekárske predpisy dňa 14.09.2020, suma

5,93 eur za ambulantného špecialistu dňa 24.109.2020, suma 19,01 eur za stomatológiu a zubného
technika dňa 24.09.2020, suma 14,22 eur za dopravu rýchlou zdravotnou službou dňa 12.09.2020, suma
769,34 eur za ústavnú (lôžkovú) starostlivosť dňa 12.09.2020 a suma 5,00 eur za laboratórne výkony
dňa 12.09.2020).

Zranený svedok poškodený H. I. si uplatnil nárok na bolestné, ktoré bolo vyčíslené znalcom z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, H. D. B., v znaleckom posudku číslo
72/2020 zo dňa 13.12.2020, v sume 3.603,60 eur ako súčin celkového počtu 165 bodov a hodnoty 1
bodu 21,84 eur podľa Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky účinnom od 31.05.2020
(10 bodov za rozsiahlu tržnú radu pravej strany tváre, 30 bodov za zlomeninu lícnej kosti, 60 bodov za

zlomeninu spodiny očnice, 30 bodov za zlomeninu hornej čeľuste, 5 bodov za tržno-zmliaždenú ranu
temenno-záhlavnej oblasti hlavy vľavo a 30 bodov za otras mozgu.

Uplatneným nárokom oboch poškodených subjektov súd z dôvodu odsúdenia obžalovaného v zmysle
podanej obžaloby v rámci adhézneho konania v celom rozsahu vyhovel, pričom pri zdravotnej poisťovni

ide podľa § 124 odsek 1 Trestného zákona o náhradu ujmy na majetku v priamej príčinnej súvislosti
s protiprávnym konaním obžalovaného na úrovni trestnej činnosti, ktorým spôsobil škodu a za ktorú
zodpovedá podľa § 420 odsek 1 Občianskeho zákonníka a pri zranenom poškodenom ide o ujmu na
zdraví podľa § 124 odsek 1 Trestného zákona v spojení s § 123 Trestného zákona, ktorá sa na základe
uplatnenéhonárokuodškodňujejednorazovýmbolestnýmpodľa§444Občianskehozákonníkavspojení

s § 2 odsek 1 a § 9 odsek 1 prvá veta zákona č. 437/2004 Z. z., za čo obžalovaný tiež zodpovedá
v zmysle § 420 odsek 1 Občianskeho zákonníka.

Preto súd v tomto odsudzujúcom rozsudku samostatným výrokom o náhrade škody podľa § 287 odsek 1
TrestnéhoporiadkuuložilobžalovanémupovinnosťnahradiťpoškodenejJ.K.B.,L.škoduvsume826,67

eur z titulu uplatnených vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť H. I. a povinnosť
nahradiť zranenému poškodenému H. I. škodu v sume 3.603,60 eur z titulu uplatneného bolestného.
- inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví konaním sčasti dokonaným a sčasti sa dopustil
konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle inému
úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,

- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a taký čin spáchal
závažnejším spôsobom konania – so zbraňou,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd

v Prešove cestou tunajšieho súdu. Odvolanie má odkladný účinok.