Rozsudok · Spotrebiteľské zmluvy · Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17Csp/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125200315
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125200315.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

-20- 17Csp/5/2025
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpenej: JUDr. Martina Barnová, advokátka so sídlom Zámocká
529/34, 091 01 Stropkov, IČO: 54 061 857, proti žalovanému: 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpenému: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o.,

so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o určenie, že úver je bezúročný a bez
poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 328,64 EUR a o určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

-2- 17Csp/5/2025
I. Súd u r č u j e , že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č.
XXXXXXXXXX zo dňa 14.09.2017 je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1 328,64 EUR, spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,4 % ročne zo sumy 1 328,64 EUR od 30.01.2025 do zaplatenia, a to
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka
č. XXXXXXXXXX, zo dňa 14.09.2017, v časti [4] Práva a povinnosti zmluvných strán, bod 4.5, v znení:

„Banka a Dlžník/Spoludlžník sa dohodli, že Banka si môže započítať svoje pohľadávky zo ZoÚ voči
pohľadávke Dlžníka/Spoludlžníka z ktoréhokoľvek účtu alebo vkladu vedeného Bankou. Banka je z tohto
dôvodu zároveň oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod peňažných prostriedkov, či inak neumožniť
Dlžníkovi/Spoludlžníkovi nakladať s prostriedkami na ktoromkoľvek účte Dlžníka/Spoludlžníka alebo
s vkladom Dlžníka/Spoludlžníka, s čím Dlžník/Spoludlžník podpisom ZoÚ súhlasí.“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

IV. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka
č. XXXXXXXXXX, zo dňa 14.09.2017, v časti [6] Záverečné ustanovenia, bod 6.4, v znení:
„Dlžník/Spoludlžník súhlasí, aby sa ich platby započítavali v nasledujúcom poradí: a] náklady spojené
s poistením (ak bolo uzavreté), b] poplatky podľa ZoÚ, c] úrok z omeškania, d] zmluvný úrok z
Úveru, e] splátka istiny Úveru, pričom platí, že v prípade viacerých pohľadávok Banky voči Dlžníkovi/
Spoludlžníkovi sa platby Dlžníka/Spoludlžníka započítavajú najskôr na pohľadávky skôr splatné.“ je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka
č. XXXXXXXXXX, zo dňa 14.09.2017, v Obchodných podmienkach pre spotrebiteľské úvery účinných
od 01.10.2016, v časti III. Čerpanie a splácanie úveru, bod 3.7, v znení:
„Dlžník/Spoludlžník sa zaväzuje, že bez zbytočného odkladu oznámi Banke akékoľvek zmeny, ktoré
boli rozhodné pre poskytnutie Úveru vrátane informácií a okolnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv

VI. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka
č. XXXXXXXXXX, zo dňa 14.09.2017, v Obchodných podmienkach pre spotrebiteľské úvery účinných
od 01.10.2016, v časti IV. Identifikácia a konanie Dlžníka, bod 4.7, v znení:
„Dlžník je povinný pri uzatvorení ZoÚ, ako aj počas trvania záväzkového vzťahu bezodkladne písomne
oznámiť Banke skutočnosti, ktoré by spôsobili, že by bol považovaný za osobu s osobitným vzťahom

k Banke podľa zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o
bankách“). Dlžník prostredníctvom príslušnej ZoÚ alebo osobitným vyhlásením vyhlasuje, ak neuvedie
písomne inak, že nie je osobou s osobitným vzťahom k Banke podľa § 35 Zákona o bankách a
zároveň potvrdzuje, že berie na vedomie povinnosť poskytnúť Banke všetky informácie na preverenie
tejto skutočnosti. V prípade nepravdivosti tohto vyhlásenia Dlžník si je vedomý, že celá dlžná suma
poskytnutého Úveru spolu s jeho príslušenstvom sa stáva okamžite splatnou ku dňu, keď sa Banka

dozvedela o nepravdivosti tohto vyhlásenia.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. Žalobkyňa m á voči žalovanému v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania, o ktorých výške
bude rozhodnuté samostatným uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

-20- 17Csp/5/2025
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.01.2025 domáhala, aby súd určil, že
úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa
14.09.2017 je bezúročný a bez poplatkov, zaviazal žalovaného vydať jej bezdôvodné obohatenie vo
výške 1 328,64 EUR a zároveň, aby súd určil štyri ňou špecifikované zmluvné podmienky (uvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku) za neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve.
Uplatnila si tiež nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa
14.09.2017 spotrebiteľskú zmluvu – Zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 7 200 EUR, pričom žalobkyňa sa zaviazala splatiť
ho žalovanému v 72 mesačných, z toho 71 po 135,64 EUR a posledná splátka vo výške 135,18 EUR.

V zmluve bola uvedená úroková sadzba 10,50 %, RPMN 11,10 %, priemerná RPMN 9,08 %. Na
základe žiadosti žalobkyne jej žalovaný listom zo dňa 05.03.2019 oznámil odklad splátok, s dátumom
prvej splátky 25.05.2019, konečným termínom splatnosti úveru 25.09.2023 a výškou mesačnej splátky
141,90 EUR. Listom zo dňa 17.12.2019 jej žalovaný oznámil odklad splátok, s dátumom prvej splátky
25.02.2020, konečným termínom splatnosti úveru 25.09.2023 a výškou mesačnej splátky 149,65 EUR.

Listom zo dňa 25.02.2020 jej žalovaný oznámil odklad splátok, s dátumom prvej splátky 25.04.2020,
konečným termínom splatnosti úveru 25.09.2023 a výškou mesačnej splátky 158,12 EUR. Listom zo
dňa 30.04.2020 jej žalovaný oznámil odklad splátok, s dátumom prvej splátky 25.10.2020, dátumom
poslednej splátky úveru 25.03.2024 a výškou mesačnej splátky 165,91 EUR, s tým, že povolenie
odkladu splátok sa považuje za zmenu spotrebiteľskej zmluvy bez potreby uzatvoriť dodatok k nej.

Žalobkyňa žalovanému na úver uhradila doposiaľ sumu 8 528,64 EUR. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť
predmetného úveru odvodzovala od absencie obligatórnych náležitostí podľa § 9 ods., 2 písm. f), k) a z)
zákona č. 129/2010 Z.z. Mala za to, že zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Zároveň tiež zastávala názor, že zmluva neobsahuje
správny údaj o priemernej RPMN. Mala za to, že mala byť použitá hodnota 8,96 %, ktorá sa uvádza

v súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2.
štvrťrok 2017 pri spotrebiteľských úveroch viac ako 6 500 EUR vrátane so splatnosťou od 5 do 10 rokov.
V zmluve však bola uvedená hodnota priemernej RPMN 9,08 %. Naviac mala za to, že žalovaný nekonal
pri uzatváraní zmluvy v súlade s § 7 ods. 1 ZoSÚ, pretože pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou zmluvy spočívajúcou v navýšení úveru je povinný posúdiť s odbornou

starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver. Uviedla, že žalovaný v kontraktačnom procese
žiadnym spôsobom neskúmal jej bonitu, čím hrubo porušil svoju povinnosť postupovať s odbornou
starostlivosťou, a tak sa má úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa v čase uzavretia
zmluvy bola rozvedená starobná dôchodkyňa so starobným dôchodkom vo výške 273 EUR, čo sa
uvádza i v žiadosti o poskytnutie úveru. Náklady na bývanie mala vo výške cca 130 EUR. Suma

životného minima od 01.07.2017 do 30.06.2018 na plnoletú fyzickú osobu pritom bola vo výške 199,48EUR mesačne. V čase uzavretia zmluvy mala so spol. Consumer Finance Holding, a.s. zmluvu č.
XXXXXXXXX zo dňa 14.07.2016 s mesačnou splátkou vo výške 47,61 EUR a so spol. Zinc Euro
zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa 21.03.2017 s mesačnou splátkou 21,74 EUR. Vzhľadom na to, že

žalovanémudoposiaľzaplatila8528,64EUR,takpriposkytnutomúvere7200EURvyčíslilabezdôvodné
obohatenie žalovaného na jej úkor o 1 328,64 EUR, pričom táto suma pozostáva z časti splátky zo dňa
12.10.2022 vo výške 26,64 EUR a splátok od 02.11.2022 do 19.09.2024 vo výške 1 302 EUR. Dodala,
že podmienkou bezdôvodného obohatenia je posúdenie, či sa v danom prípade jedná o bezúročný
a bezpoplatkový úver a následne z tohto zistenia súdu sa žalobkyňa dozvie, či sa žalovaný na jej

úkor bezdôvodne obohatil alebo nie a v akej výške. K jednotlivým zmluvným podmienkam uviedla
ku každej odôvodnenie, prečo ich považuje za nevyvážené. Prvú zmluvnú podmienku týkajúcu sa
oprávnenia banky započítať si svoje pohľadávky zo ZoÚ voči pohľadávke spotrebiteľa z ktoréhokoľvek
účtu alebo vkladu vedeného žalovaným rozsiahlejšie citovala rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 6CoCsp/16/2024 zo dňa 19.09.2024, z ktorého vyplýva, že predmetná zmluvná podmienka
umožňuje započítanie pohľadávok banky bez výslovnej notifikácie, čo je rozporné s § 580 OZ.

Poukázala i na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/74/2022 z 28.11.2022, ktorý tiež určil
obdobnú zmluvnú podmienku priamo vo vzťahu k žalovanému za neprijateľnú. Zmluvnú podmienku
týkajúcu sa započítavania platieb podľa stanoveného poriadia považovala za neprijateľnú z dôvodu,
že poskytuje dodávateľovi možnosť započítať platby spotrebiteľa na iný účel, akým je splatenie
istiny úveru, a to bez ohľadu na vôľu spotrebiteľa. Zakladá to nevyvážený vzťah medzi dodávateľom

a spotrebiteľom a započítanie platieb sa tak stáva pre spotrebiteľa nepredvídateľné a netransparentné.
Poukázala na to, že i táto zmluvná podmienka bola priamo vo vzťahu k žalovanému určená za
neprijateľnú rozsudkami Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp/1/2023 zo dňa 27.04.2023, sp. zn.
17Csp/96/2022 zo dňa 18.08.2023 a sp. zn. 19Csp/19/2022 zo dňa 19.09.2023. Z potvrdzujúcich
rozsudkov Krajského súdu v Prešove poukázala na rozsudku 5CoCsp/46/2020 zo dňa 26.08.2021

a sp. zn. 22CoCsp/11/2022 z 31.05.2022. Zmluvnú podmienku uvedenú vo výroku V. považovala za
neprijateľnú s poukazom na rozsudok Krajské súdu v Prešove sp. zn. 6CoCsp/16/2024 a rozsudok
Okresného súdu v Prešove sp. zn. 11C/115/2016 z 29.06.2016, z ktorých citovala pasáže odôvodnenia.
Zmluvnú podmienku ukladajúcu povinnosť pri uzavretí zmluvy i počas trvania záväzkového vzťahu
oznámiť žalovanému skutočnosti, ktoré by spôsobili, že by bola považovaná za osobu s osobitným

vzťahom k žalovanému považovala za neprijateľnú z dôvodu, že ani len príkladmo neuvádza, kto
je považovaný za osobu s osobitným vzťahom k banke, pričom z pohľadu priemerného spotrebiteľa
nie je dostatočné určité toto ustanovenie, čo môže viesť k neschopnosti spotrebiteľa vyhodnotiť jeho
vzťah k banke. Je tak spôsobilé založiť hrubý nepomer vo vzájomných právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Naviac má dojednanie závažné dôsledky v podobe neplatnosti zmluvy,

resp. zosplatnenia úveru. Žalobkyňa poukázala na stanovisko Komisie č. XXXXX/XXXX/XX zo dňa
24.01.2017 i na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoCsp/16/2024 zo dňa 19.09.2024,
z ktorého citovala odsek 31. týkajúci sa obdobnej zmluvnej podmienky. Dodala, že o neprijateľnosti
predmetnej zmluvnej podmienky priamo vo vzťahu k žalovanému rozhodol rozsudkom Okresný súd
Prešov sp. zn. 29Csp/74/2022 zo dňa 24.10.2022. Záverom poukázala na literatúru, v ktorej je vyjadrený

názor, že ak o neprijateľnosti zmluvných podmienok bolo právoplatne rozhodnuté, tak analogicky
súd už nemusí opätovne zdôvodňovať neprimeranosť zmluvnej podmienky a postačuje poukázať na
právoplatný rozsudok súdu. K obdobnému rozhodnutiu o obdobných zmluvných podmienkach zaväzuje
súd požiadavka právnej istoty.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.02.2025 úvodom všeobecne poprel všetky skutkové
tvrdenia žalobkyne, žalobu považoval za nedôvodnú a šikanóznu a žiadal, aby súd skúmal motív
podania žaloby, čo je jej skutočným cieľom. Uviedol, že so žalobkyňou transparentne komunikoval,
pričom poukázal na štyri oznámenia o povolení odkladu splátok v celkovom rozsahu 11 mesiacov.
Zmluvné podmienky považoval za štandardné, nie neprijateľné a v súčasnosti ani do budúcna nijakým

spôsobom neohrozujúce žalobkyňu. Podľa žalovaného tiež žalobkyňa nešpecifikovala a nepreukázala
v čom spočíva neprijateľnosť zmluvných podmienok a ako reálne ju ovplyvnili. Čo sa týka skutkových
tvrdení ohľadom právneho vzťahu medzi sporovými stranami uviedol, že uzavrel so žalobkyňou dňa
14.09.2017 predmetnú úverovú zmluvu po dôkladnom preskúmaní a akceptácii žiadosti o poskytnutie
úveru. Následne jej poskytol refinančný úver 7 200 EUR, pričom v čl. 2.2 zmluvy boli prehľadne

uvedené najmä výška úveru, počet mesačných splátok 72, ich výška 135,64 EUR, RPMN 11,10 %,
úroková sadzba 10,50 % ročne a celková čiastka úveru, ktorú musel spotrebiteľ zaplatiť 9 765,62
EUR. So zmluvou žalobkyni odovzdal i ďalšiu podstatnú úverovú dokumentáciu (Obchodné podmienky,
Formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere). Žalobkyňa počas trvania úverovéhovzťahu nerozporovala žiadnu náležitosť zmluvy, ani dohodnuté zmluvné podmienky, nevyužila možnosť
odstúpiť od zmluvy do 14 dní od uzavretia zmluvy, ani nepodala reklamáciu či sťažnosť. Žalovaný mal za
to, že žalobkyňa má nepoctivú motiváciu, pretože sa nepokúsila odstrániť domnelé nedostatky zmluvy

korektne v zmysle zásady pacta sunt servanda, napríklad uzavretím dodatku. Žalobkyňa nemala žiadnu
snahu o mimosúdne vyriešenie. Žalobkyňa pritom úver nepreplatila. Hoci mala zaplatiť celkom 9 765,62
EUR, zaplatila iba 8 528,64 EUR. Preto žalovaný navrhoval, aby súd zvážil aplikáciu čl. 5 CSP, pričom
za účelom náležitého zistenia skutkového stavu navrhol, aby súd vykonal dokazovanie aj výsluchom
žalobkyne, a to k priebehu kontraktačného procesu a konania žalobkyne pred iniciovaním tohto súdneho

konania. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nevyužila právo odstúpiť od úverovej zmluvy, nesplatila úver
riadne a včas a ani ho nepreplatila, štyrikrát jej bol povolený odklad, žalobu podala až po viac ako 7
rokoch od uzavretia zmluvy, nepodala sťažnosť alebo reklamáciu na poskytnuté bankové služby, ale
prekvapivo a účelovo podala žalobu, pričom žalovaný od nej nikdy nevymáhal peňažnú pohľadávku,
mal za to, že konanie žalobkyne vykazuje znaky šikanózneho výkonu práva. Čo sa týka bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru, mal za to, že si splnil všetky zákonné povinnosti. Uviedol, že doba trvania

zmluvy vyplýva zo zmluvy – na dobu určitú – do splatenia všetkých záväzkov, ktoré z nej vyplývajú,
a to na obdobie 72 mesiacov (6 rokov). Pri riadnom plnení zmluvných povinností je doba trvania zmluvy
ohraničená dátumom prvej platby 25.10.2017 a dňom konečnej splatnosti úveru 25.09.2023. Žalobkyňa
bola dostatočne jasne, určito a zrozumiteľne informovaná o dĺžke trvania zmluvného vzťahu so
žalovaným. Poukázal i na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/277/2021 zo dňa 21.04.2022 a uznesenie NS

SR sp. zn. 1Cdo/167/2021 zo dňa 27.04.2022. Údaj o priemernej RPMN považoval žalovaný za uvedený
v prospech spotrebiteľa, keď zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 2. štvrťrok 2017 pri obdobných produktoch „nad 5
do 10 rokov vrátane“ vyplýva priemerná RPMN 9,08 % ročne a v zmluve je uvedená práve v uvedenej
výške. Mal za to, že žalovaný správne použil tabuľku týkajúcu nie akýchkoľvek veriteľov, ale iba bánk

a pobočiek zahraničných bánk. Citoval viaceré rozhodnutia odvolacích súdov, ktoré akceptovali údaj
z uvedenej tabuľky a dodal, že je potrebné rozlišovať medzi údajmi o novoposkytnutých úveroch
veriteľmi (generálne pre veriteľov bez špecifického postavenia) a údajmi o novoposkytnutých úveroch
bankami a pobočkami zahraničných bánk, keďže i Ministerstvo financií SR tieto tabuľky takto rozlišuje.
K skúmaniu bonity žalobkyne uviedol, že sa zo strany žalobkyne jedná o účelovú námietku. Žalovaný

skúmal jej bonitu pred uzavretím zmluvy na základe údajov z externého nezávislého zdroja – z údajov
zo Sociálnej poisťovne a zo Spoločného registra bankových informácií (SRBI). Uviedol, že dodatočne
predloží dokumenty, pretože ich musí dohľadať v archíve. Dodal, že Národná banka Slovenska upravila
postup k posúdeniu schopnosti spotrebiteľa splácať úver až opatrením NBS č. 10 zo dňa 14.11.2017,
účinným od 01.01.2018, pričom z rozhodovacej praxe nemožno zistiť, aký konkrétny pomer medzi

príjmamiavýdavkamispotrebiteľajeakceptovateľný.Žalobkyňasamauviedlavžiadostiospotrebiteľský
úverzodňa14.09.2017príjmyavýdavky,ktorénekorešpondujústvrdeniamivžalobe(najmästvrdením,
že mala náklady na bývanie 130 EUR). Uviedla čistý mesačný príjem 0 EUR, mesačné splátky úverov
0 EUR, iné príjmy a dôchodok 273 EUR a zrážky, výživné a iné výdavky 0 EUR. Poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11CoCsp/55/2023 zo dňa 07.08.2024, v ktorom odvolací súd zastáva

názor, že zákon neukladal veriteľovi povinnosť skúmať náklady na zabezpečovanie ubytovania, stravy
a základných životných potrieb dlžníka a osôb, voči ktorým má dlžník vyživovaciu povinnosť. Zdôraznil,
že úver bol refinančný, preto sa naň v zmysle § 7 ods. 24 ZoSÚ neuplatňujú ustanovenia odsekov
19 až 23 ZoSÚ týkajúce sa posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalovaný
však napriek tomu dostatočným spôsobom skúmal bonitu žalobkyne. Čo sa týka zmluvných podmienok,

vo vzťahu k prvej – započítania pohľadávok z účtov žalobkyne – uviedol, že mu nie je zrejmé, v čom
sa predmetné zmluvné dojednanie odchyľuje od zákonných ustanovení § 580 a § 581 OZ. Považoval
za primerané, aby mohol použiť prostriedky žalobkyne na ktoromkoľvek bankovom účte u žalovaného,
bez toho, aby realizoval inú operáciu s týmito prostriedkami. Navyše žalovaný nikdy toto ustanovenie
nepoužil. Jedná sa o čisto hypotetickú výčitku. Započítanie pohľadávok prednostne na príslušenstvo

taktiež nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože mal za to, že § 566 ods. 2 OZ
má dispozitívny charakter a dlžník je oprávnený modifikovať započítavanie podľa vlastného uváženia
v zmluve, pričom práve v úverovej zmluve bol dohodnutý spôsob započítavania splátok prednostne na
príslušenstvo. Neobchádza sa tým zákon. Spôsob započítavania pritom nemá žiaden vplyv na celkovú
čiastku, ak dlžník spláca poskytnutý úver riadne a včas. Poukázal i na uznesenie Krajského súdu v Žiline

zo dňa 30.06.2021 sp. zn. 6CoCsp/52/2020. K zmluvnej podmienke týkajúcej sa osobitného vzťahu
klienta k banke a povinnosti oznámiť začatie súdnych, konkurzných, exekučných alebo iných konaní,
týkajúcich sa majetku dlžníka poukázal na zákon o bankách (§ 93a ods. 1 písm. a/ a § 35 ods. 4,
ktorý definuje, kto sa považuje za osobu s osobitným vzťahom k banke), s ktorými je toto vyhlásenieplne v súlade, keďže stanovuje klientom banky povinnosť poskytnúť doklady a údaje preukazujúce
a dokladujúce schopnosť klienta splniť si záväzky z obchodu, ak o to banka požiada.

3. Žalobkyňa v replike zo dňa 06.03.2025 zotrvala na podanej žalobe. Uviedla, že k formulárovým
námietkam žalovaného sa už opakovane vyjadrili súdy. Šikanózny výkon práva musí preukázať ten,
kto je takýmto výkonom práva poškodený. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 6CoCsp/16/2024 zo dňa 19.09.2024, kde súd okrem iného konštatoval, že spotrebiteľ má
právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľných zmluvných

podmienok, pričom súd je povinný rozhodnúť o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve
i v prípade, ak ide o zmluvnú podmienku, ktorá je v dobe rozhodovania súdu už neplatná alebo
sa už nepoužíva – s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/149/2020 zo dňa
24.08.2022. Nečinnosť spotrebiteľa v otázke modifikácie dojednaných zmluvných podmienok nemôže
svojou intenzitou spôsobiť, aby bolo následné uplatnenie práv spotrebiteľa na určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok vyhodnotené ako rozporné s dobrými mravmi alebo ako šikanózny výkon práva.

Krajský súd ešte v predmetom citovanom rozhodnutí konštatoval, že ani porušením zásad pacta
sunt servanda a neminem leadere nemožno konvalidovať porušenie zákonného ustanovenia § 53 OZ
zakazujúcehodojednanieneprijateľnýchzmluvnýchpodmienokvspotrebiteľskýchzmluvách,pokiaľtieto
nie sú individuálne dohodnuté. Zotrvala na argumentácii týkajúcej sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. Ohľadom absencie predpokladov použitých

pre výpočet RPMN poukázala na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/23 zo dňa 23.01.2025
a s poukazom na obsah zmluvy mala za to, že v zmluve absentuje tento údaj, pretože v zmluve
nie sú výslovne uvedené predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. K nesprávnosti údaja
o priemernej hodnote RPMN poukázala na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11 Csp/9/2022
zo dňa 06.05.2022. Naďalej tiež zotrvala na tom, že žalovaný nekonal v súlade s § 7 ods. 1 ZoSÚ

a v kontraktačnom procese žiadnym spôsobom neskúmal jej bonitu, čím hrubo porušil svoju povinnosť
postupovať s odbornou starostlivosťou. Ohľadom neprijateľných zmluvných podmienok poukázala
jednotlivo na rozhodnutia súdov, ktorými boli totožné alebo obdobné zmluvné podmienky, ako boli ňou
špecifikované, určené za neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, a to v niektorých
prípadoch i priamo v sporoch voči žalovanému. Následne poukázala na literatúru, v zmysle ktorej, ak už

súd rozhodol o neprijateľnosti danej zmluvnej podmienky, tak nie je potrebné opätovne zdôvodňovať jej
neprimeranosť a postačuje poukázať na už právoplatný rozsudok súdu.

4. Žalovaný v duplike zo dňa 20.03.2025 navrhol uložiť žalobkyni edičnú a informačnú povinnosť
identifikovať existenciu totožného prípadu s rovnakými skutkovými a právnymi okolnosťami a predložiť

totožné „formulárové“ námietky žalovaného, ku ktorým sa už súdy mali vyjadriť. Namietal, že z jeho
strany totiž nejde o formulárové námietky a v každom a jednom prípade individuálne posudzuje
špecifické skutkové a právne okolnosti. K predpokladom použitým na výpočet RPMN uviedol, že sú
v zmluve riadne a zrozumiteľne uvedené v čl. 2, pričom v čl. 2.3 je explicitne uvedený aj spôsob výpočtu
„Predpoklady výpočtu RPMN: RPMN bola vypočítaná za predpokladu, že Dlžníkovi bude poskytnutý

Úver v schválenej výške jednorazovo v deň uzavretia ZoÚ, ZoÚ zostane platná dohodnutý čas a Dlžník/
Spoludlžník a Banka budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v ZoÚ.
Na účely výpočtu RPMN sa použili celkové náklady Dlžníka spojené so ZoÚ s výnimkou poplatkov,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v ZoÚ.“ SD EÚ
nešpecifikoval,ako„inak“bymaliveriteliavzmluveuvádzaťpredpokladypoužiténavýpočetRMN.Záver

súdneho dvora považoval za prekvapivý, vágny a v rozpore s textáciou a účelom smernice a zákona,
ktoré o konkrétnom spôsobe uvádzania predpokladov RPMN fakticky mlčia. Poukázal na ustálené
závery dovolacieho súdu v judikáte R 86/2021, o ktorých sa javí, že SD EÚ nemal vedomosť. Ohľadom
priemernej hodnoty RPMN uviedol, že závery rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 11Csp/9/2022
zo dňa 06.05.2022 sp dlhodobo prekonané závermi rôznych odvolacích súdov, na ktoré už poukazoval

žalovaný v svojom vyjadrení k žalobe. K skúmaniu bonity žalobkyne žalovaný uviedol, že si overil príjem
žalobkyne v podobe starobného dôchodku z externého nezávislého zdroja (dáta dopytu zo Sociálnej
poisťovne) a akceptoval jej príjem 273 EUR (95 % z výšky deklarovaného dôchodku). Žalovaný mal
kompletné informácie o úverových záväzkoch žalobkyne zo Spoločného registra bankových informácií
(SRBI). Žalobkyňa uviedla rodinný stav rozvedená a počet vyživovaných detí 0. Opätovne poukázal

na § 7 ods. 24 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. Dodal, že predmetný refinančný úver bol predčasne
zosplatnený dňa 23.08.2023 a ku dňu 04.02.2025 je nesplatený zostatok vo výške 2 448,79 EUR.
Žalovaný navrhol doplniť dokazovanie dopytom na Národnú banku Slovenska a Ministerstvo financií SR
ohľadom predpokladov na výpočet RPMN a priemernej hodnoty RPMN a tiež, aby zaujali stanoviskok rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/23 zo dňa 23.01.2025. Mal za to, že žalobkyňa bola
dostatočne informovaná o obsahu úverovej dokumentácie, vlastnoručne podpísala i formulár pre
štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorého súčasťou bola i osobitná informácia o RPMN.

Navyše prevzatie celej úverovej dokumentácie žalobkyňa vlastnoručne potvrdila. Záverom apeloval
na rešpektovanie elementárnych právnych princípov a zásad platiacich i v spotrebiteľských sporoch
– neznalosť zákona neospravedlňuje, vedomosť o vlastnom vnútroštátnom spotrebiteľskom práve
a skutočnosť, že nedostatky v zmluve sú spotrebiteľovi známe už v čase uzavretia zmluvy, pričom sa
predpokladá, že spotrebiteľ zmluvu pred podpísaním čítal a jej eventuálne neprečítanie nemôže byť na

jeho prospech.

5. Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi
sa v spise (na čl. 8 zmluva o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.09.2017,
na čl. 11 výpis z účtu č. XXXXXX-XXXXXXXXXX za obdobie od 14.09.2017 do 08.02.2023, na čl.
14 výpis z vybraných transakcií z účtu od dátumu 01.01.2023 do 27.10.2024, na čl. 16 súhrnné

informácie o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úverov veriteľom za druhý štvrťrok 2017,
stav ku dňu 30.06.2017, na čl. 19 obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery s účinnosťou od
01.10.2016, na čl. 21 oznámenie o povolení odkladu splátok zo dňa 30.04.2020, na čl. 22 oznámenie
o odklade splátok zo dňa 25.02.2020, na čl. 23 oznámenie o odklade splátok zo dňa 17.12.2019,
na čl. 24 oznámenie o odklade splátok zo dňa 05.03.2019, a čl. 45 súhrnné informácie o údajoch

novoposkytnutých spotrebiteľských úverov bankami a pobočkami zahraničných bánk za druhý štvrťrok
2017, stav ku dňu 30.06.2017, na čl. 49 žiadosť o spotrebiteľský úver, č. žiadosti XXXXXXXXXX
zo dňa 14.09.2017, na čl. 51 spotrebiteľská a rozhodcovská zmluva zo dňa 14.09.2017, na čl. 52
formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka zo dňa 14.09.2017, na čl. 53
rubovej strane informácia o RPMN, na čl. 54 zoznam prevzatých dokumentov zo dňa 14.09.2017, na

čl. 54 rubovej strane zoznam prevzatých dokumentov zo dňa 14.09.2017, na čl. 55 súhrnná informácia
o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka, na čl. 55 rubovej strane kópia občianskeho preukazu žalobkyne,
na čl. 75 amortizačná tabuľka splátkový kalendár k úverovej zmluve XXXXXXXXXX ku dňu 04.02.2025,
na čl. 77 dáta dopytu z dátového zdroja SIC zo dňa 14.09.2017, na čl. 78 dáta dopytu z lustrácie
v dátovom zdroji EURISC zo dňa 14.09.2017), oboznámil sa so skutkovými tvrdeniami strán sporu, ako

aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Dňa 14.09.2017 žalobkyňa požiadala žalovaného o poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 500
EUR s dobou splácania 5 rokov. V žiadosti uviedla, že je rozvedená, býva v prenájme, je starobnou
dôchodkyňou, nemá žiadne vyživované deti a jej čistý mesačný príjem zo zamestnania/ podnikania je

0 EUR, avšak má iný príjem a dôchodok vo výške 273 EUR. V žiadosti ďalej uviedla, že má mesačné
splátky iných úverov a pôžičiek 0 EUR a zrážky 0 EUR.

7. Z lustrácií v dátovom zdroji SIC vyplýva, že žalovaný si overoval príjem žalobkyne dňa 14.09.2017
o 15.31 hod. s výsledkom, že žalobkyňa nebola zamestnaná a žalovanému sa podarilo overiť, že

žalobkyňa je poberateľom dôchodku aspoň vo výške 259 EUR. Z lustrácie v dátovom zdroji EURISC
vyplýva,žežalovanýsioverovalúverovézaťaženiežalobkynedňa14.09.2017o15.31hod.svýsledkom,
že žalobkyňa mala 4 existujúce úvery s celkovou zostatkovou hodnotou 6 947 EUR (a zostatkom istín
s príslušenstvom vo výške 9 462 EUR), ktoré splácala splátkami úhrnne vo výške 128 EUR (48 EUR
+ 12 EUR + 14 EUR + 54 EUR)

8. Následne strany sporu dňa 14.09.2017 uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni účelový úver určený
na refinancovanie v zmysle podmienok uvedených v bode 2.2 zmluvy, a to: výška úveru 7 200 EUR,
počet mesačných splátok 72, výška mesačnej úhrady 135,64 EUR, dátum konečnej splatnosti úveru

25.09.2023, fixná úroková sadzba 10,50 % ročne, RPMN 11,10 % ročne, odplata za poskytnutie úveru
10,50 % ročne, priemerná RPMN na trhu 9,08 % ročne, celková čiastka úveru 9 765,62 EUR, najvyššia
prípustná výška odplaty 18,16 % ročne, dátum prvej mesačnej splátky 20.10.2017, splatnosť splátok
vždy k 25. dňu v mesiaci. Čo sa týka doby trvania zmluvy, bola uzavretá na dobu určitú do splatenia
všetkých záväzkov zo zmluvy, pričom v prípade splácania úveru v zmysle tohto bodu 2.2 zanikne

záväzok zo zmluvy v deň termínu konečnej splatnosti úveru.

9. Poskytnutým úverom mali byť splatené nasledovné úvery: Lepšia splátka u žalovaného v zostatku
2 889,63 EUR, spotrebný úver v Consumer Finance Holdnig – Quatro, Triangel v zostatku 2 738 EUR,Dobrá pôžička u žalovaného v zostatku 836,11 EUR a Dobrá pôžička u žalovaného v zostatku 434,10
EUR; t.j. na splatenie celkovo úverov v úhrnnom zostatku 6 942,84 EUR.

10. Žalobkyňa dňa 14.09.2017 čerpala úver v plnom rozsahu 7 200 EUR. Keďže žalobkyňa nesplácala
úver riadne a včas tak bol úver predčasne zosplatnený dňa 23.08.2023, pričom žalovaný vyčíslil zostatok
úveru ku dňu 04.02.2025 vo výške 2 448,79 EUR. Z výpisu z účtu (č.l. 11 až 13 spisu) vyplýva, že
žalobkyňauhradiladozosplatneniaúverucelkom7730,64EUR,pričomokreminých(predchádzajúcich)
úhrad realizovala i úhrady po 168 EUR dňa 12.10.2022, 02.11.2022, 15.12.2022 a 16.01.2023. Z výpisu

vybraných transakcií (č.l. 14 a 15 spisu) vyplýva, že žalobkyňa po predčasnom zosplatnení úveru
uhradila žalovanému dňa 24.02.2023 sumu 40 EUR, dňa 28.03.2023 sumu 40 EUR, dňa 28.04.2023
sumu 40 EUR, dňa 30.05.2023 sumu 40 EUR, dňa 03.07.2023 sumu 40 EUR, dňa 02.08.2023 sumu
40 EUR, dňa 31.08.2023 sumu 40 EUR, dňa 28.09.2023 sumu 40 EUR, dňa 25.10.2023 sumu 40
EUR, dňa 27.11.2023 sumu 40 EUR, dňa 28.12.2023 sumu 40 EUR, dňa 26.01.2024 sumu 40 EUR,
dňa 26.02.2024 sumu 40 EUR, dňa 21.03.2024 sumu 40 EUR, dňa 17.04.2024 sumu 40 EUR,

dňa 16.05.2024 sumu 40 EUR, dňa 27.06.2024 sumu 38 EUR, dňa 31.07.2024 sumu 40 EUR, dňa
04.09.2024 sumu 40 EUR, dňa 19.09.2024 sumu 40 EUR; t.j. spolu za obdobie od 24.02.2023 do
19.09.2024 úhrnne sumu 798 EUR. Celkovo tak žalobkyňa za účelom splatenia úveru žalovanému
zaplatila už sumu 8 528,64 EUR.

11. V Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.09.2017 sa okrem
iných nachádzajú aj nasledovné zmluvné podmienky:
- v časti [4] Práva a povinnosti zmluvných strán v bode 4.5 v znení:
„Banka a Dlžník/Spoludlžník sa dohodli, že Banka si môže započítať svoje pohľadávky zo ZoÚ voči
pohľadávkeDlžníka/SpoludlžníkazktoréhokoľvekÚčtualebovkladuvedenéhoBankou.Bankajeztohto

dôvodu zároveň oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod peňažných prostriedkov, či inak neumožniť
Dlžníkovi/Spoludlžníkovi nakladať s prostriedkami na ktoromkoľvek Účte Dlžníka/Spoludlžníka alebo s
vkladom Dlžníka/Spoludlžníka, s čím Dlžník/Spoludlžník podpisom ZoÚ súhlasí.“,
- v časti [6] Záverečné ustanovenia v bode 6.4 v znení:
„Dlžník/Spoludlžník súhlasí, aby sa ich platby započítavali v nasledujúcom poradí: a] náklady spojené

s poistením (ak bolo uzavreté), b]poplatky podľa ZoÚ, c] úrok z omeškania, d] zmluvný úrok z
Úveru, e] splátka istiny Úveru, pričom platí, že v prípade viacerých pohľadávok Banky voči Dlžníkovi/
Spoludlžníkovi sa platby Dlžníka/Spoludlžníka započítavajú najskôr na pohľadávky skôr splatné.“, kde
je vytlačeným krížikom vyznačené okienko „ÁNO“ a je prázdne okienko „NIE“.

12. V Obchodných podmienkach pre spotrebiteľské úvery účinných od 01.10.2016, na ktoré odkazuje
zmluva v bode 6. 3, sa okrem iných nachádzajú aj nasledovné zmluvné podmienky:
- v časti III. Čerpanie a splácanie úveru, bod 3.7, v znení:
„Dlžník/Spoludlžník sa zaväzuje, že bez zbytočného odkladu oznámi Banke akékoľvek zmeny, ktoré
boli rozhodné pre poskytnutie Úveru vrátane informácií a okolnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv

na schopnosť Dlžníka a/alebo Spoludlžníka splácať záväzok vyplývajúci zo ZoÚ, najmä to, že bolo
začaté súdne, rozhodcovské, konkurzné, reštrukturalizačné, exekučné alebo iné konanie voči Dlžníkovi/
Spoludlžníkovi.“
- v časti IV. Identifikácia a konanie Dlžníka, bod 4.7, v znení:
„Dlžník je povinný pri uzatvorení ZoÚ, ako aj počas trvania záväzkového vzťahu bezodkladne písomne

oznámiť Banke skutočnosti, ktoré by spôsobili, že by bol považovaný za osobu s osobitným vzťahom
k Banke podľa zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o
bankách“). Dlžník prostredníctvom príslušnej ZoÚ alebo osobitným vyhlásením vyhlasuje, ak neuvedie
písomne inak, že nie je osobou s osobitným vzťahom k Banke podľa § 35 Zákona o bankách a
zároveň potvrdzuje, že berie na vedomie povinnosť poskytnúť Banke všetky informácie na preverenie

tejto skutočnosti. V prípade nepravdivosti tohto vyhlásenia Dlžník si je vedomý, že celá dlžná suma
poskytnutého Úveru spolu s jeho príslušenstvom sa stáva okamžite splatnou ku dňu, keď sa Banka
dozvedela o nepravdivosti tohto vyhlásenia.“.

13. Zistený skutkový stav súd právne posúdil nasledujúco:

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.15. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

16. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške.

17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej
veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným
prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na

meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského
úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného
úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného
predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené

úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom
ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté;
obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

18. Podľa § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,5a)
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa

poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.
20. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok

ustanovených osobitným zákonom.17)

21. Podľa § 7 ods. 4 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských

úveroch tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 15 a 16.

22. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a

b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

23. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,

b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých početsa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

24. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu,
ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená
názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.

25. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov,18aa)

k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,z)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

26. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
l), s), z) a aa).

27. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia

na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

28. Podľa § 11 ods. 4 aktuálne účinného zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

a o iných úveroch poskytovaných spotrebiteľom spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia
neplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého
spotrebiteľského úveru žalobou.

29. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 14.09.2017 spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je

spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

30. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 14.09.2017
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak

tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.

31. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.32. Podľa § 53a Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.2024 ak súd určil niektorú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných

obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú

povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

33. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

34. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,

ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

35. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy proti porušeniu práv

a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

36. Podľa § 298 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd môže v rozsudku, ktorý sa týka
spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom
v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou

je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky,
ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej

podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

37. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

38. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

39.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.40. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

41. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného

dlhu.

42. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že strany sporu uzavreli zmluvu o úvere spotrebiteľského
charakteru (spotrebiteľský charakter zmluvy nebol rozporovaný a vyplýva aj zo samotného znenia
zmluvyapovahyzmluvnýchstrán)ažalobkyňaúvervplnomrozsahučerpalaanásledneúverpredčasne
splatila. Skutkový stav ako taký nebol medzi stranami sporu sporný, sporné bolo skôr právne posúdenie,

či sa má poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov v dôsledku absencie obligatórnych
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, eventuálne pre hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1
ZoSÚ a či následne v dôsledku plnenia žalobkyne za účelom splatenia úveru nedošlo k bezdôvodnému
obohateniu žalovaného na úkor žalobkyne. Taktiež medzi stranami sporu bolo sporné právne posúdenie,
či žalobkyňou špecifikované zmluvné podmienky predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky v rámci

spotrebiteľskej zmluvy.

43. Prípustnosť žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd odvodil od § 137 písm. d)
Civilného sporového poriadku a aktuálne účinného § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého
sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo

určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
44. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že na predmetný úver dopadá sankcia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ minimálne z dôvodu absencie
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ – uvedenia všetkých predpokladov potrebných pre výpočet
RPMN. Nie je pravdivé tvrdenie, že by všetky tieto predpoklady potrebné pre výpočet RPMN boli

prehľadným spôsobom uvedené v bode 2.2 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka zo dňa
14.09.2017. V predmetnom bode sa síce uvádzajú základné parametre úveru, avšak je zrejmé, že
tieto údaje nepredstavujú jednoznačné a zrozumiteľne podané informácie o predpokladoch pre výpočet
RPMN, ktoré z týchto údajov presne to sú. V bode 2.2 zmluvy sa nachádza tiež posledný odstavec
začínajúci označením „Predpoklady výpočtu RPMN“, v ktorom sa uvádza, že RPMN bola vypočítaná za

predpokladu, že dlžníkovi bude poskytnutý úver v schválenej výške jednorazovo v deň uzavretia zmluvy
o úvere, zmluva o úvere zostane platná dohodnutý čas a dlžník a banka budú plniť svoje povinnosti
za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve, pričom na účely výpočtu RPMN sa použili celkové
náklady dlžníka spojené so zmluvou o úvere s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť
za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených zmluvou o úvere. Uvedené však predstavuje

len všeobecné rámcové okolnosti používané pri výpočte RPMN a nepredstavuje konkrétne vyjadrené
predpoklady pre výpočet RPMN. K totožnému záveru dospel i Krajský súd v Prešove v obdobnom
prípade – viď rozsudok sp. zn. 1CoCsp/18/2023 zo dňa 27.02.2025.

45. Súd poukazuje i na závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/23 zo dňa 23.01.2025, z

ktorého vyplýva (v zmysle vyššie uvedeného), že predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej
miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby
ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy. Hoci článok 2.2 obsahuje
základné parametre úveru a všeobecný opisný rámec pre výpočet RPMN, nemožno tieto údaje stotožniť
so všetkými predpokladmi potrebnými na výpočet RPMN.

46. Už i absencia jednej obligatórnej náležitosti má následky bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, a tak sa súd z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania už ďalej
nezaoberal ďalšími prípadnými dôvodmi bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru spočívajúcimi v absencii
obligatórnych údajov.

47. Za nevyhnutné súd ale ešte považuje uviesť, že vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd
dospel k záveru, že žalovaný tiež hrubo porušil povinnosť s odbornou starostlivosťou skúmať schopnosť
žalobkynesplácaťúver,čomárovnakozanásledokbezúročnosťabezpoplatkovosťúveru(vzmysle§11ods. 2 ZoSÚ). Totižto žalovaný absolútne nevysvetlil, ako posúdil bonitu žalobkyne a schopnosť splácať
úver. Hoci žalovaný správne poukazuje na § 7 ods. 24 ZoSÚ, v uvedenom ustanovení sa nevylučuje
celkovo skúmanie bonity spotrebiteľa – teda že by veriteľ nemal byť povinný skúmať bonitu podľa §

7 ods. 1 ZoSÚ a ostatných príslušných odsekov daného paragrafu. Navyše z kontraktačného procesu
jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa požiadala o úver 500 EUR, nežiadala refinančný úver. Možno sa len
domnievať, že práve z dôvodu nedostatočnej bonity žalobkyne jej bol ponúknutý refinančný úver, kde jej
prakticky bola nad rámec vyplácaných úverov poskytnutá istina niečo cez 200 EUR. Žalovaný tvrdil, že
si overil príjem žalobkyne vo výške 273 EUR. Z listinných dôkazov však vyplýva, že žalovaný si overil

príjem žalobkyne iba vo výške 259 EUR. Následne ale žalovaný žiadnym spôsobom neobjasnil, ako pri
tak nízkom overenom príjem dospel k závere o bonite žalobkyne a možnosti zvýšiť jej úverové zaťaženie
amesačnésplátkyúverov(z128EURna135,64EUR).Žalovanýtvrdil,žežalobkyňavyznačilavžiadosti
o úver, že má „zrážky, výživné a iné výdavky“ vo výške 0 EUR, čo však nie je pravdou, pretože v žiadosti
sa uvádza iba položka „počet vyživovaných detí“ a „zrážky“, kde uviedla nulu. Nikde sa však neuvádzajú
iné výdavky. Zo žiadosti pritom vyplýva, že žalobkyňa bývala v prenajatom byte. Už i pri najnižších

možných výdavkoch (na úrovni životného minima), je na prvý pohľad jasné, že nemohla byť schopná
hradiť zo svojho príjmu splátky úveru (overený príjem 259 EUR mínus životné minimum 199,48 EUR
sa rovná 59,52 EUR, čo nepredstavuje ani polovicu mesačnej splátky úveru). Cieľom zákonodarcu
pri uložení uvedenej povinnosti veriteľa bolo zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní
svoje záväzky riadne splácať. Z článku 8 ods. 1 smernice 2008/48 vyplýva, že pred uzavretím zmluvy

o úvere je veriteľ povinný posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, pričom táto povinnosť môže prípadne
zahŕňať nahliadnutie do príslušnej databázy. Cieľom tejto povinnosti je tiež posilniť zodpovednosť
veriteľa a zabrániť poskytnutiu úveru nebonitným spotrebiteľom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18.
decembra 2014, CA Consumer Finance, C-449/13, EU:C:2014:2464, bod 43; zo 6. júna 2019, Schyns
C-58/18, EU:C:2019:467, bod 40, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod

20). Taká povinnosť tým, že má chrániť spotrebiteľov pred rizikami nadmerného zadĺženia a platobnej
neschopnosti, má pre nich zásadný význam (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júna 2019, Schyns,
C-58/18, EU:C:2019:467, bod 41, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 21,
ako aj citovanú judikatúru). Spôsob, akým žalobca pristúpil k skúmaniu schopnosti žalobkyne splácať
úver v danom prípade nemožno hodnotiť inak ako formálny (t.j. že formálne žalovaný realizoval dopyty

do príslušných registrov, avšak absolútne nereflektoval na výsledky týchto lustrácií).

48. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na citovanú právnu úpravu (§ 11 ods. 1 písm. b),
§ 11 ods. 2 a 4 ZoSÚ) súd prvým výrokom určil, že úver poskytnutý na základe dotknutej zmluvy sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

49. Vo svetle záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa súd ďalej zaoberal tým, či je dôvodná
žaloba žalobkyne v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia. Z nesporných skutkových tvrdení
žalobkyne vyplynulo, že žalobkyňa čerpala úver vo výške 7 200 EUR a doposiaľ uhradila sumu
8 528,64 EUR. Keďže s ohľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru bola žalobkyňa povinná vrátiť

žalovanému iba sumu vo výške rovnajúcej sa poskytnutým finančným prostriedkom z úveru, žalobkyňa
preplatila úver (jeho istinu predstavujúcu poskytnuté finančné prostriedky) o sumu 1 328,64 EUR, čo
v konečnom dôsledku predstavuje rozsah jej plnenia v prospech žalovaného bez právneho dôvodu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na citovaný § 451 Občianskeho zákonníka tak súd
druhým výrokom zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1 328,64 EUR,

a to spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 1 328,64 EUR od 30.01.2025 (od
druhého dňa po doručení žaloby žalovanému) do zaplatenia. Žaloba bola žalovanému doručená dňa
28.01.2025, dňa 29.01.2025 ešte mohol dobrovoľne plniť a dňom 30.01.2025 sa dostal do omeškania
s vydaním bezdôvodného obohatenia. Sadzba úroku z omeškania v súlade s ustanovením § 517
Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. bola ku dňu omeškania

žalovaného vo výške 8,4 % ročne (vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom
táto základná úroková sadzba ECB bola k prvému dňu omeškania vo výške 3,40 %).

50. Následne súd pristúpil ku skúmaniu jednotlivých žalobkyňou špecifikovaných zmluvných podmienok

dotknutej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

51. Prípustnosť žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok súd vyvodil z § 137 písm. c)
Civilného sporového poriadku v spojení s § 298 Civilného sporového poriadku, ako aj v spojení s§§ 53 a 53a Občianskeho zákonníka a podporne i § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. v záujme
zabezpečenia zvýšenej ochrany spotrebiteľa. Podanou žalobou sa žalobca môže domáhať určenia
neprijateľných zmluvných podmienok zo zmluvy, a to bez potreby preukazovania naliehavého právneho

záujmu. V zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem
nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu. Týmto osobitným predpisom
je zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2024, ktorý v ust. § 3 ods. 3
a 5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonmi domáhať sa proti

porušiteľovi na súde ochrany svojho práva, pričom má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 27/2018), ale i ust.
§ 11 ods. 4 ZoSÚ, ktoré umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa neplatnosti zmluvy, a teda prípadne i časti
zmluvy – konkrétne neprijateľných zmluvných dojednaní.

52. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn.

6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, v zmysle ktorého.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby
o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá
právny význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého
právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky,
podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa

okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné
podmienky.Vtomtoprípadenejdeonárokzprávnehovzťahu,ktoréhoprávnymdôvodomjezmluva,teda
o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť
zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať
žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj

v prípade, že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného
oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný
názor by v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods.
1ÚstavySlovenskejrepublikyakoajSmerniciRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkach

v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“).“

53. Pokiaľ žalovaný namietal, že napadnuté zmluvné podmienky neboli voči žalobcovi uplatnené,
súd považuje za nevyhnutné uviesť, že právne posúdenie je zamerané na objektívne posúdenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo vzťahu k spotrebiteľovi, teda je v súdenej veci (v konaní o určenie

neprijateľnosti zmluvnej podmienky) právne bez významu, či dodávateľ zmluvnú podmienku skutočne
voči spotrebiteľovi uplatnil.

54. Predtým, ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky, musí dospieť
k záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú predmetu plnenia alebo ceny plnenia alebo

či boli dotknuté podmienky individuálne dojednané. Napadnuté ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sa netýkajú predmetu plnenia, ani ceny plnenia.

55. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho
zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť

obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium
kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2
OZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu
pri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal

možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť
návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový
návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba
dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy
s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho

zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). V tomto
smere žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, preto súd vychádzal z domnienky, že zmluvné podmienky
neboli individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ), a to ani v prípade zmluvnej podmienky uvedenej v bode6.4 zmluvy, kde sa síce nachádzajú dve okienka voľby medzi „ÁNO“ a „NIE“, avšak ešte aj tu je táto
voľba predtlačená (vytlačená).

56. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).

57. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,

obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,
a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace
s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB
Pénzügyi Lízing)

58. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný

záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).

59. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny, neuzavretý, výpočet neprijateľných zmluvných
podmienok. Súd môže za neprijateľnú zmluvnú podmienku určiť aj inú zmluvnú podmienku, než

obsahuje výpočet v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak napĺňa znaky uvedené v § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na charakter zmluvy možno uzavrieť, že žalobkyňa ako spotrebiteľ a
ako slabšia strana sporu, nemala možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne
je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou (rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 9CoCsp 19/2021).

60. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej
nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej
podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej
transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho

postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných
vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú
zozmluvy,prekážkyvichvýkonealebotiežformoupreneseniadodatočnejpovinnosti,ktorúvnútroštátne
predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej
existencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom

zmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky
zmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado)

61. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,
ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so

stavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá
umožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam.
Z praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve
záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže
mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná

filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá
východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom
štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých
pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu
prospechu jednej strany na úkor strany druhej. E., ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje aj Súdny

dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného plynie, že
vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu založenú
na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je zrejmé, že
test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním existujúcehostavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým významným
bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia neprijateľnej
zmluvnej podmienky s poukazom na materiálne kritériá spôsobovania značnej nerovnováhy v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej zmluvnej
podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa,
ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M., Dulak, A.,
Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).

62. Na základe vykonaného dokazovania a citovanej právnej úpravy súd v každom a jednom prípade
žalobkyňou špecifikovaných zmluvných podmienok dospel k záveru o naplnení znakov neprijateľnosti
v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom v každom a jednom prípade súd zistil, že totožné
alebo veľmi obdobné zmluvné podmienky boli už súdmi vyhlásené za neprijateľné podmienky, a to
i priamo vo vzťahu k žalovanému (zistené vyhľadaním na webovej stránke https://www.justice.gov.sk/

sudy-a-rozhodnutia/sudy/rozhodnutia ). Súd dospel k záveru, že žalobkyňou špecifikované zmluvné
dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, preto ich výrokmi III. až VI. určil za neprijateľné zmluvné podmienky.
63.Čosatýkaprvejzmluvnejpodmienky(uvedenejvIII.výrokutohtorozsudku), týkajúcejsazapočítania
pohľadávok veriteľa voči pohľadávke spotrebiteľa z ktoréhokoľvek jeho účtu alebo vkladu, táto už bola

súdmi určená ako neprijateľná zmluvná podmienka – napríklad rozhodnutím Okresného súdu Prešov
sp. zn. 34Csp/44/2024 zo dňa 24.10.2024, Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5Csp/35/2024
zo dňa 07.03.2025, či rozhodnutím Okresného súdu Bardejov a sp. zn. 5Csp/4/2021 zo dňa 05.08.2021.
Z porovnania s vnútroštátnou úpravou vyplýva, že podľa § 580 OZ (Ak veriteľ a dlžník majú
vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa

vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik
nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.), že započítanie je možné iba
prostredníctvom tzv. započítacieho prejavu. Tým, že uvedená podmienka započítací prejav obchádza
a umožňuje iba ex post notifikáciu vo výpise, odkláňa sa od citovanej právnej úpravy v neprospech
spotrebiteľa a takáto zmluvná podmienka je neprijateľná (porov. rozsudok Okresného súdu Prešov sp.

zn. 9Csp/128/2023 zo dňa 26.02.2024 potvrdený v dotknutej časti rozsudkom Krajského súdu v Prešov
sp.zn.6CoCsp/16/2024zodňa19.09.2024).Vzmysledotknutejzmluvnej podmienkysi moholžalovaný
započítať svoje pohľadávky zo zmluvy voči pohľadávke žalobkyne z ktoréhokoľvek jej účtu alebo vkladu
vedeného bankou ( a teda i rôzne poplatky, či úroky), a už iba skutočnosť, že žalovaný takúto
možnosť mal bez akejkoľvek súdnej kontroly, spôsobuje to nerovnováhu v zmluvnom vzťahu.

Banka je v zmysle dojednania tiež oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod peňažných prostriedkov,
či inak neumožniť dlžníkovi/spoludlžníkovi nakladať s prostriedkami na ktoromkoľvek účte dlžníka/
spoludlžníka alebo vklade dlžníka/spoludlžníka, s čím dlžník/spoludlžník podpisom zmluvy súhlasí.
Takéto ustanovenie hrubo a neprimerane obmedzuje dlžníka, resp. aj spoludlžníka napr. pri realizácii
platieb, ktoré môžu byť dôležité z hľadiska jeho existencie, resp. plnenia si zákonných povinností (napr.

výživného). Takýmto dojednaním môže banka skutočne existenčne ohroziť dlžníka/spoludlžníka pri
rôznych životne dôležitých udalostiach (napr. havarijný stav, prírodná katastrofa, tragédia v rodine a
pod.), pričom súd zastáva názor, že pokiaľ by žalovaný spotrebiteľovi náležite objasňoval obsah tohto
zmluvného ustanovenia, je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ by s takýmto dojednaním nesúhlasil,
nakoľko si ním žalovaný vlastne uzurpuje právo disponovať so všetkými prostriedkami spotrebiteľa

resp. zároveň zamedziť akúkoľvek dispozíciu s jeho prostriedkami, a to na započítanie akýchkoľvek
platieb, ktoré skutočne nemusia byť dojednané, či zákonné (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove
č. k. 17CoCsp/13/2023 zo dňa 08.02.2024).

64. Zmluvné dojednanie o poradí započítavania platieb najprv na náklady spojené s poistením, následne

na poplatky, úrok z omeškania, zmluvný úrok z úveru a až tak na splátku istiny úveru, citované vo
výroku IV. tohto rozsudku (resp. v obdobnom znení) už bolo opakovane súdmi vyhlásené za neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve – napríklad rozsudkami Okresného súdu Prešov sp.
zn. 34Csp/44/2024 zo dňa 24.10.2024, 8Csp/1/2023 z 27.04.2023, 17Csp/96/2022 z 18.08.2023, či
19Csp/19/2022 z 19.09.2023, či Okresného súdu Bardejov sp. zn. SK-5Csp/50/2022 zo dňa 10.05.2024

a sp. zn. 8Csp/3/2021 zo dňa 20.05.2022. Neprijateľnosť danej podmienky predovšetkým spočíva v tom,
že umožňuje veriteľovi v priamom rozpore s § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítať platby
spotrebiteľa na iný účel (úroky, poplatky, sankcie), než je prioritné splácanie istiny. Daná podmienka
predstavuje odchýlenie sa od úpravy v Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa. Súd pritomnevidí dôvod na odklon od už skoršieho právneho posúdenia neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky
súdmi a plne sa s ním stotožňuje.

65. Zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre spotrebiteľské úvery ukladajúca
spotrebiteľovi oznamovaciu povinnosť o zmenách rozhodných pre poskytnutie úveru vrátane informácií
a okolností, ktorý by mohli negatívne ovplyvniť jeho schopnosť splácať záväzok zo zmluvy (citovaná
v V. výroku rozsudku) bola už taktiež opakovane vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve – napr. rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/41/2024 zo dňa

11.11.2024, rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 9Csp/128/2023-156 zo dňa 26.02.2024 v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 9Csp/128/2023-187 zo dňa 27.03.2024 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoCsp/16/2024 zo dňa 19.09.2024. Vsunutie takejto
oznamovacej povinnosti medzi iné podmienky upravujúce zmluvný vzťah (ktoré by v rámci obchodných
podmienok mali byť skôr technického a dopĺňacieho charakteru), je podľa názoru súdu neprípustné
a neprimerane zaťažujúce spotrebiteľa. Spotrebiteľ pritom nie je schopný dopredu predvídať alebo

vyhnúť sa takémuto správaniu alebo takejto skutočnosti, akou je exekučné alebo konkurzné konanie
voči nemu týkajúce sa jeho majetku, pričom sa môže jednať o exekučné konanie o úplne
minimálnu sumu, ktorá by v žiadnom prípade nemala mať nejaký vplyv na úverový vzťah.
Uvedené zmluvné dojednanie je pritom potrebné komplexne posúdiť sa spojiť i s iným dojednaním
– a to dojednaním o predčasnom zosplatení úveru, kde v rámci zmluvnej podmienky zakotvenej

vobchodnýchpodmienkachvbode3.5písm.d)plyniedodávateľovioprávneniezosplatniťúvervprípade
ak nastala v majetkových pomeroch Dlžníka/Spoludlžníka podstatná zmena, ktorá môže negatívne
ohroziť schopnosť splatiť pohľadávku Banky vyplývajúcu zo ZoÚ, či podľa písm. b) uvedeného bodu,
ak Dlžník/Spoludlžník porušil ktorékoľvek z ustanovení ZoÚ alebo OP (čo sa inak javí tiež ako zjavne
neprijateľné zmluvné dojednanie nezohľadňujúce vôbec závažnosť porušenia ustanovení zmluvy a OP).

66. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku VI. týkajúca sa povinnosti informovať o skutočnostiach
svedčiacich o existencii osobitného vzťahu k banke taktiež predstavuje už notoricky vyhlasovanú
neprijateľnú zmluvnú podmienku nachádzajúcu sa v obdobných spotrebiteľských zmluvách. Obdobné
zmluvné podmienky už boli súdmi vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku napríklad rozsudkami

OkresnéhosúduPrešovsp.zn.34Csp/44/2024zodňa24.10.2024aOkresnéhosúduVranovnadTopľou
sp. zn. 5Csp/35/2024 zo dňa 07.03.2025. Podľa názoru súdu je v predmetnom zmluvnom ustanovení
značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa založená z dôvodu,
že spotrebiteľ je vystavený nejasnej, nezrozumiteľnej zmluvnej podmienke spočívajú v používaní
komplikovaných a sofistikovaných termínov („osobitný vzťah“), ktorá ho robí nepochopiteľným pre

spotrebiteľa, a to pod sankciou okamžitého zosplatnenia úveru. Na právnom posúdení súdu nemení nič
zákonný odkaz na zákon o bankách, pretože existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ
z dôvodu svojej nevedomosti netuší, čo má chápať pod termínom osobitný vzťah k banke [pozri v
tomto zmysle v súvislosti so smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288), rozsudok Mostaza

Claro, C 168/05, EU:C:2006:675, bod 28 a citovanú judikatúru, ako aj v súvislosti so smernicou Rady
87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych
opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú. v. ES L 42, 1987, s. 48; Mim. vyd.
15/001, s. 326), rozsudok Rampion a Godard, C 429/05, EU:C:2007:575, bod 65]. Žalovaný nedôvodne
namieta, že uvedené ustanovenie kopíruje zákonné znenie, nakoľko uvedené zmluvné dojednanie

umožňuje banke v prípade zistenia nepravdivosti vyhlásenia spotrebiteľa zosplatniť úver ku dňu, keď
sa o nepravdivosti vyhlásenia banka dozvedela. Rovnako súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku
Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/74/2022 z 24.10.2022, s ktorého dôvodmi sa v plnom rozsahu
stotožňuje a odkazuje na ne, cit.: „68. Zároveň z ods. 1 uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva,
že banka nemôže vykonáva s osobami, ktoré k nim majú osobitný vzťah obchody, ktoré vzhľadom na

svoju povahu, účel alebo riziko by nevykonali s ostatnými klientami. Banka je povinná pred uzavretím a
vykonaním takéhoto obchodu preveriť, či osoba, s ktorou takýto obchod vykonáva k nim nemá osobitný
vzťah a táto osoba je povinná poskytnúť banke pravdivé informácie. Banka je povinná pravdivosť
poskytnutých údajov písomne zabezpečiť v zmluve o nimi poskytnutej záruke alebo vklade sankciou
neplatnosti uzavretia tejto zmluvy a v zmluve o úvere sankciou okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy ku

dňu, keď sa banka alebo pobočka zahraničnej banky dozvedela o nepravdivosti týchto údajov.
69. Súd I. inštancie sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu o neprijateľnosti uvedeného zmluvného
dojednania, ktoré umožňuje banke kedykoľvek vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v prípade zistenia
nepravdivosti údajov o existencii osobitného vzťahu k banke.70. Uvedené zmluvné dojednanie však odporuje zákonnej úprave § 35 ods. 1 Zákona o bankách, v
zmysle ktorého banka, resp. pobočka zahraničnej banky nemôže s takýmito osobami uzatvárať iba
tie obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by nevykonali s ostatnými klientami.

Uvedené zmluvné dojednanie však umožňuje banke v prípade zistenia existencie osobitného vzťahu
klienta k bankovému subjektu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť každého úverového vzťahu, teda nie len
toho rizikového. Zároveň v uvedenom zmluvnom dojednaní absentuje akékoľvek vysvetlenie pojmu
osobitného vzťahu, z ktorého by bolo zrejmé aj z perspektívy priemerného spotrebiteľa, čo uvedený
pojem znamená minimálne odkazom na konkrétne zákonné ustanovenie zákona o bankách, ktoré

uvedený pojem upravuje.“

67. Na dôvažok sa žiada dodať, že žalovaným prezentované úvahy o šikanóznom spôsobe výkonu
práva žalobkyne neboli v konaní preukázané. Súd vidí zjavný motív žalobkyne podať žalobu práve
s ohľadom na to, že sa domnievala, že zmluva, resp. kontraktačný proces mali nedostatky, ktoré
spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, pričom jej žaloba nebola len nejakou akademickou

alebo nedotýkajúcou sa konkrétnych porušení jej spotrebiteľských práv, ale jedným z uplatnených
nárokov je dokonca i nárok na plnenie – vydanie bezdôvodného obohatenia. Navyše i sám žalovaný
uviedol, že voči žalobkyni ešte ku dňu 04.02.2025 evidoval dlžnú pohľadávku vo výške 2 448,79 EUR.
Každý má právo na súdnu ochranu svojho domnelého práva a žalobkyňa podľa názoru súdu zjavne iba
uplatnila svoje právo na súde. Súd nevzhliadol žiaden dôvod na vyslovenie, že by v danom prípade malo

iniciovanie sporu žalobkyňou šikanózny charakter, alebo bolo v rozpore s dobrými mravmi.

68. Čo sa týka dôkazov, ktoré súd nevykonal, súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie
dopytom na Národnú banku Slovenska a Ministerstvo financií, nakoľko uvedené dôkazy by neboli
spôsobilé zmeniť zistený skutkový stav a privodiť tak iný výsledok sporu. Navyše žalovaný žiadal

prakticky o vyjadrenia týchto inštitúcií k priemernej hodnote RPMN, či hodnote RPMN, čím sa súd
napokon ani nezaoberal, keďže zistil iné dôvody, pre ktoré je nevyhnutné úver považovať za bezúročný
a bez poplatkov. Výsluch žalobkyne ku kontraktačnému procesu a motívom podania žaloby súd taktiež
nepovažoval za nevyhnutné vykonať. Žalobkyňa súdu poskytla svoje tvrdenia o spôsobe vedenia
kontraktačného procesu – kde teda zastávala názor, že žalovaný neskúmal jej bonitu, nezisťoval jej

výdavky. Predovšetkým listinné dôkazy predložené žalovaným svedčia o rozsahu a spôsobe zisťovania
bonity žalovanej.

69. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
70. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

71. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že

žalobkyni ako plne úspešnej strane v spore priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania pritom bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

-2- 17Csp/5/2025

Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 17. 1. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. september 2025

Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. september 2025