Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. október 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 7Saz/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100391
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kuruc

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100391.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Tomášom Kurucom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., s cudzineckým pasom vydaným v Slovenskej republike pod č.
E. XXXXXXX, s povolením na trvalý pobyt na F. G. H. na adrese: I. I. G. XX, B., toho času umiestnený
v I. C. J. D., Slovenská republika, právne zastúpený: JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom
Štúrova 20, 040 01 Košice, IČO: 35 514 892 proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Migračný úrad, Pivonková ul. č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č.: ČAS: MU-PO-221-27/2024-Ž zo dňa 22.05.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného: Ministerstvo vnútra SR, Migračný úrad, ČAS:MU-

PO-221-27/2024-Ž zo dňa 22.05.2025, ktorým žalovaný neudelil azyl a neposkytol doplnkovú ochranu
žalobcovi: A. B., nar. XX.XX.XXXX, a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Žalovaný rozhodnutím č. ČAS: MU-PO-221-27/2024-Ž zo dňa 22.05.2025 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutie“) vo veci žiadosti o udelenie azylu cudzinca (žalobcu) rozhodol tak, že prvým výrokom
neudelil azyl podľa § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (ďalej aj „zákona o azyle“),
druhýmvýrokomneposkytoldoplnkovúochranupodľa§ 13cods.2písm.c)a§20ods.4zákonaoazyle.

2. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že žalobca dňa 19.12.2024 pred pracovníkmi Oddelenia azylu
Policajného zboru Humenné opakovane požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej
ochrany na území SR z dôvodov obavy o svoj život. K neudeleniu azylu žalovaný poukázal na

to, že v prípade žalobcu ide o opakovanú žiadosť o medzinárodnú ochranu na území, pričom
nemožno opomenúť skutočnosť, že dôvody jeho žiadosti boli komplexne posúdené a vyhodnotené už
v predchádzajúcom konaní v roku 2022, avšak vo vtedajšom konaní menovaný predložil iba minimum
dôkazných prostriedkov, ktoré boli naviac migračným úradom vyhodnotené ako nehodnoverné. Taktiež
výpoveď žalobcu nebola súvislá a konzistentná, vyskytlo sa v nej viacero zásadných rozporov, na
základe čoho migračný úrad jeho dôvody nepovažoval za hodnoverné, a preto nepristúpil k udeleniu
žiadnej formy medzinárodnej ochrany. Hodnovernosť žalobcu bola posudzovaná aj v súčasnom konaní,

a to predovšetkým v kontexte s jeho výpoveďou a predloženými dôkaznými prostriedkami. Migračný
úrad dospel k záveru, že aj napriek značnej miere nedôveryhodnosti výpovede žalobcu a predložených
dôkazných prostriedkov, nemožno s dostatočnou istotou vylúčiť, že v prípade jeho návratu do krajiny
pôvodu, berúc pri tom do úvahy princíp individuálneho posudzovania potreby poskytnutia medzinárodnejochrany, by mohol mať skutočne opodstatnené obavy z prenasledovania, čím by boli naplnené kritéria
pre udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle, a teda by mu za štandardných okolností mohol
byť udelený azyl. V prípade žalobcu však existujú dôvody na vylúčenie z medzinárodnej ochrany,

nakoľko u žalobcu bolo ustálené, že by kvôli svojim aktivitám na sociálnych sieťach mohol mať v
prípade návratu do Tadžikistanu opodstatnené obavy z prenasledovania z politických dôvodov. Avšak
u žalobcu existuje dôvodné podozrenie, že je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami
Organizácie Spojených národov v zmysle § 13 ods. 2 písm. c) zákona o azyle, a to štátnymi orgánmi
Tadžikistanu, Francúzska, Nemecka a aj Slovenskej republiky. V tejto súvislosti žalovaný poukázal

na obsah zatýkacieho rozkazu vydaného súdom v Dušanbe (Tadžikistan) zo dňa 02.03.2018, dvoch
aktuálnych záznamov v schengenskom informačnom systéme zo strany Francúzska a Slovenskej
republiky a záznamu z Nemecka z 28.09.2018 na osobu žalobcu, a to s upozornením na trestnú
činnosť súvisiacu s terorizmom. Žalovanému sa však nepodarilo mieru hrozby pre verejnú bezpečnosť
Tadžikistanu, Nemecka alebo Francúzska s istotou potvrdiť alebo vylúčiť. Následne tak žalovaný skúmal
hrozbu pre verejnú bezpečnosť Slovenskej republiky.

3. Žalovanému bolo dňa 31.12.2024 doručené stanovisko Slovenskej informačnej služby, z ktorého
vyplýva, že vo vzťahu k žalobcovi disponuje informáciami že predstavuje bezpečnostné riziko
spočívajúce v skutočnosti, že je dôvodne podozrivý z vykonávania aktivít na úseku terorizmu, vrátane
informácií o účasti na terorizme, jeho financovaní alebo podporovaní a kybernetického terorizmu. Dňa

28.02.2025 bolo žalovanému doručené stanovisko Slovenskej informačnej služby s informáciou k osobe
žalobcu podliehajúce utajeniu v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností.

4. Po vyhodnotení stanoviska Slovenskej informačnej služby zo dňa 31.12.2024 žalovaný konštatoval
že je v zhode so záznamami v schengenskom informačnom systéme a žalobca mal možnosť sa

oboznámiť s týmito informáciami počas doplňujúceho pohovoru z 27.02.2025 a mal aj dostatočný
priestor na to, aby k nim mohol zaujať stanovisko. K vyjadreniu Slovenskej informačnej služby žalobca
uviedol, že so stanoviskom tejto inštitúcie nesúhlasí, pretože mu nikto nikdy nedokázal, že je skutočne
terorista. Poukázal pritom aj na to, že v prípade Nemecka bol vymazaný jeho záznam v Schengenskom
informačnom systéme, pretože bolo preukázané, že teroristom nie je, avšak toto tvrdenie žalobcu

nezodpovedá objektívnej skutočnosti, nakoľko nejestvujú žiadne dôkazné prostriedky o tom, že by
nemecké štátne orgány nepredĺžili jeho záznam v Schengenskom informačnom systéme preto, lebo ho
už nepovažujú za teroristu a bezpečnostnú hrozbu.

5.VychádzajúczozatýkaciehorozkazuvydanéhosúdomvDušanbe(Tadžikistan)stanoviskáSlovenskej

informačnejslužbyauzneseniaKrajskéhosúduvKošiciachzodňa10.04.2022,kdežalobcanavýsluchu
uskutočnenom toho istého dňa okrem iného uviedol že použil profil na webovej stránke na boj proti
terorizmu a na boj proti Islamskému štátu, a že vstúpil do kontaktu s nejakými ľuďmi, ktorí vykonávali
teroristickú činnosť za účelom, aby bojoval proti terorizmu, a to bolo pochopené nesprávne tak, že je tým
teroristom práve on, dospel žalovaný k záveru, že u žalobcu existujú dôvodné podozrenia o jeho účasti

na terorizme. Po komplexnom posúdení žiadosti žalobcu a všetkých relevantných informácií dospel
žalovaný k záveru, že existujú dôvodné podozrenia, že je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a
zásadami Organizácie Spojených národov a uzavrel, že nie je žiaduce, aby bol žalobcovi udelený azyl
na území Slovenskej republiky.

6. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany žalovaný uviedol, že okrem neho aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky zastáva názor, že žalobca by v prípade návratu do krajiny pôvodu mohol čeliť hrozbe
neľudského zaobchádzania, čím by boli naplnené kritériá vážneho bezprávia. V prípade návratu žalobcu
do Tadžikistanu by sa mohol stať obeťou vážneho bezprávia, a preto by mu za štandardných okolností
na území Slovenskej republiky prináležalo poskytnutie doplnkovej ochrany, avšak existujú aj špecifické

prípady, kedy z poskytnutia doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky je možné žiadateľa
vylúčiť.

7. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalobca je dôvodne podozrivý, že je vinný za činy, ktoré sú v
rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov, na základe čoho bola vylúčená aj možnosť

udelenia azylu, žalovaný uzavrel, že žalobca predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej
republiky a z rovnakých troch dôvodov nebola žalobcovi poskytnutá ani doplnková ochrana. Žalovaný
napokon uviedol, že rozhodnutie, ktorým je žalobca vylúčený z poskytnutia medzinárodnej ochrany, nie
je rozhodnutím o jeho vyhostení, vrátení alebo vydaní do krajiny jeho pôvodu, ale ide o rozhodnutie,ktoré vylučuje žalobcu výlučne z používania medzinárodnej ochrany, nakoľko sa jedná o osobu, ktorá
nie je hodná takejto ochrany.

8. Žalovaný v závere svojho rozhodnutia poukázal na to, že ani jediný dôkazný prostriedok, ktorý žalobca
alebo jeho právny zástupca do konania doložil žiadnym spôsobom nepotvrdzuje, že by informácie
ohľadom jeho teroristických aktivít neboli pravdivé alebo že by tieto informácie boli získané nezákonným
spôsobom, a tak v prípade žalobcu bolo preukázané dôvodné podozrenie, že je vinný za činy, ktoré sú
v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov a zároveň predstavuje nebezpečenstvo

pre bezpečnosť Slovenskej republiky podľa § 13 ods. 2 písm. c) zákona o azyle sa mu neudelil azyl na
území Slovenskej republiky a zároveň podľa § 13c ods. 2 písm. c) a písm. b) zákona o azyle sa mu
neposkytla ani doplnková ochrana na území Slovenskej republiky.

II.

Správna žaloba

9. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 08.07.2025 domáhal, aby súd preskúmavané rozhodnutie
žalovaného zo dňa 22.05.2025 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

10. Žalobca v správnej žalobe namietal, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci a zároveň, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je
v rozpore s administratívnym spisom a nemá v nich oporu (§ 191 ods. 1 písm. c) a f) zákona č. 162/2015
Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) ).

11. K neudeleniu azylu z dôvodu uvedeného v § 13 ods. 2 písm. c) zákona o azyle žalobca namietal,
že pre záver o tom, že u žalobcu sú vážne dôvody domnievať sa, že je vinným za činy, ktoré sú
v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov, nesvedčí žiaden dôkaz vykonaný v
administratívnom konaní. Žalobca na jednej strane nepovažuje za potrebné napriek polemickosti úvah

žalovanéhopredchádzajúcichtomutozáveružalovanéhopolemizovaťstým,čivjehoprípadesúsplnené
podmienky uvedené v § 8 písm. a) zákona o azyle, keďže samotný žalovaný k tomuto záveru dospel, čo
je zrejmé z konštatovania o ustálenosti toho, že by žalobca mohol v prípade návratu do Tadžikistanu mať
opodstatnené obavy z prenasledovania z politických dôvodov a na druhej strane, žalovaný žalobcovi
azyl neudelil, a to na základe jeho skutkového záveru, že žalobca sa dopustil konania alebo mu je

pripisované konanie, ktoré je v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov vyjadrenými
v čl. I Charty Organizácie Spojených národov. Žalobca mal za to, že ani jedna zo skutočností (činy, ktoré
sú pripisované žalobcovi alebo z ktorých je podozrivý), na ktoré sa odvoláva žalovaný nie je spôsobilá
privodiť naplnenie hypotézy vážnych dôvodov domnievať sa, že žalobca je vinný za činy, ktoré sú v
rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov, nakoľko vylúčenie z postavenia utečenca

podľa čl. 1 písm. f) ods. c) Dohovoru o právnom postavení utečencov vyžaduje, aby boli identifikovateľné
činy, za ktoré je konkrétna osoba vinná.

12. Z podkladov rozhodnutia, na ktoré sa žalovaný odvoláva však vyplýva, že s výnimkou skutočností
uvedených v zatýkacom rozkaze vydaného súdom v Tadžikistane dňa 02.03.2018 ani jeden z týchto

podkladov neobsahuje opis akéhokoľvek činu alebo skutku pripisovaného žalobcovi. Je potrebné naviac
zdôrazniť, že ak by aj tieto podklady obsahovali opis skutkov s uvedením miesta, času a spôsobu ich
vykonania, až potom by bolo možné posúdiť či existujú vážne dôvody domnievať sa, že žalobca je
vinný za tieto činy. Jediný podklad opisujúci údajný skutok žalobcu je v zatýkacom rozkaze vydanom v
Tadžikistane. Pokiaľ ide o spôsobilosť tohto dokumentu privodiť vážne dôvody domnievať sa, že žalobca

je skutočne vinný za takýto skutok, tak z opisu tohto údajného konania žalobcu neexistuje žiaden dôkaz,
ktorý by predstavoval vážny dôvod domnievať sa, že žalobca sa konania uvedeného v tomto zatýkacom
rozkaze skutočne dopustil. Žalovaný vo svojom rozhodnutí, v časti v ktorej konštatuje opodstatnenosť
obáv žalobcu z prenasledovania z politických dôvodov pripúšťa, že situácia v dodržiavaní ľudských práv
v Tadžikistane zakladá opodstatnenosť takýchto obáv. Samotný žalovaný uvádza, že si zaistil aktuálne

informácie o politickej situácii v krajine pôvodu žalobcu, z ktorých je zrejmé, že Skupina 24, ku ktorej
sa žalobca hlási pôsobí od roku 2012 ako opozičné politické hnutie voči prezidentovi A. D., pričom toto
politické hnutie je obviňované Tadžickou vládou z terorizmu a extrémizmu, pričom viacerí členovia tohto
hnutia boli uväznení a tiež odsúdení na dlhoročné tresty odňatia slobody, pričom zaistené a obvinenéosoby spochybňujú extrémizmus hnutia a tvrdia, že na požadovanie demokratických reforiem využívajú
pokojné prostriedky. Žalovaný konštatuje, že informácie, ktoré sú obsahom spisového materiálu hovoria
o prenasledovaní členov a sympatizantov hnutia Skupina 24. Žalovaný aj napriek tomu v ďalšej časti

odôvodnenia svojho rozhodnutia ako dôkaz opodstatnenia vážnych dôvodov, domnienky, že žalobca je
vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami OSN, uvádza práve zatýkací rozkaz vydaný súdom
Tadžikistanu. Žalovaný tak na jednej strane pripúšťa, že súčasťou praktík boja s členmi a sympatizantmi
hnutia Skupina 24 je zo strany štátnych orgánov aj obvinenie z terorizmu a extrémizmu, potom nie je
možné zároveň považovať za dôvodný jeho skutkový záver, že extrémizmus, účasť či podnecovanie k

teroristickým aktivitám je preukázaný práve opisom týchto údajných skutkov žalobcu bez akýchkoľvek
ďalších dôkazov.

13. Ak žalovaný spochybňuje listiny predložené žalobcom v priebehu administratívneho konania,
ktoré boli vydané práve Skupinou 24, a ktoré potvrdzujú jeho opozičné postoje proti autoritárskemu
režimu v Tadžikistane tým, že na požiadanie žalovaného mu táto skupina nepotvrdila autenticitu listín

predložených žalobcom, a že jej internetová stránka bola údajne blokovaná. Tieto tvrdenia žalovaného
nezodpovedajúskutočnosti.Žalobcadoložilkžalobeajemailovúkomunikáciupotvrdzujúcu,žežalovaný
sa emailom obrátil na Skupinu 24, a že mu na túto žiadosť bolo odpovedané, pričom v emaily zo dňa 23.
januára 2025 bola potvrdená autenticita listín vydaných týmto hnutím pod číslom 039/024 a to dňa 28.
júna 2024 a pod číslom 046/024 dňa 2. augusta 2024. Ako vyplýva z ďalších listín pripojených k žalobe,

internetová stránka politického hnutia Skupina 24 je dostupná, a to aj v anglickom jazyku.

14. Pokiaľ žalovaný poukazuje na skutočnosť, že dôkazom pravdepodobnosti, že žalobca sa dopustil
skutkov uvedených v zatýkacom rozkaze je aj skutočnosť, že trestná vec žalobcu vo vzťahu, ku ktorej
nebolo povolené vydanie bola predložená generálnej prokuratúre na trestné stíhanie, je len priamym

dôsledkom nepovolenia vydania žalobcu na trestné stíhanie do Tadžikistanu, ktorý vyplýva z § 510 ods.
3 Trestného poriadku.

15. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Ntc/5/2022 z
10. novembra 2023, toto bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. januára 2024

sp. zn. 1Tost/31/2023 zrušené a najvyšší súd rozhodol, že vydanie žalobcu do Tadžikistanu nie je
prípustné, pričom účelom vydávacieho konania nie je skúmanie otázky či sa vyžiadaná osoba dopustila
trestného činu, pre ktorý sa o vydanie žiada. A tak aj skutkový záver žalovaného o tom, že ani vo
vydávacom konaní nebolo spochybnené dôvodné podozrenie, že sa žalobca dopustil konania, pre
ktoré je proti nemu vedené trestné konanie v Tadžickej republike nevyplýva z podkladov rozhodnutia,

či z obsahu administratívneho spisu. Ak sa žalovaný domnieva, že samotná existencia zatýkacieho
rozkazu vydaného autoritárskym režimom v Tadžikistane zakladá opodstatnenosť vážnych dôvodov,
že je žalobca vinný za trestné činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami OSN, tento jeho záver
nezodpovedá obsahu administratívneho spisu.

16. V prípade záznamov vložených do Schengenského informačného systému Francúzskou republikou
a Slovenskou republikou, ani jeden z týchto záznamov neopisuje žiaden konkrétny skutok, u ktorého by
existovali vážne dôvody pre záver, že žalobca je za tieto skutky vinný. Súčasťou týchto záznamov sú
označenia ako príbuznosť s islamským radikálnym hnutím, podozrenie z vykonávania aktivít na úseku
terorizmu, na jeho financovaní alebo podporovaní a na kybernetickom terorizme. Z opisu týchto údajov

nevyplýva žiaden konkrétny skutok, teda čin identifikovateľný miestom, časom a konkrétnym spôsobom
spáchania. Z uvedeného vyplýva, že za tohto stavu ani nie je možné uvažovať o existencii vážnych
dôvodov, že je žalobca za niečo vinný. V obsahu administratívneho spisu žalovaného nie je akákoľvek
zmienka o konkrétnom čine žalobcu, ktorý by týmto charakteristikám zodpovedal. Pokiaľ tak žalovaný
neudelil azyl žalobcovi z dôvodu, že je vinný za činy, žalovaný neuviedol žiadne konkrétne činy žalobcu,

s výnimkou konania opísaného v zatýkacom rozkaze súdu Tadžikistanu.

17. K neudeleniu doplnkovej ochrany žaloba poukázal na záver žalovaného, že nie je možné vylúčiť,
že by žalobca v prípade do návratu krajiny pôvodu čelil vážnemu bezpráviu, napriek tomu žalobcovi
neposkytol doplnkovú ochranu, a to opätovne z dôvodu, že žalobca je dôvodne podozrivý, že je vinný

za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami OSN. Vo všetkých uvedených podkladoch absentuje
(okrem podkladov vyprodukovaných Tadžikistanom) opis čo i len jedného skutku, ktorý by napĺňal
charakteristiky, ktoré sú so žalobcom spájané. Žalobca z uvedeného dôvodu trvá na tom, že neexistoval
žiaden dôvod na neudelenie mu doplnkovej ochrany.III.
Vyjadrenie žalovaného

18. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 24.07.2025, ktorým navrhol správnu žalobu zamietnuť.

19. Žalovaný vo svojom vyjadrení k námietkam žalobcu uviedol, že v prípade žalobcu sa žalovaný
opieral o konkrétne vyjadrenia štátneho orgánu s kompetenciou v národnej bezpečnosti Slovenskej

republiky,atoSlovenskejinformačnejslužby(ďalejaj„SIS“)č.SIS-69/720-80-5/2024,ktorékonkretizuje
riziko žalobcu v oblasti národnej bezpečnosti, v zmysle ktorého, žalobca predstavuje bezpečnostné
riziko spočívajúce v skutočnosti, že menovaný je dôvodne podozrivý z vykonávania aktivít na úseku
terorizmu,vrátaneinformáciíoúčastinaterorizme,jehofinancovaníalebopodporovaníakybernetického
terorizmu. Žalovaný mal za to, že tieto závery SIS jednoznačne zakladajú dôvodnú domnienku, že jeho
činnosťtýkajúcasateroristickýchaktivítnapĺňauvedenúvýluku.VstanoviskuriaditeľaSISsauvádza,že

disponuje informáciami k osobe žalobcu, ktoré ju oprávňujú považovať žalobcu za dôvodne podozrivého
z aktivít, ktoré sú v súlade so zákonným štandardom „vážneho dôvodu domnievať sa“ podľa čl. 1 písm. f)
Dohovoru. Žalovaný mal za to, že z informácií je možné odvodiť, že existujú vážne a spoľahlivé dôvody
domnievať sa, že žalovaný spáchal závažné trestné činy v zmysle uvedeného ustanovenia. Stanoviská
SIS obsahujú dostatočne individualizované informácie viazané priamo na osobu žalobcu, a sú založené

na konkrétnych skutočnostiach a okolnostiach týkajúcich sa jeho osoby a činnosti, pričom informácie
SIS presahujú rámec neurčitých opisov a neodvolávajú sa na žiadne nešpecifikované alebo všeobecné
charakteristiky, ale identifikujú žalobcu v kontexte relevantných skutočností, ktoré sú podstatné pre
posúdenie.

20. Žalovaný poukázal aj na to, že v administratívnom spise je aj vyjadrenie žalobcu zo dňa
10.04.2022 (uvedené v dotazníku), kedy tvrdil, že sa snažil spojiť s osobami páchajúcimi teroristickú
činnosť, ale údajne z účelových dôvodov, aby takýmto spôsobom bojoval proti terorizmu. V konaní o
vylúčení žiadateľa (žalobcu) o udelenie azylu podľa § 13 ods. 2 písm. c) zákona o azyle, považoval
žalovanýodbornéstanoviskáspravodajskýchabezpečnostnýchzložiekzakľúčovýarelevantnýpodklad

svojho rozhodovania. Žalovaný zdôraznil, že všetky stanoviská národných i zahraničných štátnych
bezpečnostných zložiek k osobe žalobcu, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu sú výsledkom
odbornosti, systematickej a komplexnej analýzy relevantných informácií, vrátane utajovaných zdrojov,
ktoré sú neprístupné iným subjektom. Žalovaný ich preto hodnotí v rámci správneho konania ako
nespochybniteľný a odborný podklad. Žalovaný, ktorý je ako subjekt oboznámený so závažnosťou

bezpečnostných rizík týkajúcich sa žalobcu, má zákonnú povinnosť tieto stanoviská rešpektovať a
vychádzať z nich. Stanovisko SIS a záznam zahraničných bezpečnostných inštitúcií neboli vyvrátené
žiadnym iným dôveryhodným zdrojom relevantnej bezpečnostnej autority. V procese posudzovania
dospel žalovaný k záveru, že v prípade žalobcu existuje dôvodné podozrenie, že je vinný za činy, ktoré
sú v rozpore s cieľmi a zásadami OSN a zároveň, že predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť

Slovenskej republiky podľa §13 ods. 2 písm. c) zákona o azyle. Z tohto dôvodu žalovaný žalobcovi
neudelil azyl a neposkytol ani doplnkovú ochranu na území Slovenskej republiky.

IV.

Replika a duplika účastníkov konania

21. Žalobca v replike zo dňa 11.09.2025 zotrval na podanej správnej žalobe a mal za to, že z obsahu
vyjadrenia žalovaného nie je spôsobilý privodiť pochybnosti o dôvodnosti podanej žaloby. Žalobca vo
svojej žalobe poukázal na to, že tvrdenia žalovaného, že Skupina 24 neodpovedala žalovanému na

jeho žiadosti nezodpovedá skutočnosti a pripojil listiny, z ktorých vyplýva, že Skupina 24 potvrdila
žalovanému autenticitu listín, ktorými žalobca preukazoval svoju príslušnosť k tomuto hnutiu. Žalobca
zároveň poukázal na to, že ani tvrdenia žalovaného o zablokovaní internetovej stránky tohto hnutia
nezodpovedá skutočnosti. Uvedené okolnosti sú pritom zásadné pre individuálne posúdenie okolností,
na ktorých zakladá žalovaný svoje rozhodnutie o neudelení žalobcovi a o neposkytnutí mu doplnkovej

ochrany. Ak totiž samotný žalovaný akceptuje a nespochybňuje skutočnosť, že v Tadžickej republike sú
odporcovia autoritárskeho politického režimu prenasledovaní a to aj tým, že sú obviňovaní z terorizmu
a extrémizmu, potom pri ustálení, že žalobca je politickým oponentom tohto režimu by žalovaný muselvyriešiť podstatnú otázku, a to či obvinenia žalobcu z terorizmu a extrémizmu môžu byť akceptované
ako opodstatnené, ak pôvodcom týchto obvinení je autoritársky režim v krajine pôvodu žalobcu.

22. Žalobca opätovne tak, ako v prebiehajúcom extradičnom konaní a predchádzajúcom konaní na
Správnom súde v Košiciach poukázal na list verejného ochrancu práv, ktorý poukázal na skutočnosť,
že Skupina 24 je podľa organizácií Human Rights Watch a Nórskeho helsinského výboru opozičnou
skupinou, založenou na jar 2011 s cieľom presadzovať demokratické reformy. Skupina 24 sa stala
známou v polovici roku 2012 po tlačovej konferencii a sérii televíznych vystúpení na opozičnom

televíznom kanáli K2 v Moskve. V roku 2014 Skupina 24 vyzvala na hromadné pokojné demonštrácie v
hlavnom meste Dušanbe. V reakcii na to, úrady zablokovali webové stránky, ako aj komunikačné kanály.
Následne tadžický generálny prokurátor vydal vyhlásenie, v ktorom obvinil Skupinu 24 z plánovania
povstania, podnecovania hromadných nepokojov a zo šírenia extrémistického materiálu a deň pred
plánovaným protestom tadžický Najvyšší súd rozhodol, že Skupina 24 je teroristickou organizáciou,
čo z jej členstva, alebo spojenia s ňou, robí trestný čin a poukázal aj na to, že v roku 2015 pri svojej

návšteve v Tadžikistane osobitný spravodajca OSN pre právo na slobodu názoru a prejavu vo svojich
záverečných odporúčaniach odporučil vláde, aby skupiny a združenia ako Skupina 24 mali úplný prístup
k dôkazom, ktoré slúžia ako základ pre ich označenie za extrémistické alebo teroristické organizácie,
a aby mali možnosť predložiť opačné dôkazy a argumenty na svoju obhajobu. Žalobca tak považoval
za absolútne nelogické, ak žalovaný v jednej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia poukazuje na

nedemokratickosť režimu v Tadžikistane a prenasledovanie politických odporcov, aj ich obviňovaním z
extrémizmu, aby na druhej strane, celkom v línii praktík tohto režimu presne tie obvinenia žalobcu z
extrémizmu a terorizmu akceptoval, a založil na nich svoje rozhodnutie. Ak skutočnosťami, ktoré majú
napĺňať dôvody neudelenia azylu a doplnkovej ochrany majú spočívať z informácii, ktorých obsahom má
byť údajná extrémistická činnosť žalobcu, pochádzajú z jeho obvinenia zo strany Tadžických orgánov,

potom žalovaný nijakým spôsobom nevysvetlil, na čom zakladá hodnovernosť týchto informácií, ak ich
pôvodcom je štát, o ktorom sám žalovaný uvádza, že obvineniami z terorizmu prenasleduje svojich
politických odporcov.

23. Okrem konkrétneho činu, pre ktorý bolo vedené voči žalobcovi extradičné konanie, nebol

identifikovaný žiaden čin, ktorého sa má dopustiť žiadateľ, a ktorý by mal byť v rozpore s cieľmi a
zásadami Organizácie Spojených národov. Žalovaný neidentifikoval absolútne žiaden konkrétny skutok,
ktorého sa mal žalobca dopustiť. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že od 02.03.2022, kedy vstúpil na
územie Slovenskej republiky, bol následne v predbežnej a neskôr vo vydávacej väzbe. Po rozhodnutí
o neprípustnosti jeho vydania Najvyšším súdom Slovenskej republiky dňa 24.01.2024 bol prepustený,

aby následne po jeho odchode z územia Slovenskej republiky do Spolkovej republiky Nemecko a po
jeho návrate dňa 20.03.2024 bol takmer nepretržite administratívne zadržiavaný. Je tak vylúčené, aby
mu mohli byť akékoľvek činy, či už tie, pre ktoré mu nebol udelený azyl alebo tie, pre ktoré mu nebola
udelená doplnková ochrana, pripisované od 02.03.2022 až doposiaľ.

24. Žalovaný v duplike zo dňa 25.09.2025 zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a vyjadril
presvedčenie, že žalobca sa dopúšťa falošnej generalizácie, keď vyvodzuje, že samotná existencia
politických motívov režimu voči jeho osobe spochybňuje všetky informácie o možnom bezpečnostnom
rizikužalobcu,ktorévyplývaajzoskutočnostíadokumentovposkytnutýchdokonaniaajinýmioficiálnymi
bezpečnostnými inštitúciami. Žalovaný vzal list verejného ochranu práv na vedomie. Informácie o

praktikách režimu v Tadžikistane, ktorý obviňuje oponentov z terorizmu a extrémizmu sú konštatované
z podkladov iných medzinárodných vládnych a mimovládnych organizácií na ochranu ľudských práv vo
všeobecnej rovine. Verejný ochranca práv nemá kompetenciu posudzovania bezpečnostných otázok
alebo bezpečnostných rizík konkrétnych osôb. Žalovaný zdôraznil, že záznamy Národnej ústredne
SIRENE a obe stanoviská SIS, ktoré hodnotia konkrétne riziko na úseku terorizmu spojené s osobou

žalobcu, neboli vyvrátené iným dôveryhodným zdrojom relevantnej bezpečnostnej autority. Stanovisko
SIS-54/22-V10-23/2025-S, ktoré patrí k administratívnemu spisu a obsahuje konkretizované rizikové
konanie žalobcu napĺňajúce kritériá dôvodného podozrenia z aktivít terorizmu, čím boli splnené kritéria
individualizácie skutku. Žalovaný mal za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu, druhový charakter a
závažnosť trestnej činnosti, z ktorej je menovaný dôvodne podozrivý, a s prihliadnutím na zodpovednosť

voči bezpečnosti Slovenskej republiky a jej obyvateľom, nie je vo verejnom záujme poskytnúť žalobcovi
postavenie medzinárodnej ochrany.V.
Konanie pred správnym súdom

25. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a §
13ods.3SSP)popreskúmaníadministratívnehospisu,napadnutéhorozhodnutiaapostupužalovaného
dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovaného je potrebné v napadnutej časti
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 220 SSP). Správny súd rozhodol vo veci na pojednávaní (§
107 ods. 1 SSP) nariadenom dňa 02.10.2025 (§ 137 ods. 2 SSP) za účasti právneho zástupcu žalobcu

a povereného zástupcu žalovaného a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a že je dôvod
na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) a f) SSP a vrátenia veci
žalovanému na nové konanie a rozhodnutie.

26. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a na dôvodoch v
nej uvedených a navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu a zároveň

rozhodol o priznaní práva na náhradu trov konania v plnom rozsahu v prospech žalobcu.

27. Poverený zástupca žalovaného navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a mal za to, že
žalovaný rozhodol o žiadosti žalobcu o udelenie azylu a doplnkovej ochrany v súlade so zákonom a po
vyhodnotení všetkých relevantných dôvodov a jeho rozhodnutie je správne a zákonné.

VI.
Relevantná právna úprava

28. Podľa § 8 Zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,
ktorý:
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

29. Podľa § 2 písm. d) Zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné
alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh
rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v:

1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,
2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú
vykonávané diskriminačným spôsobom,
3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,
4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,

5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon
vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,
6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

30. Podľa § 2 písm. f) Zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím

1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo
3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia
počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

31. Podľa § 13a Zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne
dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho
bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa § 13c ods. 1 písm. a) Zákona o azyle, ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi,

ak
a) nespĺňa podmienky podľa § 13a alebo
b) nespĺňa podmienky podľa § 13b.33. Podľa § 13 ods. 2 písm. c) Zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl, ak je dôvodné podozrenie, že
žiadateľ je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov.

34. Podľa § 13c ods. 2 písm. c) Zákona o azyle, Ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak
je dôvodné podozrenie, že žiadateľ je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie
Spojených národov.

35. Podľa § 13c ods. 2 písm. d) Zákona o azyle Ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak je

dôvodné podozrenie, že žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky.

36. Podľa § 13a Zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne
dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho
bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

37. Podľa § 20 ods. 4 Zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1
písm. a), ods. 2 alebo ods. 4, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu podľa § 13a; to
neplatí, ak cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a.

38. Podľa § 11 odsek 3 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon, zločin, za ktorý tento zákon ustanovuje

trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, sa považuje za obzvlášť
závažný.

39. Podľa § 3 odsek 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon, podľa tohto zákona sa posudzuje trestnosť
činu, ktorý bol spáchaný na území Slovenskej republiky.

40. Podľa § 2 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je
štátnymobčanomSlovenskejrepublikyaniobčanomÚnie;štátnympríslušníkomtretejkrajinysarozumie
aj osoba bez štátnej príslušnosti.

41. Podľa čl. 3 Dohovoru č. 209/1992 Zb. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj
„Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd“), nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť
neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

42. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý

má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich
prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo
iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti
ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

43. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb, nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť
krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

44. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„Správny poriadok“), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne

orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a
právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

45. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo

podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

46. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

47. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.48. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy

konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

49. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

50. Podľa ustanovenia § 206 ods. 1 SSP, vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na
účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl
a pobyt cudzincov.

51. Podľa § 206 ods. 3 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom
rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.

52. Podľa ustanovenia § 206 ods. 4 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia

alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

53. Podľa ustanovenia § 206 ods. 6 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie
o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o
všeobecnej správnej žalobe.

54. Podľa § 220 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší
napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a
deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného
pasu alebo iného dokladu totožnosti.

VII.
Právny názor správneho súdu

55. Predmetom konania a posúdenia veci správnym súdom, je v správnej žalobe žalobný návrh na
zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného v celom rozsahu (neudelenie azylu a neposkytnutie
doplnkovej ochrany) a v tomto rozsahu vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
pričom žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, ktoré podľa žalobcu spočíva v tom, že
žalovaný ho vyhodnotil nie ako nedôveryhodného, ale z dôvodu, že u žalobcu existuje dôvodné

podozrenie,žejevinnýzačiny,ktorésúvrozporescieľmiazásadamiOrganizácieSpojenýchnárodov.V
prípade žalobcu sú v plnej miere naplnené kritériá pre odmietnutie azylu, nakoľko žalovaný má dostatok
overených a relevantných informácií, potvrdzujúcich jeho účasť na terorizme, pričom nejestvujú žiadne
dôvody na to, aby tieto informácie boli akýmkoľvek spôsobom spochybňované. V rámci námietky, že
skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá

v ňom oporu žalobca uviedol, že žalovaný nesprávne vyhodnotil informácie o údajnej účasti žalobcu na
terorizme a jeho vinu za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov
nachádzajúcich sa v administratívnom spise a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam o takomto
konaní alebo účasti žalobcu na takýchto činoch.

56. Správny súd má zo svojej rozhodovacej činnosti vedomosť o viacerých konaniach vedených voči
osobe žalobcu na Správnom súde v Košiciach. Podľa názoru správneho súdu predchádzajúce konania
týkajúce sa zrušenia dočasného útočiska a zaistenia osoby žalobcu vo vzťahu k tomuto konaniu nie
je možné posudzovať izolovane, a to najmä vo vzťahu k posudzovaniu komplexnosti vyhodnocovania
potenciálnych rizík u žalobcu vo vzťahu k jeho žiadosti o azyl alebo poskytnutiu doplnkovej ochrany.

57. Najvyšší súd Slovenskej republiky Uznesením sp.zn. 1Tost/31/2023 z 24.01.2024 zrušil uznesenie
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Ntc/5/2022 z 10.11.2023 a vyslovil, že vydanie žalobcu ako
vyžiadanej osoby do Tadžickej republiky nie je prípustné a súčasne žalobcu prepustil z vydávacejväzby nakoľko, okrem iného, Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval vychádzajúc zo správy
odboru ľudských práv Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, že
v Tadžickej republike dochádza k systematickému porušovaniu ľudských práv a riziko porušovania práv

trestne stíhaných alebo odsúdených osôb je vysoké. Z informácií z okolitých krajín, ako sú Rakúsko
alebo Nemecko možno zistiť, že v prípade, keď vydali tadžického občana do jeho domovskej krajiny,
nedomohli sa spätnej väzby a potrebných informácií o týchto osobách od príslušných orgánov Tadžickej
republiky a o ich údajnom "nedobrovoľnom zmiznutí", pričom Najvyšší súd Rakúskej republiky nariadil
aj spätné privezenie vydanej osoby do Rakúska.

58. Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko rozhodnutím č. PPZ-HCP-
PO9-3-019/2024-AV z 20.03.2024 podľa § 125 ods. 2, § 88 ods. 1 písm. b) a § 88 ods. 4, 5 zákona č.
404/2011 Z.z. rozhodol o zaistení žalobcu na účel výkonu administratívneho vyhostenia na nevyhnutne
potrebný čas, najviac do 20.07.2024. Správny súd v Košiciach rozsudkom č. k. 1Saz/3/2024-47 z
18.04.2024 správnu žalobu žalobcu podanú proti rozhodnutiu o zaistení ako nedôvodnú zamietol. Proti

danému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
rozsudkom sp. zn. 6Szak/2/2024 z 12.06.2024 ako nedôvodnú zamietol.

59. Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko rozhodnutím č. PPZ-HCP-
PO9-3-083/2024-AV z 18.07.2024 podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. predĺžil zaistenie žalobcu,

pričom stanovil dĺžku doby jeho zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 20.09.2024.
Správny súd v Košiciach rozsudkom č. k. 15Saz/3/2024-80 z 13.08.2024 správnu žalobu žalobcu ako
nedôvodnú zamietol. Proti danému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Szak/3/2024 z 11.09.2024 ako nedôvodnú zamietol.

60. Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Košice – letisko rozhodnutím č. PPZ-HCP-
PO9-3-113/2024-AV zo dňa 18.09.2024 rozhodlo o predĺžení lehoty zaistenia žalobcu o 6 mesiacov,
do 20.03.2025. Správny súd v Košiciach rozsudkom č. k. 8Saz/5/2024-126 z 29. októbra 2024
žalobu zamietol. Proti danému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Szak/4/2024 z 19.12.2024 vyhodnotil ako dôvodnú, zmenil

rozhodnutie správneho súdu a zrušil rozhodnutie správneho orgánu a nariadil bezodkladné prepustenie
žalobcu zo zaistenia z dôvodu neúčelnosti a neefektívnosti postupu správneho orgánu. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že žalobca bol v rámci zaistenia pozbavený na osobnej slobode od 20.03.2024,
čo predstavovalo len ku dňu prepustenia žalobcu zo zaistenia dňa 19.12.2024 celkovo 274 dní, pričom
bol žalobca opätovne zaistený a pozbavený na osobnej slobode. V súčasnosti až do dňa vydania tohto

rozhodnutia (02.10.2025 ) je žalobca naďalej zaistený (obmedzený na osobnej slobode), čo predstavuje
bezmála 562 dní, a to len od 20.03.2024, pričom žalobca už bol zaistený aj pred týmto dátumom.

61. Žalovaný vychádzajúc z obsahu doplňujúceho pohovoru so žalobcom ako žiadateľom o
medzinárodnú ochranu, ktorý sa realizoval dňa 27.02.2025 položil žalobcovi otázku, a to: „V priebehu

konania získal žalovaný vyjadrenie Slovenskej informačnej služby, podľa ktorého je žalobca dôvodne
podozrivý z terorizmu, pričom celé znenie vyjadrenia mu pretlmočil tlmočník a mal sa vyjadriť, či mu
rozumie a umožnilo sa mu k nemu vyjadriť. Žalobca uviedol, že tomu porozumel a že s takýmto
stanoviskom nesúhlasí, pretože nikde nie je dokázané, že takéto teroristické aktivity vyvíjal, ak by
takéto teroristické aktivity vyvíjal, tak by ho Nemecko zo zoznamu nevyčiarklo a teraz čaká aj na odpor

z Francúzska. Uviedol, že on sám je proti vojne a terorizmu, a to, že je proti tadžickému režimu je
skutočne pravda, ale teroristom nie je, sám bojuje za demokraciu a všetko to má politické pozadie. Nie je
nebezpečnýprežiadenštát,aknejakéhoteroristuobjavítakhoúradomsámoznámi.“Žalovanýnásledne
v obsahu preskúmavaného rozhodnutia mal za to, že si splnil svoju povinnosť a umožnil žalobcovi
poznať obsah podstaty činu alebo činov, z ktorých je dôvodne podozrivý a, ktoré sú v rozpore s cieľmi

a zásadami Organizácie Spojených národov. Podľa názoru správneho súdu vychádzajúc z obsahu
preskúmavaného rozhodnutia žalovaného nie je možné zistiť nielen samotným žalobcom tak, ako to v
žalobe namieta, ale ani samotným správnym súdom, že z čoho je žalobca dôvodne podozrivý okrem
viackrát opakovanej všeobecnej formulácie, že je dôvodne podozrivý z vykonávania aktivít na úseku
terorizmu,vrátaneinformáciíoúčastinaterorizme,jehofinancovaníalebopodporovaníakybernetického

terorizmu. Pričom tieto pochybnosti na strane správneho súdu neboli nijakým spôsobom rozptýlené
ani po vyjadrení na otázky súdu na pojednávaní konanom dňa 02.10.2025. Správny súd je toho
názoru, že napriek viackrát opakovanej formulácii, ktorá sa nachádza na viacerých miestach rozhodnutia
žalovaného, toto samo o sebe nenapĺňa ani minimálne štandardy nevyhnutné na to, aby bolo možnétakéto konštatovanie označiť za súladné s tým, na čom je založená podstata rozhodovacej činnosti
najvyšších súdnych autorít vrátane Súdneho dvora Európskej únie v otázke naplnenia požiadavky
oboznámenia sa s podstatou alebo základnými dôvodmi existencia dôvodného podozrenia (z čoho je

osoba podozrievaná, že sa mala dopustiť), že osoba je dôvodne podozrivá, že je vinná za činy, ktoré sú
v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov. Zo strany žalovaného nedošlo na jednej
strany k zabezpečeniu potrebného abstraktu relevantných informácií, ktoré tvoria podstatu dôvodu jeho
rozhodnutia založeného na tom, že je možné dôvodne sa domnievať o existencii dôvodného podozrenia,
že je dôvodne podozrivý, že je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie

Spojených národov a na druhej strane, tak ani nemohlo dôjsť k poskytnutiu skutočného práva (nielen
formálneho alebo zdanlivého), aby sa k tomu mohol žalobca skutočne vyjadriť. Takéto vážne tvrdenia
(majúce povahu obvinenia) musia jasne a preukázateľne vyplývať z obsahu rozhodnutia, na ktorom je
postavený záver žalovaného, že u osoby žalobcu nie je žiaduce, aby mu bol udelený azyl na území
Slovenskej republiky podľa § 13 ods. 2 písm. c) zákona o azyle.

62. Taktiež v otázke neposkytnutia doplnkovej ochrany správny súd vzhliadol rovnaké pochybenia,
ako v prípade neposkytnutia azylu, nakoľko žalovaný ich založil na rovnakých záveroch a dôvodoch,
pričom navyše správny súd videl aj nesprávne právne posúdenie spočívajúce vo vyhodnotení vážnych
dôvodov domnievať sa, že v prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu by nebol vystavený reálnej
hrozbe vážneho bezprávia. Pričom uvedené vyplýva jednak z rozhodovacej činnosti slovenských

súdov tak, ako to bolo uvedené aj vyššie, taktiež z viackrát vykonaného pohovoru so žalobcom,
rovnako tak aj z vypracovanej polytematickej správy zo dňa 20.02.2025 o Tadžikistane a ďalších listín
nachádzajúcich sa v samotnom administratívnom spise žalovaného, ktoré neboli zo strany žalovaného
podľa názoru správneho súdu buď vôbec vyhodnocované, alebo akýmkoľvek spôsobom pri odôvodnení
preskúmavaného rozhodnutia brané do úvahy. Zároveň z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je

možnévzhliadnuťviacerérozporytýkajúcesaprávereálnejhrozbyprežalobcuvprípadejehonávratudo
krajiny pôvodu (Tadžikistan), a to že by mohol byť vystavený krutému alebo neľudskému zaobchádzaniu
tak, ako sa to predtým stalo iným osobám, ktoré boli repatriované (vrátené do krajiny pôvodu), čo vo
viacerých súdnych rozhodnutiach už vyhodnotili tak európske ako aj slovenské súdne autority.

63. Z tohto dôvodu, je preto podľa názoru správneho súdu pri tomto nedostatočnom informovaní
žalobcu o podstate toho z čoho je v skutočnosti dôvodne podozrivý alebo, že je vinný za činy, ktoré
sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov v tomto štádiu bez právneho
významu, čo je obsahom celej utajenej správy Slovenskej informačnej služby, nakoľko nedodržanie
tohto, nemôže byť konvalidované tým, že by sa obhajca alebo aj súd samotný oboznámil s obsahom

celej utajovanej správy Slovenskej informačnej služby. V tomto je nutné si uvedomiť, že najmä žalobca
je ten, proti ktorému smerujú tieto vážne podozrenia, pričom nie je bez významu, že sa jedná o veľmi
závažné činy, z ktorých zainteresovanosti je žalobca v zmysle abstraktu správy Slovenskej informačnej
služby „dôvodne podozrivý“ že ich mal spáchať alebo na ich vykonaní aspoň akýmkoľvek spôsobom
participovať, a práve preto je v demokratickom a právnom štáte (Slovenská republika) nevyhnutné veľmi

prísne dodržiavať duch zákona spočívajúci aj v tom, čo súd vyššie uviedol.

64. Správny súd preto na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že žalovaný si v konaní
nezaobstaral dostatok podkladov na to, aby mohol starostlivo posúdiť jednak situáciu v krajine pôvodu,
čímnenaplnilhypotézu právnejnormyuvedenejv§3ods.5Správnehoporiadkuvspojenís§52zákona

o azyle, pričom aj informácie o krajine pôvodu, ktoré zhromaždil, nesprávne vyhodnotil a zároveň svojim
rozhodnutím nedostatočným spôsobom naplnil základné právo každého byť oboznámený s obsahom
obvinenia (čo podľa názoru správneho súdu v sebe zahŕňa aj existenciu dôvodného podozrenia alebo
viny za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov) a nevynímajúc
celkovú situáciu žalobcu aj v kontexte toho, že žalobca je po celý čas obmedzený na osobnej slobode

po dlhšiu dobu.

65. Vzhľadom na vyššie uvedené pochybenia zo strany žalovaného správny súd nepristúpil
k vyhodnocovaniu ďalších námietok vznesených zo strany žalobcu k jednotlivým dôvodom podľa §
191 ods. 1 písm. c) a f) SSP, nakoľko správny súd vzhliadol dostatok dôvod na zrušenie napadnutého

rozhodnutia, už podľa vyššie uvedených pochybení zo strany žalovaného v posudzovanom konaní pri
oboch týchto zákonných dôvodoch.66. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalovaný nesprávne právne vec
posúdil situáciu v krajine pôvodu v korelácií so žalobcom a nevysporiadal sa riadne ani s otázkou
naplnenia zákonných predpokladov pre udelenie azylu a v prípade neudelenia azylu poskytnutie

doplnkovej ochrany sčasti pre nedostatočné zistenie skutkového stavu a sčasti pre nesprávne
vyhodnotenie podkladov obsahujúcich informácie o krajine pôvodu žalobcu, ktoré sa v administratívnom
spise nachádzajú.

67. V ďalšom konaní sa bude žalovaný opätovne zaoberať otázkou situácie v krajine pôvodu a

reálnej hrozby pre žalobcu v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu (Tadžikistan), a tomu, že by
mohol byť vystavený krutému alebo neľudskému zaobchádzaniu, teda, či by čelil vážnemu bezpráviu
a v neposlednom rade v súlade so zákonom a garantujúc práva každého zaručené v siedmom
oddiely druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky spôsobom a v súvzťažnosti s Chartou základných
práv Európskej únie zabezpečil žalobcovi materiálnu aplikáciu jeho základných práv v konaní pred
žalovaným. Zároveň sa žalovaný vysporiada aj s ďalšími námietkami vznesenými žalobcom v konaní

pred správnym súdom tak, aby riadnym a dostatočným spôsobom naplnil základné právo žalobcu
na prerokovanie veci v spravodlivom procese. A to najmä v otázke posudzovania záznamov v
schengenskom informačnom systéme zo strany Francúzska a jeho platnosti v čase opätovného
rozhodovania vo veci. Rovnako tak vyhodnotí v kontexte vyššie uvedených skutočností zo strany tak
slovenských ako aj iných európskych súdov zatýkací rozkaz zo strany Tadžického súdu pre hrozbu pre

bezpečnosť Slovenskej republiky z dôvodu nebezpečenstva, ktoré predstavuje žalobca pre bezpečnosť
Slovenskej republiky, a to nie len formálne, ale najmä tak, aby to spĺňalo aspoň minimálne európske
štandardy napĺňania princípov právneho štátu, ktoré sú orgány štátnej správy povinné dodržiavať aj po
materiálnej stránke tak, aby odôvodnenie nového rozhodnutia už spĺňalo tieto štandardy, nakoľko osoba
o ktorej sa koná je v zásade po celý čas v neistote a do značnej miery obmedzená na svojich základných

právach a slobodách.

68.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnosti,zistiacdôvodnosťsprávnejžaloby,správnysúdnapadnuté
rozhodnutie o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 191 ods. 1 písm. c) a f) v
spojení s § 220 SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

69. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

70. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní

úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu. Zmeškanie lehoty na podanie

kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do

uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.