Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. august 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 34C/183/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123209186
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Uhrinovský, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123209186.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobcu A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. - E., zast. JUDr. Branislav Kahanec, advokát, so sídlom
Vajanského 33, 080 01 Prešov, proti žalovaným 1. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XX, XXX XX
J. a 2. I. B., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX D., obaja zast. Mgr. Oto Saloky, advokát, so
sídlom Hlavná ul. č. 94, 080 01 Prešov, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že Kúpna zmluva uzatvorená dňa 25.9.2023 medzi predávajúcim F. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. I. XX, XXX XX J. a kupujúcim I. B., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX D., predmetom
ktorej bol prevod spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam zapísaných na (-) LV č. XXX pre

katastrálne územie D. ako pozemok parcela registra J. L. XXX/X, o výmere 366 m2, druh pozemku
záhrada, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 17/252; (-) LV č. XXXX pre katastrálne územie D. ako
pozemok parcela registra J. L. XXX, o výmere 545 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,
o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16; (-) LV č. XXXXX pre katastrálne územie D. ako pozemok
parcela registra J. L. XXX/X, o výmere 386 m2, druh záhrada, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16;
(-) LV č. XXXXX pre katastrálne územie D. ako pozemok parcela registra J. L. XXX, o výmere 382 m2,
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16; (-) LV č. XXXXX

pre katastrálne územie D. ako stavba rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na pozemku
parcela registra J. L. XXX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16; je neplatná.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 2.10.2023 domáhal voči žalovaným určenia neplatnosti
kúpnej zmluvy a nahradenia trov konania.

1.1. Žalobu odôvodnil tým, že je spoluvlastníkom nasledovných nehnuteľností s jemu prislúchajúcou
výškou spoluvlastníckych podielov, a to týchto nehnuteľností:
(-) zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie D. – pozemok parcela registra J. L. XXX/X, o výmere
366 m2, druh pozemku záhrada (ďalej aj ako „Pozemok XXX/X“), so spoluvlastníckym podielom žalobcu
vo výške 17/1260;
(-) zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie D. – pozemok parcela registra J. L. XXX, o výmere
545 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie (ďalej aj ako „Pozemok XXX“), so spoluvlastníckym

podielom žalobcu vo výške 1/80;
(-) zapísaných na LV č. XXXXX pre katastrálne územie D. – pozemok parcela registra J. L. XXX/X,
o výmere 386 m2, druh záhrada (ďalej aj ako „Pozemok 378/2“), so spoluvlastníckym podielom žalobcu
vo výške 1/80;(-)zapísanýchnaLVč.XXXXXprekatastrálneúzemieD.–pozemokparcelaregistraJ.L.XXX,ovýmere
382 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie (ďalej aj ako „Pozemok XXX“), so spoluvlastníckym
podielom žalobcu vo výške 1/80;

(-) zapísaných na LV č. XXXXX pre katastrálne územie D. – stavba rodinný dom so súpisným číslom
XXXX postavený na Pozemku XXX (ďalej aj ako „Rodinný dom“), so spoluvlastníckym podielom žalobcu
vo výške 1/80;
(ďalej spoločne aj ako „Nehnuteľností“).

1.2. Žalovaný 1. bol podielovým spoluvlastníkom Nehnuteľností so spoluvlastníckymi podielmi k ním
prislúchajúcimi v tejto výške: (-) na Pozemku 378/1 so spoluvlastníckym podielom vo výške 17/252; (-) na
Pozemku XXX so spoluvlastníckym podielom vo výške 1/16; (-) na Pozemku XXX/X so spoluvlastníckym
podielom vo výške 1/16; (-) na Pozemku XXX so spoluvlastníckym podielom vo výške 1/16; (-) na
Rodinnom dome so spoluvlastníckym podielom vo výške 1/16.

1.3. Žalovaný 1. previedol kúpnou zmluvou zo dňa 25.9.2023 (ďalej aj ako „Kúpna zmluva“) na
žalovaného 2. jeho spoluvlastnícke podiely na Nehnuteľnostiach. (pozn. žalobca Kúpnu zmluvu najprv
identifikoval tak, že v čase podania žaloby prebiehalo vkladové konanie na Okresnom úrade Prešov,
katastrálny odbor, pod č. M./XXXX. Následne žalovaný vo svojom vyjadrení Kúpnu zmluvu identifikovali
dňom jej uzavretia a predložili aj jej fotokópiu. Vkladové konanie k dňu vyhlásenia toho rozsudku už

bolo skončené a príslušné spoluvlastnícke podiely na Nehnuteľnostiach boli v katastri nehnuteľností
zapísané v prospech žalovaného 2.).

1.4. Keďže žalovaný 1. ako podielový spoluvlastník pred uzatvorením Kúpnej zmluvy nevyzval
žalobcu aby si uplatnil jeho zákonné predkupné právo a previedol svoje spoluvlastnícke podiely na

Nehnuteľnostiach na žalovaného 2., došlo k porušeniu žalobcovho predkupného práva. Podanou
žalobou sa teda žalobca dovolal neplatnosti Kúpnej zmluvy.

2. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe doručenom dňa 30.11.2023 uviedli, že nárok uplatnený žalobcom
neuznávajú a žalobu považujú za nedôvodnú.

2.1. Predkupné právo žalobcu nebolo Kúpnou zmluvou porušené, keďže žalovaní sú prvostupňoví
bratranci (matka žalovaného 1. a otec žalovaného 2. rade boli súrodenci). Žalovaní z hľadiska rodinných
väzieb sa stýkali, stretávali sa pri rôznych rodinných príležitostiach, komunikovali spolu počas rokov ako
rodina. Preto sa obaja žalovaní vo vzťahu k sebe navzájom považujú za rodinu, teda za blízke osoby

v zmysle § 116 za bodkočiarkou zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“), čo vyjadrili aj v Kúpnej zmluve, a to v jej článku I. bode 3.

2.2. Dovolávanie sa neplatnosti Kúpnej zmluvy zo strany žalobcu je tak nedôvodné a neúčinné. Žaloba
je tak zjavne samoúčelná, podaná iba preto, že žalobca má možnosť takú žalobu podať, avšak podaná

žaloba nesleduje legitímny cieľ, určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy by totiž právne postavenie žalobcu
nijako nezmenilo.

2.3. Žalovaný 1. nemal záujem byť ďalej spoluvlastníkom Nehnuteľností, a preto ich predal svojmu
prvostupňovému bratrancovi ako osobe, ktorú považuje za svoju rodinu. Bral pritom ohľad aj na

skutočnosť, že žalovaný 2. sa spolu so svojou rodinou dlhé roky o Nehnuteľností osobne stará, udržiava
ich a chráni pred znehodnotením, zabezpečil aj psa na stráženie Nehnuteľností, teda sa aj dlhodobo
zasluhoval o uchovanie Nehnuteľností na vlastné náklady.

2.4. Žalobca podanou žalobou nič nezíska, jeho postavenie spoluvlastníka sa nijako nezmení, preto ani

nemá naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, ani ho však netvrdí.

3. Žalobca v replike (§ 167 ods. 3 CSP) uviedol, že žalovaný zámerne previedol Nehnuteľnosti na
žalovaného 2. aj napriek tomu, že si bol vedomý, že žalobca mal záujem ich nadobudnúť.

3.1. Z príslušných listov vlastníctva jednoznačne vyplýva, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom
Nehnuteľností. Žalovaný 1. mal teda zákonnú povinnosť ponúknuť žalobcovi jeho spoluvlastnícky podiel
pred prevodom vlastníckeho práva žalovanému 2.3.2. V tejto súvislosti žalovaný 1. uvádza, že svoju zákonnú povinnosť neporušil z dôvodu, že išlo o
prevod blízkej osobe podľa § 116 Občianskeho zákonníka. Žalobca toto tvrdenie kategoricky odmietol
a poukázal na to, že preto, aby mohli byť osoby považované za blízke podľa § 116 Občianskeho

zákonníka za bodkočiarkou je nevyhnutné splniť prísne kritériá stanovené judikatúrou a výkladom. V
prvom rade je nevyhnutné preukázať rodinný alebo obdobný pomer medzi dvomi osobami. Žalovaní
existenciu tohto preukázali. V druhom rade je nevyhnutné preukázať dôvodné pociťovanie ujmy
vzniknutej jednej z osôb ako ujmy vlastnej. Pociťovanie ujmy niekoho iného, ako ujmy vlastnej je
podmienkou subjektívnou, nestačí však iba tvrdenie osôb, že ujmu iného pociťujú ako vlastnú. Práve

dôvodnosť tohto pocitu explicitne vyjadrená v § 116 Občianskeho zákonníka vnáša do posudzovania
vzájomného vzťahu dvoch osôb prvok objektívnosti. Z tvrdení žalovaných pritom v žiadnom prípade
nevyplýva, že by ich vzťah bolo možné posudzovať ako vzťah blízkych osôb spĺňajúci objektívne
kritériá vyžadované Občianskym zákonníkom. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že objektívny prvok vzťahu
blízkych osôb je naplnený napríklad v prípade, že tieto osoby dlhodobo žijú v spoločnej domácnosti, o
ktorú sa spoločne starajú a pod..

4. Žalovaní v duplike (§ 167 ods. 4 CSP) uviedli, že žalobca na skutkové tvrdenia a argumentáciu
žalovaných o rodinných vzťahoch reagoval iba vágnym a formálnym popieraním, vlastné skutkové
tvrdenia neprednáša žalobca vôbec. Je zrejmé, že žalobu podal preto, lebo mu zákon takú príležitosť
a možnosť dáva, avšak je zrejmé, že podanou žalobou žalobca skutočne nemá čo získať, jeho právne

postavenie v spoluvlastníckom vzťahu by sa nijako nezmenilo ani v prípade, že by mal súd žalobe
vyhovieť.

4.1. Žalovaný 1. odmietol, že si mal byť vedomý, že žalobca mal záujem Nehnuteľností nadobudnúť.
Toto tvrdenie žalobcu je nepravdivé, ide o fabuláciu, žalovaný 1. žalobcu nepozná, žalobca je preňho

celkom cudzí človek.

4.2. Medzi žalovanými je vzájomne postoj taký, že by jeden druhému nechcel uškodiť, rovnako tiež
vzájomné vnímanie rodinného zväzku medzi nimi. Objektívny prvok je vecou posúdenia súdu pri
hodnotení vykonaných dôkazov, najmä vy´sluchov žalovany´ch účastníkov napadnutej Kúpnej zmluvy,

prípadne aj ďalších príbuzny´ch.

5. V zmysle § 177 ods. 1 CSP súd na prejednanie tohto sporu nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo
dňa 1.8.2024 (ďalej aj ako „Pojednávanie“).

5.1. Na Pojednávaní súd vykonal výsluch žalovaných.

6. Z písomných vyjadrení strán, Pojednávania a vykonaného dokazovania výsluchom žalovaných a
listinnými dôkazným prostriedkami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový
stav.

6.1. Z LV č. XXX pre katastrálne územie D. vyplýva, že žalobca je spoluvlastníkom Pozemku 378/1
so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 17/1260 a žalovaný 2. spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti
so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 17/252 (vo vzťahu k titulu nadobudnutia: Ku´pna zmluva M./
XXXX,vklad povoleny´ dnˇa 10.10.2023 - cˇi´slo zmeny XXXX/XX).

6.2. Z LV č. XXXX pre katastrálne územie D. vyplýva, že žalobca je spoluvlastníkom Pozemku
379 so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/80 a žalovaný 2. spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti
so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/16 (vo vzťahu k titulu nadobudnutia: Ku´pna zmluva
V-5763/2023,vklad povoleny´ dnˇa 10.10.2023 - cˇi´slo zmeny XXXX/XX).

6.3. Z LV č. XXXXX pre katastrálne územie D. vyplýva, že žalobca je spoluvlastníkom Pozemku XXX/
X so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/80 a žalovaný 1. bol spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti
so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/16.

6.4. Z LV č. XXXXX pre katastrálne územie D. vyplýva, že žalobca je spoluvlastníkom Pozemku
380 so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/80 a žalovaný 2. spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti
so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/16 (vo vzťahu k titulu nadobudnutia: Ku´pna zmluva M./
XXXX,vklad povoleny´ dnˇa 10.10.2023 - cˇi´slo zmeny 5590/23).6.5. Z LV č. XXXXX pre katastrálne územie D. vyplýva, že žalobca je spoluvlastníkom Rodinného
domu so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/80 a žalovaný 2. je spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti

so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/16 (vo vzťahu k titulu nadobudnutia: Ku´pna zmluva M./
XXXX,vklad povoleny´ dnˇa 10.10.2023 - cˇi´slo zmeny XXXX/XX).

6.6. Z Kúpnej zmluvy mal súd za preukázané, že titulom Kúpnej zmluvy previedol žalovaný 1. na
žalovaného 2. spoluvlastnícke podiely: (-) k Pozemku XXX/X o veľkosti 17/252, (-) k Pozemku XXX

o veľkosti 1/16, (-) k Pozemku XXX/X o veľkosti 1/16, (-) k Pozemku XXX o veľkosti 1/16, (-) k Rodinnému
domu o veľkosti 1/16.

6.7. Skutočností ohľadom vlastníctva (stav zápisu v katastri) a veľkostí spoluvlastníckych podielov na
Nehnuteľnostiach, ako aj následného prevodu spoluvlastníckych podielov žalovaného 1. na žalovaného
2., neboli zároveň medzi stranami sporné.

6.8. Súd považoval za nesporné aj to, že žalovaní sú bratrancami (matka žalovaného 1. a otec
žalovaného 2. rade boli súrodenci), nakoľko to žalobca ani nepopieral.

6.9. Z výsluchu žalovaného 1. vyplýva, že žalovaný 2. je od žalovaného 1. o 8 rokov mladší, a že

ho pozná pomaly od kedy sa narodil. Jeho otec chodil do Prešova, mamka žalovaného 1. sa starala
o rodičov, chodila tam každý deň, oni boli starí, brala žalovaných, keď skončili školu. Hrali sa spolu
v pieskovisku. Keď mamka žalovaného 1. zomrela, tak jedine žalovaný 2. prišiel na pohreb. Keď sa
žalovaný1.ženil,žalovaný2.mal17rokov,bolnasvadbe.Poslednúdobusažalovanínestretávaličasto,
ale si zatelefonovali občas. V minulosti si nijak výnimočne nepomohli, keďže nijakú výnimočnú pomoc

žiaden z nich nepotreboval. Zo spoločných aktivít majú žalovaní spoločný záujem na Nehnuteľnostiach
v Prešove. Stretávajú sa takým spôsobom, že nemajú veľa času, sú dôchodcovia, chodia na záhrady
a majú veľa iných povinností.

6.10.Zvýsluchužalovaného2.vyplýva,žežalovaný1.jeprenichvzor,ktorýsavedelvživotepopasovať,

a ktorý vedel pomôcť, bol priateľský. Aj keď sa dlhší čas nevideli, nemá to žiadny význam. Vždycky, keď
niečo žalovaný 2. potreboval pomôcť, zavolal žalovanému 1., nebol žiadny problém tam, spolupracovali
ako rodina.

7. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy platné a účinné k dňu

vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie uvedený právny stav): (-) § 40a
Občianskeho zákonníka, (-) § 116 Občianskeho zákonníka a (-) § 140 Občianskeho zákonníka.

8. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie
uvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah.

9. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupnéprávo,ibažeideoprevodblízkejosobe(§116,117).Aksaspoluvlastnícinedohodnúovýkone
predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

10. V citovanej právnej norme je vyjadrené zákonné predkupné právo podielových spoluvlastníkov,
ktorého podstatou je povinnosť podielového spoluvlastníka, ktorý sa rozhodne previesť svoj podiel,
ponúknuť ho najprv ostatným podielovým spoluvlastníkom ako oprávneným z predkupného práva.
Zákonné predkupné právo má vecnoprávny charakter a obmedzuje podielového spoluvlastníka pri
nakladaní s jeho podielom, s ktorým inak môže, a to aj bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, voľne

disponovať.

11. Žalobca je spoluvlastníkom Nehnuteľností so spoluvlastníckymi podielmi (-) na Pozemku 378/1 o
veľkosti 17/1260, (-) na Pozemku 379 o veľkosti 1/80, (-) na Pozemku 378/2 o veľkosti 1/80, (-) na
Pozemku 380 o veľkosti 1/80, (-) na Rodinnom dome o veľkosti 1/80.

12. Žalovaný 1. bol spoluvlastníkom Nehnuteľností so spoluvlastníckymi podielmi (-) na Pozemku XXX/
X o veľkosti 17/252, (-) na Pozemku XXX o veľkosti 1/16, (-) na Pozemku XXX/X o veľkosti 1/16, (-) na
Pozemku XXX o veľkosti 1/16, (-) na Rodinnom dome o veľkosti 1/16; ktoré Kúpnou zmluvou previedolna žalovaného 2, a to bez toho, aby svoje spoluvlastnícke podiely pred tým akýmkoľvek spôsobom
ponúkol ostatným spoluvlastníkom Nehnuteľností.

13. V prvom rade sa súd zaoberal prípustnosťou žaloby o určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy s ohľadom
na námietky žalovaných, že žalobca na takomto určení nemá naliehavý právny záujem a navrhovaným
určením nič nezíska a jeho postavenie spoluvlastníka sa nijako nezmení.

14. Vo vzťahu k uvedeným námietkam žalovaných súd poukazuje na nižšie uvedené rozhodnutia

predstavujúce ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

14.1. Civilný sporový poriadok účinný od 1. júla 2016 (na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku v
znení účinnom do 30. júna 2016) žalobu o určenie právnej skutočnosti (ktorou je aj žaloba o určenie
neplatnosti právneho úkonu) pripúšťa len vtedy, ak určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného
predpisu. V niektorých prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej

skutočnosti, ktorou je neplatnosť (prípadne neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť konania,
ktoré je „podobné" právnemu úkonu (dražba, rozhodnutie valného zhromaždenia). Zmluvy a iné právne
úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami ( § 2 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Civilný sporový poriadok vychádza zo zásady, že sa má určiť aktuálny právny stav. Preto
pre výnimky podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP je spoločné to, že priamo osobitný právny predpis,

resp. právna norma, vo svojej dikcii priznáva oprávnenej osobe právo domáhať sa na súde určenia
tejto právnej skutočnosti. Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý nevyplýva z
osobitného právneho predpisu, je potrebné považovať za vadný. V danom prípade sa dovolací súd
nestotožnil so zužujúcim výkladom ustanovenia § 137 písm. d) CSP, prezentovaným žalovaným 2/, t.
j. že oprávnenie domáhať sa určenia právnej skutočnosti (teda aj určenia neplatnosti zmluvy) musí byť

v osobitnom právnom predpise výslovne (expressis verbis) vymedzené ako oprávnenie podať žalobu
o neplatnosť určitého právneho úkonu/zmluvy. Inak povedané z textu právnej normy musí vyplývať
možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti, čo v danom prípade nebolo naplnené. Podľa
dovolacieho súdu osobitným právnym predpisom, z ktorého vyplýva oprávnenie žalobcu domáhať sa
určenia neplatnosti kúpnej zmluvy (právnej skutočnosti) je v hmotnoprávnej rovine daného prípadu

ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka, v spojení s ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka
(obdobne viď uznesenie z 15. októbra 2019 Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/211/2019, uznesenie
Krajského súdu v Žiline z 28. februára 2019 sp. zn. 9Co/201/2018, uznesenie Krajského súdu v
Trnave z 30. apríla 2020 sp. zn. 10Co/35/2019, uznesenie Krajského súdu v Trnave z 30. júna 2021
sp. zn. 10Co/26/2020). To, že zo samotného textu predmetnej právnej normy nevyplýva výslovne

možnosť podania žaloby nepovažoval dovolací súdu z hľadiska uplatnenia práva za významné. Je
potrebné si uvedomiť, že text ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, ako aj § 140 Občianskeho
zákonníka bol formulovaný zákonodarcom dávno predtým, ako vstúpil do platnosti a účinnosti Civilný
sporový poriadok. V zmysle dôvodovej správy k ustanoveniu § 137 písm. d) CSP „medzi osobitné
predpisy podľa písm. d) patria napríklad Zákonník práce, zákon o dobrovoľných dražbách a pod."

Z uvedeného vyplýva, že ani samotný zákonodarca v Civilnom sporovom poriadku nevymenúva
taxatívnym spôsobom právne predpisy „..napríklad...a pod.", v zmysle ktorých možno podať žalobu o
určenie právnej skutočnosti. Nemožno preto striktne formalisticky lipnúť na tom, aby text právne normy
prijatý skôr celkom slovne zodpovedal neskoršiemu právnemu predpisu, t. j. Civilnému sporovému
poriadku (Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 4Cdo/238/2022 zo dňa 24. januára 2024).

14.2. Spoluvlastni´k, ktory´ je opra´vneny´ z predkupne´ho pra´va (§ 140 Obcˇianskeho za´konni´ka),
ma´ pri porusˇeni´ povinnosti´ zo strany spoluvlastni´ka, ktory´ je povinny´ z predkupne´ho pra´va, na
vy´ber, cˇi: a/ sa bude zˇalobou doma´hatˇ vyslovenia relati´vnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu
zo spoluvlastni´ka na tretiu osobu (§ 40a Obcˇianskeho za´konni´ka); jeho zˇaloba musi´ v takomto

pri´pade smerovatˇ vocˇi vsˇetky´m u´cˇastni´kom zmluvy o prevode spoluvlastni´ckeho podielu, pri
ktorej bolo porusˇene´ jeho predkupne´ pra´vo, lebo ti´ su´ pasi´vne legitimovani´, b/ sa bude doma´hatˇ
vocˇi nadobu´datelˇovi (tretej osobe ako singula´rnemu pra´vnemu na´stupcovi po^vodne´ho podielove
´ho spoluvlastni´ka), aby mu nadobudnuty´ spoluvlastni´cky podiel ponu´kol na ku´pu za rovnaky´ch
podmienok, za ktory´ch ich ku´pil od po^vodne´ho podielove´ho spoluvlastni´ka; ak nadobu´datelˇ jeho

vy´zve nevyhovie, ma´ opra´vneny´ spoluvlastni´k pra´vo doma´hatˇ sa na su´de zˇalobou vocˇi nadobu
´datelˇovi, aby bol nahradeny´ prejav vo^le nadobu´datelˇa; zˇalobe vyhovuju´ce rozhodnutie su´du
nahradi´vtomtopri´padechy´baju´cizmluvny´prejavnadobu´datelˇa(§161ods.3O.s.p.),c/sauspokoji
´ s ty´m, zˇe mu zosta´va predkupne´ pra´vo, avsˇak uzˇ vocˇi nadobu´datelˇovi. Za´kon v uvedeny´chustanoveniach ponecha´va opra´vnene´mu spoluvlastni´kovi volˇbu, cˇi vo^bec, pri´padne ktore´ z ty
´chto riesˇeni´ zvoli´ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 3Cdo/262/2009 zo dňa 28. okto´bra 2010).

15. V zmysle vyššie citovaných rozhodnutí súd klasifikoval podanú žalobu ako žalobu podľa § 137
písm. d) CSP (žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitnéhopredpis).Ztohtodôvodujejprocesnoupodmienkouniejepreukázanienaliehavéhoprávneho
záujmu ako podľa § 137 písm. c) CSP (žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu).

16. Z citovaných rozhodnutí ďalej vyplýva, že žalobca je oprávnený si vybrať, aký právny nárok
z porušenia predkupného práva si uplatní. Námietku žalovaných, že určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy
právne postavenie žalobcu nijako nezmení, považuje súd za nedôvodnú, nakoľko každé jedno určenie
neplatnosti predstavuje tzv. reparáciu stavu (vracia sa stav do pôvodného). Je teda na rozhodnutí

žalobcu, či sa bude domáhať neplatnosti Kúpnej zmluvy alebo bude od žalovaného 2. žiadať prevedenie
spoluvlastníckych podielov za rovnakých podmienok ako ten nadobudol od žalovaného 1.

17. Na doplnenie súd uvádza, že ak by aj bolo potrebné v tomto prípade preukazovať naliehavý právny
záujem, tak ten by bol daný, ako vyplýva napr. aj z Uznesenia Najvyššieho súdu SR č. k. 7 Cdo 46/2013,

podľa ktorého nemožno súhlasiť s argumentom, že ak dôjde k porušeniu predkupného práva oprávnená
už nemá naliehavý právny záujem na podaní žaloby o neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 40a
OZ. Takýto názor totiž nemožno odvodiť ani výkladom z ustanovenia § 40a OZ v spojení s § 80 písm.
c/ O.s.p. ale ani z inej právnej úpravy. Vo všeobecnosti treba prisvedčiť záveru, že žaloba o určenie
neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného práva (§ 40a OZ) môže obstáť z pohľadu

naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c/ O.s.p i vtedy, ak už došlo k porušeniu predkupného
práva. (Obdobne aj podľa Uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. 18Co/166/2016 zo dňa 25. Októbra
2017).

18. Keďže súd dospel k záveru o prípustnosti tohto typu žaloby, a zároveň z vykonaného dokazovania

vyplynulo, že žalovaný 1. previedol jeho spoluvlastnícke podiely na Nehnuteľnostiach na žalovaného
2., ktorý v čase prevodu nebol spoluvlastníkom Nehnuteľností, tak bolo potrebné zodpovedať otázku, či
sa na žalovaného 2. vzťahuje výnimka v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka, a teda či je vo vzťahu
k žalovanému 1. osobou blízkou v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka.

19. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

20. Občiansky zákonník vytvára svojou definíciou blízkej osoby dve kategórie blízkych osôb. V prvom

rade ide o taxatívne vymenované osoby, ktorými sú príbuzní v priamom rade, súrodenec a manžel.
Druhou kategóriou sú osoby vymedzené nie na základe príbuzenského či manželského pomeru k osobe,
ale na základe ich subjektívneho vzťahu k osobe. Pôjde teda o osoby, ktoré by ujmu dotknutej osoby
dôvodne pociťovali ako vlastnú. Kým pri prvej kategórii blízkej osoby nie je potrebné preukázať nič okrem
existencie objektívneho vzťahu – príbuzenského v priamom rade, súrodeneckého, či manželského, pri

druhejkategóriijenutnépreukázaťistúkvalitatívnuobjektívnuúroveňvzťahumedzidotknutýmiosobami.

21. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaní sú bratrancami (matka žalovaného 1. a otec žalovaného
2. rade boli súrodenci). Pre určenie toho, či predkupné právo žalobcu bolo porušené, bolo potrebné
zodpovedať otázku, či žalovaných možno kategorizovať pod tzv. osoby sebe navzájom blízke podľa §

116 za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka.

22. Aby mohlo ísť o tzv. druhú kategóriu blízkych osôb, tak v prvom v prvom rade musí medzi nimi (-)
jestvovať rodinný alebo obdobný pomer a kumulatívne platí, že (-) ujmu, ktorú by utrpela jedna z osôb,
by druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

22.1. Pri rodinnom pomerom pôjde najmä o príbuzných v nepriamom (pobočnom) rade, ako sú teta,
strýko, sesternica, bratranec a pod.22.2. Dôvodné pociťovanie ujmy ako vlastnej. Podmienka pociťovania ujmy inej osoby ako ujmy vlastnej
svedčí o istej kvalite a intenzite vzájomného vzťahu, ktorý tieto osoby medzi sebou majú. Tento vzťah
musí byť pritom vzájomný, to znamená, že nestačí, ak jedna z osôb by pociťovala ujmu tej druhej

ako svoju vlastnú, ale musí to platiť aj opačne. Pociťovanie ujmy niekoho iného, ako ujmy vlastnej je
podmienkou subjektívnou, nestačí však iba tvrdenie dotknutých osôb, že ujmu iného pociťujú ako svoju
vlastnú. Práve „dôvodnosť“ takéhoto „pocitu“, ktorá je explicitne vyjadrená v ustanovení § 116 vnáša do
posudzovania vzájomného vzťahu prvok objektívnosti. Posudzovať by sa malo, či si osoby vzájomne
prejavujú záujem, či si pomáhajú, ak žijú v spoločnej domácnosti, skúmajú sa pomery, v akých spoločne

žijú a pod. Napriek objektivizujúcemu prvku „dôvodnosti“ pociťovanej ujmy ako vlastnej je splnenie tejto
podmienky veľmi individuálne a je potrebné ho skúmať v každom jednotlivom prípade individuálne.
Súd sa teda musí zaoberať vzťahom posudzovaných osôb komplexne – z hľadiska objektívneho a z
hľadiska spoločenskej morálky (ŠTEVČEK, M., DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO,
F., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019).

23. Podmienka rodinného pomeru bola splnená, keďže žalovaní sú bratrancami.

24. Druhá podmienka, dôvodné pociťovanie ujmy ako vlastnej, však splnená nebola. Z výsluchov
žalovaných vyplýva, že medzi nimi je štandardný rodinný vzťah, aký býva medzi bratrancami v zdravých
rodinných vzťahoch. Vzťah bol intenzívnejší, keď boli deti, keď sa stretávali u babky. Aktuálne sa

nestretávajú často, keďže sú dôchodcovia, chodia na záhrady a majú veľa iných povinností. Zväčšená
intenzita ich vzťahu sa prejavuje len vo vzťahu k Nehnuteľnostiam (v otázke starostlivosti o ne a pod.).

25. Vzhľadom k tomu, že zákonodarca explicitne nezahrnul do definície blízkej osoby podľa §
116 Občianskeho zákonníka, taktiež bratranca, prípadne iné osoby v pobočnom rade, jasne nasvedčuje

tomu,žepreto,abymohlibyťbratranec,považovanýzablízkeosoby,musíbyťichvzťahsposudzovanou
osobou výnimočný.

26. Súd vyhodnotil vzťah medzi žalovanými tak, že tento nie je takej kvality a intenzity, žeby navzájom
medzi sebou pociťovali ujmu, ktorá sa stala druhej osobe, ako ujmu vlastnú. Aj keď si žalovaní vzájomne

prejavujú záujem, či si pomáhajú, tak je to v takej kvalite, v akej to býva v zdravo fungujúcej rodine
medzi bratrancami. Ich vzťah sa nevymyká štandardnému vzťahu medzi bratrancami a nejaví žiadne
znaky výnimočnosti.

27. K otázke žalovaných ako blízkych osôb vymedzenej vyššie poukazuje súd aj na túto judikatúru:

27.1. Pre konečné rozhodnutie odvolacieho súdu v preskúmavanej veci má zásadný význam v podstate
len to, či skutkový a právny záver uvedený v napadnutom rozsudku týkajúci sa toho, či medzi žalovaným
v 4. rade ako obdarovaným, a žalovanou v 1. rade, ako aj právnou predchodkyňou žalovaných v 2. a 3.
rade ako darcami, bol v čase darovania vzťah blízkej osoby v zmysle § 116 veta druhá za bodkočiarkou

Občianskeho zákonníka. Podľa uvedeného ustanovenia blízkou osobou je príbuzný v priamom rade,
súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe
navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Podmienkou preukázania týchto zákonom ustanovených podmienok je súčasne splnenie podmienky, že
tietoinéosobysúnavzájomvpomererodinnom,napr.príbuznívnepriamomrade:bratranec-sesternica,

strýko, resp. teta - neter či synovec, alebo v pomere obdobnom, (napr. pomer zošvagriných osôb). Táto
podmienka bola v preskúmavanej veci jednoznačne splnená. Blízkymi osobami sa však stávajú tieto
ďalšie osoby len za splnenia ďalšej podmienky a to, že vzájomný pomer je osobne, predovšetkým citovo
natoľko intenzívny, že by ujmu, ktorá by utrpela jedná z nich, druhá pociťovala dôvodne ako vlastnú
ujmu. V takom prípade zákon považuje vzťah spoluvlastníka k osobe blízkej za významnejší, ako vzťah

k spoluvlastníkovi, v dôsledku čoho neobmedzuje spoluvlastníka pri dispozícii z jeho podielom vo vzťahu
k osobe blízkej predkupným právom (Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 9Co/40/2012 zo dňa
9. apríla 2013).

27.2. Odvolací súd poukazuje na to, že blízkou osobou v zmysle ust. § 116 Občianskeho zákonníka sú

jednak osoby, ktoré sú navzájom blízke (príbuzní v priamom rade, súrodenci a manžel) a osoby, ktoré
sa za určitých podmienok považujú za blízke (t.j. iné osoby). To znamená, že iné osoby sú blízkymi
osobami za splnenia dvoch podmienok, a to že sú navzájom v pomere rodinnom alebo obdobnom a ak
ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Z uvedeného vyplýva, žeblízkymi osobami môžu byť jednak príbuzní, ktorí nie sú blízkymi osobami už z dôvodu príbuzenstva,
t.j. príbuzní v bočnom rade tretieho a ďalšieho stupňa (strýc, teta, bratranci, atď.) a jednak osoby žijúce
v spoločnej domácnosti, ktoré s ním nie sú príbuzné, ale ak vytvorili spolužitím v spoločnej domácnosti

vzťah obdobný rodinnému vzťahu. Vzájomný pomer medzi uvedenými osobami musí byť osobne, najmä
citovo natoľko intenzívny, aby bolo možné urobiť záver, že by ujmu jednej z týchto osôb druhá dôvodne
pociťovala ako vlastnú. Skutočnosť, či jedna osoba bude pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe ako
vlastnú ujmu a či to pociťuje dôvodne, prislúcha uvážiť a rozhodnúť súdu. V tomto smere môžu byť
relevantné napríklad okolnosti, aký vzájomný styk majú osoby, o ktoré ide, či žijú v spoločnej domácnosti

( hoci to samo o sebe nie je určujúce ), aké sú v takej domácnosti pomery, aký majú tieto osoby o
seba záujem a ako si pomáhajú vzájomne v závažných prípadoch, v núdzi, v chorobe či v starobe a
pod. Keďže ust. § 116 veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka v časti v ktorej viaže hodnotenie
vzájomného vzťahu iných osôb v pomere rodinnom alebo obdobnom ako osôb sebe navzájom blízkych
na podmienku, že ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, by druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu, patrí
k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, tj k normám, ktorých hypotéza nie je stanovená

priamo právnym predpisom, je ponechané súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom
prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností
(Rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/93/2020 zo dňa 24. jún 2021).

28.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostíaprávnychnoriemvyplýva,žeuzatvorenímKúpnejzmluvy

žalovaní porušili zákonné predkupné právo žalobcu podľa § 140 Občianskeho zákonníka, nakoľko
žalovaní nie sú vo vzájomnom vzťahu k sebe osobami blízkymi podľa § 116 Občianskeho zákonníka,
a teda sa na nich nevzťahuje výnimka podľa § 140 Občianskeho zákonníka.
29. V zmysle takto uvedeného potom súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že Kúpna zmluva,
ktorou žalovaný 1. previedol predmetné spoluvlastnícke podiely na Nehnuteľnostiach na žalovaného 2.

je neplatná.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady úspechu v spore. Žalobca mal v spore
plný úspech (žalobe vyhovené v celom rozsahu), a preto má vo vzťahu k žalovaným nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 %, ktorý mú súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O
výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Prešov.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý
ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich

preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.