Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 0T/214/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124011459
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Mravec

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124011459.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina samosudcom JUDr. Michalom Mravcom v trestnej veci proti obžalovanému A. B.,

pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 25.03.2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. XXX, XXX XX A., D. C.,

j e v i n n ý , ž e

dňa 25.09.2024 o 22:53 h viedol osobné motorové vozidlo zn. B. E., ev.č. XXX XXXX, po ceste II/478

v obci F. G. H., v smere na obec A., kde bol predpísaným spôsobom zastavený a následne kontrolovaný
hliadkou Pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, kedy
bol v časovom rozmedzí od 22:53 h – 23:03 h opakovane vyzvaný k podrobeniu sa dychovej skúške na
zistenieprítomnostialkoholuvdychu,čoodmietol,arovnakosaodmietolpodrobiťlekárskemuvyšetreniu
odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou,
hoci by to nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie, pričom svojím konaním porušil ust. § 3
ods.2 písm.c/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v platnom znení,

t e d a

pri výkone inej činnosti, prie ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú
škodu na majetku, odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného
biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené
s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

t ý m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona.

Z a t o m u u k l a d á

Podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. p e ň
a ž n ý trest vo výmere 1.000,- € (tisíc eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr.zák. súd u s t a n o v u j e pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 1 (jeden) rok. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.09.2024 bola súdu doručená obžaloba prokurátora Krajskej prokuratúry v Žiline pod sp. zn. 2 Kv
15/24/5500 na obv. A. B. pre skutok právne kvalifikovaný obžalobou ako prečin ohrozenia pod vplyvom

návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák.

Na hlavnom pojednávaní v súlade so zákonom vo veci vykonal dokazovanie, pričom v konaní vypočul
obžalovaného, svedkov A. I., J. K. a J. L., prečítal listinné dôkazy a prehral audiovizuálne záznamy
a pri rešpektovaní zásad bezprostrednosti, ústnosti a objektívnej pravdy vychádzajúc z výsledkov
dokazovania zistil súd tento skutkový stav:

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 Tr. por. vyhlásil, že je nevinný, pričom
uviedol, že:
V predmetný deň bol s bratrancom na posedení v obci F. G. H., prišli tam v podvečerných hodinách,
zdržali sa tam 2-3 h. Vypil vinný styk, jeden pollitrový, t.j. 3 dcl vína a 2 dcl minerálky, toto vypil hneď na

začiatku, dali si aj nejaké jedlo, keď prichádzala záverečná zaplatili a išli vonku, kde sa ešte rozprávali.
Potom sa rozlúčili, nasledoval do motorového vozidla, chcel sa presunúť do miesta trvalého bydliska v D.
A., čo je odtiaľ asi 6 km. Asi po 2 -2,5 km sa k nemu priblížilo motorové vozidlo, keď prechádzal obcou F.
G. H., toto sa za ním prirútilo, malo zapnuté výstražné zariadenie, vozidla boli 2. Prvé nebolo označené,
išlo asi o KIU, úsek, kde ho dobehli je kľukatý, je tam úzka cesta, toto vozidlo ho začalo obchádzať

prudko v pravej točivej zákrute. Ak by išlo oproti iné motorové vozidla mohlo dôjsť k nehode. Následne
v spätnom zrkadle zbadal vozidlo s reflexnými prvkami PZ, vozidlo, ktoré ho obehlo mu zablokovalo
cestu,okamžitezastavil,bolvšoku,ževtakomúsekuvykonalitakýmanéver,ktorýmohrozilijehoajiných
účastníkov, nečakal taký razantný nástup policajtov, prišli k motorovému vozidlu, stiahol okno, žiadali
doklady, ukázal im vodičský preukaz, ktorý má v puzdre z Ministerstva vnútra. Zvyšovali na neho hlas,

bol úplne kľudný, nepoužil žiadne vulgarizmy, bol akurát zarazený z ich konania, bol v šoku, tak sa ich
opýtal „To vážne?“, opýtali sa, či je ochotný vykonať dychovú skúšku, ktorú odmietol vykonať. Následne
vystúpil z motorového vozidla, policajt vytiahol nabitú zbraň, čo ho rozhodilo nakoľko uposlúchol všetky
výzvy, mieril na neho zbraňou, čo je absolútne nevhodné a nezákonné. Nebol poučený o možnosti
lekárskehovyšetrenia,odberomkrvialeboinýchbiologickýchmateriálov.Bolnútenýpodhrozbouzbrane

vykonať dychovú skúšku. Oznámenie na zákrok nepodal, napádal to v rámci konania o prepustenie z PZ.
Následne bol obmedzený na osobnej slobode a transportovaný ďalej. Nevedel, že v motorovom vozidle
značky KIA sú policajti, že ide o policajné vozidlo. Počas jazdy si nevšimol žiadne policajné vozidlo ani
vozidlo stojace vedľa cesty. Zastavil na základe výstražných znamení. Ako prvé ukázal puzdro, ktoré
má pri sebe, kde bol založený služobný preukaz a občiansky preukaz. Policajt mu povedal, nech mu

predloží doklady, že si má služobný preukaz schovať a myslí, že tam bola aj výzva či je ochotný vykonať
dychovúskúšku.Ten,ktorýodnehopýtaldokladyzvyšovalhlas.Splnilvšetkypokyny,neunikal,okamžite
zastavil. Správal sa slušne. Policajt od neho zvýšeným hlasom žiadal doklady, neboli tam žiadne osobné
invektívy. Prikázali mu vypnúť motor a vystúpiť z vozidla, ostal taký spomalený nechápal z akého dôvodu
toto celé je, policajt, ktorý zvyšoval hlas, aby predložil doklady vytiahol zbraň, s druhým policajtom sa

presúval za vozidlo, s tou zbraňou mu mieril aj na hrudník. Najskôr bola výzva na dychovú skúšku
potom vytiahol zbraň. Keď prišli za auto, bol tam aj príslušník ÚIS, tento si to aj nahrával na mobil,
opýtal sa či je ochotný vykonať dychovú skúšku, čo odmietol. Potom mu prikázali vytiahnuť osobné
veci, ešte jedenkrát ho vyzvali či je ochotný podrobiť sa dychovej skúške, následne bez zákonných
poučení mu boli založené putá a bol eskortovaný na políciu. Bol si vedomý trestnoprávnych následkov

odmietnutia vykonania dychovej skúšky, ako už uviedol zaskočilo ho, že postup nebol taký, aký mal
byť. Je povinnosťou policajta poučiť o možnosti odberu krvi a iného biologického materiálu. Nie je jeho
povinnosťou žiadať odber krvi alebo iného biologického materiálu. Nie je jeho povinnosťou riadiť sa
nezákonnými pokynmi a postupmi polície. Odmietol podpísať nie len správou o objasňovanie priestupku,
ale aj potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu, pretože nesúhlasil s konaním zasahujúcich policajtov.

Svedok J.K.nahlavnompojednávaníuviedol,žezačalinočnúslužbu,nebolihliadkaodtiaľto,počasnoci
ich zastihlo operačné stredisko za účelom vykonania služobného zákroku. Stretli sa s príslušníkmi ÚIS
vnejakejobcinaH.,kdeodnichdostaliinštrukcie,žemaísťopríslušníkaPZ,ktorýriadimotorovévozidlo
pod vplyvom. Inšpekcia bola niekde postavená alebo chodili, oni čakali ďalej od nich na pokyn, že majú

zastaviť predmetné motorové vozidlo, toto na pokyn inšpekcie zastavili v obci F. G. H., na pokyn čakalicca hodinu. Bol z opačnej strany motorového vozidla obžalovaného, väčšinu riešil kolega, keď vystúpil
riešili to spoločne aj s príslušníkom UIS, bol opakovane vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške
alebo odberu biologického materiálu, na čo nereagoval, na konci zásahu sa odmietol podrobiť dychovej

skúške, bol vyzvaný, či je ochotný sa podrobiť odrobiť biologického materiálu, čo taktiež odmietol.
Ak je v jeho výpovedi z prípravného konania napísaný čas, tento bude pravdepodobne správny.
Pokiaľ ide o donucovacie prostriedky, myslí, že mu dali iba putá, iné myslí, že neboli použité.
Keď bolo motorové vozidlo zastavená, kolega pristúpil zo strany vodiča, vyzval obžalovaného na
predloženie dokladov, nepamätá si, či ich predložil, či ich nedal až po vystúpení z auta, kedy

bol aj vyzvaný na podrobenia sa dychovej skúške. Obžalovaný javil známky požitia alkoholu. Toto
usudzuje z toho že nechcel s nimi nejak komunikovať, nevie či bol zaskočený, keď hovoril rozprával
nezrozumiteľne. Pri zastavovaní vozidla obžalovaného nezaznamenal nejaký riskantný manéver zo
strany vozidla UIS. Väčšinou s obžalovaným komunikoval kolega, keď už bol za motorovým vozidlom
pod kamerou, tak ho vyzývali obaja, či už to bolo z jeho strany alebo z kolegovej. Vie, že bol poučený, že
v prípade ak odmietne dychovú skúšku, dopúšťa sa trestného činu, následne bol poučený aj zo strany

inšpekcie. S určitosťou vie povedať, že bol poučený a vyzvaný na odber biologického materiálu. Takéto
poučenie je automatické. Počas zákroku sa správali normálne, ako ku každému občanovi. Myslí si, že
nepoužili neprimeraný zvýšený hlas.
Nie je si istý, či po zastavení obžalovaný vypol motorové vozidlo alebo motor bežal. Skôr sa prikláňa
k tomu, že bolo naštartované.

Svedok A. I. vypovedal, že im volal veliteľ PMJ, že sa majú premiestniť do C., bolo to večer nepamätá si
presne okolo 19.00 – 19.30 h. Išli do C., bolo im povedané, že sa s nimi spojí kolega z UIS, po ceste im
volal, že sa majú presunúť do nejakej dedinky, názov si nepamätá, tam čakali, zavolal im kolega z UIS,
stretli sa, vysvetlil im, čo budú robiť. Oznámil im, že budú pravdepodobne. obmedzovať osobu, kolegu

z dopravy, mal byť riešený dlhodobejšie na UIS, mali sa niekde zašiť a čakať na telefonát. Kolega z UIS
zavolal, že motorové vozidlo je v pohybe, za ním vyrazili, zastavili ho za pomoci majákov, s vozidlom stáli
za vozidlom obžalovaného, príslušníci UIS stáli pred vozidlom. Vyzvali vodiča, aby vystúpil a podrobil
sa dychovej skúške. Tento sa im preukázal služobným preukazom, dychovú skúšku na mieste odmietol,
opakovane bol vyzvaný, potom bol zadržaný, prevezený na vyšetrenie a CPZ. Boli oboznámení, že

vodič motorového vozidla môže byť ozbrojený a je možné že nezastaví. Na pokyn na zastavenie vozidla
čakali možno aj dve hodiny, nevie presne, bolo to dlhšie nebolo to hneď. Pokiaľ ide o donucovacie
prostriedky určite boli použité putá, mal vytiahnutú zbraň, nebolo to hrozba zbraňou, pretože na vodiča
nemieril, mal ju vytiahnutú z bezpečnostných dôvodov. Myslí, že na obžalovaného nemieril, nepamätá
si to presne. V úradnom zázname to bude konkrétnejšie, z odstupom času už si nie istý. Predpokladá,

že obžalovaného vyzval na odber krvi, vždy keď je výzva na dychovú skúšku je aj výzva na odber krvi.
Vie, že sa robilo nejaké video, toto robil kolega z inšpekcie ale či tam je zachytená výzva na odber
biologického materiálu, toto nevie.
Zo strany vozidla UIS pri zasahovaní vozidla obžalovaného nezaregistroval riskantný manéver, išlo
sa rýchlejšie, ale to je pri prenasledovaní bežné. Nevie akou rýchlosťou sa pohybovalo motorové

vozidlo.Keďzastavilivozidlo,opakovanevyzývalvodiča,tentonereagoval,stáleopakoval„Továžne?“aj
služobným preukazom sa preukazoval, keďže stále nereagoval na výzvy, zvýšeným hlasom mu povedal,
aby vypol motorové vozidlo a z tohto vystúpil, keď vystúpil z motorového vozidla, komunikovali normálne.
Vodič javil známky požitia alkoholu, mal spomalenú gestikuláciu, červené oči, bolo z neho cítiť alkohol.
Vodičaniekoľkokrátvyzývalnavykonaniedychovejskúšky,následne,keďvystúpilzmotorovéhovozidla,

kolega ho vyzýval na vykonanie dychovej skúšky aj na odber biologického materiálu, toto sa robí vždy
spolu. Odmietol sa podrobiť týmto vyšetreniam. Pokiaľ ide o zbraň túto vytiahol po zastavení vodiča, už
predtým mali informáciu, že ide o príslušníka PZ a teda mohol byť ozbrojený keďže nereagoval na výzvy,
z bezpečnostných dôvodov vytiahol zbraň, hrozba zbrane tam nebola, určite na neho nemieril. Motor
na motorovom vozidle vypol až po nejakých výzvach, nebolo to hneď. Pokiaľ ide o časový údaj, ktorý

je uvedený na nahrávke UIS, vždy keď niekomu obmedzujú osobnú slobodu musia sa pozrieť koľko je
hodín a oznámiť zadržanej osobe čas zadržania. Nevie, prečo na kamere vozidla PMJ je časový posun.
Čas obmedzenia slobody overoval.

Svedok J. J. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že niekedy koncom septembra vo večerných hodinách

hliadka PMJ zastavila vozidlo, ktoré viedol obžalovaný ako príslušník PZ, ktorý potom ako pristúpil
k vozidlu mal v rukách preukaz snažil sa komunikovať s hliadkou slovami „To vážne?“ podľa jeho názoru
bol pod vplyvom alkoholu, opakovane bol vyzývaný na vystúpenie z motorového vozidla, vystúpil až
potom, ako sa mu preukázal a povedal mu, že je z UIS, stále bol vyzývaný, aby sa podrobil dychovejskúške, resp. odberu biologického materiálu jeho odpoveď bola „To vážne?“, toto trvalo asi 20 minút,
podľa jeho názoru maril vykonania dychovej skúšky, resp. ober biologického materiálu, nakoľko na výzvy
reagovaltakakouviedol.Urobilajvideo,príslušníkPMJhoobmedzilinaosobnejslobodevčascca23.00

h. Mali informácie, že obžalovaný mal jazdiť často pod vplyvom alkoholu, v daný deň sa mal zdržiavať
v pohostinstve v obci Vysoká nad Kysucou, mal tam byť na svojom motorovom vozidle DODGE RAM,
potrebovali to preveriť, potrebovali hliadku, ktorá by takéto motorové vozidlo vedela zastaviť, žiadali
operačné stredisko, aby im hliadku poslali, výber hliadky bol na operačnom stredisku, prišla PMJ dali
im inštruktáž, čo sa bude diať. Obiehali motorové vozidlo na rovnom úseku, bola tma, keby išlo oproti

auto, videli by ho, určite nešlo o riskantný manéver. Na mieste nikto obžalovaného k ničomu nenútil,
bolo jeho rozhodnutím tak, ako sa rozhodol.
Nevie sa presne vyjadriť, kedy prišli na miesto, bola už tma, mohlo byť o 21.00 h., možno aj 21.30 h.
Súčinnosťou s hliadkou bola riešená súbežne v čase, keď išli na miesto. Informáciu o tom, že obžalovaný
má dlhodobo jazdiť pod vplyvom sa k nim dostala asi týždeň predtým, ako bol zastavený, túto informáciu
išli preveriť.

Súd ďalej oboznámil listinné dôkazy, z ktorých mal preukázané nasledovné:

Obžalovaný bol obmedzený na osobnej slobode dňa 25.09.2024 o 23:03 hod.

Z hlásenia o použití donucovacieho prostriedku vyplýva, že proti obžalovanému boli použité putá.

Obžalovaný odmietol podpísať správu o objasňovaní priestupku, z ktorej vyplýva, že obžalovaný viedol
osobné motorové vozidlo, TEČ: XXX XXXX, Dodge RAM, dňa 25.09.2024 v čase o 23:03 hod. po ceste
II/487 v obci F. G. H., kde bol predpísaným spôsobom zastavený a kontrolovaný, kedy bol niekoľkokrát

vyzvaný na podrobenie sa dychovej skúške ako i lekárskemu vyšetreniu z krvi, či nie je ovplyvnený
návykovou látkou, čo odmietol. Vodič po odmietnutí vyšetrenia prístrojom odmieta lekárske vyšetrenie.

Podľa EURCARIS – Európskeho informačného systému vozidiel a vodičských preukazov, majiteľom
motorového vozidla Dodge RAM, je obžalovaný A. B..

Z evidenčnej karty vyplýva, že obžalovaný nemá evidované priestupky na úseku dopravy.

V registri trestov nemá obžalovaný záznam.

Vo vyjadrení k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru zo dňa 26.11.2024 obžalovaný okrem
iného uvádza:
,, ... stal som sa predmetom nezákonného sledovania zo strany ÚIS, nakoľko na takýto zásah do
môjho súkromia nebol daný súhlas príslušného prokurátora. Do môjho súkromia mi bolo v čase môjho
osobného voľna nezákonným spôsobom zasiahnuté.“

,,,, Osobitne je potrebné poukázať na skutočnosť, že služobný zásah bol voči mojej osobe vykonaný
neprijateľným spôsobom hazardujúcim s mojim životom. Bol som priamo ohrozovaný bez akéhokoľvek
dôvodu služobnou strelnou zbraňou jedného zo zasahujúcich policajtov. K tomu poukazujem na
kamerový záznam z vozidla BMW X3, kedy v čase 21:51:15 hod zasahujúci policajt vytiahol a mieril
na mňa zbraň do 21:57:33. Taktiež v čase od 21:57:38 do 21:57:50 hod mieril na moju hruď. Danú

situáciu som citlivo vnímal a garantujem vám, že je to mimoriadne stresujúca situácia. Máte obavu
o svoje zdravie, život a v danej chvíli to ovplyvní vaše správanie a uvažovanie. Zaráža ma však fakt,
že navrhovateľ si z kamerového záznamu takéto nezákonné použitie zbrane ,,nevšimne“. Zbraň bola
použitá nelegálne. Ani v úradnom zázname zasahujúcich policajtov sa nenachádzala žiadna zmienka
o použití služobnej zbrane. V kontexte súčasných medializovaných udalostí by bolo viac ako vhodné

správanie policajta vysvetliť.“

Súd vykonal dokazovanie prehratím zvukovo-obrazových záznamov:

Na kamerovom zázname vyhotovenom zo služobného vozidla BMW X3 je zaznamenané zastavenie

motorového vozidla vedeného obžalovaným. Je viditeľné vytiahnutie zbrane príslušníkom PZ a taktiež
je viditeľná neistá chôdza obžalovaného, ktorého miestami museli príslušníci PZ, resp. ÚIS pridržiavať.
Záznam neobsahuje zvuk, teda nie je možné verifikovať, či bol obžalovaný poučený o možnosti odberubiologického materiálu, avšak je zreteľne viditeľné, že príslušník PZ podáva obžalovanému analyzátor
dychu, čo obžalovaný krútením hlavy odmietol.

Z kamerového záznamu vyhotoveného príslušníkom ÚIS vyplýva, že obžalovaný bol vyzvaný na
vykonanie dychovej skúšky, ktorú odmietol, o možnosti odberu biologického materiálu nebol poučený.
Je však zrejmé aj z artikulácie a reči obžalovaného, ktorý vyslovil slová ,,to si naozaj taký hrdina“, že
je bol evidentne pod vplyvom alkoholu.

Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrnne v zmysle ustanovenia §
2 ods. 6 Tr. por. a dospel k jednoznačnému záveru, že skutok uvedený vo výroku rozsudku sa stal, že
ho spáchal obžalovaný a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti voči
obžalovanému A. B..

Podľa názoru súdu obžalovaný svojim konaním uvedeným vo výroku o vine naplnil všetky znaky

skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. a je na
mieste vyvodenie trestnoprávnej sankcie voči obžalovanému.

K právnej kvalifikácii skutku

Objektom tohto trestného činu je záujem spoločnosti na ochrane života, zdravia ľudí alebo majetku pred
osobami, ktoré pod vplyvom návykovej látky pri výkone zamestnania alebo inej činnosti ohrozujú tieto
chránené záujmy.

Ide o základnú skutkovú podstatu, ktorej objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ sa odmietne

podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky pri výkone zamestnania alebo inej činnosti uvedenej
v odseku 1. Túto povinnosť nemá, ak by takýmto vyšetrením bolo ohrozené jeho zdravie.

Ide o úmyselný trestný čin, teda vyžaduje sa aspoň "dolus eventualis", pri ktorom páchateľ vykoná v
priamom alebo nepriamom úmysle pod vplyvom návykovej látky zamestnanie alebo činnosť, pri ktorých

by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Úmysel sa v tomto
prípade vzťahuje k výkonu zamestnania alebo inej činnosti, pri ktorej by mohol byť ohrozený život alebo
zdravie ľudí alebo spôsobená značná škoda na majetku osobou, ktorá je pod vplyvom návykovej látky,
alebo k odmietnutiu podrobiť sa vyšetreniu na zistenie prítomnosti návykovej látky v tele. Pre trestnosť
činu nie je rozhodujúce, či páchateľ vedel o tom, že bude vykonávať také zamestnanie alebo činnosť

(napr. viesť motorové vozidlo) už v čase, keď požíval návykovú látku (napr. alkoholický nápoj).

O dychovej skúške na prítomnosť alkoholu vo vydychovanom vzduchu platí nasledovné: Vzhľadom k
tomu, že ide o neinvazívnu metódu, možno jej odmietnutie vyšetrovanou osobou veľmi ťažko odôvodniť.
Ustanovenie § 289 ods. 2 Tr. zák. je základná skutková podstata, v ktorej sa zakotvuje trestnosť konania

takého páchateľa, ktorý sa pri výkone zamestnania alebo inej činnosti uvedenej v odseku 1 odmietne
podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným
testovacím prístrojom, alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi
alebo iného biologického materiálu pre zistenie, či nie je ovplyvnený návykovou látkou.
Objektívna stránka tejto skutkovej podstaty spočíva v konaní páchateľa, ktorým sa páchateľ odmietne

podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky v tele, a to pri výkone zamestnania alebo inej činnosti
uvedenej v odseku 1. Povinnosť podrobiť sa vyšetreniu na zistenie návykovej látky nemá ten, u koho by
takéto vyšetrenie bolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie alebo by vyšetrením bolo ohrozené
jeho zdravie.

V praxi to znamená, že ten, kto sa ako vodič motorového vozidla odmietne na výzvu príslušníka
Policajného zboru podrobiť dychovej skúške, prípadne inej obdobnej skúške spôsobilej zistiť prítomnosť
návykovej látky v tele (hoci návykovú látku pred vykonávaním uvedených činností nepožil), bude
automaticky niesť trestnoprávnu zodpovednosť za spáchanie trestného činu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky (t.j. bude páchateľom uvedeného trestného činu).

Dychová skúška je skúška, ktorá umožňuje kvantifikovať množstvo požitého alkoholu.
Krv je z morfologického hľadiska tkanivo, ktorého bunky sa pohybujú v tekutej medzibunkovej látke
(krvnej plazme). Z fyziologického hľadiska je krv rôznorodá tekutina pozostávajúca z krvných buniek a
krvnej plazmy.Biologický materiál je materiál, ktorý obsahuje genetickú informáciu, a ktorý je schopný samoreprodukcie
alebo je reprodukovateľný v biologickom systéme. Biologickým materiálom je všetko, čo pochádza z
organizmu človeka (napr. vlasy, sliny, moč atď.)

K výroku o vine

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným

spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Okresný súd v konaní postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu

nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému,
ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.

Ustanovenie § 289 ods. 2 Tr. zák. umožňuje trestný postih páchateľa, ktorý odmietne podrobiť sa

vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným
testovacím prístrojom, alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi
alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo
spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.
Z hľadiska subjektívnej stránky tohto trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie, teda aby páchateľ

vedel a chcel alebo bol aspoň uzrozumený s tým, že jazdou motorovým vozidlom pod vplyvom alkoholu
sa dopúšťa protiprávneho konania.
Trestné stíhanie obvineného vodiča motorového vozidla pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 nie je vylúčené ani v prípade, ak sa nepodarilo objektívne (to znamená
odberom a vyšetrením krvi) zistiť presné množstvo alkoholu v krvi vodiča v čase jazdy. Citované

ustanovenie totiž podmieňuje trestnú zodpovednosť stavom, ktorý vylučuje spôsobilosť na výkon
zamestnania alebo inej činnosti, pri ktorých by mohol páchateľ ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo
spôsobiťznačnúškodunamajetku.Takýstavsícemožnousudzovaťpredovšetkýmzmnožstva(hladiny)
alkoholu v krvi vodiča, ale ak nie je tento údaj k dispozícii, je možné a nutné stav vylučujúci spôsobilosť
vyvodiť zo súhrnu ostatných okolností, za ktorých bola jazda vodiča motorového vozidla uskutočnená,

napr. z druhu a množstva alkoholických nápojov požitých pred jazdou vodičom, z času, kedy k požitiu
došlo, zo spôsobu jazdy, z celkového správania vodiča pred nehodou i po nej a pod. Na to musia orgány
činné v trestnom konaní zabezpečiť a vykonať všetky vhodné a potrebné dôkazy § 2 ods. 10 TP – pozn.
autora) a zodpovedajúcim spôsobom ich zhodnotiť jednotlivo i v súhrne (§ 2 ods. 12 Tr. por. ).
Z vymedzenia skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.

2 Trestného zákona pritom spoľahlivo vyplýva, že v danom prípade ide o omisívny trestný čin,
ktorý je spáchaný tým, že sa obvinený odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky,
ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne
podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie
je ovplyvnený návykovou látkou.

Obžalovaný je zo spáchania skutku usvedčovaný najmä príslušníkmi Policajného zboru, ktorí vykonali
služobný zákrok voči obžalovanému a jednoznačne potvrdili, že obžalovaný bol opakovane vyzvaný na
podrobenie sa dychovej skúške a rovnako tak odmietol lekárske vyšetrenie odberom a vyšetrením krvi
alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo
spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.

Všetci traja svedkovia a to A. I., J. K. a J. J. L. pred súdom zhodne uviedli, že obžalovaný bol opakovane
vyzvaný na podrobenie sa dychovej skúške a taktiež, že súčasne bol poučený o možnosti podrobiť sa
lekárskemu vyšetreniu odberom krvi alebo iného biologického materiálu, čo opakovane odmietol.Súd nemal dôvod neveriť vypočutým svedkom, pričom o tom, že minimálne svedok A. I. opakovane
podával prístroj na meranie hladiny alkoholu v dychu obžalovanému, čo obžalovaný opakovane
neverbálne odmietol (pokrútením hlavy) vyplýva aj z prehratého videozáznamu.

Obhajoba obžalovaného spočívala najmä v spochybňovaní zásahu príslušníkov PZ a taktiež
v ,,nepoučení“ o možnosti odberu krvi alebo iného biologického materiálu.
Nezákonné konanie príslušníkov PZ obhajoba vidí v tom, že títo mali sledovať obžalovaného minimálne
od 19.25 hod. nezákonne, takmer 4 hodiny bol sledovaný, k čomu UIS a zasahujúci policajti mali mať
súhlas prokurátora. Obhajoba poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, napr. 1Tdo/12/2015,

kde sa hovorí: Ak ide o podozrenie zo spáchania konkrétnej trestnej činnosti, musia orgány činné
v trestnom konaní postupovať výhradne podľa trestného poriadku a je neprijateľné, aby postup podľa
tohto procesného predpisu obchádzali, napr. prostredníctvom postupu podľa zákona č. 171/1993 Z.z.
o policajnom zbore či zákona č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia. V danej veci príslušníci polície
vykonávalisledovaniepodozrivejosobyaprístupovejcestyvrámcioperatívno-pátracejčinnostivzmysle
zákona č. 171/1993 Z. z. a nie podľa § 113 Tr. por. a to napriek vedomosti o tom, že podozrivá osoba vozí

vo vozidle drogy na predaj. Polícia napriek tejto vedomosti vykonala 2-týždňové sledovanie poľnej cesty,
kde predpokladali príjazd páchateľa s pervitínom. Najvyšší súd takýto postup vyhodnotil ako nezákonný
s tým, že polícia je oprávnená vykonávať operatívnu-pátraciu činnosť iba do okamihu pokiaľ nezistí
potrebné informácie o páchateľovi a trestné činnosti odôvodňujúce začatie trestného stíhania.
Súd však dáva do pozornosti obhajoby, že ide o diametrálne odlišný prípad, nakoľko vo veci

obžalovaného A. B., tohto nesledovali dlhodobo naviac, trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky je dokonaný až jazdou pod vplyvom návykových látok, samotné popíjanie v pohostinstve nie je
trestné,rovnakoniejetrestnénastúpeniedomotorovéhovozidla,dokoncaaninaštartovaniemotorového
vozidla, trestné je až vedenie motorového vozidla, t.z. jeho pohyb.

Súd vo vzťahu k námietke obžalovaného spochybňujúcej spôsob realizácie jeho zadržania uvádza, že
v tomto nevzhliadol žiadne porušenie zákona. Obžalovaný všeobecným spôsobom namietal správnosť
postupu pri jeho zadržaní (sledovanie, vytiahnutie zbrane príslušníkom PZ), ktoré údajne nebolo
vykonané v súlade s príslušnými predpismi, avšak bez konkretizácie predpisu a z neho vyplývajúcej
zákonnej povinnosti, ktorú mali príslušní policajti realizujúci služobný zákrok údajne porušiť.

Tu súd poukazuje na stanovisko Najvyššieho súdu 33/2019 podľa ktorého, ustanovenia o postupoch
pred začatím trestného stíhania majú vo vzťahu k ustanoveniu § 206 ods. 1 Tr. por. povahu osobitného
ustanoveniavtomzmysle,žeformuláciu,,napodkladetrestnéhooznámeniaalebozistenýchskutočností
po začatí trestného stíhania! Je potrebné vyložiť extenzívne, teda tak, že podkladom na vznesenie
obvinenia (a dôkazmi v trestnom konaní) môžu byť aj skutočnosti zistené postupmi pred začatím

trestného stíhania, ustanovenými Trestným poriadkom (týka sa to aj informácií, ktoré môžu byť použité
ako dôkaz v trestnom konaní, zistenými postupmi podľa zákona č. 166/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov).
Mimoprocesný postup na odhaľovanie trestnej činnosti podľa zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom
zbore v znení neskorších predpisov (na ktorý nie je potrebná pôsobnosť policajta podľa § 10 ods. 8

a 10 Tr. por.) môže byť popri postupe pred začatím trestného stíhania podľa Trestného poriadku (teda
počas už vedeného trestného konania) použitý len ak nemá v Trestnom poriadku obsahový ekvivalent,
použiteľný aj pred začatím trestného stíhania.
Trestné stíhanie nemožno začať ,,pro futuro“, teda pre trestnú činnosť, ktorá má byť spáchaná neskôr
a to ani za predpokladu, že existuje podozrenie, že podozrivá osoba sa dopustí v budúcnosti trestného

činu.
V kontexte ustanovení § 199 ods. 1 a 2 a § 206 ods. 1 a 2 Tr. por. je ako pri začatí trestného stíhania, tak
aj pri vznesením obvinenia v rovnocennej pozícii zistenie relevantnej skutočnosti z trestného oznámenia,
alebo jej zistenie ,,inak“. Takým (zákonom bližšie neidentifikovaným) ,,iným“ spôsobom zistenia je teda
aj mimodôkazné relevantné zistenie (ktoré sa bude v priebehu ďalšieho konania dokazovať).

V zmysle uvedeného, vznesenie obvinenia môže byť podložené aj mimodôkaznými informáciami
o relevantných podkladových skutočnostiach, ktoré budú až v ďalšom priebehu konania predmetom
procesného – podľa trestného poriadku vykonávaného dokazovania.
To, čo platí pre dôkazné postupy podľa Trestného poriadku pred začatím trestného stíhania, platí aj
pre informácie o relevantných skutočnostiach, ktoré boli zisťované postupmi podľa osobitného zákona

a u ktorých (postupov) priamo tento zákon počíta so získavaním a použitím informácií na účel jednak
predchádzania a objasňovania trestnej činnosti, ale zároveň aj ako dôkazu v trestnom konaní – v takom
prípade je splnená aj podmienka dôkazu čerpaného z takého postupu ako dôkazného prostriedku
upraveného v inom predpise ako v Trestnom poriadku, ustanovená v § 199 ods. 2 Trestného poriadku(,,všetko ...... čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného
zákona“).
V danom prípade je zrejmé, že príslušníci Úradu inšpekčnej služby získali informáciu o požívaní

alkoholických nápojov obžalovaným a tiež informáciu, že sa na mieste nachádza motorovým vozidlom,
pričom motorové vozidlo už v minulosti mal viesť pod vplyvom alkoholu, ktorú išli následne išli preveriť,
zistiac, že motorové vozidlo sa nachádza pri pohostinstve, obžalovaného nesledovali, do pohostinstva
nevstúpili, čakali, či obžalovaný nastúpi do motorového vozidla a či toto motorové vozidlo bude viesť.
Uvedený postup nemožno subsumovať pod ustanovenie § 113 Tr. por. z nasledovných dôvodov:

Podľa zák. č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov

- § 38a ods. 1 operatívno-pátracia činnosť je systém spravidla utajených, spravodajských
opatrení vykonávaných Policajným zborom na účely predchádzania, zamedzovania, odhaľovania a
dokumentovania trestnej činnosti a zisťovania jej páchateľov ... a vypátrania osôb a vecí,
- § 39 ods. 1, 2 a 3 prostriedkami operatívno-pátracej činnosti sa na účely tohto zákona rozumejú

sledovanie osôb a vecí, monitorovanie osôb a dopravných prostriedkov... . Policajný zbor je oprávnený
používať prostriedky operatívno-pátracej činnosti pri odhaľovaní úmyselných trestných činov a pri
zaisťovaní ich páchateľov..., monitorovaním osôb a dopravných prostriedkov na účely tohto zákona
sa rozumie spracovávanie informácii o osobách a dopravných prostriedkov v rozsahu údajov podľa
Schengenského dohovoru, ktoré získali útvary Policajného zboru pri plnení svojich úloh,

-§39aods.1kriminálnymspravodajstvomsanaúčelytohtozákonarozumiečinnosť,ktorousautajeným
spôsobom získavajú, sústreďujú a vyhodnocujú informácie o trestných činoch a ich páchateľoch a
vytvárajú sa podmienky na použitie agenta,
- § 80 ods. 1, 3 policajti sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámili pri
plnení úloh Policajného zboru alebo v súvislosti s nimi a ktoré si v záujme právnických alebo fyzických

osôb vyžadujú, aby zostali utajené pred nepovolanou osobou, povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na
oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Od povinnosti mlčanlivosti môže oslobodiť
minister alebo prezident Policajného zboru.
V zmysle § 113 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku sledovaním osoby a veci sa rozumie získavanie
informácii o pohybe a činnosti osoby alebo pohybe veci, ktoré sa vykonáva utajovaným spôsobom,

sledovanie možno vykonať v trestnom konaní o úmyselnom trestnom čine, ak možno dôvodne
predpokladať, že ním budú získané skutočnosti významné pre trestné konanie. Príkaz na sledovanie
vydáva písomne predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní
prokurátor.

V intenciách tretej vety § 199 ods. 1 Trestného poriadku, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne
policajt trestné stíhanie vykonaním zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného úkonu alebo neodkladného
úkonu.
Z citovaných ustanovení je zrejmé, že Policajný zbor operatívno-pátraciu činnosť vykonáva iba do
okamihu, pokiaľ nezistí potrebné informácie o páchateľovi a trestnej činnosti odôvodňujúce začatie

trestného stíhania. Ak by policajti pokračovali v tejto činnosti aj po získaní týchto informácii, ide
vždy o nezákonné sledovanie osôb a vecí, ktoré je neoprávneným zásahom do súkromia fyzickej
osoby. Po získaní spomínaných informácii sa preto musí postupovať podľa Trestného poriadku, aby
sa zabezpečilo rešpektovanie práva na súkromie patriace medzi základné práva a slobody zakotvené
Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Keďže policajti nepokračovali v operatívno-pátracej činnosti po tom ako zistili potrebné informácie
odôvodňujúce začatie trestného stíhania, ale ihneď po získaní týchto informácii zastavili motorové
vozidlo, ktoré viedol obžalovaný a obžalovaného vyzvali na podrobenie sa dychovej skúške, ktorú
odmietol vykonať.
Z úradného záznamu zo dňa 25.09.2024 (č.l. 9) vyplýva, že dňa 25.09.2024 (teda v deň, kedy došlo

k spáchaniu trestného činu) bola prostredníctvom OPČ získaná informácia, že príslušník PZ A. B. popíja
veľké množstvo alkoholických nápojov v pohostinstve B. F. D. F. G. H., pričom k pohostinstvu sa doviezol
na svojom vozidle zn. Dodge.
Jetedazrejmé,žeišloopreverenieinformácie,čisaA.B.dopúšťatrestnéhočinuohrozeniepodvplyvom
návykovej látky a nešlo o sledovanie osôb a vecí tak ako to má na mysli Trestný poriadok, nakoľko

ihneď po zistení, že tento nastúpil do motorového vozidla a toto viedol po tom, ako bol v pohostinstve
predmetné motorové vozidlo predpísaným spôsobom zastavili.Pokiaľ ide o obhajobu obžalovaného, že nebol poučený o možnosti odberu krvi a iného biologického
materiálu,zaúčelomlekárskehovyšetrenianazistenienávykovejlátky,tejtosúdneuverilatopoukazujúc
na výpovede svedkov – príslušníkov PZ a Úradu inšpekčnej služby, ktorý jednoznačne a nemenne tak

v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní uviedli, že obžalovaného opakovane poučili aj
o možnosti podrobiť sa vyšetreniu na zistenie návykovej látky v krvi. Naviac, v správe o objasňovaní
priestupku je výslovne uvedené, že obžalovaný odmieta lekárske vyšetrenie.
Naviac zo zákonného znenia skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. vyplýva, že .......... odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej

látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne
podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie
je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho
zdravie.
Zákonodarca teda umožňuje alternatívne dve možnosti a to:
1/ dychovú skúšku

2/ odber a vyšetrenie krvi
Nikde v zákone nie je uvedené, že sa vyžaduje odmietnutie oboch spôsobov vyšetrenia na zistenie
návykovejlátkyatedapostačuje,akodmietnektorýkoľvekspôsob,čojednoznačneobžalovanýodmietol,
ako to vyplýva zo zvukovo – obrazového záznamu, ktorý vyhotovil príslušník ÚIS.
Z praxe sú známe prípady, keď sa vodič podrobil dychovej skúške, ktorá bola negatívna a následne bol

vyzvaný, aby sa podrobil vyšetreniu odberom krvi, ktorý odmietol a teda spáchal prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky, nakoľko samotné odmietnutie jednej alebo druhej alternatívy, resp. oboch je
dokonaním prečinu podľa § 289 ods. 2 Tr. zák.

Akoužalesúdkonštatovalvyššie,prezáverospáchanítrestnéhočinuohrozeniapodvplyvomnávykovej

látky v jeho skutkovej podstate vyjadrenej v § 289 ods. 2 Trestného zákona, sa nevyžaduje vykonanie
dokazovania k okolnosti, či páchateľ bol v čase skutku pod vplyvom návykovej látky. Na spáchanie
uvedeného trestného činu v predmetnej skutkovej podstate totiž stačí, aby sa páchateľ odmietol podrobiť
vyšetreniu na zistenie návykovej látky, hoci by to nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.
Takto vymedzená objektívna stránka skutkovej podstaty tohto trestného činu pritom bola v danom

prípadespoľahlivopreukázanávkonanívykonanýmidôkazmiaspôsobomzodpovedajúcimprávnejvete
vyjadrená v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku. Záverom nemožno nepodotknúť, že v prípade, že
by odmietnutie podrobenia sa vyšetreniu na zistenie návykovej látky bolo v každom jednom prípade
možné preklenúť postupom podľa § 155 ods. 2 v spojení s ods. 4 Trestného poriadku, ustanovenie § 289
ods. 2 Trestného zákona a v ňom zakotvená skutková podstata trestného činu ohrozenia pod vplyvom

návykovej látky by stratili opodstatnenie a stali sa obsolentnými.

V konaní mal súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný konal tak, ako mu je kladené za vinu.

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní mal súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný

dňa 25.09.2024 o 22:53 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. B. E., ev.č. XXX XXXX, po ceste
II/478 v obci Vysoká nad Kysucou, v smere na obec Makov, kde bol predpísaným spôsobom zastavený
a následne kontrolovaný hliadkou Pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Žiline, kedy bol v časovom rozmedzí od 22:53 h. – 23:03 h. opakovane vyzvaný
k podrobeniu sa dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, čo odmietol, a rovnako sa

odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu,
či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,
pričomsvojímkonanímporušilust.§3ods.2písm.c/zákonač.8/2009Z.z.ocestnejpremávkevplatnom
znení.
Obžalovaný je usvedčovaný celým radom priamych dôkazov a to najmä výpoveďami svedkov –

príslušníkov PZ, ale aj kamerovým záznamom, z ktorého je zrejmé, že sa odmietol podrobiť dychovej
skúške, rovnako tak v správe o výsledku objasňovania priestupku, ktorú obžalovaný odmietol podpísať
je výslovne uvedené, že obžalovaný sa odmietol podrobiť aj odberu krvi.
Obžalovaný je dlhoročný príslušník PZ a ovláda možnosti, ktoré zákon pripúšťa, naviac ako je vyššie
uvedenie na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky

postačuje odmietnutie jednej z alternatív, ktoré zákonodarca umožnil v ustanovení § 289 ods. 2 Tr. zák.

Je jednoznačne preukázané, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty
prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák..Za daného skutkového stavu súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného a jeho konanie posúdil
ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., nakoľko obžalovaný

pri výkone inej činnosti, prie ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú
škodu na majetku, odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného
biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené
s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.

Za takto ustáleného skutkového stavu súd teda dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaný skutok,
priebeh ktorého súd ustálil vykonaným dokazovaním tak, ako je opísaný vo výrokovej časti rozsudku sa
stal, obžalovaný ho spáchal, pričom svojím konaním naplnil skutkovú podstatu prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák.

Súd konštatuje, že v rámci vedenia prípravného konania bolo plne rešpektované zákonné ustanovenie

§ 213 ods. 1 Tr. por. a s tým súvisiace právo obžalovaného na obhajobu, pričom neboli zistené
žiadne pochybenia OČTK, ktoré by mali vplyv na zákonnosť dôkazov, získaných v prípravnom konaní.
Obžalovaný bol riadne upovedomovaný o všetkých úkonoch vykonávaných v prípravnom konaní.
Trestné konanie bolo vedené zákonným spôsobom, jednotlivé dôkazy boli zabezpečované a procesné
úkony vykonávané v súlade s príslušnými ustanoveniami trestného poriadku a sú riadne použiteľné

pre účely tohto trestného konania. V konaní pred súdom boli taktiež plne rešpektované princípy
kontradiktórnosti konania. Trestné konanie predstavuje od svojho začiatku až po koniec organický
celok, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizáciou garancií na ochranu práv
a slobôd zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdov môžu a majú naprávať, resp. korigovať
prípadné predchádzajúce pochybenia týkajúce sa aj porušenia základných práv a slobôd. Z tohto

pohľadu je podstatným to, že rozsudok má byť založený výlučne na dôkazoch, ktoré boli vykonané
na hlavnom pojednávaní v prítomnosti obžalovaného, ktorý v tomto konaní má a mal reálnu možnosť
jednotlivých svedkov, znalcov vypočúvať, klásť im otázky, čo v predmetnej veci obžalovaný aj využil
a taktiež mal možnosť reagovať na ostatné, v konaní pred súdom vykonané dôkazy. Do práva na
spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi,

návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola
strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami
a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob
hodnoteniavykonanýchdôkazovaaksaneriadijejvýkladomvšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov.
Súd zároveň poznamenáva, že odôvodnenie rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo

argument strany, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu.

Pri posudzovaní subjektívnej stránky trestného činu, ktorou je zavinenie, vychádzal súd z dokazovania,
ktoré vedie k záveru, že obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zák., pretože chcel
spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Zároveň

konštatoval, že obžalovaný A. B. je trestne zodpovedným subjektom, a to tak z hľadiska veku, ako aj
príčetnosti. Tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní neboli zistené skutočnosti, ktoré
by preukazovali, že obžalovaný pre duševnú poruchu v čase spáchania skutku nemohol rozpoznať jeho
protiprávnosť, alebo ovládnuť svoje konanie.
Súd konštatuje, že výrok o vine obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku nie je možné založiť na

indíciách, domnienkach, či len na určitej miere pravdepodobnosti, alebo len na skutočnosti, že nemožno
vylúčiť, že skutok spáchal obžalovaný. Výrok o vine musí byť založený na skutkovom stave, o ktorom
nie sú dôvodné (rozumné) pochybnosti a ktorý nepochybne vyplýva z vykonaného dokazovania.
V danej veci súd konštatuje ucelenú reťaz dôkazov usvedčujúcich obžalovaného zo spáchania skutku,
že nie sú žiadne pochybnosti o spáchaní skutku obžalovaným (s výnimkou tvrdení obžalovaného, ktoré

však boli spoľahlivo vyvrátené). Obžalovaný je usvedčený celým radom priamych (výpovede svedkov,
obrazové a obrazovo-zvukové záznamy), ale aj nepriamych dôkazov (správa o výsledku objasňovania
priestupku). Je tak zrejmé, že obžalovaný sa dopustil skutku tak ako mu je kladený obžalobou za vinu.
V konaní pred súdom bola vina obžalovaného jednoznačne preukázaná a jeho obhajoba bezpochyby
vyvrátená.

K výroku o trestePri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaných, ich zavinenie,
následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce
a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda

musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) Trest je jedným
z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch,
v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči
ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovy k riadnemu životu – rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom – potencionálnym

páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho

rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 289 ods. 1, ods. 2) Tr. zák.:

(1)Ktovykonávavstavevylučujúcomspôsobilosť,ktorýsiprivodilvplyvomnávykovejlátky,zamestnanie
alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na
majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto sa pri výkone zamestnania alebo inej činnosti uvedenej v

odseku1odmietnepodrobiťvyšetreniunazistenienávykovejlátky,ktorésavykonávadychovouskúškou
alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom
a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to
pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.
V konaní mal súd preukázanú jednu poľahčujúcu okolnosť, pričom nemal preukázanú žiadnu priťažujúcu

okolnosť.

Súd teda ukladal trest v rozmedzí 0 až 1 rok.

Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu,

čím je vyjadrená zásada proporcionálnosti trestu, a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy (prevencia). Oba prvky sa uplatňujú
v zásade súčasne v každom treste.

Účelom trestu v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných
činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovávať ho k tomu, aby viedol
riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa §56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.: (1) Peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur
páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.

(2) Bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za

prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody
neukladá.

Záver o tom, či nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť alternatívnym trestom nespojeným
s odňatím slobody, je právnou otázkou, ktorej riešenie patrí do výlučnej právomoci súdu.

Obligatórne súd zisťoval splnenie podmienok uvedených v ust. § 56 ods. 1 Tr. zák., a síce, že peňažný
trest súd neuloží, ak by sa tým zmarila možnosť náhrady škody spôsobenej trestným činom..Zákonodarca nedefinuje pojem ochrana spoločnosti (§ 34 ods. 1 Tr. zák.), ani pojem účinná ochrana
spoločnosti (§ 47 ods. 1 písm. b) Tr. zák.) a ani rozdiel medzi týmito pojmami. Práve tu je
priestor pre voľné hodnotenie dôkazov jednotlivo i v ich súhrne súdom a pre individuálne úvahy

o účele trestu za spáchaný skutok a o páchateľovi, ktorému má byť trest ukladaný, na jednej
strane a o záujme spoločnosti na ochrane pred trestnými činmi a ich páchateľmi na strane druhej.
Nemožno opomenúť ani ďalšie skutočnosti, ktoré majú význam pre trestné sankcie, a to predovšetkým
zásadu humánnosti a rešpektovania ľudskej dôstojnosti, ako aj pojem proporcionality, ktorý treba spojiť
s pojmom spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a ochranou základných

práv jednotlivca. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov nemožno tiež opomínať ich účel a zmysel,
ktorý nie je možné hľadať len v slovách a vetách toho ktorého predpisu, ale najmä vo všadeprítomných
relevantnýchprávnychprincípochuznávanýchdemokratickýmiprávnymištátmi,medziktorésazaraďuje
aj Slovenská republika.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a

možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s
poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom
majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na

ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím
na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako
samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených
trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Súd v danom prípade uložil na podklade zistených skutočností obžalovanému A. B. peňažný trest vo
výmere 1.000,-€, ktorý považuje za dostatočný z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie. Súd
pri ukladaní peňažného trestu vychádzal okrem osoby obvineného (doposiaľ netrestaný, nepostihnutý
za priestupok) aj z osobných a majetkových pomerov obžalovaného (slobodný, bezdetný, jeho príjem

predstavoval 1.650,-€)

Podľa § 57 ods. 3 ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov. Náhradný trest nesmie spolu s
uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú hranicu trestnej sadzby.

Pokiaľ ide o náhradný trest odňatia slobody v prípade, že výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, súd ustanovil tento vo výmere 1 mesiac. Teda v prípade, že obžalovaný peňažný trest
úmyselne neuhradí, nastáva dôvod pre premenu peňažného trestu na trest nepodmienečný a to vo
výmere 1 mesiac.

Súd vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho majetkové pomery a osobné pomery uložil obžalovanému
alternatívny – peňažný trest. Súd má za to, že uloženie podmienečného trestu by bolo pre obžalovaného
neprimerane prísne a to najmä spôsob spáchania skutku a jeho následok, ktorý je nepriaznivý najmä
pre obžalovaného.

Peňažný trest odňatia slobody je chápaný najmä ako trest nahradzujúci odňatie slobody, pretože
tento trest je často spojený s tzv. ,,prizonizáciou“, teda negatívnym vplyvom väzenského prostredia na
odsúdených a na ich bezprostrednú budúcnosť po prepustení z výkonu trestu. Negatívne ovplyvnenie
je zjavné nielen u odsúdených s dlhodobým trestom, ale aj v prípade krátkodobých trestov, pobyt vo

väzení je totiž vo väčšine prípadov spojený so stratou zodpovednosti odsúdeného za seba samého, za
svoje chápanie a za svoju budúcnosť.

Nie je na mieste konštatovanie, že len trest odňatia slobody (podmienečný/nepodmienečný) zabezpečí
individuálnu prevenciu a odradí páchateľa od páchania ďalšej trestnej činnosti. Zákonodarca zaradením

alternatívnych trestov sledoval možnosť nápravy páchateľov aj iným spôsobom ako odňatím slobody.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.: 1/ Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu
výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti,
na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

2/ Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného
činu v súvislosti s touto činnosťou. Ako samostatný trest môže byť trest zákazu činnosti uložený, ak
vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť nápravy uloženie iného trestu nie je potrebné.

Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon
určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie
alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.
Keďže obžalovaný spáchal trestný čin (ohrozenie pod vplyvom návykovej látky) v súvislosti s vedením
motorového vozila, je na mieste obžalovanému na určitú dobu mesiacov zakázať takúto činnosť a to
s poukazom na generálnu prevenciu, teda ochranu ostatných osôb.

Vzhľadom na skutočnosť, že pri skutkovej podstate trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. sa nevyžaduje určité množstvo etanolu v krvi (1 promile a viac) ale
postačuje odmietnutie vykonania dychovej skúšky, alebo lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením
krvi alebo iného biologického materiálu súd nemal k dispozícii hodnotu ovplyvnenia obžalovaného
vyjadrujúcu sa v mg/l alebo v promile, súd tak uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby a teda vo výmere 1 rok.
Takýto trest (kumulované tresty) súd považuje za zákonný a spravodlivý, a to aj vzhľadom na okolnosti
spáchania skutku a následok. Takto uložený plní tak represívnu ako aj preventívnu funkciu trestu.
Súd je toho názoru, že pri zvážení všetkých podstatných okolností tohto prípadu je tento trest trestom
dostatočne prísnym a na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného postačujúcim.

Súd tiež pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadal na možnosti nápravy obžalovaného, pričom ako
je vyššie uvedené, možnosti nápravy obžalovaného nie sú náročnejšie ako u iných páchateľov, ktorí po
jednom odsúdení sa nevyvarujú ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti, naopak v prípade obžalovaného
ide o doposiaľ bezúhonnú osobu a z jeho strany ide o jednorázové konanie.

pri výkone inej činnosti, prie ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú
škodu na majetku, odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného
biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené
s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.