Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/145/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119445522
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6119445522.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek

senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Nory Vladovej v právnej veci žalobcu: INSOLVENCY SOLUTIONS,
k.s., Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 48 003 506, správca konkurznej
podstaty úpadcu MHMH, s.r.o. v konkurze, Šrobárová 52, 946 32 Šrobárová, IČO: 47 076 054,
zastúpeného ALTER IURIS, s.r.o., Tolstého 9, 811 06 Bratislava, IČO: 36 708 771 proti žalovanému:
PPLP s.r.o., M.R. Štefánika 716, 900 46 Most pri Bratislave, IČO: 44 259 441, zastúpenému Advokátska
kancelária Paul Q, s. r. o., Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 35 906 464 o zaplatenie istiny
14.633,- eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.

k. 36Cb/42/2020-497 zo dňa 20.5.2022 v spojení s opravným uznesením č. k. 36Cb/42/2020-542 zo
dňa 9.8.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 36Cb/42/2020-497 zo dňa
20.5.2022 v spojení s opravným uznesením č. k. 36Cb/42/2020-542 zo dňa 9.8.2022 v napadnutých
výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške

100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zamietol návrh na
prerušeniekonaniadoskončeniakonanianaOkresnomsúdeBratislavaIsp.zn.28Cb/33/2019;výrokom
II. zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14.633,- eur s úrokom z omeškania 9%
ročne zo sumy 14.633,- eur od 10.8.2019 do zaplatenia; výrokom III. priznal žalobcovi voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Opravným uznesením č. k. 36Cb/42/2020-542 zo dňa
9.8.2022 opravil záhlavie napadnutého rozsudku v časti označenia obchodného mena žalovaného.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému
zaplatenia 14.633,- eur s príslušenstvom, čo odôvodnil neuhradením faktúry č. 2019062 splatnej dňa
9.8.2019 na sumu 14.633,- eur za dodanie a montáž okien od spoločnosti Pražák s.r.o., IČO: 269 63 531,
zmluva o dielo č. 3/3 r. 2018. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu namietal zánik pohľadávky
žalobcu jednostranným započítaním s pohľadávkou žalovaného, ktorá žalovanému vznikla v súvislosti
s výstavbou projektu Hviezdne bývanie. Žalobca vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného namietal

neexistenciu pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, ako aj neplatnosť právneho úkonu predstavujúceho
žalovaným tvrdené jednostranné započítanie z dôvodu jeho neurčitosti a z dôvodu jeho doručenia
žalobcovi po začatí reštrukturalizačného konania. Žalovaný argumentoval nutnosťou odstúpiť od zmlúv
o dielo z dôvodu, že na stavbe neboli realizované žiadne práce s tým, že bolo zrejmé nesplneniedohodnutých termínov a poukázal na znalecký posudok č. 17/2019 zo dňa 18.6.2019 vypracovaný
znalcom A. B. C., ktorý ustálil rozostavanosť projektu v sume 870.872,85 eura, avšak žalovaný uhradil
žalobcovi 2.233.912,12 eura, t.j. rozdiel 1.363.039,27 eura, čo predstavuje pohľadávku žalovaného voči

žalobcovi. Následne žalovaný na podporu svojich tvrdení predložil aj znalecký posudok č. 6/2021 zo
dňa 2.12.2021.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že z uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 30R/1/2019 zo
dňa 26.11.2019, s dňom vydania 2.12.2019 v Obchodnom vestníku č. 232/2019, vyplýva začatie

reštrukturalizačného konania na dlžníka MHMH, s.r.o., IČO: 47 076 054. Ďalej uviedol svoje zistenia
vyplývajúce z faktúry č. 2019062 a z výzvy žalobcu zo dňa 28.10.2019. Vo vzťahu k listu žalovaného
zo dňa 7.11.2019 označeného ako „faktúra č. 2019062 – započítanie vzájomnej pohľadávky“ uviedol,
že je z neho zrejmé, že žalovaný s odvolaním sa na faktúru č. 2019062, ktorej predmetom bola
montáž a dodanie okien vo výške 14.633,- eur, započítava pohľadávku, ktorá vznikla spoločnosti
žalovaného voči žalobcovi ako generálnemu dodávateľovi stavby v súvislosti s výstavbou projektu

Hviezdne bývanie, pričom podotkol, že existencia pohľadávky žalovaného je detailne zdokumentovaná
znaleckými posudkami. Predmetné započítanie bolo doručené žalobcovi dňa 5.12.2019.

4. Súd prvej inštancie označil aj ďalšie listinné dôkazy, s ktorými sa v rámci dokazovania oboznámil.
Žalovaným predložený znalecký posudok č. 17/2019 nepovažoval za znalecký posudok spĺňajúci

náležitosti podľa §§ 207 a 209 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
keďže ho vyhotovila osoba, ktorá síce je zapísaná v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky, ale ktorá posudzovala otázky nespadajúce pod rozsah jej zapísanej znaleckej
činnosti, čo vyplýva z rozhodnutí Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 18212/2020/153
zo dňa 15.12.2020 a č. 16113/2021/153/RK zo dňa 1.4.2021. V súvislosti so znaleckým posudkom č.

6/2021 vyhotoveným znalcom A. D. E. sa súd prvej inštancie s námietkami žalobcu nestotožnil.

5. Spor bol súdom prvej inštancie právne posudzovaný podľa § 132 ods. 1, § 147 ods. 2, § 191 ods. 1,
§ 207 ods. 1, § 209 ods. 1, ods. 2, § 215 ods. 1, § 218 ods. 1, § 219 ods. 2 CSP; § 1 ods. 2, § 261 ods.
1, § 358, § 359, § 536 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 548 ods. 1, § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka; § 37

ods. 1, § 39, § 580 Občianskeho zákonníka; § 113 ods. 3, § 114 ods. 1 písm. f) zákona č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“).

6. Zamietnutie návrhu žalovaného na prerušenie konania (výrok I. napadnutého rozsudku) súd prvej
inštancie s poukazom na § 164 CSP odôvodnil nehospodárnosťou a neúčelnosťou tohto procesného

návrhu vzhľadom na predbežné právne posúdenie vo vzťahu k započítaciemu prejavu žalovaného.

7. Súd prvej inštancie ustálil, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ako objednávateľ a žalobca
ako zhotoviteľ uzatvorili zmluvu o dielo zo dňa 21.12.2016 týkajúcu sa IV. etapy a zo dňa 21.12.2017
týkajúcu sa V. etapy výstavby projektu „Hviezdne bývanie“. Na základe zmluvy o dielo zo dňa 6.3.2018

boli vyhotovené práce žalobcom prostredníctvom subdodávateľa (spoločnosť Pražák s.r.o.) – montáž
a dodanie okien v sume 14.633,- eur, ktorú žalobca svojmu subdodávateľovi v plnej výške uhradil
(7.3.2018, 2.4.2018 a 24.7.2018). Na základe dodania týchto prác vystavil žalobca žalovanému ako
objednávateľovifaktúruč.2019062sdátumomsplatnosti9.8.2019,ktorábolažalovanémudoručená,ale
nebola uhradená. Vykonanie prác žalobcom, a to montáž a dodanie okien v rodinnom dome F. č. XX, LV

č. XXX prostredníctvom subdodávateľa Pražák s.r.o. na základe zmluvy o dielo zo dňa 6.3.2018, nebolo
žalovanýmvrámciprocesnejobranyspochybnenéapretosúdprvejinštanciedospelkzáveru,žefaktúra
č. 2019062 bola vystavená dôvodne. K dokončeniu diela došlo 5.6.2018 (body 43-46 odôvodnenia
napadnutého rozsudku).

8. Sporným medzi stranami ostal zánik pohľadávky žalobcu jednostranným započítaním zo strany
žalovaného. V tejto súvislosti súd prvej inštancie dal do pozornosti, že žalovaný celú svoju procesnú
obranu vystaval na uplatnenom jednostrannom právnom úkone, a to jednostrannom započítaní
pohľadávokstránsporu.CSPpoznáajinštitútkompenzačnejnámietkyvzmysle§147ods.2CSP,avšak
žalovaný procesnú obranu založil len na uplatnení námietky zániku pohľadávok z dôvodu uplatnenia

jednostranného započítania, ktoré bolo sporné. V tomto smere súd prvej inštancie konštatoval, že
nemôženahrádzaťaktivitustránaninarušiťzásadukontradiktórnostiarovnostistránkonaniaaprihliadať
na tvrdenia žalovaného ako na kompenzačnú námietku podľa § 147 ods. 2 CSP, ak si ju žalovaný
neuplatnil. S ohľadom na uvedené preskúmaval sporné jednostranné započítanie pohľadávky jednakz pohľadu námietky jeho neurčitosti a jednak z pohľadu účinkov reštrukturalizačného konania (body
47-49 odôvodnenia napadnutého rozsudku).

9. S poukazom na ustanovenia § 580 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/44/2016 zo dňa 26.10.2016 súd prvej inštancie
ustálil, že prejav žalovaného nebol dostatočne určitý a zrozumiteľný, keď v započítacom prejave
žalovaný uviedol, že si započítava pohľadávku, ktorá mu vznikla v súvislosti s výstavbou projektu
„Hviezdne bývanie“ s odkazom na zdokumentovanie znaleckými posudkami bez bližšieho označenia.

Pohľadávka žalobcu, voči ktorej pohľadávka žalovaného smerovala, určená bola, avšak nebola bližšie
špecifikovaná pohľadávka žalovaného (aj odkaz na znalecké posudky neobsahoval ani len označenie
takéhoto znaleckého posudku a nebol ani prílohou započítania). Z predmetného započítania nie je
preto zrejmé, akej pohľadávky sa týka, v akej výške sa na započítanie uplatňuje a následne v akej
výške tieto pohľadávky zanikajú, v dôsledku čoho súd prvej inštancie konštatoval neplatnosť právneho
úkonu započítacieho prejavu z dôvodu jeho rozporu s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (body 50-51

odôvodnenia napadnutého rozsudku).

10. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal námietkou žalobcu o jednostrannom započítaní v čase účinkov
reštrukturalizačného konania s tým, že v tomto ohľade bolo sporné, či k započítaniu došlo vyhotovením
predmetného započítania žalovaným alebo až jeho doručením žalobcovi. Vzájomné pohľadávky, plnenie

ktorých je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov
urobí prejav smerujúci k započítaniu. Právne účinky tohto kompenzačného prejavu nastanú, keď sa
dostane do sféry dispozície druhého účastníka a bol urobený platne. Písomný prejav vôle (písomnosť)
je doručený druhému účastníkovi, len čo sa ocitne vo sfére jeho dispozície tým, že získa možnosť
oboznámiť sa s jeho obsahom, t.j. možnosť spoznať obsah písomnosti (Rc 65/2006, Rc 104/2008).

K zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka síce dochádza v tom okamihu, kedy
sa vzájomné splatné pohľadávky rovnakého druhu stretnú, započítanie však nenastáva už touto
skutočnosťou, ale až prejavom vôle dlžníka, že využíva právo na započítanie. Dôkazná povinnosť
preukázať existenciu započítania schopnej pohľadávky proti žalobcom uplatňovanej sume spočíva na
žalovanom. Žalovaný si svoju pohľadávku voči žalobcovi započítal jednostranným zápočtom zo dňa

7.11.2019, ktorý bol žalobcovi oznámený doručením tohto započítania až dňa 5.12.2019 (potvrdenie
pošty na č. l. 24 súdneho spisu sporné nebolo), čo však bolo až po začatí reštrukturalizácie žalobcu.
Začatie reštrukturalizačného konania má podľa § 114 ods. 1 písm. f) ZoKR okrem iného ten účinok, že
pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi (v danom prípade
žalobcovi) započítať (bod 52 odôvodnenia napadnutého rozsudku).

11. V nadväznosti na vyššie konštatované závery súd prvej inštancie rozhodol tak, že priznal žalobcovi
žalobou požadovaný nárok s tým, že ďalšie otázky (platnosť odstúpenia žalovaného od zmlúv,
vyúčtovanie ďalších prác žalobcu, ktoré neboli reálne vykonané) neboli pre vec rozhodujúce. Pri
rozhodovaníoúrokuzomeškaniaaplikoval§365ods.1,ods.2,§369ods.1Obchodnéhozákonníka,§1

ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka a poukázal na základnú úrokovú sadzbu ECB vo výške 0,00%, v nadväznosti na
čo ustálil dôvodnosť žalobou uplatňovaného nároku na úrok z omeškania. O trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania vo výške 100% voči žalovanému, keďže žalobca bol v plnom rozsahu úspešný.

12. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov II. a III. podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zástupcu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a odvolacím
návrhom sa domáhal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v časti výrokov II. a III. tak, že
žalobu zamieta a priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Odvolateľ

namietal záver súdu prvej inštancie o neurčitosti započítacieho prejavu žalovaného z dôvodu absencie
špecifikácie započítanej pohľadávky. Uviedol, že akýkoľvek prejav vôle je nutné vyložiť v súlade so
stavom existujúcim v čase jeho uskutočnenia. Poukázal na to, že samotnému započítaniu predchádzala
rozsiahla komunikácia týkajúca sa neoprávnenej fakturácie žalobcu v rámci zhotovovania realitného
projektu „Hviezdne bývanie“ a so zreteľom na tieto okolnosti žalobca preto musel vedieť (a nepochybne

vedel), akú pohľadávku si žalovaný voči ním uplatnenej pohľadávke započítal. Podstatou tejto
pohľadávky bolo, že žalobca vyfakturoval žalovanému a žalovaný zaplatil žalobcovi práce a materiály,
ktoré na stavbu vôbec neboli dodané. Z právneho hľadiska vzniklo na strane žalobcu bezdôvodné
obohatenienaúkoržalovaného.Skutočnosti,žežalobcamalvedomosťotom,aképohľadávkyazakéhoprávneho titulu eviduje voči nemu žalovaný, svedčí aj tvrdenie žalobcu, že síce nevie, aká pohľadávka
bolazapočítaná,alepodľajehonázorutátopohľadávkaneexistuje.Odvolateľvytkolsúduprvejinštancie,
že neprihliadal na okolnosti, za ktorých bol započítací prejav žalovaného vykonaný, nakoľko práve

z týchto okolností mohol dovodiť obsah vôle a úmysel žalovaného, ktorý musel byť z predchádzajúcej
vzájomnej komunikácie známy aj žalobcovi. Súd prvej inštancie svoje závery o započítaní pohľadávky
žalovaného opiera o výklad prejavu vôle v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, avšak opomenul
prihliadnuť na skutočnosť, že medzi stranami išlo o obchodnoprávny vzťah a pri výklade právnych
úkonov medzi nimi je nutné vziať do úvahy aj výkladové pravidlá uvedené v § 266 Obchodného

zákonníka. Súd prvej inštancie sa ani nepokúsil vyhodnotiť a ozrejmiť obsah započítacieho prejavu
žalovaného podľa týchto výkladových pravidiel a naopak, preferoval formalistický výklad v prospech
neplatnosti právneho úkonu. V zmysle príslušných právnych predpisov je základnou podmienkou
zápočtu pohľadávok skutočnosť, že pohľadávky musia byť vzájomné, musia byť rovnakého druhu
a musia byť započítateľné. K zániku pohľadávok dochádza bez ďalšieho a nie je možné súdnym
rozhodnutím priznať takto zaniknutú pohľadávku. Žalovaný má za to, že v dôsledku uvedeného postupu

súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru v tejto otázke.

13. K súdom prvej inštancie ustálenému záveru o neurčitosti započítacieho prejavu z dôvodu, že
z neho nie je zrejmé, v akej výške si žalovaný svoju pohľadávku započítal, odvolateľ namietal, že
mu nie je zrejmé, o aké dôkazy súd oprel tento záver. Z písomného započítacieho prejavu zo dňa

7.11.2019 jednoznačne vyplýva, že vôľou žalovaného bolo započítať vzájomné pohľadávky v celom
rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú. Záver súdu prvej inštancie teda nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, čím súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V súvislosti so
splatnosťou pohľadávky odvolateľ poukázal na § 359 Obchodného zákonníka a skutočnosť, že v danom
prípade je neschopnosť žalobcu plniť peňažné záväzky jednoznačne preukázaná podaným návrhom na

začatie reštrukturalizačného konania.

14. Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie o rozpore vykonania započítania s § 114 ods. 1 písm.
f) ZoKR žalovaný v odvolaní uviedol, že započítavané pohľadávky zanikajú ex tunc v momente ich
stretu a preto je irelevantné, kedy sa započítací prejav veriteľa dostal do dispozície veriteľa. Právny

záver súdu prvej inštancie je v rozpore aj s právnou teóriou a judikatúrou, pričom v tejto súvislosti
poukázal na komentár k ZoKR a judikatúru slovenských súdov (rozsudok Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 2Cob/114/2017 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1CoKR/8/2018). Ďalej žalovaný
uviedol, že žalobca námietku o rozpore započítania so ZoKR prvýkrát vzniesol až na pojednávaní dňa
26.4.2022. Keďže žalovaný mal za to, že s ohľadom na § 114 ods.1 písm. f) ZoKR sa jedná o právne

irelevantnú námietku, nenavrhoval v tejto súvislosti žiadne dôkazy. Až z napadnutého rozsudku zistil, že
sa jedná o jeden z kľúčových argumentov a preto opätovne preveril doručenky týkajúce sa predmetného
započítacieho prejavu a zistil, že započítací prejav bol doručený žalobcovi už dňa 13.11.2019, a nie
až 5.12.2019. Žalovaný k odvolaniu pripojil sken správy o sledovaní zásielky Slovenskej pošty podľa
referenčného čísla doručenky. Z vyššie uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že súd prvej inštancie

nesprávne právne posúdil vec, keď nesprávne aplikoval a interpretoval § 114 ods. 1 písm. f) ZoKR na
doručenie započítacieho prejavu žalovaného žalobcovi.

15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie žalovaného považuje v celom rozsahu za
nedôvodné; poukázal na neprípustné novoty v odvolacom konaní predstavujúce tvrdenia týkajúce sa

opustenia staveniska žalobcom a doručenia započítacieho prejavu žalovaného žalobcovi. Zopakoval
obsah svojej argumentácie vzťahujúcej sa k neplatnosti právneho úkonu – započítanie pohľadávky
listom žalovaného zo dňa 7.11.2019 s tým, že súd prvej inštancie dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil
svoj postup pri rozhodovaní, ktorý oprel aj o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako
najvyššejsúdnejautority.Kžalovanýmuvádzanejneschopnostižalobcuplniťpeňažnézáväzkyvspojení

s § 359 Obchodného zákonníka žalobca vo vyjadrení uviedol, že tieto tvrdenia žalovaný pred súdom
prvej inštancie neuvádzal napriek tomu, že žalobca namietal, že z listu žalovaného zo dňa 7.11.2019
nevyplýva, kedy bola táto pohľadávka splatná, a teda kedy malo prísť k stretu a zániku pohľadávok
strán sporu. Žalovaný v rámci prvoinštančného konania žiadnym spôsobom nepreukázal, že by
žalobca nebol schopný plniť svoje peňažné záväzky v období vyhotovenia tohto listu. Je potrebné

rozlišovaťmedzizánikomzapočítavanýchpohľadávokasamotnýmzapočítaním.Účinkyjednostranného
započítania nastávajú v momente, kedy sa právny úkon dostal do dispozície osoby, ktorej je adresovaný.
Komentár k ZoKR sa nezaoberá otázkou perfektného jednostranného započítania, keď nerozlišuje
medzi vykonaním jednostranného právneho úkonu a spôsobením jeho účinkov. Podľa žalobcu, akby sme dospeli do situácie, keď nebudeme prihliadať, kedy sa započítací právny úkon dostal do
dispozície osoby, ktorej je smerovaný, dostali by sme sa do nebezpečnej sféry, kedy by veritelia
mohli antidatovať započítacie právne úkony a následne ich doručiť do osobnej sféry adresátom aj po

začatíreštrukturalizačnéhokonania.Ohľadomtvrdenianovéhodátumudoručeniazapočítaciehoprejavu
žalovaným v odvolaní žalobca uviedol, že názor žalovaného o právnej irelevantnosti námietky nemožno
akceptovať ako dôvod, pre ktorý žalovaný pred súdom prvej inštancie nereagoval. Na v odvolaní
predložený dokument zo stránky Slovenskej pošty sa nevzťahuje výnimka v zmysle § 366 CSP a navyše,
tento dokument nič nepreukazuje, keďže nie je z neho zrejmý odosielateľ, adresát a predmet zásielky,

a teda ho nie je možné spárovať so započítacím právnym úkonom s priloženou doručenkou zo dňa
5.12.2019, pričom to bol samotný žalovaný, kto predložil danú doručenku do konania.

16. Žalovaný v odvolacej replike v celom rozsahu zotrval na tvrdeniach uvedených v odvolaní. Opätovne
zopakoval nosnú časť svojej argumentácie týkajúcej sa princípov výkladu vôle podľa § 266 Obchodného
zákonníka, tvrdenia o neschopnosti žalobcu plniť svoje záväzky a o naplnení podmienok pre započítanie

v zmysle § 359 Obchodného zákonníka, ako aj tvrdenia vo vzťahu k súdom prvej inštancie ustálenému
záveru o neskorom doručení započítacieho prejavu.

17. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej vo vyjadrení k odvolaniu.

18. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom
spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom
odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolaním žalovaného
dotknutý rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vo výroku vecne správny, nakoľko súd prvej
inštancie dostatočne a správne na základe vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav vyplývajúci

z dôkazov predložených stranami sporu, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správny právny
záver premietnutý do výrokovej časti napadnutého rozsudku.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

20. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

21. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

22. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby,

ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

23. Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa
odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení
osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu,

ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

24. Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý
zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú
strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

25. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním
pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania
žalovaného, vyjadrenia žalobcu k odvolaniu a následných odvolacích vyjadrení strán sporu odvolací súd
konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd vo vzťahu

kpodstatnýmzáverompremietnutýmdomeritórnehozaväzujúcehovýrokuII.asnímsúvisiacehovýroku
III. stotožňuje. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti
civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP

26. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolacia argumentácia žalovaného nie je explicitne rozdelená na časti
zodpovedajúce jednotlivým uplatneným odvolacím dôvodom, ale tieto sa v rámci nej prelínajú, považuje
odvolací súd za vhodné vysporiadať sa s odvolacou argumentáciou žalobcu ako celkom z pohľadu
oboch uplatnených odvolacích dôvodov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na zásadu viazanosti
odvolacími dôvodmi vyplývajúcu z ustanovenia § 380 CSP.

27. Z obsahu spisu je zrejmé, že v danom prípade nebol sporný skutkový a právny základ žalobného
nároku a jeho výška, ale spornými boli otázky súvisiace s procesnou obranou žalovaného založenou
na tvrdení o zániku pohľadávky žalobcu predstavujúcej žalobný nárok v dôsledku jej započítania
s pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi, ku ktorému malo dôjsť jednostranným právnym úkonom
realizovanýmlistomžalovanéhozodňa7.11.2019adresovanýmžalobcovi.Súdprvejinštancievbode48

odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatoval neuplatnenie kompenzačnej námietky v zmysle § 147
ods.2CSPažalovanývodvolanítútokonštatáciusúduprvejinštanciežiadnymspôsobomnespochybnil.

28. V nadväznosti na obsah listu žalovaného zo dňa 7.11.2019 nadpísaného ako „Faktúra č. 2019062
– započítanie vzájomnej pohľadávky“ sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu

prvej inštancie o absolútnej neplatnosti právneho úkonu smerujúceho k jednostrannému započítaniu
vzájomných pohľadávok z dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti a s dôvodmi, na ktorých tento svoj
záver postavil (body 50-51 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Súd prvej inštancie správne ustálil,
že v predmetnom liste bola síce určená pohľadávka žalobcu, avšak pohľadávka žalovaného nebola
bližšie špecifikovaná, keď aj odkaz na znalecké posudky bol v liste uvedený bez čo i len označenia

konkrétneho znaleckého posudku a žiadny znalecký posudok ani nebol prílohou listu, v dôsledku čoho z
predmetného započítania nie je zrejmé, akej konkrétnej pohľadávky žalovaného sa týka a v akej výške
sa táto konkrétna pohľadávka žalovaného uplatňuje na započítanie.

29. Obsahom tretej časti, hlava I, diel IX Obchodného zákonníka (Niektoré ustanovenia o započítaní

pohľadávok) je len doplnková, resp. modifikujúca právna úprava započítania pohľadávok vo vzťahu
k základnej právnej úprave obsiahnutej v Občianskom zákonníku, pričom základná definícia započítania
vzájomných pohľadávok je upravená v § 580 Občianskeho zákonníka. Z dikcie tohto zákonného
ustanovenia vyplýva, že k zániku vzájomných pohľadávok s plnením rovnakého druhu započítaním
dochádza v prípade, ak sa pohľadávky vzájomne kryjú a ak niektorý z účastníkov urobí voči

druhému prejav smerujúci k započítaniu, pričom k zániku dochádza okamihom stretu pohľadávok
spôsobilých na započítanie. Z ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že jednou
z požiadaviek kladených na akýkoľvek právny úkon je jeho určitosť a zrozumiteľnosť, pričom
nenaplnenietejtozákonnejpožiadavkyjesankcionovanéabsolútnouneplatnosťoudotknutéhoprávneho
úkonu. Perfektný právny úkon započítania vzájomných pohľadávok musí umožňovať ustálenie

momentu zániku pohľadávok v započítanej výške, t.j. momentu stretu pohľadávok spôsobilých
na započítanie, čo je možné iba v prípade, ak sú všetky započítavané pohľadávky dostatočným
spôsobom identifikované. V nadväznosti na dikciu citovaných zákonných ustanovení a odvolaciu
argumentáciu žalovaného odvolací súd na podporu vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie uvádza, že nemožno považovať za splnenie podmienky určitosti a zrozumiteľnosti právneho

úkonu predstavujúceho jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok, ak jedna zo vzájomných
pohľadávok je v započítacom prejave (list žalovaného zo dňa 7.11.2019 – č. l. 24 súdneho spisu)
opísaná bez akejkoľvek konkretizácie len ako pohľadávka evidovaná voči protistrane ako generálnemu
dodávateľovi stavby v súvislosti s výstavbou projektu Hviezdne bývanie, t.j. bez akejkoľvek špecifikácie
aspoň právneho titulu a výšky pohľadávky použitej žalovaným na započítanie, keďže podľa obsahu

listu nešlo o pohľadávku, ktorú by žalovaný voči žalobcovi formálne (faktúrou alebo inou formou jej
vyúčtovania) uplatnil pred tým, ako pristúpil k realizácii jednostranného započítania. V tomto smere
rozhodne nepostačuje dovetok uvedený v liste, podľa ktorého existencia pohľadávky žalovaného je
detailne zdokumentovaná aj znaleckými posudkami, a to z dôvodu, že ani tento údaj nie je nijako
konkretizovaný, či už označením konkrétnych znaleckých posudkov (v liste použité množné číslo) alebo

konkrétnymi závermi z nich vyplývajúcimi. K tomu je nutné uviesť, že v čase spisovania predmetného
listu (7.11.2019) už žalovaný zjavne disponoval minimálne znaleckým posudkom č. 17/2019 zo dňa
27.6.2019 (č. l. 83-117 súdneho spisu) spolu s jeho doplnením č. 1 zo dňa 26.8.2020 (č. l. 118-134
súdneho spisu), ktorý mu umožňoval svoju pohľadávku použitú na započítanie dostatočným spôsobomidentifikovať a špecifikovať tak, aby bol ním robený právny úkon určitý a zrozumiteľný. Z uvedených
dôvodov odvolací súd vo vzťahu k súdom prvej inštancie konštatovanej neurčitosti právneho úkonu
spočívajúcej v nekonkretizovaní pohľadávky žalovaného a jej výšky vyhodnotil ako irelevantnú odvolaciu

argumentáciu snažiacu sa apelovať na použitie výkladových pravidiel podľa § 266 Obchodného
zákonníka. Ich aplikácia je totiž namieste v prípadoch, kedy sa za ich pomoci má vyložiť nie úplne
jasne vyjadrený prejav vôle, ktorý ale v sebe zahŕňa aspoň minimálne prvky zodpovedajúce základným
náležitostiam toho-ktorého právneho úkonu, a nie v prípade, ak v jednostrannom právnom úkone
smerujúcom k započítaniu úplne chýba akákoľvek konkretizácia jednej zo vzájomných pohľadávok.

V danom prípade prejav vôle žalovaného smeroval k započítaniu vzájomných pohľadávok, avšak
absenciu konkretizovanej identifikácie jednej zo započítavaných pohľadávok a jej výšky aspoň
v minimálnej (a v tom čase pre žalovaného dostupnej) miere nemožno zhojiť žiadnymi výkladovými
pravidlami. Za použitia zákonom upravených výkladových pravidiel bolo možné jedine dospieť k záveru
o rozsahu započítania (v celom rozsahu vzájomného krytia, ako to uvádzal aj žalovaný v odvolaní), čo
však vzhľadom na absenciu základu (jednoznačné uvedenie špecifikácie a výšky oboch započítavaných

pohľadávok) vo svojej podstate stráca zmysel a vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie
relevantným spôsobom nespochybňuje. Odvolateľ argumentoval tým, že akýkoľvek prejav vôle je nutné
vyložiť v súlade so stavom existujúcim v čase jeho uskutočnenia a vytýkal súdu prvej inštancie, že
neprihliadal na okolnosti, za ktorých bol započítací prejav žalovaného vykonaný. K tomu odvolací súd
uvádza, že práve okolnosti existujúce v čase realizácie inkriminovaného právneho úkonu nasvedčujú

tomu, že žalovanému vzhľadom na existenciu znaleckého posudku č. 17/2019 nič nebránilo svoju
pohľadávku v potrebnej miere špecifikovať. Odvolaciu námietku týkajúcu sa použitia výkladového
pravidla podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka vyhodnotil odvolací súd ako irelevantnú aj
z dôvodu, že žalovaný v rámci odvolacích dôvodov túto svoju námietku ani dostatočným spôsobom
nekonkretizoval, t.j. z ktorého tvrdenia a dôkazu súvisiacich so vzájomnou komunikáciou strán sporu,

produkovaných pred súdom prvej inštancie, má vyplývať konkrétna identifikácia a výška pohľadávky
žalovaného,ktorúpoužilnazapočítanievlistezodňa7.11.2019.Vzhľadomnaskutkovoiprávnesprávny
záver súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti jednostranného právneho úkonu žalovaného zo
dňa 7.11.2019 smerujúceho k započítaniu je následne bez akejkoľvek relevancie argumentačná línia
v odvolaní týkajúca sa splatnosti pohľadávky s poukazom na § 359 Obchodného zákonníka.

30. Nenaplnenie podmienok platného právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 580 Občianskeho zákonníka zakladá správnosť konštatácie súdu prvej inštancie
o absolútnej neplatnosti jednostranného právneho úkonu smerujúceho k započítaniu vzájomných
pohľadávok strán sporu z dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti a zároveň táto skutočnosť

vyvracia opodstatnenosť samotného základu žalovaným zvolenej procesnej obrany, v dôsledku čoho
odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru o vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku
II.. Z toho dôvodu sú v podstate bezpredmetné ďalšie úvahy týkajúce sa účinnosti tohto právneho
úkonu vzhľadom na súdom prvej inštancie ustálený záver o rozpore vykonania započítania s § 114
ods. 1 písm. f) ZoKR, keďže niet pochýb o tom, že pre nadobudnutie účinnosti akéhokoľvek právneho

úkonu je nevyhnutné, aby sa jednalo o právny úkon platný. Z uvedených dôvodov odvolací súd
nepovažoval za potrebné podrobne sa zaoberať tou časťou odvolania žalovaného, v rámci ktorej vytýkal
súdu prvej inštancie nesprávnu aplikáciu a interpretáciu § 114 ods.1 písm. f) ZoKR na doručenie
započítacieho prejavu žalovaného žalobcovi (nesprávne právne posúdenie veci). Odvolací súd však
z procesného hľadiska považuje za potrebné sa vyjadriť k listinnému dôkazu predloženému súdu ako

príloha k odvolaniu – správa o sledovaní zásielky získaná z internetovej stránky Slovenskej pošty, a.s.,
ktorou odvolateľ preukazuje, že započítací prejav bol žalobcovi doručený už dňa 13.11.2019. Odhliadnuc
od skutočnosti, že na základe predmetnej správy nielenže nie je možné identifikovať obsah zásielky,
ale ani žalobcu ako jej adresáta, predmetný dôkaz je s poukazom na § 366 CSP nutné hodnotiť ako
neprípustnú novotu v odvolacom konaní, keďže zo strany žalovaného nebol v odvolaní ani tvrdený ani

preukázaný žiaden relevantný dôvod zodpovedajúci zákonom predpokladaným dôvodom prípustnosti
novôt.Odvolateľomuvádzanýomylvúsudku,keďvprvoinštančnomkonanípovažovalnámietkužalobcu
zaprávneirelevantnúapretovtejtosúvislostinenavrhovalžiadnedôkazyakprevereniuopodstatnenosti
tejto námietky pristúpil až na základe rozsudku súdu prvej inštancie, nemožno kvalifikovať ako
opodstatnený dôvod prípustnosti novoty v odvolaní. Chyba v úsudku a na ňu nadväzujúci spôsob

vedenia procesnej obrany neznamená, že žalovaný tento dôkaz nemohol bez svojej viny uplatniť
v konaní pred súdom prvej inštancie. Zároveň je však potrebné uviesť, že v konečnom dôsledku
ide v prípade odvolacej argumentácie smerujúcej k spochybneniu dôkazu predloženého samotným
žalovaným (doručenka zo dňa 5.12.2019) o argumentáciu bez reálneho vplyvu na možnosť zvráteniapre žalovaného nepriaznivého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to vzhľadom na ním správne ustálený
záver o absolútnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti.

31. S poukazom na uvedené (body 26-30 vyššie) odvolací súd konštatuje nedôvodnosť žalovaným
uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a naproti tomu vecnú správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie obsiahnutého v zaväzujúcom výroku II. napadnutého rozsudku, ako aj
vecnúsprávnosťodnehozávisléhovýrokuIII.otrováchprvoinštančnéhokonania.Zuvedenýchdôvodov
odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v spojení

s opravným uznesením v odvolaním dotknutom rozsahu v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne
správny potvrdil.

32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 100%, keďže žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný.

33. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).