Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. august 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 4Sf/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200143
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8021200143.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Radovana Turčíka, a členiek Mgr. Jany

Fandákovej, LL.M. a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
D. XXXX/XX, XXX XX B., právne zastúpený: bodnarlegal s.r.o., Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 51
865 459, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská
Bystrica o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100142592/2021 zo dňa 28.01.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie
(pokuta správcovi úpadcu za nesplnenie výzvy podať daňové priznanie)

1. Uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) z 11.07.2013 bol vyhlásený konkurz na
úpadcu Ing. Ján Plavec a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Mgr. Marián Lipa. Ustanovený
správcaboluznesenímokresnéhosúduz24.10.2019odvolanýzfunkcieaďalšímuznesenímokresného
súdu z 26.11.2019 bol za nového správcu ustanovený JUDr. Peter Žoldoš - žalobca.

2. Úpadca Ing. Ján Plavec sám podal ním podpísané daňové priznania k dani z príjmov za rok 2014
(podané 06/2015), za rok 2015 (podané 06/2016), za rok 2016 (podané 06/2017), za rok 2017 (podané
07/2018) a za rok 2018 (podané 07/2019) a daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za rok 2017
(podané 01/2018).

3. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) samostatnými výzvami adresovanými E. E. D. ako

správcovi úpadcu F. A. B. vyzval na doplnenie daňových priznaní o podpis osoby oprávnenej na ich
podanie, v každej výzve v lehote do 15 dní od jej doručenia, ktoré pri každej výzve uplynula márne.

4. Správca dane ho následne samostatnými výzvami z 13.12.2019 adresovanými žalobcovi E. B. C. ako
správcovi konkurznej podstaty úpadcu F. A. B. vyzval podľa § 15 ods. 2 daňového poriadku na podanie
daňových priznaní úpadcu k dani z príjmov za roky 2014, 2015, 2016, 2017 a 2018 a k dani z motorových
vozidiel za rok 2017, a to v lehote 15 dní od doručenia výziev, ktoré boli doručené 23.12.2019.

5. Správca dane rozhodnutím č. 101546932/2020 z 07.10.2020 uložil žalobcovi - označenému menom
a priezviskom, IČO-m, DIČ-m a miestom bydliska, úhrnnú pokutu 100,- Eur podľa § 155 ods. 1 písm. b)
daňového poriadku za správne delikty podľa § 154 ods. 1 písm. a) tretí bod daňového poriadku, ktorýchsa mal dopustiť tým, že nepodal daňové priznania v lehote určenej vo výzve podľa § 15 ods. 2 daňového
poriadku.

6. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej aj len „žalovaný“) rozhodnutím č. 100142592/2021
zo dňa 28.01.2021 na odvolanie žalobcu potvrdilo prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty. Aj v
rozhodnutí žalovaného je žalobca označený menom a priezviskom, IČO-m, DIČ-m a miestom bydliska.

II.
Súdne konanie

7. Správnou žalobou doručenou dňa 24.03.2021 Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj „krajský súd“)
sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky
č. 100142592/2021 zo dňa 28.01.2021 a rozhodnutia Daňového úradu Prešov č. 101546932/2020 z

07.10.2020. V žalobe sú vymedzené nasledovné podstatné žalobné body (námietky) žalobcu:

- Podľa žalobcu k primárnemu porušeniu povinnosti podať daňové priznanie v ustanovenej lehote
došlo v čase kedy žalobca nebol správcom a preto rešpektujúc zásadu zákazu prenosu deliktuálnej
zodpovednosti za skutok, ktorá je všeobecným princípom správneho trestania, za takéto porušenie

povinnosti nemôže niesť zodpovednosť.
- Podľa žalobcu z § 159 daňového poriadku vyplýva, že v čase od vyhlásenia konkurzu do jeho zrušenia
pri správe daní za daňový subjekt koná správca. Teda správca nevstupuje do práva povinností úpadcu
ako daňového subjektu, ale za úpadcu len koná ako za daňový subjekt a vykonáva jeho práva a
povinnosti. Toto postavenie správcu možno pripodobniť postaveniu štatutárneho orgánu subjektu mimo

konkurzného konania, teda personálnej zložky vykonávajúcej úkony v mene a na účet osoby za ktorú
koná. Zdôraznil, že správca sa nestáva daňovým subjektom namiesto úpadcu, ale len koná v jeho
mene. Preto akékoľvek správne trestanie za porušenie povinností daňového subjektu musí nevyhnutne
smerovať len voči daňovému subjektu, ktorého sa porušenie týka. Obdobne sa nesankcionuje štatutár,
ale vždy subjekt ktorého je štatutárom.

- Namieta, že správne orgány celkom nesprávne trestanie za nepodanie daňových priznaní zamerali
voči žalobcovi, a to ako separátnemu daňovému subjektu s vlastným daňovým identifikačným číslom
(DIČ) a vlastnou subjektivitou, ktorý však nenesie osobnú deliktuálnu zodpovednosť za daňový subjekt
– Ing. Ján Plavec (úpadca), ktorého je len správcom a v zmysle § 159 daňového poriadku len koná
v jeho mene vo veci správy daní. Zdôraznil, že neporušil žiadnu povinnosť, ktorá by zakladala jeho

deliktuálnu zodpovednosť ako samostatného daňového subjektu s vlastným DIČ a vytýkané nepodanie
daňových priznaní sa nepochybne vzťahuje k daňovému subjektu – úpadcovi F. A. B. a nijako sa netýka
žalobcu ako samostatného daňového subjektu. Keďže žalobca ako správca je len subjektom konajúcim
za daňový subjekt – úpadcu a zo svojej pozície správcu vykonáva práva a povinnosti týkajúce sa tohto
daňového subjektu.

- Na podporu svojej argumentácie uviedol, že všetky výzvy na podanie daňových priznaní mu boli
adresované ako správcovi úpadcu Ing. Ján Plavec a nie ako samostatnému daňovému subjektu.
Neexistuje preto dôvod prečo by sankcia mala byť uložená výslovne len žalobcovi bez spojitosti s
úpadcom ako daňovým subjektom.
- Tiež uviedol, že takýto postup správnych orgánov je mimoriadne ojedinelý, keďže správcovia dane

v rámci územia celej Slovenskej republiky vydávajú rozhodnutia obdobného charakteru voči správnej
osobe, ktorou je osoba správcu konajúca v mene a na účet úpadcu a nie voči fyzickej osobe
nepodnikateľovi. Žalobca uviedol, že ako dôkaz predkladá niekoľko anonymizovaných rozhodnutí
správcov dane, ktorými boli vyrubené úroky, alebo sankcie voči správnej osobe. Uviedol, že títo
správcovia dane v celom rozsahu rešpektovali ustanovenie § 159 daňového poriadku a správne

označujú ako zodpovednú osobu správcu konkrétneho úpadcu ako daňového subjektu.
- Sumarizujúc žalobca uviedol, že A/ žalovaný a pred ním prvostupňový orgán nerešpektovali
ustanovenia daňového poriadku najmä § 159, z ktorého jednoznačne vyplýva postavenie správcu
vo vzťahu k daňovému subjektu vo forme zákonného zastúpenia, kedy správca len koná za daňový
subjekt, ale osobne sa nestáva daňovým subjektom namiesto úpadcu a súčasne B/ bez ďalšieho uložili

sankciu žalobcovi ako daňovému subjektu, ktorý však disponuje vlastným okruhom práv a povinností
vyplývajúcich z daňových predpisov, a to bez akéhokoľvek vzájomného prieniku s povinnosťami úpadcu,
vo vzťahu ku ktorým vykonáva funkciu správcu konkurznej podstaty.8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 13.05.2021 zotrval na správnosti záverov napadnutého rozhodnutia
a dostatočnosti ich dôvodov. K nedôvodnosti žalobných námietok uviedol, že v zmysle zákona o
konkurze a reštrukturalizácii (z. č. 7/2005 Z. z.) pri správe daní za daňový subjekt koná správca, preto

správca dane musí pri ukladaní pokút skúmať, kto sa v čase od vyhlásenia konkurzu do jeho skončenia
dopustil správneho deliktu. Pričom daňovému subjektu fyzickej osobe počas konkurzu možno uložiť
počas konkurzu pokutu za správny delikt ktorého sa dopustila pred vyhlásením konkurzu a nemôže
jej byť uložená pokuta za delikt spáchaný v čase trvania konkurzu, ktorého sa dopustil konkurzný
správca. Podľa žalovaného konkurzný správca ako osoba zúčastnená na správe daní je v zmysle § 4

ods. 2 písm. c) daňového poriadku daňovým subjektom ako osoba, ktorej tento zákon alebo osobitné
predpisyukladajúpovinnostialebopriznávajúpráva.Nazáverzdôraznil,žesprávnehodeliktusadopustil
konkurzný správca, pretože bol vyzvaný na podanie daňového priznania, avšak výzvam správcu dane
nevyhovel.

9.Žalobcavreplikez10.06.2021vjejpodstatnejčastiuviedol,žetakžalovanýobdobneakopriposúdení

odvolacích námietok žalobcu ani v reakcii na jeho žalobné námietky nevysvetlil svoje závery. Zdôraznil,
že predchádzajúci správca úpadcu si takmer šesť rokov neplnil svoje povinnosti správcu, pričom správca
dane okamžite po odvolaní predchádzajúceho správcu úpadcu zaslal výzvy žalobcovi ako novému
správcovi, ktoré objektívne neboli splniteľné na čo aj upozornil elektronickým podaním z 23.12.2019. Na
uvedené správca dane ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach nereflektovali a nimi uložená sankcia bola

uložená nielen nesprávnemu subjektu ale navyše nedôvodne.

10. Na pojednávaní konanom dňa 20.08.2024 účastníci resp. ich zástupcovia uviedli:

- Právny zástupca žalobcu zotrvajúc na žalobe a replike zdôraznil, že žalobca bol vyzvaný k podaniu

daňového priznania výlučne ako správca konkurznej podstaty, ako osoba konajúca v mene daňového
subjektu – úpadcu, a to na základe § 159 daňového poriadku. Následný postup orgánov správy dane
bol absolútne nesprávny, kedy správny delikt ustálili ako delikt nie úpadcu, ale delikt samotného
správcu konkurznej podstaty, ktorý správca však neporušil svoju vlastnú povinnosť ako daňový subjekt
podať daňové priznanie, ktoré riadne podal. Zdôraznil, že B. C. ako daňový subjekt svoju vlastnú

daňovú povinnosť riadne splnil. Pokiaľ však ide o povinnosť daňového subjektu – úpadcu podať daňové
priznanie, táto nebola splnená, ani nemohla byť splnená pre okolnosti, ktoré správca oznámil daňovému
orgánubezprostrednepotomčomuboladoručenávýzvaaktorémuobjektívneneumožňovalipodaťtoto
daňovépriznanie,keďženovýsprávcanedisponovalúdajmikjehopodaniu.Zdôraznil,žedaňovéorgány
ignorovali princíp zákazu prenosu deliktuálnej zodpovednosti, keď došlo k prenosu zodpovednosti

daňovéhosubjektuF.B.nadaňovýsubjektB.C.,čojerozpornéajdoterajšoupraxousprávnychorgánov,
odklon od ktorej nebol nijak zdôvodnený.
-Žalovanýzotrvalnasprávnostizáverovadôvodovnapadnutéhorozhodnutia,trvalnatom,žeksplneniu
povinnosti bol vyzvaný žalobca a preto sa žalobca dopustil správneho deliktu nesplnením výzvy a nie
úpadca ako daňový subjekt. Žalovaný poukázal na to, že podľa § 159 daňového poriadku správca koná

„za“ daňový subjekt nie „v mene“, čo považuje za podstatný rozdiel. Podľa jeho stanoviska povinnosti
daňového subjektu sú prejdené na správcu konkurznej podstaty, vrátane podávania daňových priznaní
a nemyslí si, že to nie je povinnosť správcu v konkurze podať daňové priznanie, keď v rámci konkurzu
úpadca ani nemá možnosť podať daňové priznanie, koná za neho správca.

11. Správny súd v Košiciach rozsudkom č. k. PO-1S/14/2021-71 zo dňa 20.08.2024 zrušil napadnuté
rozhodnutiežalovanéhoajprvostupňovérozhodnutieavecvrátilnaďalšiekonanie.Nazákladekasačnej
sťažnosti podanej žalovaným Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „kasačný súd“
alebo „najvyšší správny súd“) rozsudkom sp. zn. 4Sfk/45/2024 zo dňa 20.03.2025 zrušil rozsudok
správneho súdu zo dňa 20.08.2024 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konanie bolo správnym súdom

po vrátení veci (spis doručený dňa 24.04.2025) vedené pod sp. zn. 4Sf/18/2025.

12. Správny súd dal účastníkom možnosť predložiť svoje stanoviská k veci v nadväznosti na závery
kasačného súdu výzvou zo dňa 07.05.2025 doručenou právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanému.

13. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 03.06.2025 uviedol, že celou podstatou danej veci je, že nejde o konanie
správcu vo svojom vlastnom mene a na vlastný účet, ale ide o konanie v mene a na účet úpadcu.
Najdôležitejšou skutočnosťou je, že sankcia v danej veci nebola uložená správcovi „JUDr. Peter Žoldoš,
správca so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice“ ale osobe „A. B. C., bytom D. XXXX/XX, XXX XX B.,narodený …..“. Podľa žalobcu, ak by správca dane postupoval tak, že uloží sankciu správcovi úpadcu
(tak ako to konštantne a ustálene robil správca dane v iných identických veciach) tak by neexistoval
žiadny dôvod na podanie správnej žaloby. Zároveň podľa žalobcu pri správnom označení subjektu,

voči ktorému smeruje rozhodnutie o uložení sankcie malo byť označenie správcu nasledovné „F. A.
B., bytom ..., dátum narodenia ..., zastúpený správcom JUDr. Peter Žoldoš, Žriedlová 3, Košice“, ako
bolo obdobné označenie v množstve anonymizovaných rozhodnutí správcov v identických veciach a
ktoré označenie plne rešpektuje odlišnosť medzi postavením (i) úpadcu, (ii) správcu ako fyzickej osoby,
(iii) správcu ako osoby vykonávajúcej funkciu správcu úpadcu. Zdôraznil, že takéto označenie plne

rešpektuje rozdielnosť daňovníka, o ktorého konanie v rámci správy ide a tiež korešponduje so všetkými
podaniami, ktoré správca dane adresoval správcovi počas konkurzu vo veci identického úpadcu (Ing.
Ján Plavec). Navyše podľa žalobcu takéto označenie korešponduje aj s podaniami adresovanými
správcovi počas konkurzu v iných veciach. Poukázal na rozhodnutie žalovaného v inej veci zo dňa
05.04.2022, (pozn. súdu – ide o zrušujúce rozhodnutia žalovaného vo veci vyrubenia rozdielu dane z
príjmov právnickej osoby), ktorým bolo zrušené rozhodnutie Daňového úradu Prešov, kde tento správca

opakovane nesprávne vydával rozhodnutia voči osobe správcu a nie voči osobe úpadcu. Žalobca
uviedol, že žalovaný na jednej strane tvrdí, že za úpadcu koná správca vo všetkých úkonoch úpadcu
predsprávcomdane,nonastranedruhejnezákonneukladásankciuniesprávcoviakosprávcovimajetku
úpadcu konajúceho za úpadcu podľa § 159 daňového poriadku, ale ako fyzickej osobe s vlastným DIČ.

14. Žalovaný vyjadrenie nepodal.

15. Na pojednávaní konanom dňa 26.08.2025 účastníci resp. ich zástupcovia zotrvali na svojich
doterajších vyjadreniach, ktoré na pojednávaní zhrnuli a zdôraznili.

III.
Vzťahujúca sa právna úprava

16. V zmysle zákona o dani z príjmov, zákon č. 595/2003 Z. z., daňovníkom je fyzická alebo právnická

osoba, predmetom dane je príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka
[§ 2 písm. a), b) zákona] a povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie
má daňovník v zásade pri dosiahnutí istého objemu zdaniteľných príjmov resp. aj v iných prípadoch
ustanovených zákonom [§ 32 zákona].

17. V zmysle zákona o dani z motorových vozidiel, zákon č.361/2014 Z. z., daňovníkom je fyzická alebo
právnická osoba, ktorá má zákonom vymedzený vzťah k motorovému vozidlu, ktoré je predmetom dane
za zákonom vymedzených podmienok [§ 2 a § 3 zákona] a povinnosť podať daňové priznanie k dani
z motorových vozidiel príjmov za zdaňovacie obdobie má daňovník, ktorému vznikla daňová povinnosť
splnenímzákonompredpokladanéhovyužívaniamotorovéhovozidlaavzťahuknemu [§8a§9zákona].

18. V zmysle zákona o správe daní, zákon č. 563/2009 Z. z., osobou zúčastnenou na správe daní, je
okrem iných, daňový subjekt, ktorým je osoba, ktorej tento zákon alebo osobitné predpisy (o. i. predpisy
upravujúce jednotlivé druhy daní, vrátane dane z príjmov aj dane z motorových vozidiel) ukladajú
povinnosti alebo priznávajú práva [§ 4 ods. 2 písm. c) zákona].

19. Podľa § 159 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“): V čase od
vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu pri správe daní za daňový subjekt koná správca, okrem
oddlženia podľa osobitného predpisu. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa na
správcu vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitných predpisov, ktoré upravujú práva a povinnosti

daňového subjektu. Daňové priznania, daňové doklady a iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie
práv a povinností daňového subjektu alebo iných osôb podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,
vyhotovené správcom namiesto daňového subjektu sa považujú za doklady vyhotovené daňovým
subjektom, okrem oddlženia podľa osobitného predpisu.

20. Podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku, ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na
prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote
odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením. Podľa § 13 ods. 9 daňového
poriadku, ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenejpríslušným orgánom, považuje sa takéto podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania.
Ak daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje
sa toto podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu.

21. Podľa § 15 ods. 1, 2, 3 daňového poriadku: (1) Daňové priznanie je povinný podať každý, komu
táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov, alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Vo výzve
správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania.(2) Ak nebolo podané
daňové priznanie v lehote podľa osobitných predpisov, správca dane vyzve daňový subjekt na jeho

podanie. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania.
(3) Ak daňový subjekt nepodal daňové priznanie, a to ani na výzvu správcu dane podľa odsekov 1 a 2,
správca dane určí daň podľa pomôcok. Ak daňový subjekt po doručení oznámenia o začatí určovania
dane podľa pomôcok podá daňové priznanie, správca dane ho môže použiť ako pomôcku. Daňové
priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola daňovému subjektu určená daň podľa
pomôcok; to neplatí, ak je správcom dane obec.

22. Podľa § 154 ods. 1 písm. a), bod. 3. daňového poriadku: Správneho deliktu sa dopustí ten, kto
nepodá daňové priznanie v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 15 ods. 2.

23. Podľa § 154 ods. 2 daňového poriadku: Zodpovednosti za porušenie povinnosti, ktoré sú správnym

deliktom podľa odseku 1, sa fyzická osoba, ktorá nemá oprávnenie na podnikanie, zbaví, ak preukáže,
že zo závažných zdravotných dôvodov alebo v dôsledku iných okolností hodných osobitného zreteľa,
ktoré nemohla ovplyvniť svojím konaním, nemohla splniť povinnosti, ktorých porušenie je správnym
deliktom podľa odseku 1. Zbavením sa zodpovednosti za porušenie povinnosti nie je dotknutá povinnosť
daňovéhosubjektutútopovinnosťdodatočnesplniťpoodpadnutídôvodov,nazákladektorýchsadaňový

subjekt zbavil tejto zodpovednosti.

24. Podľa § 155 ods. 1 písm. b) daňového poriadku: Správca dane uloží pokutu od 60 eur do 32 000
eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) tretieho bodu; ak je správcom dane obec, uloží pokutu
najviac do výšky vyrubenej dane, nie menej ako 10 eur, najviac však do 6 000 eur.

25. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon o
konkurze“), správca počas konkurzu vykonáva správu majetku podliehajúceho konkurzu, speňažuje
majetok podliehajúci konkurzu a z výťažku zo speňaženia tohto majetku v súlade s týmto zákonom
uspokojuje veriteľov úpadcu a vykonáva aj ďalšie práva a povinnosti v priebehu konkurzu v súlade

s týmto zákonom. Podľa § 44 ods. 1 zákona o konkurze, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom
podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku,
vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. Podľa
§ 44 ods. 2 zákona o konkurze, právne úkony úpadcu urobené počas konkurzu, ak ukracujú majetok
podliehajúci konkurzu, sú voči jeho veriteľom neúčinné; tým nie je dotknutá ich platnosť.

26. Podľa § 134 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), správny
súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa § 134 ods. 2 SSP,
správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe

neúčinného právneho predpisu,
b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c) ide o veci podľa § 192,
d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),

f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

27. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len

„žalobné body“).

28. Podľa § 183 SSP, žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.29. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne

konanie. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo
veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

30. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak

a)zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b)ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,

c)ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d)ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e)ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu

verejnej správy.

IV.
Posúdenie veci správnym súdom

31. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná

právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd
v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

32. Správny súd v konaní o správnej žalobe vo veci správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) preskúmal
napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu,

všetko v medziach žalobných bodov, a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou v zákonom
stanovenej lehote, na pojednávaní konanom dňa 26.08.2025 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

33. Správny súd opätovne posúdil vec po zrušení jeho skoršieho rozsudku a vrátení veci na ďalšie
konanie,rešpektujúcviazanosťprávnymnázoromkasačnéhosúduvjehozrušujúcomrozsudkuvzmysle

§ 469 SSP.

34. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie
o uložení úhrnnej pokuty žalobcovi vo výške 100,- Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a)
tretí bod daňového poriadku, ktorých sa mal dopustiť tým, že nepodal daňové priznania v lehote určenej

vo výzvach podľa § 15 ods. 2 daňového poriadku, ktorými bol vyzvaný na podanie daňových priznaní
daňovníka (úpadcu) a ktoré výzvy boli adresované žalobcovi ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu.

35. K deliktuálnej zodpovednosti správcu konkurznej podstaty, správny súd (obdobne ako kasačný
súd) poukazuje na právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.

6Asan/1/2021 zo dňa 28.04.2023, podľa ktorých „... Problematika zastupovania daňového subjektu -
úpadcu správcom je normatívne riešená v § 159 daňového poriadku, z čoho vyplýva, že posúdenie
veci bude rozhodné od výkladu § 159 daňového poriadku. ... Citované zákonné ustanovenie v prvej
vete ustanovuje, že správca má počas konkurzu v rámci správy daní vo vzťahu k daňovému subjektu
- úpadcovi osobitné postavenie v tom zmysle, že správca za daňový subjekt priamo koná. Druhá veta

upravuje, že na správcu sa potom vzťahujú nielen ustanovenia daňového poriadku ale aj hmotnoprávne
daňové a fiškálne predpisy upravujúce práva a povinnosti daňového subjektu. Záver o tom, že medzi
povinnosti, ktoré z daňového subjektu prechádzajú na správcu, patrí aj podanie daňového priznania,
následne výslovne vyplýva z tretej vety, v zmysle ktorej sa daňové priznanie vyhotovené správcompovažuje za vyhotovené daňovým subjektom. … Rovnaký záver je nakoniec zrejmý aj z dôvodovej
správy k danému zákonnému ustanoveniu, podľa ktorej „v nadväznosti na zákon o konkurze a
reštrukturalizácii upravuje toto ustanovenie postavenie správcu konkurznej podstaty tým spôsobom, že

správca konkurznej podstaty sa na obdobie trvania konkurzného konania stáva účastníkom daňového
konania namiesto daňového subjektu. Všetky daňové doklady, daňové priznania a iné písomnosti, ktoré
vystaví správca konkurznej podstaty a ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového
subjektu alebo iných osôb, sa považujú za doklady vystavené daňovým subjektom.“ ... Keďže z §
159 daňového poriadku jednoznačne vyplýva, že povinným na podanie daňového priznania za daňový

subjekt, ktorý je úpadcom, je počas konkurzu správca, potom za porušenie tejto zákonnej povinnosti
je namieste sankcionovať správcu a nie daňový subjekt. V zmysle elementárnej logiky spojenej s
vyvodzovaním právnej (administratívnej) zodpovednosti je totiž za porušenie normatívne uloženej
povinnosti namieste sankcionovať toho, komu bola povinnosť uložená.… Vyvodzovanie zodpovednosti
za nepodanie daňového priznania voči daňovému subjektu, ktorý ale počas konkurzného konania
takúto povinnosť nemal, by bolo v rozpore so základnou zásadou správneho trestania, v zmysle ktorej

sa administratívna zodpovednosť vyvodzuje proti tomu subjektu, ktorý porušil normatívne uloženú
povinnosť. … pre vyvodenie administratívnej zodpovednosti je právne bez významu, že formálne je
rozdiel medzi správcom a daňovým subjektom, ktorý ako úpadca má naďalej právnu subjektivitu a môže
uskutočňovať právne úkony.“

36. Zároveň správny súd (obdobne ako kasačný súd) poukazuje na to, že obdobné závery je možné
abstrahovať aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/58/2016 zo dňa 27.09.2018, podľa ktorých
„... právna úprava uvedená v poslednej vete ust. § 159 Daňového poriadku jednoznačne určuje, že v
prípade od vyhlásenia konkurzu na majetok daňovníka až do jeho zrušenia vyhotovuje daňové priznania
správca konkurznej podstaty a tieto sa považujú za daňové priznania vyhotovené daňovníkom. Teda

správca konkurznej podstaty v sebe subsumuje postavenie daňovníka a preto je plne zodpovedný za
podanie daňového priznania. Ak tak správca dane neurobil, potom bol povinný znášať prípadnú sankciu,
ktorú mu správca dane uložil.“

37. Správny súd posúdil skutkové a právne rozdiely v súdenej veci oproti veciam vo vyššie označených

rozsudkoch kasačného súdu a dospel k záveru, že tieto rozdiely nezakladajú prekážku aplikovania
právnych názorov v nich formulovaných aj na predmetnú vec. Konkrétne ide o skutkové a právne
rozdiely spočívajúce v tom, že a) sa jedná formálne o iné protiprávne konanie (v predmetnej veci ide o
nepodanie daňových priznaní na výzvu správcu dane, t. j. nesplnenie výziev kým pri vyššie citovaných
rozsudkoch išlo o nepodanie daňového priznania v zákonnej lehote po skončení zdaňovacieho obdobia,

b) v predmetnej veci boli daňové priznania podané priamo daňovníkom (úpadcom), c) v predmetnej veci
ide o podanie daňových priznaní za zdaňovacie obdobia, kedy žalobca ešte nebol správcom daňovníka
(úpadcu).

38. Skutočnosť, že vyššie formulované právne názory boli judikované vo veciach týkajúcich sa

deliktuálnej zodpovednosti správcu konkurznej podstaty pri nesplnení zákonnej povinnosti na podanie
daňového priznania v zákonom ustanovenej lehote po uplynutí zdaňovacieho obdobia a nie pri
nesplnení výzvy správcu dane na podanie daňového priznania v ním ustanovenej lehote, ako je tomu v
súdenej veci, podľa názoru správneho súdu nezakladá prekážku ich aplikovania aj na predmetnú vec.
Rozhodujúcou okolnosťou pre aplikáciu týchto právnych záverov je skutočnosť, že nositeľom povinnosti,

ktorej porušenie zakladá deliktuálnu zodpovednosť bol v čase porušenia tejto povinnosti žalobca ako
správca konkurznej podstaty úpadcu tak v označených rozsudkoch kasačného súdu ako aj v súdenej
veci. V predmetnej veci k podaniu daňových priznaní bol vyzvaný správca konkurznej podstaty úpadcu,
ktorý tak bol nositeľom povinnosti vyplývajúcej z tejto výzvy a nesplnením povinnosti vyplývajúcej z
výzvy došlo k jej porušeniu a tým naplneniu jeho deliktuálnej zodpovednosti.

39. Obdobne ani skutočnosť, že v predmetnej veci v priebehu konkurzného konania daňové priznania
boli podané priamo daňovníkom (úpadcom) a nie správcom konkurznej podstaty nezakladá dôvod na
opomenutie aplikácie vyššie citovaných právnych záverov. Nakoľko v zmysle § 159 daňového poriadku
v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu pri správe daní za daňový subjekt - za úpadcu

koná správca, ktorý je tak oprávnený aj k podpísaniu daňových priznaní. Preto podanie daňových
priznaní podpísaných samotným úpadcom zakladá nedostatok ich podania neoprávnenou osobou a
pokiaľ konkurzný správca tento nedostatok na výzvu správcu dane podľa § 13 ods. 8 daňového poriadkuneodstránil, potom sa takéto podania (v danom prípade daňové priznania) považujú v zmysle § 13 ods.
9 daňového poriadku za nepodané.

40. Nakoniec ani skutočnosť, že v predmetnej veci sa jedná o podanie daňových priznaní za zdaňovacie
obdobie, kedy žalobca ešte nebol správcom daňovníka (úpadcu) nie je dôvodom pre neaplikovanie
vyššie citovaných záverov, a to s ohľadom na to (ako to už bolo vyššie uvedené), že rozhodným pre
ustálenie deliktuálne zodpovedného subjektu je skutočnosť identifikovania subjektu, ktorý bol nositeľom
povinnosti, porušenie ktorej je sankcionované, a to povinnosti splniť výzvu správcu dane na podanie

daňových priznaní.

41. Na základe uvedeného správny súd nehodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu o porušení zákazu
prenosu deliktuálnej zodpovednosti, ktorú žalobca dôvodil tým, že k primárnemu porušeniu povinnosti
podať daňové priznanie v ustanovenej lehote došlo v čase, kedy nebol správcom a konštatuje, že v
predmetnej veci bola daná deliktuálna zodpovednosť žalobcu ako správcu konkurznej podstaty úpadcu

(daňovníka).

42. Z ostatného obsahu žalobných námietok žalobcu ako aj z jeho vyjadrení žalobcu vyplýva, že podľa
samotnéhožalobcupokutazanesplnenievýzvynapodaniedaňovýchpriznanímalabyťsprávneuložená
žalobcovi ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu, konajúceho v mene a na účet úpadcu, pričom

má za to, že uložením povinnosti žalobcovi tak ako je označený v napadnutých rozhodnutiach sa tak
nestalo, pretože mu pokuta bola uložená ako samostatnému daňovému subjektu.

43. Správny súd zdôrazňuje, že ak žalobca bol v napadnutom rozhodnutí žalovaného (aj v
prvostupňovom rozhodnutí) nezameniteľným spôsobom identifikovaný ako fyzická osoba (menom,

priezviskom, bydliskom, IČO-m, DIČ-m), ktorej je sankcia ukladaná, potom samotná skutočnosť, že
pri jeho identifikovaní nie je uvedené, že ide o správcu konkurznej podstaty úpadcu, nie je spôsobilá
spochybniť, že sankcia bola uložená žalobcovi ako deliktuálne zodpovednému subjektu. Inak povedané
skutočnosť,žedeliktuálnazodpovednosťžalobcupriamosúvisísvýkonomjehofunkciesprávcuúpadcu,
ktorý je daňovníkom a samostatným daňovým subjektom a s osobitným postavením správcu vo vzťahu

k úpadcovi v zmysle právnej úpravy obsiahnutej v § 159 daňového poriadku, nič nemení na identite
zodpovedného subjektu. Samotné posudzovanie takejto pohľadávky na uhradenie pokuty v rámci
konkurzného konania vedeného voči úpadcovi, resp. možnosť jej vymáhania priamo od žalobcu, jednak
nie je v právomoci správneho súdu a nemôže byť určujúce pre prieskum zákonnosti napadnutého
rozhodnutia v intenciách žalobných námietok v tomto konaní.

44. Preto súd vyhodnotil ako nedôvodnú žalobnú argumentáciu žalobcu, že postihovanie za nepodanie
daňového priznania sa v zmysle § 159 daňového poriadku musí viazať výlučne na úpadcu resp.
podstatnú žalobnú argumentáciu, ktorou rozporoval, že mu rozhodnutiami správnych orgánov bola
uložená pokuta za správny delikt ako samostatnému daňovému subjektu (označenému menom,

priezviskom, bydliskom, IČO-m, DIČ-m), ktorý však disponuje vlastným okruhom práv a povinností
vyplývajúcich z daňových predpisov, a to bez akéhokoľvek vzájomného prieniku s povinnosťami úpadcu,
vo vzťahu ku ktorým vykonáva funkciu správcu konkurznej podstaty.

45. Žalobca namietal, že v danej veci ide o ojedinelý postup pri označení zodpovedného subjektu,

ktorému je pokuta za správny delikt ukladaná, keďže daňové úrady „vydávajú rozhodnutia obdobného
charakteru voči správnej osobe, ktorou je osoba správcu konajúca v mene a na účet úpadcu“ resp.
„správne označujú ako zodpovednú osobu správcu konkrétneho úpadcu ako daňového subjektu“ a na
preukázanie uvedeného predložil anonymizované rozhodnutia daňových úradov (zo dňa 11.08.2021,
02.03.2020, 07.10.2020 a 20.08.2019), v ktorých je ako subjekt, voči ktorému rozhodnutie smeruje,

označený vždy úpadca s dodatkom v konkurze, s uvedením jeho IČO a DIČ, zastúpený správcom
s označením konkrétneho správcu. Obdobne vo výrokovej časti týchto rozhodnutí - pokuta za
správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) bod 3. daňového poriadku sa „ukladá daňovému
subjektu“ (rozhodnutie Daňového úradu Prešov z 02.03.2020), - úrok z omeškania sa „vyrubuje
daňovému subjektu“ (rozhodnutie Daňového úradu Košice z 07.10.2020), - pokuta za oneskorené

doručenie kontrolného výkazu sa „ukladá platiteľovi dane“ (rozhodnutie Daňového úradu Košice z
20.08.2019) resp. - pokuta za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) bod 1. daňového priadku sa
„ukladá daňovému subjektu“ (rozhodnutie Daňového úradu Košice z 11.08.2021), pričom ako daňový
subjekt resp. platiteľ dane je označený vždy úpadca s dodatkom v konkurze, s uvedením jeho IČOa DIČ, zastúpený správcom s označením konkrétneho správcu. Žalobca predložil aj časť zrušujúceho
rozhodnutia žalovaného z 05.04.2022 (prvú a poslednú stranu) vo veci vyrubenia rozdielu dane z príjmov
právnických osôb, v ktorom ako subjekt voči ktorému rozhodnutie smeruje je ako označený úpadca

v zastúpení správcom. K poslednému vyjadreniu žalobca pripojil aj rozhodnutia správcu dane vo veci
úpadcuIng.JánPlavecopredlženílehoty(z03.02.2021)aoodpustenízmeškanialehoty(z15.08.2022),
ktorých adresátom je úpadca v zastúpení žalobcom ako správcom.

46. Pokiaľ žalobca dôvodiac označenými rozhodnutiami daňových úradov mal za to, že správne

označenie správcu konkurznej podstaty ako deliktuálne zodpovedného subjektu má byť nasledovné:
“F. A. B., bytom ..., dátum narodenia ..., zastúpený správcom JUDr. Peter Žoldoš, Žriedlová 3, Košice“,
správny súd uvádza, že označenia zodpovedného subjektu tak v žalobcom predložených rozhodnutiach
v iných veciach ako aj žalobcom preferované označenie, je podľa ich obsahu označením úpadcu v
zastúpení správcom konkurznej podstaty a nie označením správcu konkurznej podstaty. Vzhľadom na
uvedené, takéto označenie nie je možné považovať ako súladné s právnym názorom o deliktuálnej

zodpovednosti správcu konkurznej podstaty, na ktorý súd vyššie poukázal a ktorý bol prezentovaný
v rozsudku kasačného súdu sp. zn. 6Asan/1/2021 zo dňa 28.04.2023, pričom rozhodnutia, na ktoré
poukazuje žalobca (datované z roku 2019 – 2022) tomuto rozsudku kasačného súdu predchádzali.
Správnysúdztýchtodôvodovargumentáciužalobcurozhodnutiamidaňovýchúradovvinýchobdobných
veciach a spôsobom označenia zodpovedných subjektov v nich nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť

zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

47. Ako to vyplýva z vyššie uvedeného, správny súd prihliadajúc aj na špecifiká veci [konkrétne, že
žalobca bol vyzvaný na podanie daňových priznaní (a to naviac za časový úsek, kedy ešte nebol
správcom úpadcu – daňovníka), že konanie, za ktoré mu bola pokuta rozhodnutím správcu dane a

žalovaného v tejto veci uložená, sa viaže nie na nepodanie riadneho daňového priznania po skončení
zdaňovacieho obdobia, ale na nepodanie daňového priznania na základ osobitnej výzvy správcu dane –
po tom, čo si obdobnú povinnosť na základe výzvy správcu dane nesplnil iný – skorší správca úpadcu vo
veci,tedavtejtovecibolauloženápokutanieprenesplneniepovinnostipodľa§154ods.1písm.a)bod1
daňového poriadku ale pre nesplnenie povinnosti podľa § 154 ods. 1 písm. a) bod 3 daňového poriadku]

dospel k záveru, že žalobná argumentácia žalobcu nebola spôsobilá spochybniť závery žalovaného o
danosti jeho sankčnej zodpovednosti za protiprávne konanie.

48. V nadväznosti na to správny súd spravujúc sa závermi kasačného súdu v bode 65. jeho
zrušujúceho rozsudku posúdil a dospel k záveru, že skutočnosti (podľa správneho súdu vyplývajúce

z administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia a ním v skoršom rozsudku uvedené nad rámec
vlastných dôvodov, pre ktoré bolo zrušené rozhodnutie žalovaného) a to, že „žalovaný ani správca
dane sa žiadnym spôsobom nevysporiadali s možným zánikom zodpovednosti za nimi sankcionovaný
správnydeliktvzmysle§154ods.2daňovéhoporiadkuvdôsledkuokolnostíhodnýchosobitnéhozreteľa
spočívajúcich 1) v tom, že úpadca, napriek tomu, že po vyhlásení konkurzu už sám nemohol konať

(tento úkon) podal predmetné daňové priznania a len v dôsledku neplnenie si správcovských povinnosti
predchádzajúceho správcu konkurznej podstaty, ktorý tieto priznania napriek výzvam správcu dane
neopatril svojim podpisom, sa považovali za nepodané, a 2) v tom, že úpadca, za ktorého konal nový
správca konkurznej podstaty oznámil správcovi dane skutočnosti brániace splneniu výzvy spočívajúce v
neposkytovaní súčinnosti pôvodným správcom a neodovzdaní dokladov k podaniu daňového priznania.“

nezakladajú v okolnostiach predmetnej veci dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodov
nižšie uvedených.

49. Správny súd za prvé konštatuje, že zánik zodpovednosti za správny delikt v zmysle § 154 ods. 2
daňového poriadku nie je možné subsumovať pod prípady zamýšľané v § 195 písm. b) SSP, podľa

ktorého správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide
o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej
lehoty,vktorejbolomožnévyvodiťzodpovednosťzainýsprávnydelikt,alebozainépodobnéprotiprávne
konanie.

50. Správny súd za druhé, s dôrazom na limitovanie rozsahu svojej prieskumnej právomoci vo vzťahu
k zákonnosti napadnutého rozhodnutia, a to žalobcom vymedzenými žalobnými bodmi (námietkami)
v správnej žalobe, ktorých rozširovanie neskoršími podaniami či vyjadreniami žalobcu nie je v
zmysle § 134 ods. 1 v spojení s § 182 ods. 1 písm. e) a § 183 SSP prípustné, konštatuje, žežalobca v žalobe žiadnym spôsobom nenamietal absenciu vysporiadania sa žalovaného, resp. predtým
prvostupňového orgánu s možným zánikom zodpovednosti za sankcionovaný správny delikt v zmysle
§ 154 ods. 2 daňového poriadku v dôsledku okolností hodných osobitného zreteľa. Žalobca prvýkrát

až v replike a následne na pojednávaniach namietal nedôvodnosť uloženia sankcie pre objektívnu
nesplniteľnosť výzvy správcu dane s poukazom na to, že nedisponoval údajmi na podanie priznaní
nakoľko predchádzajúci správca úpadcu si takmer šesť rokov neplnil svoje povinnosti správcu, pričom
správca dane okamžite po odvolaní predchádzajúceho správcu úpadcu zaslal výzvy žalobcovi ako
novému správcovi a nereflektovanie správcu dane a žalovaného na tieto okolnosti, ktoré boli žalobcom

oznámené správcovi dane elektronickým podaním z 23.12.2019. Takúto argumentáciu žalobcu bolo
nutné hodnotiť ako neprípustné rozšírenie žalobných bodov, nakoľko absencia žalobných bodov v tomto
smere bráni tomu, aby argumentácia v replike mohla byť vnímaná ako ich upresnenie.

Záver a rozhodnutie o trovách konania

51. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol ako
nedôvodnú. (výrok I)

52. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani len

čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi
nepriznal. (výrok II)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho

doručenia na Správny súd v Košiciach.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia,

b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

(§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP)

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, žea/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)