Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 20, 2025

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625202156
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2025:7625202156.5

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. E. XXX/XX, XXX
XX F., právne zastúpená: Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s.r.o., Pribinova 20, 811 09
Bratislava, IČO: 50 491 300, proti žalovanému: G. H. F., I. J. X, XXX XX F., IČO : 36 182 672,
právne zastúpený: Chrenek, Toman, Kotrba advokátní kancelář spol. s r.o., Těšňov 1/1059, 110 00
Praha 1, Česká republika, konajúca na Slovensku prostredníctvom Chrenek, Toman, Kotrba advokátska

kancelária spol. s r.o., organizačná zložka, Palisády 56, 811 06 Bratislava, Slovenská republika, IČO:
53 650 441, o náhradu nemajetkovej ujmy 12.000,- eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyslovuje, že nesúhlas žalovaného so späťvzatím návrhu nie je dôvodný.

II. Súd konanie zastavuje.

III. Žalovanému priznáva proti žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným
súdnym úradníkom

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom sporu je návrh žalobkyne na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 12 000 €,
spôsobenej nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti v Nemocnici AGEL Krompachy s.r.o.

Dňa 7.6.2022 žalobkyňa ako prvorodička porodila zdravú dcéru. Pôrod prebehol bez komplikácií. Pri
prepustení z nemocnice (11.6.2022) však sonografické vyšetrenie odhalilo zvyšky v brušnej dutine.
Napriek tomu bola žalobkyňa prepustená domov bez informácie o nutnosti kontroly do 3 dní. Túto
informáciu obdržala len jej gynekologička, nie ona osobne. Dňa 29.6.2022 žalobkyňa začala masívne
krvácať a bola hospitalizovaná. Napriek jej žiadosti nebola privolaná primárka oddelenia MUDr.
Lukáčová. Kyretáž vykonala službukonajúca lekárka MUDr. Tkachuk, pričom zákrok bol označený

ako „banálny“. Žalobkyňa počas krvácania upadla do bezvedomia a musela podstúpiť transfúziu.
Histologický nález potvrdil zvyšky placenty – nedostatočná evakuácia po pôrode. Po zákroku sa u
žalobkyne vyvinul Ashermanov syndróm – zrasty v maternici, ktoré bránia menštruácii a plodnosti.
Diagnózu potvrdil K. L. M. z Východoslovenského onkologického ústavu a následne aj prof. MUDr.
Michal Mára, CSc. v Prahe. Žalobkyňa podstúpila dve hysteroskopie (máj a september 2024), no
umelé oplodnenie bolo neúspešné. Žalobkyňa tvrdí, že pochybenie nastalo už pri prepustení z

nemocnicebezadekvátnehoošetrenia.Kyretážbolavykonanánešetrne,čoviedlokvážnymzdravotným
následkom, vrátane možnej neplodnosti. Psychický stav žalobkyne sa výrazne zhoršil. Napriek pokusom
o mimosúdne vyrovnanie, žalovaný nereagoval. Žalobkyňa podala podnet na Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou (8.1.2025) a trestné oznámenie na PZ (14.1.2025), no bez odozvy.

2. Žalovaný odmieta tvrdenie žalobkyne, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá postupom non

lege artis. Poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/81/2014, podľa ktorého sa
správnosť lekárskeho postupu posudzuje ex ante, teda podľa poznatkov dostupných v čase zákroku. Pripôrode žalobkyne dňa 7.6.2022 bol zvolený štandardný konzervatívny postup pri čiastočne retinovanej
placente – podanie injekcie po kontrolnej sonografii (11.6.2022). Žalobkyňa bola následne prepustená
s tým, že nemocnica zaslala „Správu o rodičke“ jej obvodnej gynekologičke s pokynom na kontrolu do 3

dní. Žalobkyňa bola o kontrole ústne informovaná. Kyretáž vykonaná 29.6.2022 bola nevyhnutná a život
zachraňujúca. Zákrok prebehol bezodkladne, v súlade s odbornými štandardmi. Označenie zákroku ako
„banálneho“ sa vzťahovalo na jeho rutinný charakter, nie na jeho závažnosť. K vzniku Ashermanovho
syndrómu žalovaný uvádza, že ide o známu komplikáciu po kyretáži, ktorá sa môže vyskytnúť aj pri
správne vykonanom zákroku. Rok trvajúce kojenie spôsobilo laktačnú amenoreu, čo sťažilo včasnú

diagnostiku syndrómu. Nie je preukázané, že zdravotný stav žalobkyne je výlučne následkom konania
žalovaného. Žalobkyňa pred pôrodom (4.6.2022) aj pred kyretážou (29.6.2022) podpísala informované
súhlasy, v ktorých bola poučená o rizikách vrátane ponechania placenty, nutnosti revízie maternice,
vzniku zrastov, či trvalých následkov. Tieto riziká sú bežné aj pri lege artis postupoch. Žalovaný tvrdí, že
žalobkyňa nepreukázala príčinnú súvislosť medzi konaním nemocnice a vznikom syndrómu. Tvrdenie
o nemožnosti ďalšieho otehotnenia je nepodložené. Na základe uvedeného žalovaný navrhuje žalobu

zamietnuť.

3. Žalobkyňa v replike uviedla, že nesúhlasí s tvrdením, že zákrok bol vykonaný lege artis. K. L.
M. z Východoslovenského onkologického ústavu jednoznačne diagnostikoval Ashermanov syndróm
ako následok nesprávne vykonanej kyretáže. V dôsledku toho musela žalobkyňa podstúpiť dve

hysteroskopie. Prepustenie žalobkyne z nemocnice dňa 11.6.2022 napriek sonografickému nálezu
zvyškov placenty považuje žalobkyňa za zásadné pochybenie. Ak by bola ponechaná na pozorovanie,
mohlo sa predísť masívnemu krvácaniu a invazívnemu zákroku. V ošetrovateľskej správe z 11.6.2022
nie je žiadna zmienka o náleze v brušnej dutine. Žalobkyňa bola odoslaná do domácej liečby s pokynom
na kontrolu až po šestonedelí, čo je v rozpore s tvrdením žalovaného. Žalobkyňa ďalej uvádza, že dňa

14.1.2025 podala trestné oznámenie, ktoré je vedené pod ČVS: ORP-73/1-VYS-SN-2025. Dňa 6.6.2025
bol do konania pribratý znalec MUDr. Jozef Poch, ktorý má posúdiť odborné otázky týkajúce sa prípadu.
Žalobkyňa trvá na tom, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá v súlade s odbornými štandardmi
a že následky, ktoré utrpela, sú priamym dôsledkom pochybenia žalovaného.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že výslovne odmieta tvrdenie žalobkyne, že kyretáž bola vykonaná
non lege artis. Žalobkyňa nepredložila žiadny konkrétny dôkaz, ktorý by takýto postup potvrdzoval.
Správa MUDr. Gabriela Tótha posudzuje stav žalobkyne ex post, teda s odstupom času a na základe už
vzniknutých následkov, čo nepostačuje na preukázanie nesprávneho postupu v čase zákroku. Kyretáž
bola vykonaná invazívne z dôvodu akútneho krvácania, čo si vyžadovalo neodkladný zásah. Žalobkyňa

navyše podpísala informovaný súhlas, v ktorom bola poučená o rizikách vrátane možných následkov.
Dobrovoľným podpisom súhlasu si bola vedomá rizík a rozhodla sa zákrok podstúpiť. Zdravotná
starostlivosť bola poskytnutá lege artis, v súlade s aktuálnymi poznatkami medicíny. Inštrumentálna
revízia dutiny maternice sa indikuje len pri akútnych stavoch, ako je masívne krvácanie. Vykonanie
zákroku bolo primerané klinickému stavu žalobkyne. K ošetrovateľskej správe z 11.6.2022 žalovaný

uvádza, že ultrazvukový nález bol zaznamenaný a následne riešený farmakologicky. V tom čase nebol
dôvod na okamžitú chirurgickú intervenciu. V prípade retinovaných zvyškov placenty je štandardným
postupom najskôr konzervatívna liečba, pričom chirurgický zákrok sa indikuje len pri zlyhaní tejto liečby
alebo pri akútnych komplikáciách. Žalovaný poukazuje na odborné poznatky o výskyte Ashermanovho
syndrómu ako známej komplikácie po kyretáži, ktorá sa môže vyskytnúť aj pri správne vykonanom

zákroku. Riziko vzniku syndrómu je známe a bolo súčasťou poučenia v informovanom súhlase. Na
základe uvedeného žalovaný rozporuje nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy, ako aj výšku
požadovanej sumy, a navrhuje žalobu zamietnuť.

5. Po začatí pojednávania, žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť.

6. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa § 145 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak
je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne

súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná
súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.8. Podľa § 146 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby
z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde
k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z
osobitného predpisu.

9. Späťvzatie žaloby predstavuje prejav autonómnej vôle žalobkyne ako dominus litis, ktorá má právo
procesnými úkonmi ovplyvňovať priebeh a smerovanie súdneho konania. Civilný sporový poriadok

umožňuje späťvzatie návrhu na začatie konania až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Žalobkyňa ako výlučná nositeľka práva na náhradu nemajetkovej ujmy zobrala žalobu v celom rozsahu
späť.

10. Tento prejav jej dispozičného oprávnenia bol urobený slobodne, vážne a bez známok účelovosti či
zneužitia procesných práv, avšak urobila ho až po začatí pojednávania. Z uvedeného dôvodu vyzval súd

žalovaného, aby sa vyjadril, či so späťvzatím žaloby žalobkyňou súhlasí.

11. Žalovaný vyjadril nesúhlas so späťvzatím žaloby, avšak neuviedol žiadny vážny dôvod, ktorý by
bránil zastaveniu konania. Jeho argumentácia, že nesúhlasí so zastavením konania, pretože má právny
záujem na meritórnom rozhodnutí ( rejme z dôvodu toho, že takéto rozhodnutie by vytvorilo prekážku

veci rozhodnutej), nie je relevantným dôvodom na to, aby súd späťvzatie žaloby žalobkyňou nepripustil.

12. Dôkazné bremeno preukázania vážnych dôvodov nesúhlasu so zastavením konania nesie žalovaný.
Jeho subjektívne presvedčenie, bez predloženia konkrétnych dôkazov, nepostačuje na nepripustenie
späťvzatia žaloby. V predmetnej veci by totiž hypotetické rozhodnutie v prospech žalovaného

nevytváralo prekážku, pre ktorú by žalobkyňa v budúcnosti nemohla uplatniť na súde nový nárok
založený na odlišných skutkových okolnostiach. Identita strán sporu sama osebe nezakladá prekážku
veci rozhodnutej, pokiaľ absentuje totožnosť predmetu konania a skutkového základu. Pokiaľ by
pokračovanie v konaní malo byť nevyhnutné z dôvodu ochrany dobrého mena alebo vytvorenia
precedensu, uvedené dôvody nemajú v právnom poriadku oporu. Civilné sporové konanie neslúži na

deklaratórne očistenie reputácie ani na vytváranie precedensov v prípadoch, kde žalobkyňa už nárok
neuplatňuje.

13. Súdpriposudzovaníprípustnostispäťvzatiažalobyprihliadolnavšetkyrelevantnéokolnostiprípadu,
a to povahu uplatňovaného nároku, právne a faktické dôsledky zastavenia konania, vzťahy medzi

stranami sporu, mieru ohrozenia práv a právom chránených záujmov žalovaného, absenciu verejného
záujmu a dospel k záveru, že pokračovanie konania by bolo nehospodárne, neúčelné a v rozpore s
princípom procesnej ekonómie.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považuje späťvzatie žaloby žalobkyňou za procesne prípustné,

keďže neexistuje vážny dôvod, ktorý by zastaveniu konania bránil.

15. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

16. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania z dôvodu späťvzatia žaloby, trovy konania je povinná
nahradiť tá zo strán sporu, ktorá zavinila, že tieto trovy konania vznikli. Je teda povinnosťou súdu skúmať

procesnú zodpovednosť strán sporu za zastavenie konania.

18. Vzhľadom k tomu, že k zastaveniu konania došlo z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou, súd
konštatuje, že z procesného hľadiska zapríčinila zastavenie konania práve žalujúca strana.

19. Súd u žalobkyne nezistil dôvody na uplatnenie ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku a
priznal nárok na plnú náhradu trov konania žalovanému. O výške priznaných trov konania žalovanému
súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.

Proti výroku II. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď.
vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.