Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. august 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/375/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111229076
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:1111229076.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne: V. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G., Č. XX, zast. JUDr. Jozefom Tomkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánova 2 proti
žalovanej: SR - zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, zast.
Mgr. Igorom Mišíkom, štátnym zamestnancom Min. spravodlivosti SR, o zaplatenie sumy 8.962,36 eur,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 15C/759/2015-75 z 25.1.2018

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zamietol žalobu a
stranám náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala odškodnenia ujmy na zdraví, ktorá bola
spôsobená násilným trestným činom a žiadala, aby jej, ako zástupkyni dcér, bolo vyplatené odškodné
za každú po 4.481,18 eur, t.j. spolu 8.962,36 eur z dôvodu, že žalovaná jej priznala odškodnenie len vo
výške 1/3 celkového možného odškodnenia.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa pôvodne podala žalobu na Okresnom súde Bratislava I o
preskúmania rozhodnutia žalovanej, v ktorom jej bola priznaná 1/3 náhrady na odškodnenie po neb.
manželovi N. F., i keď v trestnom konaní mala zastupovať aj ďalších dedičov po neb. manželovi a to
dcéru O. Z. a M. F., i keď v trestnom konaní si uplatňovala náhradu škody iba ona a na základe toho
podala aj žiadosť o odškodnenie, tvrdiac, že žalovaná tak rozhodnúť bez vyjadrenia ostatných dedičov,
keďže dedičia uzavreli dohodu, kde vymedzili majetok, ktorý patrí do dedičstva a dohodli si spôsob

nadobudnutia v dedičskom konaní, nijako sa nedohodli na rozdelení prípadného odškodnenia, ktoré je
predmetom rozhodnutia žalovanej a ktorá (žalovaná) celkový nárok vypočítala sumou 13.443,54 eur.
Žalobkyni rozhodnutím č. 32769/09-537/88 z 10.5.2011 žalobkyni (V. F.) ako jednej z troch oprávnených
osôb, bolo priznané odškodnenie v sume 4.481,18 eur v sume predstavujúcej 1/3 z celkového možného
odškodnenia na základe žiadosti oprávnenej osoby o odškodnenie v súlade so zák. č. 215/2016 Z.z.
Po tomto rozhodnutí žalobkyňa podala žalobu dňa 8.8.2011 doručenú Okresnému súdu Bratislava I
9.9.2011, ktorou požadovala rozhodnutie žalovanej ako nezákonné zrušiť. Uznesením sp.zn. 2S/6/2011

z 13.9.2011 vec bola postúpená z dôvodu vecnej nepríslušnosti Krajskému súdu v Bratislave. Krajský
súd v Bratislave rozsudkom sp.zn. 3S/189/2011 z 22.11.2013 žalobu zamietol. Na základe podaného
odvolania žalobkyňou Najvyšší súd SR vo veci sp.zn. 3Sžo/37/2013 uznesením z 10.2.2015 zrušil
rozsudok Krajského súdu v Bratislave s odôvodnením, že žalobkyňou uplatnený nárok sa stávapredmetom sporového konania, patrí do právomoci všeobecných súdov, keďže predmetom konania
je osobitné právo poškodeného v trestnom konaní na odškodnenie ujmy na zdraví, ktorá mu bola
spôsobená násilným trestným činom a vec postúpil Okresnému súdu Košice-okolie.

4. Po právnom posúdení veci podľa § 1, § 9 ods. 5 zák. č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb
poškodenýchnásilnýmitrestnýmičinmivzneníneskoršíchpredpisovkonštatoval,žežalobkyňažalobou,
ktorú podala na Okresnom súde Bratislava I dňa 8.8.2001 sa domáhala preskúmania rozhodnutia,
ktoré vydala žalovaná dňa 13.5.2011, jeho zrušenia a prikázania veci znovu konať a rozhodnúť

tak, aby bolo možné v novom rozhodnutí konať so žalobkyňou ako zástupkyňou aj dcér priznaním
možného odškodnenia v súlade so zák. č. 215/2006 Z.z. Konštatoval, že rozhodnutím žalovanej č.
32769/09-537/88 žalobkyni bolo priznané odškodnenie v súlade so zákonom o odškodňovaní osôb
poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov a to vo výške 4.481,18 eur, i keď
žalobkyňa v konaní argumentovala tým, že odškodnenie má patriť aj jej dcéram, keďže v trestnom
konaní, ako poškodená, žiadala o odškodnenie žalovanú podľa dohody s dcérami a uplatňovala aj ich

nároky. Uzavrel, že v trestnom konaní žalovaná (správne žalobkyňa - poznámka odvolacieho súdu)
vystupovala ako poškodená sama a len ona si v tomto trestnom konaní uplatňovala náhradu škody a
následne na základe tohto postavenia si podala žiadosť o odškodnenie u žalovanej po neb. manželovi
N. F.. Z osvedčenia o dedičstva 39D/574/2008, Dnot 223/2008 z 3.7.2009 vyplynulo, že pozostalými
dedičmi po N. F. okrem žalobkyne je aj O. Z. a M. F., dcéry žalobkyne. Z obsahu rozsudku Okresného

súdu Košice-okolie sp.zn. 6T/152/2008 z 23.4.2009 zistil, že obžalovaný po predchádzajúcej slovnej
hádke fyzicky napadol N. F. tak, že tento utrpel zranenia, ktorým na mieste podľahol. Mal za preukázané,
že v súlade so zák. č. 215/2006 Z.z. (§ 5 ods. 1) a § 1 písm. b/ nar. vl. č. 450/2007 Z.z., ktorým sa
stanovuje výška minimálnej mzdy bola stanovená výška celkového odškodnenia na sumu 13.443,54
eur a žalobkyni bol priznaný nárok vo výške 4.481,18 eur. Uzavrel, že neobstojí tvrdenie žalobkyne,

podľa ktorého mala požadovať výšku náhradu škody i v mene svojich dvoch dcér, ktoré mala v trestnom
konaní zastupovať, keď z obsahu samotnej žaloby je zrejmé, že v trestnom konaní uplatňovala náhradu
škody spôsobenej trestným činom jedine žalobkyňa a zároveň žalobkyňa následne podala aj žiadosť
o odškodnenie. Správne preto postupovala žalovaná, ak výšku náhrady škody stanovila 1/3 z vyššie
uvedenejsumy.Malzato,žežalobkyňaspolusošpecifikácioužalobyzodňa24.1.2018predložilačestné

prehlásenie M. A. (správne N. - poznámka odvolacieho súdu) a O. Z. - dcér neb. N. F. s uvedením, že
v plnom rozsahu splnomocňujú žalobkyňu, ktorá ich zastupovala v trestnom konaní a tiež aj v konaní
o odškodnenie pred Ministerstvom spravodlivosti SR a rovnako ju splnomocnili aj na zastupovanie v
súdnom konaní pri vymáhaní ich nárokov z odškodnenia po neb. otcovi v konaní pred súdom neboli
preukázané. Vychádzajúc z § 2 zák. č. 215/2006 Z.z., z ktorého vyplýva, že poškodeným je osoba,

ktorej bola v dôsledku trestného činu spôsobená ujma na zdraví a táto osoba v dôsledku tohto činu
zomrela, pozostalý manžel po zomretom a pozostalé dieťa po zomretom a ak ho už niet pozostalý rodič
po zomretom a ak ho niet, osoba, ku ktorej mal zomretý vyživovaciu povinnosť, uzavrel, že do úvahy
v prejednávanej veci okrem žalobkyne prichádzala pozostalé deti po neb., ktoré si však svoj nárok na
odškodnenie neuplatnili, teda v súlade s týmto zákonom bola iba žalobkyni ako osobe, ktorá podala i

žiadosť u žalovaného, bolo vyplatené odškodné vo výške 4.481,18 eur, t.j. v 1/3, pričom v § 9 ods. 1 sú
presne uvedené náležitosti, ktoré sú potrebné na podanie takejto žiadosti, ktorá má obsahovať meno,
priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, rodné číslo poškodeného a v zmysle § 2 písm. c/ je potrebné
preukázať aj doklad, ktorý preukazuje príbuzenský pomer a okruh oprávnených osôb, ak bola trestným
činom spôsobená smrť. V prejednávanej veci však žalobkyňa požiadala iba vo svojom mene a okruh

ďalších oprávnených osôb prichádzajúcich do úvahy neuviedla. V ust. § 9 ods. 5 je uvedené, že v
prípade, ak ministerstvo nevyhovie žiadosti alebo vyhovie iba v časti, poškodený sa môže domáhať
odškodnenia žalobou na súde proti SR - zastúpenej ministerstvom najskôr do jedného roka odo dňa
doručenia rozhodnutia o žiadosti. V prejednávanej veci po vykonaní dokazovania mal za to, že návrh
žalobkyne je nedôvodný, keďže nie je v súlade s ustanoveniami zák. č. 215/2006 Z.z., preto ho v plnom

rozsahu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

6. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa. Žiadala zmeniť rozsudok súdu prvej

inštancie, žalobe vyhovieť, zaviazať žalovanú zaplatiť jej 8.962,36 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a priznať jej náhradu trov konania vo výške 100%. Postup súdu, ktorý konštatoval, že o
odškodnení po N. F. požiadala iba ona považoval za nesprávny, nakoľko z jej podaní je zrejmé, že sa
nároku na odškodnenie dožadovala za seba aj za svoje dcéry, ktoré v trestnom konaní zastupovala. Súdneprihliadol na ňou uvádzané dôvody. Bez dostatočných dôvodov sa stotožnil s odôvodnením žalovanej,
v odôvodnení rozhodnutia konštatoval priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo súdnemu
konaniu a postup pri vybavovaní jej opravného prostriedku proti rozhodnutiu žalovanej, avšak

rozhodnutie,ktorýmzamietoljejžalobuneodôvodnildostatočne,ibacitovalprávnenormy.Nevysporiadal
sa s jej dôvodmi, ako ich uvádza v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu žalovanej. Z uvedených
dôvodovpovažovalarozsudoksúduprvejinštanciezanezákonný.Citovalačasťpoučeniapoškodeného,
ktoré jej bolo dané v prípravnom konaní. Uviedla, že poškodenou osobou v trestnom konaní bola iba ona
aj vo všetkých štádiách trestného konania bola jedinou poškodenou napriek právoplatnému osvedčeniu

o dedičstve po neb. N. F., z ktorého vyplývalo, že dedičmi sú ona a jej dve dcéry. Na základe svojho
postavenia poškodenej v trestnom konaní podala žiadosť o odškodnenie, žalovanej doručila osvedčenie
o dedičstve po neb. N. F.. Bola toho názoru, že potom, čo žalovaná sa oboznámila s osvedčením
o dedičstve jej nič nebránilo upresniť, či si žiadosť podáva za seba alebo za všetkých pozostalých
a za tým účelom ju požiadať o predloženie splnomocnenia na zastupovanie dcér. Po citácii § 2, §
3, § 8 zák. č. 215/2006 Z.z. konštatovala, že ani z jedného ustanovenia nezistila ako má správne

podať žiadosť o odškodnenie, aby bola priznaná všetkým oprávneným osobám. O tom, že jej bolo
priznané odškodnenie v 1/3 sa dozvedela až z doručeného rozhodnutia žalovanej. Podľa nej žalovaná
mala povinnosť upresniť si skutočnosti uvádzané v žiadosti o odškodnenie a predloženom osvedčení
o dedičstve, ako aj z predloženého trestného spisu. Žalovaná podľa nej je osobou, ktorá, v zmysle
zákona, má povinnosť poskytnúť poškodenému pomoc, pričom z jej postupu bolo badať opačný postup

k poškodenému. Bola toho názoru, že žalovaná ju mala vyzvať, aby si ujasnila, či poškodenými nie
sú aj jej dcéry. Napriek zjavnému nesúladu ohľadom osoby poškodenej žalovaná jej doručila svoje
rozhodnutie, proti ktorému v súlade s poučením podala opravný prostriedok. Po neprimerane zdĺhavom
preskúmavaní opravného prostriedku proti rozhodnutiu žalovanej a nedôvodných prieťahoch v konaní
súdu prvej inštancie súdu upresnila svoj nárok, ako aj predložila vyjadrenie svojich dcér, z ktorého je

zrejmé, že nárok na odškodnenie podávala aj v ich mene.

7. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a
žalobkyni nepriznať náhradu trov odvolacieho konania. Považovala argumentáciu žalobkyne o tom, že
pri uplatnení nároku na odškodnenie podľa zák. č. 215/2006 Z.z. vychádzala z jej postavenia ako jedinej

poškodenej osoby vystupujúcej v trestnom konaní, za právne irelevantný, keďže posúdenie jej žiadosti
o odškodnenie z titulu ujmy na zdraví spôsobenej násilným trestným činom sa riadilo výlučne režimom
zák. č. 215/2006 Z.z. a nie ust. § 46 zák. č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku v znení neskorších
predpisov. Poukazujúc na ust. § 2 písm. a/ a § 5 ods. 1 zák. č. 215/2006 Z.z., vzhľadom na skutočnosť, že
advokát JUDr. Jozef Tomto uplatnil odškodnenie podľa predmetného zákona výlučne v mene žalobkyne,

ktorá je však len jednou z troch oprávnených osôb na odškodnenie (dcéry O. Z., nar. X.X.XXXX a M.
F.Č., nar. XX.X.XXXX si odškodnenie na MS SR neuplatnili), nemali inú možnosť ako priznať žalobkyni
odškodnenie vo výške prislúchajúcej dielu 1/3 z celkového možného odškodnenia. Nárok podľa § 2
písm. a/ a § 5 ods. 1 cit. zák. je individuálnym nárokom každej z pozostalých osôb. V tomto prípade
zo skutkových okolností vyplýva, že v súvislosti s úmrtím N. F. v dôsledku násilného trestného činu

vznikol osobitný nárok na odškodnenie žalobkyni a jej dvom dcéram, každej v sume 1/3. Žalobkyni bol
nárok v celom rozsahu riadne priznaný a vyplatený. Z tohto dôvodu mala za to, že rozsudok súdu prvej
inštancie bol vecne správny a korektne odôvodnený. Poukázala na to, že z touto jej argumentáciou
sa stotožnil aj Krajský súd v Bratislave, ktorý v rozsudku z 22.1.2013 sp.zn. 3S/189/2011 konštatoval,
že rozhodla v súlade s § 8 ods. 1 zák. č. 215/2006 Z.z., pretože žiadosť o odškodnenie podala iba

žalobkyňa. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že citovaný rozsudok bol uznesením Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 3Sžo/12/2014 z 10.2.2015 zrušený a to len z dôvodu, že na konanie podľa zák. č. 215/2006
Z.z. sa nevzťahuje zákon č. 171/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, preto nárok
na odškodnenie podľa zák. č. 215/2006 Z.z. sa stáva predmetom sporového občianskeho konania a
patrí teda do právomoci všeobecných súdov. Poukazovala na to, že žalobkyňa sa vo svojom vyjadrení k

odvolaniuobmedzilaibanakonštatovanie,žezjejpodanímalobyťzrejmé,ženárokunaodškodneniesa
domáha v mene všetkých oprávnených osôb, nijako však nešpecifikovala, z ktorých konkrétnych podaní
doručených jej (žalovanej) pred posúdením jej nároku na odškodnenie malo byť zrejmé, že odškodnenie
uplatňuje aj v mene svojich dvoch dcér. Nadobudla dojem, že zo strany žalobkyne ide zjavne iba o
účelové tvrdenie, ktoré navyše ani nezodpovedá skutočnosti.

8. Opis vyjadrenia žalovanej bol žalobkyni doručený 23.8.2018.9.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34C.s.p.)prejednalodvolaniežalobkyneakopodanévčas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania
v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a z hľadiska

uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

10. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.8.2019 o 9.,50 hod. v

pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 15.8.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3
C.s.p.

12. Žalobkyňa v odvolaní síce neuvádza odvolacie dôvody, z obsahu odvolania je však zrejmé, že
namieta odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ C.s.p., t.j. že súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

13. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je

stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

14. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym

posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k

správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, a preto odvolací súd jeho
rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

17. Zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom

rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Ani v odvolacom konaní nevyšli najavo
také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

18. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobkyne
odvolací súd uvádza:

19. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nárok na
odškodnenie v zmysle zák. č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými
činmi si uplatnila iba žalobkyňa.

20. Podľa § 3 zák. č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi (ďalej
len „zák. č. 215/2006 Z.z.“) o odškodnenie môže požiadať poškodený, ktorý je občan SR alebo občan
iného členského štátu alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá má na území SR alebo na území
iného členského štátu trvalý pobyt alebo cudzí štátny príslušník za podmienok a v rozsahu ustanovenommedzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak k
ujme na zdraví došlo na území Slovenskej republiky.

21. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 215/2006 Z.z. poškodený môže požiadať o odškodnenie, ak v trestnom
konaní nadobudol právoplatnosť rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým sa páchateľ uznáva vinným zo
spáchania trestného činu, ktorým bola poškodenému spôsobená ujma na zdraví alebo rozsudok, ktorým
bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, pretože nie je trestne zodpovedný pre nepríčetnosť a ujma
na zdraví nebola poškodenému plne uhradená inak.

22. Podľa § 8 ods. 1, 2 zák. č. 215/2006 Z.z. o poskytnutí odškodnenia rozhoduje a odškodnenie vypláca
na základe písomnej žiadosti poškodeného rozhodovací orgán, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti SR.
Žiadosť treba podať orgánu podľa ods. 1 do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku
alebo trestného rozkazu uvedeného v § 4 ods. 1 alebo iného rozhodnutia orgánu činného v trestnom
konaní alebo súdu, ktorý v prípadoch uvedených v § 4 ods. 2 vo veci naposledy konal. Na žiadosti

podané po tejto lehote sa nebude prihliadať.

23. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 215/2006 Z.z. žiadosť podľa § 8 ods. 1 obsahuje meno a priezvisko,
dátum narodenia, bydlisko a rodné číslo poškodeného. Žiadosť sa podáva na tlačive, ktorého vzor určí
ministerstvo; tlačivá a žiadosti sú k dispozícii na ministerstve, ktoré ich zverejní a na svojom webovom

sídle.

24. Podľa § 2 písm. a/, b/ zák. č. 215/2006 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným osoba,
ktorej bola v dôsledku trestnej činnosti spôsobená ujma na zdraví; ak táto osoba v dôsledku tohto činu
zomrela (ďalej len „zomretý“), pozostalým po zomretom a pozostalé dieťa po zomretom a ak ich niet,

pozostalý rodič po zomretom a ak ho niet osoba, ku ktorej mal zomretý vyživovaciu povinnosť, ujmou na
zdraví, ublíženie na zdraví, ťažká ujma na zdraví alebo smrť spôsobené trestným činom spáchaným inou
osobou a morálna škoda spôsobená trestným činom znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho
zneužívania spáchaným inou osobou.

25. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, v dôsledku trestného činu došlo k usmrteniu
manžela žalobkyne a otca O. Z., rod. F., nar. X.X.XXXX a M. F., rod. F., nar. XX.X.XXXX (vydatej N.
- poznámka odvolacieho súdu). Je teda zrejmé, že v zmysle cit. § 2 písm. a/ zák. č. 215/2006 Z.z.
poškodenými sú pozostalá manželka a dve dcéry neb. N. F., ktoré skutočnosti v konaní nie sú sporné.
Nie je spornou ani okolnosť, že žalobkyňa dňa 19.10.2009 podala žiadosť o odškodnenie podľa zák. č.

215/2006 Z.z. Z obsahu tejto žiadosti (č.l. spisu 14 a nasl.) vyplýva, že žiadosť podala V. F. - žalobkyňa.
Rozhodnutím o odškodnení žalovanej č. 32769/09-537/88 žalobkyni bolo priznané odškodnenie v sume
4.481,18 eur predstavujúcej 1/3 z celkového možného odškodnenia z dôvodu, že z právoplatného
osvedčenia o dedičstve po neb. N. F. vyplynulo, že oprávnenými osobami na odškodnenie po neb. sú
V. F. ako manželka, O. Z.L. a M. F. ako deti zabitého.

26. Vychádzajúc z cit. § 9 ods. 1 zák. č. 215/2006 Z.z. prihliadajúc na obsah žiadosti oprávnenej osoby
o odškodnenie podľa zák. č. 215/2006 Z.z. z 19.10.2009 odvolací súd má za to, že o odškodnenie
požiadala iba žalobkyňa a to iba vo svojom mene.

27. Z obsahu podania o preskúmanie rozhodnutia žalovanej z 8.8.2011, ktoré je potrebné považovať za
žalobu v zmysle § 9 ods. 5 zák. č. 215/2006 Z.z., podľa ktorého ak ministerstvo nevyhovie žiadosti alebo
jej vyhovie iba sčasti, poškodený sa môže domáhať odškodnenia žalobou na súde proti SR zastúpenej
ministerstvom najneskôr do jedného roka odo dňa doručenia rozhodnutia o žiadosti je zrejmé, že nárok
na odškodnenie predmetnou žalobou si uplatnila opätovne iba žalobkyňa V. F. - manželka zomretého.

Za takýchto okolností prihliadajúc na ust. § 5 ods. 1 veta druhá zák. č. 215/2006 Z.z. žalobkyni vznikol
nárok na vyplatenie odškodnenia vo výške 1/3 vzhľadom na to, že v danom prípade poškodenými sú
viacerí a to manželka a dve dcéry. Žalobkyni pomerná časť správne vypočítanej výšky odškodnenia
(1/3) bola rozhodnutím žalovanej priznaná a v konaní nebolo spochybnené, že táto suma jej aj bola
vyplatená. Za takýchto okolností súd prvej inštancie správne žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže

žalobkyni neprináležala vyššia suma, než jej rozhodnutím žalovanej o odškodnením bola priznaná, t.j.
v sume 4.481,18 eur.28. Na správnosť tohto záveru nemá vplyv skutočnosť, že rozhodnutie o odškodnení vydané žalovanou
pod č. 32769/09-537/88 neobsahuje dátum vydania, keďže žalobkyni suma, ktorá jej v zmysle zák. č.
215/2006 Z.z. prináleží, bola vyplatená. Nebolo možné prihliadať ani na námietku žalobkyne, že nárok

na vyplatenie odškodnenia si uplatnila aj v mene ďalších poškodených a to dcér O. a M.. Z cit. § 9
ods. 1 zák. č. 215/2006 Z.z. vyplýva, že žiadosť o poskytnutie odškodnenia musí obsahovať meno,
priezvisko, dátum narodenia, bydlisko a rodné číslo poškodeného. V danom prípade nielen v žiadosti o
odškodnenie zo dňa 19.10.2009, ale aj v žalobe podanej na súde v zmysle § 9 ods. 5, je ako poškodená
uvedená iba žalobkyňa V. F.. Účastníčkami konania teda neboli a ani nie sú, resp. nárok na poskytnutie

odškodnenia si neuplatnili dcéry žalobkyne, keďže v žiadosti o poskytnutie odškodnenia ani v žalobe o
odškodnenie podanej na súde nie sú uvedené dcéry žalobkyne ako žiadateľky, resp. žalobkyne. Nebolo
teda preukázané v konaní tvrdenie žalobkyne, že uvedenú žiadosť a žalobu podávala aj v mene dcér.
Keďže oprávnenými na poskytnutie odškodnenia okrem žalobkyne boli aj dcéry O. V. M., žalobkyňa
nebola oprávnená domáhať sa aj tej časti odškodnenia, ktorá v zmysle zák. č. 215/2006 Z.z. prináleží
ďalším poškodeným - dcéram žalobkyne, bola by oprávnená ich iba zastupovať a to na základe udelenej

plnej moci.

29. Za nenáležitú je potrebné považovať odvolaciu námietku žalobkyne, podľa ktorej ani z jedného
ustanovenia zák. č. 215/2006 Z.z. nezistila ako má správne podať žiadosť o odškodnenie, aby bola
priznaná všetkým oprávneným osobám, keďže ako už bolo vyššie uvedené z ust. § 2 písm. a/ zák. č.

215/2006 Z.z. vyplýva kto je poškodenou osobou, z ust. § 9 ods. 1 cit. zák. vyplýva, aké náležitosti má
obsahovať žiadosť o odškodnenie, teda z citovaných zákonných ustanovení jednoznačným spôsobom
bolo možné zistiť, kto je poškodeným a ako si má uplatniť nárok na odškodnenie. Samotná skutočnosť,
že žalobkyňa vystupovala ako jediná poškodená v trestnom konaní nemá vplyv na postup v konaní o
poskytnutí odškodnenia v zmysle zák. č. 215/2006 Z.z., keďže ide o samostatné konanie. Navyše v

trestnom konaní si žalobkyňa uplatňovala iba nárok na náhradu vecnej škody, teda domáhala sa iného
nároku než je nárok na poskytnutie odškodnenia.

30. Tvrdenie žalobkyne, že na uplatnenie nároku na poskytnutie odškodnenia bola splnomocnená
dcérami, ktorú okolnosť v konaní preukazovala aj čestným prehlásením dcér o tom, že ju splnomocnili

na uplatňovanie takéhoto nároku nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Pokiaľ žalobkyňa bola splnomocnená dcérami na uplatnenie nároku na poskytnutie odškodnenia, bola
oprávnená v konaní o poskytnutí odškodnenia vystupovať iba ako zástupkyňa poškodených - dcér O.
a M.. Žalobkyňa však predmetný nárok v ich mene neuplatnila, ako už bolo vyššie uvedené, nárok si
uplatnila len vo svojom mene.

31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s

§ 255 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa v konaní nebola úspešná, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania,žalovanejvsúvislostisodvolacímkonanímžiadnepreukázateľnétrovynevznikli,pretoodvolací
súd rozhodol, že stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).