Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 28, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121202964
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3121202964.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX
proti žalovanému D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., C. XX, zastúpenému Dream Legal, Advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom Žilina, Republiky 4/1055, IČO 55 056 831 o ochranu osobnosti, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 27C/15/2021-98 zo dňa 19. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % , ktorú
náhradu je povinný žalobca zaplatiť žalovanému v sume aká bude určená v rozhodnutí súdu prvej
inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu /výrok I./ a žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% /výrok II./.

2. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal ochrany
osobnosti na tom základe, že žalovaný pošpiňuje jeho meno u policajtov v Ilave, neprávom vodí po
policajtoch,vymýšľasiazavádza,neprávompošpiniljehomenoohľadomzváračkyakábla,ktoránepatrí
nikomu a nemá majiteľa. Súd vykonal v spore dokazovanie. Z rozhodnutia Okresného úradu Trenčín,
odbor všeobecnej vnútornej správy č. OÚ-TN-OVVS2-2020/004087-013 zo dňa 24.06.2020 zistil, že

priestupkové konanie vo veci žalobcu, ktorý bol obvinený zo spáchania priestupku proti majetku, ktorého
sa mal dopustiť tým, že sa pokúsil úmyselne spôsobiť škodu na cudzom majetku krádežou na tom
skutkovom základe, že dňa 18.07.2019 zverejnil na internete facebookovej skupiny ponuku na predaj
podomácky vyrobenej zváračky za sumu 100 eur, ktorú mal vyrobiť žalovaný spolu s otcom približne v
r. 1980, bolo zastavené, nakoľko skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom. A priestupkové
konanie vo veci žalobcu obvineného zo spáchania priestupku proti majetku, ktorého sa mal dopustiť
tým, že v nezistený deň a čas z pivnice domu č. XXX v obci C. odcudzil žalovanému 50m dlhý elektrický

kábel na 380V, bolo zastavené nakoľko spáchanie skutku, o ktorom sa koná nebolo žalobcovi ako osobe
obvinenej z priestupku preukázané nebolo. Z odôvodnenia rozhodnutia súd zistil, že nebolo dostatočne
preukázané, že zo strany obvineného došlo k protiprávnemu konania - úmyselnému spôsobeniu škody
na cudzom majetku a zo strany žalovaného nebol preukázaný žiadny vlastnícky vzťah k zváračke. Z
predvolania OO PZ Ilava súd zistil, že žalobca bol predvolaný na podanie svedectva dňa 10.12.2020
vo veci podozrenia z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Z internetového inzerátu uverejneného vo facebookovej skupine "Trenčiansky kraj - predám, kúpim,
vymením" bol dňa 18.07. uverejnený inzerát užívateľa A. B. v znení: „Predám zvaracku aj s kostrou aj
kliestami na zváranie je funkcna viac info v sukromej sprave".3. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 11 a § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. V
súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami, vyhodnotiac vykonané dokazovanie, súd podanú žalobu

zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym
dôvodom ochrany osobnostných práv v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Za
neoprávnený zásah označil konanie žalovaného v tom zmysle, že žalovaný na neho podal trestné
oznámenie, ktoré bolo následne postúpené na priestupkové konanie, čím mal žalovaný pošpiňovať
menožalobcupredpolicajtamivIlave.Predpokladomúspešnéhouplatneniaprávanaochranuosobnosti

je existencia neoprávneného zásahu do osobnostných práv, objektívna spôsobilosť uvedeného zásahu
vyvolať ujmu na právach chránených zákonným ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a
príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a ohrozením osobnostných práv. Uvedené
predpoklady pritom musia byť splnené kumulatívne. Nevyžaduje sa vyvolanie následkov, ale postačuje,
ak je zásah objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť právo na ochranu osobnosti. Vzhľadom na
vymedzenie skutku, ktorým malo dôjsť k zásahu do osobnostných práv žalobcu, v žalobe a jej

doplneniach, mal súd preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v spore. Žalobca jednoznačne
špecifikoval a konkretizoval skutok, ktorým malo dôjsť k zásahu do jeho osobnostných práv, ako podanie
oznámenia u policajtov v Ilave, ktoré vykonal žalovaný. Z vykonaného dokazovania súd ale
nemal preukázané, že žalobcom konkretizovaným konaním žalovaného došlo k zásahu do jeho
osobnostných práv, nakoľko žalovaný v trestnom ako aj v priestupkovom konaní vykonával svoje práva,

resp. plnil svoje procesné povinnosti. V konaní bolo nesporným, že žalovaný podal na žalobcu trestné
oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu krádeže, ktorého sa mal dopustiť tým, že sa
pokúšal predať cudziu vec - zváračku a 50m dlhý kábel 380V, ktoré mali byť vo vlastníctve žalovaného
a nachádzali sa v pivnici rodinného domu v C. G. XXX, ktoré je žalovaný podielovým spoluvlastníkom
v podiele 3/4 k celku. Predmetný dom užíva sestra žalovaného, teda matka žalobcu. Vec bola z OO

PZ Ilava postúpená Okresnému úradu Trenčín, odbor všeobecnej vnútornej správy. Podanie trestného
oznámenia je výkonom práva každej osoby, ktorá sa domnieva, že bol spáchaný trestný čin, preto
nemôže byť v rozpore s objektívnym právom a spôsobiť ujmu na osobnostných právach fyzickej
osoby. Žalovaný preto podaním trestného oznámenia nemohol zasiahnuť do osobnostných práv
žalobcu. Podanie trestného oznámenia by výnimočne mohlo byť posúdené ako neoprávnený zásah do

osobnostných práv len v prípade, ak by to došlo k excesu, t. j. k vybočeniu z rámca zodpovedajúceho
výkonu príslušného zákonného oprávnenia. Súd však z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že
by podanie trestného oznámenia žalovaným vybočovalo z rámca zodpovedajúceho výkonu práva podať
trestné oznámenie. Žalovaný uviedol, že sa dozvedel o internetovom inzeráte, ktorým ponúkal žalobca
na predaj vec, o ktorej je žalovaný presvedčený, že mu patrí, hoci toto nemá čím dokázať. Súd nemal

preukázané, že by v príslušnom konaní (trestnom) bolo preukázané, že žalovaný lživo obvinil žalobcu z
trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie. Rovnako nemal preukázané, že by v príslušnom
konaní o priestupku bolo preukázané, že žalovaný úmyselne zasiahol do práva žalobcu na ochranu
jeho osobnosti a mena nepravdivým obvinením žalobcu z priestupku. Súd rozhodol, že ďalšie,
žalobcom sporu navrhnuté dôkazy (výsluchy svedkov, oboznámenie listinných dôkazov týkajúcich sa

minulosti žalovaného) nevykoná, nakoľko zistený skutkový stav bol dostatočný pre rozhodnutie vo veci.
Vykonávanie ďalších dôkazov by preto bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku /ďalej len CSP/. Nárok na náhradu trov konania v konaní v plnom

rozsahu vznikol procesne úspešnému žalovanému a súd preto priznal žalovanému voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Namietal, že sudkyňa prvoinštančného súdu
vôbec nevypočul svedkov, ktorých navrhoval a rozhodla tak proti nemu a v prospech žalovaného.

Poukázal na to, že žalovaný má neoprávnene jeho osobné údaje i číslo občianskeho preukazu. Tieto
musel získať od svojho známeho, ktorý je policajtom v Žiline, a nie od matky žalobcu, s ktorou ani
nekomunikujú.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že žiadne osobné údaje žalobcu nezneužil.

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny a navrhol ho potvrdiť.

7. Žalobca k vyjadreniu žalovaného na svoje odvolanie zopakoval, že žalovaný zneužil jeho osobné
údaje a vymýšľa si a zavádza súdy.8. Žalovaný k tomuto vyjadreniu žalobcu uviedol, že sám žalobca opakovane zavádza súd a jeho žaloba
nesmeruje na ochranu jeho osobnosti ale len sa snaží oddialiť exekučné konanie, v ktorom je vydaný

exekučným príkaz na predaj nehnuteľnosti, ktorú žalobca spolu so svojou rodinou neoprávnene užíva.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a contrario
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa §

387 ods. 1 a 2 CSP.

10. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodnutí vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191

CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi
súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v
celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva
nasledovné:

11. Žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutkové, či právne tvrdenia, ktoré by odôvodňovali
ním tvrdenú nesprávnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Ak žalobca poukazoval na to,
že žalovaný zneužil jeho osobné údaje, ktoré neoprávnene získal od svojho známeho, policajta, tak
takéto tvrdenia žalobca neprodukoval vo svojej podanej žalobe alebo jej doplneniach, ktorou žalobou

sa domáhal ochrany svojej osobnosti. Rozhodujúcimi skutočnosťami, ktorými žalobca odôvodnil svoju
žalobu na ochranu osobnosti boli tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný pošpiňuje jeho meno u policajtov
v Ilave, neprávom vodí po policajtoch, vymýšľa si a zavádza, neprávom pošpinil jeho meno ohľadom
zváračky a kábla, ktorá nepatrí nikomu a nemá majiteľa. Žiadnymi tvrdeniami o zneužívaní osobných
údajov žalobcu zo strany žalovaného teda žalobca svoju žalobu na ochranu osobnosti neodôvodňoval,

tieto jeho tvrdenia nijako s predmetom sporu nesúvisia a preto ani nijako nemôžu spochybniť správnosť
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

12. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nevypočul ním navrhovaných
svedkov, ani tu odvolací súd nezistil dôvodnosť odvolania žalobcu.

13. Dokazovanie v civilnom sporovom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu,
cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a
zároveň procesnou povinnosťou strán sporu , len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých)
dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy

účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne
zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a
aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný /viď. napríklad
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS 350/08/. Nevyhovenie dôkaznému návrhu
strany sporu teda nemôže konajúci súd založiť na svojej svojvôli ale môže ho odôvodniť len tromi

dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je
navrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého
dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou
potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku
ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných

pochybností overené alebo vyvrátené.

14. Žalobca vo svojom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nevypočul ním navrhovaných svedkov.
Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku tento svoj postup náležite odôvodnil tým, že skutkový stav,
ktorý zistil vykonaným dokazovaním bol dostatočný pre rozhodnutie vo veci a vykonávanie ďalších

dôkazov by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Nevykonanie žalobcom navrhovaného
dokazovania súdom prvej inštancie teda nebolo svojvoľné či neprimerané, naopak malo racionálny
podklad,ktorývychádzalzpredmetusporuauždokazovanímzistenéhoskutkovéhostavuveci.Odvolacísúd sa preto v plnej miere s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie nevykonal ďalšie žalobcom
navrhované dôkazy plne stotožňuje.

15. K uvedenému dôvodu, ktorý použil súd prvej inštancie odvolací súd po preskúmaní veci dodáva
ďalší, pre ktorý nebolo dôvodné vykonať výsluch svedkov navrhovaný žalobcom. Žalobca v podanej
žalobe ani v jej doplneniach výsluch svedkov v konaní nenavrhoval. Takýto návrh „predniesol“ až na
pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 19.10.2022. Zo zvukovej nahrávky pojednávania vyplýva,
že žalobca zabezpečil na pojednávanie prítomnosť osôb, ním bližšie neoznačených, ktoré môžu svedčiť

o tom, že žalovaný mu ukradol obkladačky a iné veci, a tiež o tom, že on mu neukradol žiadne strieborné
mince z trezoru. Podľa odvolacieho súdu je celkom zrejmé, že svedkovia, ktorých žalobca žiadal v spore
vypočuť, mali svedčiť o tvrdeniach žalobcu, ktoré boli bez relevantnej súvislosti s predmetom konania.
Odvolací súd opakuje, že predmetom sporu bola ochrana osobnosti žalobcu, do ktorej mal žalovaný
podľa tvrdení žalobcu neoprávnene zasiahnuť tým, že pošpinil jeho meno a neprávom ho vodil po
policajtoch, keď si vymyslel, že žalobca ukradol zváračku a kábel. Tvrdenia žalobcu o tom, žalovaný mu

ukradol obkladačky a iné veci a naopak on jemu neukradol strieborné mince z trezoru, rovnako ako aj
svedecké výpovede k týmto tvrdeniam, sú bez relevantnej súvislosti s predmetom sporu, a preto bolo
celkom dôvodné, že súd prvej inštancie návrhu žalobcu na výsluch takýchto svedkov nevyhovel.

16. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne

správny.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný a preto mu patrí nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov odvolacieho

konania je žalobca povinný zaplatiť žalovanému v sume aká bude určená rozhodnutím súdu prvej
inštancie. Odvolací súd nezistil v tomto prípade žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by
odôvodňovali postupom podľa § 257 CSP v odvolacím konaní úspešnému žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania celkom alebo sčasti nepriznať.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa /§ 419 CSP/ v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy /§ 427 ods. 1 CSP/.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom /§ 429 ods. 1 CSP/.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/
/§ 428 CSP/.