Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, August 10, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718206088
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8718206088.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov
senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci navrhovateľky: L.. T. C., D.. Š.Á.,
M.. X.X.XXXX, A. Q. XX. J. XXX/XX, XXX XX U., právne zastúpená: JUDr. Milan Žoldoš, advokát, s.r.o.,
so sídlom AK Poprad, Karpatská 11, IČO: 47 251 506, proti povinnému z platenia výživného: I.. P. C.,
M.. XX.X.XXXX, A. Q. T. B. XXXX/X, XXX XX L., právne zastúpený: JUDr. Mgr. Martina Tomasová,

advokátka so sídlom AK Poprad, ul. 1. mája 7, IČO: 36 158 992, o určenie manželského výživného, o
odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 15Pc/90/2018 - 254 zo dňa 28.9.2022
takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozhodnutie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je určenie manželského výživného.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol

tak, že cit.:

„I. Odporca je povinný p l a t i ť navrhovateľke manželské výživné v období od 10.12.2018 do 29.10.2020
vo výške 1.000,- eur mesačne.

II. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

III. Dlžné výživné za obdobie od 10.12.2018 do 29.10.2020 vo výške 22.645,20 eur je odporca povinný
zaplatiť k rukám navrhovateľky v dvoch splátkach po 11.322,60 eur tak, že prvá splátka dlžného
výživného bude uhradená do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku a druhá splátka do šiestich
mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 71 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z.
o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).

4. Súd konštatoval, že životná úroveň manželov v rozhodnom období bola diametrálne odlišná, preto

návrh považoval za dôvodný, aj keď nie v rozsahu požadovanom navrhovateľkou. Príjmové pomery
manžela presahovali príjmové pomery navrhovateľky, ktorá ostala prakticky bez príjmov v rozpores ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine. Priznaná suma manželského výživného poslúži na pokrytie
základných životných potrieb navrhovateľky súvisiacich s bývaním, stravovaním, ošatením, zdravotnou
starostlivosťou a pod. (vyššie náklady súvisia aj so zmenou pobytu, zariaďovaním sa nanovo), teda

výdavkov, ktoré v spoločnosti nie sú žiadnym luxusom, ale esenciálnou súčasťou života, približne
zrovnoprávni odlišnú životnú úroveň teraz už bývalých manželov. Návrh nad sumu 1.000,- € súd
zamietol, nakoľko takúto sumu vzhľadom na všetky okolnosti prípadu súd považuje za primeranú.
Navrhovateľke súd teda za obdobie od podania návrhu dňa 10.12.2018 do 29.10.2020 (právoplatnosť
rozvodového rozsudku) priznal výživné vo výške 1.000,- € mesačne. Spolu to predstavuje za celé

rozhodné obdobie manželské výživné vo výške 22.645,20 € (22 dní v mesiaci október 2018 = 709,70 €,
január 2019 až september 2020, 21 mesiacov x 1.000,- € = 21.000,- €, 29 dní v mesiaci október 2020
= 935,50 €). Vzhľadom na výšku dlžného výživného a osobné a majetkové pomery na strane odporcu
súd v zmysle § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku určil lehotu na plnenie v dvoch splátkach tak,
ako to je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

5. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“).

III. Obsah odvolania manžela navrhovateľky

6. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie manžel navrhovateľky, a to voči výroku I., III. a IV.
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), g), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“). Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za dostatočne neodôvodnený, čo spôsobuje
jeho nepreskúmateľnosť a nejednoznačnosť. Podľa jeho názoru nenapĺňa atribúty riadne odôvodneného
rozhodnutia, ktoré by účastníkovi konania dávalo logické odpovede a odôvodnenie, ako súd dospel

k svojim záverom. Manžel nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, trvá na tom, že zo strany
navrhovateľky došlo k porušeniu dobrých mravov, a preto bolo potrebné aplikovať § 75 ods. 2 Zákona
o rodine. Zdôraznil, že navrhovateľka porušila všetky morálne a mravné zásady a zapríčinila trvalý
rozvrat a rozpad rodiny. Nesúhlasí s odôvodnením v bode 17, kde súd uviedol, že príjmová tieseň
navrhovateľky je rovnako výsledkom pričinenia manžela, ktorý musí prijať zodpovednosť za svoje

konanie. K uvedenému uviedol, že za obdobie 2 rokov od právoplatného rozvodu manželstva nepozná
dôvody, pre ktoré sa navrhovateľka odmietla vrátiť späť do Š. a proti jeho vôli zotrvala s X maloletými
deťmi na Slovensku a podnikala kroky smerujúce k zrušeniu ich trvalého pobytu. Tvrdí, že navrhovateľka
mala vopred naplánovaný postup jej zotrvania na Slovensku. Dňa 20.4.2018 si zakúpila letenku do
Š. a odišla do Š. v čase, keď bol manžel na území Slovenskej republiky, zobrala si všetky dôležité

cenné veci, peniaze, dokonca osobné veci manžela, čo mu spôsobilo vážne problémy, taktiež kľúče a
príslušné doklady od spoločného auta L. X a bytu v D.. Namietal, že navrhovateľka umelo navyšuje
svoje výdavky, nepreukázala výdavky na očnú optiku, zubára, pravidelné kontroly. Nevyužila možnosť
poberania rodinných prídavkov, aj keď spĺňala nárok na ich poberanie. Ďalej, že na predĺženej materskej
dovolenke zotrvala z dôvodu, že sa nechcela zamestnať. Táto je len účelová, lebo maloleté deti sú

dopoludnia v školských zariadeniach a je teda dobrovoľne nezamestnaná.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

7. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1

CMP v spojení s ust. § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas § 362 ods. 1 CSP, oprávnenou
osobou - účastníkom § 359 CSP, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné § 355 ods. 1
CSP, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ v
odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad
uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a

dospel k záveru, že je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť (§
389 ods. 1 písm. b), c) CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je určenie vyživovacej povinnosti na manželku.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,

ktorým súd uložil manželovi platiť výživné v období od 10.12.2018 do 29.10.2020 vo výške 1.000,- €
mesačne a určenie dlhu na výživnom.9. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10. Zákonné ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine upravuje vyživovaciu povinnosť medzi manželmi, ktorá
vzniká uzavretím manželstva a trvá do jeho zániku, bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú, alebo nie,
pričom sa vyžaduje ich rovnaká životná úroveň. Znenie zákona predpokladá, že manželia si budú plniť
vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, keď jej úprava súdnym rozhodnutím prichádza do úvahy len vtedy, ak

druhýmanželvyživovaciupovinnosťneplnívôbec,alebonievplnejmiere,vdôsledkučohovznikározdiel
v životnej úrovni manželov. Inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený aj na určitých
morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahoch
súvisiacich s manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší ako pri
iných druhoch vyživovacej povinnosti. Manželstvo je právnym zväzkom, v ktorom manželia sú povinní žiť
spolu, navzájom si pomáhať, rešpektovať sa, byť si verní, starať sa spoločne o deti a podľa schopností

a možností a majetkových pomerov aj o uspokojovanie potrieb rodiny. Automaticky však neplatí záver o
tom, že pri porušení niektorej z uvedených povinností zaniká vyživovacia povinnosť. Každé konkrétne
porušenie povinnosti je potrebné posudzovať individuálne, vzhľadom na okolnosti daného prípadu.

11. Rozsah vyživovacej povinnosti medzi manželmi je spolu s výživným dieťaťa najväčší, týka

sa všetkých osobných potrieb, tzn. predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia.
Východiskom je rovnaká životná úroveň manželov, ktorá však neznamená mechanickú rovnosť v
majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí, ale treba vziať do úvahy konkrétnu mieru
potrieb manželov danú povahou ich práce, spôsobom života, zdravotným stavom manželov a pod.
Zároveň je potrebné zaoberať sa aj otázkou starostlivosti o domácnosť, pričom sa už nehovorí o

spoločnej domácnosti, ako aj potrebou osobnej starostlivosti o deti. Aj výkonom týchto činností je
potrebné priznať finančné ohodnotenie, resp. ich posúdiť ako možný materiálny ekvivalent peňažného
plnenia zo strany druhého manžela, a až po jeho posúdení možno porovnať životnú úroveň manželov.
Súd si už v rámci prípravy pojednávania a následne aj v priebehu konania zabezpečí podklady pre záver
o životnej úrovni manželov, tzn. ich osobné, príjmové, majetkové pomery, výdavky, a pri rozhodovaní

prihliadne na osobitnú starostlivosť o domácnosť, či manželia žijú spolu, ak nie prečo, s kým žijú a pod.,
ako aj na dôvody neplnenia vyživovacej povinnosti, na základe čoho určí výživné vo výške, v ktorej by
malo zabezpečiť v zásade rovnakú životnú úroveň manželov vzhľadom na ich konkrétne pomery, resp.
návrh zamietne.

12. Civilný mimosporový poriadok identifikuje rozsah zisťovania skutkového základu (podkladu)
rozhodnutia tak, že súd je povinný zistiť v konaniach podľa tohto zákona, akým je aj predmetné
konanie, skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv,
povinností a právom chránených záujmov (§ 35 CMP). Pri zisťovaní skutočného stavu veci súd nie je
obmedzený zákonnou ani sudcovskou koncentráciou (§ 34 CMP). Súd je povinný vykonať aj iné dôkazy

ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 CMP). Dôkazné bremeno
teda má súd, a to bez ohľadu na to, či konanie začal ex offo alebo na návrh. Treba pritom zdôrazniť, že
ani v mimosporových konaniach táto procesná aktivita súdu, suplujúca pasivitu účastníkov nemôže byť
vnímaná absolútne. Súd supluje aktivitu účastníkov vtedy a v takej miere, aká je potrebná na zistenie
skutočného stavu veci.

13. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, zastáva odvolací súd
názor, že súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil ust. § 36 CMP a nezisťoval všetky okolnosti významné
pre rozhodnutie o priznaní manželského výživného. Poukazujúc na znenie vyššie uvedených zákonných
ustanovení odvolací súd uvádza, že preskúmavané rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti, ktorá

znemožňuje odvolaciemu súdu vecne argumentovať jeho vecnú správnosť, resp. nesprávnosť. Svoje
konštatovanie zdôvodňuje odvolací súd nasledovne.

14. Prvoinštančný súd sa náležite neriadil uvádzanými kritériami pri rozhodovaní o manželskom
výživnom v zmysle ust. § 71 Zákona o rodine, vyživovaciu povinnosť určil bez toho, aby náležite posúdil

rozhodnéokolnostidanéhoprípaduvzťahujúcesanamožnýrozsahvyživovacejpovinnostiprizachovaní
požiadavky, aby bola životná úroveň oboch manželov v zásade rovnaká.15. Základ odvolacej argumentácie manžela a jeho nesúhlas s výškou priznaného manželského
výživného bol založený na tom, že súd prvej inštancie neskúmal či priznanie výživného je v súlade s
dobrými mravmi, pretože navrhovateľka porušila všetky morálne a mravné zásady a zapríčinila trvalý

rozvrat a rozpad rodiny. Nesúhlasí s odôvodnením súdu, že príjmová tieseň navrhovateľky je výsledkom
jeho pričinenia. Nepozná dôvody, pre ktoré sa navrhovateľka odmietla vrátiť späť do Š. a proti jeho vôli
zotrvala s X maloletými deťmi na Slovensku. Namietal, že navrhovateľka umelo navyšuje svoje výdavky,
nevyužila možnosť poberania rodinných prídavkov, aj keď spĺňala nárok na ich poberanie. Ďalej, že jej
zotrvanienapredĺženejmaterskejdovolenkejelenúčelové,lebomaloletédetisúdopoludniavškolských

zariadeniach a je teda dobrovoľne nezamestnaná.

16. Odvolací súd konštatuje, že právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s
dobrými mravmi. To znamená, že podľa tohto ustanovenia nemožno priznať výživné len v prípade,
ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného. Predpokladá to teda také správanie oprávneného
voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné. Za dobré mravy je treba považovať súhrn

spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré osvedčujú istú nemennosť a sú rešpektované
rozhodujúcou časťou spoločnosti. Ide o etické zásady, ktoré zodpovedajú zásadám slušnosti. Dobré
mravy sú meradlom hodnotenia konkrétnej situácie odpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám
slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti. Pokiaľ ide o úvahu
súdu o tom, či výkon práv a povinností je v rozpore s dobrými mravmi, úvaha súdu musí byť podložená

konkrétnymi zisteniami v konaní.

17. Odvolací súd má za to, že v danom prípade súd rozhodol vo veci bez toho, že by skúmal a zistil
konkrétnu mieru potrieb oprávneného a povinného danú ich povahou práce, spôsobom života. Súd
neskúmal otázku starostlivosti o domácnosť, spôsob, akým každý z manželov prispieva k uspokojovaniu

potrieb rodiny. Pri posudzovaní životnej úrovne oboch manželov je potrebné zobrať do úvahy aj mieru,
akou sa každý z manželov podieľa na zveľaďovaní spoločného majetku. V konaní boli prezentované
odlišné tvrdenia manželov ohľadom dispozície manželky s účtom a taktiež sa súd nevenoval miere, akou
sa obaja manželia podieľajú na výdavkoch spojených s chodom domácnosti, ako aj iných výdavkov.

18. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie dôsledne nerešpektoval ust. § 36 CMP, na zistenie
skutočného stavu veci nevykonal potrebné dokazovanie, a preto neboli preukázané ani všetky okolnosti,
ktoré sú relevantné pre rozhodnutie o návrhu na priznanie výživného, odvolací súd zrušil rozsudok podľa
§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže
rozsah dokazovania, ktoré je potrené vykonať zjavne prekračuje rámec, resp. účel odvolacieho konania.

19. Povinnosťou súdu prvej inštancie súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa
§ 391 ods. 2 CSP bude opätovne posúdiť uplatnený nárok, a to najmä so sústredením sa na sporné
otázky, ako aj odvolacie argumenty manžela navrhovateľky, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec
vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. Úlohou súdu prvej inštancie

bude dôsledne zistiť skutočný stav veci. Súd zistí, v akej miere manžel prispieval na chod domácnosti,
financoval potreby manželky, mieru odôvodnenosti jej prezentovaných výdavkov a či vzhľadom na
uvedené sú vôbec naplnené zákonné predpoklady pre určenie manželského výživného súdom Zároveň
je potrebné zaoberať sa aj otázkou starostlivosti o domácnosť, súd posúdi možný materiálny ekvivalent
peňažného plnenia zo strany manžela, a až po jeho posúdení porovná životnú úroveň manželov (tzn.

ich osobné, príjmové, majetkové pomery, výdavky, a pri rozhodovaní prihliadne na osobitnú starostlivosť
o domácnosť, na dôvody neplnenia vyživovacej povinnosti, na základe čoho určí výživné vo výške,
v ktorej by malo zabezpečiť v zásade rovnakú životnú úroveň manželov vzhľadom na ich konkrétne
pomery). V neposlednom rade súd prvej inštancie bude skúmať, či požiadavka navrhovateľky na
priznanie výživného je v súlade s dobrými mravmi, v prípade záveru súdu, že podmienky pre priznanie

manželského výživného splnené sú, súd podrobne odôvodní jeho priznanú výšku a bude skúmať,
ktoré z prezentovaných výdavkov navrhovateľky sú odôvodnené, prípadne či nie sú nadhodnotené. Je
nevyhnutné,abysúdprvejinštancieskúmaldĺžkumanželskéhospolužitia,vzájomnésprávaniesaoboch
manželov, starostlivosť o spoločnú domácnosť, príčiny, pre ktoré manželia neplnia vzájomnú vyživovaciu
povinnosť dobrovoľne, postoj každého z manželov k manželstvu a jeho účasť na zabezpečovaní potrieb

spoločnej rodiny i domácnosti. V odôvodnení rozhodnutia je rozhodne nevyhnutné uviesť aj citáciu
aplikovaných právnych noriem, vysvetlenie, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu týchto
právnych noriem a dostatočnú argumentáciu pri ich výklade, svoje rozhodnutie odôvodniť tak, abyzodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 220 ods. 2 CSP, teda, aby jeho závery boli logicky
správne, presvedčivé a spätne preskúmateľné.

20. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).