Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. september 2023

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/32/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6721010241
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphy

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2023:6721010241.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphy, v trestnej veci obžalovaného 1/ A.

B., nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene, obžalovaného 2/ C. D., nar. XX.XX.XXXX v Hnúšti a obžalovaného
3/ C. E., nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene, pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona formou
spolupáchateľstvapodľa§20Tr.zákona,nahlavnompojednávaníkonanomdňa20.09.2023voZvolene,
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene, trvale bytom F. G.
X

Obžalovaný 2/ C. D., nar. XX.XX.XXXX v Hnúšti, trvale bytom E., C.
XXX, adresa na doručovanie písomností: H., I. X,
u p. J. C.

Obžalovaný 3/ C. E., nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene, trvale bytom H., K.
XXXX/XX, t.č. v ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová

sú v i n n í ,

že
spoločne dňa 19.10.2019 v čase okolo 22.50 hod. v meste Detva, na Ul. Štúrova na ceste pri budove
športovej haly v úmysle prisvojiť si cudziu vec, fyzicky napadli poškodeného L. I., nar. XX.XX.XXXX tak,
že obv. A. B. ako vodič osobného motorového vozidla značky Audi A6 e.v.č H., striebornej farby sa snažil

zablokovať L. I., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že vozidlo značky Škoda Octavia Combi, ev. č. M. XXXXX,
šedej metalízy, ktoré v tom čase šoféroval poškodený L. I. na čerpacej stanici Slovnaft v Detve ako aj na
ceste 1/16 po výjazde z čerpacej stanice, v odbočovacom pruhu na ulici Štúrova pred ním zastal a všetci
obvinení vystúpili z vozidla značky Audi, na čo poškodený L. I. zareagoval tak, že ho začal obchádzať,
pričom mu obvinený A. B. kopol do vozidla na spolujazdcovej strane, poškodený L. I. za križovatkou na
kraji zastavil svoje vozidlo a vystúpil z neho, kam sa premiestnili na vozidle aj obvinení a po tom sa všetci
traja obvinení postavili k poškodenému, na čo obvinený A. B. požadoval od poškodeného L. I. vrátenie

peňazí za tablet a obvinený C. D. ho pri tom minimálne jedenkrát udrel päsťou do tváre, následkom
čoho mu rozbil peru, následne sa všetci presunuli aj s vozidlami asi o 50 metrov na miesto mimo cesty
ku športovej hale a to takým spôsobom, že obvinený A. B. išiel s obvineným C. E. na vozidle zn. Audi
a k poškodenému L. I. sa ako spolujazdec posadil C. D., ktorý mu povedal, kde má preparkovať a počas
jazdy ho držal za golier bundy, na tomto mieste poškodený vystúpil z jeho vozidla, kde ku nemu pristúpil
obvinený C. E., ktorý ho udrel päsťou do tváre a obvinený C. D. ho stiahol na zem, kde ho držali na zemi
a obvinený A. B. ho začal prehľadávať, ako ho prehľadal tak povedal, že nič pri sebe nemá a obvinení

C. D. a C. E. poškodeného začali kopať na zemi, po chvíli obvinený A. B. povedal, aby ho nechali, na čo
sa poškodený postavil zo zeme a obvinený A. B. mu prehľadával úložné priestory vo vozidle a popri tomhovoril, že či mu poškodený nedá namiesto peňazí autorádio, alebo niečo podobné, následne vytiahol
mobilný telefón zn. Huawei P20 live čiernej farby, ktorý bol uložený vo vozidle zn. Škoda pri riadiacej
páke a povedal, že tento telefón si berie, na čo mu L. I. schválne uviedol, že predmetný mobilný telefón je

požičaný od svokry a tá to bude hlásiť na políciu, na čo obvinený A. B. vytiahol zo svojho vozidla papier,
na ktorý začal písať vetu: „ja L. I. predávam telefón zn. Huawei A. B.“ a dal mu ho pod nátlakom podpísať,
na čo L. I. A. B. z jeho rúk mobilný telefón zboral, že si vyberie z neho SIM kartu a z miesta utiekol preč
a zavolal políciu, v časse keď už poškodený nebol pri svojim motorovom vozidle zn. Škoda, tak obvinený
A. B. jeho vozidlo uzamkol a z miesta spoločne s obvinenými C. D. a C. E. odišli, pričom kľúče od vozidla

si ponechali, čím takto svojím konaním spôsobili poškodenému L. I. škodu krádežou zväzku kľúčov vo
výške 495,98 Eur a fyzickým napadnutím mu spôsobili zranenia podľa znaleckého posudku č. 130/2020
izolované povrchové poranenie v oblasti hlavy, pomliaždenie nosa, ktoré si nevyžaduje špecifickú liečbu
a nevyžaduje si ani práceneschopnosť.
Pričom obvinený C. D. sa uvedeného konania dopustil aj na priek tomu, že bol rozsudkom Okresného
súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T 99/92 zo dňa 06. 08.1992, uznaný vinným z trestného činu lúpeže

podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona (Zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších noviel a doplnkov), a bol mu
ložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov so zaradením do II. NVS,
a napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T/142/04 zo dňa
15.03.2007 uznaný vinným z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona (zákon č. 140/1961
Zb. v znení neskorších noviel a doplnkov) a iné a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody

v trvaní 9 rokov so zaradením do II. NVS,

t e d a

obžalovaní 1/, 2/, 3/
- spoločne proti inému použili násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci,
pričom C. D. bol za takýto trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu dvakrát potrestaný nepodmienečným
trestom odňatia slobody,

č í m s p á c h a l i

obžalovaní 1/, 2/, 3/

- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zákona,
pričom C. D. aj s poukazom na ust. § 47 ods. 2 Tr. zákona,

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný 1/ A. B.

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 41
ods. 2 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 46 Tr. zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere

6 (šesť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd z r u š u j e výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 2T/7/2020 zo dňa 11.11.2020, právoplatného 12.03.2021, ktorým bol obžalovaný odsúdený podľa §
245 ods. 3 Tr. zákona na spoločný a úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov,
ktorého výkon bol podmienečne odložený s probačným dohľadom a bola mu určená skúšobná doba
v trvaní 48 mesiacov, ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na

zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

V ostatnom zostáva rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/7/2020 zo dňa 11.11.2020, právoplatný
12.03.2021, nedotknutý.Obžalovaný 2/ C. D.

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, § 47 ods. 2 Tr. zákona, § 46 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo
výmere 20 (dvadsať) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému u k l a d á ochranný dohľad vo výmere
2 (dvoch) rokov.

Obžalovaný 3/ C. E.

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Tr. zákona, § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 46
Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd ukladá obžalovanému 1/, obžalovanému 2/ a obžalovanému 3/

povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému L. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., škodu
vo výške 597,98 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal pod č. 1 Pv 395/19/6611-45 dňa 06.05.2021 na Okresný
súd Zvolen obžalobu na obvineného 1/ A. B., obvineného 2/ C. D. a obvineného 3/ C. E., pre zločin

lúpežepodľa§188ods.1Tr.zákonaformouspolupáchateľstvapodľa§20Tr.zákona,natomskutkovom
základe, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných 1/, 2/ a 3/, výsluchom
poškodeného L. I., ďalej výsluchom svedkov H. O. a C. G. a tiež výsluchom znalca Mgr. Františka

Nociara.
Vzhľadom k tomu, že všetci traja obžalovaní na hlavnom pojednávaní využili svoje právo nevypovedať,
súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa so zápisnicou o výsluchu obžalovaného 1/ A. B. zo dňa
15.05.2020 /č.l. 13/, so zápisnicou o výsluchu obžalovaného 2/ C. D. zo dňa 15.05.2020 /č.l. 24/ a so
zápisnicou o výsluchu obžalovaného 3/ C. E. zo dňa 15.05.2020 /č.l. 18/.

V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní sa súd podľa § 269 v spojení s § 253 ods. 2 Tr. poriadku
oboznámil s nasledujúcimi listinnými dôkazmi: Zápisnica o konfrontácii /č.l. 64-68/, Zápisnica o obhliadke
miestačinu/č.l.76-80/,Fotodokumentáciazkamerovéhozáznamu/č.l.93-99/,Priestupkyobžalovaného
1/ A. B. /č.l. 57 z prílohovej obálky/, Priestupky obžalovaného 2/ C. D. /č.l. 95 z prílohovej obálky/,

Priestupky obžalovaného 3/ Patrika Tonča /č.l. 99 z prílohovej obálky/, RT obžalovaného 1/ A. B. /č.l.
104 z prílohovej obálky/, RT obžalovaného 2/ C. D. /č.l. 105 z prílohovej obálky/, RT obžalovaného 3/
C. E. /č.l. 107 z prílohovej obálky/.
Súd tiež oboznámil:
- spis Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/29/2018 a z neho najmä: Rozsudok zo dňa 21.06.2021 /č.l.

601/ a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/20/2022 zo dňa 06.06.2023 /č.l. 711/,
- spis Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T/99/1992 a z neho najmä: Rozsudok zo dňa
06.08.1992 /č.l. 80/,
- spis Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T/142/2004 a z neho najmä: Rozsudok zo dňa
15.03.2007 /č.l. 808/, Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/89/2007 zo dňa16.05.2007 /č.l. 841/ a Uznesenie Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Tdo/38/2009 zo dňa
14.10.2009 /č.l. 876/.

Podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku súd na hlavnom pojednávaní oboznámil tiež Znalecký posudok č. 1/2021
vypracovaný Mgr. Františkom Nociarom /č.l. 244/, Znalecký posudok č. 1/2021 vypracovaný MUDr.
Jarmilou Opáthovou /č.l. 221/, Znalecký posudok č. 27/2020 vypracovaný Ing. Pavlom Paholíkom /č.l.
102/, Znalecký posudok č. 130/2020 vypracovaný Znaleckou lekárskou organizáciou s.r.o. /č.l. 122/
a Znalecký posudok ČES: PPZ-KEU-SL-EXP-2019/3227 vypracovaný Kriminalistickým a expertíznym

ústavom PZ /č.l. 83/.

Podľa § 270 Tr. poriadku súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj DVD záznam /č.l. 118/.

Obžalovaný1/A.B.nahlavnompojednávaníučinilvyhlásenie,žejenevinnýazároveňvyužilsvojeprávo
vo veci nevypovedať. Z uvedeného dôvodu bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o jeho

výsluchu z prípravného konania zo dňa 15.05.2020, z ktorej vyplynulo, že obžalovaný 1/ aj v prípravnom
konaní využil svoje právo a vo veci nevypovedal.

Obžalovaný 2/ C. D. na hlavnom pojednávaní taktiež učinil vyhlásenie o nevine a využil aj svoje
právo vo veci nevypovedať. Z uvedeného dôvodu bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica

o jeho výsluchu z prípravného konania zo dňa 15.05.2020, v rámci ktorého uviedol, že poškodený má
problémy s obžalovaným 1/ A. B., s ktorým sa dňa 19.10.2019 dostal do konfliktu, avšak on do tohto
konfliktu žiadnym spôsobom nezasahoval. Poškodeného do uvedeného času vôbec nepoznal, a teda
ani nemal dôvodu ho napádať, či už slovne alebo dokonca fyzicky. S obžalovaným 3/ C. E. sa na mieste
skutku vyskytli len náhodne, a to z dôvodu, že v uvedený deň boli s obžalovaným 1/ A. B. v Detve.

Poškodeného nijakým spôsobom nenútil, aby obžalovanému 1/ A. B. niečo vydal, preto nerozumie,
prečo si poškodený vymyslel všetky tie klamstvá. Ďalej tiež uviedol, že poškodený pravdepodobne sám
nevie, čo sa v uvedený večer stalo, pričom zdôraznil, že poškodený v čase skutku javil známky požitia
omamných látok.

Obžalovaný 3/ C. E. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný a zároveň využil aj svoje
právo vo veci nevypovedať. Z uvedeného dôvodu bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica
o jeho výsluchu z prípravného konania zo dňa 15.05.2020, v rámci ktorého uviedol, že skutok, ktorý
sa mu kladie za vinu sa nezakladá na pravde. Poškodeného nepozná a v uvedený deň ho stretol len
z toho dôvodu, že bol s obžalovaným 1/ A. B. v Detve. Odmietol tvrdenia, že mal poškodeného fyzicky

napadnúť,rovnakotiežodmietoltvrdeniaoslovnýchvyhrážkachnaosobupoškodeného.Potvrdil,žedňa
19.10.2019 došlo ku konfliktu, avšak len medzi poškodeným a obžalovaným 1/ A. B.. V rámci výsluchu
poukázal aj na skutočnosť, že poškodený ho v rámci konfrontácie neopoznal a ani ho z ničoho neobvinil.
Okrem uvedeného zdôraznil, že je momentálne práceneschopný, pretože je po ťažkom úraze a operácii
ľavej ruky, ktorú má poškodenú do takej miery, že ňou nemôže poriadne hýbať. Z uvedeného dôvodu

by ani nebol schopný poškodeného fyzicky napadnúť.

Poškodený L. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného 1/ A. B. pozná, sú kamaráti,
v minulosti spolu pracovali u jedného zamestnávateľa. Obžalovaného 2/ C. D. ani obžalovaného 3/ C.
E. nepozná. Ku skutku uviedol, že v uvedený deň bol na čerpacej stanici Slovnaft v Detve, kde ho po

pravej strane na motorovom vozidle obehol obžalovaný 1/ A. B. a na križovatke mu zablokoval cestu.
Následne z auta vystúpili všetci traja obžalovaní, pričom obžalovaný 1/ A. B. kopol do predných dverí
motorovéhovozidlapoškodeného.Keďpoškodenývystúpilzmotorovéhovozidla,obžalovaný2/C.D.ho
napadol päsťou do tváre, z čoho mal rozbitú peru. Poškodený poznamenal, že ani jeden z obžalovaných
v čase skutku nebol triezvy. Obžalovaný 1/ A. B. žiadal od poškodeného peniaze za tablet, ktorý mu

mal v minulosti predať. Následne aj obžalovaný 2/ C. D. a obžalovaný 3/ C. E. mali poškodeného
vyzývať, aby vrátil peniaze obžalovanému 1/ A. B.. Vzhľadom k tomu, že celý incident sa odohrával na
križovatke, po ktorej jazdili motorové vozidlá, obžalovaný 2/ C. D. alebo obžalovaný 3/ C. E. navrhli, aby
sa všetci presunuli k športovej hale, ktorá sa nachádzala asi 50 m od križovatky. Obžalovaný 2/ C. D.
chcel od poškodeného násilím zobrať kľúče od jeho motorového vozidla a toto preparkovať, čo mu však

poškodený nedovolil. Následne si poškodený sadol na miesto vodiča a obžalovaný 2/ C. D. na miesto
spolujazdca. Obžalovaný 2/ C. D. držal poškodeného päsťou za odev a prikázal mu, aby motorové
vozidlo preparkoval k športovej hale. Obžalovaný 1/ A. B. a obžalovaný 3/ C. E. zatiaľ preparkovali ich
motorové vozidlo. Pri športovej hale všetci vystúpili a obžalovaní pokračovali v útokoch na poškodeného.Obžalovaný 2/ C. D. a obžalovaný 3/ C. E. zhodili poškodeného na zem. Keď poškodený ležal na zemi,
obžalovaný 1/ A. B. ho začal prehľadávať a obžalovaný 2/ C. D. ho kopal do celého tela. Keď obžalovaný
1/ A. B. prehľadal poškodeného, začal prehľadávať aj jeho motorové vozidlo, kde našiel mobilný telefón.

Obžalovaný1/A.B.vytiaholzosvojhomotorovéhovozidlapapier,naktorýpoškodenéhodonútilnapísať:
„Ja L. I. predávam mobilný telefón A. B..“ Obžalovaní sa poškodenému vyhrážali, že keď to nenapíše,
budú pokračovať vo fyzických útokoch. Poškodený povedal obžalovanému 1/ A. B., že mu nemôže dať
uvedený telefón, pretože tento patrí matke jeho priateľky. Obžalovaný 1/ A. B. na uvedené konštatovanie
nereagoval, z ktorého dôvodu ho poškodený požiadal, aby mu dal mobilný telefón, a to z dôvodu, že si

chce vybrať aspoň SIM kartu. Akonáhle mal poškodený v rukách mobilný telefón, utiekol cez križovatku
nastaveniskočerpacejstanice,ktorejpriestorydobrepoznal,pretožetamvminulostipracoval.Následne
poškodený zavolal políciu, ktorá keď prišla, obžalovaní už pri športovej hale neboli. Motorové vozidlo
poškodeného bolo zamknuté a kľúče od neho sa na mieste činu nenachádzali. Poškodený tiež uviedol,
že pred obchodným domom TESCO v Detve sa v čase skutku nachádzal jeho kamarát C. G., ktorý celý
incident videl a ktorý ho odviezol domov pre náhradné kľúče. Poškodený tohto svedka v prípravnom

konaní neuviedol z dôvodu, že tento ho prosil, aby ho ako svedka neuvádzal, pretože s uvedenou vecou
nechce mať nič spoločné. Poškodený zdôraznil, že mal po incidente viditeľné zranenia, a to rozbitú
peru, monokel a cítil, že mu puchne ľavé oko. Po tele modriny nemal. Poškodený si tiež spomenul, že
na mieste skutku fajčil cigarety. Pri úteku z miesta činu sa pošmykol a spadol na trávu. Týmto pádom
si žiadne zranenie nespôsobil. Policajná hliadka mu zakázala manipulovať s vozidlom, a to za účelom

odobratia stôp. Kľúče od motorového vozidla do dnešného dňa nenašiel. Vo vzťahu k obžalovanému 3/
C. E. poznamenal, že pred jedným výsluchom v prípravnom konaní ho tento kontaktoval a prosil, aby
ho neoznačil ako páchateľa trestného činu, preto poškodený následne pred vyšetrovateľom uviedol, že
si nie je istý, či obžalovaný 3/ C. E. bol na mieste činu. Po výsluchu mu obžalovaný 3/ C. E. ďakoval
a ospravedlňoval sa mu.

Svedkyňa H. O., príslušníčka OO PZ Detva, na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného 1/ A. B.
a obžalovaného 2/ C. D. nepozná vôbec a obžalovaného 3/ C. E. pozná zo svojej služobnej činnosti, keď
sa s ním stretla pri riešení iného skutku. Rovnako zo svojej služobnej činnosti pozná aj poškodeného,
ktorého zadržali ako páchateľa inej trestnej činnosti. Ku skutku uviedla, že v uvedený deň mala službu

s P. C.. Na podrobnosti zásahu si nevedela spomenúť, a to z dôvodu, že s kolegom neboli prítomní
priamo pri skutku a tiež z dôvodu, že od uvedeného incidentu uplynul už dlhší čas. Svedkyňa následne
uviedla, že na mieste činu bol aj poškodený, ale nevedela uviesť, či ho vypočúvala a či boli na ňom
viditeľné nejaké zranenia. V tomto smere odkázala na úradný záznam spísaný na mieste /č.l. 158/. Ďalej
svedkyňa zdôraznila, že ani jeden z obžalovaných sa na mieste činu nenachádzal. K svedkovi C. G.

sa vyjadriť nevedela. Na otázku, čo všetko sa zachytáva v úradnom zázname spísanom na mieste činu
uviedla, že ona sa v úradnom zázname snaží do detailov popísať všetko, teda kto hliadku vyslal, kedy
na miesto činu prišli, v akom zložení, detailné popísanie skutku, vyťažené osoby a ich výpoveď a tiež
zranenia jednotlivých osôb.

Svedok C. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v uvedený deň išiel za kamarátmi k supermarketu
TESCO. Pri športovej hale nevidel nikoho, len motorové vozidlo poškodeného. Následne videl niekoho
utekať popri predajni autodielov, smerom na autobusovú stanicu. To, ako sa v uvedený deň stretol
s poškodeným si nepamätal. Vedel však uviesť, že poškodený ho žiadal, aby ho odviezol domov po
náhradné kľúče od jeho motorového vozidla. Keď sa vrátili na miesto činu, hliadka policajného zboru si

od neho vypýtala občiansky preukaz, konkrétne ho dával pani O., ktorá si zapísala jeho osobné údaje.
Od poškodeného sa dozvedel, že mu boli odcudzené kľúče od motorového vozidla. Keď poškodeného
viezol po náhradné kľúče, všimol si, že má rozbitú peru. Poškodený mu nehovoril, ako sa mu to stalo
a on sa ho na to nepýtal, pretože s uvedenou vecou nechcel mať nič spoločné. Videl však, že poškodený
je vystresovaný a prekvapený.

Zo Zápisnice o konfrontácii zo dňa 24.02.2020 /č.l. 64-67/ vyplýva, že konfrontácia sa uskutočnila medzi
obžalovaným 2/ C. D. a poškodeným. Poškodený v rámci konfrontácie spoznal obžalovaného 2/ C. D.,
pričom uviedol, že ide o jedného z mužov, ktorý boli s obžalovaným 1/ A. B. v čase skutku. Rovnako aj
obžalovaný 2/ C. D. priznal, že poškodeného videl v deň skutku. Poškodený obžalovaného 2/ označil

ako osobu, ktorá si mala sadnúť do jeho vozidla na miesto vodiča, na čo obžalovaný 2/ C. D. uviedol,
že v motorovom vozidle poškodeného v živote nesedel. Poškodený ďalej poznamenal, že obžalovaný
2/ C. D. ho udrel niekoľkokrát päsťou do tváre a kopal ho aj na zemi. Okrem toho sa mu aj slovne
vyhrážal, že mu urobí zo života peklo. Obžalovaný 2/ C. D. tvrdenia poškodeného poprel a zotrval nasvojej výpovedi, že keď poškodený z miesta činu ušiel, obžalovaný 1/ A. B. zamkol jeho vozidlo a kľúče
položil na strechu tohto vozidla. Poškodený k uvedenému poznamenal, že je pravdou, že motorové
vozidlo bolo po príchode policajnej hliadky zamknuté, avšak kľúče od neho sa do dnešného dňa nenašli.

Zo Zápisnice o konfrontácii zo dňa 24.02.2020 /č.l. 68/ je zrejmé, že konfrontácia sa uskutočnila medzi
obžalovaným 3/ C. E. a poškodeným. Poškodený a aj obžalovaný 3/ C. E. v rámci konfrontácie zhodne
uviedli, že toho druhého nepoznajú. Poškodený nevedel s istotou povedať, či obžalovaný 3/ C. E. je
osoba, ktorá bola dňa 19.10.2019 s obžalovanými pri skutku, ktorý oznamoval.

Zo Zápisnice o obhliadke miesta činu /č.l. 76-80/ súd zistil, že miesto činu sa nachádza v meste Detva
na ulici Štúrova pri objekte „Športová hala“, konkrétne pred vchodom do samotnej haly. Predmetom
obhliadky miesta činu bolo osobné motorové vozidlo zn. ŠKODA Octavia combi s EČV: M., striebornej
farby. Vozidlo bolo v čase obhliadky zatvorené, neuzamknuté, okno na strane vodiča bolo otvorené.
Dvere na spolujazdcovej strane boli poškodené, a to tak, že v oblasti 15 cm pod kľučkou boli preliačené.

Asi 50 metrov od predmetného vozidla, na mieste označenom poškodeným - križovatka ulíc B. a cesta
X/XX - K. na ceste nachádzali cigaretové ohorky zn. Camel.

Z Fotodokumentácie z kamerového záznamu /č.l. 93-99/ je možné vidieť priestor v okolí čerpacej stanice
Slovnaft v čase spáchania skutku.

Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov obžalovaného 1/ A. B. zo dňa 15.05.2023 /č.l.
57 z prílohovej obálky/ je zrejmé, že obžalovaný 1/ A. B. sa doposiaľ dopustil 35 priestupkov, z toho
24 sa dopustil pred spáchaním skutku, ktorý je predmetnom obžaloby a 11 priestupkov sa dopustil po
uvedenom skutku.

Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov obžalovaného 2/ C. D. zo dňa 15.05.2023 /č.l.
95 z prílohovej obálky/ vyplýva, že obžalovaný 2/ C. D. sa doposiaľ dopustil 3 priestupkov, pričom vo
všetkých troch prípadoch ide o priestupky spáchané po skutku, ktorý je predmetnom obžaloby.

Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov obžalovaného 3/ C. E. zo dňa 15.05.2023 /č.l.
99 z prílohovej obálky / súd zistil, že obžalovaný 3/ C. E. sa doposiaľ dopustil 4 priestupkov. Vo všetkých
štyroch prípadoch ide o priestupky spáchané pred skutkom, ktorý je predmetnom obžaloby a ide najmä
o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
a v jednom prípade išlo o priestupok podľa § 11 zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov.

Z Odpisu registra trestov obžalovaného 1/ A. B. zo dňa 06.09.2023 /č.l. 104 z prílohovej obálky/ vyplýva,
že obžalovaný 1/ A. B. má v odpise doposiaľ 3 záznamy, z toho v jednom prípade sa na neho hľadí
ako keby nebol odsúdený a v jednom prípade bolo odsúdenie zrušené vplyvom ukladania spoločného

trestu. Jediné odsúdenie, na ktoré mohol súd prihliadať pri výmere trestu bolo odsúdenie rozsudkom
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/7/2020 zo dňa 11.11.2020, právoplatným dňa 12.03.2021, pre zločin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona.

Z Odpisu registra trestov obžalovaného 2/ C. D. zo dňa 06.09.2023 /č.l. 105 z prílohovej obálky/ je

zrejmé, že tento má v registri evidovaných 9 záznamov. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom
Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T/199/2014 zo dňa 23.02.2015, pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa§289ods.1,ods.3písm.c/Tr.zákona,začomuboluloženýnepodmienečnýtrestodňatiaslobody
v trvaní 2 roky a 6 mesiacov. Okrem toho z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný 2/ C. D. sa už

v minulosti dopustil trestného činu lúpeže, za ktorý bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Rimavská
Sobota sp. zn. 3T/142/2004 zo dňa 15.03.2007, na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 9
rokov a aj rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T/99/1992 zo dňa 06.08.1992, na
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky.

Z Odpisu registra trestov obžalovaného 3/ C. E. zo dňa 06.09.2023 /č.l. 108 z prílohovej obálky/ je
zrejmé, že tento má v registri doposiaľ evidovaných 12 záznamov. Naposledy bol odsúdený trestným
rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/10/2019 zo dňa 15.02.2019, pre prečin poškodzovaniacudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 6 mesiacov.
Z Rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/29/2018 zo dňa 21.06.2021 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/20/2022 zo dňa 06.06.2023 vyplýva, že obžalovaný 3/ C.
E. bol uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákon, za skutok
zo dňa 27.11.2016 a 26.01.2017, pričom mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky
a 6 mesiacov. Okrem toho bol vplyvom ukladania súhrnného trestu zrušený výrok o treste z trestného
rozkazu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/10/2019 zo dňa 15.02.2019.

Z Rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T/99/1992 zo dňa 06.08.1992 súd zistil, že
obžalovaný 2/ C. D. bol uznaný za vinného z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona
účinného do 01.01.2006, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky.

Z Rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T/142/2004 zo dňa 15.03.2007 v spojení s

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/89/2007 zo dňa 16.05.2007 a Uznesením
Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Tdo/38/2009 zo dňa 14.10.2009 je zrejmé, že obžalovaný
2/ C. D. bol uznaný za vinného z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona účinného do
01.01.2006 a iné, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov.

Zo Znaleckého posudku č. 1/2021 vypracovaného Mgr. Františkom Nociarom /č.l. 244/ vyplýva, že
znalec z hľadiska prognózy ďalšieho vývoja osobnosti vzal u obžalovaného 2/ C. D. do úvahy nízku
mieru osobnostného potenciálu na zmenu a zlepšenie sebaovládania, ako aj nezrelosť a nízku mieru
motivačných a vôľových zložiek osobnosti. Na druhej strane však znalec poukázal, že skúsenosti
z minulosti majú u obžalovaného 2/ C. D. určitý regulačný vplyv na konanie v súčasnosti. Dlhšie

obdobie pracovného zaradenia a režimu dávajú u neho predpoklad lepšej sebaregulácie. Z uvedeného
dôvodu znalec zhodnotil prognózu u obžalovaného 2/ C. D. ako mierne pozitívnu, s poukazom na
skutočnosť, že uložený trest môže viesť k motivácii v budúcnosti sa vyhnúť protiprávnemu konaniu. Na
základe skúsenosti obžalovaného 2/ z následkov svojho konania v minulosti, ktoré malo trestnoprávne
dôsledky, čiastočne dokáže racionálne brzdiť a kompenzovať svoje afektívne správanie. Agresivita

u obžalovaného 2/ C. D. nedosahuje patologickú úroveň.

ZnalecA.Q.I.nahlavnompojednávaníuviedol,žezotrvávanazáverochpísomnepodanéhoznaleckého
posudku. Ďalej zdôraznil, že u obžalovaného 2/ C. D. je určitá miera schopnosti sebaovládania
v záťažových situáciách. Pri bežnom fungovaní problémy so sebaovládaním nemá. V záťažových

a napätých situáciách, najmä čo sa týka vplyvov dotýkajúcich sa osoby obžalovaného 2/ alebo
v rámci negatívneho pôsobenia v skupine alebo sociálnom prostredí, sa stupňuje jeho emočné
reagovanie a znižuje sa schopnosť sebaregulácie vplyvom silných emócií. Znalec však poznamenal,
že ide o ojedinelé situácie. U obžalovaného 2/ C. D. je možnosť a potenciál jeho nápravy. Bude
závisieť od formy výchovného pôsobenia, pričom zdôraznil, že absolvovanie cielených programov bude

nápomocné.

Zo Znaleckého posudku č. 1/2021 vypracovaného MUDr. Jarmilou Opáthovou /č.l. 221/ súd zistil,
že u obžalovaného 2/ C. D. nebola zistená duševná porucha alebo choroba v pravom zmysle
slova. Jeho osobnosť je jednoducho štrukturovaná, egocentrická, nezrelá s rysmi emočnej lability,

impulzivity. Z psychiatrického hľadiska nepovažuje znalkyňa pobyt obžalovaného 2/ C. D. na slobode za
nebezpečný, z ktorého dôvodu nenavrhla uložiť žiadne ochranné liečenie. Znalkyňa u obžalovaného 2/
C. D. nepotvrdila ani závislosť od alkoholu alebo iných návykových látok.

Zo Znaleckého posudku č. 27/2020 vypracovaného Ing. Pavlom Paholíkom /č.l. 102/ je zrejmé, že

znalcovi boli na skúmanie predložené 2 ks DVD-R, ktoré obsahovali záznamy snímajúce priestor
križovatiek Športová Hala Detva a cesta 1/16 zo dňa 19.10.2019 a 1 ks DVD-R, ktorý obsahoval
kamerové záznamy Mestskej polície Detva snímajúce priestory čerpacej stanice Slovnaft v Detve
zo dňa 19.10.2019. Znalec v záveroch znaleckého posudku konštatoval, že snímky zachytené na
videozáznamoch sú nedostatočnej kvality, čo je dané tým, že videozáznamy boli zaznamenané bežnými

bezpečnostnými kamerami za nevyhovujúcich svetelných podmienok, pričom išlo o snímanie rýchlo sa
pohybujúcich objektov.Zo Znaleckého posudku č. 130/2020 vypracovaného Znaleckou lekárskou organizáciou s.r.o. /č.l. 122/
vyplýva, že poškodený mal diagnostikované povrchové poranenie v oblasti hlavy, a to pomliaždenie
nosa. Žiadne iné zranenia neboli prítomné. Zadokumentované zranenie mohlo vzniknúť ako následok

tupého nárazu rukou inej osoby, hodením predmetu do nosa, prípadne aj bez cudzieho zavinenia.
Znalec konštatoval, že poškodený nemal popísané žiadne objektívne známky opakovaného násilia voči
jeho telesnej integrite. Výšku náhrady za bolesť znalec stanovil na 5 bodov, čo v peňažnom vyjadrení
predstavuje po zaokrúhlení sumu 102,- Eur.

Zo Znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU-SL-EXP-2019/3227 vypracovaného Kriminalistickým
aexpertíznymústavomPZ/č.l.83/súdzistil,žeznalcovibolinaskúmaniepredloženénasledujúcestopy:
stopa č. 2 – ster povrchu hlavice riadiacej páky, stopa č. 4 – cigaretový ohorok stopa č. 5 – cigaretový
ohorok, stopa č. 6 – cigaretový ohorok.
Znalec v záveroch konštatuje rovnaký DNA profil pri stopách č. 2 a 5. Zároveň uvádza, že DNA profil
uvedených stôp nie je zhodný so stopu č. 4. DNA profil stopy č. 2 a č. 5 je zhodný s DNA profilom

porovnávacej vzorky poškodeného L. I. a DNA profil stopy č. 4 je zhodný s DNA profilom porovnávacej
vzorky obžalovaného 1/ A. B..

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v
úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 20 Tr. zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých
páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na

starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach tak, ako to
predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil tak, ako je
rozvedený vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaní nepopreli, že sa dňa 19.10.2019 s poškodeným na mieste činu stretli, popreli však, že by

poškodeného fyzicky napadli, resp. že by sa mu vyhrážali, tak ako je to popísané v skutkovej vete
obžaloby. Namietali najmä skutočnosť, že obžaloba je opretá o výpovede poškodeného učinené pred
vznesením obvinenia, čo považovali za porušenie ich práva na obhajobu. Okrem toho poukazovali
na viaceré rozpory vo výpovediach poškodeného, čím sa snažili spochybniť ich vierohodnosť.
V neposlednom rade sa obhajoba opierala o lekársku správu poškodeného a závery znaleckého

posudku, z ktorých vyplýva, že poškodený nemal popísané žiadne objektívne známky opakovaného
násilia voči jeho telesnej integrite a v rámci lekárskeho vyšetrenia uskutočneného po skutku mu
bolo zistené len pomliaždenie nosa, čo nekorešponduje s verziou poškodeného o priebehu skutku.
Obhajoba veľký dôraz kládla aj na videozáznam z miesta činu, z ktorého nevyplýva, že sa obžalovaní
dopustili akéhokoľvek fyzického útoku na telesnej integrite poškodeného. Obžalovaný 3/ C. E. dokonca

poukazoval na konfrontáciu s poškodeným, v rámci ktorej ho poškodený neidentifikoval ako osobu, ktorá
sa mala na mieste činu nachádzať.

V prvom rade považuje súd za potrebné sa vyjadriť k námietke obhajoby, že obžaloba v predmetnom
trestnom konaní je opretá o svedecké výpovede poškodeného učinené pred vznesením obvinenia,

čím sa obhajoba snaží navodiť dojem, že došlo k porušeniu práva obžalovaných na obhajobu. Súd
sa s uvedeným názorom obhajoby nestotožňuje, pričom v tomto smere poukazuje na stanovisko
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 63/2009, z ktorého vyplýva, že obžaloba môže byť opretá
o výpovede svedkov a iné dôkazy vykonané pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia (prípadne
pred oznámením uznesenia o vznesení obvinenia jeho vyhlásením podľa § 206 ods. 1 Tr. poriadku),

ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania „vo veci“ podľa § 199 ods. 1 Tr. poriadku.
Ak je ale výpoveď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim
dôkazom, o ktorý chce prokurátor oprieť obžalobu, je nevyhnutné takéhoto svedka vypočuť až po
vznesení obvinenia (alebo svedka vypočutého pred týmto úkonom znovu vypočuť), a tak zachovať právo
obvineného na obhajobu (zachovanie zásady kontradiktórnosti). Na spravodlivé súdne konanie a na

kritickú previerku výpovede svedka postačuje, ak je výsluch svedka vykonaný v prítomnosti obvineného
alebo jeho obhajcu v konaní pred súdom.
Súd vo vzťahu k vyššie uvedenému zdôrazňuje, že trestné stíhanie bolo začaté uznesením ČVS:
ORP-835/DT-ZV-2019 zo dňa 20.10.2019 a poškodený bol po začatí trestného stíhania vypočutýdňa 20.10.2019 a následne aj dňa 24.02.2020, kedy v oboch prípadoch podrobne vypovedal. Po
vznesení obvinenia (u obvineného 1/ A. B. bolo vznesené obvinenie dňa 16.03.2020, u obvineného
2/ C. D. dňa 15.05.2020 a u obvineného 3/ C. E. dňa 15.03.2020) poškodený opäť vypovedal, a to

dňa 04.08.2020 a potom aj dňa 16.04.2021, kedy pri tomto výsluchu boli prítomné aj obhajkyne
obžalovaného 2/ C. D. a obžalovaného 3/ C. E.. V rámci výsluchu mali obe obhajkyne možnosť klásť
poškodenému otázky, avšak uvedené právo využila len obhajkyňa obžalovaného 3/ C. E.. Zo zápisnice
o výsluchu poškodeného vyplýva, že ani jedna z prítomných obhajkýň samotný výsluch poškodeného
nenamietala, nežiadala poškodeného podrobne vypočuť a rovnako nežiadala ani výsluch poškodeného

zopakovať. Poškodený bol následne podrobne vypočutý aj na hlavnom pojednávaní dňa 24.06.2022,
a to za prítomnosti obhajcov obžalovaného 2/ C. D. a obžalovaného 3/ C. E., ktorí mali možnosť klásť
poškodenému otázky, čo aj využili.
S poukazom na uvedené súd zastáva názor, že všetky vyššie uvedené výsluchy poškodeného boli
v prípravnom konaní vykonané zákonným spôsobom, za dodržania práva na obhajobu pri všetkých troch
obžalovaných.

Pokiaľ obhajca obžalovaného 2/ C. D. v záverečnej reči ďalej namietal skutočnosť, že obžalovanému 2/
mal byť hneď po vznesení obvinenia ustanovený obhajca z dôvodu povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 1
písm. c/ Tr. poriadku s poukazom na ust. § 47 ods. 2 Tr. zákona, k tomu súd uvádza, že k zmene právnej
kvalifikácie u obžalovaného 2/ C. D. došlo až jeho oboznámením sa s touto zmenou dňa 08.12.2020.

Z trestného spisu vyplýva, že vyšetrovateľ PZ podaním zo dňa 05.11.2020 upozornil obžalovaného 2/ C.
D. na zmenu právanej kvalifikácie a v rovnaký deň požiadal tunajší súd o ustanovenie obhajcu. Sudca
pre prípravné konanie Okresného súdu Zvolen vydal dňa 07.11.2020 opatrenie, ktorým obžalovanému
2/ C. D. ustanovil obhajcu z dôvodu povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku. Súd
ani v uvedenom konaní nevzhliadol porušenie práva obžalovaného 2/ C. D. na obhajobu, pretože zo

spisu nepochybne vyplýva, že v čase, keď sa obžalovaný dozvedel o zmene právnej kvalifikácie (dňa
08.12.2020), obhajcu ustanoveného mal. Súd za dôležitejší v tomto smere považuje postoj samotného
obžalovaného 2/ C. D., resp. jeho obhajcu, k výsluchu poškodeného, keď (ako už bolo vyššie uvedené)
z vyšetrovacieho spisu je zrejmé, že obhajkyňa obžalovaného 2/ C. D. pri výsluchu dňa 16.04.2021
nežiadala výsluch poškodeného zopakovať (a to najmä s poukazom na zmenu právnej kvalifikácie),

dokonca nevyužila ani svoje právo klásť poškodenému otázky, čo nemožno pripísať na ťarchu orgánov
činných v trestnom konaní, a to s poukazom na skutočnosť, že dodržiavanie princípu kontradiktórnosti
nie je absolútne. Okrem toho súd opätovne zdôrazňuje, že k podrobnému výsluchu poškodeného došlo
aj na hlavnom pojednávaní dňa 24.06.2022, v rámci ktorého obhajca obžalovaného 2/ C. D. kládol
poškodenému otázky.

Vychádzajúc z uvedeného, potom súd dospel k záveru, že pri všetkých troch obžalovaných bolo v rámci
trestného konania zachované ich právo na obhajobu, z ktorého dôvodu nič nebráni súdu pristúpiť
k hodnoteniu vykonaných dôkazov. Z trestného spisu vyplýva, že v konaní boli produkované dve
skupiny dôkazov. Na jednej strane súd vzhliadol výpovede a obranu obžalovaných, ktorí spáchanie

skutku popierali a na strane druhej výpoveď poškodeného, ktorý obžalovaných zo skutku popísaného
v obžalobe jednoznačne usvedčoval. Okrem uvedených dôkazov boli v konaní vykonané aj ďalšie
nepriame dôkazy, a to najmä výsluch svedka C. G. a H. O., kamerové záznamy z priestoru križovatky
Športová Hala Detva a cesta I/16, lekárska správa z ošetrenia poškodeného a znalecký posudok
Znaleckej lekárskej organizácie s.r.o.

Podľa názoru súdu nebolo v konaní sporné, že poškodený sa v čase skutku s obžalovanými stretol.
Bolo však potrebné dokazovať, či pri uvedenom stretnutí došlo k protiprávnemu konaniu zo strany
obžalovaných v zmysle podanej obžaloby.

Pokiaľ súd bližšie hodnotil výpovede obžalovaných dospel k záveru, že obžalovaný 1/ A. B. v prípravnom
konaní nevypovedal, avšak pri záverečnom preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 23.04.2021 uviedol,
že je ochotný uhradiť škodu, ktorá poškodenému vznikla na jeho zdraví a aj škodu, ktorá mu vznikla
odcudzením kľúčov. Poznamenal, že ho celá situácia mrzí, svoje konanie ľutuje, pričom požiadal, aby
prokurátorvpredmetnejvecizačalkonanieodohodeovineatreste.Následneobžalovaný1/nahlavnom

pojednávaní urobil vyhlásenie o svojej nevine a využil svoje právo nevypovedať, v dôsledku čoho bola
na hlavnom pojednávaní prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 15.05.2020.Obžalovaný 2/ C. D. v prípravnom konaní poprel spáchanie skutku. Po upozornení na zmenu právnej
kvalifikácie s použitím § 47 ods. 2 Tr. zákona využil svoje právo a vo veci nevypovedal (výsluch zo
dňa 08.12.2020 a výsluch zo dňa 16.04.2021). Na hlavnom pojednávaní obžalovaný 2/ C. D. urobil

vyhlásenie o svojej nevine, zároveň využil svoje právo nevypovedať, z ktorého dôvodu bola na hlavnom
pojednávaní prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 15.05.2020.

Obžalovaný 3/ C. E. v prípravnom konaní taktiež poprel spáchanie skutku a na hlavnom pojednávaní
učinil vyhlásenie o svojej nevine. Vzhľadom na využitie práva vo veci nevypovedať, bola na hlavnom

pojednávaní prečítaná jeho výpoveď zo dňa 15.05.2020.

Poškodený naopak od samotného začiatku vypovedal, že obžalovaní ho na križovatke zablokovali na
motorovom vozidle zn. AUDI A6, EČV: H. a obžalovaný 1/ A. B. po vystúpení z motorového vozidla
kopol do pravých predných dverí jeho motorového vozidla. Okrem toho uviedol, že obžalovaný 2/
C. D. a obžalovaný 3/ C. E. ho udierali do celého tela a vyhrážali sa mu aj slovne. Je pravdou, že

výpoveď poškodeného vo vzťahu k počtom úderov sa rozchádzala, keď najprv poškodený hovoril
o desiatich úderoch a následne pri ďalšom výsluchu uviedol, že údery boli dva, konkrétne do hlavy,
a po preparkovaní k športovej hale ich malo byť ešte niekoľko. Uvedené však nemožno, podľa názoru
súdu, vnímať ako závažný rozpor, ktorý by mohol spôsobiť oslabenie výpovede poškodeného, pretože
je úplne logické, že poškodený pri fyzickom útoku nepočíta jednotlivé údery od páchateľa. Súd tiež

poznamenáva, že pokiaľ poškodený následne uviedol, že dostal od obžalovaných niekoľko úderov,
uvedeným konštatovaním nevylúčil, že ich v konečnom dôsledku mohlo byť aj desať, ako pôvodne
vypovedal.
Ďalší rozpor, ktorý súd vzhliadol, a na ktorý dôrazne poukazovala aj obhajoba, spočíval vo výpovedi
poškodeného, ktorý najprv pri výpovedi dňa 20.10.2019 uviedol, že jeho motorové vozidlo z križovatky

pred športovú halu preparkoval obžalovaný 2/ C. D. a následne pri výpovedi dňa 24.02.2020, že uvedené
motorové vozidlo preparkoval on sám s tým, že obžalovaný 2/ C. D. sedel na mieste spolujazdca.
K uvedenému rozporu súd uvádza, že tento poškodený odstránil hneď pri výpovedi dňa 24.02.2020,
keď uviedol, že bol domotaný a pravdepodobne to pri prvom výsluchu celé nedopovedal. Ani uvedený
rozpor preto súd nepovažoval za spôsobilý znížiť dôveryhodnosť výpovede poškodeného.

Poškodený v ostatnom vypovedal zhodne, keď uvádzal, že bol fyzicky napádaný a slovne atakovaný zo
strany všetkých troch obžalovaných, a to dokonca opakovane, že obžalovaný 1/ A. B. mu prehľadával
vrecká a následne aj interiér vozidla, z ktorého mu zobral mobilný telefón. Rovnako poškodený od
prvotnej výpovede popisoval zranenia na nose, škrabance a bolesť celého tela.

S poukazom na uvedené je súd názoru, že výpovede poškodeného možno hodnotiť ako podrobné,
vierohodné a konzistentné, ktoré sa v podstatných bodoch nerozchádzajú. Poškodený v rámci výsluchu
dňa 24.02.2020 svoju prvú výpoveď len doplnil a niektoré svoje tvrdenia podrobnejšie objasnil s tým,
že si na niektoré skutočnosti už presne nepamätá. Nemožno pritom opomenúť, že niektoré tvrdenia
poškodeného sú podporené aj kamerovými záznamami, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že sa

jedná o otočnú kameru a zábery na nej sú kúskované. Predmetné kamerové záznamy potvrdzujú
napr. obliehanie motorového vozidla poškodeného obžalovanými, zablokovanie motorového vozidla
poškodeného, kopnutie obžalovaného 1/ A. B. do pravých predných dverí motorového vozidla
poškodeného, vystúpenie 3 osôb z motorového vozidla AUDI, obkľúčenie poškodeného obžalovanými
a ich následný rozhovor, premiestnenie sa pred športovú halu. Pokiaľ aj z kamerových záznamov

nevidieť fyzické útoky obžalovaných na poškodeného, neznamená to, že k nim reálne nedošlo, a to
najmäspoukazomnaspomínanýotočnýcharakterkamery,nočnúhodinuastýmspojenúzlúviditeľnosť.
Poškodený, podľa názoru súdu, presne a bez zaváhania popísal podstatné skutočnosti, t.j kto a akým
spôsobomhofyzickynapadol,ktoaakýmspôsobomsamuvyhrážal,pričomjelogické,žečasovýodstup
od skutku po jednotlivé výsluchy poškodeného spôsobil oslabenie pamäťových stôp poškodeného.

Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že výpoveď poškodeného nepriamo podporuje aj výpoveď svedka
C. G., ktorý na hlavnom pojednávaní potvrdil, že v čase skutku videl motorové vozidlo poškodeného
odstavené pred športovou halou a následne videl aj nejakú osobu utekať popri predajni autodielov,
smerom na autobusovú stanicu. Okrem toho svedok potvrdil, že poškodeného viezol domov po

náhradné kľúče od motorového vozidla, pričom dodal, že poškodený mu sám povedal, že kľúče mu boli
odcudzené. Poškodený pôsobil na svedka vystresovaným a prekvapeným dojmom. Okrem toho svedok
na poškodenom spozoroval aj poranenie úst (rozbitá pera).Pokiaľ by bola argumentácia obžalovaných pravdivá, že sa skutku popísaného v obžalobe nedopustili,
poškodený by, podľa názoru súdu, nemal dôvod utekať z miesta činu, pri úteku spadnúť, následne
privolať policajnú hliadku a ísť pre náhradné kľúče od vozidla, za ktorým účelom dokonca požiadal

svedka C. G. o odvoz. Súd v tomto smere neopomína skutočnosť, že útek poškodeného z miesta činu
a jeho spadnutie nespochybňujú ani obžalovaní. Práve naopak, obžalovaní o pád poškodeného opierajú
svoju obhajobu, keď tvrdia, že práve to mohol byť okamih, pri ktorom poškodený utrpel zranenie nosa,
ktoré je popísané v lekárskej správe a znaleckom posudku.

Na druhej strane súd uznáva, že lekárska správa a závery znaleckého posudku úplne nekorešpondujú
s výpoveďou poškodeného, ktorý uvádzal opakované údery od obžalovaných, a tiež že po útoku cítil
puchnutie oka a v jeho okolí sa mu vytvorila podliatina. Zo záverov znaleckého posudku totiž vyplýva,
že poškodený mal diagnostikované izolované povrchové poranenie v oblasti hlavy, a to pomliaždenie
nosa, pričom žiadne iné zranenie nebolo prítomné. Okrem toho znalec konštatuje, že poškodený nemal
popísané žiadne objektívne známky opakovaného násilia voči jeho telesnej integrite a zranenie, ktoré

bolo objektivizované možno vysvetliť jednorazovým úderom, či nárazom nízkej intenzity.
Súd k záverom znaleckého posudku dodáva, že znalecký posudok vychádzal len z lekárskej správy,
ktorú možno hodnotiť ako strohú. Z lekárskej správy vyplýva len skutočnosť, že poškodený na ošetrení
uviedol, že bol napadnutý, bolí ho hlava a nos. Aj napriek tomu, že znalecký posudok vylučuje známky
opakovaného násilia, znalec na str. 15 znaleckého posudku zároveň nevylúčil údery minimálnej intenzity,

ktoré nemuseli zanechať na poškodenom žiadne viditeľné následky.
Z uvedeného dôvodu sa súd priklonil k záveru, že len na základe jedného vyššie uvedeného rozporu,
nemožno konštatovať, že skutok sa nestal, o to viac, keď zranenie na ústach poškodeného potvrdil
svedok C. G., pomliaždenie nosa preukazuje lekárska správa z ošetrenia a opakované údery minimálnej
intenzity nevylúčil ani znalec v znaleckom posudku.

V tejto súvislosti súd dodáva, že na naplnenie skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.
zákona postačuje, čo i len hrozba bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci (v danom
prípade peňazí, ktoré sa snažili u poškodeného nájsť prehľadávaním jeho vreciek a interiéru motorového
vozidla).

Pokiaľ ďalej obhajoba tvrdila, že poškodený menil svoju prvotnú výpoveď po tom, ako boli do spisu
zabezpečené kamerové záznamy, na ktorých vidieť ako obžalovaný 1/ A. B. kopol do pravých predných
dverí vozidla poškodeného, s uvedeným konštatovaním sa súd nemohol stotožniť, pretože poškodený
o uvedenom vypovedal už pri výsluchu dňa 20.10.2019 (t.j. deň po skutku) a kamerové záznamy boli

do spisu zabezpečené až neskôr.

Rovnako súd neprihliadol ani na argumentáciu obžalovaného 3/ C. E., že sa v čase skutku nenachádzal
na mieste činu, čo ma vyplývať zo skutočnosti, že poškodený ho v rámci konfrontácie neopoznal.
Z výpovede samotného obžalovaného 3/ C. E. v prípravnom konaní vyplýva, že tento nepopieral, že

sa na mieste činu nachádzal, popieral však, že by poškodeného fyzicky napádal, resp. že by sa mu
vyhrážal. Okrem iného tiež uvádzal, že konflikt bol len medzi obžalovaným 1/ A. B. a poškodeným, do
ktoréhoonzasahovallentýmspôsobom,žeobžalovanému1/A.B.hovoril,nechdápoškodenémupokoj.
Obžalovaný 3/ C. E. teda sám vypovedal, že na mieste činu bol, čo v konečnom dôsledku potvrdzujú aj
videozáznamy, z ktorých vyplýva, že z motorového vozidla AUDI vystúpili 3 osoby.

Pokiaľ obhajoba v záverečnej reči tvrdila, že obžalovaných nie je možné uznať za vinných len na základe
jediného dôkazu, a to výpovede poškodeného, ktorá výpoveď je vyvrátená tvrdeniami obžalovaných a
nepodporuje ju žiaden ďalší priamy či nepriamy dôkaz, tak súd uznáva, že jedným z hlavných dôkazov,
ktoré obžalovaných usvedčujú zo spáchania trestného činu lúpeže, je výpoveď poškodeného. Nič to

však nemení na skutočnosti, že takýto dôkaz, hoci aj osamotený, môže byť dostačujúcim na preukázanie
viny páchateľov. Ak by sa pripustil opak, znamenalo by to, že v prípadoch, kde okrem protichodných
výpovedí jediného svedka a obžalovaných neexistuje žiaden priamy dôkaz o vine, by sa vždy musela
aplikovať zásada „in dubio pro reo“, a teda obžalovaní by museli byť vždy oslobodení spod obžaloby.
Takýto názor obhajoby však považuje súd za neudržateľný.

Súd hodnotí dôkazy z hľadiska ich zákonnosti, závažnosti, pravdivosti a vierohodnosti, a to každý
jednotlivo, ale zároveň aj v ich súhrne. Pri hodnotení výpovede svedka, resp. poškodeného súd skúma,
či je logická, či sa svedok neodchyľuje od svojej predchádzajúcej výpovede, pričom v prípade odchýlokmusí zisťovať, prečo k nim vo výpovedi svedka dochádza. Pri hodnotení dôkazu vychádza z celej
výpovede svedka, z rozsahu a závažnosti prípadných rozdielov v jeho výpovediach a z vysvetlenia,
prečo k nim došlo. Pravdivosť tvrdení svedka treba posudzovať aj z hľadiska jeho osoby a zistenia, či

má motív uvádzať nepravdu a „škodiť“ tým obžalovaným. Nemožno pritom opomenúť, že svedok na
rozdiel od obžalovaných má zákonnú povinnosť vypovedať pravdu, pretože skladá prísahu podľa § 265
Tr. poriadku, a preto logicky i právne vždy musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka, a to až
do okamihu, kým nie je preukázaný opak.
V predmetnej veci obhajoba, a to ani pri výraznej snahe, nepreukázala, že by poškodený vypovedal

nepravdu o podstatných okolnostiach a neuviedla ani relevantný motív poškodeného na krivé obvinenie
obžalovaných. Obhajoba vždy môže nájsť akýkoľvek motív, prečo poškodený klame, argumenty však
musia byť mimoriadne silné a presvedčivé, aby bolo možné vysloviť, že výpoveď poškodeného nie
je pravdivá. Takéto argumenty obhajoba nepredložila a nespochybnila tvrdenie poškodeného do takej
miery, aby súd týmto argumentom uveril. Súd opätovne zdôrazňuje, že výpoveď poškodeného považuje
za logickú, zrozumiteľnú, presvedčivú, pravdivú a vierohodnú, a teda jej prisudzuje rozhodujúcu

dôkaznú silu dostatočnú na preukázanie viny obžalovaných, a to s prihliadnutím na ďalšie nepriame
dôkazy, najmä výpoveď svedka C. G. a kamerové záznamy z miesta činu, ktoré v určitých častiach
potvrdzujú výpoveď poškodeného. Okrem toho nemožno opomenúť ani závery znaleckého posudku
č. 130/2020 vypracovaného Znaleckou lekárskou organizáciou s.r.o., ktoré potvrdzujú pomliaždenie
nosa poškodeného a zároveň nevyvracajú údery minimálnej intenzity, ktoré nemuseli na poškodenom

zanechať viditeľné následky.

Je pochopiteľné, že obžalovaní popierajú spáchanie skutku. Využívajú tak svoje zákonné právo hoci
aj beztrestne klamať. Výpoveď obžalovaných však musí súd vždy posudzovať s rešpektom, ale aj s
ohľadom na to, že môžu uvádzať nepravdu a tú prezentovať ako jedinú pravdu – svoju. Obžalovaní

v konečnom dôsledku nepopierali, že v čase skutku boli s poškodeným na mieste činu, pričom len inak
interpretovali to, čo sa tam stalo, resp. nestalo.

Súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach tak, ako to

predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil tak, ako je
rozvedený vo výroku tohto rozsudku.

Súd sa nestotožnil s argumentáciou obhajoby, že skutok popísaný v obžalobe bolo potrebné posudzovať
ako trestný čin hrubého nátlaku podľa § 191 Tr. zákona. Zo znenia skutkovej podstaty uvedeného

trestného činu vyplýva, že kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti plniť
povinnosť zo záväzku, na ktorej splnenie má inak tretia osoba nárok, potrestá sa odňatím slobody
na jeden rok až tri roky. Objektívna stránka trestného činu hrubého nátlaku spočíva v donucovaní
dlžníka k tomu, aby splnil svoju záväzkovoprávnu povinnosť, ktorú má voči tretej osobe. Ide teda o
donucovanie splnenia existujúceho zmluvného záväzku, avšak až po uplynutí lehoty na plnenie (to

vyplýva z formulácie, na ktorej splnenie má inak tretia osoba nárok) a zároveň ide o vymáhanie plnenia
pre tretiu osobu.
Súd v tomto smere zdôrazňuje, že z popisu skutku nevyplýva, že by obžalovaný 1/ A. B. mal na peňažné
plnenie (peniaze za tablet) nárok, pretože jednak zo skutkovej vety nie je zrejmé, kedy mala uplynúť
lehota na plnenie tohto záväzku a jednak existenciu záväzkovoprávneho vzťahu poprel aj samotný

poškodený, ktorý uvádzal, že peniaze za tablet obžalovanému 1/ A. B. vyplatil už dávno. Okrem toho
zo znenia skutkovej podstaty trestného činu hrubého nátlaku vyplýva, že tohto by sa nemohol dopustiť
obžalovaný 1/, pretože osoba, ktorá núti plniť povinnosť zo záväzku musí byť odlišná od osoby veriteľa.
V tomto kontexte preto súd nemohol konanie obžalovaných posudzovať ako trestný čin hrubého nátlaku
podľa § 191 ods. 1 Tr. zákona.

Naopak, vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaní spoločným konaním po
objektívnej aj subjektívnej stránke naplnili zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa §
188 ods. 1 Tr. zákona, keďže proti inému použili násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle
zmocniť sa cudzej veci.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zákonom ustanovených zásad pre ukladanie
trestov. Z týchto vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedolriadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a v takej výmere, ako
to ustanovuje Trestný zákon.

Súd pri každom jednom z obžalovaných prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

Obžalovaný 1/ A. B. skutkom spáchal jeden trestný čin. Súd vychádzal z trestnej sadzby uvedenej v §
188 ods. 1 Tr. zákona, tj. v rozpätí 3 až 8 rokov.
Z hľadiska pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, obžalovanému 1/
priťažovalo, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Tr. zákona), a to s poukazom na ukladanie
súhrnného trestu k odsúdeniu OS Zvolen sp. zn. 2T/7/2020. Poľahčujúcu okolnosť (§ 36 Tr. zákona)
súd u obžalovaného 1/ nevzhliadol.

Vzhľadomktomu,žesúdvpredmetnomprípadeodsudzovalpáchateľazatrestnýčin,ktorýspáchalskôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin vo veci OS Zvolen
sp. zn. 2T/7/2020, prichádzalo do úvahy ukladanie súhrnného trestu. Keďže súhrnný trest sa v zmysle
§ 42 ods. 1 Trestného zákona ukladá podľa zásad pre ukladanie úhrnného trestu, súd obžalovanému
1/ ukladal trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin zo zbiehajúcich

sa trestných činov najprísnejšie trestný, teda trestný čin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona. Trestná
sadzba trestu odňatia slobody za uvedený trestný čin predstavuje 3 až 8 roky.
Keďže u obžalovaného 1/ prevládol pomer priťažujúcich okolností, tak s odkazom na ust. § 38 ods. 2,
ods. 4 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 8 Tr. zákona, bolo potrebné dolnú hranicu trestnej sadzby zvýšiť o
jednu tretinu, t.j. na 4 roky a 8 mesiacov. Vzhľadom k tomu, že súd ukladal obžalovanému 1/ trest odňatia

slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných
dvoma alebo viacerými skutkami, zvýšil zároveň hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o jednu
tretinu, t.j. na 9 rokov a 8 mesiacov. Modifikovaná trestná sadzba uloženia trestu odňatia slobody po
zvýšení dolnej hranice o jednu tretinu a zvýšení hornej hranice o jednu tretinu tak predstavovala rozpätie
4 roky a 8 mesiacov až 9 rokov a 8 mesiacov.

S prihliadnutím na okolnosti spáchania trestného činu, najmä na skutočnosť, že motív vyvstal práve od
obžalovaného 1/, ktorý chcel od poškodeného získať peniaze za tablet, ktorý mu v minulosti predal,
súd uložil obžalovanému 1/ trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov nepodmienečne, pričom súd
takto uložený trest považoval za trest uložený zákonne, za trest primeraný okolnostiam a následkom
spáchaného skutku i osobe obžalovaného 1/ a napokon súd ho považuje aj za trest spravodlivý.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný 1/ v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol
vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona).

Súd sa vo vzťahu k trestu pre obžalovaného 1/ nestotožnil s argumentáciou prokurátora o opätovnom

spáchaní zločinu a potrebe zvýšenia dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/2, a to
z dôvodu, že obžalovaný 1/ spáchal zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c/
Tr. zákona (za ktorý bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/7/2020) až po spáchaní
zločinu, ktorý sa mu kladie za vinu v tomto konaní. Z uvedeného dôvodu nebolo možné ustáliť, že sa
jedná o opätovne spáchaný zločin, a preto nebolo možné pri ukladaní trestu aplikovať ust. § 38 ods. 5

Tr. zákona, na ktoré poukazoval prokurátor.

Vzhľadom k tomu, že súd predmetným rozsudkom ukladal obžalovanému súhrnný trest, v zmysle § 42
ods. 1 zrušil zároveň výrok o trestne uložený obžalovanému 1/ rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 2T/7/2020 zo dňa 11.11.2020, právoplatným dňa 12.03.2021, ktorým bol obžalovaný 1/ odsúdený

podľa § 245 ods. 3 Tr. zákona na spoločný a úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť)
mesiacov,ktoréhovýkonbolpodmienečneodloženýsprobačnýmdohľadomabolamuurčenáskúšobná
dobavtrvaní48mesiacov,akoajvšetkyrozhodnutianatentovýrokobsahovonadväzujúce,akvzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

V ostatnom zostal rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/7/2020 zo dňa 11.11.2020, právoplatný
dňa 12.03.2021, nedotknutý.Obžalovaný 2/ C. D. skutkom spáchal jeden trestný čin. Súd vychádzal z trestnej sadzby uvedenej v §
188 ods. 1 Tr. zákona, tj. v rozpätí 3 až 8 rokov.
Vo vzťahu k obžalovanému 2/ však súd musel pri ukladaní trestu prihliadnuť na ust. § 47 ods. 2 Tr.

zákona, keďže z odpisu registra trestov zistil, že obžalovaný 2/ už bol v minulosti dvakrát potrestaný za
trestný čin lúpeže. Z rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T/99/1992 zo dňa 06.08.1992
vyplynulo,žeobžalovaný2/boluznanýzavinnéhoztrestnéhočinulúpežepodľa§234ods.1Tr.zákona,
za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky. Z rozsudku Okresného
súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T/142/2004 zo dňa 15.03.2007 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/89/2007 zo dňa 16.05.2007 je zrejmé, že obžalovaný 2/ bol uznaný za
vinného z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 a iné, za čo mu
bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov nepodmienečne.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný 2/ už bol v minulosti dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom
odňatia slobody za trestné činy lúpeže, základom pre určenie trestnej sadzby a uloženie trestu za

prejednávaný trestný čin bolo ustanovenie § 47 ods. 2 Tr. zákona (zásada „trikrát a dosť“), pre použitie
ktorého boli splnené zákonné podmienky. Podľa tohto ustanovenia súd páchateľovi uloží trest odňatia
slobody na doživotie, ak uloženie takéhoto trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a nie je nádej, že
by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu 25 rokov (§ 47 ods. 1 písm. a/, písm.
b/ Tr. zákona), inak uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné

osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať
rokov.
Okresný súd po preskúmaní pomerov páchateľa poukazujúc na možnosť resocializácie, a teda nápravy
obžalovaného 2/ znalcom z odboru psychológia, ktorý v znaleckom posudku uviedol, že prognózu
ďalšieho vývoja obžalovaného 2/ hodnotí ako mierne pozitívnu s poukazom na skutočnosť, že uložený

trest môže viesť k motivácii v budúcnosti sa vyhnúť protiprávnemu konaniu, dospel súd k záveru, že
nie sú splnené zákonné podmienky na uloženie trestu odňatia slobody na doživotie. Súd ďalej skúmal
aj skutočnosť, či uloženiu trestu odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, (ktorý by inak bol súd povinný
obžalovanému uložiť), nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa a či obžalovanému nie je možné
uložiť trest nižší ako 25 rokov, nie však nižší ako 20 rokov (§ 47 ods. 2 posledná veta Tr. zákona).

Súd dospel k záveru, že sú prítomné okolnosti hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce uloženie
nižšieho trestu. V tomto smere je nevyhnutné poukázať najmä na znalecký posudok MUDr. Jarmily
Opáthovej, z ktorého vyplýva, že u obžalovaného 2/ nebola zistená duševná porucha alebo choroba
v pravom zmysle slova, obžalovaný 2/ nie je závislý od alkoholu ani iných omamných a psychotropných
látok. Vzhľadom k tomu, že znalkyňa nepovažuje pobyt obžalovaného 2/ na slobode za nebezpečný,

nenavrhla ani uloženie ochranného liečenia. Nemožno opomenúť ani závery znaleckého posudku Mgr.
FrantiškaNociara,ktorýpoukázalnaskutočnosť,žeskúsenostizminulostimajúuobžalovaného2/určitý
regulačný vplyv na jeho konanie v súčasnosti. Dlhšie obdobie pracovného zaradenia a režimu dávajú
predpoklad lepšej sebaregulácie. Znalec zhodnotil prognózu u obžalovaného 2/ ako mierne pozitívnu,
s poukazom na skutočnosť, že uložený trest môže u obžalovaného 2/ viesť k motivácii v budúcnosti

sa vyhnúť protiprávnemu konaniu. Na základe skúsenosti obžalovaného 2/ z následkov svojho konania
v minulosti, ktoré malo trestnoprávne dôsledky, čiastočne dokáže racionálne brzdiť a kompenzovať svoje
afektívne správanie. Za zmienku stojí aj konštatovanie, že agresivita u obžalovaného 2/ nedosahuje
patologickú úroveň.
S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že na osobu obžalovaného 2/ je postačujúce pôsobiť

trestom odňatia slobody v trvaní 20 rokov, teda na spodnej hranici trestnej sadzby.
O výkone trestu v podmienkach stredného stupňa stráženia súd rozhodol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.
zákona, keďže obžalovaný 2/ v posledných 10 rokoch pred spáchaním daného trestného činu bol už vo
výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Zároveň súd podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona s poukazom na § 78 ods. 1 Tr. zákona obžalovanému 2/

obligatórne uložil ochranný dohľad vo výmere 2 roky.

Obžalovaný 3/ C. E. skutkom spáchal jeden trestný čin. Súd vychádzal z trestnej sadzby uvedenej v §
188 ods. 1 Tr. zákona, tj. v rozpätí 3 až 8 rokov.
Z hľadiska pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, obžalovanému 3/

priťažovalo, že už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m) Tr. zákona). Poľahčujúcu okolnosť (§ 36
Tr. zákona) súd u obžalovaného 3/ nevzhliadol.
Keďže u obžalovaného 3/ prevládol pomer priťažujúcich okolností, tak s odkazom na znenie § 38 ods. 2,
ods. 4 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 8 Tr. zákona, bolo potrebné dolnú hranicu trestnej sadzby zvýšiťo jednu tretinu, t.j. na 4 roky a 8 mesiacov. Modifikovaná trestná sadzba uloženia trestu odňatia slobody
po zvýšení dolnej hranice o jednu tretinu tak predstavovala rozpätie 4 roky a 8 mesiacov až 8 rokov.
S prihliadnutím na okolnosti spáchania trestného činu, súd uložil obžalovanému 3/ trest odňatia slobody

vo výmere 5 rokov nepodmienečne, pričom súd takto uložený trest považoval za trest uložený zákonne,
za trest primeraný okolnostiam a následkom spáchaného skutku i osobe obžalovaného 3/ a napokon
súd ho považuje aj za trest spravodlivý.
O výkone trestu v podmienkach stredného stupňa stráženia súd rozhodol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.
zákona, keďže obžalovaný 3/ v posledných 10 rokoch pred spáchaním daného trestného činu bol už vo

výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Vzhľadom k tomu, že trestným činom došlo k vzniku škody na strane poškodeného, ktorý si vzniknutú
škodu uplatnil v zmysle ust. § 46 ods. 3 Tr. poriadku riadne a včas, pričom súd o uplatnenom nároku
vo výške 597,98 Eur nemal pochybnosti, pretože výška škody bola preukázaná Znaleckým posudkom
č. 130/2020 vypracovaným Znaleckou organizáciou s.r.o. (bolestné vo výške 102,- Eur) a písomným

potvrdením o výške škody zo dňa 15.07.2020 a zo dňa 16.07.2020 (škoda titulom ukradnutých kľúčov
vo výške 495,98 Eur), súd obžalovaným 1/, 2/ a 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť
poškodenému L. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., škodu vo výške 597,98 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní

od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech
(§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d, § 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba