Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Pavol Roth
Oblasť právnej úpravy – Trestné právo – Majetok
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 6T/10/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722010106
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Roth
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:8722010106.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Pavol Roth, v trestnej veci obžalovanej A. B., trestne stíhanej
pre zločin podľa § 243 ods. 1 písm. c), ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom na Okresnom súde Poprad dňa 4. októbra 2023, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaná
A. B. C. D., nar. X. X. XXXX v E., trvale bytom F. G. H. XXXX/XX, E.
j e v i n n á ,ž e
hoci vedela, že JUDr. Jozef Tarabčák ako správa konkurznej podstaty úpadcu I. D. – DLUKOR, E., J.
G. H. XXXX, IČO: 43 385 362, dňa 28. 9. 2015 vypovedal zmluvy o zapožičaní dopravných prostriedkov
Citroen Jumper, VIN: K., EČV: E., Citroen Jumpy, VIN: K., EČV: E. a Citroen C3 Picasso, VIN: K., EČV:
E., uzatvorené dňa 11. 12. 2014 medzi spoločnosťou DLUKING TRADE, s. r. o. so sídlom E., Ul. F. G.
H. XXXX/XX, IČO: 47 241 683 ako nájomcom a I. D. – D., E., J. G. H. XXXX, IČO: 43 385 362 ako
vlastníkom, keďže predmetnú výpoveď ako konateľka spoločnosti DLUKING TRADE, s. r. o. prevzala
osobne dňa 30. 9. 2015, v dôsledku čoho zmluvy o zapožičaní dopravných prostriedkov zanikli ku dňu
30. 11. 2015 a mala vedomosť o tom, že predmetné vozidlá boli poňaté do súpisu hnuteľných vecí
podliehajúcich konkurzu, napriek tomu, ako aj ďalším výzvam zo strany správcu konkurznej podstaty
do zániku zmluvy predmetné vozidlá patriace do konkurznej podstaty v období od 1. 12. 2015 do 31. 1.
2018 nevydala správcovi konkurznej podstaty L. L. M. a naďalej ich bezodplatne užívala, kde takýmto
spôsobom po dlhší čas marila priebeh konkurzného konania úpadcu I. D. – DLUKOR, IČO: 43 385 362
a spôsobila tak na majetku, patriacom do konkurznej podstaty škodu vo výške minimálne 26.209,99 eur,
t e d a
marila konkurzné konanie tým, že nevydala vec patriacu do konkurznej podstaty a spôsobila tak väčšiu
škodu a čin spáchala závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas,
č í m s p á c h a l a
zločin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 243 ods. 1 písm. c), ods. 2, ods. 3
písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Z a t o j e j s ú d u k l a d á :
Podľa § 243 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2,
ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona jej výkon trestu
podmienečne odkladá a zároveň jej ukladá probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe.Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona jej určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky a zároveň jej podľa § 51
ods. 4 písm. j) Trestného zákona jej ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej
dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenému: JUDr.
Jozef Tarabčák, Hlavná 13, 080 01 Prešov – správca úpadcu I. D., nar. XX. XX. XXXX, F. G. XXXX/XX,
E., podnikajúcu pod obchodným menom I. D. – DLUKOR s miestom podnikania G. XXXX, XXX XX E.,
IČO: 43 385 362, škodu vo výške 6.148,43 eur.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodeného: JUDr. Jozef Tarabčák, Hlavná 13, 080 01 Prešov
– správca úpadcu I. D., nar. XX. XX. XXXX, F. G. XXXX/XX, E., podnikajúcu pod obchodným menom
I. D. – DLUKOR s miestom podnikania G. XXXX, XXXXX E., IČO: 43 385 362 s nárokom na náhradu
škody odkazuje na civilný proces.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 18. 2. 2022 podal na tunajšom súde obžalobu sp. zn. 1
Pv 7/21 zo dňa 14. 2. 2022 na obvinenú A. B. pre zločin marenia konkurzného alebo vyrovnávacieho
konania podľa § 243 ods. 1 písm. c), ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b)
Tr. zákona, a to na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v skutkovej vete výroku tohto rozsudku.
Súd vo veci dňa 7. 3. 2022 vydal trestný rozkaz, ktorým obvinenú uznal vinnou z trestnej činnosti pre
ktorú bola podaná obžaloba za čo jej uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov ktorého výkon jej
podmienečne odložil s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov a uložil jej aj
povinnosťvrámciprobačnéhodohľadupodrobiťsavskúšobnejdobepsychoterapiialebozúčastniťsana
psychologickom poradenstve. Obvinenú súčasne zaviazal na náhradu spôsobenej škody poškodenému
vo výške 6.148, 43 eur a so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázal poškodeného na
civilný proces. Proti vydanému trestnému rozkazu obvinená v zákonnej lehote podala odpor, a preto súd
vo veci nariadil hlavné pojednávanie.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4. 10. 2023 obžalovaná po zákonnom poučení v zmysle § 257
ods. 1 Tr. poriadku urobila vyhlásenie o vine, s tým, že súčasne svoj skutok oľutovala, ktoré vyhlásenie
súd prijal. Zároveň rozhodol, že vo veci vykoná dokazovanie spojené s rozhodovaním o treste, resp.
uložením ochranného opatrenia a náhrade škody.
Vo vzťahu k otázke náhrady škody súd vypočul svedka poškodeného L. M., ktorý si uplatnil nárok na
náhradu škody v celkovej výške 89.037,93 eur. Uvedený svedok vypovedal, že s odstupom času si už
nepamätá na vyčíslenia jednotlivých uplatnených nárokov s tým, že tieto vyčísloval v rámci prípravného
konania, a to v rámci svojej výpovede, ako aj prostredníctvom osobitných podaní. Poukázal nato,
že značná časť nárokovanej sumy je už pokrytá exekučným titulom, ktorý však smeruje vo vzťahu
k obchodnej spoločnosti a nie k osobe obžalovanej, a preto svoje nároky, ktoré vyčísloval a špecifikoval
si uplatňuje práve vo vzťahu k obžalovanej, ktorú v predchádzajúcich netrestných konaniach nežaloval
ztohodôvodu,pretožetátonemalapasívnulegitimáciu.Zároveňzdôraznil,žepredchádzajúcerozsudky,
ktorými boli priznané nároky poškodeného vychádzali z titulu nie náhrady škody, ale z titulu, tak
bezdôvodného obohatenia, ako aj neúčinných zmlúv, s tým, že bezdôvodne obohatenie mohla získať
len obchodná spoločnosť (DLUKING TRADE, s. r. o, ktorej obžalovaná bola konateľkou).
V oboznámenej výpovedi z prípravného konania zo dňa 27. 6. 2019 ( na č. l. 532 -538) svedok
okrem iného poukázal na skutočnosť, že konkurzné konanie bolo marené tým, že spoločnosť DLUKING
TRADE, s. r. o. užívala predmetné vozidlá bez právneho titulu a odmietala ich vydať. Napriek
opakovaným výzvam na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie vozidiel, ktoré
výzvy boli prebraté, spoločnosť vozidla naďalej užívala a bezdôvodné obohatenie nezaplatila. V konaní
18 Cb/21/2016 potom rozhodol Okresný súd Prešov rozsudkom z 10. 3. 2018, právoplatným 12. 6. 2018
spojený s opravným uznesením 18 Cb/217/2016 právoplatným 22. 8. 2018, že žalovaná spoločnosť už
podoznačenímMuiNe,s.r.o.jepovinnázaplatiťsumu12.283,88eurs9%ročnýmúrokomzomeškania
od 30. 7. 2016 do zaplatenia, a to za obdobie od 30. 11. 2015 do 31. 7. 201, keďže k zaplateniu nedošlo,bolpodanýnávrhnaexekúciu. Vkonaní4Cbi/5/2017rozhodolOkresnýsúdPrešovplatobnýmrozkazom
7. 7. 2017 právoplatným 18. 8. 2017 v spojení s opravným uznesením s 23. 10. 2017, právoplatným 25.
11. 2017 o zaplatení sumy 7.777, 68 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 21. 2. 2017 do zaplatenia,
za obdobie 31. 7. 2016 až 17. 1. 2017, pričom ani v tomto prípade, priznaná suma nebola zaplatená a bol
podaný návrh na exekúciu. Rozsudkom 2 Cbi/36/2015 zo dňa 23. 2. 2017, právoplatným 31. 3. 2017 bolo
rozhodnuté o neúčinnosti dohody o započítaní z 31. 12. 2014 medzi úpadkyňou a DLUKING TRADE, s.
r. o. a žalovaná DLUKING TRADE, s. r. o. bola zaviazaná zaplatiť správcovi 8.971,36 eur do troch dní od
právoplatnosti. Zároveň súd rozhodol o neúčinnosti dohody o započítaní a zaviazal DRUKING TRADE,
s. r. o. zaplatiť správcovi 3.557,13 eur do troch dní od právoplatnosti. Aj uvedené sumy zaplatené neboli,
a preto sú exekučne vymáhané. Rozsudkom Okresného súdu Prešov 2Cbi/37/2015 zo dňa 23. 2. 2017,
právoplatným 31. 3. 2017 súd určil, že zmluvy o zapožičaní vozidiel sú neúčinné voči konkurzným
veriteľom a DLUKING TRADE, s. r. o. bol zaviazaný zaplatiť sumu 1.331,50 eur za užívanie vozidla E.
XXX N., sumu 3.350,55 eur, za užívanie vozidla TP 440 BU a 4.391,20 eur, za užívanie vozidla E. XXX
D., za obdobie od uzavretia zmluvy do uplynutia výpovednej doby. Ani toto nebolo zaplatené a je vedené
exekučné konanie. Rozsudkom 1 Cbi/44/2015 zo dňa 9. 3. 2016, právoplatným 10. 5. 2017, Okresný
súd Prešov určil, že zmluvy o postúpení prevádzky, medzi úpadkyňou a DLUKING TRADE, s. r. o. je
voči veriteľom neúčinná a spoločnosť DLUKING TRADE, s. r. o. bola povinná zaplatiť 3.068,24 eur za
zásoby a 35.089,80 eur za majetok v prílohe č. 1 a 3.068,24 eur za súbor drobného majetku. Spolu
ide sumu 41.226, 28 eur, ktorá suma nebola zaplatená a je vymáhaná exekučne. Na Okresnom súde
v Prešove je vedené aj konanie 4 Cbi/14/2015 o neexistencii záložného práva, ktoré zriadil DLUKING
TRADE, s. r. o. v prospech Slovak Business Agenci Bratislava k majetku, ktorý je uvedený v prílohe
č. 1 zmluvy z 1. 11. 2014 o postúpení prevádzky. Majetok však patril úpadkyni, a preto DLUKING
TRADE, s. r. o., nemohol zriadiť záložné právo. O tejto veci doposiaľ rozhodnuté nebolo. Za obdobie
od januára 2017 až do doby, kedy boli vozidlá vrátené, pravdepodobne nedošlo k podaniu žaloby, lebo
pri odovzdaní vozidiel zistil, že došlo k zmene obchodného podielu, k zmene názvu a sídla, pričom
nároky od spoločnosti Mui Ne, s. r. o. sú nevymožiteľné, keďže spoločnosť je mŕtva a v tejto súvislosti
oznamoval trestný čin nekalej likvidácie . Uvedeným konaním obžalovaná, tým, že marila konkurzné
konanie spôsobila škodu vo výške 82.889,50 eur, ktorá bola priznaná právoplatnými rozsudkami a aj
ďalšiu škodu, ktorú vyčísli dodatočne. Má vedomosť, že v súvislosti s exekučnými konaniami došlo
k zaplateniu sumy 295,70 eur, a to vo vzťahu k exekučnému titulu na sumu 41.226,20 eur. Doplnil,
že v súvislosti s neoprávneným užívaním predmetných vozidiel, a s tým súvisiacou škodou vychádzal
z právnych predpisov, spojených s náhradami za používanie súkromného motorového vozidla, t. j. 0,183
eur za km. Táto náhrada vyjadruje opotrebovanie vozidla a aj žaloby boli podávané na základe udaných
prejdených kilometrov.
Podaním zo dňa 24. 7. 2019 (na č. l. 572) si uplatnil ďalší nárok na náhradu škody spojený
s neoprávneným používaním vozidiel, za obdobie od 18. 1. 2017 do 31. 1. 2018, kedy vozidlá boli
vrátené, a to v sume 6.148,40 eur (pričom aj v tomto prípade vychádzal zo stavu najazdených km
jednotlivých používaných vozidiel a násobením celkového stavu o koeficient 0,183 eur/km).
Uplatnené nároky sumarizoval v podaní zo dňa 21. 11. 2021 (na č. l. 740), a to na sumu 82.899,50 eur,
ktorú sumu vyčíslil pri výsluchu 27. 6. 2019 a vo výške 6.148,43 eur, keď si uplatnil ďalšiu škodu listom
z 24. 7. 2019. Celková škoda potom predstavuje sumu 89.047,93 eur.
Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dodal, že sumu 4.148,43 eur nežaloval v civilnom konaní
z dôvodu, že už predtým mu bolo priznaných viacero nárokov, ktoré však neboli vymožené, a preto sa
rozhodol, že sumu žalovať nebude. Čaká na rozhodnutie vo veci, aby mohol ukončiť konkurz.
Na hlavnom pojednávaní, súd ďalej vykonal dokazovanie spojené s oboznámením listinných dôkazov,
a to najmä návrhov žalôb a rozhodnutí súvisiacich s vymáhaním nárokov poškodeného v civilnom
konaní, registra trestov obžalovanej, výpisu z evidencie priestupkov a charakteristiky obžalovanej.
Z registra trestov súd zistil, že obžalovaná v registri trestov nemá žiaden záznam, v súčasnosti je voči
nej vedené na OR PZ OKP Poprad ešte iné trestné konanie, a to pre trestný čin podľa § 251b Tr. zákona.
V evidencii priestupkov, má dva záznamy, obidva však súvisia s páchaním menej závažných priestupkov
na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré navyše boli spáchané až po skutku pre ktorý
bola podaná obžaloba. V zmysle bydliska je hodnotená všeobecne.Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konanie obžalovanej kvalifikoval ako zločin marenia konkurzného
alebovyrovnávaciehokonaniapodľa§243ods.1písm.c),ods.2,ods.3písm.b)Tr.zákonaspoukazom
na § 138 písm. b) Tr. zákona, pretože marila konkurzné konania, tým, že nevidela vec patriacu do
konkurznej podstaty a spôsobila tak väčšiu škodu a čin spáchala závažnejším spôsobom konania – po
dlhší čas.
Obžalovaná je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti, trestnej činnosti sa
dopustila zavinene vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Tr. zákona. Objektom uvedeného
trestného činu je právo veriteľa na zákonne uspokojenie svojej pohľadávky voči páchateľovi, ktoré
ustanovenie postihuje marenie konkurzného konania vo vzťahu ku konkurznej podstate špecifickými
a taxatívne vymedzenými spôsobmi konania. Medzi protiprávnym konaním obžalovanej a spôsobeným
následkom existuje vzájomná kauzalita.
Za uvedený trestný čin obžalovanej hrozil trest odňatia slobody vo výmere 3 až 8 rokov.. V jej prípade súd
konštatoval existenciu 2 poľahčujúcich okolností v zmysle § 36 písm. j), písm. l) Tr, zákona, teda, že pred
spáchaním trestnej činnosti viedla riadny život a trestný čin priznala a úprimne oľutovala. Priťažujúce
okolnosti v zmysle § 37 Tr. zákona súd nezistil žiadne. Pri úvahách o treste súd prihliadal na základné
kritéria trestu vyjadrené v ustanovení § 34 ods. 1 a nasl. Tr. zákona, keď trest má plniť represívnu
funkciu a zároveň funkciu individuálnej aj generálnej prevencie a súčasne má predstavovať morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. S prihliadnutím na zákonné kritéria, rozhodné pre ukladanie trestu,
potom súd bo tohto názoru, že jeho účel bude naplnený aj uložením trestu odňatia slobody na
spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 rokov, pričom osoba obžalovanej a jej doterajší život
dáva dostatočnú garanciu nato, aby sledovaný účel bol naplnený aj hrozbou trestu počas primeranej
skúšobnej doby, a preto trest vyslovil, ako trest podmienečný, pričom vzhľadom na skutočnosť, že
výmera takto ukladaného trestu, presahuje výmeru 2 rokov a bolo súčasne nevyhnutné trest ukladať
aj s probačným dohľadom, pričom za primeranú skúšobnú dobu považoval dobu 2 rokov. Zároveň,
vzhľadom na okolnosti skutku, potom súd v rámci ukladania primeraných obmedzení či zákazov, ktoré
tvoria súčasť probačného dohľadu mal zato, že obžalovanej je potrebné uložiť aj povinnosť spočívajúcej
podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Zároveň na podklade vykonaného dokazovania, súd v danej veci nekonštatoval existenciu žiadnych
mimoriadnych okolnosti daných samotným prípadom či pomermi páchateľa, ktoré by odôvodňovali
mimoriadne zníženie trestu za podmienok uvedených v § 39 ods. 1 Tr. zákona, ale ani analogicky
v zmysle § 39 ods. 4 Tr. zákona, keďže obžalovaná v prípravnom konaní skutok nepriznávala.
O nárokoch poškodeného na náhradu škody, súd rozhodol tak, že obžalovanú zaviazal k náhrade
spôsobenej škody vo výške 6.148,43 eur, o základe a rozsahu ktorej škody pochybnosti nemal,
a to vzhľadom na skutočnosti, vyplývajúce so spisového materiálu, keď ide o škodu spôsobenú
s neoprávneným užívaním motorových vozidiel za obdobie od 17. 1. 2017 do 31. 1. 2018, teda v období,
ktoré nie je pokryté žiadnym predchádzajúcim exekučným titulom spojeným s uplatňovanými nárokmi
poškodeného. Výška škody v danom prípade predstavuje rozdiel medzi najazdenými km neoprávnene
užívaných motorových vozidiel v uvedenom období a zákonnou úpravou podľa Zákona č. 283/2002 Z. z.
o cestovných náhradách v zmysle neskorších zmien a doplnkov a stým súvisiacich predpisov, keď výška
takýchto náhrad, spojených s užívaním osobného motorového vozidla v roku 2017 a 2018 predstavovala
sumu 0,183 eur/km. V danom prípade ide nepochybne o škodu spôsobenú konaním páchateľa, na
úhradu ktorej potom súd zaviazal obžalovanú.
Keďženárokypoškodenéhouplatnenévrámcitrestnéhokonaniapresahovalisumu,oktorejpochybnosti
súd nemal a na úhradu ktorej obžalovanú aj zaviazal, pričom súčasne išlo o nároky, o ktorých bolo
rozhodované už v iných konaniach netrestného charakteru vedených na Okresnom súde Prešov,
v ktorých veciach už súd priznal práva poškodenému spojené s majetkovým plnením, na podklade
rovnakých skutočností spojených s neoprávneným užívaním motorových vozidiel súvisiacich so
skutkom, z ktorého súd uznal obžalovanú vinnou, rozhodovanie o takýchto nárokoch v rámci trestného
konania by presahovalo jeho rámec, a preto súd s prípadnými ďalšími nárokmi poškodeného na civilný
proces. V tomto smere súd dopĺňa, že samotné trestné stíhanie, ktoré je vedené proti obžalovanej má
súvis iba s neoprávneným užívaním motorových vozidiel, pričom nároky poškodeného sú spojené aj
s inými skutočnosťami, nesúvisiacimi s trestným stíhaním obžalovanej, čo vo vzťahu k neoprávnenému
užívaniu iných veci či majetku úpadcu.marila konkurzné konanie tým, že nevydala vec patriacu do konkurznej podstaty a spôsobila tak väčšiu
škodu a čin spáchala závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.