Uznesenie – Ostatné ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, September 19, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716208221
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8716208221.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXXX/XX, D. - E., 2/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX/X, XXX XX D., adresa
na doručovanie H. XX, XXX XX D., proti žalovaným: 1/ I. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., XXX
XX D., t.č. bytom E. XX/X, XXX XX D., zastúpený procesným opatrovníkom: F. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom J. X, XXX XX D., 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., XXX XX D., t.č. bytom E.
XX/X, XXX XX D., o vypratanie nehnuteľnosti s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku
Okresného súdu Poprad, č.k. 9C/302/2016-199 zo dňa 28. septembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní vypratať nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX
vedenom Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom pre Obec D., K. D., L. H. D., a to parcely
registra C parc. č. XXXX - druh pozemku záhrady o výmere 505 m2, parc. č. XXXX - druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria o výmere 372 m2 a stavbu - rodinný dom súpisné č. XX, postavený na
parcele č. XXXX a odovzdať ich žalobcom do 15.dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyne majú voči žalovaným nárok na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), čl. 20 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava

Slovenskej republiky, § 123, § 124, 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 230, § 255
ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že pôvodný žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ v čase podania žaloby boli
zapísaní na liste vlastníctva č. XXXX v k.ú. D. ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností. Nakoľko
žalobca 1/ v priebehu súdneho konania zomrel, ako jediná dedička po ňom vstúpila do jeho

spoluvlastníckych práv súčasná žalobkyňa 1/, jeho manželka, ktorá je na predmetnom liste vlastníctva
vedená ako spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností a titulom nadobudnutia spoluvlastníctva je
dedičské rozhodnutie vydané v dedičskom konaní po poručiteľovi sp. zn. XX/XX/XXXX, ktoré nadobudlo
právoplatnosťdňa20.05.2021.Tietoskutočnostimedzistranamispornéneboli.Rovnakomedzistranami
nebolo sporné, že na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 11C/1237/90-454
zo dňa 29.09.1999 bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo žalobcov (pôvodný žalobca 1/ a žalobkyňa

2/) a žalovaného 1/ k predmetným nehnuteľnostiam s tým, že boli prikázané do vlastníctva žalobcov
s povinnosťou vyplatiť žalovaného 1/ z jeho spoluvlastníckeho podielu. Aj keď zo strany žalovanýchbola namietaná správnosť uvedeného rozsudku, ktorý bol potvrdený rozsudkom odvolacieho súdu a
nadobudol právoplatnosť dňa 28.11.2000, nič to nemení na skutočnosti, že spoluvlastníkmi predmetných
nehnuteľností zapísanými na liste vlastníctva sú žalobcovia (teraz žalobkyňa 1/ ako právna nástupkyňa

pôvodného žalobcu v 1/ a žalobkyňa 2/). Nesporné medzi stranami sporu bolo aj to, že žalovaní
predmetné nehnuteľnosti užívajú, bývajú v nich a podľa tvrdenia žalobcov im ako vlastníkom bránia
vo vstupe do nich a v ich udržiavaní. Ako je zrejmé aj z výzvy F. D. z XX.XX.XXXX, primátor mesta
vyzval vlastníkov vykonať nevyhnutnú údržbu stavby spočívajúcu v oprave fasády, komínového telesa a
oplotenia, nakoľko dochádza k priamemu ohrozeniu zdravia, resp. života osôb, či vážnemu poškodeniu

majetku. Súd mal k dispozícii aj rozhodnutie K. H. E. D. M. D.. D.. XXX/XX/XX, N. XX.XX.XXXX,
ktorýmbolažalovaná2/uznanávinnouzpriestupkuprotiobčianskemuspolunažívaniu,keďbezdôvodne
odmietla vpustiť pôvodného žalobcu 1/ a žalobkyňu 2/ do domu s tým, že za prítomnosti hliadky
mestskej polície povedala, že v dome nemajú čo hľadať. Z rozhodnutia K. H. E. D. M. XXX/XXXX N.
B. XX.XX.XXXX mal zase preukázané, že žalovaný 1/ bol uznaný za vinného z priestupku na úseku
hospodárenia s bytmi a nebytovými priestormi z dôvodu, že neoprávnene užíva rodinný dom na E.

O. M. XX/X E. D. napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 11C/1237/90 mu bolo
zrušené podielové spoluvlastníctvo k tomuto rodinnému domu a rozsudok bol potvrdený aj rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/91/00 zo dňa 07.09.2000. Správny orgán konštatoval, že napriek
uvedeným skutočnostiam I. B. úmyselne protiprávne užíva uvedený rodinný dom. Oboma rozhodnutiami
boli vinníkom uložené pokuty ako sankcie sa spáchanie priestupkov.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že výzva mesta Poprad, rozhodnutie K. H. E. D. a rozhodnutie K.
H. E. D. dosvedčujú opak tvrdení žalovaných, že sú to práve žalobcovia, ktorí vyvolávajú konflikty, a tiež
spochybňujú snahu procesného opatrovníka žalovaného 1/ na mimosúdne vyriešenie veci. Ak by o to
žalovaní mali záujem, mohli tak urobiť už pred mnohými rokmi (podielové spoluvlastníctvo bolo zrušené

právoplatne v roku 2000), alebo aj v priebehu tohto súdneho konania, ktoré sa začalo podaním žaloby
ešte v septembri 2016. V kontexte týchto okolností sa postoj žalovaných javí len ako snaha o oddialenie
splnenia si povinnosti nehnuteľnosti vypratať a umožniť vlastníkom nakladať s nimi spôsobom, ako
uznajú za vhodné. Nie je vecou žalovaných, či chcú žalobcovia, ako vlastníci, nehnuteľnosti užívať,
predať, založiť, alebo nakladať s nimi iným spôsobom. To uviedol v súvislosti s jedným z tvrdení

žalovaných, že úmyslom žalobcov je nehnuteľnosti predať. K vznesenej námietke prekážky právoplatne
rozhodnutej veci v súvislosti s rozsudkom Okresného súd Poprad vydaným v konaní sp. zn. 7C/8/2021
dňa 19.12.2005, ktoré konanie bolo právoplatne ukončené uviedol, že sa nestotožnil s názorom, že
v danom prípade predstavuje právoplatné rozhodnutie (právoplatné dňom 09.02.2006) v konaní sp.
zn. 7C/8/2021 prekážku res iudicata pre toto prebiehajúce súdne konanie, aj keď v čase podania

žaloby išlo o tých istých žalobcov a ten istý predmet konania. Jednak žalovaná 2/ nebola účastníčkou
konania sp. zn. 7C/8/2021, už tu teda absentuje podmienka, aby mohlo ísť o prekážku rozhodnutej veci,
ale tiež uviedol, že v spomínanom konaní bola žaloba zamietnutá predovšetkým z dôvodu riadneho
nevymedzenia okruhu pasívne legitimovaných osôb, teda z procesných dôvodov. Naliehavý právny
záujem na podaní predmetnej žaloby je nepochybný. Žalobcovia, ako vlastníci dlhé roky nemôžu

nakladať so svojím vlastníctvom, ich vlastnícke právo je ohrozené práve konaním žalovaných, ktorí bez
akéhokoľvek právneho dôvodu (v dome nemajú žiadne užívacie právo, nájomný vzťah..) im bránia v
jeho realizácii. Zároveň poukázal na to, že v spomínanom konaní bola žaloba zamietnutá z dôvodu
procesnej neprípustnosti bez jej vecného preskúmania, čo nezakladá prekážku rozhodnutej veci do
budúcna. V súvislosti s námietkami žalovaných, že žalovanému 1/ nebola vyplatená cena za jeho

spoluvlastnícky podiel uviedol, že ak by aj nebolo pravdivé tvrdenie žalobcov o vyplatení jeho dlhov
v rámci exekučných konaní, toto nie je relevantným pre meritórne rozhodnutie o žalobe na vypratanie
nehnuteľností. Nejedná sa o synalagmatické záväzky, žalovaný 1/ mal rovnakú možnosť vymáhať svoje
práva, ak neboli splnené dobrovoľne, v jeho prípade podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Uviedol,
že je prinajmenšom zvláštne tvrdiť, že po tom, ako mu exekútori zexekvovali skoro celý majetok, nemal

odvahu obrátiť sa na exekútora a vymôcť si svoj peňažný nárok za spoluvlastnícky podiel. Poukázal
pritomnapr.najednorozhodnutieNajvyššiehosúduSR,sp.zn.5Sžf65/2011,ktorésazaoberáužstarou
rímskou zásadou o tom, že práva patria bdelým. Ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka upravuje
nárok vlastníka, žalobcov, na súdnu ochranu žalobou na vydanie veci (actio reivindicatio), nakoľko do
ich vlastníckeho práva je neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu zasahované, žalovaní zadržiavajú vec,

v tomto prípade nehnuteľnosti vyššie špecifikované a odmietajú ich vypratať a vydať žalobcom, ktorí ich
majú vo svojom vlastníctve. S poukazom na uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniam rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.5. O trovách konania rozhodol tak, že plne úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. O ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym
úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, teda po právoplatnosti rozsudku.

6. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní, a to v celom rozsahu. Odvolanie podali
z dôvodu porušenia dobrých mravov, nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež z dôvodu, že konanie
má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedli, že v predmetných
nehnuteľnostiach majú odložené veci a bývajú tam so svojim mentálne postihnutým vnukom a jeho

otcom napriek tomu, že ich žalobkyňa 2/ ešte v roku 2006 odhlásila z trvalého pobytu, pritom sa sama
z domu odsťahovala ešte v roku 1988. K rozsudku 11C/1237/90 uviedli, že súd v ňom rozhodoval
onávrhužalovaného1/orozdeleníspoluvlastníctvastým,žedomvktorombývalajsrodinousiponechá
a súrodencov, ktorí majú bývanie svojich rodín vyriešené vyplatí. Súd prvej inštancie tak aj rozhodol, ale
po odvolaní súrodencov odvolací súd rozhodnutie zrušil, pričom v opakovanom rozhodovaní súd prvej
inštancie rozhodol opačne. Zdôraznil, že žalobcom ide len o to, aby predmetné nehnuteľnosti, ktoré

sa nachádzajú na lukratívnom mieste mohli speňažiť. Pre zaujímavosť predložili článok novinára A. G.
zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol zverejnený na internete a ktorý celú kauzu bližšie oznamuje. Opätovne
zdôvodnili, že v predmetnej veci existuje prekážka res iudicata, keďže rozhodnutím súdu prvej inštancie
č.k. 7C/8/01-170 zo dňa 19.12.2005 bola žaloba o vypratanie nehnuteľnosti zamietnutá, avšak podľa
tohto rozsudku súdu prvej inštancie je povinný vysťahovať sa spolu s manželkou, mentálne postihnutým

vnukom a jeho otcom a nasťahovať sa zrejme niekde pod most. Žalobcovia, ktorí majú svoje bývanie
vyriešené na slušnej úrovni do dnešného dňa nezaplatili nič a svoje tvrdenia, že vyrovnali za žalovaného
1/ jeho dlhy exekútorovi alebo, že túto sumu započítali s nájomným, ktoré im bol povinný platiť tiež
ničím nepreukázali. Z čoho potom mal žalovaný 1/ so svojou rodinou zabezpečiť náhradné bývanie.
Navyše žaloba bola podaná za účelom, aby žalobcovia mohli predmetné nehnuteľnosti predať a tak sa

obohatiť, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Záverom žiadali o oslobodenie od súdneho poplatku za
podané odvolanie s poukazom, že doteraz boli vo všetkých sporoch, ktoré viedli oslobodení od platenia
súdnych poplatkov na základe preukázaných príjmov a výdavkov. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žaloba sa v celom rozsahu zamieta a žalobcovia sú povinní uhradiť
žalovaným všetky trovy prvoinštančného a aj odvolacieho konania.

7. Žalobkyňa 1/ k podanému odvolaniu uviedla, že odvolanie žalovaných považuje za bezpredmetné
a navrhuje, aby odvolací súd odvolanie žalovaných v plnom rozsahu zamietol a potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie. Mala za to, že argumenty žalovaných im súd prvej inštancie rozsudkom jasne
vysvetlil a ich tvrdenia vyvrátil. Životnú situáciu, v ktorej sa ocitli žalovaní si spôsobili sami svojim

konaním. Žalovaní namietajú dobré mravy, avšak podľa nich je v súlade s dobrými mravmi to, že
nemajú k nehnuteľnosti žiadne vlastnícke a ani iné právo a napriek tomu sa v nehnuteľnosti zdržiavajú
a vlastníka a ani nikoho iného (údržba domu, sanitárna kontrola a pod.) do nej nechcú pustiť. Uviedla,
že nehnuteľnosť žalovaní totálne zdehonestovali. Vo vzťahu k námietke právoplatne rozhodnutej veci
uviedla, že ak by bolo tvrdenie žalovaných pravdivé, súd by vo veci nekonal. Záverom poukázala na čl.

20 Ústavy SR, ktorý jej zaručuje právo vlastniť majetok a nakladať s ním podľa vlastného uváženia, teda
ako naloží s nehnuteľnosťou je jej vec.

8. Žalobkyňa 2/ sa k podanému odvolaniu vyjadrila tak, že odvolanie žalovaných považuje za
bezpredmetné a navrhuje, aby odvolací súd odvolanie žalovaných v plnom rozsahu zamietol a potvrdil

rozsudok súdu prvej inštancie. Mala za to, že argumenty žalovaných im súd prvej inštancie rozsudkom
jasne vysvetlil a ich tvrdenia vyvrátil. Životnú situáciu, v ktorej sa ocitli žalovaní si spôsobili sami
svojim konaním. Žalovaní namietajú dobré mravy, avšak podľa nich je v súlade s dobrými mravmi
to, že nemajú k nehnuteľnosti žiadne vlastnícke a ani iné právo a napriek tomu sa v nehnuteľnosti
zdržiavajú a vlastníkov od roku 1989 do nej nechcú pustiť. Uviedla, že žalovaní nehnuteľnosť za 33

rokov naťahujúcich sa súdnych sporov a súdnych prieťahov so žalovanými ju totálne zdevastovali (od
výbuchu bomby, neinvestovanie do udržiavania nehnuteľností, svojvoľných technických zásahov, až
po devastačné policajné razie vyšetrovateľov a C.). Vo vzťahu k námietke právoplatne rozhodnutej
veci uviedla, že ak by bolo tvrdenie žalovaných pravdivé, súd by vo veci nekonal. Zároveň dala do
pozornosti, že žalovaní v predmetnej nehnuteľnosti vykonávajú trestnoprávnu činnosť (kauza B. a týraná

žena zo dňa XX.XX.XXXX, kde žalovaní boli obvinení a sú stíhaní na slobode zo zločinu pozbavenia
osobnej slobody formou spolupáchateľstva). Z uvedeného dôvodu je nutné vo veci rozhodnúť tak, aby
sa zabránilo ďalšiemu páchaniu trestného/ných činu/ov v jej osobnom vlastníctve. Záverom poukázalana to, že Ústava SR jej zaručuje právo vlastniť majetok a nakladať s ním podľa vlastného uváženia, teda
ako naloží s nehnuteľnosťou je len jej osobná vec.

9. Žalovaní sa k podaným vyjadreniam žalobcov nevyjadrili.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)), preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a

nasl.C.s.p.,beznariadeniapojednávania(ust.§385C.s.p.acontrario)a dospelk záveru,ženapadnutý
rozsudok je nutné zrušiť.

11. V prvom rade žalovaní v podanom odvolaní opätovne vzniesli námietku res iudicata, t.j. námietku
právoplatne rozhodnutej veci. Žalovaní uvedenú námietku vzniesli už v priebehu prvoinštančného
konania a súd prvej inštancie sa s ňou vyporiadal v bode 23. svojho odôvodnenia, pričom odvolací

súd sa s uvedenými závermi súdu prvej inštancie plne stotožňuje. Prekážka res iudicata predstavuje
neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorej podstatou je to, že o tej istej veci, o ktorej sa už
raz právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Ak by sa teda začalo konanie o veci, o ktorej sa
už raz právoplatne rozhodlo a ktorá sa týka tých istých strán (bez ohľadu na ich procesné postavenie)
a toho istého predmetu konania, je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci v dôsledku čoho je

potrebné konanie zastaviť. V predmetnom prípade malo prekážku res iudicata podľa názoru žalovaných
založiť rozhodnutie Okresného súdu Poprad, sp. zn. 7C/8/2001 zo dňa 19.12.2005, v ktorom sa právny
predchodcažalobkyne1/ažalobkyňa2/domáhalivyprataniadotknutýchnehnuteľnostívočižalovanému
1/. Ako už vyplýva zo spomínaného odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, účastníčkou konania
sp. zn. 7C/8/2001 nebola žalovaná 2/, teda už len z tohto dôvodu nebola založená prekážka res iudicata.

Napokon odvolací súd zdôrazňuje, že aj keby žalovaná 2/ bola účastníčkou konania sp. zn. 7C/8/2001,
ani vtedy by nebola naplnená prekážka res iudicata, pretože v spomínanom konaní nedošlo k vecnému
prejedneniu nároku žalobcov a k rozhodnutiu v merite veci, pretože žaloba bola zamietnutá z procesných
dôvodov, a to pre nedostatočné vymedzenie okruhu pasívne vecne legitimovaných osôb. Odvolací
súd zdôrazňuje, že takéto procesné rozhodnutie nezakladá prekážku res iudicata (viď napr. bod 27.

odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR, č.k. I. ÚS 209/2014-33 zo dňa 07.05.2014). Odvolací súd
tak túto odvolaciu námietku žalovaných vyhodnotil ako nedôvodnú.

12. Žalovaní v podanom odvolaní taktiež namietali, že konanie žalobcov je v rozpore s dobrými
mravmi. Naplnenie uvedeného vzhliadli jednak v účele podanej žaloby, ktorým má byť predaj dotknutej

nehnuteľnosti, avšak doposiaľ nemajú vyriešené svoje bývanie, keďže im zo strany žalobcov nebolo
vyplatené finančné plnenie titulom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Zároveň
zdôraznili, že v dotknutej nehnuteľnosti bývajú so svojim mentálne postihnutým vnukom a jeho otcom
a sám žalovaný 1/ má zdravotné problémy. Odvolací súd zistil, že uvedená námietka bola zo strany
žalovaných vznesená už v priebehu prvoinštančného konania, a to konkrétne na pojednávaní konanom

dňa 07.09.2022 (viď č.l. 194). Naproti tomu žalobcovia poukazovali na skutočnosť, že žalovaní nemajú
k nehnuteľnostiam žiadne vlastnícke ani iné právo a napriek tomu sa v nehnuteľnostiach zdržiavajú
a vlastníka a ani nikoho iného do nich nechcú vpustiť a nehnuteľnosti totálne zdevastovali.

13. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

14. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

15. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

16. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/49/1996 publikovaného
v Súdnej praxi 38/1997,§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá vlastnú normotvornú platnosť, ale
upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy a to na
základe všeobecných morálnych pravidiel, pravidiel elementárnej slušnosti a tolerancie a morálnehocharakteru konajúcich. Paragraf 3 Občianskeho zákonníka umožňuje posúdiť vec súdom v tom smere,
či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je,
odoprieť tomuto právu ochranu. Ide o výnimočný prípad, kedy výkon práva vážne poškodí užívateľa

veci bez toho, aby vlastníkovi priniesol zodpovedajúci prospech a vyhovenie žalobe by sa dotýkalo
významného práva žalovaných, a to práva na bývanie.

17. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 26/2010, súd môže zohľadniť všetky
relevantné individuálne okolnosti veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov.

18. Ústava pojem obydlie bližšie nedefinuje, nakoľko základné práva a slobody podľa ústavy je potrebné
vykladať a uplatňovať v zmysle a v duchu medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných
slobodách ( Pl. ÚS 5/93, Pl. ÚS 15/98) aj na článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv.

19. Právo na ochranu domova je všeobecne pre každého zaručené aj článkom 17 Medzinárodného

paktu o občianskych a politických právach, podľa ktorého nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému
zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova alebo korešpondencie ani útokom na svoju
česť a povesť. Právo na primerané bývanie (byt, domov) zaručuje článok 11 Medzinárodného paktu
o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v zmysle ktorého zmluvné strany paktu uznávajú
právo každého jednotlivca na primeranú životnú úroveň pre neho a jeho rodinu, zahrňujúce dostatočnú

výživu, šatstvo, byt a na neustále zlepšovanie životných podmienok. Napokon, je právo na ochranu
domovazaručenéajčlánkom8Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd,ktorýprebývalú
Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť 18.03.1992 a bol uverejnený v Oznámení
Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb. V zmysle tohto článku každý má právo
na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia (domova) a korešpondencie.

20. Európsky súd pre ľudské práva definuje domov ako miesto, kde sa rozvíja súkromný a rodinný život.
Podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka je domov miesto, kde sa človek narodil, kde býva, kde
je doma, rodný domov.

21. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/211/2013 zo dňa 29.05.2014, Ústava
Slovenskej republiky pojem obydlie bližšie nedefinuje, nakoľko základné práva a slobody podľa ústavy
je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu medzinárodných zmlúv o ľudských právach a
základných slobodách. Pri vymedzení obsahu uvedených pojmov je potrebné prihliadať aj na príslušnú
judikatúru týkajúcu sa predovšetkým čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Ochrane obydlia sa vo svojej judikatúre venuje aj Európsky súd pre ľudské práva a hierarchia
hodnôt v zmysle život, zdravie, obydlie a tak majetok je zrejmá. Obydlie možno definovať ako miesto,
kde osoba býva alebo vykonáva svoju obvyklú profesiu. Akékoľvek osoba, ktorej hrozí zásah do práva
na obydlie by mala v princípe mať možnosť dať si preskúmať proporcionalitu a odôvodnenosť zásahu
nezávislým súdom vo svetle relevantných princípov podľa článku 8 Dohovoru, a to napriek tomu, že

podľa vnútroštátneho práva nemá právo bývať v byte.

22. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1630/2002 zo dňa 28.07.2003,
Práva a právom chránené záujmy osôb, ktoré stratili vlastnícke právo k domu, v ktorom je obydlie,
je treba vždy porovnať s právom vlastníka na ochranu proti tomu, kto do jeho práva neoprávnene

zasahuje. Pokiaľ by dôsledkom vypratania domu žalovanými bolo, že by žalovaní a ich rodina stratili
akúkoľvek ľudsky dôstojnú možnosť bývania, že by sa z členov jeho rodiny stali bezdomovci a vznikli by
aj dôvody pre nariadenie ústavnej výchovy maloletých detí, nebolo by možno dať prednosť majetkovým
právam žalobcu pred realizáciou zhora uvedených základných ľudských práv žalovaným. Preto pokiaľ
sa žalobca domáha vypratania domu, v ktorom žalovaní s maloletým dieťaťom žijú, pričom žalovaní

nemajú možnosť zaistiť si obydlie inak, je výkon práva žalobcu požadovať vypratanie domu v rozpore s
dobrými mravmi. O rozpore výkonu práv žalobcu s dobrými mravmi by nešlo iba v prípade, ak by žalovaní
svojvoľne poškodzovali práva žalobcu ešte ďalším závažným spôsobom, bezdôvodne by odmietali platiť
primeranú čiastku za užívanie domu.

23. Ako to uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v Uznesení zo dňa 27.10.2009 sp. zn.
1Cdo/98/2008, radikálnym zásahom do vlastníckeho práva žalobcu by sa vytvoril precedens, na základe
ktorého by mal žalobca strpieť bezodplatné užívanie nehnuteľnosti žalovanými iba na základe ich zlej
sociálnej situácie.24. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.11.1997 sp. zn. 1Cdo/48/1997
za zneužitie práva a teda aj vlastníctva, treba považovať konanie navonok dovolené, ktorým má však

byť dosiahnutie nedovoleného výsledku voči osobe, ktorá sama musí konať podľa práva.

25. Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 17Co/42/2021 zo dňa 15.12.2021 konštatoval,
že o rozpor výkonu vlastníckeho práva realizovaného žalobou na vypratanie nehnuteľnosti s dobrými
mravmi by nešlo predovšetkým v prípade, ak by žalovaní svojvoľne poškodzovali práva žalobcu

(StanoviskoobčianskoprávnehoaobchodnéhokolégiaNajvyššiehosúduČeskejrepublikyCPJN6/2009
zo dňa 14.04.2009).

26. Predmetná vec je bezpochyby na jednej strane o ochrane vlastníka nehnuteľnosti a na druhej strane
o obydlí a súkromí osoby. Ide o záujem na zabezpečenie bývania ako jednej zo základných sociálnych
istôt. Vzhľadom na vyššie spomínaný význam práva na obydlie bolo potrebné vec posúdiť nielen z

hľadiska opodstatnenosti ochrany práva žalobcov, ale komplexne zo všetkých do úvahy prichádzajúcich
hľadísk, vrátane hľadiska, či ochranu vlastníckeho práva možno odoprieť s poukazom na § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Práve ustálenie uvedeného bolo rozhodujúce pre náležité skutkové a právne
posúdenie veci. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie uvedenému nevenoval náležitú pozornosť.

27. Preto odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, iba rozhodnutia súdu prvej inštancie postupom podľa
§ 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušiť a vec mu postupom podľa § 391 C.s.p. vrátiť na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

28. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým

je podľa § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný, odstrániť všetky ním vytýkané nedostatky, opätovne vec prejednať,
v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie, výsledky celého konania zhodnotiť a až potom o veci
rozhodnúť, pričom je potrebné náležite sa vysporiadať s relevantnou právnou i skutkovou argumentáciou
strán sporu a nové rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 a 3 C.s.p. odôvodniť.

29. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania (§ 396 ods.
3 C.s.p.).

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).